Kedy vzniklo slovenské ô a ä? Dávno, pradávno…

Brižinské spomienky.

Určite ste si všimli, že naše ô (uo) a ä (ue) sú zvuky, ktoré v iných slovanských jazykoch chýbajú. Sú špeciálne tak, ako napríklad české ř. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kedy tieto zvuky vznikli? Sú to novotvary, ktoré sa vyvinuli niekedy v neskorom stredoveku na strednom Slovensku po rozdelení panónskych Slovenov? Alebo sa takto rozprávalo už za Svätopluka a Veľkej Moravy? Maďari a Česi v tom majú jasno – slovenčina neexistovala a to, čo dnes nazývame slovenčinou je údajne iba dialektom češtiny, navyše tým najvzdialenejším. Lenže, zdá sa, že všetko bolo ináč, pretože slovenské ô a ä nachádzame už v Brižinských spomienkach, ktoré boli napísané pred vyše tisíc rokmi. A čuduj sa svete, je v nich toho slovenského oveľa viac.

Brižinské spomienky

Brižinské spomienky (po anglicky Freising Manuscripts, Freising Folia, Freising Fragments, alebo Freising Monuments; po slovinsky Brižinski spomeniki; po latinsky Monumenta Frisingensia) sú prvým latinkou písaným súvislým textom v staroslovenskom jazyku a údajne najstarším dokumentom v slovinčine. To, že v skutočnosti boli tieto dokumenty slovenské a zapísané najskôr hlaholikou v Slovinsku spravidla popierajú.

Presný dátum vytvorenia Brižinských spomienok sa nedá zistiť, no originálny text bol pravdepodobne napísaný už v 9. storočí. V tomto liturgickom a homilickom manuskripte sa našli 3 staroslovenské záznamy. Brižinské spomienky boli pravdepodobne napísané medzi rokmi 972 a 1039, najpravdepodobnejšie pred rokom 1000. Túto hypotézu podporuje typ písma, ktorým boli napísané a ktorý sa používal storočia po Karolovi Veľkom, takzvaná karolínska minuskula.

Slovenský dych v texte

Tento dokument je veľmi cenný pretože ukazuje, ako sa v období pred vznikom Uhorska zhruba hovorilo v Panónii. V slovinskom prepise tohto textu sa vyskytujú isté nepresnosti. Napríklad slovo zapísané v originále ako vuoliu Slovinci prepísali ako vo (ō vyjadruje nosové o), pritom my by sme slovo vuoliu zapísali ako vôľu, čo na 100% súhlasí s tým, ako toto slovo vyslovujeme dnes! Naše ô sa v češtine zväčša premietlo do ů (vůli).

Takisto sa v texte objavuje slovo živuot, dnes by sme napísali živôt. Aj toto slovo je rýdzo slovenské! Ako to, keď súčasná slovenčina pozná život bez ô? Skutočnosť je taká, že v nie dávnej minulosti slovenčina poznala verziu s ô, ktoré sa dodnes zachovalo v zdrobneline živôtik. Ešte Ján Kollár v Národných spievankach píše: „To je živuot, to je svet! To sú chlapci ako kvet!“

Brižinské spomienky - vybrané slová

Brižinské spomienky - vybrané slová

V texte sa ale nachádza, čuduj sa svete, aj naše ä. Slovinci prepísali slovo vueih ako vęnčih (ę vyjadruje nosové e), hoci my by sme ho prepísali ako vänših, čo zodpovedá tomu, ako toto slovo zapisujeme dnes, a to väčších. U Čechov sa ono ue premenilo na ě (ie, větších).

Z textu nižšie vyplýva, že kedysi sme ä používali častejšie, aj v takých slovách, ako vek (staroslovensky väk, česky věk), večné (staroslovensky väčné, česky věčné), veselie (staroslovensky väselie), všetok (väs), veľkú (väľu), slovesá (staroslovensky sloväsá, česky slověsá), večera (väčera),vieš (väs), atď. Dnes používame ä po spoluhláskach:

  • m – mäkký (česky měkký), mäso (česky maso), pamäť (česky paměť), …
  • b – bábä, žriebä (česky hříbě), holúbä (česky holoubě), …
  • v – väčší (česky větší), svätý, nevädza, …
  • p – päsť (česky pěst), päť (česky pět), púpä, chlapä, dúpä (česky doupě), …

V tejto súvislosti zisťujeme, že naše súčasné (nesprávne) slovo Slovieni označujúce našich predkov a (nesprávne) slovo staroslovienčina označujúce náš starý jazyk v žiadnom prípade nezodpovedajú nášmu slovenskému jayku, ale jazyku českému! Naozaj tieto slová sa k nám dostali vplyvom pragocentrizmu cez slovenských historikov odchovaných na českom mlieku nadojenom z nemeckých kráv. Namiesto tvaru Slovien by sme mali preto používať tvar Slovän alebo skôr Sloven, pretože tak to analogicky zodpovedá používaniu staroslovenského slova slovuesa, ktoré v súčasnosti vyslovujeme ako slovesá a nie sloviesá! Na otázku, prečo sme tento český tvar prebrali do slovenčiny, nech si každý odpovie sám. My len dúfame, že nešlo o submisívny ústupok zo strany slovenských historikov a jazykovedcov voči ich českým kolegom v snahe zriecť sa nároku na prepojenie kontinuálnej súvislosti v pomenovaní onoho staroslovenského a súčasného moderného slovenského jazyka! Povedzme to nahlas – naša slovenčina sa preto nazýva slovenčinou, lebo sa tak volá odjakživa, čo sa o češtine, alebo poľštine povedať nedá. Druhá vec je, že tak, ako sme sa vzdali slovenčiny na úkor českej slovienčiny, vzdali sme sa Slovenov na úkor českých Slovákov.

Vidno, že naše ô a ä sú omnoho staršie, ako si myslíme a ukazuje sa, že  Štúr nakoniec spravil dobre, keď za základ modernej slovenčiny zobral  stredoslovenské nárečie, ktoré nie náhodou sa najviac ujalo a nie náhodou najviac zodpovedá staroslovenskému jazyku. Neveríme na náhody. Znamená to, že české a maďarské výčitky, že slovenčina nikdy neexistovala, lebo vznikla iba ako najvzdialenejší dialekt češtiny, sú neopodstatnené, ba práve naopak, tento text dokazuje, že čeština je dialektom našej slovenčiny, pretože v tomto texte sa řě a ani ů nenachádzajú a teda museli vzniknúť až neskôr po našom ô a ä.

Okrem ô a ä sa v texte nachádza niekoľko ďalších typicky slovenských slov a typické slovenské skloňovanie. Medzi tieto slová patria napríklad:

  • svetej (1) – po slovinsky sveti, po česky svaté,
  • rab (6) – rab znamená otrok, sluha, je to málo známe slovenské slovo, ktoré sa nám zachovalo v tvare poroba, zotročenie, a v spojení „pán a rab“; slová robiť a rab majú zrejme rovnaký pôvod, lebo rab je ten, čo robí podobne, ako „otrok otročí“,
  • vovrodený (7) – dnes vrodený, porodený,
  • vôľu (8, 13) (izvôleni) – s typickým ô a koncovkou u, po slovinsky voljo (voľo), po česky vůli (vúli),
  • akože (12) – po slovinsky kakor, po česky jakože,
  • byvší.

Na základe textu sa dajú rekonštruovať niektoré slovenské slová, ktoré sme už zabudli:

  • hlaholiť – vo význame zvučať, chrámovo prednášať; u nás sa knižne zachovala fráza zvony hlaholia, alebo hlahoľ zvonov,
  • krídlatec (2) – anjel,
  • sol (3) posol, kedysi sme slali, dnes posielame,
  • verník (4) – veriaci,
  • pravdný (5) – pravdivý,
  • rota (9) – prísaha, dnes sa nám toto slovo zachovalo iba v slove porota, kde porotcovia skladajú prísahu, sú pod prísahou,
  • siničstvo (10) – smilníctvo (je skôr český tvar),
  • spásal (11)- trávil (čas, nedeľu),
  • spomenik – spomienka,
  • ľubo – slovenská verzia českého libo (jak je libo).

Z porovnania medzi staroslovenčinou, slovenčinou a slovinčinou, ktoré je ukázané nižšie, vidno, že naša slovenčina zodpovedá jazyku v Brižinských spomenikoch viac, ako slovinčina a preto tento starodávny text môžeme oprávnene považovať za prvý latinkou zapísaný a dochovaný text v slovenčine a prvým dochovaným záznamom nášho ô a ä!

Myslíte si, že je dobré, že súčasný spisovný slovenský jazyk bol kodifikovaný na základe stredoslovenského nárečia?

Loading ... Loading ...

Preklad a porovnanie

Červenou sú označené naše slovenizmy. Modrou sú označené slovinizmi. Zelenou sú označené čechizmi.

(zvukový záznam tu, typ súboru wav, približne 40Mb, textový prepis tu)

Prepis Slovenský preklad Slovinský preklad
GLAGOLITE PO NAS REDKA SLOVESA HLAHOĽTE PO NÁS ZRIEDKAVÉ SLOV(ES)Á GOVORITE ZA NAMI TEH MALO BESED
Bože, gospodi milostivi, otče bože, tebe izpovede Bože, hospodin milostivý, otče Bože, tebe spovediem Bog, Gospod milostljivi, Oče Bog, Tebi izpovem
vues moj grech, i svętemu Krestu, i svętej Mariji, i svę- vš(etok) môj hriech, i svetému Kristu, i svetej1 Márii i sve- ves moj greh, in svetemu Križu, in sveti Mariji, in sve-
temu Michaelu, i vsem krilatcem božiem, i svętemu Pe- tému Michaelu, i vše(tký)m krídlatcom2 božím, i svetému Pe- temu Mihaelu, in vsem krilatcem božjim, in svetemu Pe-
tru, i vsem selom božjem, i vsem mučenikom božjem, tru, i vše(tký)m (po)slom3 božím, i vše(tký)m mučeníkom božím tru, in vsem slom božjim, in vsem mučenikom božjim,
i vsem vernikom božiem, i vsem devám pravdnim, i vsem i vše(tký)m verníkom4 božím, i vše(tký)m devám pravdným5 i vše(tký)m in vsem vernikom božjim, in vsem devicam pravičnim, in vsem
pravdnim. I tebe, boži rabe, hoťu biti izpoveden vsech mojih pravdným. I tebe, boží rabe6, chcem byť spovedený (zo) vše(tký)ch mojich pravičnim. In tebi, božji služabnik, hočem biti izpovedan vseh mojih
grech, i vueruju, da mi je, na sem svete bevši, iti že na on hriechov, i verím, že mi je (dané), na tomto svete byvší, ísť-že na oný grehov, in verujem, da mi je, ko sem na tem svetu bil, iti na oni
svet, paki že vstati na sōdńi dəen. Imeti mi je živuot svet, i potomže vstať na súdny deň. Je mi (dané) mať živôt svet, pa spet vstati na sodni dan. Imeti mi je življenje
po sem, imeti mi je otpustik mojih grechov. Bože potom; je mi (dané) mať odpustok mojich hriechov. Bože po tem, imeti mi je odpustek mojih grehov. Bog
milostivi, primi moju ispoved mojih grechou: eže milostivý, príjmi moju spoveď mojich hriechov: čo milostljivi, sprejmi mojo izpoved mojih grehov: kar
jesem stvoril zla po t(ə) den, poňeže bih na si svet som stvoril zla po tento deň, po ktorý – byv na tento svet sem storil zla do tega dne, potem ko sem bil na ta svet
vuvraďen i bih križťen, eže pomňu ili ne pomňu, ili vovrodený7 i byv krštený – čo pomňu, alebo nepomňu, alebo poslan in bil krščen, kar pomnim ali ne pomnim, ali
vuoľu ili nevuoľu, ili vedę ili ne vedę, ili v nepravd vôľu8, alebo nevôľu, alebo viem, alebo neviem, či v nepravd hote ali ne hote, ali vede ali ne vede, ali v kri-
nej rote ili v lži, ili tatbe, ili zavisti, ili v vzmazi, nej (po)rote9, alebo v lži, alebo krádeži, alebo závisti, alebo v u(z)mazaní(nečistote) vi prisegi ali v laži, ali v tatvini ali v zavisti, ali v skrunitvi
ili v siničtve, ili eže mi sę tomu chotelo, emuže mi bi ne dos alebo v smilníctve10, alebo čo (sa) mi tomu chcelo, čomuže by (sa) mi nedos ali v nečistovanju, ali ker se mi je hotelo to, kar se mi ne bi sme-
talo choteti, ili v poglagolaňi, ili spę, ili ne spę, ili eže talo (povolenia) chcieť, alebo v ohováraní, alebo spím, alebo nespím, alebo čo lo hoteti, ali v obrekovanju, ali spe ali ne spe, ali ker
jesem ne spasal nedela, ni svęta vuečera, ni mega som nespásal11 nedeľu, ni svetého večera, ni môjho nisem spoštoval nedelje, niti svetega večera, niti mojega
posta i inoga mnogoga, eže protiv bogu i protiv me- pôsta i iného mnohého, čo proti Bohu i proti môj- posta in drugega mnogega, kar je proti Bogu in proti moje-
mu krestu. Ti edin, bože, vues, kako mi jega potre- mu krstu. Ty jediný, Bože, vieš, ako mi jeho potre- mu krstu. Ti edini, Bog, veš, kako mi je v tem potre-
ba vuelika. Bože, gospodi milostivi, tebe sę mil ba veliká! Bože, hospodin milostivý, tebe sa milosti ba velika. Bog, Gospod milostljivi, Tebe milosti
tuoriv od sih počtenich grech i od ineh mnoseh, dvorím od tých početných hriechov i od iných mnohých prosim za te naštete grehe in za druge mnoge,
i vnših, i minših, ęže jesem stvoril. Teh sę tebe i väčších i menších, čo som stvoril. Za tie sa tebe in večje in manjše, ki sem jih storil. Za té‚ Tebe
mil tvorjiv, i svętei Marii, i vsem svętim. milosti dvorím i svetej Márii i vše(tký)m svetým, milosti prosim, in sveto Marijo, in vse svete.
I da bim na sem svete takoga grecha pokazen vsęl, I aby som na tomto svete takého hriecha kázeň vzal, In da bi na tem svetu za tak greh kazen nase vzel,
akože ti mi zadeneš i akože tva milost i tebe ľubo. akože12 ty mi zadáš i akože tvoja milosť i tebe ľubo. kakor mi Ti zadeneš in kakor je Tvoja milost in Tebi ljubó.
Bože, ti pride se nebese, e sę da v mōku za vues Bože, ty (si) prišiel z nebies, (si) sa dal v muku za všetok Bog, Ti si prišel z nebes, in že si se dal mučiti za ves
narod, da bi ni zlodeju otęl; otmi mę vsem zlo- rod, aby nás zlodeju odňal. Odním ma vše(tký)m zlo- rod, da bi nas zlodeju otel. Otmi me vsem zlo-
dejem. Milostivi bože, tebe porōnčō me telo i dejom. Milostivý Bože, tebe porúčam moje telo i dejem. Milostljivi Bog, Tebi izročam moje telo, in
mō dušu i moja slovuesa i me delo i mō vuoľu moju dušu i moje slová i moje dielo i moju vôľu13 mojo dušo, in moje besede, in moje delo, in mojo voljo,
i mō vueru i moj živuot. I da bim uslišal na sōdni i moju vieru i môj živôt. I aby (so)m uslyšal na súdny in mojo vero, in moje življenje. In da bi zaslišal na sodni
dən tvō milost vueľu s temi, jęže vzovueš tvoji- deň tvoju milosť veľkú s tými, čo vzývaš tvoji- dan Tvojo milost veliko s tistimi, ki jih pozoveš s Tvoji-
mi usti: pridete otca mega izvuoľeni, pri- mi ústy: Príďte, otca môjho vyvolení, prij- mi usti: Pridite, Očeta mojega izvoljeni, prej-
mete vuečne vueselie i vuečni živuot, eže vi mite večné veselie i večný živôt, čo vám mite večno veselje in večno življenje, ki vam
jest ugoulieno iz vueka v vuek. Amen. jest uhotovené z veka na vek. Amen. je pripravljeno iz veka v vek. Amen.

16 Responses to Kedy vzniklo slovenské ô a ä? Dávno, pradávno…

  1. Blažena Ovsená píše:

    Podla mna ceske ř suvisi s polskym rz a odial je aj vplyv. Je to zmakcene r, ktore sa hentak skaredo suslavo vyvinulo. To radsej nase r alebo ruske rj.

  2. Luboslav Vaclav píše:

    České ř je dvojhláska RŽ, a pochádza zrejme z čiernochorvátčiny /starej češtiny Kutrigurcov/. Pretože Čierni Chorváti /Česi/ žili 200 rokov spolu s Bielymi Chorvátmi /Gorali/ v jednom spoločnom štáte, voľačo sa na Goralov muselo nalepiť. Kutrigurci boli z jazdeckých Kuvratovcov /protobulgari/ Krákuša, takže nápodoba erdžania koní v ich jazyku nie je nijako prekvapivá.

  3. Ján Slota píše:

    Slováci mají svoje ä a ô a my zase máme ě a ů. Každý jazyk má svoje.

  4. Metod J. Sláv píše:

    Juraj,

    keď Vám to nabudúce zahlási, že ste vložil zlý kód, tak vybehnite hore a pozrite sa, či to tam predsa len
    neuložilo. Mne sa stalo, že som príspevok odoslal bez kódu, a ono ho veselo uložilo.
    Inak, súhlas !!!

    Ivan,

    s tou Vltavou to bude zložitejšie, lebo na „ponemčených“ mapách sa volá MOLDAU (Moldava) ???

    Česi to s folklórom majú sťažené tým, že sú vetvou slovänského národa, ktorá „v poslednej chvíli“ ušla
    ponemčeniu, a do dnes to podaktorých z nich veľmi mrzí. Zakrývajú to „svetoobčianstvom“, a podaktorí
    ani nevedia, kam patria – cca 3000 sa ich v poslednom sčítaní prihlásilo k Eskimákom ????????????
    A potom človek číta v tlači také titulky, ako „Jen polovina Čechů jsou Slované“ ???????????????????

  5. ivan píše:

    Pre Juraja: šikovný admin by to mal vedieť vymazať, tie duplicity…:)
    Ale predstavte si, že aj názov českej národnej rieky Vltava je vlastne skomolenina z Váhu a Litavy, názvov 2 riek z bývalého Starého Slovenska (nazvime ten útvar akokoľvek, Sklavínia…).
    Teda Váh + Litava = Vhlitava a neskôr Vltava.
    Ale ani mňa za tieto vety niektorí obyvatelia Česka radi mať nebudú.
    Aj názov dediny Važany na brehu rieky Morava v dnešnej Českej republike je asi od nášho slovenského Váhu. Ale ako sa to mohlo stať? Veď názov Morava podľa historika (viac Nemca ako Čecha) menom Palacký, by mal byť svätý, najstarší, výnimočný…Aký bol najstarší názov rieky Morava (dnešnej rieky Morava v Českej republike)?
    Ivan

  6. Metod J. Sláv píše:

    Ja viem, že „pravda oči kole“, ale veda je o pravde (aspoň by to tak malo byť)!

    A čo má robiť súdny človek, keď číta staré české slová:

    dlh, nie dluh
    päť, nie pět
    kura, nie kuře
    naša, nie naše
    duša, nie duše
    slnce, nie slunce
    žlč, nie žluč
    čln, nie člun
    súd, nie soud

  7. ivan píše:

    Pán Metod, takýmito vetami, že čeština vznikla zo slovenčiny, našich „bratov“ z Česka asi veľmi nepotešíte.Veď je to úplne opačný názor, ako sa razil v minulosti, keď sa z vymyslenej českoslovenčiny transformáciou mala stať úradná čeština na celom území Česko-Slovenska, a slovenčina sa mala rozplynúť…Slovenčina mala byť nárečím bačov,drotárov a jednoduchých domorodcov …
    Ivan

  8. Metod J. Sláv píše:

    Dajako to tu zaviazlo, tak sem dám, čo som napísal istému Coop-imu na „hrnkovi“,
    lebo sa to týka vžitého „čechoslovakistického“ názoru, že „slovenčina je nárečím češtiny“:

    Pán Coopy, vy tiež potrebujete vyjadrenia „autorít“ na to, aby ste si urobili vlastný názor?

    A čo tak sám sa vzdelať (zájdením do knižnice) a urobiť si vlastný fundovaný názor?

    Veď ak tí Slováci toľko rozprávajú o „stredovosti“ slovenčiny, tak to asi majú dačím podložené, nie?
    A tak asi vedia, čo vravia (= slovenská „špecialita“, skrátenina z (ho)v(o)ria ), nie?

    A keď hovoria pravdu, tak by to znamenalo, že aj čeština je „odvodená“ od slovenčiny,
    a to sa dá overiť pozretím sa na vývoj češtiny, t.j. pozretím si najstarších českých textov !!!

    Ak nemáte poruke dajaký ten text, tak vám odporúčam knihu: Vývoj českého jazyka a dialektologie,
    Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1964.

    Tam sa síce nedočítate, že „ČEŠTINA JE NÁREČÍM SLOVENČINY“, ale keď si pozorne prečítate
    príklady starých českých slov, tam uvedených, tak sám zistíte, že je to „krutá“ pravda.

    Viď: r. 1130 v latinskom texte …“ialouica“ = „jalovica“, nie vaše dnešné „jalovice“
    11.-12. st. … „chomútne“, nie vaše dnešné „chomoutné“
    12. st. tzv. modlitba Kunhutina: VÍTAJ, KRÁĽU VŠEMOHÚCÍ, … !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  9. milan píše:

    Here is official slovenian version and some old versions from our dialects for prayer . As you can see there are a lot of different dyalects of our leanguage. Dialect in the Alps and in Italy preserved very old words (besede).

    http://sl.wikipedia.org/wiki/O%C4%8Dena%C5%A1

    Duge (oficial dolge) means debts. Dolg = debt. Dužnik (Dolžnik) = debtor. Dožiti (dužiti) = to debt.

    Hüdoga (hudega, zlega) means bad things. In slovak= zleho.
    zlo = hudo, both version are in use.

    So, when I read in slovak language, I can find for almost all of your words proprier word in slovene official leanguage or in our dialects.
    regards, Luger

  10. Blažena Ovsená píše:

    Luger, thank you.

    I can rewrite the prayer in the Slovak language using the most similar words:

    Otče náš, ký si v nebesiach!
    Sväť sa meno tvoje.
    Prídi kráľovstvo tvoje.
    Buď vôľa tvoja,
    ako na nebi, tak i na zemi.
    Chleba nášho každodenného daj nám dnes.
    I odpusti nám dlhy naše,
    ako i my odpúšťame dlžnikom naším.
    I neuveď nás v pokušenie.
    Nech oslobodí nás od zlého. Amen.

    Regarding „dužnikom“, my grandma would say the same ih her dialect. We say dlžiť, she would say dužiť. She would ommit „L“. In Czech they say „dlužit“, „dlužník“.

    „ki“ we say „ktorý“, but my grandma would also say „ký“, for example „ký Parom“ meaning „which Perun“

    And the official Slovak version:
    Otče náš, ktorý si na nebesiach,
    posväť sa meno tvoje,
    príď kráľovstvo tvoje,
    buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.
    Chlieb náš každodenný daj nám dnes
    a odpusť nám naše viny,
    ako i my odpúšťame svojím vinníkom,
    a neuveď nás do pokušenia,
    ale zbav nás Zlého. Amen.

    What is the official Slovenian version of Our Father?

  11. milan píše:

    Draga Božena /Dear Božena,
    tu je nekaj o najzahodnejšem slovenskem dialektu, katerega danes govorijo v Italiji / here is somethinga about most west slovene dialekt speaching in Italy:
    http://www.valresia.it/lingua/grafiaeng.html

    in nekaj o najvzhodnejšem slovenskem dialektu prekmurščini, molitev oče naš:

    Ocsa nas, ki szi vu nebászaj!
    Szvéti sze Ime tvoje.
    Pridi králesztvo tovje.
    Bojdi vola tvoja,
    kak na nébi, tak i na zemli.
    Krüha nasega vszakdanésnyega daj nam ga dnesz.
    I odpüszti nam duge nase,
    kak i mi odpüscsamo duzsnikom nasim.
    I ne vpelaj nasz vu szküsávanye.
    Nego odszlobodi nasz od hüdoga. Amen.

    Oča naš, ki si vu nebásaj!
    Svéti se Ime tvoje.
    Pridi králestvo tvoje.
    Bojdi vola tvoja,
    kak na nébi, tak i na zemli.
    Krüha našega vsakdanéšňega daj nam ga dnes.
    I odpüsti nam duge naše,
    kak i mi odpüščamo dužnikom našim.
    I ne vpelaj nas vu sküšávaňe.
    Nego odslobodi nas od hüdoga. Amen.

    Official Slovenian version of Pater Noster:

    Oče naš, ki si v nebesih,
    posvečeno bodi tvoje ime,
    pridi k nam tvoje kraljestvo,
    zgodi se tvoja volja
    kakor v nebesih tako na zemlji.
    Daj nam danes naš vsakdanji kruh
    in odpusti nam naše dolge,
    kakor tudi mi odpuščamo svojim dolžnikom,
    in ne vpelji nas v skušnjavo,
    temveč reši nas hudega.
    Amen.
    Luger

  12. milan píše:

    Nekaj o dialektih v Sloveniji v angleškem jeziku:
    Something about slovenian leanguage in english :

    http://www2.arnes.si/~gljsentvid10/oseb_stran/slovenska_narecja_v1.html
    pozdrav, Milan

  13. milan píše:

    Še to:
    Brižinske spomenike autor primerja z Slovenskim uradnim jezikom, kar je napačno. Primerjave je potrebno izvajati z še živimi Slovenskimi dialekti, kateri so se ohranili v alpski Sloveniji in v dolinah Avstrije, kjer še starejši prebivalci govorijo Slovensko (Vindiš)

    One more thing:
    The author compares the Freising Manuscripts with Slovenian official language, what is wrong. Comparisons should be conducted with Slovenian dialects in Alps, specialy with Slovenian language in Austria ( there are still old population who speak Slovenian – Vindiš).

    Za Slovenski jezik je značilno, da le malokdo govori čisti jezik. Večina Slovencev govori svoje dialekte. Pišemo pa vsi pravilno.
    For the Slovenian language is typically only a few people speak the language clean. Most Slovenes speak their own dialects. But we write it all officialy

    Pozdrav iz Slovenije,
    Milan.

  14. Dušan píše:

    Asi máš pravdu Milan a neboj vieme o vás . Autor sa asi nechal uniesť \"súťaživosťou\". V každom prípade veľmi zaujímavý článok.

  15. milan píše:

    Dragi Slovaki, takrat ko so bili napisani Brižinski spomeniki, smo bili Slovenci in Slovaki isti narod. Naseljevali smo področje od severne Italije, celotne Alpe, Istro, severno Jadranske otoke, panonsko nižino.. Vsi smo govorili enak jezik. Kasneje so se med nas vrinili Madžari in se naseljevali Nemci. To je očitno, saj je Avstrija v južnem delu še vedno Slovenska ( na severu ne vem?). Avstrija ima čisto Slovensko osnovo, ogromno imen krajev, rek in gora ima Slovensko osnovo. Avstrijci so v bistvu genetsko Slovenci, kateri govorijo Nemško. Z Madžari je verjetno podobno.
    pozdrav iz Slovenije ( to je države na drugi strani Avstrije)
    , Milan

  16. Peter Kanderka píše:

    České ř nie je špeciálne. Je to bežná hláska v goralčine.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *