Veneti – mená ako dôkaz

„Veneti – prví stavitelia európskej spoločnosti, autori: Šavli, Bor, Tomažič.

Tento článok čerpá z knihy Veneti – prví stavitelia európskej civilizácie, od autorov Šavli, Bor, Tomažič. V úryvku z tejto knihy naznačujú, že celá história slovanstva, tak ako ju prezentuje oficiálna západná historiografia, obsahuje množstvo nezrovnalostí a protirečení. Cez toponýmiu oblastí v Rakúsku, Švajčiarsku a Taliansku pokúšajú sa ukázať, že Slovania, podľa nich Veneti, čiže predkovia Slovincov, obývali alpskú oblasť od nepamäti, dávno pred Keltmi a Rimanmi.

Obyvatelia severnej časti Vysokých Taurov dali meno „Wendenberge“ tej časti pohoria, ktorá oddeľovala južné údolia, kde žili Slovinci (L. Steinberger, Zeitschrift fur Ortsnamenforschung, 1932, str. 254.)

Rozloha územia predkov Slovincov vo východných Alpách sa odhaduje historikmi na zhruba 70000 km2. Podľa toho historici odhadli, že niečo medzi 150000 až max. 200000 ľudí mohlo žiť v tejto oblasti (B. Grafenauer, Zgodovina Slovenskega naroda, 1978, str. 315). Z toho vyplýva, že hustota osídlenia v priemere dosahovala 2 alebo 3 obyvateľov na km2. Slovanské usadlosti sa najskôr zjavovali v údoliach a kotlinách, kde usadlíci mali zobrať svoje bydliská na už zúrodnenej pôde, ktorú tam zanechali predošlí obyvatelia. (M. Kos, str. 70)

Takéto závery s ohľadom na geografické dáta sú pochopiteľné, ak si predstavíme predkov Slovincov, takzvaných alpských Slovanov, ako primitívnu rasu, ktorá žila z poľnohospodárstva a nič nevedela o chovaní dobytka a ešte menej o obchode. Tovary boli vyrábané vyslovene pre ich vlastnú potrebu; nebolo dovozu ani vývozu ničoho. Predkovia Slovincov by boli v tých časoch iba časťou južných Slovanov, ktorí prišli s migračnou vlnou starých Slovanov cez Karpatskú kotlinu na Balkánsky polostrov. Slovinský historik L. Hauptmann, ktorý sa spoliehal na byzantského historika Maurikiosa, dáva nasledovný pochybný opis o povahe Slovanov (L. Hauptmann, Staroslovenska in staroslovanska svoboda, 1923, str. 209):

„Žili medzi hustými lesmi, nedostupnými močiarmi a jazerami. Napriek tomu žili v neustálom strachu a preto sa schovávali v odľahlých oblastiach. V ich búdach urobili niekoľko východov, aby mohli ujsť v hociakom momente. V nebezpečenstve skočili do vody ako žaby a dýchali cez slamku, kým sa nepriateľ nestratil. Mali iba jednoduché zbrane. Pretože sa nedokázali zorganizovať, striehli naokolo ako zlodeji čakajúc v kroví na obete. Nemali bojové družiny. Tiež nechceli bojovať na otvorenom poli. Predsalen, keď sa ocitli v boji, utekali dopredu hulákajúc na nepriateľa. Ak sa týmto naľakal, ťahali odvážne na neho. Ak nie, tak sa otočili a hľadali útočisko v lese.“

A tak sa pojem „lesní Slovania“ objavil v nemeckej a rakúskej historiografii. Maurikios opísal južných Slovanov z pohľadu vysoko vyvinutej stratégie Byzantíncov. V skutočnosti starí Slovania alebo južní Slovania na Balkáne boli, kvôli ich gerilskej taktike, vážnym oponentom pre Byzantíncov.

Vo svetle Hauptmannovho opisu, predpokladali by sa podobné tendencie medzi časťou južných Slovanov, ktorí, podľa predpokladu, postúpili pozdĺž alpských riek do východných Álp.

Lenže, táto skupina, takzvaní alpskí Slovania, mala úplne odlišný charakter. Nežili v močiaroch a lesoch, v pre nich bezpečnej oblasti. Naopak, usadili sa na kopcoch a slnečných úbočiach, kde mali široký rozhľad na potenciálneho nepriateľa. Mali už pokročilú úroveň poľnohospodárstva a úplne odlišnú spoločenskú štruktúru od juhoslovanskej komunity. Ak akceptujeme oficiálnu historiografiu, Slovinci pokročili počas jednej generácie k vládnemu systému a založili Korutánske kniežatstvo. Dokonca vykonávali zahraničnú politiku, spojili alinaciu Slovanov severne od Álp, kniežatstvo pod vládou kniežaťa Sama. Dokonca aj tí najvernejší nasledovatelia oficiálnej línie musia uznať, že dosiahnuť toto všetko počas jednej generácie je jednoducho nemožné.

Samove kniežatstvo nebolo obyčajné „kmeňové združenie“ Slovanov, ako uvádzajú historici, ale skôr
mocnou konfederáciou, ktorá bola schopná ubrániť sa pred Frankami prichádajúcimi zo západu. Na východe dokázali obstáť proti tlaku Obrov (Avarov), ktorí v tom čase boli superveľmocou ohrozujúcou juhovýchodnú Európu, vrátane Byzancie.

Ako mnoho zdrojov cituje, knieža Samo bol Korutánec. Odtiaľ, v jeho kniežatstve, korutánski Slovinci zastávali vedúce pozície.

Je celkom jasné, že predkovia Slovincov vo východných Alpách riadili samých seba dosť odlišne od južných Slovanov, s ktorými boli údajne „rovnakej rasy aj krvy“.

Historici sú si vedomí týchto protirečení, a za účelom vymotania sa z vlastných výmyslov, prišli s ďalším dodatkom; to jest, niektorí pôvodní obyvatelia pretrvali vo východných Alpách a rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili kultúru Slovincov. Títo obyvatelia boli údajne romanizovaní Kelti, čiže Vlasi (Valasi), ktorých prítomnosť mala byť dokázaná niekoľkými nemnohými topografickými menami v juhostrednej Európe, ktoré sú vraj ilýrskeho pôvodu. Mnohé z týchto slov sú zloženinami bežných výrazov stále používaných v bežnej slovinčine; mnohé sú odvodeninami z Vend, Windisch, jasne ukazujúc, že Slovinci tu žili v predkeltských a predrímskych časoch.

Ak ten nezvyčajne rýchly kultúrny rozmach alpských Slovanov – v porovnaní s balkánskymi Slovanmi – bol spojený s vplyvom romanizovaného pôvodného obyvateľstva, tak títo prastarí obyvatelia museli byť veľmi početní. Ale zriedkavosť topografických mien keltského pôvodu smeruje k faktu, že v zmieňovanej oblasti musela byť väčšina pôvodného obyvateľstva iného pôvodu, teda predrománskeho a predkeltského. Mohli to byť jedine Veneti/Wendi, ktorí boli historikmi až donedávna priraďovaní k Ilýrcom.

Ak staršia „ilýrska“ populácia ovplyvnila v kritických veciach kultúru novoprišlých Slovanov, tak by sme očakávali významný počet ilýrskych slov v slovinskom jazyku, špeciálne z oblasti poľnohospodárstva a spoločenskej štruktúry. V skutočnosti, v slovinčine chýbajú dokonca čo i len stopy ilýrčiny, ako aj románskej slovnej skupiny. Poľnohospodárske pojmy sú pôvodné, to jest slovinské, že väčšina pôvodného obyvateľstva v regióne Álp bola predkeltskí Veneti; to jest predkovia Slovincov. V takom prípade by sa nemohli usadiť v Alpách až v 6. storočí. Museli byť už tam pred Rimanmi a Keltmi. Nechajme historikov premýšľať o týchto veciach a urobiť čerstvo nové objavy.

Argumentujúci v prospech slovanského pôvodu Venetov, ktorí obývali východné Alpy, a súčasne podporujúci autochtónny status ich potomkov, Slovincov, je tiež nasledovný dôkaz: mená pastvín a hôr slovinského pôvodu sa zachovali vo vyšších nadmorských výškach Álp, hoci údajné usadlosti Slovanov v 6. storočí nezasahovali do týchto oblastí. Tieto mená sú dôkazom živej alpskej kultúry: mliečne farmy, vyčistené lesy, polia a lúky, vysokošpecializovaná miestna vedomosť ako napríklad počasie a denná rutina obyvateľov hôr – všetko toto by nebolo známe južným Slovanom prichádzajúcim z planín a močiarov.

Južní Slovania tiež nemali potrebu postúpiť to aplských vysočín, aby našli svoje statky; bolo viac než dosť zeme v údoliach pre všetky ich potreby. Vlastne, feudálni páni, ktorí prišli omnoho neskôr, boli schopní usadiť bavorských poľnohospodárov v mnohých neobývaných regiónoch.

Statky vo vzdialených alpských údoliach, s mnohými pastvinami a malými horskými poliami, ktoré tam sú dodnes, sú prehistorického pôvodu. Poskytovali obživu a útočisko pred nepriateľmi obyvateľom a ich dobytku od nepamäti.

Mená hôr majú starodávny pôvod; všimnite si špecifické formy, ktoré sa použili na opísanie rôznych tvarov povrchov a korýt riek, mená zo sveta rastlín a zvierat, ako aj označenie konkrétnych kameňov, štítov, roklín, údolí, prameňov a bystrín. Tieto mená nemohli zostať po prechádzajúcich ľuďoch, ale skôr po trvalých obyvateľoch horského regiónu.

Potrebovali tieto mená, aby si označili, kde môžu pásť alebo kosiť, aké chodníky museli prejsť, kde mohli oddychovať, kadiaľ cez hory sa preženie búrka, za ktorým štítom vychádza slnko, na ktorom štíte najskôr napadne sneh a tak ďalej.

Je úplne zrejmé, že sa jedná o autochtónnu horskú kultúru, pre ktorú údajní slovanskí novoprišelci nemohli byť vhodní. Museli by si osvojiť nielen kultúru pôvodných obyvateľov, ale aj nevyhnutné pojmý a mená. Ako už bolo povedané, výrazy keltského a ilýrskeho sa v slovinčine nenachádzajú. Nomenklatúra a terminológia z domény alpskej kultúry sú slovanské, a konkrétne slovinské.

Blažena Ovsená: Slovinci si privlastňujú Sama a Samovu ríšu. Čo sa týka tvrdenia, že Slovania žili na svojom území pred Rimanmi, to potvrdzuje aj Nestor v Povesti veremennych let. Hoci Slovinci v knihe riešia najmä Slovincov, mnohé z označení pre geografické objekty sú s nami Slovákmi spoločné. Teda nemožno tvrdiť, že by južní Slovania nepoznali označenia pre hory a pod. Tieto mená boli Slovanom všeobecne známe. Samozrejme, že národ v horách si uchoval mená pre hory a národ na planine preferoval iné pomenovania. Preto je slovinská teória v tomto napadnuteľná. Napriek tomu je logicky jasné, že Slovania nežili len v súčasných sídliskách, ale ďaleko viac na západ. Tiež je jasné, že neprišli do súčasných sídlisk v 6. storočí, ale skôr. Napriek tomu naša oficiálna historiografia, nielen slovinská, ale aj česká a slovenská podporujú nezmyselnú teóriu o príchode v 6. storočí.

Niektoré slovanské toponymá vo Vysokých Taurách (Rakúsko):
lanež (ťažko prechádzané miesto, zasnežené, tienistý horský svah) –> Lanisch Kees, Lanisch Seen, Lanisch Eck 2935m, Lanisch Scharte 2883m a Lanisch Hafner 2940m.
klin –> Lin Alm, Gling Spitz, Kling, Klingspitze, atď.
rt (kúsok zeme) alebo nart –> Ort-, Rett-, Ritt-, Reit-, Ritter, Arding, Irding, Rittolach, Ardegna, Artegna, atď.
krmol (predĺžený pahorok) –> Gramul 3271-3055m na úpätí Groslockeru.
preval (prechod) –> Perwald, Prewald, Präwali, Präwald, Prevaling.
predol (prechodové údolie) –> Prelitz 922m na hranici Salzburgu a Stýrie, Predlitz z predelca (bystrina vyvierajúca z predelu).
kompolje (koniec poľa pred svahom) –> Gumpold, atď.
holm alebo hom, hum, kum (ojedinelý kopec alebo hora, po slovensky chlm) –> Chulm, Kulm, Helm, Kahlenberg.
kuk, alebo kolk (štít, ktorý stojí na konci horskej reťaze, po slovensky zrejme kokava, z toho zrejme choč) –> Guk, Gugu, Kuku
klek (hora viditeľná z diaľky, štít zvláštneho vzhľadu, po slovensky kľak) –> Grossglockner 3798m, predtým Kleckner.
peč (skalná stena, útes alebo balvan, znamená to aj pec na kúrenie,a le tento význam je druhotný v zmysle k topografii) –> Nemci tento názov nesprávne prekladajú ako pec, to jest po anglicky offen, po nemecky Offen, po taliansky forno. Toto meno sa nachádza nezmenené vo forme Pötsch, Pötschach z lokatívu v pečeh (v pecach), Pötschenwald (za Salzburgom), a Pötschen nad Hallstädterským jazerom.
golica (kupolovitá hora s trávnatým povrchom, po slovensky hoľa) –> Golling, Hoch Gall, Hoher Göll, Hochgolling, Gol Sp., Golz Alpe, Golitsch Sp., Golzhöhe, atď.
krnica (koniec údolia v tvare podkovy vklinený medzi steny skál) –> Karnitzen, Garnitzen, Garnitz.
sleme (hrebeň, hrebeň hory) –> Zlem, Zlaim
dol (malá dolina) –> Tull, Tul, Duller, Dolling.
mel (štrkovitý svah, svah so sutinou) –> Melzen, Melach, Melitz Sp., Melitzbach, Melschütz Bach, Mulitz Bach, Preiml, Möll rieka (Mela).
klanec (výstup alebo zostup na ceste) –> Glanz, Glanitzen, atď.
strmec (zráz, vodopád) –> Stürmitzer Alm, Stermetz.
tesen (úzka časť údolia, po slovensky tiesňava) –> Dössener Tal, Dössener See, Dössener Winkel, Dössener Scharte, Dösener Törl, Dössener Sp. 2897m, Desenköpfl.
deber (roklina, zákop so strmými stenami vymletými vodou, riekou, po slovensky debr-) –> Daber Tal, Daber Alm, Daber Sp. Motschendaber, atď.
dabernica –> Dabernitz Kees, Dabernitz Höhe, Dabereck, Dober, Doiber, Daba, Tober, Tobring, Tüffer.
stol (hora pripomínajúca okrúhly stôl, zdrobnelina stolec) –> Stolzkogel, Stotz Kogel, Stolzalpe.
lonca (vrch, vŕšok) –> Lonca Höhe, Lanzwiesen, Lanzen, Lanzenboden.
sedlo alebo sedelce –> Zeduz, Zedöling, Zadelach, Zdelacher Alm, Hochsedl, Karsedl.
guge (horizontálny prehyb hory) –> Huggach K. 2340m, zo slovinského lokatívu na gugah.
toplica, plural toplice (horúci prameň) –> Toplitz, Tauplitz, Töplitz, Dobel z topla (teplý prameň).

Centrálne Alpy, Rakúsko

straža (strážne miesto) –> Strass
sela (usadlosť) –> Zell am Ziller
konec (koniec údolia) –> Kainzen Kees, Kainzenhütten 1564m.
čarnica (hraničný stĺp, čiarnica od slova čiara) –> Scharnitz Pass (nad Insbruckom).
rovte (čistina) –> mesto Reutte v záp. Tyrolsku
polje (pole) –> okolo Mníchova Pullach, Pullenhoffen, Pulling, atď.
jedlov’ca (odvodené od jedle, jedľový les) –> Jedenhoffen, Jetzendorf, Etzenhausen, Jedelstetten, atď.
jasa (čistina v lese) –> Jesenwang, Jasberg, atď.
luže (lužina, kaluž, rybníky) –> Lüss
dolina –> Dolling
kot, zdrobnelina kot’c (koniec malého údolia) –> Katz

Atď.

V Dolomitoch, Taliansko

izaro, jezernica (bystrina s jazerom) –> Isarco
peč –> Petz, Puez 2673m
loje, poloje (jemný svah) –> Laien, do 1914 Loien
čeri (ostrohranný útes) –> Tschierspitzen 2592
sedlo –> Sellajoch 2218m
rasica (rovina) –> Rascieza 2308m
čarni dol (obranyschopná úzka dolina) –> Crnidoi
kot (kút údolia) –> Got
gozd (les, hvozd) –> Gost
praprod (papraď) –> Praprot
trebež (novo vyčistená zem, po slovensky trebíč) –> Trebe
Čudné v tejto oblasti je meno hory Knapphenne 2456m a Henne 2480m. Nemci nesprávne odvodili tieto názvy od Henne, to jest kurča. V skutočnosti sa jedná o slovinské golina (holina, hoľa, hora alebo zem bez stromov), v dialekte Galina. Pod Rimanmi to bolo prepísané ako Gallina (kurča), z toho vznikol nemecké Henne. Také a podobne chybné transkripcie sú bežné.

Atď.

Preskočíme niekoľko oblastí a zameriame sa teraz na jazero Constance/Bodensee oblasť
V minulosti toto jazero bolo nazývané Lacus Venetus (Pomponius Mela, De Corographia III, 24-okolo 44 pred n. l.)
Rímske Brigantium bolo na pobreží tohto jazera, ako je rakúske mesto Bregenz (bregec je zdrobnelina od breh, po slovensky breh).
turje (strmé hory) –> Turicum
Blízko Bruggu ležia ruiny veľkého rímskeho tábora, Vindonissa. Toto meno podporuje tvrdenie o predošlej prítomnosti slovanských Wendov, alebo Venetov v tejto oblasti. Na nemecko-francúzskej jazykovej hranici leží mesto Laupen (lipa), ktoré má stále v mestskom erbe strom lipu.

Atď. Atď.

169 Responses to Veneti – mená ako dôkaz

  1. martinn1983 píše:

    Bynk

    určite sa to dá preložiť!

  2. šan píše:

    Ahoj Dilet.

    Myslím, že sme to zobrali zo zlého konca. Predpokladám, že si vyštudovaný historik a nie ako banda hobystov tu. Na takých ako ty predsa dlho čakáme.(Aj p.Metod-veď kvôli tomu chodí na „Hrnka“ (ha-ha).
    Poď pomôcť zorganizovať verejnú debatu tých najvybranejších historikov Slovenska.Najlepšie v TV ! Ale kľudne aj nejaký kulturák a pár novinárov-alebo sa to natočí a hodí na Ytubu.Stanovia sa základné otázky a bude sa logicky argumentovať!

    Toto sa už podarilo v Rusku ! Zaprdené kapacity s niekoľkými Dr, a Csc. precd a za menami neboli schopné zamekotať jediný LOGICKÝ a aspoň trochu vedecky podporený argument- mimo papagájkovania „prepisovaných“ a 1000 x opakovaných omylov“ a naschvál“ omylov.Potom už strácali glanc a bohapusto boli vulgárny a urážali…

    O podobné niečo sa pokúšajú aj v Srbsku a asi aj v iných krajinách.Tam sa „kapacity“ boja ako čert kríža otvorenej debaty.namiesto ponižovania a irónie poď debatovať na základe dôkazov, logiky a preukázateľne historických artefaktov, textov a pod.

    Možno by to chcelo aj nezávyslého arbitra-nie historika – ale skúseného psychológa zaoberajúceho sa komunikáciou – ktorý by vedel vysvetliť zúčastneným- čo je logická a neagresívna argumentácia- a čo je mlženie, zavádzanie a pod.

    Ideálne by boli aj debatné „mozgobúrky“ na pokračovanie – najlepšie priamo v srdci klamu- na fakulte histórie -pred zrakmi a kľudne aj s účasťou študentského publika.

    ČO JE LEPŠIE , AKO V PRIAMOM PRENOSE , PRED ŠTUDENTAMI PONÍŽIŤ A VYVRÁTIŤ TIE BLUDY ČO BANDA „NEOROMANTIKOV“ , AKO TO NAZVALI V RUSKU A VŠEOBECNE V OKOLÍ- HLÁSA ?

  3. Metod J. Sláv píše:

    Mr. Diletant… ( nemám rád -izmi 😀 ), prečo nie „Mein Gott !“ ???
    Vari sa to dnes nehodí, lebo to cítiť stuchlinou?
    Tak prečo nie dnes „coolové“ „Good Lord !“ namiesto toho „sedliackeho“ „Bože môj !“ 🙁

    Či to preto, aby ste sa nám „diletantom“ „priblížil“ z tých „nebotyčných výšin“ súčasnej slovenskej(?) historiografie?

    Prečo som Vás „posunul“ tak „vysoko“ do „vedeckých výšin“ historiografie, pre ktorú sú všetky ostatné vedy
    len „úbohými“ pomocnými vedami „prevelikej“ historiografie?

    Nuž, začal ste „klasicky humanitno-vedecky“ citáciou – našťastie nie detailnou, ale len „citáciou“ podľa Vás
    neomylných slovenských(?) etablovaných historikov (etablovaných práve preto, lebo svoje diela opierajú
    o citovanie „tých najsprávnejších západných/prozápadných“ autorít).

    Keďže mi tento skurvený kapitalizmus – spoločenské zriadenie pretlačené a „vyprofitovávané“ nenásytnými
    zbohatlíkmi, zabraňuje venovať sa mojej profesii, lebo premenil Slovensko na „manufakúru“ skladajúcu dokopy
    cudzie automobily, tak mám čas čítať diela „našich-nenašich“ historikov.

    Prečo „našich-nenašich“?

    Odpoveď nám dajú citácie:

    Ad 1) Mr. Kučera: Bratislava a starí Slováci, …
    záslužné !!! konečne popri starých Maďaroch, starých Čechoch už nie akýsi nešpecifikovaní Slovania §§§

    ALE str. 13 : … ukázali, že SLOV- a SLAV- je z pôvodnejšieho *KLEU-, čo značí tiecť, zalievať. – VOLOVINA,
    LEBO TO ZNAČÍ „HOVORIŤ“, A DO DNES JE V NAŠOM „KLEBETIŤ“ !!! !!! !!!

    Ad 2) Mr. Marsina: Tatársky vpád, …

    str. 21/22 : … študujúci Paulus Ungarus – Pavol Maďar … §§§ skoro ma šľak trafil, veď to je rovnaký lapsus,
    ako by napísal Leonard z Vinice !!! A PRITOM Z DOBOVÝCH DOKUMENTOV (MINIMÁLNE Z JEDNÉHO
    VYHOTOVENÉHO Z DAJAKÝCH STRATENÝCH) VYPLÝVA, ŽE POJEM UNGARI EXISTOVAL UŽ V ROKU 477,
    KEDY SÚ SPOMÍNANÍ POD VLÁDOU ODOVACARA, ktorého meno bolo „pisálkami“ skomolené na Odoacer !!!

    Dúfam, že stačia tieto dve citácie, lebo mám aj užitočnejšie veci na prácu.

    Ale ešte jednu pikošku, na margo onej „zastaranosti“ našich „výplodov“:

    V dnešných „cool bestseleroch“ sa často spomínajú RUNY, že vraj písmo „starých Germánov“, ktorého meno
    má podľa „zaručených etymológov“, nikde nemenovaných (§§§), znamenať „šepkané tajomstvo“ – GRC !!! !!! !!!
    LEBO ČUJTE KLUGE Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache, 1999, strana 696, heslo RUNE:

    Rune f. erw. fach. (< 17. Jh.). Als Bezeichnung der alten germanischen Schriftzeichen wiederbelebt
    aus anord. rún, ae. rún "Rune". Dieses wird üblicherweise verknüpft mit einem Wort für "Geheimnis, Geraune"
    (s. raunen).

    Sicher richtiger Morris: Zu (ig.) *reu- "graben" in akslav. ryti "graben", vgl. mit Erweiterung lit. ruôbti (roubti)
    "einritzen". !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    TAKŽE VÁŽENÍ nie "germánske" runy, ALE naše RYNY, a ešte raz RYNY, PEKNE S TVRDÝM "Y" TAK,

    AKO BY SME MALI PÍSAŤ "SKRYŇA", LEBO JE TO OD NÁŠHO "SKRYŤ" TAK,

    AKO JE AJ LATINSKÉ "SCRINIUM" OD NÁŠHO "SKRYŇA" !!!!!!!!
    (Dôkazom je totálna osamelosť slova "scrinium" v latinskej slovnej zásobe,
    t. j. nedá sa odvodiť z iného latinského slova !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!)

    A navyše MÁME pre naše "výplody" SILNÉHO SPOJENCA – GENETIKU !!! !!! !!!

    Vďaka genetike sa ani ten najväčší "zapierač" pravde a právu nevyhne !!! !!! !!!

  4. Diletantizmus píše:

    Bože môj, bože môj – toto sú už len výplody! Ľudia preboha veď keď už sa púšťate do roboty historikov, lingvistov a archeológov tak si najprv aspoň pár ich prác prečítajte – len námatkou doporučujem siahnuť po dielach napr. univerzitných profesorov Marsinu, Kučeru, Ratkoša, Štefanovičovej, Měrínského, Ruttkaya, Krajčoviča, Doruľu a ďalších mladších autorov, nielen slovenských, českých ale aj poľských, nemeckých, ktorí za posledné desaťročia dospeli k pomerne presnému obrazu etnogenézy Slovanov i Slovákov kombináciou historických, lingvistických i nových archeologických prameňov. Prezentujú sa tu (česť výnimkám) zväčša veľmi zastarané, väčšinou vedeckého sveta už dávno opustené, ad acta odložené a zabudnuté hypotézy, ktoré sa prezentujú akoby nová či staronová „vedecky“ dokázaná pravda. Nie inak ako za zúfalé pokusy, etymologický diletantizmus (pochopiteľné ešte v 18.-19. stor., ) dnes možno označiť tieto fantazmagórie- ako napr. hľadanie dávnych Slovanov či aj Slovákov medzi niektorými 100% germánskymi kmeňmi (Markomani, Qádi, Svébi, Vandali … ) ale aj Sumermi, Chetitmi či Etruskami, dokonca v Číne, Amerike i Grónsku (!) čím sa trestuhodným spôsobom deformuje ešte krehké historické vedomie širokej spoločnosti. Alebo si prosím nájdite iné, užitočnejšie hobby.

  5. Bynk píše:

    Toto je ukážka Tartésskeho písma z juhozápadnej oblasti Španielska pred ovládnutím Kartáginčanmi.
    Mohol by sa na to niekto pozriet a či sa to nedá preložiť v praslovančine?

    http://en.wikipedia.org/wiki/File:I_tarteso.jpg

  6. Bynk píše:

    A Longobardy znamená Dlhé brady, alebo Dlhý spevák – bard v zmysle že to bol národ ktorý mal dlhé piesne a legendy a teda spievali celú noc? 😀

  7. Metod J. Sláv píše:

    Tu na Sclabonii v tomto príspevku

    http://sclabonia.sk/2013/01/kriticke-poznamk-blazeny-ovsenej-na-clanok-oskara-cvengroscha-o-marave-a-markomanoch/#comment-3709

    bolo spomenuté okrem ZAMLČOVANEJ PODOBY MENA Odoacera:

    FLAVIUS ODOVACRIUS = Slavius Odovagrius ?!?!?! ,

    aj toto:

    “… If Ratchis could become Radagaisus, why could Ot-toghar or Ot-ghar not have become Odoacer or Odovacer?…“

    Všimnite si, že v učebniciach „omieľané“ meno RADAGAISus,

    je v daktorom dokumente zapísné v podobe RATCHIS !!! !!! !!! A AJ TO JE PODOBA SKOMOLENÁ !!! !!! !!!

    Viď:

    http://en.wikipedia.org/w/index.php?search=Ratchis&title=Special%3ASearch&fulltext=1

    a konkrétne tu:

    http://en.wikipedia.org/wiki/Ratchis

    Ratchis (Rachis – Raditschs – Radics – Radiks, there are various spellings) was the Duke of Friuli (739-744) and King of the Lombards (744-749).

    TAKŽE AJ LONGOBARDI MALI SLOVANSKÉ MENÁ !!! !!! !!!

    Napríklad, RADAGAST / RADEGAST !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  8. Bynk píše:

    Hm. Mne sa napríklad zasa nepodarilo zaregistrovať na stránky Ramianka pretože v emaily som nemal nič čo by ma na nu spätne presmerovalo a zaregistrovalo, takže tak 😀

    Stretli sa raz dvaja ludia, jeden z nich bol riman. Ten riman vytiahol kyjak a tresol toho druhého po gebuli ukázal na neho prstom a povedal: sclave-otrok. Po pár dnoch stretol riman iného človeka. Ten prišiel k nemu, ukázal na seba prstom a hrdo mu povedal: Ja som Sclave-Slovan. Riman na neho z dešpektom pozrel, ovalil aj jeho kyjakom a povedal: Máš pravdu, ti si sclave-otrok. Po pár dnoch sa jeden z tých dvoch otrochoch vzbúril, schválne nebudem vravieť ktorý z nich to bol, oslobodil pár dalších otrokov, premohol stráže a z krikom: Z már ho! utiekli do hlbokých lesov na kopci. Riman sa na to smutne díva a hovorí si, no už to nie je sclave-otrok, teraz je to už Marha. A tak vznikol kmen Marhari, teda Moravanov.
    Tento príbeh možno nie je podla skutočnej udalosti, ale ved je to len príbeh a možno to bolo úplne inak.

  9. Metod J. Sláv píše:

    Pani Ovsená,
    ďakujem, že ste sa ma zastala. 🙂

    Pozerám, že ste si zadovážila Machekov etymologický slovník. Dúfam, že to značí, že predsa len
    nastupujete na cestu vedy (pamätáte sa, ako ste sa raz ohradila, že nie ste vedkyňa 🙂 ).

    Bink, ďalšie bingo!

    To Vaše vysvetlenie tzv.“sťahovania národov“ na základe zmeny kultúr podľa analógie s dneškom,
    by malo „svietiť“ hneď vo vestibule každej katedry histórie a archeológie, aby našim dejespytcom
    konečne svitlo, čo to „nasplietali“.

    Nuž, a napokon, pán Jozef.

    Kedy si už raz uvedomíte, že dakto je na tomto webe pánom, lebo sú to jeho peniaze, za ktoré
    sa tu my ostatní môžme „vykecávať“ – veď už len udržiavanie domény „sclabonia.sk“ stojí cca 20€ ročne,
    a takéto blogy, keď v nich nie je reklama, sú zadarmo len do určitého objemu „napísaných strán“ dát.

    Preto Vám radím vynechať osobné „vylievačky srdca“ a stať sa stručným a vecným,
    t. j. vynechajte ten Váš „premúdrelý“ štýl „vedenia žiaka, aby na základe indícii od učiteľa, sám dospel
    k správnemu riešeniu“,
    LEBO NA ROZDIEL OD UČITEĽA V ŠKOLE, KTORÝ POZNÁ OFICIÁLNU PRAVDU
    (JE ZA VŠTEPOVANIE OFICIÁLNEJ PRAVDY PLATENÝ ŠTÁTOM),
    VY TÚ SKUTOČNÚ, „NEOFICIÁLNU“ PRAVDU NEPOZNÁTE !!! len tak ako my, aj Vy sa, dúfam,
    snažíte ju spoznať !!! !!! !!!

    Na pochopenie „fenoménu sclavo / schiao / ciao“ sa musíme spoľahnúť na vnútornú logiku stavby jazyka !!!

    Jednotlivé jazyky sa od seba líšia slovami – keď čítame AQUA, vieme, že to je latinské slovo pre naše VODA.
    Každý odlišný jazyk má „zásobu“ odlišných slov.
    KEĎ V DVOCH ODLIŠNÝCH JAZYKOCH NÁJDEME ROVNAKO ZNEJÚCE SLOVO, napr. SCRINIUM / SKRIŇA,
    TAK TO ZNAČÍ:
    1) ŽE BUĎ TO JE ÚPLNÁ NÁHODA, A TO VTEDY, KEĎ TIE SLOVÁ MAJÚ DIAMETRÁLNE
    ODLIŠNÝ VÝZNAM, A PRITOM KAŽDÉ Z TÝCH SLOV JE ODVODITEĽNÉ OD INÝCH SLOV DANÉHO JAZYKA,
    napr. latinské PARUM a naše PAROM,
    2) ALEBO IDE O SLOVO PREBRANÉ Z JEDNÉHO JAZYKA DO DRUHÉHO, LEBO V OBOCH MÁ ROVNAKÝ
    VÝZNAM, A O TOM, Z KTORÉHO DO KTORÉHO, ROZHODUJE TO, ŽE V KTOROM JAZYKU JE TO SLOVO DOMA (T. J. JE ODVODITEĽNÉ OD INÝCH JEHO SLOV), A V KTOROM JE OSAMELÉ (T. J. NEDÁ SA ODVODIŤ
    OD INÝCH SLOV TOHO JAZYKA) !!! !!! !!!

    Keď sa pozrieme na slovo SCRIN-IUM v latinskom slovníku, vidíme, že je osamelé !!!

    KEĎ SA POZRIEME NA SLOVO SKRIŇA V NAŠOM JAZYKU, TAK SA DÁ LOGICKY ODVODIŤ OD SLOVESA
    SKRYŤ !!! PRETO BY SA TOTO SLOVO MALO PÍSAŤ S „y“ AKO „SKRYŇA“ LEBO JE TO NAŠE SLOVO !!! !!! !!!
    aj keď nás „oficiálne poučky“ poučujú: „Slovo skriňa píšeme s mäkkým i, lebo ide o slovo prebrané z latinčiny.“

    NO, A KEĎŽE AJ SLOVO „SCLAVUS“ JE NEODVODITEĽNÉ Z INÝCH LATINSKÝCH SLOV, TAK JE IMPORTOM
    OD NÁS, A PODOBNE JE TO S VARIANTMI TOHTO SLOVA V INÝCH JAZYKOCH, TEDA AJ V TALIANČINE,
    AKO POKRAČOVATEĽKE LATINČINY NA TERITÓRIU „JEJ ZRODU A SMRTI“.

    NUŽ, A KEĎŽE „KLASICKÍ“ RIMANIA NEMALI O EXISTENCII SLOVäNOV ÚDAJNE ANI POTUCHY (oni poznali
    len podmanených Sabinov, od ktorých si ukradli ženy, a „zasabinských“, minimálne molisanských, SERVOV /
    SERBOV / SRBOV, ktorých zotročili ako prvých, TAK SLOVO PRE OTROKA V SLOVNÍKOCH KLASICKEJ LATINY
    ZNIE „SERVUS“ !!!
    V SLOVNÍKOCH STREDOVEKEJ LATINČINY, UDRŽOVANEJ UŽ LEN „ADMINISTRATÍVOU“, NACHÁDZAME
    SLOVO PRE OTROKA „SCLAVUS“, A SLOVO SERVUS ZNAMENÁ SLUHU A PODDANÉHO !!!

    A čo sa týka „teórie“, aj tam Slovák môže byť ešte stručnejší „bez straty bodu“ –
    spomeňte si na ROVNOZNAČNÉ a ROVNOZVUČNÉ SLOVÁ !!!

  10. admin píše:

    Važení, budú mazané príspevky s grafickými úpravami a extrémnym zvýrazňovaním textu.

  11. jozef píše:

    Dobrý deň p.Bynk

    Váš posledný príspevok Ste písal asi pre všetkých diskutujúcich ( teda aj pre mňa ) a tak si dovolím ešte jednu poznámku a to preto, aby bolo vidieť, že naozaj sa tu v niektorých prípadoch ( ako je aj tento ) z mojej strany, pri takejto „diskusii“ nedá obísť ten tón, ktorý tu jedna diskutujúca v minulom príspevku zo zaujatosti nazvala ako „premúdrelý“. Totižto p. Bynk ja sa Vám už vlastne ani nečudujem, že nie Ste v stave skontrolovať si, ani po viacerých mojich upozorneniach správnosť elementárnych poznatkov a termínov, ktoré vo Vašom vyjadrovaní sa používate, pretože ako som zistil tak to, že termín sclave(sciao) nemôže byť synonymom k termínu Sclave(Sloven), čo vyplýva už zo základnej definícii synonyma, nielen že neovláda ani p.Metód a p.Ovsená, ale asi to ani po mojom opakovanom upozornení nedokážu ani len pochopiť. No a tam už končí aj „autorita“ môjho „tónu“, ktorý tu istá diskutujúca nazvala dokonca „premúdrelým“.

    Čo sa dá robiť ??!, budem tu musieť asi začať, čo už bude pre niekoho (dvojnásobnou) „pre-pre-múdralosťou“ citovať tie totálne elementárne základy a teda začnem od „oficiálnej“ definície termínu synonymum, cit.:
    „Synonymum je slovo, ktoré inak znie, ale má rovnaký alebo blízky význam ako iné slovo ( zatiaľ stačí, lebo definícia je dlhšia )“.
    Termíny, ktoré sú konfrontované a teda predmetom tzv. „Metodovho prieku“, t.j.latinský výraz sclavus( slov.prekl.otrok ) a latinský výraz Sclavus ( slov.prekl.Sloven ) znejú ale bohužiaľ v latinčine úplne rovnako a tým nespĺňajú už základný predpoklad z definície synoným a teda pre mňa nemôžu byť synonymami. Pre Vás p. Bynk ešte stále môžu ?
    A tak na dnes, by už toho moji milý zatiaľ aj stačilo, aby to na Vás zase nebolo priveľa.

  12. Bynk píše:

    No myslím si že je asi dost irelevantné či sú slovál sclave a slave homonymá či synonymá. A je vlastne úplne jedno či najprv bolo latinské slovo slave použité ako otrok a to potom dalo názov pre celé etnikum slovanov, alebo či bol najprv názov slave pre slovanov a to potom prešlo do latinčiny vo význame otrok. Alebo či dokonca slová Slave-slovan a slave-otrok vznikli nezávisle od seba. Pretože za prvé vieme že obe slová sa používali skoro súčastne aj v latine ako pomenovanie otrokov tak aj slovanov. Za druhé síce neviem kedy bola kodifikovaná latinčina ako spisovný jazyk podobne ako slovenčina v 1844, ale na začiatku si zrejme žiaden kronikár s tým príliš hlavu nelámal a písal podobne ako vravel Štúr, píš ako počuješ, čiže každý kronikár si mohol slovo z počutia zapísat po svojom a výsledkom sú tu desiatky podobných slov z rovnakým významom.
    Podstatné ale je že bežný obyvatelia Európy neboli kronikári ani znalci latinčiny a tak im bolo zrejme v staroveku a v stredoveku úplne jedno či je slovo slave, sclave homonymum alebo synonymum. Pre nich bolo zrejme viac podstatné to že znamenalo tak slovan ako aj otrok, „čo slovan to otrok“ a časom sa im to spojilo dohromady či už opodstatnene alebo zhodou podobnosti slov. A ked teda myslím že vtedy už moc neodlišovali slovanov od otrokov, ved napokom, riman prišiel do styku zo slovanom len ked už bol otrokom, pochybujem žeby slovania vtedy usporiadali turistické poznávacie zájazdy do kolosea, a rimania uskutočnovali svoje turistické zájazdy medzi germánov a slovanov len za účelom zničit, páliť a zotročiť, tak je samozrejmé že obe slová splynuli ako jedno, preto je asi zbytočné škriepiť sa či bolo prv vajce alebo sliepka, najme ked všetci vieme že pred nimi bol dinosaurus.

    K stahovaniu národov ma teraz napadla jedna zaujímavá vec. Aj my sme teraz zažili jedno obrovské stahovanie národov, až sa čudujem že som si ho doteraz v rodnom meste vôbec nevšimol:
    Podla archeologických nálezov tu do roku 1918 žili Maďari, v rokoch 1918-1939 tu žili Česi, v rokoch 1939-1945 tu žili Nemci, v rokoch 1945-1989 tu žil lud východnej komunistickej kultúry, ktorý v roku 1989 vystriedal západný ľud kapitalistickej kultúry. Sám sa teraz pýtam, kde sa teda stratil ten komunistický ľud ked ho západná kultúra tak rýchle vytlačila z našej oblasti a jeho ozdobné predmety nahradila svojimi. To sa akože len tak stratila celá kultúra a zmizla pod zem?.
    Takže za posledných 100 rokov sme tu mali 5 rôznych kultúr a národov, ktoré ovládali územie Slovenska. Hotový Babylon proti ktorému je nejaké stahovanie národov v 6 storočí len potulný cirkus. Ako je to možné že tu boli také masívne presuny kultúr a obyvatelov, a ja som si to vôbec nevšimol? Ved žijem v jednom meste už 34 rokov, moji rodičia tu žijú na jednom mieste už 60 rokov a moji prarodičia zo susednej dediny už najmenej 90 rokov. Stále na tom istom mieste bezo zmeny tu žije moja rodina minimálne už 100 rokov a predsa sme už 5 krát vymenili kultúrny vplyv. Volali sme sa Rakúsko-uhorsko, Československo, Slovensko, ČSSR, ČSFR, a posledne SR. Bez toho aby sme sa vôbec niekam pohli, sme niekoľkokrát zmenili skoro celé etnické a kultúrne zloženie. Dúfam že chápete čo tým myslím a kam tým smerujem. Menil sa totiž len politický vplyv a ten kto mal moc šíril aj svoju kultúru. Ale lud sa nikam nepohol. Stále hrdlačil na svojich políčkach aby uživil seba a aj pánov, raz starých, potom nových, a snažil sa prežiť, tak zohol chrbát a prispôsobil sa, tak ako mi teraz ked sme ochotní za minimálny plat hrdlačit v továrnach pre svetových kapitalistov.
    Preto ak niekto tvrdí, však mi nemáme už nič spoločné zo slovanmi zo 6 storočia, pretože už všetci vymreli, je slepí a nevidí si dalej od nosa. Pretože mi sme tu boli už od príchodu prvých neolitikov a je jedno či to boli praslovania alebo nie, pretože gény aj jazyk sa odovzdával po tisícročia dalej. Mi sme tu boli nielenže už pred slovanmi, ale aj pred keltmi a každému národu sme odovzdali čast slovnej zásoby. Iba tak sa dajú vysvetli niektoré podobnosti v slovnej zásobe medzi Slovanmi, Gótmi, Vandalmi, Baskami atd… Môžeme si teraz hovoriť Slováci, alebo Slovania, ale rovnako tak si môžeme hovoriť aj Veneti alebo Lužičania, či Lud zo špirálovou keramikou, aj ked ju už dávno nepoužívame. Môžeme sa hned od zajtra naučiť po anglicky, nemecky alebo maďarsky, ale stále tu budeme tí istý ludia, deti našich predkov, ktorý už pred 8-9000 rokmi kolonizovali tieto územia. A preto by sme sa nemali hanbiť za to že sme Slováci a čože také velké sme tu dosiahli, sme potomkovia našich predkov, a už to že sme vôbec prežili tolko tisícročí vojen, konfliktov, utláčania a vyhladzovania je činom ovela väčším, než vytvorit nejakú rišu ktorá sa aj tak po pár storočiach rozpadne.

  13. jozef píše:

    Dobrý deň p.Bynk

    Keďže p.Metód zatiaľ stále neodpovedá ( a teda neopravil si ani svoje chyby ), tak Ste si asi nevšimol, že jeho chyby priamo súvisia s tým, na čo sa pýtate aj Vy.
    Pomôžme teda teraz odpoveďou na Vaše otázky aj p.Metódovi pri hľadaní a redukcii jeho chýb.
    Už samotné vnesenie „presvedčenia“ o synonyme p.Metódom, do priebehu diskusie, tak ako sa medzi nami doteraz diskusia „vyvíjala“, aby som Vám to povedal po lopate ( keďže Ste to nepochopil už z mojej predchádzajúcej odpovedi p.Metódovi – tzv. prvá Metódova „hrúbka“ ), je miešanie „hrušiek s jablkami“, keďže meritórne termíny sclavus(otrok) a Sclavus(Sloven), môžu byť synonymné akurát len preto a vtedy, ak, alebo že, to tvrdí p.Metód.
    Ja som také dôkazy, zatiaľ v doterajšom priebehu diskusie, aké Vy uvádzate, že či je sclavus(otrok) a Sclavus(Sloven), synomymom alebo nie, nehľadal, nehľadám a nikdy hľadať nebudem, lebo je to totálny nezmysel, vyplývajúci už hneď z všeobecnej definície synonyma. A preto „presvedčenie“ p.Metóda o tom že sclave(sciao) je synonymum k Sclave(Sloven) stojí ako dôkaz, celé za „kočku“, ktorú som sa mu pokúšal vyhovoriť už dávno predtým ( na príklade môjho vymysleného príbehu o „kočke“), ako prišiel s jeho „presvedčením“ o synonyme.
    Myslím ale, že sme sa už p.Metódovi napomáhali dosť.
    No a tá druhá časť Vašej otázky súvisiaca s dôkazom o tom, že termíny sciao-sclavus(otrok) a Sclavus(Sloven) sú homonymá, už mnou bola (čiastočne) zodpovedaná napr. aj v odpovedi p.Šanovi uvedením toponyma Chiavenna, ako konkrétneho dôkazu. Ale vyčkajte si ešte aj na odpoveď p. Metóda, možno nám ponúkne, nejakú ďalšiu „kočku vo vreci „, ako minule, ktorú keď z vreca vypustíme, tak ju identifikujeme s ďalším dôkazom o tom, že termíny sciao-sclavus(otrok) a Sclavus(Sloven) sú homonymá.

  14. Bynk píše:

    Teraz ma napadlo, že angličtina zdanlivo nemá zo slovenčinou veľa spoločného okrem toho že sa radí k indoeurópskym jazykom. Ale pozrime si také slovo sekera, po anglicky axe. Na prvý pohlad tieto slová nemajú skoro nič spoločné.
    Ak ale slovo sekera povieme odzadu, znie to ako Arekes, to znie dost podobne ako akse-axe. Slovo sekera vzniklo od slova sekať, seká. Od zadu to znie Ákes, čo je už len krok od slova Axe po anglicky. Otázkou znie, kto plánovite vytváral angličtinu úmyselním vytváraným nových slov a obracaním a deformovním pôvodných slovanských slov za účelom čo najviac od seba odtrhnúť a odlíšit oba jazyky.

  15. Bynk píše:

    Pekne, to som nevedel.
    Pozrite si toto:
    http://kruhy.blogspot.sk/2010/01/povod-pomenovani-jednotlivych-narodov.html
    Vypichnem z toho aspon : Názov Chorvat (a aj Srb) majú spoločné východisko. Chorvat vychádza zo staroiránskeho (fšu)haurvata- = ochranca, stráž(nik) dobytka, avestínsky pasu-haurva: haurvati = chrániť, ochraňovať,strážiť, ktorého podoba v klasickom skýtskom jazyku bola asi Xarv- (Charv) = strážiť, ochraňovať. Tieto podoby: haurva, chaurva… vychádzajú z ie. koreňa ser-v- = ochraňovať a práve tu je aj pôvod názvu Serv, Serb, Srb.

  16. Bynk píše:

    Ked už hladáte dôkazy či je sclavus, slavus, sklavus synomymom alebo nie, ako nám dokážete že ide o homonimum? Ja by som bol tiež rád keby ste nám aj vy predložili nejaké dôkazy že ide o homonim.

    A ked sa už bavíme o názvoch otrokov v staroveku a stredoveku, tak v pohode beriem že angličania majú slave, rimania majú sclave, slovania mali slovo rab od slova rabatovat, robiť (otrok, väčšinou vojnový zajatec si musel niekoľko rokov odrobiť než ho znovu pustili na slobodu) ale nedámi že terajšie slovo ktoré používame „otrok“ je cudzieho pôvodu, vie mi niekto objasnit odkial máme terajšie slovo OTROK, alebo sa nad tým ešte nikto nezamýšlal?

  17. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Hneď na úvod.

    To, že Vy Ste presvedčený, v tomto prípade nestačí a to nie preto, že by Ste ešte mal a musel presviedčať mňa, ale preto, že úplne postačí, ak dokážete svojim presvedčením zmeniť status quo ante a to v tom, čo je vo všeobecnosti pri takýchto prípadoch v sémantike, považované za náhodné ( teda v rovine, či pozícii náhody ) či sú to synonymá, alebo ( Vami bohužiaľ v tomto prípade nesprávne, za náhodné považované ) homonymá ( a teda hneď v úvode Vašej domácej úlohy opraviť Vašu prvú „hrúbku“).

    No a keď, postupujem vo Vašej poslednej odpovedi systematicky ďalej, tak sa musím ihneď zastaviť ( pri Vašej ďalšej, teda už druhej „hrúbke“) pri tom čo uvádzate o starolatinskom slove servus pre otroka, ktoré bolo, ako tvrdíte, nahradené slovom sclavus, čoho dôkazom majú byť, ako zase nesprávne tvrdíte, slová pre otroka v dnešných románskych a “germánskych” jazykoch, napr. el eslavo po španielsky, der Sklave po nemecky.
    Vaše nesprávne tvrdenie ( druhá „hrúbka“ ), spočíva v tom, že slová pre otroka v dnešných románskych a “germánskych” jazykoch, napr. el eslavo po španielsky, der Sklave po nemecky, môžu ( ale nemusia ) byť dôkazom a tu zdôrazňujem, len toho že v stredovekej latinčine existovalo aj slovo sclavus s rovnakým významom ako v uvedených “germánskych” jazykoch, t.j. otrok a to ešte raz opakujem, tieto slová ( el eslavo po španielsky, der Sklave po nemecky ) môžu byť toho dôkazom, ale aj vôbec nemusia.

    Ja som Vám to ale v minulom príspevku (jozef on 28/04/2013 at 19:30), chcel akosi celé „uľahčiť“ ( lebo som Vás doteraz považoval za zbehlejšieho v takých veciach, o ktorých sa z niekým „priete“), tým že som automaticky predpokladal termín sclavus, používaný v stredovekej latinčine, za všeobecne používaný výraz aj pre otroka, aby sme sa vôbec mohli dostať k meritu veci.
    Tým meritom mal byť Váš dôkaz, že v nejakej dobe, na určitom mieste, z nepochybne etnického / origin / termínu Sclavus, sémanticky vzišlo stredoveké latinské slovo sclavus, ktoré zároveň dokonca nadobudlo všeobecný spoločenský význam ako otrok. K ničomu podobnému Ste sa zatiaľ, ako som nútený Vám s poľutovaním oznámiť, ale absolútne, vo Vašej domácej úlohe neprepracoval.

    Zostáva mi len dúfať, že sa rovnako ako Vy, nebudem mýliť ak dopredu poviem, som „presvedčený“, že vo Vašej ďalšej odpovedi už ten chýbajúci dôkaz predložíte ( aj za cenu toho, že asi naozaj budete musieť hľadať inšpiráciu v mojom príbehu o „kočke“), lebo v opačnom prípade celý predmet Vášho tvrdenia zostáva v polohe
    „zbytočného prieku“.

    A to už Vôbec nehovorím o tom, čo nás ešte v tejto debate čaká, ak „dúfam“ správne a chýbajúci relevantný dôkaz od Vás uvidím.

    Len tak na odľahčenie p.učiteľ ( či profesor ? ), ak si Vaši študenti plnia svoje domáce úlohy tak ako Vy, potom Vám takúto prácu, s nevďačnými študentami vôbec nezávidím.

  18. Metod J. Sláv píše:

    Bink, nezabudol, lebo to je v tých troch bodkách za Alexandriou 😀

    Pán Jozef,
    ja som presvedčený, že ciao / schiavo / sclavo sú synonymá, a nie náhodné homonymá !!!

    To, že v stredovekej latinčine bolo starolatinské slovo servus pre otroka nahradené slovom sclavus,
    dokladajú slová pre otroka v dnešných románskych a „germánskych“ jazykoch, napr. el eslavo po španielsky,
    der Sklave po nemecky.

    A to aj preto, lebo v stredovekej latinčine slovo „servus“ nadobudlo význam „sluha/služobník“, a tak sa
    zakonzervovalo do dnes v našom pozdrave „servus“, či v anglickom slove „service“!

  19. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Ak je tak, že vychádzate z tohto textu, tak potom celý tento problém stojí na slove Sclavus, o ktorom sa tam tvrdí, že v stredovekej Latinčine, malo podľa tohto znamenať všeobecne otroka.
    Samozrejme v prvom rade, ak sa chcete vôbec o čomkoľvek v tejto súvislosti baviť ďalej, tak by Ste mal dokázať, že to tak naozaj aj bolo, lebo dnešná Latinčina už termín sclavus nepozná, pretože, otrok sa prekladá ako servus, servulus, nomenclator, famulus, mediastinus, venalis a Slovan, ako Slavicae

    Pre Vás to bude určite jednoduché.

    Aby sme sa ale dostali ďalej, budem predpokladať, že v stredovekej latinčine slovo sclavus, „určite“ znamenalo aj otrok.

    Potom, Vás ale čaká ďalší a to oveľa a neporovnateľne ( radikálne ) väčší problém, lebo musíte dokázať, že v nejakej dobe, na určitom mieste, z nepochybne etnického / origin / termínu Sclavus ( gr.Σκλάβος, Σλαβῆνος=Slabēnos, Σλαβῆνοι=Slabēnoi, slovensky словѣнинъ, словѣне a o tom, že tento, termín bol už dávno, dávno pred tým etnonýmom, snáď nepochybuje nikto na tomto svete ), sémanticky vzišlo stredoveké latinské slovo sclavus, ktoré na tom určitom mieste dokonca nadobudlo všeobecný spoločenský význam ako otrok a to len na základe toho, že Sloveni v stredoveku boli často, alebo mnoho krát, zotročovaní ( čo sa tam bohužial pre Vás výslovne, ako jediný preukázateľný dôkaz uvádza).

    Zatiaľ „len“ toľko p.Metód, pretože aj keď túto domácu úlohu zvládnete, tak to ešte nie je zďaleka dosť na to, aby Ste mohol tvrdiť, alebo sa so mnou prieť o to, že termíny sciao a Sclavus nie sú homonýmum.

    A len tak na záver, dajte si dobrý pozor na to, aby Ste sa k môjmu príbehu o kočkách, nemusel postaviť čelom a použiť ho vo Vašej „domácej úlohe“, keď nebudete vedieť kudy, kam, napriek tomu, že sa českí etymológovia k prenesenému významu na “dvojnohé kočky” stavajú chrbtom.

  20. Bynk píše:

    Zabudol si ešte aj na Sumerskú Mezopotámiu a Egyptské povodie Nílu, bielych Tocharov – učitelov čínskej civilizácie a Árijcov v Indii.
    Pretože tam všade sídlili 10 000-4000 rokov pnl. neolitický rolníci na ktorých chrbtoch, chrbátoch sa neskôr stavali všetky staroveké civilizácie 3000pnl.-500 nl.

  21. Metod J. Sláv píše:

    Bink,
    pochopil som Tvoju iróniu, ale pretých, ktorí takto bežne uvažujú, mám tu moje „motto“:

    SOM HRDÝ NA TO, ŽE MOJE ETNONYMUM SA STALO MENOM OTROKA,
    LEBO TO ZNAMENÁ, ŽE VŠETKU TÚ, DNES KAŽDÝM OBDIVOVANÚ,
    „NÁDHERU“ ANTICKÉHO SVETA, RÍMA, ATÉN, ALEXANDRIE, …
    VYBUDOVALI MOJI PREDKOVIA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  22. Bynk píše:

    Tak moment. Ale ak Sclave znamená otrok,
    a VINDE = PREDAŤ, PREDÁVAŤ
    Tak slovo A Vinde sclave, znamená predaný otrok?
    Tak potom Vinde, Vindi, Vendi, Venedi, Veneti znamená predávať a
    Slave, Sclave, Sclaboni, Sloveni, otrokov.
    Čiže ak tomu dobre rozumiem tak aj termín Venedi aj Sloveni označujú vlastne to isté teda predaných otrokov. No kto by sa k takému národu potom medzi inteligenciou hlásil, hned zajtra sa stahujem do Germánie a bude zo mna hrdý Germán bojovník 😀
    A to ešte nespomínam maďarské termíni pre rolníka, rabótnika, rab – väzen, rabszolga – otrok

  23. Metod J. Sláv píše:

    Bink,
    A VINDE = PREDAŤ, PREDÁVAŤ
    a
    „t s chvostíkom“ sa číta „ť“ => Ťiganešti je prídavné meno v postavení za podst. menom.

    Jozef,
    veď z Vami pridaného anglického textu je to jasné !

    A ten „príbeh o kočkách“ nekomentujem, lebo českí etymológovia sa k prenesenému významu
    na „dvojnohé kočky“ stavajú chrbtom. 🙁

  24. Bynk píše:

    Pre šan on.
    To Ţiganeşti (Čiganešti) je akože označenie pre cigánov? Pretože označenie SCLAVI je ako otrok tak aj Slovan a úplne navrchu je dokonca slovo VINDE skoro ako Veneti, ak to teda neznamená len Vinde aok okno alebo karta.

  25. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Zatiaľ Ste mi stále neodpovedal, že či to, čo som uviedol v mojom predminulom príspevku jozef on 26/04/2013 at 9:43 o ciao, je to čo uvádzate ako TALIANSKE “CIAO”, ktoré k nám bolo importované ako “ČAU”, a podľa Vás JE FAKT SVOJIM VÝVOJOM SPOTVORENÉ ZO SLOVA “SCLAVO” CEZ DNEŠNÉ “SHCIAO” a fakt JE DVOČAŤOM NÁŠHO “SERVUS” / slangovo “SERUS” !!!, alebo Ste myslel na niečo iné ?

  26. šan píše:

    zaujímavý dobový plagát :

    http://img.janforman.com/Ciganiotroci2ap61.jpg

  27. Bynk píše:

    pre šan on.
    Toto my už hlava neberie, ale fakt je že každý si v svojom jazyku nájde to čo chce. Potom mi je už jasné ako Maďari prišli k svojej Sumerskej pravlasti a potom 3000 rokov putovali po celom svete k zemi zaslúbenej až cestou stretli nás a poslali nás napred aby sme im mestá a dediny vystavali v Podunajskej kotline, nebudú predsa doma mriet hladom a zimou, ked sa môžu rovno nastahovať do už postaveného 😀
    Ale zatial čo mi sa bavíme o tom či máme Venetov, spojit zo Slovanmi a čo z toho vyplýva, naši južný susedia to už majú dávno vyriešené na 40 000 rokov do minulosti. Ospravedlnujem sa za angličtinu, ale nechce sa mi to celé prekladat, ked tak dajte do prekladača a uvidíte čo vám z toho vypadne, každopádne je to dost osobitý, povedal by som južanský pohlad na to či bolo prv vajce alebo sliepka:

    The Sword of God

    This short summary of Hungarian history (especially with regards to their origin and early record) departs from the officially held position generally taught in schools and found in Encyclopedias which continues to suggest that the Hungarian people belong to the Finno-Ugric branch of the planet’s family tree. However, if one looks a little deeper and examines the works of scholars specializing in this particular era in history, one finds a great deal of discrepancy and uncertainty. The prevailing hypothesis that the Hungarians are related to the Finno-Ugric people is based strictly upon linguistic similarities and is not supported by written chronicles or archaeological finds. Note the following quotations from two leading Hungarian scholars offering excellent examples of the shaky ground on which this science really stands:
    Dr. Ferenc Glatz, the president (2003) of the Hungarian Academy of Science, writes in his book, A magyarok krónikája (Chronicle of the Hungarians, Officia Nova 1996.): „Of the ancestors of Hungarians to 600 A. D., we can only speak in the realm of possibilities, based upon research in language history, archaeology and geographical flora.“ Furthermore,
    Dr. István Fodor, director of the Hungarian National Museum in the early 1990’s, states in Verecke híres útján… (Through the pass of Verecke… /North-Eastern Carpathian Mountains./ Gondolat könyvkiadó, 1975): „The millennium of our early history following the year 500 B. C. at this point is almost completely a blank spot on the map of our early record. We have no written sources to rely upon, nor any archaeological findings that could be connected to ancient Hungarians without any doubt.“

    Exhibit 1: The official hypothetical (FELTÉTELEZETT) homeland of origin.

    So, if scholars of the highest standing can only offer hypotheses (Exhibit 1) regarding the origin and early history of the Hungarians, wouldn’t it be reasonable to investigate other possibilities? Interestingly enough, by using some of our very recent advances in the scientific and medical fields, we’ve stumbled upon a new tool; today we’re digging deeper into the human record and interpreting it through genetic research. Racially the Finno-Ugric language group is just about as diverse as humanly possible. The small tribes living east of the Ural Mountain are Mongoloids, the Finns are of Northern European stock, and the Hungarians are typical, Central-Europeans. Research in the 1940’s indicated that among King Árpád’s people (those that conquered the Carpathian Basin eleven hundred years ago in 895 A.D.) the Finno-Ugric stock totaled just 12.5%. This accounting for only a small percentage of the total population of the Carpathian Basin, other possibilities seemingly have more to offer regarding the origin of the Hungarians and their language. Let’s investigate those, along with a short recap of the official version of events. Before we begin and as a reminder, Hungarians call themselves Magyar – a name which appears often in the text.
    Let us start with the results of the latest genetic research. Between 1984 and 1989 the Hungarian and German Academies of Science jointly conducted a genetic research project that resulted in the following findings:
    „We have evaluated the deletion of the so called inter-genetic 9-bp, of which the presence or absence is a determining factor in establishing racial relationships. The Asiatic origin of 9-bp is completely missing from the Hungarian population. We have found the Asiatic M haplo-group in the Finns, the Ezras and the Lapps, but we did not find it in a single Hungarian individual tested.“ (The three-page summary of this joint study appeared in the weekly publication Élet és Tudomány (Life and Science) as the article „Népességünk Genetikai Rokonsága” (“Genetic Relations of our Population”); written by Dr. Judit Béres, the leading Hungarian scientist in the group, it appeared in the September 21, 2001 issue.)
    Thus, the latest scientific research refutes the claim that Hungarians are genetically related to the Finn-Ugric peoples. Logically, this fresh information should call for a new review and revision of where exactly the Hungarians originated from.

    Exhibit 2: The Times Concise Atlas of World History. After the last Ice Age, the Carpathian Basin became an important center for dispersing people to Central-Europe.

    Based on archaeological evidence, we can safely say that humans have inhabited the Carpathian Basin for the last several hundred thousand years. Traces and fragments of a human skull and footprints were found in 1963 at Vértesszőlős (Northwestern Hungary); radiocarbon dating suggested that this early man lived about 350 thousand years ago. Remains and tools of the ancient Neanderthals have been found in the Carpathian Basin, along with those of the Cro-Magnons (who, according to science, we modern humans are directly descended from). About 40,000 years ago, in North-Central Hungary, a culture evolved that excelled to the highest levels of its time; the people of this civilization are famous for their fine stone tools and arrowheads; true works of art – such fine tools have not been found anywhere else in the world dating from this period. In a nearby cave in Bükk Mountain, archaeologists have also found a three-holed whistle made of bone (Exhibit 3); incredibly, five notes can still be played on it. Although the Carpathian Basin was tundra during the last Ice Age, yet it was capable of supporting some inhabitants. It has been established that humans have inhabited caves throughout the Carpathian Basin for many thousands of years; artifacts of early man have been found near warm water springs dating back to the Ice Age.

    Exhibit 3: Tools and a whistle made of bone – some forty thousand years ago.

    After the warm-up began some 12,000 years ago, large numbers of people migrated from the south. It seems the original homeland of these early settlers was Anatolia, today’s Turkey. Professor Grover S. Krantz, anthropologist at Washington State University, studied the history and origin of the various European languages and published his findings in the book, Geographical Development of European Languages (Peter Lang, 1988). Professor Krantz set up certain guidelines, which he used diligently in his analysis, applying them uniformly to all European languages. He structured and based these guidelines on human behaviors and life-sustaining requirements such as climate, the length of the growing season, and the quality of land for herding or agriculture, etc. Regarding the Hungarian language, he arrived at the following conclusion; on page 11 he writes:
    „It is usually stated that the Uralic Magyars moved into Hungary from an eastern source in the 9th Century A.D. I find instead that all the other Uralic speakers expanded out of Hungary in the opposite direction, and at a much earlier date.“
    Furthermore, on page 72, we find the following observation:
    „Given these objections the actual Uralic-speaking distributions would allow only one alternative explanation – that the family originated in Hungary and spread out in the opposite direction. This poses no serious problem if the time for this origin and dispersion is put at the earliest Neolithic. If this is true it means that Hungarian (Magyar) is actually the oldest in-place language in all of Europe.“
    Krantz believes that the ancient shepherds of the Great Hungarian Plains spoke the Proto-Hungarian tongue. Closer examination of this question suggests that the early settlers from the south, shepherds and farmers alike, spoke the very same language.

    Exhibit 4: Geography of the area in question. In the center is the Carpathian Basin, surrounded by the Alps and the Carpathian Mountains.

    To better understand the expansion, or at times perhaps the migration of the Neolithic people, one must take a closer look at the area in question. A warming trend set in about twelve thousand years ago, which brought an end to the last ice age. The Carpathian Basin was one of the most significant areas affected by the climatic change. The mountains surrounding the Great Plain have had a stabilizing affect on its climate. Besides the normal rainfall, the melting snow and ice from the mountains distributed by rivers and lakes provided plenty of moisture, which in turn created dense vegetation. The vegetation provided food for a large variety of animals, and the lakes and waterways were rich in all sorts of fish.
    So, the Carpathian Basin became one of the most desirable places to live and capable to support a significantly larger number of people above the average. The early settlers came from the south, most likely from Asia-Minor, today’s Turkey. Once they crossed the Bosporus and the Dardanelles, they either went east or west on the shores of the Seas. The ones that went in the eastern direction came upon the River Danube. They could cross the river, or they followed the right bank of the Danube into the Carpathian Basin. The ones that crossed the Danube could continue their journey eastward between the Carpathians and the Black-Sea, or turn west and follow the left bank of the Danube. Indications are that many of them did just that, because large numbers of these early settlers ended up in Transylvania. Most of them probably crossed the Southern Carpathians by the River Olt.
    By the time of the mid-Neolithic period, the Carpathian Basin was heavily populated. Therefore some of these settlers continued their journey along the banks of the Danube all the way to the River Rhine and populated basically all of Central-Europe. In view of all of these points, it is safe to say that the Carpathian Basin was one of the most, if not the most significant centers for population dispersion.

    Exhibit 5: 1. Körös culture 2. Culture of Dunántúl 3. Culture of the Great-Plain

    The Neolithic cultures had begun to evolve in Hungary approximately eight thousand years ago. About seven thousand five hundred years ago a distinct culture was flourishing in the lower region – between the river Danube and the river Tisza, the lower region east of the Tisza, and in Transylvania (belonging to Romania today). It is known as the Körös culture (Exhibit 5). People of this culture lived in small tent-like or vertical wall houses. In Transylvania, they even used stone to build houses with a fireplace at the center. Besides hunting and gathering, these people provided for themselves by practicing agriculture and by domesticating animals. The artifacts of this society show a close resemblance to that of the Mesopotamian culture. In 1963 at Alsótatárlaka (Transylvania) on the river Maros, three clay tablets (Exhibit 6) were found with pictographs on them. According to radiocarbon dating, these tablets are very nearly seven thousand (7,000) years old (although some archaeologists are still debating this date); yet, this finding may suggest that the cradle of writing may very well have been the Carpathian Basin, in view of the oldest Sumerian tablets being ‘only’ about 5,500 years old. With their pictographs evolving into an intricate cuneiform writing, it is an accepted fact that the Mesopotamian Sumerian culture is the oldest, most highly developed society known to us today. Could these tablets point to an advanced Carpathian Basin civilization that predates the Sumerian society?

    Exhibit 6: The clay tablets of Alsótatárlaka

    Early scholars in the middle of the nineteenth century, while deciphering the Sumerian writings, recognized that the Sumerians spoke an agglutinative language similar to Hungarian; hundreds of Sumerian words still exist in the Hungarian language today. The French scholar, Francois Lenormant, spent some time in Hungary in order to achieve a better understanding of the Hungarian language. Some believe the English scholar, A. H. Sayce, did the same; the fact is, Hungarian proved to be a useful tool in deciphering the ancient Sumerian language. When deciphering the Sumerian cuneiforms, each of the two pioneers (in the mid 19th century) Englishman Henry C. Rawlinson and Frenchman Jules Oppert, had Hungarian co-workers: Jácint Rónay and Flórián Mátyás respectively. No wonder that, presently as in the past, some believe that the Hungarian and the Sumerian languages are closely related. Others, nevertheless, continue to debate the matter.
    The Körös culture was followed by the Culture of the Great-Plain (Alföldi vonaldíszes edények műveltsége) about a thousand years later. Artifacts of this culture also closely resemble the Sumerian artifacts. Appearing on many sacred artifacts, especially on the little idols (Exhibit 7) representing the goddess of fertility, one of the most widely known symbols from this period is the triangle . The triangle is used to „write“ or to represent the woman in pictographs. Also found in the Culture of the Great Plain another striking symbol that resembles the capital M in the Latin alphabet. This symbol first appeared about 5,500 years ago in the Carpathian Basin, disappearing around three hundred years later. At about the same time, it appeared in the Mesopotamian Uruk culture, suggesting that there may have been some contact between the people of these two regions. What is interesting about this mark is that no one knows the meaning of it; it remains a riddle. What follows is an exploration of what this symbol may actually mean and represent.

    Exhibit 7: Goddesses from Mesopotamia, Hungary and Crete

    The symbol resembles the capital M; thousands of years later it evolved into the capital M of the Latin alphabet suggesting that it represented the name of someone or something very important, which started with the m sound. 5,500 years ago the most significant driving force in social development was the fertility culture that embodied the struggle for life – for one’s own and for mankind’s very existence. It would be logical to look for an explanation within that circle of thought and ideas. Mater in Latin, Mutter in German, Mother in English and nagy-mama (grand-mother) in the Hungarian language seem to indicate that the symbol in question represents motherhood: the mother goddess in the fertility culture. So it seems that it has a similar meaning to that of the triangle, which is internationally accepted. Question: Why didn’t scholars recognize this obvious possibility? Could it be that there is another meaning behind that ancient symbol?

    Exhibit 8: The neck of the large clay jar with triangle and capital M symbol

    The Neolithic collection of the Damjanich János Museum of Szolnok in Hungary includes an exhibit containing the neck of a large clay jar (Exhibit 8) that had been used to store grain some 5,500 years ago. On this piece of pottery, the capital M symbol is engraved in such a way that it is also a part of the triangle. The V angle of the M forms the bottom lines of the triangle; enclosed by the decorative top line above it are two engraved, triangle-shaped eyes, a horizontal mouth and a nose shaped out of clay. Now, if the two symbols represent the same thing, why did they use them in combination? Is it possible that there is another logical explanation to this question? What could be the significance behind the meaning of the capital M symbol? It is a fact that this ancient symbol resembles not only the capital M of the Latin alphabet, but also looks very much like the letter M = in Hungarian runic writing. If you recall, Hungarians call themselves Magyar – a word also starting with the m sound. Could it be possible that behind this ancient symbol M, we should look for the word Magyar? In this case, if we use the meaning Magyar (Hungarian) for the capital M, and the meaning Istennő or Nagyasszony (goddess) for the triangle, the combined reading would be Magyarok Istennője or Magyarok Nagyasszonya (Goddess of the Hungarians). It is interesting to note that those dot-like engravings falling out of the triangle are like seeds falling out of the hand of a farmer while sowing his fields. It can be stated with near certainty that the owner of the clay jar was asking for the blessing of the goddess for a good harvest.

    Exhibit 9: The Egyptian goddess

    The Egyptian idol (Exhibit 9) also symbolizes the goddess of fertility. It is about 5,500 years old and is made from the mud of the river Nile. This statue, shaped like a seed, shows a figure raising its arms with closed fingers suggesting that this goddess is saying something. There must be a message behind that striking position of the arms. Commonly recognized today by hieroglyphics experts, the Egyptians used animals, human body parts, and tools – and so on – as symbols to relay messages. When examining our Egyptian idol further, we begin to notice that the head of this statue is an eagle head. The eagle represents the letter A. In Reading Egyptian Art, by Richard H. Wilkinson, we find that the meaning of the arm is ka, i.e. kar, or plural karok (arms) in Hungarian. A hand with closed fingers could have several meanings: khefa which means grasp or amem meaning seize. In the Hungarian language, however, grasp = markol. If the Egyptologists were to use Hungarian (as some Sumerologists did in the 19th century), would the language help in deciphering the Egyptian hieroglyphs more accurately? Perhaps they then might read the symbol in question as marok or makol instead of khefa. This may seem farfetched. Nonetheless, let’s continue this unraveling of riddles using the Hungarian language as our codebook, so to speak.

    Exhibit 10: Fragmentary Bull Palette: grasp = markol

    If we take a closer look at the Fragmentary Bull Palette (Exhibit 10) from the Predynastic Period of Egypt, one can see that the five hands are „grasping“ a rope (Wilkinson’s explanation) – remember, this = markol in Hungarian. After analyzing the clues and uncovering the meanings behind the identifiable symbols found on the idol, a possible reading could be attempted. However, keep in mind that in interpreting the ancient pictographs and symbols, occasionally only part of the word (a syllable) should be used for proper reading. The eagle head is A=the, the hand with closed fingers is ma-rkol=grasp, the raised arms are karok and the statue itself is the goddess, in Hungarian Istennő or Nagyasszony. If you put it all together, it now reads: A makarok (Magyarok) Istennője, or A Magyarok Nagyasszonya, i.e., The Goddess of the Hungarians. This is exactly the same reading as on the Szolnok clay pottery discussed earlier; both artifacts being 5,500 years old seem to validate the reading. Some scholars believe that the people who established the Egyptian culture came from a river called Netra. It is possible that some small creek or spring exists by this name (one not listed); however, the only river listed in the World Atlas similar to this name is Nyitra in the Carpathian Basin. Could it be – if the readings of these two artifacts are correct, which is by no means certain -, that the people of the Carpathian Basin already called themselves Magyar 5,500 years ago and spoke an early form of the Hungarian tongue? One thing that can be stated for certain is this: if we combine the meanings of the signs and symbols, we find perfect Hungarian sentences.
    In addition to the previously discussed hypothesis, there is yet a third idol from Anatolia (modern day Turkey), which is equally striking and relevant to our discussion here. Many numbers of these mother goddesses (Exhibit 11) have been found at the Çatal Hüyük archaeological site. Archaeologist James Mellaart interprets the figurine as „woman giving birth“. In Hungarian: szülő asszony. Surely, enough of a child’s head is seen between the legs of the woman to give this reading validation. Mellaart failed, though, to note the arches on the knees and on the belly of the woman. The meaning of the triple mountain-like symbol in pictographic writing is ‘field’ or ‘land’; in Hungarian: föld. Therefore, if the two words szülő and föld are combined, it results in the following reading: szülőföld – the precise Hungarian expression for motherland. In addition, on the viewable side of the idol, photographed from an angle, the capital M-like symbol can also be seen. Perhaps because the leopard’s sagging belly and front and rear legs create the M-like shape, the character is somehow unintentional. However, because the three arches were engraved intentionally, and while the leopard’s belly is not a perfect reverse arch, the break or angle in it can only be intentional also. The symbol found again is that of the capital M. Thus, the reading Magyarok szülőföldje (Motherland of Hungarians) cannot be ruled out as an interpretation of the message she is trying to convey to us today, so many years after her initial creation.

    Exhibit 11: Goddess from Çatal Hüyük. Note the arches found on the knees and on the belly

    In 1928 The Danube in Prehistory, British archaeologist Gordon Childe explained that in the great triangle (Mesopotamia, the island of Crete, and the Carpathian Basin) ‘similar cultures’ existed in the Neolithic period. A similar culture does not necessarily mean that these people spoke the same tongue; still, based on what the previously deciphered artifacts suggest, it cannot be ruled out entirely from the realm of possibilities.
    At the time of the culture of the Great Plain, a separate society flourished west of the river Danube: the Culture of Dunántúl (Dunántúli vonaldíszes edények műveltsége). Artifacts from this culture have been found in Central Europe as far west as the River Rhine. Although on the surface these artifacts do not bear a striking resemblance to those of Mesopotamia (like the ones from east of the Danube River), nevertheless, they unmistakably bear similar signs and meanings found in the fertility culture. This society built huge houses out of timber, cultivated land, and domesticated animals. Later on, as time passed, the original three cultures in the Carpathian Basin became more colorful and distinct as borne out by the localized characteristics increasingly appearing in its pieces of art and craft. Around four thousand (4,000) years ago, large numbers of immigrants arrived from the south; these were the people of the Pécel culture. Their massive numbers seemingly were the final and determining factor in establishing the Hungarian tongue in the Carpathian Basin. The population of the Carpathian Basin became dense enough with these arrivals that future conquerors and immigrants, though perhaps leaving their mark on the already dominant language in some, could not completely change it. It is reasonable to conclude that this language was Hungarian or, shall we say, a prototype of it. Ancient geographic and place names also found throughout the Carpathian Basin seem to support this theory.
    From the plain of the east (Ukraine), around 900 B.C., the Cimmerians invaded the Carpathian Basin. The Scythians followed them in 500 B.C. Although the Scythians dominated the Carpathian Basin for over 500 years, their settlers heavily populated only Transylvania and the area surrounding Mount Mátra. Some Hungarians believe that they are of Scythian origin and this obviously has some merit; five hundred years could not have passed without some mingling with the indigenous population. One example to show this relationship is the traditional headdress of the maidens living around Mount Mátra – it is very similar in style to that of the Scythian Queen (Exhibit 12). The Celts, the Sarmatians, and then the Huns followed the Scythians. Although some Hungarians trace their ancestry back to these great conquerors (to the people of King Attila), this ancestry is true in part only – the early settlers are also part of the equation. The Carpathian Basin was under the control of the Huns for about eighty years, but only the last thirty or so saw Attila (433-453 A.D.) setting up his headquarters on the Great Hungarian Plain. After the demise of the Hun Empire, some of the Huns returned to their previous homeland north of the Black Sea. It is possible that they are the ancestors of Árpád’s people; of course, they thought of themselves as the descendants of the Huns, and rightly so.

    Exhibit 12: Headdress of the Hungarian maiden and that of the Scythian Queen

    The Huns were followed by the „early“ Avars in 568 A.D. under the leadership of Kagán Baján; they established an empire from the Western Alps, the River Elb to the Caspian Sea. These early Avars were heterogeneous in their ethnic composition. Some of them were the descendants of the Jouan Jouan from the Xinjiang province of today’s northwest China (based on Chinese chronicles, the Jouna Jounas spoke the Turkish and Mongolian languages). Others belonged to a Northern Iranian stock of people and may have been the descendants of the Parthians, mixed together further with a small number of Huns. The second wave of Avars appeared around 670 A.D. Some believe, because of their great numbers, that they were the first large body of people in the Carpathian Basin to speak the Hungarian language; however, the ethnic makeup of these peoples is just as diverse as the first wave of the Avars. Based on archaeological findings, some may have come from the area of present day Iran, others from the region of the River Volga, while their leadership was of Hun origin from north of the Caucasian Mountains. In 1963, an archaeologist found a needle case of sheep bone with runic inscriptions on it from the late Avar period. Many people deciphered it, but with widely different results. Hungarian interpretations varied with one another while others thought that it was written in Turkish. For this reason, it is very unlikely that the establishment of the Hungarian language in the Carpathian Basin could be contributed to the second wave of Avars.
    Many scholars have noted the uniqueness of the Hungarian language. It may take a while yet to unravel some of the mysteries that surround it, so in the meantime we would like to offer you the following: The English philologist, Sir John Bowring (1792-1872), spoke many languages – Hungarian being one of them. He translated many Hungarian poems into English and in 1830 he published a literary chrestomathy. In its Foreword he wrote:
    „The Magyar language stands afar off and alone. The study of other tongues will be found of exceedingly little use toward its right understanding. It is molded in a form essentially its own, and its construction and composition may be safely referred to an epoch when most of the living tongues of Europe either had no existence, or no influence on the Hungarian region.“
    Like Bowring, Cardinal Giuseppe Mezzofanti of Italy, the director of the Library of the Vatican, spoke many languages – among them Hungarian. In 1836 he stated the following to the Czech poet, Augustine Frankl: „The Hungarians do not even know what cultural treasure their language possesses.“ The good Cardinal made this statement following an encounter with some Hungarian noblemen on their visit to Rome; as he looked up and began to address them in the Hungarian tongue, Mezzofanti quickly discovered that these gentlemen spoke perfect Latin, but very little Hungarian.

  28. šan píše:

    Už keď tu je na pretras Slovän-Sclave , Sclavo a ťahal som nejaké veci od p. Vargu- , Sloväna ako repa kopúceho za Maďarov – nech si aj on trochu „pokecá“ na tú tému /emotikon úsmevu/.Užite si to:

    Výrazy SLoVaN, SLoVeN, SZLáV, SLaVe odvodzujú z latinského SCLaVuS, čomu pripisujú význam SLuHa – SzoLGa. V podstate sa dá aplikovať aj tento spôsob, pritom treba zdôrazniť zložitosť písmena „c“ ktoré sa číta ako „c“,ako „k“ (z toho sa môže premeniť na H, G, Ch), ako „s“ ( Angličan v jednom slove ByCiCLe je schopný čítať BājSiKL, aj jedno aj druhé), môže byť ako „č“ (talian v slove „hľadať“ – CeRCaRe číta ČeRKáRe), ďalej „c“ sa písalo ako „TS“, „TZ“, „č“ ako „TŠ“, „TŽ“, premieňa sa S, Š, Z, Ž a už máme hotový babilon. Skutočnosťou je, že Maďar môže vyčítať so SCLaVuS – SoKaLaVuS-SzōGáLoVuS (kde „s“ je „š“ a „sz“ je „s“), čo znamená obslužný, alebo sluha. Vo väčšine prípadov sluhami sa stanú poľnohospodári a čiastočne remeselníci. Oni pracujú, slúžia, ale história predsa o nich málo hovorí. Históriu píšu o ničomníkoch, ktorí panujú, bojujú a ničia. Učíme sa o nich a ich máme ctiť. Vrátim sa radšej k sluhom, poľnohospodárom. Pozrime sa na to, či by mohli mať výrazy, SCLaVus, SLoVaN atď. aj iný význam, znamenať niečo iné. Najprv dva citáty, ktoré uviedol Gorazd A. Timkovič v diele „Cyrilika je staršia ako glagolika“, ktorého zase „renomovaní“ slovenskí historici nemajú asi v láske.

    Vráťme sa ešte k výrazom SLaV, SLaVe, SCLaVuS /čít.sklavus/, doplníme samohlásky a dostaneme öSöaLaVö – őŠeLVö, dnes őŠeLVű, alebo öSöoKöaLaVö – őŠoKeLVű. Pričom őŠ znamená „pra“, eLV = zásada, princíp, „oK“= dôvod, príčina,. Takže „őŠeLV“ znamená „prazásadový“ alebo „verí v praprincípe“, „őŠoK“ = „prapríčina“, „őŠoKeLVű” = „verí v prapríčine”. V podstate aj jeden aj druhý výraz poukazuje na to isté, na vieru prapredkov. Viera Slovanov /ani Maďarov/ v predhistorických dobách nepatrili medzi židovsko-kresťanské viery (ako skoro všetky vierovyznania dnes, ktoré obsahujú „starý zákon”). Preto museli prísť vierozvestci, lebo naši predkovia boli „pohania”. Na prapríčinu máme výraz BoH, alebo BoG, dajme to do starého jazyka BöHö, dnes BőHő (niektorí by mali porozumieť). Bő = voľný (nie tesný, ale voľný), (voľný znamená aj slobodný), bohatý, Hő = teplo. Druhý výraz BöēGö, dnes BőéGő, kde éGő = horiaci. Ak to zhrnieme, tak Boh je voľné, slobodné, bohaté teplo, alebo voľne, slobodne, bohato horiace niečo. Čo to len môže byť? Židia ho volajú JaHVe, starým jazykom Jō HēV, čírou náhodou Jó = dobrý,-á,-é, a HéV = teplo. Je to zašifrovaný výraz na SLNKo, (slunce, солнце, sol atď.) Maďari volajú NaP v starom jazyku „aNaaPa = matkaotec“ ( už dvojpohlavnom tvare). Teraz rozpíšeme slovanský výraz SöLöaNaaKa, dnes SzüLőaNyáCsKa /sülőaňáčka/ vo význame „rodiaca matka, mamička“, s viacerými samohláskami őŠ éLő aNaKa = živá,žijúca pra-matka, to je jedno, ako to prekrúcame. Tieto poznatky treba dať do súvisu s rondelmi /kruhovými járkami/ lengyelskej kultúry, ktoré sú 6 000-8 000 rokov staré alebo aj staršie. Našli sa v Maďarsku, na Slovensku (Bučany, Svodín, Žlkovce, Žitavce, Hosťovce, Topolčianky), v južnom Rakúsku, na južnej Morave, v Čechách, v Bavorsku. Natoľko ospevovaný Stonehenge ( pred.Kristom roky 2 950-1 600) je len dieťa, naproti starobe stredoeuropských stavieb. Väčšinou v tých kruhoch, alebo v ich okolí sa našli aj ženské sochy, sošky tzv.Venuše, znázornené s veľkými rodidlami, nazývajú ich aj MaGNa MaTeR. ( v starom jazyku sa dá dostať aj k tomu, čo to znamená, snáď inokedy)

    Pri výraze Slnko a Boh sme spomenuli výraz slobodný -á,-é = szabad a sloboda = szabadság. Rozoberme maďarský výraz. „SzaBaDSáGö“ (sabadšág). Slnko môže byť simbolom slobody. „SzaB aD éS iGa“ „SzaB“ = krája nielen chleba, ale aj strihá /krája/, ako krajčír. „SzaB“ poukazuje aj nato, ako Slnko udáva dráhu planiet, „aD“ = dá, dáva, rozdáva, „éS“ = a, „iGa“ je nárečovo povedané „iGaZ“ = pravda, pravdivý, („iga“ je aj nástroj do čoho bol zapriahnutý vôl, po slovensky „jarmo“, aj Maďari používajú v podobe „járom“). Dostali sme význam, že slobodný je ten ktorý „krája, dáva a je spravodlivý“. Prečítáme zo zadu „SzaBaDéSiGaZ“ (doplníme samohlásky a š=s=z) „aZ iGaZáé oDaB@Sz“, surovo sedliacky preložené „za svoju pravdu jäbne tam“… kde treba. Porozmýšlajme, či podľa tohto sme slobodní? Či nie sme v skutočnosti otrokmi politikov, bankárov, obchodníkov, peňazí a hmotných statkov, a či máme možnosť udrieť tam, kde treba?

    Teraz sú veľké hádky okolo toho, či SVäToPLuK bol kráľom Slovákov alebo Slovanov.

    Keď rozpíšeme slovo SVäToPLuK bez podrobného vysvetlenia dostaneme: öŠVeTö aPLoK, dnes őŠVeTő aPJoK = pra-sejúci otec /lepšie starý otec/, pokračujeme SēäV Tō PaLuKa, SēeV TöR PaLiCa, dnes pravopisne SzéJJeL TöR PáLCa = rozlomí palicu /prút/, öSVä Tö PaLuKa, öSVe TöS PaLuCa, dnes pravopisne öSSze TeSz PáLCa = priloží palice spolu /k sebe,do kopy/. (PáLCa-PaLiCa-PaLiTSa-tvrdo PaRiTSö-hlboko PaRúTSö-Slovania PRúT)

    Do jedného slova sme zhustili celú slovenskú povesť „O troch prútoch“ a o Svätoplukovi. Toľko napríklad toho, či sa dá určiť bez pochýb a spoľahlivo etymológia a etnicita nejakého výrazu.

    Ponaučenie? – nech si vezme každý sám!

  29. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Keď neodpovedáte tak pre zmenu tú show urobím za Vás ja.

    Sedí partia chalanov v parku na lavičke a okolo ide pekné dievča. Keď prejde, začnú hodnotiť videl si to, tá má ale prednosti tak, ritku jak pitku, nohy až po zem, ksicht jak namaľovaný a tie airbagy. Ktorýsi z nich nakoniec zahlási, taká kočka by mi stála za hriech.
    Jeden z partie má zo sebou aj mladšieho päťročného brata a ten to celé vidí a počuje tiež.

    Na druhý deň ten drobec sedí, ale už len so svojimi kamarátmi, rovestníkmi v parku na lavičke a okolo nich prechádza to pekné dievča, ale dnes venčí aj mačku na vodítku. Keď dievča prejde, drobec chce frajeriť s tým čo včera počul od starších a pred ostatnými zahlási videli ste to, tá má ale prednosti, tak ritku jak pitku, nohy až po zem, ksicht jak namaľovaný a tie airbagy. A nakoniec zahlási, taká kočka by mi stála za hriech.

    Na tretí deň sedí otec so synom, ktorý je ale jedným z účastníkov včerajšej drobcovej partie, na lavičke v parku a cez cestu prebehne perzská mačka a syn zahlási. Oci videl si to, tá má ale prednosti, tak ritku jak pitku, nohy až po zem, ksicht jak namaľovaný a tie airbagy. A nakoniec zahlási, taká kočka, by mi stála za hriech.

    Otec síce nevychádza z údivu čo sa to deje, ale rehoce sa do popuku a v smiechu sa pýta syna že kde to počul. Ten mu samozrejme s kamennou tvárou odpovedá, že : „Nikde som to nepočul, mám oči, čo nevidím, aká je tá kočka krásna ?„.

    Na štvrtý deň sedí otec so svojou partiou na lavičke v parku a okolo ide dievča a dnes zase venčí aj mačku na vodítku. Keď prejde, otec zahlási, taká kočka by mi stála za hriech.
    Kamaráti sa na seba vyjavene pozrú, že doteraz nepočuli o jeho „vzťahu“ k zvieratám ( bestiofílii ) a jeden sa pýta, počuj o či ti kráča, aká kočka ?
    On odpovedá, no tá s tými prednosťami, jak pitku, tak ritku, nohy až po zem, ksicht jak namaľovaný a tie airbagy.

    Všetci sa smejú a od toho dňa, nik z nich peknému dievčaťu nepovie inak, ako „kočka“.

  30. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Takže myslel Ste konkrétne toto ?

    ciao Look up ciao at Dictionary.com
    parting salutation, 1929, dialectal variant of Italian schiavo „(your obedient) servant,“ literally „slave,“ from Medieval Latin sclavus „slave“ (see slave (n.)).

    slave (n.) Look up slave at Dictionary.com
    late 13c., „person who is the property of another,“ from Old French esclave (13c.), from Medieval Latin Sclavus „slave“ (cf. Italian schiavo, French esclave, Spanish esclavo), originally „Slav“ (see Slav), so called because of the many Slavs sold into slavery by conquering peoples.

    This sense development arose in the consequence of the wars waged by Otto the Great and his successors against the Slavs, a great number of whom they took captive and sold into slavery. [Klein]

    Old English Wealh „Briton“ also began to be used in the sense of „serf, slave“ c.850; and Sanskrit dasa-, which can mean „slave,“ is apparently connected to dasyu- „pre-Aryan inhabitant of India.“

    More common Old English words for slave were þeow (related to þeowian „to serve“) and þræl (see thrall). The Slavic words for „slave“ (Russian rab, Serbo-Croatian rob, Old Church Slavonic rabu) are from Old Slavic *orbu, from the PIE root *orbh- (also source of orphan) the ground sense of which seems to be „thing that changes allegiance“ (in the case of the slave, from himself to his master). The Slavic word is also the source of robot.

    Applied to devices from 1904, especially those which are controlled by others (cf. slave jib in sailing, similarly of locomotives, flash bulbs, amplifiers). slave-driver is attested from 1807.
    slave (v.) Look up slave at Dictionary.com
    c.1600, „to enslave,“ from slave (n.). The meaning „work like a slave“ is first recorded 1719. Related: Slaved; slaving.
    Slave Look up Slave at Dictionary.com
    Indian tribe of northwestern Canada, 1789, from slave (n.), translating Cree (Algonquian) awahkan „captive, slave.“

    Slav Look up Slav at Dictionary.com
    late 14c., Sclave, from Medieval Latin Sclavus (c.800), from Byzantine Greek Sklabos (c.580), from Old Church Slavonic Sloveninu „a Slav,“ probably related to slovo „word, speech,“ which suggests the name originally meant member of a speech community (cf. Old Church Slavonic Nemici „Germans,“ related to nemu „dumb;“ and cf. Old English þeode, which meant both „race“ and „language“).

    Identical with the -slav in personal names (e.g. Russian Miroslav, literally „peaceful fame;“ Mstislav „vengeful fame;“ Jaroslav „famed for fury;“ Czech Bohuslav „God’s glory;“ and cf. Wenceslas). Spelled Slave c.1788-1866, influenced by French and German Slave.

  31. šan píše:

    V tejto súvislosti ma napadlo p.Metod Americké Mormonské náboženstvo.Je celkom zaujímavé si v ňom počítať.Jeho zakladateľ Smith narazil vraj na zdroje informácií od indiánov , že sú osadníkamu z Európy, zaradil ich síce k stratenému kmeňu Izraelitov /čo kľudne môže byť len zaonačená vetva Slovanstva/ šokujúcejšie je však že , ako jediné náboženstvo otvorene hovorí o pôvode z iných planét a mimozemšťanoch..

  32. Metod J. Sláv píše:

    Bynk, to nie je „švanda“, ale realita, ak postulujeme predpoklad, že

    KEĎ „DYNASTIA“ (HAPLOSKUPINA) POTOMKOV PRADEDA R1a JE SLOVANSKÁ,

    A JEJ „BRATRANECKÁ“ GALSKÁ HAPLOSKUPINA R1b POUŽÍVA JAZYK,
    KTORÝ MOŽNO POVAŽOVAŤ ZA „DERIVÁT“ SLOVANSKÉHO JAZYKA
    (viď samo slovo JAZYK,
    KTORÉ JE U SLOVANOV V „PLNEJ KRÁSE“,
    ALE U BRETÓNCOV / BREŽÓNCOV JE SKRÁTENÉ NA „JEŽ“),

    TAK MôŽME TVRDIŤ, ŽE AJ „EŠTE NEZMUTOVANÁ DYNASTIA“ POTOMKOV NÁŠHO PRA-PRADEDA
    R1
    JE SLOVANSKA,
    LEBO JE PRAVDEPODOBNÉ, ŽE VRAVELA, AKO MY VRAVÍME !!!
    – Tu narážam na fakt, že
    oficiálna indoeuropeistická etymológia „vyextrahovala“ zo súčasných tzv. IE jazykov

    „PRASLOVO“ PRE HOVORIŤ ZAČÍNAJÚCE NA „VeR-„, a to hlavne na základe latinského slova VERBum, ale
    akosi „prehltli“ to B za VER ???
    – „ASI ABY SLOVÁCI NEMOHLI HRDO „ZDVIHNÚŤ NOS“, ŽE ICH, AJ V SLOVANSKOM SVETE NETYPICKÉ,

    „VRAV“ JE VLASTNE PRASLOVO, KTORÉ BOLO RIMANMI, údajne (podľa ich mýtu) utečencami z Tróje,
    „SPOTVORENÉ“ NA „VERB“ !!!

    NO, A SEVEROAMERICKÍ INDIÁNI SÚ POTOMKAMI ONEJ „PRASLOVANSKEJ“ „DYNASTIE“ !!! R1 !!! !!! !!!

    Viď: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/ff/Haplogroup_R_%28Y-DNA%29.PNG

  33. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý večer.

    Je tam napísané to, čo som napísal v odstavci nad VIĎ, teda oficiálna etymológia slova „ciao“ zo „sclavo“.

  34. Bynk píše:

    A lala Slovania v Amerike sú tam tiež 😀 :
    Slave
    Indian tribe of northwestern Canada, 1789, from slave (n.), translating Cree (Algonquian) awahkan „captive, slave.“

  35. Bynk píše:

    Je tam len toto:
    ciao
    parting salutation, 1929, dialectal variant of Italian schiavo „(your obedient) servant,“ literally „slave,“ from Medieval Latin sclavus „slave“ (see slave (n.)).

    Čo sa tíka toho 25 hodinového biorytmu človeka tak to som už vedel, preto ta teória o Marse, pretože o planéte medzi Marsom a Jupiterom ktorá by tiež prichádzala do úvahy, ak niekedy existovala vieme len obežnú dráhu ale rotáciu okolo osi z pola asteroidov už nevyčítame.

  36. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    http://etymonline.com/index.php?allowed_in_frame=0&search=ciao&searchmode=none

    Nedokážem to otvoriť, tak Vás chcem požiadať, aby Ste mi napísal to najdôležitejšie čo sa tam uvádza.

  37. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, zas máte chuť sa s dakým prieť? 😀

    Čo pamätám, tak prvá Vaša „priečka“ bola pani Ovsená, druhá, pardon druhý „priek“ je pán Šan,
    a do tretice „ja sa Vám priečim furt“ 😀

    Tak to bude aj teraz, lebo TALIANSKE „CIAO“, ktoré k nám bolo importované ako „ČAU“, JE FAKT
    SVOJIM VÝVOJOM SPOTVORENÉ ZO SLOVA „SCLAVO“ CEZ DNEŠNÉ „SHCIAO“,
    a fakt JE DVOČAŤOM NÁŠHO „SERVUS“ / slangovo „SERUS“ !!!

    VIĎ:

    http://etymonline.com/index.php?allowed_in_frame=0&search=ciao&searchmode=none

  38. šan píše:

    Asi od slova SRANDA-pravdepodobne dieťa(otrok) – ktoré sa ešte po SIERA a pri tom vtipne bľaboce a batolí sa.Tak majú ostatný zábavu.Asi preto sranda…

  39. šan píše:

    Teraz už ste ale naozaj srandovný.(emotikon strašného rehotu)

  40. jozef píše:

    Dobrý deň p.Šan

    Ak chcete zmysluplne diskutovať tak povedzte niečo k veci a nevymýšľajte si nezmysly o „ramboch“, „napadaní“ a „ofenzíve“, ak ale nemáte čo povedať, čo by našu diskusiu posunulo ďalej, tak Vám zostáva len Vaše provokovanie, alebo sa môžete pre mňa za mňa aj smiať kľudne ďalej, no v mojich príspevkoch doteraz nič vtipné, nebolo, sú tam len fakty o histórii. Ak sa Vám ale zdá že tam vtipné niečo je tak, ma na to upozornite vo Vašej nasledujúcej „odpovedi“, rád sa zasmejem a pobavím aj ja, lebo ak nie, tak viete ako sa hovorí tým, čo sa smejú bez príčiny !?.

  41. šan píše:

    (emotikon smiechu) Fu, koľká „ofenzívnosť“.Ďaľší četový Rambo.

    Aby bolo jasno, nič netvrdím, nič som tzv“nevytvoril“ ,len väčšinou papagájkujem z iných zdrojov informácie .To tu myslím robíme všetci.Sme hľadači informácii a predkladáme ich do „búrenia mozgov“ , aby sme ich mohli posúdiť viacerý a buď zavrhnúť, alebo ich použiť do skladačky.

    Preto nechápem tú osobnú „nasranú“ angažovanosť p.Jozej.Posúďte, vyjadrite svoj názor- nenapadajte.Zbytočné.

    Nie je to z mojej hlavy. Na napadanie by som navrhoval Gebírov.Mi len dávajme do kopkopy tú nekonečnú skladačku.A tešme sa z toho , že na tom môžeme spolupracovať (emotikon prívetivej tváre…)

  42. jozef píše:

    Dobrý deň

    Keďže p.Šan celkom nepochopil čo som chcel povedať, tak nech si to vysvetlenie, čo sa týka pôvodu talianskeho pozdravu ciao, prečíta v mojich predchádzajúcich príspevkoch ešte raz. Je mi už teraz vopred jasné ( ako ho už veľmi dobre poznám ), že to opäť nepochopí, lebo to pochopiť nechce a nemieni.
    A tak mu potom teda už dopredu a s definitívou hovorím, že nech si to číta opakovane dovtedy, lež to nepochopí celkom a do dôsledkov, t.j. že slová ciào ( čau ) a Sclau ( Sloven ) sú nič viac len
    ___________
    homonymum.
    ___________

    V slovenčine sú homonyma oproti iným jazykom že vraj zriedkavejšie a ľahko odhaliteľné. Vidieť to evidentne aj v tomto našom prípade, kde slová otrok čau(ahoj) a Slovan v slovenskom jazyku neznejú a ani náhodou nepodobajú, rovnako je to v latinčine servus(otrok) Slavicae(Slovan) a pozdrav (čau), ktorý latinčina vôbec nepozná, v súčastnej taliančine znejú podobne viac schiavo(otrok) ciao(ahoj) a Slavo(Slovan) a v angličtine znejú podobne ešte viac, ale len slová slave(otrok) a Slave(Slovan), pozdrav už nie ciao(ahoj).
    Treba si všimnúť že tento problém so zamieňaním vnikol oveľa neskôr ako ukončenie reálneho používania venetštiny, teda až v novoveku kedy vzniklo slovo Slovan, s ktorým je venetský pozdrav ciào konfrontovaný,
    čo je krásne vidieť aj v latinských slovách označujúcich Slov-a-na (Slavicae) a Slov-e-na (Sclau, prípadne Sclavus).
    Ale tak, ako som už bol povedal, aj toto nepíšem pre p.Šana, lebo on síce tvrdí, že je na „mojej strane“, no ja to vidím, úplne inak.

    A tie uletené prirovnania s Otrokovicami a Otrokovcami som použil na posmech, aby bolo viditeľné aké „haluze“ p.Šan používa.

  43. Metod J. Sláv píše:

    Googlovský prekladač „tvrdí“, že slovinské MAR = MAREC, i keď v základnej slovnej zásobe
    slovinčiny náš MAREC = MAREC => treba uviesť CELÚ VETU, KDE JE TO „MAR“ POUŽITÉ !!!

    Bynk, BINGO ! 😀 Avšak nie si sám, a ani prvý, ktorý hľadá „kolísku pozemšťanov “ na MARse.

    Ešte v časoch socíku, keď ľudia boli zabezpečení (teda aj tí na Západe, lebo mali kvôli „komunistickej
    hrozbe“ minimálne ľahšie vyjednávacie podmienky v boji o spravodlivé mzdy !!!) a mali čas a peniaze
    na nekomerčné výskumy,
    TAK JEDEN ČLÁNOK O POKUSE S DĹŽKOU SPÁNKU ČLOVEKA, KTORÝ BOL TOTÁLNE IZOLOVANÝ
    OD OKOLITÉHO SVETA, BOL ZAKONČENÝ SLOVAMI:

    „NA VEČERNEJ OBLOHE SI VYHĽADAJTE PLANÉTU MARS, PLANÉTU NAŠICH PREDKOV.“

    Z POKUSU TOTIŽ VYPLYNULO, ŽE ČLOVEK MÁ V SEBE ZAKORENENÝ cca 25 HODINOVÝ RYTMUS
    SPÁNKU A BDENIA !!! – a naša „terajšia“ planéta sa v minulosti otáčala len rýchlejšie, teda deň na Zemi
    bol vždy kratší ako dnešných 24 hodín, KDEŽTO MARS SA DNES OTÁČA ZA cca 24 HODÍN a 40 MINÚT !!!

  44. Jozefš píše:

    Dobrý deň pán šan!

    K tým rozprávkam http://www.snk.sk , potom si nájdite D ako Dobšinský a sú to tri časti v nárečiach.

  45. Bynk píše:

    Nuž MAR je veľmi zaujímavé slovo. Kedže z neho dodnes používame slová ako MARavá-Morava, MARcomani, Marmeláda, Mars, Mir- ruskí svet, ale aj Morho, Marha, Morena.
    Ak zabrúsim trochu do sci-fi, a sumerský vládca Naramsín, druhý po Sargonovi Akkadskom, sa číta od zadu alebo slabične ako Maransín, čo už by bolo Marso-Mesiac. Spomeniem že v sumerských legendách bol Mesiac označovaní ako brána do kozmu, čiže kto chce zo Zeme osídlovať vesmír, musí jednoznačne začat od Mesiaca, vybudovať základnu a pod.
    Vedci tvrdia že na Marse bola voda, ale vyschla už asi po miliarde rokov. Čo ak sa ale mýlia a ja dúfam že nové objavy to potvrdia, že Mars si zachoval zelenú atmosféru až do obdobia holocénu. Potom by mohol, živoť vzniknút na nom a vlastne aj ľudská rasa, a my by sme boli len taký martanský utečenci-privandrovalci, ktorý sa zachránili na Zemi predtým ako asteroidy a supervulkány úplne zbavili Mars atmosféry a života, čo sa mohlo stat len pred pár tisícročiami. Vychádzajúc z tohto predpokladu, sa na svete náhle objavuje biela rasa Cromanovcov, schopních rolníkov, neolitikov, Praslovanov ktorá časom osídluje všetky vhodné biotopy na Zemi a vytláča pôvodných lovcov homo erectus a Neandertálcov. Podstatný geneticky rozdiel nenájdeme pretože Martanské mikroorganizmy sa mohli na Zem dostať ešte v praveku, a tak by obe planéty mali v podstate zhodnú DNA bázu. Čo mohlo umožniť pôvodným modrým bohom z Marsu (Tasil, Usire, Višna, Huitzilopochtli) jednoduchou genetickou manipuláciou prispôsobenie svojej DNA tak aby lepšie znášali nové podmienky na planéte Zem a zároven geneticky modifikovať pár tvorov Homo erectus na svoj obraz, aby mali intelekt zhodný z božským. Obojstranná genetická manipulácia prebehla asi pred 200-300 000 rokmi, vid pramatka Eva.
    Názov Mars, Martus, Ares, Nergal (zasa sme pri tom GAL, Gali), Horus, sa v mytológii vždy spája len z vojnou a ničením, čo tiež vela napovedá. Ak by sme aj my Mar, či Mir, spojili z Marsom a znamenalo by to svet ktorý bol zničení, tak slovo MAR jednoznačne identifikuje Mars ako Zmarený Mir, vyjadrujúce skazu a smrt, ako napríklad bohyna zimi a smrti Morena, alebo bojový pokrik Marha! s ktorým sa na rímskeho cisára vrhli v roku 359 Limiganti, alebo Lemiaci. Ak má niekto lepšie vysvetlenie tak prosím, ale toto je len môj názor 😀

  46. šan píše:

    Dobrý deň p.Jozefš,

    o naše rozprávky sa zaujímam aj ja.Mám dávny plán s nimi…len sa neviem dopracovať k tým naj..naj…starším necenzurovaným-teda- neprepisovaným inými spisovateľmi a „upravovaným“ vrchnosťou.Vedeli by ste ma k takým dostať?

    Mám niekde – musím pohľadať- materál o tej Francúzskej“akože“ rastlinnej simbolike.NEJDE O RASTLINU A LISTY ! Je to už zoštilizovaný symbol ŽABY! Dokonca som o tom kedysi videl zaujímavý doku. na History ch.
    Myslím, že ide o rodový znak niektorého z Merovejovcov , ale to už strieľam od boku, pamäť neslúži.

    Bráni niečo uvažovať o MARE ako o mori ? a jeho variantách v zmysle -hĺbka, diaľka / zmar/ až smrť /mor ho/…? len nápad.

  47. Jozefš píše:

    A do tretice všetko dobré.

    Rád čítám naše slovenské legendy (i rozprávky od P. Dobšinského, ktoré sú už stiahnuteľné po internete snk.sk). Čítal niekdo legendu o Turčianskom jazere? Už si ju nepamätám, ale tento fakt som si zapamätal. Takže nielen Blatno jazero, ale i Turčianské jazero je Vinidov-Venedov-Vendov-Vanov-Turov.

    A tak prielom Váhu cez Malú Fatru a Dunaja cez Železné Vráta je možné spojovať do toho samého obdobia.

  48. Jozefš píše:

    Na tejto stránke je to, čo nižšieuvádzam, ale slovinské slovo MAR nemusí byť to nemecké MAR:

    http://www.chribymikroregion.cz/index.php?nid=8104&lid=CS&oid=1535118
    Jméno Chřiby se vykládá dvojím způsobem: 1) Z domácího slova chřib „pahorek“, které je známo ze staré češtiny (chřib- „kopec, vrch“) a také ze staroslověnštiny (chrib?- „pahorek“) a které je u nás doloženo v pomístních jménech Chřiby, Chřibí, Chřibina a Křib, Křibí, Křiby, Křibina apod. Původem souvisí se staročeským chřbet „hřbet“. Na Slovensku je prostor se jmény od chríb „vyvýšenina“ rozložen na západě (zde především) a na severu. Jméno Chřibů by pak do tohoto širšího areálu patřilo jako jeho západní okraj. 2) V několika jiných evropských jazycích se vyskytují jména vyvýšenin, hřbetů a horských útvarů, která byla odvozena od stejného základu, jenž zněl grib-, hrib- „skála, pahorek“ a je praevropský. Tento základ je s naším hřbet (staročesky chřbet) prapříbuzný, nikoli však shodný. Z grib- se vlastně dobře mohlo vyvinout staročeské Hříb-, Hříběcí hory, což se však počalo pokládat jako odvozeniny od hřebec, a proto vznikla i varianta Hřebeč. Ta byla převedena do němčiny jako Marsberg, protože staroněmecké mar znamenalo „hřebec“. A zpětným počeštěním vzniklo Marsovy hory, které bylo dodatečně spojováno se jménem bohyně Mary, popř. s Mořenou, postavou lidových pověstí.

    Ďaĺší zaujímavý problém je symbol franských kráľov a tým je trojlístok, či ľaliové tri okvetné lístky vytvorené na korunách a žezlách. Na Ramiannka je odkaz na Védské symboliy, autorkou je pí. Levašová (asi Ruska, osobne som nič od nej nečítal), tu na tomto blogu je ona i dvaja ruský historický nadčenci trošku bagatelizovaný. Vie mi niekdo vedieť povedať-napísať niečo o tomto symbolu – trojlístku, keďže pí. Levašová uvádza, že je to starý slovenský, čiže ruský védský symbol, ktorý okrem iného (vedomosti,,,), predali Ra-Rusi Frankom?

    To, čo som uviedol k Ugranii, čiže Ugronii (U Hronu – Uhor nsku) je veľmi zaujímavá skutočnost v mene Grónsko, ktoré pomenovali naši slovenorusi-islandsko-suebsko-vandalský Vikingovia, ako Zelená zem, ak sa nemýlím, hi-hi-hi! Toto je opravdové „šajnfikšn“, že áno priatelia! Dať to p. Hrnkovi, tak si asi vytrhá všetky vlasy na hlave 🙂 . Lenže DNA a jej haplo A1a,b tento „šajnfikšn“, istia !!!
    Toto už uvádzam ako perličku, keď si spomínám na to, ako som hltal za hlbokého lepšieho totáča (tento je v niečom už ešte horší) západniarské rodokapsy, krásne kreslené, ktoré sa pašovali cez Dunaj, o našich Vikingoch s bradami a ich neohrozenej plavbe v rozbúrenom mori.

  49. Jozefš píše:

    Dobrý deň!
    Ďakujem všetkým za zaujímavé a poučné príspevky, nevynímajúc i paní Ovsenú.
    Prispievam i na Ramiannka s menom Jozef Stanislav VŠ i keď sú to len pomenej.

    U Baskoch známa zmena na Vasco je zmena B za V , napr. moreplavec s menom Vasco de Gama, keď som si to preonačil pred časom a to som nečítal tento článok..

    Polemika nižšie o názvu Ugrania môže byť i naše U HRONA, tábor Marka Aurélia, či UHRONIA-UHROVIA, zase nejaký lat. mních popletenec-onemevší..

    Na mape od Jurija Venelina v nižšieuvedenom odkaze sú Jazygovia zapísaný v Pannonii Inf.

    Veľmi dobrá informácia o Sigimírovi a jeho „bratovi“ S/Z/igmundovi, uvádzajú i ilumináciu z roku 733 A.D., o Sigi-hradu vo Francúzsku, ako kráľ s korunou na hlave, na koni ukazuje jednou rukou na UFO, ešte že vás mám priatelia. To samé Cholderic – Chlodovich a čo ja viem aký „pangermanic“ . Fuj, aby ich parom spral, takto nás gebírovsky manipuľujú, ale sa nedáme.

    Najnovšie mám to, že naši predkovia a či naši písmolatiníci, to už nezistíme, kdo vymyslel prekrúcanie slov opačne, napríklad jedno za všetkých, mesto RÍM (v súvislosti i s Etruskami-Slovenmi v Molisanských horách a ich významný vplyv na Rímanov) takto sme dostali z RÍM – MÍR, či ROMA – AMOR a sú ďaľšie zaujímavé slová.

    Mám otázku, nerozumiem slovinskému slovu MAR ? Čítal som nejakú slovinskú báseň z tých odkazov dole, čo sú tu. Môže mi to niekdo vysvetliť, ďakujem?!

  50. šan píše:

    ehm…celkom som to nepochopil.Čo ste chceli povedať ?

    Ja som si to tu prehľiadal a myslím, že vaša debata ohľadne „TOLSTOBOKOV“ bol s p.Metodom a asi ste si ma s ním pomýlil.

    Vám vadí SLAVE -dodnes anglický otrok ?Myslím, že to je historický fakt…aspoň zatiaľ.A ak sa môžem vyjadriť – čokoľvek staršie s názvom OTROK,OTROKOVICE by sa podľa mňa malo skôr spájať so slovänským názvom pre DIEŤA-OTROK- dodnes v Srbčine a donedávna aj v Ruštine.
    Až neskôr to slovo „prešlo“ zmenou významu, keď cirkevný vylepšovači-križiaci vymlátili všetkých starších mužov a aj väčšinu žien a slovanské deti-OTROKOV nahnali do kláštorov na vymytie mozgu.Potom už bol OTROK vo význame našeho RAB. Čiže skôr za Maďarským mestom RÁBA by som hľadal otrokov , ako v otrokoviciach.

  51. jozef píše:

    Dobrý večer p.Šan

    Keď Vám chýbajú emotikony, tak „poproste“ p.Metóda, on ich posiela bez problémov, glum, glum, je to jednoduché „milášku“, glum, glum…

    Keď som Vám tú Chiavennu strčil pod nos, tak budete tvrdiť čo ?

    Že tá Chiavenna mohla byť Sclavusvenna ? teda doslova mesto Otrok-venna ( v uletenej češtine asi Otrokovice a v uletenej slov.Otrokovce ) a teda tí Vennonetes čo jej podľa Plínia dali meno, boli doslova Otroko-veni ?

    A nemohla, len tak celkom „náhodou“, Chiavenna byť Sclauena ( lombardsky Ciavèna, latinsky Clavenna, taliansky Chiavenna, nemecky Cläven, Kleven, rumunsky Clavenna, analógia ako na Slovensku obce Sklabiňa – Sclabonia okr.Martin, Sklabiná – Sklabinia okr Veľký Krtíš, aj tu na blogu tuším už p.Ovsenou spomínané obce ) teda doslova Slo-venna, teda určite nie derivovaná od otroka, ale od Vennonetes s ich vlastným vnútorným pomenovaním Sloveni a vonkajším Sclavos coinomento Vinedos ?

    Nie náhodou som Vám už minule spomínal v tejto debate, Tolistobogoii, a ich hlavné sídla v Anatólii, ktorými boli mestá Gordion a Vindia, ich kráľom bol Ortiagon – Orgiagon a jeho manželkou Chiomara.

    To tá podľa Vás „tlstoboká“ kráľovná Chiomara bola v jazyku Ouenedai z Papflagónie, teda venetštine svetovou-otrokyňou, prípadne otroko-mírou, či morenou (smrtkou) na otrokov, alebo posmrtnou otrokyňou ?

    Alebo ich kráľovná Chiomara bola v tomto jazyku Sclaumara teda Slavomíra.

    Vyberte si už definitívne čo chcete, ale ja to tu, už nepíšem kvôli Vám Glum, ani k vôli „miláškovi“ lebo to by som musel presviedčať minimálne troch v jednom, glum, glum, glum.

  52. šan píše:

    Som už , žiaľ skôr starší než mladší a v podstate rád , že ako tak viem základy s počítačom. Dvojbodka …mi nejde. Nemám Windows, ale MC Intosh-Apple.Hm..musím sa s tým pohrať…

  53. Metod J. Sláv píše:

    A pozerám, že „mudrlanta“ B) to nepozná, ale „diablika“ tuším hej : 👿

  54. Metod J. Sláv píše:

    Hej, Šan, Ty si asi veľmi „mladé ucho“, keď nevieš „emotikonovú klasiku“ = „dvojbodka a dačo“:
    : a ) = 🙂 , : a D = :D, ale aj B a ) = B) 😀

    Pani Ovsená, v klasickej latinčine sa SERVUS „PREKRÝVA“ SO SERBUS, čo naznačuje, že najprv
    na nadutých Rimanov „drhli“ len SRBI A NESKôR AJ OSTATNÍ SLÁVI DO TALIANČINY „DOŠLÍ“ AKO SCHIAVI
    (dajte si Googla schiavi a zistíte koľkí Taliani nosia toto priezvisko !!!)

    Ja pozdrav „čau“ používam len „výnimočne“, a to od vtedy, ako mi spolužiak z Indie tmavej pleti povedal,
    že u nich „čau“ = „skap“ 😀

  55. šan píše:

    He-he..kľud p.Jozef.

    škoda , že tu nie sú emotikony.Nejaké by som použil. Som na vašej strane.Slovíčkarenie bolo použité, len na oživenie- nie na poníženie, alebo výsmech.

    Ak nepodľahneme Ruským širokoduším teóriám, že aj Rím bol vlastne Ruský, ale budeme brať za fakt, že
    predsa len bol k nám nepríjemný- prinajmenšom tak ako Kossúth či Tót nem ember Petrovič, tak je jasné, že mohli Rimania od Slovanských otrokov vyžadovať toto poníženie.

    Ono aj to CHIAVENNA mohla byť SCLAVENA-SCLAVENNA…aspoň to tak znie.Ja naopak veľmi rád „slovíčkarím“.(emotikon úsmevu ..) Úplne som ulietal na Horákových –
    MÍČAN – herec-
    ČÁYÁT- čurák, čúrať-ČAJ(!) /tekutina, mokrina, odvar z bylin../
    SALÁMA ma nadchla-jej genéza od SLAMY -SA-LÁME, cez nepochopenie „onemelým“ vidiac dutú trubičku a z nej SALÁMU… a množstvo iných.
    Neviem , ktoré sú správne rozkľúčované a ktoré nie, ale je to dobrodružná cesta tisícročiamy.

    Aj Ruský amatérsky etimológovia prekladajú Etrusčinu, aj Horák.S jedným veľkým rozdielom.Tam kde horák vidí PISÁRA-RISUČA(NARÝSAU), tam oni vidia RUSIČA…
    No a samozrejme – tam kde všetci (mám dojem , že aj tu sa tomu podľahlo) vidia Etruskov , ako Slovänov – Horák vidí násilníckych privandrovalcov z Afriky -neschpných čítať písané slovo .Navyše to aj texty dosť silne potvrdzujú.

  56. jozef píše:

    doplnenie

    …………….jeden z najdivokejších kmeňov svojej doby v ALPÁCH……………

  57. jozef píše:

    Dobrý deň p. Šan

    Viete za tým, o čom si myslite že je len „slovíčkárením“, podľa mňa sú jednoznačné fakty, na ktorých stojí poznanie histórie a pokiaľ ste čítal predchádzajúcu debatu o tótoch, tak by som čakal inú otázku ( u p.Metóda to „slovíčkárenie“ okrem iných „haluzí“ označených smajlíkmi, navodilo hneď v prvej reakcii správny dojem o starobilosti nášho jazyka cit : Avšak týmto sa dostávame “príliš hlboko” do histórie, až do doby kedy dakto vytváral nové slová nášho jazyka !!! ) .

    Ale to nič, možno niekedy inokedy.
    Keď Ste si ale už spomenul len na článoček zo Slovinského fóra, kde Ste sa s prekvapením dozvedel, že slávny pozdrav CIAO je talianskeho pôvodu a je to pozdrav bývalého otroka, slovana, ktorý tak dával na javo , že nie je slobodný občan, ale SCLAVO- SCIAVO, tak ja sa Vás „pokúsim“ prekvapiť oveľa viac a to preto, aby sa už konečne aj tu na tomto fóre prestalo zo „slovíčkárením“ typu Sclau (Sloven ) – Sclavus ( otrok ), ktoré je v tomto konkrétnom prípade nič viac, len obyčajné homonymum.
    Myslel som, že to je ale už tu prítomným dávno známe a zrejmé, no keď nie, tak to vôbec nemusím dokazovať, lebo to je už dávno preukázané.
    V súčastnosti aj talianske slovo ciao ( dnes znamenajúce pozdrav ako napr. nazdar, ahoj, hi ), je preukázateľne prebrané a teda venetského pôvodu ( etymológie ) a dokonca je rozšírené v celom súčastnom svete.
    No ale ak chcete veriť, alebo aj veríte tomu ostatnému, čo sa o tomto slove kdekade tvrdí, že toto venetské s-ciàvo je odvodené zo stredovekého latinského sclavus, na základe toho že Veneti takto označovali všeobecne „slovanských“ otrokov tak potom prosím.

    Potom ale naozaj neviem, či Vás neprekvapí informácia o Vennones (Οὐέννονες ), od Ptolemaia, ktorých on označuje za rhaet-ský kmeň, alebo podľa Straba sa jednalo o subkmeň Vindelicov, zároveň ich popisovali ako jeden z najdivokejších kmeňov svojej doby a títo boli nepochybne identickí, aj podľa Plínia s Vennonetes, teda tými, ktorí obývali územie okolo prameňa rieky Etsch ( Athesis ) a ktorí dali meno aj súčastnému talianskemu mestu
    _________
    Chiavenna
    _________

    (lombardsky Ciavèna, latinsky Clavenna, taliansky Chiavenna, nemecky Cläven, Kleven, rumunsky Clavenna) a tento región ( pagus Vennonetes, niesol názov Venonesgowe alebo Finesgowe až do jedenásteho storočia ).
    Vás, asi ale takéto „slovíčkárenie“ nemôže prekvapiť, to len ja si nedokážem predstaviť, ako by sa asi tvárili tí divokí Vennones, keby ich niekto označil za otrokov, to v tom „lepšom“ prípade, alebo v tom „horšom“, žeby sa takto označovali za otrokov oni sami ?

    Prezraďte mi p.Šan, nedostal Ste náhodou ešte chuť na ďalšie „slovíčkarenie“ ?

  58. šan píše:

    Určite SLOVO, alebo ZDRAVO (naše ZDRAVÍČKO… aj Ruské ZDRAVSTVUJTE, alebo PRIVIÉT) , alebo Poľské CZESŻC – (hoci znie trochu „socialisticky“ práci ČESŤ) je určite krajšie a hrdé než poklonkujúce „SERVILNÉ“ servus a aj ako sa ukazuje ČAU-tiež som ho rád používal…

  59. šan píše:

    Keď tu tak slovíčkaríme, spomenul som si na článoček zo Slovinského fóra , kde som sa s prekvapením doszvedel, že slávne Talianske CIAO – pozdrav je len variantov našeho ešte prvorepublikového „služobníček“ , alebo neskoršieho „SERVUS“ – ktoré prežilo do dnes a ľudia ani nevedia , že sa vlastne nezdravia ale ponižujú.

    Takže CIAO je podľa Slovincov len bývalí pozdrav otroka slovana . ktorý tak dával na javo , že nie je slobodný občan, ale SCLAVO- SCIAVO. Vypadlo S a L a V a zostalo CIAVO-CIAO dodne u nás žijúce ČAU !

  60. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý deň, pán Jozef.

    Dobrý postreh!

    Avšak týmto sa dostávame „príliš hlboko“ do histórie, až do doby kedy dakto vytváral nové slová
    nášho jazyka !!!

    Predpokladajme, že najprv bolo vytvorené slovo, ktoré je nám telesne najbližšie, teda slovo pre
    zadnú časť nášho tela a hornú časť tela zvierat „CHRBát“, „nárečovo“ „HRBát“ / „GRBát“ 😀 .

    Potom „sa ukázala potreba“ nazvať „anomáliu chrbta“, tak dakto „krátko skríkol“ „CHRB“ / „HRB“.

    S „expanziou ľudského vedomia“ sa ukázala potreba pomenovať „CHRB“ na horských chrbátoch,
    A DAKTO ZVOLIL „TAKTIKU OBRATU“ A VYTVORIL SLOVO „BRCH“, KTORÉ MOŽNO PRE ĽAHŠIU
    VÝSLOVNOSŤ SA UPRAVILO NA „VRCH“.

    No, a potom vznikla potreba pomenovať tú časť vrchu, ktorá stúpa do vrchu :D,
    a dakto si povedal, tak tam vložím „E“ a budeme tomu hovoriť „VRECH“.
    Ale, aby sa nám to nepodobalo
    na „veľmi dôležité“ ( z hľadiska „ľudskej“ povahy 😀 ) slovo „vrach“,
    tak ho „kozmeticky“ upravíme na „BRECH“ 😀 .

    Ale keď sme „zvládli úlohu vodcu vlčej svorky“, a tak z vlka „urobili“ psa, ktorý, ako na potvoru, brechal 😀 ,
    tak sme upravili „brech“ na „BREH“ 😀 .

    Nuž, a tak dnes ani „do dnes nikým nedoložený Boh“ nevie, či to tak bolo ??? 😀

    ALE AK TO TAKTO DAJAKO BOLO, POTOM SME ODHALILI, ŽE NÁŠ JAZYK JE TEN !!!,
    KTORÝ „DO DNES NIKÝM NEDOLOŽENÝ BOH“ „DOPLIETOL POD BABYLONSKOU VEŽOU“ 😀 !!!

  61. jozef píše:

    Dobrý deň p.Metód

    Pokúsim sa to ešte vylepšiť, aby to bolo evidentné aj v stĺpcoch, nielen v riadkoch.

    ……………………………. / – b – /…………………………………….. / – v – /

    hrb ……../ .chrb…..– hrb……– grb…. / ………. / hrv…. – chrv….. – grv…… /

    vrch ……./ .brch…. – brh ….– brg…. / ………. / vrh…. – vrch….. – vrg….. /

    breh ……./ br(e)ch – br(e)h – br(e)g / ……… / vr(e)h – vr(e)ch – vr(e)g /

  62. jozef píše:

    Dobrý deň p.Metód

    Pokúsim sa to ešte vylepšiť, aby to bolo evidentné aj v stĺpcoch, nielen v riadkoch.

    / – b – / / – v – /

    hrb ……../ ..chrb……– hrb……– grb….. / …….. / hrv….. – chrv….. – grv…… /

    vrch ……./ .brch….. – brh …..– brg….. / ……… / vrh….. – vrch….. – vrg….. /

    breh ……./ br(e)ch – br(e)h – br(e)g / ……… / vr(e)h – vr(e)ch – vr(e)g /

  63. jozef píše:

    Dobrý deň p.Metód

    Mňa zaujala možná spojitosť medzi tromi slovami
    ___________
    hrb, vrch, breh
    ___________

    Pre zjednodušenie, názornosť a očividnosť si dovolím uviesť „naivné odvodeniny „.

    hrb / chrb – hrb – grb / hrv – chrv – grv /
    vrch / brch – brh – brg / vrh – vrch – vrg /
    breh / br(e)ch – br(e)h – br(e)g / vr(e)h – vr(e)ch – vr(e)g /

    Ak sa uvažuje zmena ch na h
    b na v
    g na h a naopak

    a zároveň vypustenie samohlásky (e), konkrétne napr. Vám najbližšie (Malinô) Br(e)do, alebo (mesto) moravské Br(e)no, stredoslovenské Br(ež)-zno, východoslovenské Br(e)n-isko atď.,
    tak sa tieto tri slová hrb, vrch, breh zdajú neuveriteľne zhodné nielen významom, ale aj výslovnosťou, základom a pôvodom.

    A tu sa pristavím, súčastne je neodškriepiteľné, v súvislosti s našou už dávno otvorenou témou, že všetkým týmto slovám rozumejú tí, ktorí boli a aj sú označovaní ako tóti.

  64. Bynk píše:

    No to už hej. S takou logikou by už potom aj Kazimír bolo čisto germánske meno. Napríklad Vizigótsky Witiza (701 – 710) to je predsa Vítaz, nie? Ostrogótsky Theodemir (ešte mimo Itálu) alebo Suébsky kráľ Miro, 570–583. Aj ked mená ostatných králov znejú už dosť slušne germánsky, len na základe týchto troch slovansky znejúcich mien je snád každému jasné, že Germáni tam neboli samotní, ktorý prišli plieniť Itáliu a osídlovať Hispániu. Ved Góti a Vandali na svojej púti zo Škandinávie prechádzali husto osídleným Slovanským územím. Je úplne logické že sa časom počas stáročí trochu premiešali a aj do vládnucej šlachty prenikol slovanský element. Otázkou ani nie je či boli Vandali, Góti, a Suébi slovania alebo germáni, ale skôr koľko percent z nich bolo ešte germánov a koľko percent bolo slovanov. Pretože sa zdá že barbarský germáni do prijatia katolicizmu nemali vôbec nijaký problém sa volne miešat zo slovanmi. Oba kmene predsa vyznávali podobných bohov, Thor=Perún, Odin=Vodan, Vodník, a pod.

  65. Metod J. Sláv píše:

    V minulosti, tu nižšie, som sa venoval slovanským menám končiacim na -MER, -MAR,
    ktoré sú surovo „oficiálne“ považované za „germánske“, a v nijakom prípade za slovanské §§§

    Mám teraz k tomu „perličku“,
    ktorú som práve dal do mailu pre jedného skutočne nášho historika:

    Dobrý večer, pán I.

    Podľa toho, čo o Vás viem, mi vychádza, že aj Vám ide o skutočnú pravdu o našej najstaršej minulosti.

    Preto Vás nesmiem nechať v omyle, ktorý spočíva vo Vašom nesprávnom delení slova CHRB-ÁT.

    Sám uvádzate, že slovo „chrbát“ súvisí so slovom „hrb“, a z toho predsa vyplýva, že slovný kmeň je „CHRB“
    a „-ÁT“ je prípona – mám to overené v etymologickom slovníku českom (hřb-et) a ruskom (chreb-et).

    Robíte tú istú chybu ako tí, ktorí delia slovo Sarmat na „sar“ a „mat“, a pritom „sar“ hľadajú v iránčine,
    a s „mat“ majú stále problém – podobne ako majú problém „maďarofili“ so slovom Ungar, keď ho delia
    na turkické UN / ONO (=10) a na ?-cké GAR / GUR, ktoré najnovšie tiež hľadajú v iránčine, ale nie a nie
    ho nájsť.

    Slovo Sarmat treba deliť na SARM, LEBO JE TO „PREONAČENÉ“ CHARB, a -AT lebo je to prípona,
    našťastie „nepreonačená“.

    PRI SVOJOM ŠTÚDIU TZV. HISTORICKÝCH PRAMEŇOV ( TZV. PRETO, LEBO SÚ TO V MNOHOM
    „KLÁŠTORNÉ OPISY“ NEZNÁMYCH MNÍCHOV) SOM SI VŠIMOL „PREKVITAJÚCI ŠPORT“,
    KTORÝ MOŽNO DOBRE DEMONŠTROVAŤ NA MENE

    SIGIMIR, z ktorého sa „akýmsi zázrakom“ stal SIGMUND

    so že vraj germánskym významom „hlásateľ víťazstva“, čo veselo hlásajú všetky tvorkyne našich
    kníh typu „Meno pre vaše dieťa“, ale človek môže „prekopať“ celý nemecký etymologický slovník,
    a k takémuto „prekladu“ sa nedopátra §§§ 🙁

    A „ZRAZU“ ČLOVEK POČÚVA ANGLICKÚ MODERÁTORKU V HISTORICKOM DOKUMENTE
    NA VIASAT HISTORY, AKO „PRETLMOČÍ“ MENO ROSAMUNDA NA „RUŽA SVETA“ !!!!!!!!!!!!!!!!!

    ŽEBY SA ZAČALI „ĽADY GERMÁNSKEJ NADUTOSTI“ LÁMAŤ ?

    S pozdravom M. J. Sláv

  66. Bynk píše:

    Teda more v Jadrane na konci Tretohôr? To sú veci, prečo sme o tom doteraz nevedeli? Myslel som že posledné more tu bolo ešte za dinosaurov. Mohli by sme navrhnút Rumunskej vláde aby uzatvorili železné vráta za účelom vytvorenia gigantickej vodnej elektrárne. Ale vážne, Trója v Rumunsku? Zaujímavá myšlienka. Ale je fakt, že keby sa Dareios plahočil z armádou až za Krym, pekne by sa nadrel a kolko tisícov sdandálov by pritom zodreli. Chcelo by to skôr overiť najstaršie archeologické náleziská ľudí nad miestami pravdepodobného rozsahu Panónskeho mora, čiže či tam kde žili ľudia už asi more nebolo a tam kde sa nič nenašlo je ešte možnosť že tam mohlo byť more.

  67. šan píše:

    Ono s tým datovaním je to v tej histórii podobne domrvené ako aj s faktami…

    Nehcem ,lebo sa v tom nevyznám – rýpať do technológií zisťovania veku . Neviem ani ( hlavne nemám čas si zisťovať fakty) či je reálne spochybňovanie históri aj dosť nedávnej (14-15 st.) o ktorom som čítal na ruských stránkach. Píšu zoširoka o veľkej falzifikácii letopočtov . Dokonca celých storočí- zneužívajúc negramostnosti ľudu vtedajšej Európy. Vraj si veľmoži a králi dávali úplne svojvoľne do kroník písať kľudne o 100 či 200 rokov dopredu či dozadu roky zložené z vhodne astrológom vybraných dátumov a šťastných čísel.Ak je to tak , tak naši GEBÍRY mútia v takej prepitujem sračke….až no.

    Faktom je , že stopy ľudských nôh hneď vedľa dinosaurých na skamenelých chodníkoch dinosaurov , či nálezy nástrojov v baniach po celom svete (aj u nás) v obrovských hĺbkach uhoľných slojov datovaných do miliónov rokov sú šokujúce.

    Nehovoriac o stovkách hlinených a keramických sošiek zozbieraných v Južnej Amerike , zobrazujúcich indiánov jazdiacich na Stegosauroch, Ichtyosauroch a ešte neviem akých sauroch začiatkom storočia sú hlavolam.

    Pretože aj keby boli podvrhom- tak vznikli aj tak v dobe „neinternetovaj“ a v prostredí skoro absolútneho nedostaku informácií , ako taký „saurus“ má vyzerať…

    Informácie okolo zmeny zemskej osy už dávno nie sú dohady , ale vedecký fakt. Rovnako o zmenách klímatu s tým spojených. Treba si to dohľadať.

    Svojho času ma šokovali informácie od p.Sedláčka o našom „PANÓNSKOM MORI“. Skoro FANTAZY. Ale neuveriteľne príťažlivá a hlavne v bodoch čerpajúcich podobne , ako Schlieman z Gréckych bájí – veeeľmi reálna /hoci v konečnom dôsledku Schliemana- teda jeho objav Tróje – popiera/.

    Zasa to je o P-R-E-C-Í-Z-N-O-M čítaní zdrojov ! Gebíri čítali a vyčítali to čo chceli- že Kolchyda je pravdepodobne kdesi na Kukaze a Argonauti plávali po čiernom mori a Odyseus a spol blúdili po Stredozemnom mori …a to čo sa GEBÍROM do plánu nehodilo vyhodili z „výskumu“ označiac to za chybu autora- čiže HOMÉR je blbec …Sedlaáček však čítal pozorne a spojil si mnoho faktov . Ak ste to nečítali- stojí to za to

    http://clovekonline.cz/hledani-ztraceneho-more/

    No a OVIDIOVOM vyhnaní som nejak ani nepochyboval- a zasa- lebo ma to netrápilo a GEBÍRY zasa čítali čo sa im chcelo…

    Celý problém je v datovaní….Geológovia ani možno nereptajú , že to Panónske more nebolo- ale straaašne dávno.To tu podľa nich a Gebírov ani ľudia neboli.

    Prečo však aj Shakespear píše vo svojom dielku The Winters Tale v 1610 že v Bohémii pristávajú lode…? Gebíri si zasa povedali- je to blbec aj keď v čomsi génius – tu sa pomýlil. Pozrite si tu :

    http://polame.blog.idnes.cz/c/82252/More-ktere-nam-historici-zatajili.html

  68. Bynk píše:

    Zaujímavé prečo umiestnujú centrum Védov práve na Sibír, ved dnes sa tam v podstate nedá existovať a roľníctvo by tam vzalo za rýchly koniec. Ibaže v nedávnej minulosti a nie je to až tak dávno, okolo roku 700 pnl +/-100 rokov. V takzvanej temnej dobe na počiatku doby železnej, z ktorej sa zachovalo minimum písaných správ a aj tie sú veľmi mätúce, skoro všetky známe civilizácie, od Egypta, Babylonu, Grécka, Ríma, Teotihuacána , Mayov, Čína atd… Pridali 5 dní do svojho kalendára a tým ustálili rok na 365 dnoch, tých 5 dní sa báli a mali z nich akýsi poverčivý strach. Nejde mi do hlavy, žeby civilizácie závislé od slnka, ktoré sledovali všetky úkazy ako jarná a jesenná rovnodennosť, letný a zimní slnovrat, mali na to špeciálne pomôcky ako megalitické stavby a pyramídy by nedokázali za niekolko tisíc rokov pozorovaní zistiť, že rok má 365 dní a 6 hodín. Je to privelmi zvláštne. Po tejto dobe už mali všetky civilizácie v kalendári 365 dní okrem tých odkázaných na obeh Mesiaca ktorý stanovili na 29,5 dní, aj ked predtým mal mesiac presne 30 dní. Jedine Mayovia zachovali náboženský 360 dnový kalendár až do svojho zániku. A v časoch Cézara ho Rimania stanovili presnejšie na 365,25 dní.

    Ak by sme zobrali vážne úvahu, že sa zmenil obeh Zeme okolo Slnka, zmenil sa sklon osi a rok sa predĺžil z 360 dní na 365 dní. A severný pól by bol pôvodne oveľa viac bližšie ku Kanade, predpokladám že sa viac alebo menej zhodoval z dnešným magnetickým pólom, tak dnešná Sibír by zodpovedala skôr zemepisnej šírke Slovenska, Kazachstanu a Mongolska. A to už sú celkom priaznivé podmienky na prežitie. Po takejto náhlej zmene, ked sa Slnko doslovne zastavilo na jednom mieste:
    Jozue 10: 12 Vtedy, v ten deň, keď Hospodin vydal Amorejcov Izraelcom napospas, hovoril Józua s Hospodinom a zvolal v prítomnosti Izraela: Slnko, zastav sa v Gibeóne a mesiac v údolí Ajalón! 13 Slnko sa zastavilo i mesiac ostal stáť, kým sa národ nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň. 14 Nebol viac taký deň ani predtým ani potom, keď Hospodin vypočul hlas človeka; lebo Hospodin bojoval za Izrael.…
    … nie je ťažké si predstaviť tých mamutov ako náhle zamrzli aj z nestrávenou trávou v žalúdku. Ludia čo žili trochu južnejšie a mali to štastie že to prežili, zostali v nehostinnej a pustej zemi a nemali na výber len sa vydat na juh a na západ. A máme tu obrovské stahovanie národov. Všetky tie masy ludí sa stahujú do Európy kde sa náhle konči doba ľadová a vznikajú tu rôzne civilizácie a kultúry.

    Jediný rozpor je v datovaní. Posledné mamuty zomreli okolo roku 4000 pnl. izolované na sibírskych ostrovoch bez zásahu človeka. Staroveké civilizácie vznikajú v roku 3000 pnl. A kalendár zmenili v dobe železnej 1000-750 pnl. Kedy došlo ku katastrofe nevedno. Podla niektorých bola potopa v roku 10 500 pnl. Iný tvrdia že v roku 5500 pnl, podla Sumerov 2900-2800 pnl. no a výbuch sopky na Thére bol datovaný na 1630 pnl. Žial na datovanie sa nemôžeme stopercentne spolahnúť, pretože pri datovaní sopečnej lávy sa berie do úvahy radioaktívny rozpad prvkov no dochádza pri tom k rozporom rádovo v desiatkach percent. Je to podla všetkého spôsobené tým že síce dokážu zistiť kedy vznikla ktorá hornina, ale to ešte nedokazuje kedy ju sopka aj skutočne vychrlila na povrch. Pretože horniny nevznikajú pri erupciach sopiek, sú tú odjakživa už od stvorenia Zeme, sopky ich len nanovo pretavia a nanovo zformujú v novej podobe, aj ked tie horniny môžu byť rádovo o milióny rokov staršie ako sopka samotná.

    To sme už len v rovine špekulácii a teórii. Ale velmi zaujímavých, pretože odhalenie pravdy, by osvetlilo a dost výrazne aj dejiny Slovanov a Venedov.

  69. Metod J. Sláv píše:

    Šan,
    „ramiannkovci“ pravidelne sledujú tento blog aj preto, že na ramiannke.jecool.net je Sclabonia
    zaradená do „spriatelených webov“, a mnohí sem aj prispievali.
    Ja prispievam najviac na ramiannku, lebo je tam možnosť vkladať priamo obrázky, videá, linky
    a je tam možnosť upravovať text – človek si následne môže opraviť „preklepy“.
    Keďže pani Ramiannka založila svoj blog, aby zachránila „zdravý prispievateľský potenciál“ Propu,
    keď istá „priveľmi iniciatívna“ liberálna poslankyňa „zarazila“ starý Prop na cca 2 roky, tak jej blog
    je širšie zameraný, aj keď jeho nosnou ideou je odhaľovanie našej slovenskej pravej minulosti,
    čo súvisí s profesným zameraním tvorkyne blogu – a táto skutočnosť je pre mňa „lakmusovým
    papierikom“ na prípadné „preklepy historických faktov“, lebo „spoliehanie sa“ na „gebírovosť“
    pána Hrnka mi zjavne nevyšlo, ako si môže každý prečítať „z jeho nadávok“ na moju adresu 😀

  70. šan píše:

    Prenesiem sem článok čo som hodil na tému „Dejepisec“ , lebo tam nikto nechodí .. Trochu sa týka aj toho čo sa p.Ovsená pýtala na Mahabharátu a spol a našu Vindicko Védsku „pradŕžavu“. Filmík si treba pozrieť.Ruština je vhodná (ha-ha)

    Článok príjemný, ale v mnohom málo odvážny a aj omylný.

    Plný súhlas s Metodom J. ! Písmo sme mali !A to veeeľmi dávno a mnoho iného. Tiež som sa pohyboval medzi mnohými teóriami – “heretikmi” našej his-TÓRie až cez Horáka a najnovšie Hromníka , ale skončil som (zatiaľ) u našich najbližších a najväčších bratoch Rusov a pokiaľ vám ide ruština odporúčam! Dostali sa v “pochybovaní” najďalej – až tak ďaleko ,že je tomu naozaj ťažké veriť – miestami.To však nebráni otvorenej mysli vyselektovať si pre seba ďaľšie stopy minulosti .

    http://www.youtube.com/watch?v=7MLs_ez14Do

    Pre tých čo majú problém s ruštinou v skratke a radšej fakty :

    – už v 1903 indický Brahmám B.K. napísal knihu “Arktická rodina Védov “(!) / teda nie Rus, Slovák,Srb, Poliak… ale ind ! / v ktorej podáva výsledky svojho štúdia Rikvédy a Avesty z ktorých jednoznačne vyplýva, že Védovia a ich kultúra pochádzajú zo zeme kde je POLÁRNA ŽIARA, KDE SA TOPIA ĽADY, KDE JE POL ROKA NOC A POL ROKA DEŇ, kde sú hviezdy VEĽKEJ MEDVEDICE vysoko na oblohe a točia sa okolo polárky…
    – Ešte do 18 storočia v najvyššej kaste indie bolo zvykom pri sobáši potvrdiť svoj sľub zápisom na ..BREZOVÚ KÔRU ! (Prečo nie na bannánový list ..? )

    – v súvislosti s prarodinou Védou ruská historička Žarniková poznamenáva/v podivnej zhode s Hromníkom) , že len v Laneckej gubernii na Sibíri sú vedľa seba rieky s menami – GANEŠ, PADMA, ŠIVA, GANGA.
    – ostrovy Chur a Mar spomínané v Mahabharáte sú neďaleko pobrežia na svere Ruska…

    – konečne jednoznačne niekto z odborníkov a nie amatérov tvrdí , že to čo po celej Európe nazývame- ľud popoľnicových polí a vlnovkového ornementu a kadejako inak a konkrétne na Ukrajine odhalená tzv. Tripolská kultúra sú SLOVENSKÉ (v zmysle Sloveni ) v Ruskom podaní samozrejme Ruské osídlenia.

    V tomto bode by som poznamenal- treba prehltnúť “trochu” Ruskej pýchy a vyvyšovania sa – nepoužívajú veľmi pre nás všetkých náš obľúbený termín SLOVANIA-SLOVENI .Pre nich sme pôvodne všetko RUSI – RUSIČI . S ohľadom na tok dejín k akému dospeli to je však aj logické. Ako sa zdá prapôvodnou krajinou našeho plemena bol ďaleký východ a pokiaľ by sme brali do úvahy datovanie ruských historikov – hovoríme nie o tisíckach rokov , ale dokonca o miliónoch…

    – vystupuje tam , ako objaviteľ a lúštiteľ písma p. Genadij Stanislavovič Grinevič. Samozrejme ani slovo o Horákovy a ani o jeho predchodcoch v lúštení Etruského písma z minulého storočia zo Slovinska (alebo aj Kolára) – to je však opäť “veľkoruský” problém.
    Dôležité je že sa zhodujú v tom , že Písmo nachádzané na etruských náhrobkoch, v Minójskych Krétskych tabličkách , Brezových kôorach a kamenných sochách v Rusku a na Ukrajine sú tie isté- Ruské ( Slovenské…)

    Filmov tam je viac a mnohé sa oplatí pozrieť ! Samozrejme sú tam aj úlety do “duchovna” ,kde sa ulieta do neprebádaného sveta Védickej kultúry – o ktorej v podstate stále skoro nič nevieme. Potom samozrejme ľudia okolo Levašova , ktorý sa dostal až po náš mimozemský pôvod a .. to už je samozrejme silná káva. Treba selektovať .

    Pre nás a našu kultúru je veľmi zaujímavé porovnávanie ruských ľudových výšiviek a ornamentalistiky s tým istým z Tripolskej , Indickej , Etruskej či Mínojskej .

  71. Bynk píše:

    To je naozaj pekné. Ešte by som jedno podotkol k Uhorsku a Hungary. Bez ohladu nato čo vzniklo z čoho, je zaujímavé ža máme Zakarpatskú Rus, teda mali sme, čo znamená že to bola Rus za Karpatami. To je predsa jasné aj laikovi. V Rumunsku majú Transilvániu (inak majú tam aj kraj Prahova?), čo znamená že niekde musela byť aj Silvánia. (Po latinsky je Sylvánia zalesnená krajina). No a mi máme Záhorie a Záhorakov, čiže pred zmenov G na H sme mali Zágorie a Zágorakov. No a celkom logicky ak sme mali niečo za horami, tak na opačnej strane teda pred horami sme museli mat pri-horie, alebo u-horie. Ak horský masív Karpaty znamená to isté v slovančine čo horský chrbát, chrvat, teda Chorvát. Nemali by sme sa vlastne správne volať skôr Chorváti a záhorakov volať Zachorvátsko? Alebo všetko čo bolo z nášho pohladu za Karpatami, a tie opisujú pekne veľký oblúk vrátane Slovenska, Maďarska, polovice Rumunska, Srbska, Chorvátska a Slovinska, sa volá Zakarpatsko. S toho mi jednoznačne vyplíva že celá Karpatská kotlina mala skutočne ohromný potenciál vytvoriť jeden obrovský slovanský štát a aj ho vytvorila, len bohužial všetci vieme ako to nakoniec dopadlo.

    Ak ste videli film Vikingovia z Antonio Banderasom, iste si spomeniete ako pomenovali ten divý kmen neandertálcov ktorý ohrozoval vikingské dediny- Vendov, Vendelov. Sa normálne divím že nikto zo Slovanov oficiálne neprotestoval proti tomu ako nepravdivo a osočivo zobrazili starých Slovanov ako primitívnych divochov žijúcich v dobe kamennej. Ved nikoho iného tým vlastne ani myslieť nemohli, pretože z nikým iným ako Slovanmi tam nemohli Vikingovia bojovať. Ved už aj v mýtoch Edda bojovali germánsky bohovia Assovia z pravdepodobne slovanskými Vanmi.

    A tiež mám jednu perličku ale berte to skor len ako žart.
    Germáni – Herman?
    Góti, Géti – Guti
    Sasi – Šasi
    Welšania – Valachia, Valasi
    Vandali – Venedi
    Avari – Avaris (Hyksóska pevnosť v Egypte)
    Chatti – Chetiti
    Škóti – Skoti (česky: pastieri dobytka – skot)
    Nemci – Nenci
    Ako pekne sa nám staroveké kočovné kmene prelínajú do neskoších germánsko-keltských kmenov. Zhoda názvov je len náhodná, alebo ich v rôznych dobách podla určitých charakteristík pomenúval stále rovnaký jazyk – Slovanský?
    Kočovné kmene pri dlhom putovaní po svete si bud ponechajú pôvodné meno ale časom zmenia etnicitu podla toho kam prídu, alebo si zmenia meno, ale ponechajú si etnicitu. Tak je možné že Gutejci z Mezopotámie sa po porážke vrátili spät do svojich Zargoských hôr, tam sa možno rozdelili, a čast putovala dalej na severozápad, kde sa mohli znovu rozdeliť, časť sa usadila v Rumunsku ako Géti, a dalšia časť sa dostala až do Švédska, kde sa z nich stali Góti. Nevieme akého etnika boli Gutejci, ale ak sa dostali do Európy, už sa z nich stali indoeurópania a časom Germáni. Ked potom Góti opustili Švédsko a šli na Ukrajinu a potom do Rumunska, stretli tu pôvodných Gétov, s ktorými sa už dávnejšie poznali. To by vysvetlovalo aj rozdiely medzi Ostrogótmi a Vizigótmi.

  72. šan píše:

    Takže radšej uverejňovať na Ramianke ?

    Bol som sa pozrieť na bloh p. Hrnka, keď sa tu o ňom toľko píše a zanechal som tam môj názor a ..hneď som bol vymazaný /ha-ha/.

    Nič dejinné som nepísal-len som sa divil všetkým , že tam chodíte a upozornil som na to , že svoj postoj vysvetlil, ale asi si ho nikto nevšimol! Napísal som, že NECHCE A NEMÔŽE súhlasiť s vami „drístačmi“ .A preto je vaša snaha o jeho „obrátenie“ zbytočná a treba sa venovať debatám na svojich stránkach.

    NECHCE – nie preto, žeby úplne veril v to čo vyprodukovala naša čechoslovakistickomaďarská history veda, ALE PRETO, ŽE NECHCE ROZDROBOVAŤ SILY A MYSLÍ SI , ŽE UŽ TO ČO TAK PRACNE ON A JEHO STARŠÍ KOLEGOVIA VYGEBÍROVALI MUSÍME AKO JEDEN MUŽ TLAČIŤ DO ZAHRANIČIA A Z TOHO NI KROK !!!
    V posdtate je to vlastenecké a obetavé úsilie a on je právom nasraný, že ho nechápeme.

    NEMÔŽE- nie preto , že by ho tiež nenapadli iné varianty, ALE PRETO, ŽE BY HO KOLEGOVIA S „KLANU VEDCOV“ VYOBCOVALI a to je ako vieme pre člena svorky/klanu, mafie ../ smrť v divočine zabudnutia a poníženia.

    Keďže nám mravopoučné porekadlá hovoria , že najväčšie svinstvá a vraždy sa väčšinou dejú v najsvetejšej viere konania dobra vyššieho princípu , tak aj pán H je ochotný obetovať život šíreniu „správnej“ histórie.

    Zmazal ma . Nedivým sa.

  73. Metod J. Sláv píše:

    Šan, super úlovky !!!

    Na ramiannka.jecool.net sa mi podarilo iniciovať zatiaľ „len diskusné“ združenie Spolok Novoštúrovci,
    ktoré je „právne“ zaštítené občianskym združením OVERSI (Organizácia pre verifikáciu systémových informácií,
    http://www.oversi.sk ).

    Hľadám „pátračov pravdy o našej najstaršej histórii“, ktorí by boli ochotní vyjsť „z ulity nickov“
    a dať „do pléna“ svoje mená a zapracovať nezištne, každý podľa svojich schopností a možností,
    na vypracovaní

    PROJEKTU ZOSÚLADENIA NAJNOVŠÍCH GENETICKÝCH POZNATKOV
    S INTERPRETÁCIOU HISTORICKÝCH PRAMEŇOV

    – takto som to pracovne nazval, a CHCEL BY SOM CEZ VYPRACOVANIE A REALIZÁCIU TOHTO PROJEKTU
    KONEČNE PORIADNE ZAKRÚTIŤ „HNIJÚCIMI VODAMI“ OFICIÁLNEJ SLOVENSKEJ HISTORIOGRAFIE až tak,
    aby si „zaslepení SMEčkári“ prestali pravidelne „prvoaprílovo“ uťahovať zo snáh nás, ktorí máme oči otvorené !!!

  74. šan píše:

    Ak ste čítali HOR8KA , možno ste si všimli krátku kapitolku o „MOLISANSKÝCH“ slovanoch v srdci Itálie. Celkom ma to zaujalo . Hodím sem text , ktorý som pred pár romi o tom písal.

    Odpoveďou ,prečo sa asi naši nestarajú o túto neuveriteľnú „skamenekinu“ slovanstva je pravdepodobne to čo im o tom povedali Chorváti a Slovinci- ktorých sa na to určite /teda dúfam/ pýtali. Naši pobratimovia v bývalej YU zasa uverili Italskej „fáme “ o v stredoveku prisťahovaných utečencoch z Istrie- chorvátska pred Turkami.

    Spýtal som sa na Molisancov na Slovinskom fóre a s kľudom mi povedali túto verziu- teda niet čo študovať- sú to len utečenci…
    Admina na slovinskom fóre som sa spýtal či vie o tom , že Molisanské toponimá sú slovanské priamo, alebo prekrútené slovanské Iatlčinou- alebo „preložené“ do Italčiny- že teda sú očividne staré a pôvodné, mierne sa zasekol.

    A keď som citoval z Horáka – ktorý pravdepodobne vychádzal z Kolára, že v najstarších horských usadlostiach sa hovorí archaicky a tzv, „ča-kavsky“ (čo ? – ča?) a ě-kavsky (e-ě,je). Používa sa prastará dvojhláska „šč“ a bilabiálne „L“ (prekrížené-inak to nejde vyjadriť) /uo/. Namiesto srbochorvátskeho svéča staroveké „swítjá“ a teda to nemá nič spoločné so srbochorvátskym „što-kavstvom“ (čo?- što, šta?) a „e-kavstvom“ (tvrdé vyslovovanie hlásky „e“), bol prekvapený.

    Bol by naozaj zázrak preukázať , že v srdci Itálie sa napriek Všemocnej Rímskej ríši zachovalli posledné zvyšky Villanovských slovanov. Na druhej strane z turistických popisov je jasné , že príroda pomáhala. Je to vraj najkrajšia horská oblasť v Itálii s nádhernými vrchmi, priepasťami a horskými potokmi.

    Je tam však háčik, ktorý asi vychýlil mušku chorvátskym jazykovedcom, ktorý to tam išli omrknúť. /Slovinský admin mi poslal odkaz na jednu vysokoškolskú prácu na tú tému/. Utečenci z Istrie sa tam naozaj dostavili a aj nejaký počet sa ich tam usídlil. Oni si však zachovali svoj jazyk, svoje e-kanie a šta-kanie dodnes . Zrejme vedeli , kam majú utekať- že tam nájdu „svojich“.

    Nič to však nemení na starousadlíkoch a ich jazyku a ich toponimách. To sa však asi „jazykovedcom“ tak ďaleko asi ísť nechcelo. Zostali v meste v kaviarničkach a pokecali s krajanmi o starých časoch.Navyše sa to dialo asi ešte za Soc.Ju a dnešní mladý vedci asi len kopírujú , ako je to to už vo vedeckom svete zaužívané svojich strších kolegov a“ citujú „ich…

    Podobne ako Lužický Srbi v Nemecku už tam skoro nestretnete plynule hovoriacich. Starší vymerajú a mladí … sem tam čosi , ale hlavne po Taliansky. Ako hovorí Horák- prežili Rimanov- neprežili poriadne Musoliniho národný socializmus.Keď už Kolár konštatoval posledné zvyšky starcov hovoriacich aktívne…

    Ešte k tým Molisanským slovanom. V turistickom bedekri ani zmenka

    http://www.eurotime.cz/show-region.php?idr=12

    V inom -cudzojazičnom popise to už znie zaujímavejšie . O mestečku s menom AGNONE – určite tým nemyslia tak očividné slovo Ohňové- Ohňovo-AGÓŇ po rusky AGNI staroslovansky… Alebo predsa len ? Prečítajte si text , čo vraj v meste robili tisícročia :

    Agnone is a small town known for its bell factories. For the past thousand years, Agnone has made bells for the Vatican and many other countries. Today one foundry still operates and has a small museum. Agnone is also home to a number of coppersmiths with shops along the main street.

    A tu už sú na počudovanie priamy. Napriek tomu neviem o tom , že by naši vedátory chodili študovať tamojšiu menšinu a písali sa o nich vedecké práce …?

    Acquaviva Collercroce is an interesting town established by Slavs that still maintains some Slavic traditions and has remnants of its Slavic origins, including its dialect.

    tu je odkaz na stránku: http://goitaly.about.com/od/moliseregion/l/bl-molise-map.htm
    _________________

  75. šan píše:

    Troška o SLovanoch od Gobineaua:

    Někteří duchové v jakémsi poblouznění vidouce Rusy skoro neschopné povznést se k samostatným k pojmům sociálního života, byli ochotni mylně je prohlašovat za plémě nové, panenské, plné mladistvé síly. Ale jsou to jen klamné představy. Slované jsou rodina převelmi stará, nejvypotřebovanější, nejmíšenější,nejdegenerovanější ze všech. Již před Kelty byli vysíleni. Normani jim dali onu soudržnost, kterou nemívali. Tato soudržnost pominula, když přínos skandinávské krve byl vypotřebován; cizí vlivy ji znovu daly do pořádku a dosud ji udržují; ale i ty za mnoho nestojí: jsou bohaté, ve věcech civilizace sběhlé; ale nemají nadšení a iniciativy, nemohou dát svým učiňům to, čeho sami nemají.

    Se zřetelem k západu Slované mohou zaujímat jen podružné místo, jsouce odkázáni v této příčině jen na pořadí doplňovací a učňovské v moderní civilizaci; byli by bezvýznamnou osobností jak v minulosti tak v budoucnosti, kdyby zeměpisná poloha jejich území jim nezajišťovala jeden z nejvýznamnějších úkolů. Rusko leží na rozhraní Evropy a Asie, tvoří přechod mezi příbuznými Slovanů na západě a jejich orientálskými příbuznými plemene mongolského. Spojují tyto oba celky lidstva, jež se tváří jako by se neznaly.

    Tvoří Slované nespočetné davy od Čech a Petrohradu až ke hranicím Číny. Udržují takto mezi žlutými míšenci různých stupňů onen nepřetržitý řetěz etnického souručenství, jenž nyní obepíná severní polokouli a kterým koluje proud příbuzných pojmů a vloh

  76. šan píše:

    No a toto je perla !

    ARJOVÉ GERMÁNŠTÍ
    Vystěhovalci ušlechtilých národů roxolanských, dospěvší do jistého bodu své pouti, rozdělili se na dva proudy. Jeden z nich zamířil do nynějšího Pomořanska, usadil se tam a tam odtud dobyl sousední pobřežní ostravy a jih Švédska. Poprvé se tu Arijci stali plavci a chopili se tak oné činnosti, ve které jim byla souzena důmyslem a odvahou překonat všechno, co
    dosud ostatním civilizacím se mohla podařit. Druhá větev, která bývala svou dobou neméně pozoruhodná, neméně dokonalá v tomto umění, putovala dále směrem k ledovému moři a přišedši na jeho pusté a trudné břehy, zahnula, šla podél nich, pak sestoupila k jihu a vstoupila
    do Norska Nord-wegr na severskou cestu, v kraj ponurý, jenž si ani nezasluhoval takových bojovníků, nejlepších to z lidí. Zde tento soubor kmenů zastavivší se, odvrhnul svoje jméno sarmatské, roxolánské, jméno Asů, jímž se až do té doby rozlišoval od ostatních plemen.

    Znovu přijal jméno Saka. Jak se zdá, tito lidé i nadále se jmenovávali lidmi počestnými a nemnoho se zajímajíce o slovo, které tento smysl dávalo, jmenovali se střídavě Ketové, Sakové, Arijci a Asové. V novém sidlišti nabylo převahy ono druhé jméno, kdežto pro
    skupinu usídlenou v Pomořansku a v zemích sousedních se začalo užívat obecně jména Keta.

    Nicméně sousední národy nedocenily prostotu těchto nových pojmenování a i nadále finské národy houževnatě jmenovaly dnešní Švédy Ruotslany nebo Rótslany, kdežto Rusové u nich se jmenovali Væenalniny neboli Wænelany, Vendy.

    Samozrejme stále de Gobineau. Wikipédia píše , že jeho teórie sa stali základom budúceho Nemeckého nacizmu. Že by si tam nevšimli , že sú pôvodne Slovania ?

  77. šan píše:

    Zdá sa , že objavujeme dávno objavené…Začítal som sa do De Gobineaua a jeho úvahách o „rasách“ a už v polovičke 19 stor. tento Francúzsky šľachtic píše (v zhode s naším Šafárikom )

    SKYTOVÉ
    Po boku Getů a o něco později s nimi se objevuje na Propontidě a v sousedních krajích jiný národ rovněž arijský. Jsou to Skytové, nikoli snad Skytové-oráči, ve skutečnosti to Slované,

    nýbrž Skytové-válečníci, Skytové nepřemožitelní; Skytové královští, jež dějepisec halikarnaský nám líčí jako pravé výtečné bojovníky. Podle něj mluvili jazykem arijským; jejich náboženství prý bylo společné s nejstaršími kmeny vedskými, hellenskými, iránskými.
    Klanějí se nebi, zemi, ohni a vzduchu. Jsou to rozličné projevy naturalismu, zbožněného u nejstarších skupin bílých. Připojují k tomu uctívání ducha válečného nadšení; ale pohrdajíce
    antropomorfismem po příkladu svých předků spokojují se zobrazením pomyslnosti symbolem meče zatknutého v zem.

    Území Skytů v Evropě se prostírá tímže směrem jako Getské území, a v pojmech italořeckých se s ním mate, tak jako se tento dvojí lid i skutečně vzájemně prolínal.11 Nejstarší
    zeměpisci znají pouze Kelto-skyty, Thrako-Skyty na evropském severu a nemýlí se tolik jako se jim vytýká v moderní době. Dlužno doznat, že jejich terminologie nebyla ani úplná ani přesná a třebaže se dobře přimykala ke skutečnosti, nebylo to jejich zásluhou: zde neurčitost
    byla na prospěch jejich nevědomosti a neodkláněla ji od pravdy.
    Ve směru východním bojovní Skytové podávali ruku svým bratřím, národům severní Medie, jež Řekové nesprávně považovali za jejich předky, ale správně je spínali příbuzenstvím. Prostírali se až do armenských hor, kde se jmenovávali Sakasunové. Pak na
    severu Baktrie se prolínali s Indo-Skyty, jmenovanými po čínsku Su. Dostali tam jméno poněkud obměněné a vzniklé z posledního, a pro Římany se stali národem Sacae; pak, znovu se vracejíce do tradic Nebeské Říše, znovu se jmenovali Haka, obývajíce ještě v dosti pozdní
    době na březích Jeniseje. Jen v nich je zřít národ Saka v Ramajaně, Mahabharatě a v zákoníku Manu: jsou to vraťové, vzepřevší se svatým řádům Árja-varty jako Ketové, a stejně jako oni příbuzní Arijců indských. Byli také i příbuznými, jak se uznává, i s lránci; a mohla-li
    zůstat nějaká pochybnost o tom, že tito jezdečtí Skytové Evropy a Asie, ti Skytové, které Číňané vídali bloudit po březích Chuang-che a v samotách pouště Gobi, jež Arménci uznávali svými pány na mnohých místech své země, a jichž se pobřeží baltská a provincie kimberské
    tolik obávaly: že tito bludní Skytové, pravím, bloudící v Turanu, v Pontu, tito Skolotové, jakož se sami nazývávali, že tito Skytové byli absolutně stejného původu všude, kde se vyskytovali, na Hemu i na Boloru, je tu nutné doložit ještě jedno svědectví epigrafů perských:
    Nápisy achamenidů znají skutečně dva národy jména Saka, jeden sídlící v okolí Jaxartu, druhý v sousedství Thraků.

    Staré jméno Saka se udrželo neméně dlouho a prošlo ještě více kraji než jméno Ketů. V dobách stěhování germánského bylo přikládáno i převýborné zemi Skanzia, Skandinavii, ostrovu nebo poloostrovu Saků. Konečně je tu poslední proměna, v odrůdu, na niž je dnes
    hrdá Amerika, a jež se dříve zaskvěla ve staré Germánii a na ostrovech Britských, je to proměna v Saxna, Sachsen, Sasové, opravdoví Sakasunas, synové Saky posledních údobí.

    Slovo γεώργοι, používané Herodotem, jak se všeobecně uznává, značí soubor národností, které bývaly podrobeny kmenům vojenským, a tedy třídu nižší; plemeno to jiné a poddanské. Není bez
    zájmu poznamenat, že se vyskytovalo i u jiných národů arijských, např. u Sarmatů. Byli to vesměs Slované buď čistí nebo míšení s troskami šlechty, jež současně s nimi byla podmaněna.

    (Šafařík, I, 184-185, 350.) Příklad podobného utváření býval i ve 3. století našeho letopočtu v Dacii, kde sarmatští Jazygové panovali nad kmeny getskými, a nepřímo i nad Slovany, kteří byli jejich sociální základnou.

    (Šafařík, I, 250.) 11 Země ležící na Baltu a na zálivu Finském se nazývaly dlouho před Ptolemaiem Skytií. Pythéas je rovněž jmenoval tak, a pravdu měl, jak později uvidíme. (Šafařík, I, 221.)

  78. šan píše:

    Možno sa zíde odkaz o vývoji slovies v Indoeurópskych jazykoch http://vpjvm.sweb.cz/cesky/casopis/slovesa.htm#_Toc9000514

  79. šan píše:

    Ešte k spomínanému kresťanstvu a Slovänom. Keď sem naši slávny „vierozvestcovia“ prišli- už dávno sme boli kresťanmi- ale ARIANMI. Tak ako veľká časť Balkánu a hlavne este väčšia časť strednej ázie ! Vtedy sa ešte neuctieval skrvavený chlapík na kríži, nejedlo sa jeho telo v oplátkach a nepila jeho krv v červenom víne…

  80. šan píše:

    Podelím sa o inú zaujímavosť. Zaujímali ma veci okolo starovekého kováčstva a narazil som na tento text.

    Sacred smith

    The smith has been studied in world cultures and most often the position is either highly-regarded or despised. In some cases, castes and taboos arise with particular reference to the blacksmith.

    In India, for example, metal-working is most closely associated with the tribal peoples, particularly those of the Vindhyas. Iron is considered the metal of the sudras, or lowest caste, while copper was assigned to the highest caste brahmins.

    Upozornil by som na názov jedného z Indických štátov VINDHIA.

  81. Metod J. Sláv píše:

    Dohodnime sa aspoň my, že Maďarov prestaneme pchať do dôb,

    kedy všetky pramene uvádzajú UNGARov.

    VEĎ GENETIKA HOVORÍ, ŽE „ÁZIJSKÝCH“ GÉNOV JE V DNEŠNOM MAĎARSKU 1% !!! !!! !!!

    A AKÍ TO BOLI „FÍNI“ S MENAMI KOPÁŇ, VAJKo (od slova VAJATAŤ – dačo ako Jaško s príklonom k pojašený)?

    Najstarší zápis, ktorý môže „evokovať“ meno Maďar je arabský zápis MADŽAR „UMIESTNENÝ“ DO cca 10. st.
    (Do tej doby je smerovaný aj arabský zápis BAŠKIR PRE PRÍŠELCOV – Baškirci sú dnes „preslávení“ svojim
    „galstvom“, majú vysoké percentá haploskupiny R1b).

    Čo sa týka mena M-DŽ-R, JEHO INTERPRETÁCIA AKO MaDŽaR JE LEN „PRAVDEPODOBNÁ“ §§§

    ČO AK SA „ARABSKY PÍŠUCI IRÁNEC“ SNAŽIL LEN ZAPÍSAŤ „PREZÝVKU“ MORAVY „MOČAR“ ???

    MUSÍME MAŤ NA PAMäTI, ŽE SLOVO MORAVA = PODMÁČANÁ TRÁVNATÁ PLOCHA OKOLO MOČIAROV,
    POMALY TEČÚCICH RIEK, …

    AJ MENO PANNONIA JE „OFICIÁLNE“ VYKLADANÉ ZO ŽEVRAJ ILÍRSKEHO „PAN“, ČO ÚDAJNE ZNAMENALO
    „BLATO“ – táto „oficialita“ však kríva na obe nohy, lebo albánčina, ako údajný jediný potomok „ilírčiny“, pozná len
    „balte“ pre blato a „močal“ pre močiar, a „pan“ sa v bežnej slovnej zásobe albánčiny vôbec nenachádza §§§

    Mne vychádza, že názov Pannonia sa vyvinul z hanlivej prezývky „Bahnonia“, ktorý je podložený hydrologickými
    pomermi vo vnútrokarpatskej panve, ktorá kedysi bola zaliata sladkovodným morom, až kým sa Dunaj neprerezal
    cez Železné vráta. A meno zvyšku tohto mora „BLATOŇ“ JE TOHO TIEŽ DôKAZOM !!!

    Slovo „Magyar“ sa „oficiálne“ prekladá ako „človeko-chlap“ s pomocou jazyka kmeňa Mans-ov („Mans“ = „človek“)
    a starej turečtiny, kde „er“ = „chlap“ (v dnešnej maďarčine je „zafufňané“ v maďarskom slove „férfi“ = muž, chlap).

    Ak však zoberieme, že „maďar“ sa vyvinulo z „meďer“, potom by to mohla byť maďarská verzia PADZINAKITAIov
    lebo „MEGY“ = „ÍSŤ“ A „ER“ = „MUŽ“ !!!

    Mne po zvážení všetkého vychádza, že „Maď“ súvisí z „mond“=“hovoriť a „ar“=“jedinec“, A PRETO PÍŠEM:

    „MAĎAR“ JE STAROTURECKÝM KALKOM PRE „SLOVAN“,

    LEBO TO VYPLÝVA Z HISTORICKÝCH SPRÁV – PORFYROGENETOVI TURCI,

    HISTORICKÝCH SÚVISLOSTÍ – „PRIŠLO SO SLOVANSKÝMI ŽENAMI“ 20 000 JAZDCOV (A KTO ICH
    DOPĹŇAL NA ODHADOVANÝCH 200 000 ? – NUŽ RUTHENI / RUSÍNI,

    ICH SLOVANSKEJ ŠTRUKTÚRY GENOFONDU (PREVAHA R1a)

    A URALSKO-TURECKO-SLOVANSKEJ ŠTRUKTÚRY ICH SLOVNEJ ZÁSOBY !!!

    VŠETKY PODOBNOSTI S MEĎER (PADZINAKITAI) A MADŽAR (MOČAR) SÚ DIELOM NÁHODY !!!

    A dovetok:

    Vážení, v španielčine sa Ukrajine X STOROČÍ hovorí UCRANIA !!! UKRANIA !!! ??? UGRANIA / UHRANIA ??? !!!

  82. Bynk píše:

    Čo sa týka toho mnohoženstva, nedávno som čítal, že pohanský slovania museli za manželku prijat aj manželku svojho brata ak zomrel pre chorobu alebo vo vojne, s toho plynulo to mnohoženstvo. Ale po prijatí tohoto v uvodzovkách: „milosrdného krestanstva naším svätým Metodom“ to už nebolo možné a musel preto druhú manželku vyhnať a sám sa kajať, čo obyčajne znamenalo smrť hladom pre nu a jej deti, charitu vtedy krestania u pohanov moc neuplatnovali. To že mohli mat aj 10 detí to súhlasím ale koľko sa ich v takých podmienkach dožilo dospelosti? Tretina? V tom zákoniku boli aj nejaké state o predaji do otroctva, myslím, takže si viem predstaviť tie tisíce pohanských slovanov ktorí odmietli krestanstvo čo putovali ako slave-otroci do celej krestanskej Európy. Dokonca aj Český kráľ Karol, neviem ktorý, nechce sami to zistovat, predal čast vlastného obyvatelstva do otroctva aby získal peniaze na armádu. Potom sa nik nemôže čudovať, že pre iné krajiny slovo Slovan znamená to isté ako otrok, a kedže sme aj dnes najlacnejšou pracovnou silou v Európe, ani sa toho za tie stáročia mnoho nezmenilo. A nik sa ani nemôže čudovať ak poniektorý vítali príchod kočovních Maďarok ako osloboditelov spod krestanskej nadvlády a spolu s nimi 50 rokov rabovali v celej Európe. Ved aj Kopánové povstanie bolo len následok prijatia krestanstva aj v Uhorsku.

    Neviem prečo každý predpokladá že Slovania sa z Maďarska odstahovali aby sa tam niekto mohol nastahovať, túto hlúpost tušim razia samotný Maďari aby malí právo na svoju dedičnú vlasť. Je pravda že podnikli pár zničujúcich nájazdov, ale ked im došlo že cez zimu pokapú od hladu, prvé miesto kde sa hned natlačili bola husto osídlená oblast Panónie v okolí Blatenského jazera, kde mal Pribina a Kocel svoje sídla. Tam si nažívali podobne ako 300 rokov predtým Avari. Pár kmenov zostalo kočovať v Zadunajských rovinách, ale tie veľa ľudí kočovníkov neuživia, hold šire stepi medzi Čiernym morom a Kaspikom im to už nenahradilo. Ale preštudujte si Jána Stanislava a jeho toponymá v Maďarsku. Vyše 90% názvov miest, obcí, riek a vrchov, prevzali maďarské kmene od slovanského obyvateľstva. A to by predsa nebolo možné keby tam žiadne slovanské obyvatelstvo nežilo, alebo sa pred nimi odstahovalo preč. Je očividné že skôr došlo k súžitiu oboch národov a keby nedošlo k neštastnému vypuknutiu nacionalizmu v 18 a 19 storočí zrejme by sme dnes hovorili tak o 5 miliónoch Madarov a 10 miliónoch Slovákov. Ale história je už raz taká.

    A s tým Klondike máte pravdu, trvalo až do objavenia Ameriky. V rokoch 1400-1500 bolo Uhorsko Klondikom Európy. Na Slovensku sa vydolovalo ročne 1000 až 1500 kg zlata, čo bolo až 40% svetovej produkcie, a 10 000 kg striebra, čo bolo 30% svetovej ťažby. Boli sme naozaj velmi bohatá krajina, len škoda že to magnáti tak lahkovážne prehajdákali.

    Ale ozaj by som sa rád dozvedel pôvod slova šarkan. Maďari ho majú tiež: sárkány, sarcózi, ale kto ho priniesol a kto od koho prevzal to by ma veľmi zaujímalo, ešte sa nevzdávam svojho šarrukina. Napríklad egyptčina používala pri písani len spoluhlásky a samohlásky ste si museli doplniť. Takto vám ale vzíde slovo z viac významami. A ani čítanie mien faraónov nie je práve bezproblémove ale skôr vecou tradície. Napríklad PRST môže znamenať prst, porast, SLN by bolo silný, slaný, slina, solina a podobne. A obávam sa že nejako podobne vnímali slová aj iné staroveké národy ako Gréci a Rimania, kde sú spoluhlásky lubovolne zamenitelné a potom nám názvy dávajú taký význam aký dávajú. A Slovania by sme po egyptsky zapísali ako SLVN, a máme skoro nekonečné množstvo kombinácii: Slovania, Silváni, Slávni, Solivané, Slovoni, Selovani, etc… Skoro nekonečné množstvo kombinácii. A stačí aby kronikár nesprávne započul, alebo zapísal jedno takéto slovo, a my potom toto pomýlené slovo preberieme spätne a používame ho pre celé spoločenstvo kmenov a to skutočné pôvodné slovo sme už dávno zabudli. Ved v latinčine sa nepíšu písmená ako č, š a ž. Ale ked počujete dnešnú taliančinu tieto písmená tam vnímate. Ak máme slová ako čierny, žltý, šiška, a preložíme ich do latinčiny ako cierny, zlty a siska, tak ak zabudneme pôvodný zdroj, tieto slová pre nás navždy už zostanú známe len ako cierny, zltý a siska. Latinčina teda latincina je ozaj mŕtvy jazyk. Kedy ju vlastne rimania uzákonili ako spisovnú reč? V jazyku ignorujúcom č, š, ž, šč a podobne, sa z pôvodných slovanských názvoch kmenov lahko stanú čisto germánske alebo keltské len preto, že ich už dodatočne nedokážeme prečítat tak ako skutočne zneli.

  83. šan píše:

    Ďakujemp.Metod.Nie som veľmi precízny, viem. Bol som v tom viac namočený pred rokmi- teraz len trochu oživujem spomienky a prevetrávam súbory. Ide vám to dobre-preto rád pomôžem.
    To nedelím p.Ovsená ja et-Ruskov- to Rusi.A Sibír bola EDENOM-rajom na zemi voľakedy- dokonca aj so Severným pólom- keď bola zem otočená …naopak zaľadnená bola Európa a Ázia…

  84. Metod J. Sláv píše:

    Šan, si dobrý ! 😀 Len musíš ešte pridať na dôslednosti !

    Mohendžo Daro = Mohyla „Trupov“ / Mohyla mŕtvych

    Stonehenge = „Skaly-vyvesené“

    Tzv. Kráľ zo Stonehenge, prišiel z územia dnešného západného Nemecka.

    Jeden z posledných „mogučich“ Mogulov (postavil Tádž Mahal) bol aj spisovateľ. Treba dakde zohnať to,
    čo napísal o krajine, z ktorej pochádzal !!!

    Dnešní Mongoli „ani nevedia, ako k Mogulom prišli“ !!!

    Genetika „číta“, že turkické plemäná sú miešanci otcov bielej rasy (naša R1a prevažuje) a žien prevažne žltej
    rasy !!!

    A k nám do Európy chodili „na vohľady“ potom takí miešanci, lebo tam u nich začala zem vysychať – viď dnešná
    púšť Taklamakan v Tamirskej panve východne od Pamíru.
    Bol medzi nimi aj TIMUR / TYMYR alebo TAMERlán, či pred ním PADZINAKITAI (= PEŠINA-KITAI),
    o ktorých píše Porfyrogenet („purpuro-rodený“), a ktorí boli „skomolení“ na Pečenehov – Rusi ich volajú
    Polovci = POLOVIČNÍ !!! nuž asi prečo ???

    BYNK, ty tiež pridaj na dôslednosti ! Poriadne si prečítaj, čo tu na Sclabonii bolo popísané !!!
    Potom sa vyhneš „žiackym“ chybám, napríklad:

    Akí Hermani §§§ ANI JEDEN ZDROJ NEHOVORÍ O HERMANOCH, ALE O GERMANOCH !!!

    Hermana, ktorému „Onemci“ postavili monumentálny pamätník si „vycucali“ z ARMÍNIA,
    ktorý „vyprášil“ Varove légie v TEUToburskom lese §§§ ARMINius = ARMIN = JARMIN !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    A PRE VŠETKÝCH „BACHA“ NA „FOMENKO-LEVAŠOV-HROMNÍKOVSKÚ“ RADOBYETYMOLÓGIU !!!

    VEĎ EXISTUJE SKUTOČNÁ, VEDECKÁ ETYMOLÓGIA, A TÁ „NÁM BOHATO STAČÍ“ – nemusíme si vypomáhať
    „ľudovou“ etymológiou, ako Maďari, Nemci, …

  85. šan píše:

    P.Ovsená nemáte o našich predkoch veľmi peknú mienku.Môžete nejako dložiť mnohoženstvo u nich ? Naopak , všetky , ako – tak zachované správy o našej minulosti /Védy, povesti, rozprávky, piesne/ nás skôr vedú ku klasickému partnerstvu dvoch ľudí.A naše „pohanstvo“ bolo skôr prazákladom ( Sibírske, Indické náboženstvá a míty ústiace do starého zákona a ďalej do kresťanstva) budúceho kresťanstva , než horšou variantou.

    Nemyslím si že sme tu proste len „boli“.Pokiaľ sa neobjavia nové skutočnosti som rovnakého názoru , ako sa presadzuje v Rusku. Postupnosť osídlľovania sveta začína od Sibíri postupné zmeny klímatu /tie globálnejšie – nielen krátkodobé slnečné/ nútia sťahovať sa a osídľovať Strednú Áziu, Indiu, Grécko, Balkán a vďaka ustupujúcim ľadovcom aj strednú Európu.Sibír sa vyľudňuje .V zhode s Ruskými letopismi sa šírima v niekoľkých vlnách na severovýchod a zaľudňujeme Ukrajiny -Kyjevská Rus, ale zároveň celú Európu .

    Nebránim sa ani neuverteľným predpokladom či už Rusov , ale aj p.Hromníka ( každý z nich však vychádza z iného základu/ Hromník hovorí o dravidských prospektoroch /) že zo zaľudnenej Indie sa šírime cez oceániu (Rongo.Rongopísmo, stopy obr.písma , genetické stopy blondínov s modrými očami ) do Austrálie a cez ostrovy až do Južnej Ameriky…Predpokladám , že ďaľšia práca p.Hromníka bude na túto tému.Myslím,že p. Hromník ja na veľmi zaujímavej ceste ,ale so zlým predpokladom- že sme „len“ dravidizovaný domorodci. Skôr si myslím, že ak- – tak došlo k „druhotnej“ dravidizácii po niekoľkých -možno tisícročiach čo sme v strednej Európe boli priputujúc z Indie.Kde sme rozvinuli neuveriteľnú civilizáciu.

    Porovnávať preto p.Ovsená kultúrnosť Rimanov s tou našov je …mierne povedané neseriózne. Kohože si to prvý Grécky osadníci unášali za ženy v okolí obchodnej stanice Rím ? Domorodé SABÍNKY-S-LATÍNKY ./SC-LABÍNKY ?/ Ich synovia zakladali Rím.S vypadlo a zostali S- LATÍNOVIA s ich latinčinou.Nehovoriac o tom že v I-Thálii /Horák/ sme boli dávno pred nimi – aj Et-Ruskymi .V tomto prípade sa skor držím Horáka , ako Rusov- ktorí sa vidia aj v et-RUSKOCH, aj v UR-rusoch mesta UR aj v Je-RUSALEME… (všeobecne sa veľkopansky vidia v mocenských vrstvách-kdežto my /pre nás tipicky malomyselne/ skôr v tých utlačovaných radových ovčano-otrokoch)

    Zdá sa že komunikácia Británie s Európou bola živá. Bojovníka s bohatou výbavou ,ktorého našli neďaleko Ston Hangu podľaa zubov a kostí určili ako Európana z okolia Álp aj s jeho tisovým lukom.bolpochovaný , ako významný muž.

    Rimanom sa prisudzujú aj kultúrne výdobytky vykurovanýcj podláh, vodovodu… To už mali našinci v Mohen Džo Daro.Nehovoriac o obrovských armádach ovládajúcich celé kontinenty (bitky „svetov s KITAJOM, bitky až“kozmiclé“ popisované v Mahabharáte a Rámajáne a v neposlednom rade mocné dobyvačné MOGÚČEJE -ČINGIZOVO vojsko .“TATÁROV“ ( ČINOVNIK- ruské slovopre úradníka, voľakedy aj muža ČINU ( aj u nás) -akčného človeka povereného vodcovstvom… )

  86. Attila píše:

    Pre p.Bynka:v dlhom príspevku dňa 15.4.2013 písanom 18.31 píšete o hunskom Attilovi, na ktorého by sme sa (Slovania) nemali odvolávať.
    Je to presne naopak:Attila bol po otcovi Hun (modrý Hun z Altaja), ale po matke z Kyjeva bol Slovan a po matke berie syn viac génov.
    Attila mal vo svojom vojsku vojakov-bojovníkov prevažne Slovanov, od Altaja po Karpaty.
    To, že sa do dnešných učebníc histórie dostali babské povedačky (Bič boží…) od nejakej baby z Pruska, ktoré zapísal 500 rokov po Attilovi nejaký nemecký mních, ktorý tej babe ani poriadne nerozumel, to je druhá vec.Paradoxne zápis súčasníka Attilu zaznamenaný v tibetskom alebo buriatskom kláštore sa do učebníc histórie nedostane. Opakovaná babská povedačka sa naopak opakuje už stáročia…
    Teda opatrne s Attilom.
    Mnohí by si ho chceli prisvojiť, ale ešte potrvá, kým nezávislá neakademická veda odhodí tradované lži a Attila bude pýchou Slovanov.
    Step je ako oceán. Nepozná hranice. Aj v prípade Attilovej ríše a jej obyvateľov to platí.
    Nehaňte Attilu.

  87. jozef píše:

    Dobrý večer p.Bynk

    odpovedáte

    Dobre s tými Keltmi som to možno trochu prestrelil, ale ked sa na tom logicky zamyslíme, nie je to až také nemožné……….

    V neznámej, zabudnutej, neprebádanej, neodhalenej či nejakými podkladmi nedoloženej histórii naozaj nič nie je nemožné a teda možné je všetko. Skutočná história, s jej vývojom, teda tak, ako reálne naozaj prebehla má ale len jednu pravdivú verziu, ostatné, nami predpokladané verzie, sú len históriou nenaplnené hypotézy, aj keď sa nám zdajú z pohľadu našich súčastných, neúplných vedomostí, ktoré dnes máme k dispozícii ako pravdepodobné, možné a aj teoreticky správne.
    Preto, je pre ľudí zaujímajúcich sa o históriu také atraktívne, vzácne a nevyhnutné hľadanie tej jej jedinečnej, pravdivej a absolútnej verzie, aj keď je im mnohým jasné že ju temer nikto z nich nedosiahne, no asi každý sa k nej môže svojím pričinením viac či menej priblížiť.

    Aj ja si myslím, na základe vedomostí ktoré o pôvode Gálov v súčastnosti mám, že sa viac približujem k pravde ak poviem, že sa rozšírili z kontinentu na ( dnes britské ) ostrovy, ale ktovie a pokiaľ by ste to vedel nejako „doložiť“ ?…. to preto som sa opýtal.
    Čo je ale zaujímavé z pohľadu tejto diskusie, nežili tam ( britské ostrovy ) v predrímskej dobe, ako jediná etnická skupina ( len oni sami ), pretože tam žila okrem nich a súčastne s nimi minimálne ešte jedna až dve.

  88. Bynk píše:

    Dobre s tými Keltmi som to možno trochu prestrelil, ale ked sa na tom logicky zamyslíme, nie je to až také nemožné. Ja som napríklad netušil nič o nejakých Enetoch (Veneti?) v Malej Ázii. alebo kmeny Ozeriatov a že by to mohlo mat súvislost z ruským ozerom, jazerom a našim Blatenským jazerom. Ale človek sa stále učí niečo nové alebo sa pozerá na staré známe veci iným pohladom.

    Ved napokom čo mi dnes vlastne vieme z archeologických nálezov? Stonehenge a dalšie megalitické stavby boli postavené v Anglicku ešte pred pyramídami. Takže nikto nemôže tvrdiť že v Anglicku v časoch Keltov nebola žiadna kultúra. Ak sa aj Kelti dostali na Britské ostrovy z Európy, aký vplyv na nich urobila miestna kultúra? Koľko prvkov z nej prebrali a doniesli naspät do Európy, alebo čo spôsobilo ich dalšiu expanziu smerom do Strednej Európy a Itálie? Národy žijúce pokojne na svojom území neútočia a nekolonizujú oblasti svojich susedov ak k tomu nemajú nejaký dôvod, či už ideologický, alebo hospodársky.

    Neviem či ste niečo čítali o slnečných minimách ktoré sa periodicky opakujú každých 180 rokov. Teraz práve v jednom takom žijeme od roku 1980 a potrvá ešte najmenej 50 rokov. Dochádza pri nich k malým dobám ľadovým, neúrode, hospodárskemu kolapsu a k vojnám. Posledné bolo v 1800 Francúzska revolúcia a Napoleonské vojny, a dalšie 1630 Tridsatročná vojna. Z dalších spomeniem len rok 900 nástup moci Maďarských kmeňov, 540 nástup temného veku v po páde rímskej ríše, 180 Markomanské vojny atd. Skoro vždy boli tieto obdobia sprevádzané stahovaním kočovných kmenov z Ázie do Európy, Huni, Avari, Sarmaty, ktorých sucho donútilo tiahnut k nám. Naopak obdobie medzi minimami posunuté o 90 rokov boli slnečné maximá, hospodárska stabilita, rozmach a rozvoj. Dalo by sa povedať že každých 90 rokov sa striedavo raz darí pastierom, kočovníkom a raz rolníkom. S takouto matematickou presnostou sa dá vystopovať vplyv počasia až do Egypta, pád Starej ríše okolo 2160 pnl a jej obnova v Novej ríši 2050 pnl. súčastne s III. dynasiou Uru. A zánik Uru III v 1980 pnl. a pád Strednej ríše v roku 1800 pnl. Takže hospodarských dôvodov na expanziu smerom na bohatšie civilizácie by sme v minulosti našli neúrekom.

    Neviem či tu alebo v inom článku som sa z diskusie dozvedel že niekto prirovnal Chetitov ku germánskemu kmenu Chatti, že Chetiti záhadne zmizli a potom sa zjavili v Germánii. S tým však nemôžem súhlasiť, pretože ak sa jedná o tých istých Chattov boli to skôr slovania ako germáni. Pravda je však taká že pôvodné obyvatelstvo Malej Ázie sa volali Chatti, žeby od slova Chata? Chetiti ktorý tam prišli okolo 2 tisícročia pnl. sami seba volali Néšiti a okrem Chattov ktorých meno neskôr prevzali si podrobili aj Lúvijcov, Palajcov a zopár dalších národov. Kto bol potom indoeurópskeho pôvodu? Chattovia alebo Chetiti? Zaujímavé kde všade vznikne indoeurópčina po zmiešaní pôvodnej a dobyvatelskej kultúry. Tak ako dnes historici tvrdia že indoeurópske kmene prenikli do Európy a priniesli svoj jazyk domorodcom, tak isto môžu ich odporcovia tvrdiť, že kočovné kmene z Ázie prenikli do Európy a prevzali jazyk pôvodních domorodcov a jeho prispôsobením vznikli rôzne verzie indoeurópskych jazykov ako Nemčina, Slovančina, atd. Príkladov v histórii by sme našli aj na jeden aj druhý názor, Bulhari úplne prevzali jazyk slovanských kmenov ktoré ovládli, Maďari naopak úplne nanútili svoj jazyk väčšinovému slovanskému obyvatelstvu. A ako to bolo v prípade Rimanov, Galov a Germánov môžeme dnes len hádať, pretože žiadne písomné záznami z tej doby neexistujú a ak áno tak len malé nič nehovoriace zlomky.

    Vo Švédsku je oblast Morava a rieka Nitra-Neytira (Sloveni – najgermánskejší Germáni. Od Oskár Cvengroscha) ale ako si môžeme byt istý že sú to vôbec Slovanské názvy? Morava, Nitra? Ako dokážeme že sme tie názvy už neprevzali od Germánov či Keltov a sami si ich neprispôsobili-poslovančili? Večná otázka čo bolo prv, vajce alebo sliepka, stále trvá. Kto bol v Európe prv Kelti, Germáni či Slovania? Ako je možné že tam kde podla Nemcov žili len Germáni v 1. storočí, sú o 4. storočia neskôr už len Slovania? Góti dokázali prepochodovat od severu na východ a odtial na západ do Galie, ale vždy pri tom ovládali len jednu krajinu a opustili predchádzajúcu. Ale Slovania vraj od akýchsi Pripjatských močiarov zo dna na den, bez vlastnej kultúry, obsadili nie jednu krajinu, ale všetky krajiny od Strednej Európy, vrátane polovice Nemecka až po Južnú Európu vrátane Grécka a to bez toho aby sa vystahovali aj zo svojej domoviny, tích Pripjatských močiarov. Čiže ich počet sa musel len za sto rokov aspon zdesatnásobiť čo je prakticky fyzicky nemožné pri vtedajšom trojpolnom poľnohospodárstve. A tomuto máme akože veriť? Rimanom trvalo niekoľko storočí než dobyli celú Itáliu a Galiu. A my sme si len tak napochodovali do polovice Európy. Zaujímavé. Toto svedčí len o tom, že naši všeobecne!!! slovanský historici sú ochotný odpapagájovat od svojich nemeckých kolegov akúkolvek blbosť a ešte tomu vyše sto rokov veriť. Ved opakovaná lož sa napokom raz stane pravdou.

    Predstavte si, že by nevypukla prvá svetová vojna. Rakúsko Uhorsko by sa nerozpadlo a Maďari by mali dosť času dokončiť maďarizáciu. Moja prababka sa ju ešte nasilu musela učiť ako som počul. Dnes by sme tu spolu už neriešili otázku slovanov a venetov, pretože by sme boli maďari a ako iste všetci viete pred uhorským kráľovstvom a králom Štefanom sme tu mali marhávske kniežatstvo s kniežatami Zuentiboldom, Meromousom, Previunom a Koczelom. A svoj pôvod by sme celkom iste správne odvodzovali od Hunského Atillu a Avarov. Ani zmienka o Slovanoch na našom území, lebo žiadne archeologické nálezy by neodhalili akou rečou sa tu hovorilo, a latinčina v stredoveku dokonale zahladila všetky rozdiely medzi Slovákmi a Maďarmi. Poslednú chybičku na kráse, Životopisy Konštantína a Metoda, spisi v glagolike a Štúrovskú slovenčinu, vyriešime troma spôsobmi: spáliť a zničit akékoľvek stopy po nich; dobre uzamknúť v trezoroch múzeii, nech upadnú do zabudnutia; alebo jednoducho zamietnut pod stôl a tvrdiť že sa jedná o inú Moravu v Juhoslávii alebo dokonca vo Švédsku. Kto by dnes alebo o sto rokov v tejto alternatívnej realite veril, že na Slovensku niekedy žili Slováci, ked ani stopa by po nich nezostala?
    Kto by dnes tvrdil že Slovania žili v Nemecku, v Španielsku, Taliansku, Francúzsku, Grécku, Turecku, Maďarsku, ked po nich ani stopa nezostala?

  89. jozef píše:

    Dobrý deň p.Bynk

    Zaujala ma téza z predchádzajúceho príspevku :
    “ Po roku 1000 pnl. Gali podnikli velkú inváziu z Britských ostrovov do Európy a osídlili Francúzsko “

    Vedel by Ste mi ju nejako konkrétnejšie vysvetliť, popísať či podložiť zdrojmi ?

  90. Bynk píše:

    Ked Slovanizovat, tak poriadne a všetko. Len včera som si prečítal úvahu že Lužická kultúra a kultúra popolnicových polí, by mohla byt oním deus ex machine pre slovanov ako naši priamy predchodcovia. Ak zoberiem do úvahy že tá kultúra rozkvitala okolo roku 1500 pred Kristom. A Slovania sú priamymi potomkami neolitických rolníkov, ktorý osídlili celú Európu.
    Kultúra popolnicových polí a Lužická kultúra už boli Veneti a to sú Sloveni (Slo-veneti). V dobe trójskej vojny museli bojovat z kočovním kmenom Turw ktorý sem prišiel pár storočí pred Kimmérmi. Preto sa na Slovensku zachovalo mnoho názvov ako Turiec, Turná, Turčianske a podobne…
    Mnoho kmenov sa radšej odstahovalo na juh, tak vzniklo stahovanie národov na konci doby bronzovej Frýgovia (Brýgovia, Bregovia-breh), Peleseti, Šardani, Sikulovia a dalšie slovenské kmene šli húfne pred suchom a kočovníkmi do Malej Ázie, Palestíny a Egypta. Tam boli známi pod menom Enetoi lebo gréci nevedeli vyslovit V, a osídlili Anatóliu (krajinu Eneta). To boli predkovia Antov. Venedy, další kmen šiel na západ do Itálie a Galie. Neskorší Vindi, Vendes. Slovania žili teda prakticky v celej Európe.
    Gréci sa dalej krčili na tom svojom malom kúsku zeme v Hellade. Nemci žili len na území Dánska a južnej Škandinávie.
    Po roku 1000 pnl. Gali podnikli velkú inváziu z Britských ostrovov do Európy a osídlili Francúzsko, Venedov vytlačili na juh a na západ k pobrežiu Bretónska (Brežanska). Kedže stále narážali všade len na slovenské kmene neváhali ich hromadne upalovať ako obet pre svojich bohov. Gréci a Rimania sa naučili rýchle asimilovať všetkých Slovenov pod svojou mocou a tak skončil temný vek staroveku. Rimania potom bojovali na hraniciach z akýmisi Germánmi (Hermánmi) ale či to boli príbuzný Nemcov je otázne. Pravda je že Nemci (Germáni) by Rímsku ríšu nikdy nedobyli bez pomoci Slovanov. Ked slovenský Vandali (Slo-Van-Dal/Slov-Ant) dobyli a vyplienili Rím, prešli do Afriky a založili si vlastné královstvo. Géti boli podla všetkého Góti, ale či to boli Sloveni to neviem, nemyslím si, lebo vo Švédsku máme správy o tom že Švédi žili na juhu, Góti v strede a na severe žili slovenský Vandali. Tých asimilovali až v 16 storočí. Vlastne ako väčšinu Slovenov od 10 do 15 storočia. V mene krestanstva sa viedli krížové výpravy proti Slovenom v celej Európe. Inak by sa dodnes v Nemecku po slovensky vyprávalo, aj vo Švédsku, Taliansku či Grécku a Turecku. Ale v mene novej viery boli milióny pohanských slovenov odvezeních do otroctva a tí čo prešli na krestanstvo už boli lahšie pripravení na totálne odnárodnenie. Je zázrak že to dodnes vôbec ešte nejaký Sloveni prežili.

  91. Bynk píše:

    Uf dozvedám sa o Slovanoch tolko vecí až sa z toho točí človeku hlava, galavá po rusky, nevedel som že lud slovenský bol v Európe už pred rokom 500. Ale prečo sa obmedzujete len na dejiny stredoveku a Európy?
    Či neje známy fakt že Šumeri dobyli Mezopotámiu osídlenú kultúrami Džarmo a Obeid? Ak to bolo tak ako v prípade Slovenov a Maďarov, tak sumeri nanútili podrobením rolníkom svoj jazyk a nadvládu. Ale bol to skutočne ich jazyk?
    LU-GAL je vládca po sumersky. LUd-GAlavá- je ludská hlava, alebo hlava ludu, vodca či náčelník po slovensky.
    Žeby bola sumerčina zloženina len zo skratiek obsahujúca pôvodný slovanský jazyk a sumeri ho používali len ako výcuc aby sa ho rýchlejšie naučili?
    Kto sa kedy zamyslel nad tým odkial pochádza slovo šarkan, trojhlavý lietajúci drak?
    Jediná analógia z dejín ktorá sa sama ponúka je meno Sargona Akkadského. Šarrukin, šarkan. Velký dračí vládca, pán sveta.
    Sumerské mestá Ur, Uruk, sú len odvodenina od slovenského slova or, orba, orať pole.
    Umma od slova um? Lagaš ako lakáš? Lakíš takisto. Kiš ako kôš. Ninive mesto na nive, nížine. Netvrdím že sumeri a akadčania boli slovania, ale ich najpôvodnejšie názvy majú zo slovenmi ovela viacej spoločného ako neskoršie texti. Znamená to že v rannej fáze kultúry museli byt ešte ovplivnení slovenským elementom prv než ho stihli úplne asimilovať a odnárodniť. Trochu som sa nechal inšpirovat knihou O slovanoch úplne inak ale napadla ma ešte dalšia vec.
    Nápis na kameni Velestúr pri Kremnici v starobylom slovanskom runovom písme:
    Priechách Silián at Maráne zru-
    jmich Kremenitia te Turw i wsiá hrá-
    ja a i biehájae pa Turujá wiestiete-
    asmjást.
    Preklad:
    Prišiel Silián od Moravy (severu) zni-
    čil Kremnicu patriacu Turwom a všetky hra-
    diská a pobil (ubehlo) ich po Turuji dvesto
    osemnást.
    Bynk: Podla slovenského filológa z 19. storočia sa udalost odohrala 280 rokov po Turovi, teda Kristovi, nesprávnim čítaním j a d spravil z 218-280. Nápis ako taký však reprezentuje prechod od písma slabičného, Kréta lineár B 1500-1000 pnl. k písmu hláskovému a gréckolatinskej abecede asi 800-500 pnl. A teda sa dá datovat do rokov 1250-750 pred našim letopočtom. Nápis oznamuje, že zo severu, alebo z Moravy prišiel na Slovensko Silián, čo môže znamenat aj silný človek, zničil Kremenitiu, Kremnicu?, Kremel, opevnené sídlo, patriace Turwom, Turom, pravdepodobne kočovnému kmeňu staviacemu mohyly ktorý vtedy ovládal Podunajskú nížinu, južné a stredné Slovensko, a všetky ich opevnené hradiská a pobil ich po Turci 218, alebo ubehlo po Turujovi 218. Pričom Turujá môže znamenat aj Trója a 218 rokov po páde Tróje pripadá asi na rok 980-970 pnl. A ak sa nápis viaže k pádu Tróje, znamená to že obyvatelia Slovenska mali bitku o Tróju ešte v živej pämati, zrejme sa jej ich predkovia sami zúčastnili a možno sami patrili k Morským národom Danuna, Dunajcov. Kočovné kmene Turov a Kimerov neskôr ovládli rozsiahlu oblast Európy a pôvodný obyvatelia museli tvrdo bojovať, aby sa vymanili z otroctva.
    Ved to je prvý presne známy dátum v slovenských dejinách! V tých časoch Šalamún začínal stavat svoj chrám. A mi sme bojovali z kočovnímy Turmi.

  92. šan píše:

    Mimochodom tá dvojjazyčná tabuľa je z mesta RENNES

  93. šan píše:

    Ups..Omyl.Je celý.

  94. šan píše:

    Článo je dlhší.Pokiaľ vás to zaujíma môžem dodať aj zbytok.

  95. šan píše:

    Pri upratovaní v starčích súboroch sem-tam nájdem niečo zaujímavé.Hodím vám to sem, hoci je to asi pridlhé a po rusky.Ako som pochopil p.Metod ruština vám neprekáža. Je to článok z pohľadu Osetínca o svojich predkoch ALANOCH . Hľadá pôvod Germánov na kaukaze a spomenul tam aj pre vás zaujímavých KOSTOBOKOV.

    Германцы и аланы: О разрушениях в Приазовье в 236-276 ГГ. Н.Э.
    Автор: 00mN1ck / 14 января 2008 / Категория: Интересные материалы » Аланы
    Примерно в середине III в. н.э. в степях Восточной Европы и Северного Кавказа от Урала до Дуная разразилась настоящая катастрофа, приведшая к полной перекройке этнополитической карты огромного региона. Благодаря археологическим исследованиям последних десятилетий ее картина становится все более и более впечатляющей. Аргументированного объяснения этим переменам в литературе пока не дано. Запустели многие ранее наиболее заселенные кочевниками регионы – верховье и правобережье низовьев Дона, Прикубанье, Центральная Украина, Молдавская Лесостепь. Остатки прежних кочевников отчасти бегут на север – в Поволжскую Лесостепь (Матюхин, 1992: 155), в Башкирию (Скрипкин, 1984: 106-107). Напротив, в Крыму и под Одессой обосновываются новые группировки, вытесненные с востока. Сильно уменьшилось население Южного Приуралья (где во II-III вв. существовала мощная группировка, культурно тесно связанная с Хорезмом и Кангюем). Можно было бы подумать, что все это тесно связано с изменениями климата (свидетельство Аммиака о том, что группировки „аланов“ в III-IV вв. н.э. кочевали на больших расстояниях друг от друга: Amm. Marc. Res Gestae, XXXI,2, 17). Однако этому противоречит тот факт, что во многих случаях запустели именно самые плодородные во все времена пастбищные угодья.

    Последним правителем Боспора перед длительным периодом внутренних смут и варварских вторжений 239-276 гг. был Иненсимей (234-239) (сарм. „Имеющий большую храбрость“), которого есть много оснований считать узурпатором из кочевой среды. Редкое имя и тамга этого царя аналогичны таковым у одного их правителей сарматов Западной Украины 70 – 80-х гг. I в. н.э., чеканившего монету в Ольвии. Тамги родственников Иненсимея Боспорского присутствуют, в отличие от остальных боспорских царей, в степных святилищах и на зеркалах сарматского типа в разных частях Степи (Яценко 1992: 196-197). Интересно, что параллельно с ним, в Риме, правил первый император варварского происхождения Максимин (235-238); его матерью была кочевница-аланка Габаба, а отцом „гот“, точнее гет (lul. Kapit. Duo Max., I; Баран, Гороховский, Магомедов 1990: 42). Царствование обоих закончилось трагически, после чего и в Риме и на Боспоре наступил длительный период смут. Около 239 г. от неких варваров неожиданно погибла Горгиппия – самый восточный город Азиатского Боспора. В междуцарствие в государстве 2 года (239-241) не чеканилась монета (Алексеева 1988: 83).

    К началу 40-х годов III в. письменные источники фиксируют к западу от Днепра новую мощную группировку „аланов“, которая, видимо, уничтожила большинство прежнего кочевого населения региона (ср.: Гудкова, Фокеев, 1984:92; Курчатов, Чирков, 1991: 145; Симоненко, 1994; 17) и выступила активным союзником соседей-германцев. В 242 г. н.э. впервые со времен Маркоманнских войн „аланы“ наносят крупное поражение войскам Гордиана III во Фракии (lul. Capit. Gord., Ill, 43, 4). И позже, в 270-273 гг. они сражаются с римлянами на Дунае в союзе с готским королем Каннабой (Vopisc. Avrel., 22). Аланы 1 степей Буджака названы „аланами европейскими“ рядом с костобоками (Amm. Res Gestae. XXII, 8, 42), а их страна – „Аланией“ (Oros. Hist. adv. pag., 1, 2, 53). В целом нет никаких оснований связывать разрушения ольвийской округи именно и исключительно с „готами“2 Даже в составе сильной „державы Германариха“ во 2-ой пол. IV в. положение части „европейских“ аланов было, видимо, весьма привилегированным. (Ср., например: в 376 г. аристократ с иранским именем Сафрак назначен вместе с готом Алафеем регентом малолетнего короля грейтунгов Витериха; дальнейшее сотрудничество этой группы аланов с грейтунгами (Amm. Res gestae, XXXI, 3,3 и 12, 2 и 12, 17).

    К середине III в. н.э. в Крыму гибнет бывшая Малая Скифия, а на ее территории появляются могильники новой волны „аланов“, явно пришедших сюда с Северного Кавказа (могильники типа Дружное) (Айбабин 1990: 65-66; Храпунов, Мульд, Хайретдинова 1994: 195). Сегодня больше оснований полагать, что столица Скифии – Неаполь была разрушена во 2-ой четв. III в. „аланами“ (Зайцев 1995: 10, 22). Эта группировка сразу же после появления в Крыму активно включается в мировую политику. Так, в 260 г. после пленения императора Валериана персидский Шапур I счел необходимым из всех европейских народов известить о триумфе лишь „тавроскифов“. Последние в ответ предложили сыну пленного императора военную помощь для его освобождения (lul. Kapit. Duo Avrel., 7). Показательно, что крымские соседи аланов (германцы и боспорцы) в это время проводили антиримскую политику. Антиперсидский настрой „тавроскифов“ естественен, учитывая их недавний приход из вовлеченного в противодействие экспансионизму Арташира I Предкавказья. Центральный Крым, присоединенный к Боспору после победы Савромата II в 193 г., был, несомненно, потерян, отчасти потому, что были истреблены жившие там боспорские подданные – сарматы и поздние скифы. Но с конца III в. н.э. основным военным союзником боспорских царей стали именно обитавшие непосредственно на границах Европейского Боспора „савроматы“ (Konst. Porth. De adm. imp., I, III, 244-254), а сам Боспор именуется „страной боспорианцев и савроматов“ (там же).

    Германцы после сер. III в. проживали на южных склонах Крымских гор. Можно думать, что они участвовали в разгроме Малой Скифии, хотя не смогли закрепиться на ее территории (ср.: Мыц, 1989: 78-79; Казанский, 1991: 56-57). Эти германцы не относились к „готам“ в узком понимании, т.к. их культура не связана ни с ранней готской (вельбаркской), ни с более поздней черняховской (с сер. III в.). Видимо, здесь расселились евдусиане (Казанский 1991: 56-57) и, возможно, герулы (Sincell, 717) или бургунды (Шаров 1991). Интересно, что готы короля Филимера до ухода в страну Ойум (находившуюся, вероятно, между Днепром и Днестром (Баран, Гороховским, Магомедов 1990: 54-56) имели кратковременно „первое расселение …около Меотийского болота“ (Jordan. Getica, 38, 39). Сегодня археологически выявлен только один район расселения германцев в Приазовье – Юго-Восточная часть Горного Крыма. После столкновения у Меотиды с неким народом спалов готы „завязав сражение, добиваются победы“, но не поселяются в их земле, а “ спешат (почему? -Я.С. ) в крайнюю часть Скифии, которая находится по соседству с Понтийским морем“, т.е. в Ойум (lordan. Getica, 28). Речь, несомненно, идет о сатархах-спалеях – оседлом уже сарматском этносе, пришедшем с востока (Plin. NH, VI, 23) и обитавшем до прихода готов в степном Крыму (ср.: Ольховский, 1981:56). Вывод о проживании их на Кавказе основан на буквальном понимании путаных поэтических образов Валерия Флакка (ср. Десятчиков, 1973: 137; Place. Argon., VI, 145). Судя по письменным источникам, сатархи (включая спалеев?) занимали значительную часть территории Крыма. То, что группировка Филимера не осталась в Таврике, а отступила на запад, видимо, объясняется давлением конкурентов – других групп германцев и аланов.

    Принято думать, что разрушение Танаиса в сер. III в. не было выгодно „сарматам“ (Скрипкин, 1984: 106). Такой аргумент мог бы “ работать“, если бы племенной состав номадов в это время не менялся. Однако в действительности именно около сер. III в. на Нижнем Дону появляются кочевники юго-восточного происхождения, которые занялись здесь господствующий позиции. При них в донских степях „сразу меняется весь культурно-археологический комплекс“ (Безуглов, 1990: 82). Одним из важнейших его элементов являются специфические „Т-образные“ погребальные катакомбы. На Дону могилы прежнего кочевого населения в III-IV вв. довольно бедны, богатством отличаются лишь катакомбы пришельцев. Последние явно овладели не только кочевьями Нижнего Дона, но и Ставропольем. „Т-образные“ катакомбы изредка доходят „шлейфом“ до бассейна Орели и Самары на левом берегу Днепра, т.е. до владений „готов“ (черняховской культуры, проникшей в Преднепровье одновременно) (Бузуглов, Захаров 1988: 21; Безуглов 1990: 85; Мошкова 1994: 20). Именно такую ситуацию имеет в виду Орозий, помещая европейскую (к западу от Дона) часть Алании восточнее Дакии и Готии (Oros. Hist, I, 52; этот труд написан в 417 г. явно с опорой на сведения III-IV вв. (Рис.1).

    Однако основным районом концентрации „Т-образных“ подкурганных катакомб III-IV вв. является Центральное Предкавказье (Средний Терек). Именно отсюда, по единодушному мнению сарматологов, происходила экспансия новых пришельцев. Но „Т-образные“ катакомбы и здесь стали массовым явлением лишь к cep.III в. н.э., появляясь эпизодически с сер. II в. н.э. В сер. II – нач.III вв. в этом районе на „позднесарматской“ основе вызревала этнополитическая общность, которая в данное время никак не отражена в письменных источниках. В контактной зоне горцев с кочевниками возникают несколько крупных прото-городов – ремесленных центров, подобных Зилги (см., например: Аржанцева, Деопик 1989: 97-99). Именно с этим объединением можно связать и появление монетной чеканки на Северном Кавказе. С начала III в. от округи Горгиппии (основной район концентрации) до Центрального Предкавказья и Танаиса входят в обращение „варварские подражания“ денариям Марка Аврелия. Они использовались „варварами“ в пограничной полосе с античными государствами (Боспор, Иберия) для внешней торговли (Малашев 1994: 50). Большинство исследователей связывает чеканку подражаний с „аланами“ (см., прежде всего: Шелов 1973: 194; Виноградов 1982: 25-26).

    Между тем, аналогии „Т-образными“ подкурганным катакомбам в более раннее время известны в Средней Азии (Габуев 1986: 7-8, 20; Simonenko 1995: 353) и конкретно – на территории крупнейшей „кочевой империи“ Туркестана – Кангюя в бассейне Сырдарьи (ср.: Заднепровский 1994: 59-60; Заднепровский 1994а: 25). Немало общих черт и в материальной культуре кочевников Предкавказья и Кангюя (см., например: Берлизов, Каминский 1993: 94).

    „В начале III в.“ аборигенное население запада Центрального Предкавказья уходит в горы от новых врагов (Абрамова 1986: 16), а дружинные могильники сираков (?) Средней Кубани были повсеместно заброшены (Ждановский 1985: 2, 17). В Центральном Предкавказье интересующая нас группировка вскоре фиксируется письменными источниками разных стран. Новых „аланов“ к северу от лазов и гениохов знают авторы „Певтингеровой карты“, причем сведения эти, видимо, относятся еще к первой редакции 1-ой пол. III в. (упоминание рядом аспургиан и др.) (Тав. Peuting., segm IX). Новую страну Аланию рядом с Иберией и Дарьяльским перевалом упоминает между 276-282 гг. надпись главного иранского жреца Картира (Луконин 1979: 19). „Отечество аланов“ локализует там же Равеннский аноним VII в., опиравшийся на сведения IV в. Исходя из письменных источников и современного состояния археологических исследований (которые, на мой взгляд, полностью, подтверждают этнокарты Аммиана и армянских историков) (Рис.1), группу „аланов“, которая совершала в III-IV вв. походы одновременно до Керченского пролива, Армении и Лидии (Amm. Res Gestae, XXXI, 2,17) можно сопоставить только с могущественными кочевниками Центрального Предкавказья. Гончарная керамика, произведена в Предкавказье, низовьев Волги и Дона. Подобное преобладание можно объяснить политическими причинами, а не только пресловутым „кризисом экономики Рима и Боспора“.

    Вернемся к ситуации в Приазовье. С рубежа 70 – 80-х годов в литературе господствует версия, согласно которой гибель около сер. III в. землевладельческий поселений вплоть до Ставропольской возвышенности на востоке 3, и названные выше миграции номадов связаны с появлением в Приазовье германцев („готов“). Этим разрозненным группам лесных земледельцев из Скандинавии, Дании и Средней Германии многие исследователи теперь приписывают небывалые военно-политическое могущество в Приазовье и смелые рейды в 30-40-х годах III в. вглубь непривычных им засушливых степей Сала и Прикубанья. Другая версия, преобладавшая ранее, связывала разрушения в Приазовье с активностью „сармато-аланских племен“. Ее придерживались и ведущие исследователи-античники (Кругликова 1966: 13, 16-17; Шелов 1972: 302, 304). (Аргументы И.Т. Кругликовой в своей основной части никем не опровергнуты и актуальны сегодня). Обе версии развития событий в их сложившемся виде сейчас вызывают немало недоуменных вопросов (в частности, они плохо вписываются в материалы, добытые сарматологией за последние 15 лет).

    Решающий вклад в разработку „готской версии“ внесло открытие Д.Б. Шеловым в 1972 г. в подвале „3“ в Танаисе умбона германского щита. На сегодняшний день в слое танаисского пожара сер. III в. германские умбоны типа „Конин“ и „Хорула“ (Каргопольцев 1991: 59) найдены еще в трех постройках (помещения „КЕ“ 1982/83 гг. и „КЖ“ 1984 г., подвал „ЕЮ“ 1989 г.). Они обнаружены вместе с вещами, упавшими вниз с 1-го этажа при пожаре. Принято думать, что это доказывает штурм города германцами. Однако, по справедливому замечанию Е.Л. Гороховского (устная информация, 12. 11. 1995, г. Киев), это свидетельствует лишь о том, что „готы“ могли быть здесь союзниками осаждавших или осажденных. Сегодня ясно, что Танаис был разрушен позже, чем предполагалось – около 251/254 гг., в период, когда на Боспоре Рескупориду V, видимо, противостоял варварский „соправитель“ с сармато-аланским именем Фарсанз („Власть фарна“). В это время по всему Боспору зарывались монетные клады (Анисимов 1989: 129-130). После гибели Танаиса еще целое столетие (!) никаких следов контактов нижнедонских кочевников с германцами не прослеживается (Безуглов 1990: 82-83). Импорты от причерноморских германцев III-IVвв. известны лишь на новых скромных оседлых поселениях, оставленных в дельте Дона бывшими местными кочевниками II-III вв. (Гудименко 1991: 102; Гудименко 1993: 118-119), которые, видимо, находились под политической властью влиятельных тогда номадов Предкавказья (см. выше). Зато импорты от „черняховцев“ документируются именно у тех групп кочевников, которые, якобы, „бежали от готов“ на окраины Степи в Заволжье, в Поволжскую Лесостепь – (Скрипкин 1984: 106;Матюхин 1992: 156).

    Новые хозяева устья Дона на рубеже III-IV вв. не были заинтересованы в восстановлении разрушенного Танаиса и окрестных городищ; жизнь на них едва теплилась, судя по отдельным грунтовым могилам Танаиса (Безуглов, Захаров 1989: 62-63) и Подазовского городища (Гудименко 1991: 102), монетам Рискупорида VI с Темерницкого (Ильин 1914: 169), отдельным монетам того же правителя и Фофорса из Танаиса (который был отчасти выставлен варварами лишь около 350 г.).

    Важно отметить, что документированная на сегодняшний день военная угроза Боспору возникла первоначально на Азиатской его стороне, в районах, максимально удаленных от германских поселений и обращенных в глубь степи. В частности, серьезная опасность для Танаиса возникла за 17 лет до его разрушения, когда с 236 г. жители этого удаленного от Боспора города, в отличие от остального государства, были вынуждены пойти на „лихорадочное строительство и восстановление оборонительных сооружений“ (Шелов 1972: 301). С 236 по 239 г. его возглавлял энергичный царский наместник из туземцев Хавразм с помощью римского архитектора (КБН, №№ 1249-1252). Однако ранее всего беда обрушилась на Прикубанье. В 239 г. пали Горгиппия и Раевское городище. Клады с боспорскими монетами до 239 г. чеканки найдены, кроме городов Боспора (что естественно), на независимых „варварских“ землях Средней Кубани (Фролова 1996: 44). Никаких следов присутствия германцев на Азиатской стороне Боспора в III в. не обнаружено. Зато именно с сер. III в. в главном городе Азиатского Боспора фиксируется массовое проникновение новых групп „аланов“ (Даньшин 1992: 13). В целом наличные факты говорят скорее в пользу предположения И.Т. Кругликовой о том, что резкое уменьшение владений Боспора в Азии и разгром ряда городов связаны с установлением в регионе гегемонии некой группы „аланов“ (Кругликова 1966: 13). На Европейском Боспоре германцы в III в. н.э. также не оставили никаких заметных следов. В многочисленных сообщениях о походах варваров из Приазовья 254-275 гг. нет ни намека на насильственные действия „готов“ на Боспоре. Наоборот, подчеркивается, что предоставление „скифам“ боспорского флота (до 500 судов) с 254 г., союз с варварами и антиримская ориентация стали возможны, так как „по исчезновении царского рода во главе правления стали недостойные и презренные люди“ (Zosim. Hist, nova, I, 31). Несомненно, речь идет о Рискупориде V, чье двусмысленное царствование, подчас – с 1-2 „соправителями“ (претендентами на власть?) продолжалось с 241 по 276 г. (ср.: Фролова 1985: 30-31; Кругликова 1966: 17).

    Если бы Боспорское царство целенаправленно разоряли между 240 и 255 гг. именно германцы как самостоятельная сила, то это нашло бы какое-то отражение в письменных и археологических источниках, в именах, в эпиграфике и, кроме прочего, больше пострадал бы расположенный близко к германским селениям Европейский Боспор. В действительности ничего подобного мы не наблюдаем. Около сер. III в. действительно был разрушен с соседней столицей Мирмекии, сожжены отдельные кварталы Пантикапея и т.д., однако, весьма вероятно, что это были последствия внутренних смут („соправители“ 253/ 254 и 275/276 гг.?). В 70-х годах боспорские владения на западе по-прежнему включали Феодосию (КБН №36). Правительство Рискупорида V (241-276) в целом контролировало ситуацию на Европейском Боспоре и на Тамани („на Острове“). Вероятно, оно содействовало переселению жителей из окраинных районов, пострадавших от вторжений варваров. Так, население округи Горгиппии и позже – Танаиса, видимо, частично оказалось на другом берегу пролива – в Пантикапее (Даньшин 1986: 46-47), и, наоборот, пострадавшие жители Малой Скифии отчасти осели на Тамани (Емец 1991:43-44).

    Германцы-готы как заметная сила в Причерноморье впервые упоминаются на Нижнем Дунае в 238 г. Петром Патрикием (угроза Танаису на другом конце северопонтийского региона возникла на 2 года раньше!). Однако даже ближайшие к ним античная Ольвия с сельской округой были взяты ими, скорее всего, лишь около 269-270 гг. (Гороховский, Зубарь, Гаврилюк, 1985: 26, 29-30, 36-37; ср.: Крапивина 1988: 9, 16). Приход готов в Приазовье („для поселения“: Iordan. Getica, 27), исходя из данных письменных и эпиграфических источников и анализа ситуации на Балканах и в Северо-Западном Причерноморье (где концентрировались германские мигранты), пока нет никаких оснований датировать раньше 251 г. (разгром готов в Мезии императором Децием). Позже, во 2-ой пол. III-IV вв. восточной границей поселений германцев были в Крыму район Судака, а в Приазовье – узкая полоса левого берега Днепра. Инициаторами первых морских походов варваров против Рима и Боспора были некие бораны (254 и 258 гг. (Zosim., I, 31-33),(Лавров 1997: 8)), которых многие исследователи всегда считали не германским, а иранским этносом (см. библиографию, например: Буданова 1990: 93). Действительно, бораны упоминаются только в Приазовье и никогда – западнее (в отличие от известных германских участников событий III-IV вв. ), они не участвуют в „общегерманских меропрятиях“ (походы на Балканы в 259 и 268 гг.), а при планировании похода 259 г., как будто, противопоставлены германцам (Zosim., I, 34). Вполне вероятно, что „бораны“ – это самоназвание крымских „аланов“4.

    Походы боранов произошли сразу после гибели Танаиса и предполагаемой усобицы на Боспоре. Участники последующих морских экспедиций на юго-восток в 264 и 265 гг. неопределенно названы „скифами“ (Pollion. Gallien, II, I; XII, 6). В составе похода из Приазовья на запад (на Балканы) в 268 г. были, возможно, лишь германцы: они ясно названы готами (Pollion. XIII, 6-10) и гелурами (Sincell, 717). Однако, когда в 275 г. вновь состоялся поход на юго-восток, в нем приняли участие не только готы (Буданова 1990: 102), но и разнопленные „многие варвары с Меотиды“ (Vopisc. Tacit., XI1I, 2-3). Экспедиция была организована, когда на Боспоре одним из „соправителей“ Рискупорида V стал Савромат IV, объявивший себя „другом римлян“, а другим – Тейран (правил затем единолично в 277-278 гг. и занял проримскую позицию) 5. Вопреки всегдашней политике германцев, участники похода первоначально собирались оказать помощь Аврелиану в борьбе с персами (Vopisc, XIII). У нас есть и другое, весьма необычное свидетельство того, что аланы участвовали в походе 275-276 гг. и в вероятном походе 292-293 гг. (Харматта 1967: 205-206; Konst. Porth. De adm. imp., LIII, 244-251), которые в обоих случаях завершились у р. Галис (Ешиль-Ирмак). В самых ранних записанных текстах осетинского нартского эпоса важнейшие события истории предков (аланов) связаны именно с этим районом (крепость Хыз – у г. Амасей, степь Зилахар – у г. Токата: Хамицаева 1991: 68, 71; прим.2 и 7); в другие периоды аланской истории походы сюда не проводились.

    Для понимания политических процессов, происходивших на Боспоре, принципиально важен анализ фамильных тамг новой аристократии. Сегодня датировка знаменитых богатых могил из Пантикапея (погребение „с золотой маской“ 1837 г., погребение 1841 г., комплекс Е. Запорожского 1891 г.) несколько омоложена. Их относят к смутному времени 3-ей четв. III в. н.э. (Безуглов, Захаров 1989: 48-58). Ранние аналогии этим тамгам (сер.1 – нач.III вв.) происходят с Западной Украины, Нижнего Днепра и крымских предгорий (Яценко 1994: 187-188) 6. Это относится и к более поздним боспорским царям. Тамга клана будущего Рискупорида VI (319-342) на монете 319 г. (Драчук 1975: т. XI, №845) известна на сармато-аланском надгробии II-III вв. под Бахчисараем под центральной фибулой умершего (?) (Чореф 1975: р.1-2). Создается впечатление, что новая боспорская элита пополнилась сармато-аланскими беженцами с северо-запада, спасшимися в городах от вторжения германцев и новых „аланов“. Боспорские цари рубежа III-IV вв. часто имеют сармато-аланские имена нового облика (Фофорс по Я. Харматте – Взрослый“, Радамсад – „Самый благородный“).

    Проведенный нами анализ показывает, что версия о решающем вкладе в событиях в Приазовье 239-276 гг. германских мигрантов не соответствует известным сегодня археологическим, письменным и эпиграфическим источникам. Главным „нарушителем спокойствия“ в регионе есть все основания считать господствующую на Среднем Тереке группировку кочевников. Судя по молчанию письменных источников, II- нач.III вв., первоначально эта группировка не проявляла самостоятельной военной инициативы и, возможно, подчинялась более сильным соседям. Такими могли быть только „массагеты“ (маскуты равнинного Дагестана, которых поздние закавказские хроники именуют „хазарами“ (см.: Яценко 1996: 152-156).

    Выход предкавказских аланов на политическую арену можно связать с двумя событиями. Первое относится к 215-216 гг. (2-3-ий годы правления парфянского Артабана V), когда после похода в Армению царя „хазаров“ Внасена Сурхапа, новый армянский Трдат II разгромил кочевников на их землях за Кавказом и принудил к союзу, временно ослабив их (Мовсес Хоренаци. История Армении, 11, 65, 67) 7. Во-вторых, в январе 230 г. в Китай, ко двору династии Вэй (220-264) прибыло кушанское посольство царя Бо Даю (Васудэвы) (Вэйшу, III,6а). Только с ним в оторванный от запада Китай в официальный „Вэй люэ“ могли попасть сведения о серьезных политических переменах в Средней Азии. От Кангюя откололись все его западные вассалы, перечисленные с запада: Лю, граничившее с Римом /Дацинь (волго-донские „аланы“), Янь (Южное Приуралье) и Яньцай/Алань (Нижняя Сырдарья), которые ранее, I-нач.Ш вв. „весьма зависят от Кангюя“ (Чэнь Шоу. Саньго чжи, XXX; 1995: 39-40). Описанные события между 216 и 229 гг. привели к изменению баланса сил на востоке Сарматии и каким-то образом усилили центральнопредкавказскую группировку.

    Не менее важны два свидетельства закавказских хроник. Во-первых, это ответный поход на предкавказских аланов грузинского царя Амазаспа, впервые за долгое время ставшего союзником персов, Аланы („овсы“ 8), которые „Картлис цховреба“ отличает от более восточных „хазаров“ (маскутов, решили ни много ни мало, как неожиданным нападением взять столицу соседней Грузии, однако были разбиты спешно собранным огромным ополчением, а их царь был убит грузинским на р. Лиахви. В следующем году Амазасп перешел Кавказ и, якобы, „полонил всю Осетию“ (Мровели 1979: 36-37). Четвертым царем после Амазаспа (правившего, по общему мнению, в III в., но не в самом начале) был Аспагур, умерший в 266 г.9. Следовательно, поход Амазаспа следует отнести к 30-м годам, когда позиции персов усилились при первом шахиншахе династии Сасанидов Арташире I (226-241). Во-первых, после воцарения Арташира армянский Трдат II („Хосров“, 216-252) не признал новую персидскую династию и 10 лет (до 236) совершал победоносные походы на Иран в союзе с кочевниками Предкавказья (Мовсес Хоренаци. История Армении, 11, 65, 67). О причинах прекращения набегов не сообщается, но оно, видимо, объяснялось серьезной угрозой в тылу союзников, т.е. проперсидской активностью Амазаспа. Кажется наиболее правильным отнести события между сражениями у Лиахви и Гутисхеви к 236-238 гг. После этого задачи политики аланов на юге были решены надолго (до убийства персидским агентом Трдата II в 252 г. и особенно – до удачных персидских походов на запад в 257-260) созданием антиперсидской коалиции с грузинским Ревом и армянским Традатом II. В 239 г., видимо, начинается наступление на северо-западных соседей. В целом вплоть до крещения Армении в 301 г. армянские источники конкретно не упоминают об аланах, не выделяя их из группы антиперсидских союзников. Для соседей Грузии контакты с ними были гораздо важнее: как с врагами при царях – вассалах персов (Амазасп, Мирван III) или как с союзниками (Аспагур).

    В 236-239 гг. опасность нависла над окраинными („внеостровными“) городами Азиатского Боспора – Танаисом и Горгиппией. Укрепления кубанских меотов были сожжены, а окрестности названных городов были к сер. III в. потеряны боспорцами навсегда. Военная угроза возникала и позже. Так, с теми же восточными противниками явно следует связать и неудачный штурм Фанагории в 335 г., в ходе которого пострадали крепостные стены (КБН №1.112).

    Описанные выше события в степях изменили картину кочевой Сарматии. К сер. IV в., кроме интегрированных в Готию „европейских аланов“, известны 5 независимых группировок „аланов“: басилы (барсилы, маскуты) массагеты, аланы Терека, танаиты и аланы Крыма („тавроскифы“(Рис.1). Показательно, что в наиболее распространенном варианте алано-осетинской этногенетической легенды утверждается, что сыновья общего предка Ос-Багатара когда-то разделились именно на 5 групп (Ванеев 1956: 3-4; Гаглойти 1974: 128). На Северном Кавказе к V в. обитали при этом 4 „аланских“ объединения; интересно, что разделение кавказских аланов на 4 крупных племени зафиксировано ибн-Рустэ и 5-6 веков спустя (Минорский 1963: 221).

    Комментарии
    1 На мой взгляд, „аланами“ многие греко-римские, армянские и персидские авторы называли всех поздних иранских мигрантов из Туркестана, пришедших в Европу после кон. II в. до н.э. (т.е. после второй волны „сарматов“: аорсов, роксолан, сатархов, и др.) : орду Анавсия I в. до н.э. в Предкавказье, орду Базука I в. н.э. на Дону и др. С рубежа II-III вв. „аланами“ начинают называть практически уже всех ираноязычных кочевников европейских степей (подобно тому, как раньше их всех именовали „сарматами“). Последнее упоминание других этносов (сираки) относится к 193 г.н.э. Я не исключаю, что разные группы „аланов“ I в. до н.э. – IV в. н.э. объединяет их изначальная этническая и политическая связь с территорией крупнейшей „кочевой империи“ Кангюя..
    2 С IV в. этноним изначально небольшого племенного объединения готов часто переносится на все германские этносы Причерноморья („Готия“ Орозия).
    3 Доклад И.С. Каменецкого на I чтении памяти К.Ф. Смирнова. Москва, Институт археологии РАН, 28.11. 1995г.
    4 О морском пиратстве полукочевников в Приазовье есть прямое свидетельство надписи Посидея из Неаполя Скифского кон. II в. до н.э. (о только что пришедших в Крым сатархах). О том же, видимо, говорит Страбон, отмечая, что припонтийские номады „со времени знакомства с морем (!) …стали разбойничать, убивать иностранцев“ (Strabo. Geogr. 111,4,15).
    5 К 277 г. Тейрану был воздвигнут крупными чиновниками памятник за некую победу особой важности (КБН №36). Речь явно идет о полной победе проримской партии на Боспоре.
    6 Тамги на 5 уздечных пластинах из могилы 1841 г. имеют точную аналогию не в Чугуно-Крепинке, а на котле I-II вв. у Богуслава (гр. II, курган 2) в Днепропетровской области Украины.
    7 Средневековый редактор хроники ошибочно назвал пришельцев „горцами“, а многие современные исследователи без аргументации датируют набег 198 г. н.э.
    8 В „Картлис цховреба“ все ираноязычные этносы Предкавказья всех времен (от скифов до осетин) названы „овсами“.
    9 По данным „Картлис цховреба“, в год смерти Аспагура будущему крестителю Грузии Мирвану III было 7 лет, а в год смерти его отца – долго правившего персидского царя (каковым мог быть только Варахран II), т.е. в год нашествия аланов Фероша и Кавтии, в 293 г. – 40 лет. (Ср.: Гаглойти, 1992: 201-202 – иначе аргументирован тот же вывод). Но в хронике неверно утверждается, что отец Мирвана (Мириана) правил Ираном уже в 266 г.

    Яценко С.А. (Петербургский археологич.)

  96. šan píše:

    Priznám sa , že už si nepamätám autora. Bude to už minimálne 3-4 roky čo som chodil na Slovinské debatné fórum s rovnakou témou našej spoločnej histórie. Tam som to pravdepodobne uchmatol.
    Pán Jandáček to tiež napísal minimálne pred 4 rokmi , ak nie skôr a sprevádzal to aj svojsky „naivným“ , ale milím komiksom o Otzim. Bol(je) to veľký nadšenec a dúfam, že to tlačil aj do hláv malých Američanov .Aspoň on , keď mi doma toho nie sme schopný.Naozaj nedokážem pochopiť, že sa nik z „odborných“ kruhov nevie chytiť na takéto fantastické niečo.
    Netreba dokazovať a popudzovať „mudrlantov s posvätenými hlavami“ ničím iným.Stašilo by len preukázať neskutočné prepojenie -roztrhnutú pupočnú šnúru- medzi starou Gaelštinou a Slovenčinou a samotný tento fakt musí evokovať s už dávno oficiálne preukazovanou „starobou“ jazyka Baskov o čo tu ide!

    Mimochodom Slovinci napriek tipickej Slovanskej sebestrednosti(podobne ako Rusi a pod.) na rozdielod nás a našich politických orgánov už vyučujú deti v školách o tom , že sme tu boli a že minimálne naše 2 národy sú bývalí jeden (!) nielen v zmysle Slovanstva ale v rámci jednoho štátneho či kniežacieho útvaru a len vklínením 7- či koľko ich bolo- kmeňov budúcich maďarov sme sa vzdialilijeden druhému.

  97. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Keďže nijaký slovník bretončiny ( brezhoneg ) nevlastníte a googlovský prekladač
    na yezhoù predenek ešte nedorástol tak skúste svojimi možnosťami preložiť toto :

    brezhoneg
    Savet em eus kestell-traezh brav.
    français
    J’ai fait de beaux châteaux de sable.
    slovenčina
    Urobil som krásne hrady z piesku.

  98. Metod J. Sláv píše:

    Pán Šan,

    práve ja som sa chcel príležitostne poďakovať Vám za stať o ďalších paralelách
    medzi baskičtinou a slovänčinou od pána Jandáčka, A TIEŽ ZA DOBRÝ ÚLOVOK
    S TOU TABUĽOU Z „BREŽANSKA“ alias Bretónska 😀 Nie som jej autorom. Neviem,
    kde ste ju našiel Vy, ale ja som ju následne našiel na anglickej Wikipédii v stati o „brezhončine“.

  99. šan píše:

    Ehm…ak som niekoho okradol- ospravedlňujem sa. Je to tá fotka Bretonskej dvojjazičnej tabule p. Metod ? Lebo ten anglický text patrí p.Jandáčkovy .. V každom prípade však krásne tabuľka hovoriaca za všetko ! Ak ste ju fotil- gratulácia.Dobrý úlovok.

  100. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý večer, pán Jozef.

    Keďže nijaký slovník brežončiny alias bretončiny nevlastním a googlovský prekladač
    na brežončinu ešte nedorástol, tak môžem len tušiť, čo PREDEN znamená :

    yezh-ou podľa clas-ou by malo byť množné číslo, teda „jazyky“

    preden-ek podľa div-yezh-ek by malo byť prídavné meno ženského rodu
    (lebo prípona prídavného mena mužského rodu by mala byť -eg, viď „brezhon-eg“ = „brežan-ský“,
    „gall-eg“ = „gal-ský“ (francúzsky), a aj číslovka „div“ = „dve“).

    Tak „yezhou predenek“ = „jazyky ???-ské“ ?

    Nechám sa prekvapiť.

  101. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Nemal som ako vedieť, že Šan uverejňuje to isté tu, čo Vy na inom blogu.
    To že sledujem aj blog. p.Hrnka nie je novinka to je Vám predsa dávno známe. Len neviem prečo som tajnostkár, keď som Vám na otázku odpovedal.
    Nevadí, opýtam sa radšej či Ste si náhodou nevšimol podobnosti aj u iných slov v yezhoù predenek ( brezhoneg ) so Slovenčinou ?

  102. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef,
    Vy ste voľajaký tajnostkár. 😀

    A viac si všímate „hrnka“ ako našu „sclaboniu“ :D,

    LEBO TO O BASKOCH TU V TÉME „KTO PRVÝ OBÝVAL EURÓPU“ UVEREJNIL „ŠAN“:

    http://sclabonia.sk/2010/11/kto-prvy-obyval-europu/#comment-3566

    A mimochodom, ja uverejňujem svoje „haluze“ aj trojmo, lebo som si vedomý, že

    WEBSTRÁNOK O „TUŠENÍ“ VEĽKEJ MINULOSTI NÁS SLOVANOV, JE TAK VEĽA,

    ŽE KAŽDÚ Z TÝCHTO STRÁNOK STÍHA PRAVIDELNE ČÍTAŤ LEN „PÁR“ VERNÝCH JEDINCOV,

    A TO SPôSOBUJE ROZTRIEŠTENOSŤ „OBCE“ „ZASVäTENÝCH“ DO OSAMELÝCH „ULÍC“,

    KTORÉ NAMIESTO SPOLUPRÁCE „SA PRETEKAJÚ“ KTO JE LEPŠÍ, AK SA PRIAM NEHLUŠIA §§§

    P. S.:
    Ja uverejňujem na nete pod pseudonymom, v ktorého plnom znení je aj moje občianske meno,
    bez obavy, že by tým bolo ohrozené moje autorské právo, lebo podľa nášho Autorského zákona
    platí u nás „AUTOMATICKÝ“ „KOPIRAIT“(ono „c“ v krúžku).

    Ba práve Googlom „strážený“ net, je zárukou, že autora publikujúceho na nete nemôže dajaký šikula
    potichu opajcnúť, „splagiátovať“ či „necitovať“ (tak ako sa to v minulosti stávalo, keď „dakto našiel dakde
    starú zastrčenú, zaprášenú, nikým nečítanú knihu alebo článok“).

  103. jozef píše:

    Dobrý večer p.Metód

    Aj keď Ste mi v diskusiách viac krát odmietol odpovedať a to priamo k historickým súvislostiam vtedy aktuálnej témy, ja Vám ešte tentokrát odpoviem napriek tomu, že Vaša otázka nie je koncipovaná k historickým faktom, či téme, ale k pôvodu či zdroju mojich osobných vedomostí, čo ja považujem za rozdiel v serióznej diskusii.
    Veľká väčšina termínov, ktoré som vpísal do predchádzajúcich príspevkov o tuath-tótoch je k vôli tomu, aby som ich napísal gramaticky, formálne aj autenticky správne, pre istotu pred vpísaním „overená vygúglením“ a následne prenesená sem.
    Ušlo Vám ale niečo, čo je pre mňa v tejto diskusii o tótoch oveľa podstatnejšie, nazvime to honosne malou súčasťou mojej teórie, verzie či koncepcie, histórie našich predkov, ku ktorej som sa dopracoval po veľmi dlhom štúdiu premnohých múdrych kníh, zaobstaraných aj prostredníctvom internetu.
    Ale chcem Vás o čosi požiadať. Z kontextu príspevkov na blogu p. Hrnka mi vyplýva, že Vám vymazal nejakú haluz o baskitčine, ktorú nepustil jeho filter a ktorú som nemal možnosť čítať. Mohli by Ste ju uverejniť, ako to máte vo zvyku dvojmo aj na tomto blogu ?

  104. Metod J. Sláv píše:

    Adrija,

    ďakujem Ti ja, keď už „admin“ tejto stránky mlčí.

    ADRIJA, HVALA !

    My máme tiež slovo „chvála“, ale slúži nám na chválenie dakoho, kto urobil dačo dobré, preto

    ADRIJA, CHVÁLIM ŤA

    ZA TVOJU SNAHU INFORMOVAŤ NÁS SEVERNÝCH SLOVENOV,
    ČO ROBÍTE VY JUŽNÍ SLOVENI.

    Pán Jozef,

    Vám tiež chvála.

    Toto všetko:

    „v yezhoù predenek,
    yethow brythonek/predennek i
    ieithoedd Brythonaidd/Prydeinig, aj

    Aremorica ( are-mor-ika ) – špeciálne departament Morbihan čo nie je nič iné ako morský záliv ( doslova výhon ) územia Vannes „,

    máte z Wiki, ALEBO Z DAJAKEJ MÚDREJ KNIHY ?

  105. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Pred časom sme sa bavili na tému Tuath – Tót, ktorá začala pod článkom Nitra – hl.mesto SK a skončila tu
    pri Vami udaných Kostobogoi, Tolistobogii a Ozeriati a mnou udanými Bryges-Brigos, Breuci, Brsajci (Berziti), v súvislosti s Venetmi

    V minulých dňoch Ste sa vo svojich úvahách „akosi“ dopracoval k bretónskemu územiu
    ( Inak viete že sa mu hovorilo a hovorí, ako Ste si správne všimol v yezhoù predenek, yethow brythonek/predennek i ieithoedd Brythonaidd/Prydeinig, aj Aremorica ( are-mor-ika ) – špeciálne departament Morbihan čo nie je nič iné ako morský záliv ( doslova výhon ) územia Vannes ? ) v súvislosti s Venetmi (Gwened-Gwined).

    Tak Vás len upozorním na kmeň Triboci ( Tribochi, Τριβόκχοι, Tribocchoi, Tribucorum, Tribocci, Triboces ), ktorý je v oficiálnej histórii evidovaný ako germánsky kmeň východnej Gállie.

    A zároveň na kmeň „oficiálne“ keltský, tzv. Brigantes v severnom Anglicku ( Vindolanda ), v Írsku a ako sub-kmeň Vindelicov vo Švajčiarsku ( Vindelícia ).

    Kruh o tótoch z našej dávnej debaty sa týmto začína uzatvárať.

  106. Adrija píše:

    Dober večer,
    Iz Slovenije vam pošiljam dva linka.

    Tu imate vse pod: O Slovencih – Zgodovina in Razno – Povezave.
    http://www.hervardi.com/novice.php
    In novo knjigo od Jurija Venelina – Drevnie i nynešnie Slovene – Starodavni in današnji Slovenci
    http://www.hervardi.com/jurij_venelin.php

    In najbolj organizirani:
    http://veneti.info/

    Vsi imamo isto kri, bili smo isti narod. Všetci máme rovnakú krv, sme boli rovnakí národ.
    Uživajte v naših straneh. Užite si naše stránky.

  107. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, vďaka za tieto „linky“.

  108. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý deň, pán Jozef.

    Práve som si dočítal včerajšiu debatu na „hrnkovi“. Znovu sa jeden diskutér zastáva slovenskosti Liszta,
    a „gebírový“ vedec mu „vedecky“ vysvetľuje, že tvrdiť o Lisztovi, že je Slovák, je nevedecké.

    Z iných debát okolo slovenskosti Liszta, si pamätám Holčíkovo vyrukovanie s tým, že predsa aj v nemčine
    existuje slovo (das) List = lesť (po našom). Klugeho etymologický slovník „samozrejme“ má to slovo
    za „germánske“, lebo v holadčine a islandčine je tiež v tej istej podobe.

    No, a naši „ge-bírovci“, a tým aj Wikipedia, do dnes ignorujú slovanskosť „germánskej“ „mennej koncovky“
    – MER (- MAR),
    PRIČOM V LUŽICKEJ SRBČINE naše MIER je MĚR, A PRITOM JE VŠEOBECNE ZNÁME, ŽE DAJAKÍ
    „germánski“ LUGI-ovia MÁM TU PO EURÓPE „POBEHUJÚ“ UŽ VEĽMI DÁVNO !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Toto som uviedol AKO OKATÝ PRÍKLAD TOHO, KDE JE MOJE POZNANIE, a kde je poznanie „wiki“.

    Ja som sa dostal k „prevracaniu“ našej oficiálnej histórie cez jazykovedu, o ktorú som sa začal zaujímať,
    keď som vo svojich gymnaziálnych rokoch objavil spôsob úpravy latinkou písaného textu tak, aby sa tým
    spojili výhody alfabetického s výhodami piktografického písma, teda výhody latinky a čínskeho písma.
    Výhodou mnou navrhovanej „piktografiky“ je zvýšenie rýchlosti podrobného čítania textu na štvornásobok.
    No, a pre ešte väčšiu rýchlosť čítania textu by bolo treba nový „umelý“ jazyk so slovami typu BAB, preto
    som sa začal zaoberať tzv. umelými (oficiálne „plánovými“) jazykmi a cez ne o jazykovedu a históriu vývoja
    písomných systémov, teda písem.

    Keď som „si tak listoval“ v múdrych knihách o jazykoch a písmach, tak som sa tam stretol s „indíciami“,
    ktoré boli v rozpore s tým, čo ma učili na hodinách dejepisu. Preto sa dnes zapájam do debát na weboch
    o našej minulosti.

    Na záver, tohto môjho vysvetlenia, prečo sa dopodrobna nezaoberám historiografiou, sa vrátim ku „koncovke“
    – MIR, – MIER, – MĚR, – MER, – MÄR, – MAR.

    Všetci citujú z Jordana, z jeho Geticy, „otrepanú“ vetu o „Venedoch, ktorý sa delia na Slovanov a Antov“, ale
    EŠTE SOM SA NESTRETOL, ŽE BY HO ZÁROVEŇ CITOVALI AJ V SÚVISLOSTI S VÝSKYTOM
    SLOVANSKÝCH/SLOVENSKÝCH OSOBNÝCH MIEN „MEDZI“ GÓTMI ????????????????????????????

    Veď posúďte sami, koho iného mená to môžu byť:

    VIDIMIR (aj VIDIMER, VITHIMIRIS zvaný aj VINITHar)
    VALAMIR (aj VALAMER, BALAMER, BALAMAR)
    TIUDIMIR (aj THIUDIMER)

    Potom sa nemôžme čudovať, prečo tento údajný Gót zapísal, že
    NAD ATTILOVÝM HROBOM SA KONALA „STRAVA“ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  109. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Ale nezblbne.

    Claudius Ptolemaeus, Souobenoi, (gr. Σουοβενοι), plemeno ktoré bolo usadené pri Volge niekedy okolo r.150 n.l., to sedí.

    Ale my sa bavíme napr. o Tolistobogoii, ktorí sa z podunajska dostali okolo roku 279 p.n.l. do Anatólie a jedným z ich hlavných sídiel v Anatólii bolo mesto Gordion, ale predstavte si že aj mesto Vindia !?!, ich kráľom bol napr.Orgiagon a jeho manželkou Chiomara.
    No a ja som chcel povedať že tieto kmene sa tam do krajiny Enete, ktorej obyvateľstvo je spomínané Strabónom ako „pozoruhodné“ pôvodné ( ktoré už v čase trójskej vojny 1193 až 1183 pred Kr., stálo v bojoch na strane Trójanov ) pod menom Enetoi, nedostali náhodou a že Brygos, Brigos, ktorí dali meno Phrýggi , prišli na to isté územie cca 1200 – 800 p.n.l., no a viete odkiaľ ?
    Jednoducho je to dokázané archeológiou že zo sídiel ktoré sú označované ako oblasť ľudu tzv.“lužickej kuľtúry“ či ľudu popolnicových polí, čo je „nukleárnym “ územím Venetov.

    Ale to by Ste si musel na takúto tému asi nájsť viacej času, aby sme o tom mohli „reálne“ diskutovať a nie len „preskakovať“, napriek tomu, že Ste sa tými Tlstobogmi, Oseriatmi a Kostobokmi, “ náhodou trafil “ tak (veľmi) dobre ako možno nikdy predtým.

    Keď si ten čas nájdete tak Vám poviem, že z tohto celého Vám dosť jasne vyplynie aj pôvod Vandalov, na ktorom sme pred časom museli ukončiť debatu tiež k vôli ….

    Hrach na stenu sa dá hodiť, len ak sa natrie lepidlom.

  110. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, dobrý deň.

    To sa tu máme „preťahovať“, že „léta páne x“ sa naši predkovia spomínajú pod touto „skomoleninou“,
    a že „léta páne y“ sa zas spomínajú pod inou „skomoleninou“.

    Neviem či ste zaregistroval,
    ale slovo SLOVEN SA „OBJAVILO“ UŽ V 2.STOROČÍ N. L. V „PODOBE“ Σουοβενοι = Suovenoi = Sloven-i !!!
    Κeď toto zadáte do wiki tak „skolabuje“§§§

    Takže v menách, aspoň našich, nevieme „kto je otec, a kto syn“.

    S tou (V)Andalúziou to asi je tak, že Vändäli cez toto územie údajne len prešli pred preplavením sa do Afriky,
    a potom sa ta vrátili z tej Afriky, ale už nie ako prenasledovaní ariáni, ale ako „expanzní“ moslimovia !!!

    Menenie „kabátov“ je u nás bežné §§§ 🙂

    Suevi(nárečové Slavi) podľa dochovaných záznamov v priebehu cca 150 rokov 3-krát zmenili „vieru“,
    podľa toho, ktorému vladárovi, čo vyhovovalo §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

  111. jozef píše:

    Dobrý večer p. Metód

    Verte že tieto ( Andalúzia – Anatólia ) aj mnohé „iné“ súvislosti s našimi predkami mám už dávno v zásade preverené ( aj keď vždy a neprestajne, teda priebežne objavujem, či nachádzam súvislosti nové, ktoré mi to celé dopĺňajú a dotvárajú ).
    A preto Vás chcem upozorniť na niečo čo u Vás považujem za chybu ( resp. „neprofesionálny “ prístup ) a vysvetlím to veľmi jednoducho takto.
    Ak sa budem s Vami baviť o rodine a jej rodokmeni, tak o „otcovi“, nikdy nemôžete tvrdiť, že jeho predkom bol (jeho vlastný, teda rodný ) „syn“, aj keď sú rodinou a opačne, nemôžete tvrdiť, že potomkom „syna“ je jeho vlastný „otec“, lebo takto sa v rodokmeni ďalej nedostaneme.

    Keď sa teda bavíme o rôznych časových obdobiach a veľa krát aj ďaleko pred n.l., tak ( striktne ) vždy používajte aj „terminológiu“ viažúcu sa a časovo spadajúcu do príslušného obdobia. Viem že niekedy je to ťažké ( lebo zvyk je železná košeľa ) no inak to bohužiaľ nejde.

  112. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý večer, pán Jozef.

    Veď som môj postoj už vlastne vyjadril nižšie:

    Metod J. Sláv hovorí:
    14/08/2012 o 21:44
    Dobrý večer, pán Jozef.

    Anatóliou som sa zatiaľ podrobne nezaoberal, len tak “z počutia” ma “v hlave šteklí” aj možný súvis s Antmi,
    ktorí sa nám dakde vyparili, kým ostatní Slovania tu sú.

    Ale dal by sa “ukuť” aj súvis s Vändälmi – prehltnem “v”, “d” spodobím na “t” a ešte k tomu dám “plnohlasie”

  113. jozef píše:

    Dobrý večer p. Metód

    Áno súhlasí to čo sa týka Katalánska

    Gothoalania (país de godos y alanos)

    Ja sa však chcem vrátiť k porovnaniu názvov

    Andalúzia versus Anatólia

    A preto sa opäť pýtam čo si myslíte o ich spoločnom základe Vy.

  114. Metod J. Sláv píše:

    Dodrý deň, pán Jozef.

    Aj Katalánsko je „jasné“: Cat-aluňa = GOT-ALAN-sko (podľa oficiálneho prekladu)

    A potom, že prečo sa v španielčine povie „žatva“ = (la) cosecha (koséča) = „kosba“,
    pritom oni dnes nekosia ale „sekajú“ (segar) a kosa je u nich „guadaňa“ alebo „(la) dalle“

    Alebo „plat, mzda, peniaze, striebro“ = (la) plata !!!

    Tí Slovania, ktorí v Španielsku oficiálne tvorili druhú najväčšiu menšinu po Židoch, ta neprišli len ako otroci !!!

  115. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Aby to bolo ešte očividnejšie, tak sa od pôvodu slova Anatólia, teraz presuňme na pôvod iného a tým je slovo Andalúzia ( a zároveň sme o „maličký kúsoček“ bližšie v priestore a čase aj k tomu Ricimerovi ).
    Predstavte si že, tu o pôvode tohto slova nik nepochybuje. Pričom sa oficiálne derivuje z Vandálie krajiny tzv.“germánskych“ Vandalov. Nechajme teraz pôvod ( pred časom nami „intenzívne“ diskutovaný ) Vandalov bokom, pretože nie je možné hádzať „hrach na stenu“.

    Porovnajte a napíšte mi Váš názor.

    Andalúzia – Anatólia

    Ja len dopíšem čo je dané

    Andalúzia – Vandalicia

    Andalucía de Vandalia (tierra de los vándalos)

  116. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý deň, pán Jozef.

    Tá Vaša komparácia dochovaných „skomolenín“ zo starých zápisov je, ako to hovoria súdny znalci,
    JE VYSOKO PRAVDEPODOBNÁ, BLÍŽIACA SA ISTOTE !!! (samozrejme pre tých, ktorí vedia, o čom je reč 🙂 )

  117. jozef píše:

    Dobrý večer p. Metód

    Anatólia

    Anato-lia

    Æneto

    Enete,

    Ouened

    uened

    Henet

    Genet

    Gwened

    Wened

    Venet

  118. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý večer, pán Jozef.

    Anatóliou som sa zatiaľ podrobne nezaoberal, len tak „z počutia“ ma „v hlave šteklí“ aj možný súvis s Antmi,
    ktorí sa nám dakde vyparili, kým ostatní Slovania tu sú.
    Ale dal by sa „ukuť“ aj súvis s Vändälmi – prehltnem „v“, „d“ spodobím na „t“ a ešte k tomu dám „plnohlasie“ 🙂

    Ricimera, som zatiaľ „nedoštudoval“. Hľadal som na nete dajaký zachovalý exemplár jeho mince, aby som
    zistil, či sa náhodou zas sám nepodpisoval s „koncovkou“ – MIR. Žiaľ zatiaľ neúspešne, aj preto že sa
    podpisoval anagramom, ktorí má na konci možno E (potom by ale jeho meno bolo zapísané ako RCME ?),
    ale možno to je tam na konci zle vyrazené R, to by potom bolo logickejšie spojenie spoluhlások RCMR !!!
    Ale v španielsku pár storočí po našom Ricimerovi žil istý cirkevný hodnostár s menom RICIMIRO = RISIMIR !!!

    Ricimer bol SUEV, t. j. SLEV = SLAV !!!
    Slovanské L „latiníci“ raz písali ako „CL“, inokedy ako „U“, lebo im znelo tvrdšie a „širšie“ ako ich L !!!

  119. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    No a predsa ešte som na niečo zabudol, ale neodpustím si jednu moju otázku na ktorú Vy už isto viete odpoveď.
    Aká je, podľa Vás etymológia slova ( súčastnej časti územia Turecka ) Anatólia ?

  120. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Takže teraz už viete prečo som Vám minule napísal cit. :

    “ …. musím povedať že Ste sa v odpovedi tento raz “trafil” tak (veľmi) dobre, ako snáď nikdy pred tým.“

    Ale neodpovedal Ste mi na otázku :

    „Čo myslíte ktorého, či akého ( aj ) ľudu, kráľom vlastne Ricimer bol ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ?“

  121. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, nie len, že mohli,

    ale ONI MALI SPOLOČNÝ PôVOD,

    VEĎ TO BOLI SLOVENI / VENETI = ENETI, ktorým voľajaký Grék neschopný vysloviť „v“ spotvoril meno !!!

    Však to tu už hodnú chvíľu načrtávam z lingvistického, až interdisciplinárneho pohľadu !!!

    Ináč, pán Jozef,
    parádnu prácu ste odviedol pri „stopovaní“ stôp našich predkov v „džungli“ oficiálnej
    historiografie.

  122. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Ešte raz opakujem čo je dané ( aj na wiki )

    KOSTO-BOCI sú “oficiálne” považovaní za staroveký kmeň tzv. “slobodných ” Dákov, nepodrobených Rímanom sídliacich na severozápad od karpát k Dnestru

    TLSTO-BOCI sú “oficiálne” považovaní za staroveký kmeň, jeden z troch tzv.”keltských” kmeňov ktorí sa dostali v roku 279 pred n.l., na územie v súčastnosti tureckej Anatólie, Phrygie, z ktorej sa neskôr vytvorila rímska provincia Galatia. Títo najprv tvorili súčasť zoskupenia pod velením (vergobret) Brenna a neskôr vystúpili z aliancie. No čo je podstatné ich pôvod je zachytený rímskym historikom Titusom Liviusom Patavinusom ako lupiči z Podunajska.

    OSERIATI sú “oficiálne” považovaní za staroveký Illýrsky kmeň, sídliaci v Pannonii, ktorí spolu s kmeňmi Varcian-ov a Colapiani-ov tvorili sub-kmeň tzv. Breuci-ov..

    súhrnná rekapitulácia troch rôznych kmeňov
    Kostobogii staroveký kmeň tzv. “slobodných ” Dákov,
    Tolistobogii staroveký kmeň, jeden z troch tzv.”keltských” kmeňov
    Oseriates staroveký Illýrsky kmeň, subkmeňa Breuci

    Moja otázka znela

    ” Čo myslíte mohli mať tieto kmene spoločný pôvod, napriek tomu že to boli kmene tri ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ? “

    Vašu odpoveď musím citovať celú, aby bolo jasné čo tvrdíte :

    „Veď som tu ukázal cez jazykovú analýzu oboch mien a cez súvis ich významu s anatómiou,
    že KOSTO-BOK = TLSTO-BOK.

    A jazyková analýza mena OZERIATI od “ozero” = “jazero”, plus miestopisná analýza, že žili pri jazere,
    ktoré sa vtedy volalo PLESO, a ktoré sa dnes volá “Blatoň”,

    JEDNOZNAČNE UKAZUJE SPOLU S ÚDAJMI Z DOCHOVANÝCH ZDROJOV , KTORÉ CITUJE WIKIPEDIA, ŽE
    SÚ TO DVA KMENE Z KARPATSKEJ (pôvodne CHarbatskej) KOTLINY HOVORIACE NAŠIM JAZYKOM !!!!!!!!!!!!!

    TEDA, AK ICH ZDROJE NAZÝVAJÚ KELTMI, TAK INTERDISCIPLINÁRNE POZNATKY NÁS UTVRDZUJÚ, ŽE
    KELTI BOLI SLOVANSKÝM ĽUDOM“

    No a teraz, že kam mierim ?

    V roku 279 p.n.l. sa Tolistobogi (Tolistobogioi, Tolistobōgioi, Tolistoboioi, Tolistobioi, Toligistobogioi, Tolistoagioi) dostávajú do Phrýgie – Paphlagónie, neskôr rímskej Galatie, dnes Anatólie.

    Etymológia tohto slova ( ako Ste správne uvažoval ) nie je žiadnym z tzv. „západných“ etymológov či historikov vysvetliteľná a teda jednoducho ju nevedia doložiť žiadnym tzv.“keltským“ slovom.

    Svätý Hieroným ( 347 – 420 n.l.) jednoznačne uvádza že títo Tolistobogii v Phrýgii – Paphlagónii, Enete, neskôr rímskej Galatii dnes tureckej Anatólii, si až do jeho dní udržujú svoj jazyk, ktorý wiki označila za tzv.“ keltský „.

    OSERIATI tvorili sub-kmeň tzv. Breuci-ov

    Breuci ( grécky Βρεῦκοι ) sídlili okrem Panónnie aj v súčasnej Bosne ( názov mesta Brčko pochádza z názvu kmeňa ), ale aj v Dácii, za vlády rímskeho cisára Trajána (53 – 177 n.l.).

    Etymológia slova je doteraz nejasná aj tzv.“slovanským“ historikom ( ja si dovolím aspoň jednu moju subjektívnu poznámku Breuc = Bre – uc ( – g ) ).

    Briges Bryges ( grécky Βρύγοι or Βρίγες) je meno kmeňa obývajúceho starovekú Phrýgiu – Paphlagóniu, a okupujúceho aj Balkán ( konkrétne Macedónsko, Albánsko a Epirus ) . A je totožný s názvom kmeňa Phrygians, dokonca je doložiteľné, že si meno z Briges zmenili po migrácii ( medzi rokmi 1200 – 800 p.n.l. ) do súčastnej Anatólie na Phrygians.
    Etymológia tohto slova Bryges, Briges, je neúprosná (Hermann Müller) Indo-European a znamená slovenské breh – breg – *bʰerǵʰ.

    Strabón z Amaseie (64 p. n. l. – 24 n.l.) ( ale aj iní ako napr. Homer, Pseudo-Scymnos, and Livy ) „bez diskusií“ uvádza etnikum zvané Enetoi ( Ouenedai ) v Phrýgii – Paphlagónii vtedy označovanú aj ako krajinu Enete, alebo Henet, ako pôvodné originálne ( autochtónne ) obyvateľstvo krajiny a doslova tvrdí a udáva že o tomto panuje „všeobecná zhoda“, teda že Enetoi ktorých kráľom bol Pylaemenes, boli najpozoruhodnejším a najdôležitejším kmeňom Paphlagónie, t.j. krajiny Enete ( dnešnej Anatólie ). A zároveň sa v jeho časoch z Paphlagónie tento kmeň „vytratil“.

    Ostatní ( hore spomínaní ) autori uvádzajú že Enetoi podnikli ( spolu s kmeňom Cimmerians !?! ) expedíciu ( vo veľmi významnom množstve či počte ich ľudí ) a putovali do Enetskej krajiny na brehu Jadranského mora.

    Etymoógiu slova Enetoi, ani nebudem uvádzať, dovolím si len pripomenúť že na severe krajiny Enete ( Anatólia ) sa nachádza pohorie dodnes nazývané ako Taurus ( turecky Toros Dağları ) v horstve ktorého je najväčšie jazero Turecka s menom Van (turecky Van Gölü, Arménsky Վանա լիճ Vana lich, alebo Vana Lij, Kurdsky Gola Wanê ) – Vanské jazero

    Brsajci (Berziti, Verziti, Берзити, grécky Βερεζίτοι ), bol slovenský kmeň, ktorý pôsobil v 6. stor. n.l. na území Macedónska. Ich knieža Akamir bol nezavislý slavenský šľachtic z oblasti Verzetija, ktorá sa nachádzala v súčastnej gréckej Tesálii. Neskôr sa usadili v Ochride.
    Čo je až neuveriteľné časť tohto kmeňa bola „nútená„ pravdepodobne niektorým z byzantských cisárov, odísť kam ? no predsa do Anatólie !.

    Mám ešte pokračovať ?

    Nateraz stačí pretože všetko, čo som tu uviedol je vlastne „oficiálna“ história ( až na malú vínimku ktorú som uviedol v etymológii slova Breuci – ja si dovolím aspoň jednu moju subjektívnu poznámku Breuc = Bre – uc ( – g ) ) a tak Vás chcem poprosiť aby Ste namiesto pokusu s oslovením časopisu Historická revue, oslovil radšej rovno Wikipédiu nech tam toto doplnia pod článok história Anatólie.

    Tak na záver len zopakujem moju otázku :

    ” Čo myslíte mohli mať tieto kmene spoločný pôvod, napriek tomu že to boli kmene tri ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ? “

  123. Metod J. Sláv píše:

    Dobrý večer, pán Jozef.

    Neviem kam mierite? 🙂

    Veď som tu ukázal cez jazykovú analýzu oboch mien a cez súvis ich významu s anatómiou,
    že KOSTO-BOK = TLSTO-BOK.

    A jazyková analýza mena OZERIATI od „ozero“ = „jazero“, plus miestopisná analýza, že žili pri jazere,
    ktoré sa vtedy volalo PLESO, a ktoré sa dnes volá „Blatoň“,

    JEDNOZNAČNE UKAZUJE SPOLU S ÚDAJMI Z DOCHOVANÝCH ZDROJOV , KTORÉ CITUJE WIKIPEDIA, ŽE
    SÚ TO DVA KMENE Z KARPATSKEJ (pôvodne CHarbatskej) KOTLINY HOVORIACE NAŠIM JAZYKOM !!!!!!!!!!!!!

    TEDA, AK ICH ZDROJE NAZÝVAJÚ KELTMI, TAK INTERDISCIPLINÁRNE POZNATKY NÁS UTVRDZUJÚ, ŽE
    KELTI BOLI SLOVANSKÝM ĽUDOM !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  124. jozef píše:

    Dobrý večer p. Metód

    Ešte raz podľa wiki sú to tri odlišné kmene, aj keď podľa Vášho osobného názoru sú to tie isté, nepodal Ste vysvetlenie prečo a to o čom Ste sa následne rozpísal, s tým nielenže nemá žiadny súvis, ale ani to nie je dôvodom prečo píšem napr. aj sem na tento blog. No, ale čo už s Vami, keď to slovo thuat-tót nikoho iného okrem Vás momentálne nezaujalo.

    Dám Vám ešte jednu „indíciu“, ktorá podľa mňa vedie k odpovedi k tej mojej minulej otázke :

    “ Čo myslíte mohli mať tieto kmene spoločný pôvod, napriek tomu že to boli kmene tri ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ? „,

    a keď sa „nechytíte“ tak Vás už viac nebudem obťažovať v tejto súvislosti.

    Tou indíciou je nap. aj jedna z mojich „oficialít“, z minulého príspevku.

    „TLSTO-BOCI sú “oficiálne” považovaní za staroveký kmeň, jeden z troch tzv.”keltských” kmeňov ktorí sa dostali v roku 279 pred n.l., na územie v súčastnosti tureckej Anatólie, Phrygie, z ktorej sa neskôr vytvorila rímska provincia Galatia. Títo najprv tvorili súčasť zoskupenia pod velením (vergobret) Brenna a neskôr vystúpili z aliancie. No čo je podstatné ich pôvod je zachytený rímskym historikom Titusom Liviusom Patavinusom ako lupiči z Podunajska. „

  125. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef,

    tí KOSTO-BOCI „z našich končín“ a ToLiSTO-BOCI „z končín anatolských“
    sú podľa mňa dva „prezývkové“ názvy toho istého „kmeňa“

    vychádzajúce z anatomickej zvláštnosti kostry mužov tohto ľudu,

    a to širších bokov = tlstých bokov, či kostených bokov !!!

    Do dnes nám tu takí pobehujú 🙂 , len neviem dokedy, keď naše ženy súc zblbnuté západnou „grc-modou“
    „kypiacou“ z „holyuudu“ „slintajú“ nad „úzkoprďolami“ v „bulimickej túžbe“ zbaviť sa svojich širokých bokov §§§
    To, že potom s takými úzkymi bokmi musia rodiť cisárskym rezom, to im „zblbnutým“ pripadá ako „cool“ §§§
    Ja mám zlý „pocit“, že takéto „kúloviny“ sem k nám zámerne „šedé eminencie“ zasievajú, aby sme vymreli,
    a tým uvoľnili tento vyššie položený priestor tým „ich chránencom“, ktorí žijú na nízkopoložených územiach
    ohrozovaných stúpajúcou hladinou oceánov v dôsledku roztápania sa ľadovcov §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

    Naše puťky takto „selektujú“ absolútne netušiac, že „kostoboci“, či „tlstoboci“ majú vyvinutejšie panvové kosti,
    pretože
    SÚ POTOMKAMI TÝCH, KTORÍ SKôR ZLIEZLI ZO STROMOV A ZAČALI SKôR CHODIŤ NA DVOCH NOHÁCH !!!

    Ako samozvaný zástupca kostobokov :), som to musel povedať, lebo „celevrity“ vám to nepovedia, lebo nič nevedia,
    a to, čo vám vravia, je len papagájovanie „myšlienok cesty k smrti“ naordinovaných tými, ktorí tu ľud
    potrebujú, len ako „potravu pre delá“, či otrokov, moderných otrokov, motrokov, ako „nás“ nazval pán Ondriáš.
    No, vidíte, napriek tomu, že presne vystihol naše dnešné položenie, celebritou ho „zapredané“ médiá nespravili §§§

    Vážení návštevníci tohto webu, tu máte príklad, že odhaľovanie našej skutočnej minulosti, zatajenej
    „priebojníkmi“ kresťanstva, nie je „hra o fazuľky“, ale „hra“, skôr boj o prežitie.

    Politika „križiakov“ rozbila veľký slovanský národ na „hrabkajúce sa na vlastnom smetisku“ národčeky,
    ktoré postupne „požierajú“ skrz hypnotizovanie: „budete svetoví ako my“. Na naše šťastie sa im „v ich
    nenažratom krku“ vzpriečil veľký ruský „medveď“, ktorého sa tým zvlčilcom stále nedarí definitívne roztrhať §§§

    Kto neverí, nech sa pozrie na nedávnu minulosť !!!

    Najprv „oslobodili“ nás „Stredoeurópanov“ , potom „národy Sovietskeho zväzu“, teraz „oslobodzujú“ bývalých
    „sympatizantov“ „ruského medveďa“, A UŽ SA NEŠTÍTIA PRI TOM VRAŽDIŤ §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

    Nech skape kapitalizmus, už ho mám po krk, po mojej aktuálnej skúsenosti s najarogantnejšou
    kapitalistickou inštitúciou, exekučným úradom, ktorému naši(?) prokapitalistickí poslanci dali právo
    prekriminalizovať zamestnávateľa a robiť si z neho „fackovacieho panáka“, ktorý navyše musí
    skákať tak, ako mu exekútor „píska“, bez nároku úhrady nákladov na to vynaložených §§§§§§§§§§§§§§§§

  126. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Osobu Ricimera, ktorý sa z „obyčajného“ foederáta Rímanov svojimi „danosťami“ svojho času vypracoval vlastne na prvého muža ( lepšie povedané „šedú eminenciu“ ), Ríma, som Vám práve na tomto blogu odporúčal „preklepnúť“ si v súvislosti s našou dávnejšou diskusiou na tému koncoviek mien …mer, ….mir, …mar a vidíte zapáčila sa Vám, rovnako ako mne Vami udané kmene KOSTO-BOCI, TLSTO-BOCI, OSERIATI, o ktorých Ste si asi pôvodne myslel, či domnieval sa, že sú jedným a tým istým kmeňom, keď Ste mi v minulom príspevku odpovedal cit.:
    “ kmene KOSTO-BOCI, známi aj ako TLSTO-BOCI, či OSERIATI „.
    Boli to tri rôzne kmene.

    Čo myslíte mohli mať tieto kmene spoločný pôvod, napriek tomu že to boli kmene tri ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ?

    Ešte k tomu Ricimerovi (405 – 472 n.l.), bol synom suev-ského kráľa Rechila a jeho matka bola dcérou visigótskeho kráľa Wallia.
    Hispania3c.JPG

    Čo myslíte ktorého, či akého ( aj ) ľudu, kráľom vlastne bol ( samozrejme myslím to v kontexte ktorý sme preberali v súvislosti s pojmom thuat-tót ) ?

  127. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, vďaka Vám za to doplnenie „oficialít“ – t. j. súčasného pohľadu historikov .

    Je teraz na nás, ktorí rozumieme menám týchto kmeňov, presvedčiť tých,
    ktorí tým menám nerozumejú – t. j.“anglo-saxo-fónov“ 🙂 , že sa hlboko mýlia
    pri interpretácii historických, hlavne gréckych a latinských, listinných prameňov.

    No, a musíme začať presviedčaním našich domácich historikov,
    ktorí „oddoktorovali“ na „papagájovaní“ „anglo-saxo-fónonskych“ autorít („že-vraj-autorít“) !!!

    A presvedčiť svojho vlastného, je oveľa ťažšie, lebo „doma nik nie je prorokom“. 🙁

    Ako dosiahnuť, aby naši historici čítali takéto „sclaboniovské“ weby ???

    Idem urobiť pokus – začnem prispievať do „blogu“ časopisu Historická revue,
    kladením nepríjemných otázok.

    Ako napríklad:

    „Prečo Váš autor … „premenoval“ RICIMERa na Rikimera, keď každý „starý“ gymnazista vie,
    že „c“ pred „e“ a „i“ sa v latinčine číta ako „c“, a nie ako „k“ ?????????????????????????
    ČI LEN PRETO, ABY SA „TOTÁLNE“ ZAHMLILA SLOVANICITA
    TOHTO VÝZNAMNÉHO „HÝBATEĽA OSUDOM“ RÍMA §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

  128. jozef píše:

    oprava

    ….na severovýchod od karpát k Dnestru….

  129. jozef píše:

    Dobrý deň p.Metód

    Takže za Vašu odpoveď na moju otázku :

    Otázka ale znie kto, resp. aké etnikum sa skrýva za týmto pôvodným ľudom, ktorý germánske kmene označovali ako thuat ?”,

    mám považovať :

    „kmene KOSTO-BOCI, známi aj ako TLSTO-BOCI, či OSERIATI (Ozeriati), ktorí žili pri Balatone môžme tvrdiť, že
    tu žili naši slovänský predkovia už dávno, tak ako to potvrdzuje genetika !!!“

    Ak je tak, tak musím povedať že Ste sa v odpovedi tento raz „trafil“ tak (veľmi) dobre, ako snáď nikdy pred tým.

    Pokúsim sa len pripomenúť čo je dané :

    KOSTO-BOCI sú „oficiálne“ považovaní za staroveký kmeň tzv. „slobodných “ Dákov, nepodrobených Rímanom sídliacich na severozápad od karpát k Dnestru

    TLSTO-BOCI sú „oficiálne“ považovaní za staroveký kmeň, jeden z troch tzv.“keltských“ kmeňov ktorí sa dostali v roku 279 pred n.l., na územie v súčastnosti tureckej Anatólie, Phrygie, z ktorej sa neskôr vytvorila rímska provincia Galatia. Títo najprv tvorili súčasť zoskupenia pod velením (vergobret) Brenna a neskôr vystúpili z aliancie. No čo je podstatné ich pôvod je zachytený rímskym historikom Titusom Liviusom Patavinusom ako lupiči z Podunajska.

    OSERIATI sú „oficiálne“ považovaní za staroveký Illýrsky kmeň, sídliaci v Pannonii, ktorí spolu s kmeňmi Varcian-ov a Colapiani-ov tvorili sub-kmeň tzv. Breuc-ov..

  130. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, múdro ste zanalyzoval doterajšie encyklopedické poznatky zhromaždené „oficiálnou“ historiografiou
    (lebo na wikipedii sú len poznatky vyčítané z kníh historikov).

    Ja sa snažím z tejto „džungle“ poznatkov vymotať s pomocou jazykovedy a genetiky.

    Starí „zemepisci“ väčšinou tiež len odpisovali od ešte starších, a pritom s chybami a komolením mien.
    Ako príklad takej chyby uvediem jedno z „historických“ pomenovaní Moravanov, a to Merehani.
    Pomenovanie Merehani vzniklo tým, že daktorí „opisovateľ“ zle prečítal „grekizovanú“ podobu Merebani
    – neprecízne zapísané „b“ dakto prečítal ako „h“ !!!
    Podoba Merebani sa často vyskytuje v prameňoch o Megalé MoráBia, lebo Gréci nepoznajú „v“.

    Na vašu záverečnú otázku:

    „Otázka ale znie kto, resp. aké etnikum sa skrýva za týmto pôvodným ľudom, ktorý germánske kmene označovali ako thuat ?“,

    ja s pomocou lingvistiky a genetiky opakovane odpovedám:

    „Ťažko sa v tom vyznať, ale v súvislosti s tým, že popri Getoch, Gepidoch tu žili
    aj kmene s dnes ľahko “zrorumiteľnými” menami pre nás, ako KOSTO-BOCI,
    známi aj ako TLSTO-BOCI,
    či OSERIATI (Ozeriati), ktorí žili pri OZERE (jazere po rusky) PLESO
    (dnes Balaton), môžme tvrdiť, že

    tu žili naši slovänský predkovia už dávno, tak ako to potvrdzuje genetika !!!

  131. jozef píše:

    Dobrý deň p. Metód

    Zase sa Vám musím poďakovať za odpoveď. Podal, či uviedol, Ste tam ale, vysvetlenie pôvodu slova tót z Gót, ktoré má príliš veľa variant, či možnosti, ktoré ale nevedú k „postupnosti“, ako sa konkrétne v histórii uskutočnilo, teda vzniklo z Gótov pomenovanie Slovákov súčastnými Maďarmi, ktorí nás ( vlastne dodnes ) označujú menom tót.

    Pre názornosť vysvetlím, ako som ja pochopil to, čo uvádza mnou už spomínaná slovenská i maďarská wiki o slove tót.
    Gepidi sa usadili v potisí okolo roku 260 n.l. Ich pôvodné sídla, sa ale uvažujú v 1. stor. nášho letopočtu, niekde južne od Baltského mora, kam mali prísť zo Škandinávie. Pritom sa uvažuje a poukazuje na ich „údajne“ úzke prepojenie s Gótmi, nielen tým že Gepidov neskôr teda už až v Dácii ( r.375 ) anektovali Ostrogóti, ale hlavne tým že, na obsadení Dácie v 3. stor sa spolupodielali s Gótmi, vychádzajúcimi ( Jordanes Origins and Deeds of the Goths ) pod vedením ich kráľa Berig-a, na lodiach až zo Scandza, prechodne do Gothiscandza a neskôr až k Čiernemu moru. Pričom „absencia“ mena Gepids v zdrojoch v oblasti Scandzy pred ich “ údajnou “ inváziou stadiaľto, sa kvázi nahrádza, či vysvetľuje ich „spomalenou“ plavbou na jednej z gótskych lodí. Ich skutočne prvé zaznamenanie zdrojmi má byť ale záznam rímskeho impéria za vlády Hadriána pod menom Gepidae, pri ústí Visly do mora v 1.stor.n.l., odkiaľ sa „postupnou“ migráciou ( časovo spomalenou oproti Gótom migrujúcim až k Čiernemu moru ), usadili v oblasti Tisy. Takže reálne neexistujúce potvrdenie ich ( „germánskeho“ ) pôvodu ( všetky wiki uvádzajú totižto Gepidov ako východo germánsky kmeň ) v zdrojoch sa „supľuje“ dvakrát opakujúcou sa „historkou“ o ich „spomalenosti“ ( najprv domnelá plavba na jednej zo spomalených lodí spolu s Gótmi, potom spomalený presun z baltského pobrežia do Dácie ), ktorá je akosi doplnená a „verifikovaná“ proto-Germanskym slovom *Gibiðaz – gepanta, čo znamená pomalý. Ale čo už narobíme, tomu sa hovorí „oficiálna“ história.
    Pokračujme ale v tom vysvetlení pôvodu slova tót.
    Načo tá predchádzajúca dlhá pasáž o Gepidoch v súvislosti so slovom tót ?
    No to preto, aby bolo jasne vidieť, že, ak budeme ďalej pokračovať vo výklade „oficiálnej“ histórie, tak musíte uznať, že Gepidi ( rovnako ako Góthi ), sami seba nemohli označovať za thuat-tótov v potisí, čo znamená pôvodné obyvateľstvo územia, pretože boli prišelcami a ich meno aj podľa Jordana ( mimochodom sám Jordanes je považovaný za etnického góta ) znamenalo pomalí, či spomalení. Takto mohli označiť jedine tu usadené pôvodné obyvateľstvo oni sami na základe staro-germánskeho slova thuat ( dodnes v Rumunsku existuje obec Tăuteu v maďarčine Tóti, v slovenčine ekvivalent ? ), znamenajúceho vo všeobecnosti ľud ( viď. aj celý Váš výklad tohto slova thiud, deutch, teud, tud atď., označujúceho ľud ). Ako si ale toto pomenovanie Gepidov ( neskôr porazených Avarmi ) mohli “ osvojiť “ príslušníci kmeňov ( za ktorých potomkov sa dnes považujú dnešní Maďari – mimochodom v maďarčine sa ľud povie emberek, teda nie tót ), ktorí na toto územie prišli až koncom 9.stor.? Reálne si ho už nemohli „osvojiť“ od Gepidov, ale len od „pozostatkov“ ( pretrvavajúcich tam z 6 až do 9 stor.), aj frankami rozbitého multi-etnického Avarského kaganátu, ako boli napr. kmene Sikuli, Onoguri, či dokonca tiež do úvahy prichádzajúci Maravania.
    Je ale neuveriteľne zaujímavé, ako mohol význam tohto do karpatskej kotliny „zavlečeného“ pôvodom „germánkeho“ slova -thuat- tu pretrvať z 3.stor., kedy sú tu Gepidi už doložení a zaznamenaní zdrojmi, až do obdobia príchodu či tzv. „zaujatia vlasti“ v 9 stor. nomádskymi kmeňmi, bez toho, aby toto slovo nemalo prirodzený „objekt“ pomenovania, pretože na žiadny z kmeňov Gepidi, Góti, Langobardi, Avari, Maďari atď., na tomto území nemohlo byť použité, s významom ktorý má, t.j. okrem pôvodného ľudu ( usadlého obyvateľstva ).
    No a pre mňa najviac zaujímavé na celom tomto je, že dokonca podľa logiky prísne vzaté, nemohlo a nemôže byť toto slovo thuat – tót, použité a aplikované ani na súčastnou históriografiou prezentovaných a uznávaných tzv. „Slovanov“, ktorý podľa tejto „oficiálnej histórie“, na základe tzv.“sťahovania národov“ prišli na územie Karpatskej kotliny, vlastne ako poslední po všetkých germánskych kmeňoch a tak vlastne nespĺňajú základnú podmienku, podľa ktorej by sa týmto slovom thuat, mohli a mali označiť, Gepidmi ( ale prípadne i pre ostatné tzv.“germánske“ kmene, nemohli tzv.“Slovania“, byť pôvodnými obyvateľmi, teda tu usadenými v čase príchodu ktoréhokoľvek z nich, napr. Markomanov, Quádov, Góthov, Gepidov, Hermundurov, Rugiov, Heruľov, Langobardov, Skírov, Vandalov, atď. ) ako pôvodný ľud – thuat.
    Napriek tomu paradoxne toto označenie dokonca až dodnes pretrvalo, práve v označení tót pre súčastných Slovákov, Maďarmi.
    Z tohto celého mne osobne vyplýva pádny dôvod predpokladať na území Karpatskej kotliny existenciu „akéhosi“ všeobecného, pôvodného (autochtónneho – teda tu sídliaceho už dávno pred príchodom Gepidov, či Góthov ) ľudu.
    Otázka ale znie kto, resp. aké etnikum sa skrýva za týmto pôvodným ľudom, ktorý germánske kmene označovali ako thuat ?.

  132. Metod J. Sláv píše:

    Pán Jozef, takže teraz tu rozoberiem môj pohľad na možnú, až veľmi pravdepodobnú súvislosť
    medzi menami TÓT a GÓT.

    Meno TÓT je pravdepodobne staršie ako meno GÓT.

    Etymológovia (pozri príspevok nižšie) hovoria, že meno TÓT sa vyvinulo zo starého
    „indoeurópskeho“ „praslova“ *teut slúžiaceho na pomenovanie pojmu ĽUD.

    Nevieme, či to TÓT (TÓTH) tu „u hôr“ „žilo“, alebo ho sem v podobe TOUT
    doniesli, až predkovia tých údajne pôvodne „Desať-kmeňovcov“ (On-ogur-ov),
    ktorí si dnes (asi od 14. storočia) hovoria Maďari.

    Ak sa však pozrieme na meno Tót v jeho „uhorskom“ zápise TÓTH, tak to TH
    na konci môžme chápať, ako „pokus“ o zápis spoluhlásky Ť v časoch, keď ešte
    neboli mäkčene vynájdené. Potom by meno TOŤ bolo len ďalším „prezývkovým“
    menom v našich končinách – toť (toť ten jeden) sa dakomu „zapáčilo“ 🙂

    A to etymológmi „vytypované“ *teut (prípadne theuth) mohlo byť, len „inšpiráciou“.

    Aj naše dnešné priezviská vznikli z prezývok !!!

    A tiež si musíme uvedomiť, ako v súčasnosti sú cudzinci schopní skomoliť naše mená,
    až sa „šúľame po zemi“. 🙂

    V minulosti tomu isto nebolo ináč.

    Zoberme si len, ako dokázal dajaký pisateľ v minulosti „vyrobiť“ z CHORVÁTOV SARMATOV:

    SARMAT = SARBAT = CHARBAT = CHRBAT = CHRVAT = CHORVAT !!!

    Jazykovedec Trubačov ako prvý si všimol, že SAR = CHAR, len to MAT považoval za príponu,
    a preto meno Sarma(n)t prekladal cez iránčinu ako „ženský“ vo význame „majúci mnoho žien“.
    „Romantické“, ale vedľa.
    Už Šafárik a Sasinek vysvetľovali meno Chorvát od slova „chrbát“ (horský chrbát),
    a jazykovedec Ondruš túto skutočnosť aj „moderne“ potvrdil (žiaľ k Sarmat sa nedopracoval).

    Tak vidíme, že cudzinci boli „schopní“ „poriadne“ „dopliesť“ naše mená.

    Tak je možné, že meno GÓT vzniklo z TÓT, ale mohlo to byť aj naopak.

    Treba si uvedomiť, že tu „u hôr“ podľa starých zápisov žili aj GETi (žeby od „GETy“ 🙂 )
    dokonca TISSA-GETI, tisskí Geti (ktorých som nedávno videl na jednej „anglickej“
    mape zakreslených až nad Kaspickým morom), ale aj GEPIDI – a Get môže byť „skratka“
    od Gepid.

    Ťažko sa v tom vyznať, ale v súvislosti s tým, že popri Getoch, Gepidoch tu žili
    aj kmene s dnes ľahko „zrorumiteľnými“ menami, ako KOSTO-BOCI, známi aj ako
    TLSTO-BOCI, či OSERIATI (Ozeriati), ktorí žili pri OZERE (jazere po rusky) PLESO
    (dnes Balaton), môžme tvrdiť, že

    tu žili naši už dávno, tak ako to potvrdzuje genetika !!!

  133. Metod J. Sláv píše:

    Vraciam sa tu k debate, ktorá sa rozbehla v téme: Nitra – hlavné mesto Slovenska? Jasné!

    Metod J. Sláv hovorí:
    06/08/2012 o 22:35

    Takže stručne:

    TÓT – v najstaršej dochovanej podobe TOUT súvisí s prusko-lotyšsko-litovským TAUTa , čo je ĽUD,
    tak isto aj v tzv. gótčine, v jazyku, v ktorom sa dochovala tzv. Wulfilova Biblia, a priradenom k dnešným
    tzv. germánskym jazykom, slovo pre ĽUD znelo THIUDa. Preto jazykovedci aj dnešné “germánske” DEUTSCH
    považujú za variantu staronemeckého DIOT, stredonemeckého DIET, čo bol termín pre ĽUD.
    Litovci Nemecko volajú TAUTe. Taliani Nemeca volajú TEDesco. Na starých mapách sú na území dnešného
    Nemecka uvádzaní TEUToni, ktorí sú priraďovaní ku tzv. Keltom, lebo v starej írčine sa ĽUD povedalo TOUTH
    a v bretónčine ( z Briton) je ĽUD podobne TUD. Etymológovia tu vidia súvis s našim CUDZ ý (viac pozri Šimon
    Ondruš: Odtajnené trezory slov. str. 114 – ide o prvý, neočíslovaný diel)

    TOTO PODĽA MŇA NAZNAČUJE TO, ČO DNES POTVRDZUJE GENETIKA, ŽE KELTI, “ONEMCI”, BOLI SLOVANSKY HOVORIACI ĽUD, KTORÝ PRIJAL JAZYK OKUPANTOV, KTORÍ PRIŠLI Z DNEŠNÉHO TURECKA.
    Viď dnes už povestné prvé rozlúštené chetitské slovo EZAN (jesť) a porovnaj ho s “onemeckým” ESSEN (jesť).
    Vie sa, že Chetiti (hlavné mesto CHATUŠAŠ) opustili územie dnešného Turecka a zmizli nevedno kam. ALE
    na území dnešného “Onemecka” sa v minulosti vyskytoval kmeň CHATov !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    (Komu sa nepáči vierohodnosť môjho termínu “Onemecko” od slova “nemý” – nie od jazykovedcami
    donedávna pretláčaného, že Nemec vzniklo z “nie my” – nech si prečíta, čo hovorí jazykovedec Viktor Krupa,
    spoluautor encyklopedického diela Jazyky sveta, na strane 20 knihy Jazyk a jazykoveda v pohybe.)

    Napokon, STARÉ SLOVO PRE ĽUD (možno znelo ŤUD) V “PATRIČNE” SKOMOLENEJ PODOBE “TÓT” SEM
    K NÁM DOVLIEKLI TÍ ĎALŠÍ “ROZDRAPENCI” Z ÁZIE, KTORÝCH “POHROBKOV” DNES NAZÝVAME MAĎARMI.

    GÓT – do dnes existuje ostrov Gotland a vo Švedsku sú historické územné časti Oster – gotland a
    Vester- gotland. Genetika poukazuje na príbuznosť Švédov (40% I) a Hercegovincov (71% I) i Bosniakov (54 % I)
    To čo sa dochovalo ako “gótčina” (viď hore) je jazyk príbuzný s nemčinou. Dnes už bezpečne vieme, že
    “slovanský ľud” žil oveľa ďalej na západ od Labe ako sa donedávna pripúšťalo – viď mesto Gronau na hranici
    s Holandskom, na území ktorého sú zas doložení Battavi, kmeň ktorý sa dával do služby v rímskych légiách.
    Otázne(?) je, prečo sa u nás aj v Rusku dochovalo slovo “baťa/baťko/báťuška”.
    Takže o nemčine môžme hovoriť ako o “panskom jazyku” podľa “vzoru” “panskej” maďarčiny.
    Súvislosti, napr. aj tzv. Pohrebná reč v slovanskom jazyku prednesená na pohrebe švédskeho kráľa Karola XI
    v r. 1697, naznačujú, že aj švédčina je “panskou” rečou – ľud tam hovoril pravdepodobne našsky.
    Aj mená významných osobností “Gótov” spomínané v Iordanesovej Getice znejú našsky – Valamir, Vidimer, …

    Momentálne riešim možný súvis mena Gót a CHod – Chodi Sú “posledný” český “kmeň”, ktorý vo svojom
    nárečí má veľa slovenských prvkov.

    GET – asi len varianta mena GOT viď oná Iordanesova GETica, ktorá hovorí o Gótoch. To by len potvrdzovalo,
    že tzv. Góti tu boli oveľa skôr “zapísaní” pod menom GETI.

    DÁK – podľa toho, čo viem, mi vychádza, že sa jedná o “prezývkové” meno, podobne ako u Chorvátov/Chrbátov,
    Srbov/Srpov, Keltov/Kĺcov, … – dačo na spôsob Koňare, či Vraňare.
    DÁKMI BOLI “PREZVANÍ” SLOVANIA, KTORÍ HOVORILI: DAKTO, DAČO, DÁKY (DAJAKÝ) !!!

    Teda my praví Stredoslováci potomkovia starých COSTOBCOV (KOSTOBOKOV) !!!!!! 🙂

  134. Metod J. Sláv píše:

    Na blogu ramiannka.jecool.net mi zas na „smeč“ prihral istý Nithus,
    študent psychológie, nádejný to filozof “od prírody”,
    ktorý namiesto nadávok používa argumenty.
    Tým ma núti “cibriť” moje argumenty proti tým “školometským”:

    Poznáš, „Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si.“

    Teraz nemyslím na tie „germano-filské“ weby,

    ale na „drísty starých autorít“ „vycicané“ z „drístov ešte starších
    autorít“. TU MYSLÍM HLAVNE „HLAVNOPRÚDOVÝCH FILOZOFOV“
    A AJ OSTATNÝCH „HLAVNOPRÚDOVÝCH HUMANITNE VZDELANÝCH“,
    T. J. VŠETKÝCH TÝCH SO ZANEDBANÝM PRÍRODOVEDECKÝM VZDELANÍM.

    Kto dnes „hýbe svetom filozofie“? NUŽ, PRÍRODOVEDCI – kozmológovia,
    nevrológovia, biológovia, …

    TO SME SA TU NAPOČÚVALI ZA TIE TISÍCROČIA, ŽE „ZEM JE PLOCHÁ“,…

    „Klasický“ filozofi dnes bežia za dnešným poznaním „s vyplazeným jazykom“, a aj tak nestíhajú !!!

    Tak nechci k ním patriť aj Ty!

    Citát „z Teba“:

    „… vo vede, tu sa cení faktičnosť a dôkazy viac než etika. Lenže aj tie Vám chýbajú. Zatiaľ to najlepšie čo si tu tak čítam sú asociácie fonetickej podobnosti ktorú postuje Metod (prípadne ani tej: napr. zo slova DRUID urobiť ZŘEC – to by som zapísal do knihy rekordov) a ukazovanie teoretických mapiek súčasnej genetickej distribúcie haploskupín z testovanej vzorky od teba. No.. povedzme, že tieto tzv. dôkazy nie sú dostatočné pri pátraní historickej etnografii.“

    Dakto „nemá na to“, aby „strávil“ vedecký fakt,
    ŽE, možno povedať, NAJHLAVNEJŠÍM KRITÉRIOM „NA ROZPOZNANIE
    ETNICITY“ V SÚČASNOM SVETE (a tak to isto bolo aj v minulosti)
    je JAZYK !!!
    A KEĎ ROZŠÍRENIE DAJAKÉHO JAZYKA KORELUJE S ROZŠÍRENÍM
    DAKTOREJ HALPOSKUPINY, RESPEKTÍVE SKUPINOU PRÍBUZNÝCH,
    „BRATRANECKÝCH“ HAPLOSKUPÍN,
    TAK TO JE DôKAZ MININÁLNE NA PREHODNOTENIE „VEDECKEJ PRAVDY,
    ŽE ZEM JE PLOCHÁ“ = TEÓRIE INDO-EURÓPANSTVA, DO NEDÁVNA INDO-
    GERMÁNSTVA !!!
    Nízky počet „vzoriek“ tu nehrá podstatnú úlohu,
    ak sú pomerne rovnomerne „rozhodené“ po skúmanej populácii.
    A to,
    s „dnešnými“ haploskupinami amerických Indiánov sa má tak, že oni
    sú potomkami toho istého predka R1, ako my slovanský bratia R1a
    a naši gaelský bratranci R1b – a svedčí to otom, že Amerika bola
    objavená už pred cca 26 000 rokmi !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Lingvistický dôkaz „bratranectava“ medzi R1a A R1b:

    číslovka 4:
    gaelsky (írsky) = ceithre / ceathrar
    slovänsky = četyri / četyria (štyri veci / štyria ľudia)

    A k „tomu zápisu do knihy rekordov“:

    Poznáš skoloňovanie mena gréckeho boha Dia ?

    1. pád = Zeus
    2. pád = Dia

    PRETO (aj preto)

    Dru-id = Zru -id = Zre-c = od „zrieť“/“pozerať“ skomolené na Žre-c !!!

    A v Indii skomolené až na RIŠI (pôvodne Zriši = „zriaci/pozerajúci“).

  135. Metod J. Sláv píše:

    Na blogu pána Hrnka, mi pán Záznamník „prihral na smeč“:

    Vážení páni,
    v linkoch od pán košického „Dáka“ Záznamníka som si všimol
    mapu z knihy:
    MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI (neupresnený diel),
    ktorá sa dá dobre zväčšiť na:
    http://www.slovane.cz/view.php?cisloclanku=2006090005

    Pán Záznamník, keďže „mám pasiu“ čítať mená starých kmeňov
    cez prizmu najnovších objavov genetiky, tak
    meno DÁK/DÁCI čitam AKO PREZÝVKU DANÚ
    DAkomu, kto vraví namiesto NIEkto DAkto !!!

    Dôkaz slovänskosti Dákov vidieť do dnes na miestnych menách
    v Rumunsku (= Rimansku): BYSTRICA, RASTOLICA, TOPOLICA, …
    a v slovnej zásobe rumunčiny: dragostea = drahosť vo význame „láska“,
    drag = drahý, vojevod = vojvoda, …

    TÚ MAPU vám odporúčam, lebo ja ju považujem za to najlepšie,
    čo sa dá zo starých dokumentov písaných latinsky „vymôcť“,
    keď človek nepozná „genetiku“ tak, ako autori MMFH nemali šancu
    poznať tie genetické výskumy, ktoré máme možnosť poznať my.

    Ja tú mapu považujem za „silnú indíciu“ STOTOŽNIŤ
    AVAROV s OBODRITMI, lebo Nestor ich volá OBRI !!!

    AVAR = ABAR = OBOR

    Tak nie Obor je skomolenina Avara, ALE AVAR JE SKOMOLENINA OBRA !!!
    Treba mať na pamäti, že dakto s R1a i R1b doslova utekal pred
    postupujúcou púšťou Taklamakan v údolí rieky TAMIR za PAMÍRom !!!
    A dajakú dobu mu to trvalo cez „celú“ ÁSIU/RASIU !!!

    Páni TREBA „ČÍTAŤ PO SLOVÄNSKY“ „VŠETKO“ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Čo sa týka slovänskosti Moravanov, TAK TÚ NEVIDÍ LEN ZASLEPENEC
    (drístami z účebníc) !!!

  136. Metod J. Sláv píše:

    Pán Logofat,

    v tej Vašej „chorvátsko-sarmatskej reťazi“ by som vynechal to CARMATI.

    Ak to treba čítať ako KARMATI, tak je to vhodnejšie do „reťaze“ vzniku mena KARPATY
    z mena (horské) CHRBÁTY (ak vôbec ???):

    (horské) CHRBTY / CHRBÁTY = „zle započuté“ KRPÁTY = „plnohlasné“ KARPATY (KARPAT-OS s gréckou príponou)

  137. Metod J. Sláv píše:

    Vďaka za upozornenie na prácu „baťka“ Šafárika,
    ešte som si na neho nenašiel čas.

    Teraz listujem v knihe „baťka“ Záborského, ktorá vyšla „in memoriam“ po 140 rokoch §§§!!!

    Vaša citácia z jeho „starožitností“ je pre mňa podnetná, lebo ukazuje a zhŕňa všetky
    „POKUSY“ „grékopiscov a latinopiscov“ zapísať meno – PREZÝVKU CHRBÁT !!!!!!!!

    ALE „BAŤKO“ SI NEVŠIMOL, ŽE SA MU TAM ZAPLIETLI AJ

    „TIŠ(A)skí GETI“ = Thyssa-getae

    TISA znela ŤIŠA „opozitum“ k REVÚCA !!!

  138. Blažena Ovsená píše:

    Niekedy je dobré si prečítať, čo iní slovenskí géniovia napísali už veľmi dávno. Slovanské starožitnosti III. str. 300.

    Gméno Sauromata Syr Sarmata ode slowenského Srb со do píiwodu kofene slo a wyznamu docela gest rozdjlné gako zto slozené die wšj podobnosti z asiatského sara t. step (desertum) a ze slowee mat t. rod (gens), tudy Sarmatae wlastne stepozilci [zili na stepi]. Ze slowo Sar matae slozené gest о tom nás preswedcugj gména národuw sarmatskych tak i ginokmennych gako Jaxa-matae cili Ixa-matae, Thisa-matae, Aga-matae, Chari-matae, Mateni, Maty-ketae a g., ge gichz polowiny i w giném spogenj se nalézagj, srow. Sar-getae c. Sargatii, Sara-gosius, Sarus (gména sarmatskych osob), раk Thyssa-getae, Aga-thyrsi, atd.

    Zle sa to kopiruje z googlu pdf, preto to nejdem opravovat cele, treba sa drzat originalu, nie mojho prepisu.

  139. Logofat Valašský píše:

    Potvrdzujem domnienku pána Metóda, čo sa týka konjunkcií „ Sarmat – Chorvat“. Do svojej „valašskej štúdie“ som ju zatiaľ ako nezrelú nezapracoval, ale zneje podobne:

    ??Dako-Sarmatský spojenci??
    CHORVATI = CHARVATI = CHARMATI = CARMATI = SARMATI (predpoklad spätnej genézy pomenovania predmetných komunít).

    V tejto súvislosti je zaujímavý aj fakt, že hlavné mesto Dákov – Getov sa volalo „SARMISEGETUSA“. Po podrobnejšom preskúmaní môžeme toto slovo napísať aj v rozklade: „SARMATE-GETUS“ čo by už mohlo naznačovať na červivosť rímskymi ideológmi podporovanej teórie rozháraného a ohňami všemožných vojenských konfliktov a plienení vriaceho BARBARICUM, teda že všetko mimo hraníc 1000-ročnej ríše bolo temné, skazené, nepriateľské, primitívne a hodné záhuby (samozrejme okrem Grécka a Egypta). Ak dve komunity SARMATI a GETI (DACI) mali niečo viac spoločné ako to nič, ktoré im prisúdili rímsky analisti, potom sa „dokonalý“ obraz, ba možno aj podstava celej 1000-ročnej mašinérie začína zachvievať. Poét by možno povedal: „Opadáva omietka a spoza jej úlomkov sa potomkom usilovných natieračov/zastieračov/zahmlievačov začína zračiť krivé zrkadlo odhaľujúce ich vlastnú pokrivenú tvár“.

    O možnom pradávnom ba predrímskom spojení SARMATOV s DAKMI (v konfederácii, alebo možno aj jazykovej, kultúrnej a etnickej príbuznosti, alebo len príbuznosť z núdze na ochranu pred spoločným nepriateľom???) hovorí aj ďalší zdroj zachytený v mojej „valašskej štúdii“ strana č.5, a to, že kultúry objavené archeológmi v okolí Košíc poukazujú na možné dlhodobé súžitie oboch komunít, nazvyme ich PROTO-SARMATOV a PROTO-DAKOV. V dobe bronzovej je to tzv. OTOMANSKA kultúra pomenovaná podľa náleziska v severnom Rumunsku, v staršej dobe železnej je to dominancia skupiny TRACKO-SKYTSKEJ (nenechaj sa zmiasť, pre zjednodušenie TRAK=DAK, SARMAT=zapadný SKYT).

    Podľa mojich skromných znalostí existuje v odborných kruhoch názor, že SARMAT a SLOVAN majú veľa spoločného. Ja viem presne čo to je, ale nechcem tu šíriť nejakú dávno prekonanú axiomu, preto to nechávam na vás. Myslím, že som sa už o tom v niektorom z mojich predošlých príspevkov zmienil. Verím tomu aj preto, lebo sa mi zdá veľmi nepravdepodobné, aby neexistovala žiadna príbuznosť medzi pomenovaním kmeňa JAZYG-OV a naším pojmom JAZYK.

    Okrem toho, dobre vieme, že SARMATI neboli HORALI, ale boli to v našich reáliách skôr akýsi „DOLNIACI“ alebo „DOLACI“, ba možno vzhľadom ku znalosti výroby železných zbraní aj „DULÁCI“ čo môže súvisieť nielen s dolinou a rovinou, ale aj s pojmom „Dúl“. Teda, ktorí predkovia „CHORVAT-a“ = „CHRBATA-a“ sa udomácnili na horských chrbtoch KARPAT? ……….. a nie je to vlastne jedno, ak na severnejšej strane gigantickej BALKANSKO-BALTSKEJ konfederácie sa ľudia medzi sebou poznali ako SARMATAE a na južnejšej ako GETAE? Niekedy ma až strasie akou „malosťou“ sa snažíme pochopiť veľkosť našich predkov. Ako sa ich snažíme vtesnať a vymedziť, aby sa nám vošli pod okulár pomysleného mikroskopu. Vtedy sa sám seba pýtam: A nezaslúžia si viac?

    p.s.: vo svojej „valašskej štúdii“ som dal zatiaľ prednosť nasledujúcej teórii a znej vyplývajúcej konjunkcii:
    „The hypothesis takes into account that an economical, cultural and linguistic connections (or even re-connections as will be explained later) had formed between the Dacians and Sarmatians (as west Scythians tribe, which is understood as Proto-Slavs by many authors) in area of later Romanian Empire Limes – Valium’s foreland long time before Roman armies’ withdrawal or even before Dacia conquest by Traianus. See item No. 1 for examples of Slovakian-Valachian “Esperanto” Vocabulary.“
    „Slovak “Sokol” is almost equal to Romanian “Sekel”. This finding could supports theory of non-magyar origin of Sekels. Based on that, Sekels could be hunters-falconers with Daco-Sarmatien or Sscythians origin.“

    „Aromanian’s predecessors of Roman Empire coming from Armenian ancestors of Urartu (Ararat), the relatives to Troy, Thracian, Dorians, Dacians, Sarmatians, Pontus and Phrygians (even the same peoples – refer to item no. 18 dealing with potential reason of confusion caused by roman’s travelers exonyms frequently giving to neighbouring or even remote targeted communities and countries; perhaps even intention to disintegrate the “wild barbarian” part of world in eyes of roman public and armies)“

    „Similar to the west Scythian “nation”, the SARMATES includes linkage to the Aroman=Armen base: Sarmat → S-Arma-t → S-Ar(o)ma(n)-t.“

  140. Metod J. Sláv píše:

    Vďaka za ten link na „Védy“.

    Moje poznanie mi s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou hovorí, že

    TEN ĽUD, KTORÝ V MINULOSTI DOSTAL NADKMEŇOVÉ MENO KELTI
    (dnešný pojem národ tu nemožno použiť, lebo ten v podstate znamená „náštát“:
    viď „nation“ v „západoeurópskom“ ponímaní)
    PODĽA TOHO,
    AKÉ SLOVÁ SA V PÍSOMNÝCH PRAMEŇOCH ZACHOVALI,
    HOVORIL NAŠÍM JAZYKOM , NÁREČIAMI SLOVANSKÉHO/SLOVENSKÉHO JAZYKA !!!

    VIĎ do tretice KMEŇOVÉ NÁZVY,
    KTORÉ BOLI PRED CCA 2000 ROKMI VYTESANÉ DO KAMEŇA,
    TAKŽE SA NEDALI „PREŠKRABÁVAŤ“ TÝMI „JEDINE-PRAVO-KRESŤANSKÝMI“ MNÍCHMI,
    KTORÍ PREPISOVALI STARÉ KNIHY (do dnešných dní sa nám v drvivej väčšine dochovali len
    opisy „klasikov“, a to ešte „VYSELEKTOVANÉ OHŇOM“ OD TÝCH „NEPRAVO-KRESŤANSKÝCH“,
    NIE TO EŠTE OD TÝCH POHANSKÝCH §§§ ):

    RUTENI, SALASSI, VENETI, SENONI, MEDULI, VOLCI, LEUCI, …

    TIETO KMEŇOVÉ MENÁ JEDINE NÁM SLOVANOM SÚ DNES ZROZUMITEĽNÉ !!!
    Nie sú zrozumiteľné ani TZV. „Keltom“, t. j. Írom, Škótom, Valesanom, Bretóncom,
    pretože oni nie sú praví Kelti,
    VEĎ ONI PREDSA HOVORIA NÁREČIAMI GAELČINY, TEDA ONI SÚ GALI !!!

    Ja keď porovnávam zhody v tzv. indoeurópskych jazykoch zameriavam sa
    na „elementárne“ slová, ktoré sa používajú „každý deň“, t. j.
    číslovky, názvy častí tela, názvy „rodinné“, slová opisujúce „bežný deň“.
    Tieto slová sa najdlhšie zachovávajú v pôvodnej podobe.

    Čo sa týka Sanskrtu, tak to je jazyk, ktorý IND-OVIA (viď podobu s VIND-OVIA) „kriesia z mŕtvych“ !!!
    Takže významy slov v knihách napísaných Sanskrtom lúštia podľa dnešnej Hindčiny,
    ktorá je „produktom“ možno aj 14 000 ročného „súžitia“ „praslovančiny“ s dravidskými jazykmi,
    a má veľa slov z perščiny a arabčiny.
    VETE:

    „TU KMÍN ADMI“ (ktorú si pamätám z rozhovorov s mojim sikhským spolužiakom)

    ROZUMIEME,
    AK SI UVEDOMÍME, ŽE naše TY je TU, lebo „y“ bolo pôvodne „u“,
    KMÍN je KMÍN = zlodej,
    ale ADMI je zo SEMITSKÉHO („arabsko-hebrejského“) ADAM = (PO)ZEMŠŤAN !!! 🙂
    (Toto ako kuriozita, ináč sa to chápe ako ČLOVEK.)
    Teda veta nám hovorí:

    TY (si) KMÍN, ČLOVEČE.

    (Naše „človek“ je z „celo-vek“ = dospelý !!!)

    („Skeptik“ povie, že slovo KMÍN k nám doniesli Cigáni, ale to by k nám museli
    doniesť aj slovo VEDA 🙂 )

    TAKŽE MI VYCHÁDZA, ŽE DNEŠNÍ INDOVIA „MAJÚ PROBLÉM“ CHÁPAŤ,
    SKUTOČNÝ VÝZNAM SANSKRTSKÝCH SLOV.
    Napr.:
    sanskrtské slovo RASA prekladajú ako „vlaha“, ale ja by som to preložil ako ROSA,
    veď aj ja môžem v texte použiť slovo „rosa“ ako synonymum pre naše „vlaha“.

    Takže to sanskrtské slovo PARAM-Á (-a je koncovka prídavného mena)
    si musím „preklepnúť“. 🙂

  141. Blažena Ovsená píše:

    A ešte k tomu, že Taranis je vlastne zle započuté Paramis, čiže Parom… Param v sanskrite znamená najvyšší, najslávnejší, božský, nadpozemský. http://vedabase.net/p/param

    V Arabských správach o Slovanoch sa píše, že Slovania uctievali býka. Dnešní historici to považujú za preklep a vraj to malo byť, že uctievali oheň. Avšak býk je tur a taranis môže byť tento posvätný býk, posvätný tur, syn boha Slnka. Už len fakt, že na pomenovanie býka máme toľko ekvivalentov (býk, bujak, tur, vôl, krava), svedčí o dôležitosti býka. Svedčí to aj o tom, že tieto slová nemohli byť výplodom jedného národa, ale že tieto slová prechádzali medzi národmi. Zoberte si slovo dáždnik a parazól. Dve slová, ktoré znamenajú to isté. Je isté, že jedno z týchto slov musí byť prebraté. Podobne je to v slovách vyjednávať a negociovať.

    Ktoré pomenovanie býka bolo teda pôvodne slovanské? Povedzte, lebo ja neviem. Podľa mňa žiadne.

  142. Blažena Ovsená píše:

    Metod, hovoríte o podobnosti medzi keltštinou a slovenčinou. Čo to znamená? Že Kelti prebrali slová od nás, alebo my od nich? Ak neveríte na existenciu Keltov, vypočujte si „gejlik“ jazyk http://www.youtube.com/watch?v=bEgJyWaNoG0 Koľko ste z toho rozumeli?

  143. Metod J. Sláv píše:

    Vďaka za poklonu,

    ale 🙂

    KELTI, prvý raz zapísaní grécky ako KELTOI .

    Pozrime sa my na to svojimi slovenskými očami !!!
    A UVIDÍME VIAC !!!

    Z jazyka Keltov poznáme len pár slov:

    napr. ich najvyšší boh bol TARAN-is!

    TO JE “ZLE ZAPOČUTÉ” PARAM-is !!!

    TAKŽE KTO VLASTNE BOLI KELTI???

    AK NAJZNÁMEJŠIE KELTSKÉ SLOVO JE:

    DRU-id, čo je “zle započuté” ZRU-id = ZRE-c = ŽREC !!!

    O Moregane (Muriene/Morene) už hádam nemusím.

    Dám sem ku Keltom môj príspevok z „hrnka“,

    lebo je smutné, ak 2000 rokov sú do kamennej tabule
    na území dnešného Francúzska
    zapísané slovanské mená „galských/keltských“ kmeňov,
    A NAŠI(?) HISTORICI STÁLE TLÁCHAJÚ,
    ŽE SME SA „OBJAVILI“ V DEJINÁCH AŽ V 5. STOROČÍ.

    Pán …, ja ako odchovanec prírodných vied,
    ktorý som „omylom zablúdil“ do sveta humanitných vied,
    sa nestačím čudovať, aké „konštrukty“ slovutní historici
    vytvárajú nad „bájkami“ v starých prameňoch.
    „Bájkami“ preto, lebo dnes máme k dispozícii v drvivej väčšine
    len opisy starých autorov urobené mníchmi „v službách r.-k. cirkvi“.
    Napríklad:
    Kronikár Helmold sa vyjadruje v rokoch 1167- 1172, že
    „Národ uhorský dlho odolával kresťanstvu až nakoniec ho prijal.“
    My to dnes chápeme tak, že podľa neho to „uhorské“ kresťanstvo
    „nebolo to pravé kresťanstvo“ – kedy boli rímskou cirkvou „uznané
    zásluhy Cyrila a Metoda za pokresťančenie Slovanov ???

    Aby tu dakto nezatrepal Maďarov, tak o „národe uhorskom“ Helmold píše:
    „a k slovanským národom sa radia aj Uhri, pretože sa mravmi a rečou od ostatných Slovanov priveľmi neodlišujú „!!!

    Takže, všetky pramene musíme „brať s rezervou“, hlavne tie, čo sa týkajú
    „nás nepravých kresťanov“.

    Toľko k dôveryhodnosti historických prameňov.
    A teraz k dôveryhodnosti „konštruktov“ historikov.

    NAPRIEK TOMU, ŽE HELMOLD V 12. ST. NAPÍSAL ONO:
    „A K SLOVANSKÝM NÁRODOM SA RADIA AJ UHRI, PRETOŽE SA MRAVMI A REČOU OD OSTATNÝCH SLOVANOV PRIVEĽMI NEODLIŠUJÚ „,
    TAK AUTORI „MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI“
    „VESELO“ PREKLADAJÚ MENO UNGAR AKO MAĎAR §§§

    NO A TAK, AKO JE TO S UHRAMI A MAĎARMI, TAK JE TO AJ
    S KELTMI A GALMI §§§

    V 17. st. istý anglický „fiškus“ stotožnil Galov s Keltmi,
    a „celý svet mu to zožral“ §§§

    Keďže sa zachovali vytesané do kameňa mená „francúzskych“ Galských kmeňov,
    ktoré si podmanil Cézar, TAK SA MôŽME ČUDOVAŤ,
    KTO TO VLASTNE TÍ „FRANCÚZSKI GALI“ ALIAS KELTI BOLI:

    RUTENI, SALASSI, VENETI, SENONI, MEDULI, VOLCI, LEUCI, … ???

    Pán … , treba veriť vlastným očiam !!!
    Ja na rozdiel od niekoho viem čítať:

    RUTENI – to vari si tí Gali odskočili k Rusínom po meno?
    SALASSI, a títo zas k nášmu bačovi na salaš?
    VENETI, a toto je úžasne „vzdialené“ od Venedi ???
    SENONI, – nájdite mi význam v inom I-E jazyku
    MEDULI, – náš „med“ je takisto „ojedinelý“ v I-E jazykoch
    VOLCI, – historicky donedávna „východonemecký“ VILCI
    LEUCI, …

    Záverom:
    KELTI je skomolenina slovanskej prezývky pre Slovanov KOVÁČOV , ktorá znela KĹCI od „kĺcť/tĺcť“
    SERVI / Serbi …………………………………………………. Slovanov ROĽNÍKOV, ………………. SRPI od „srp“ (kosák)
    KVÁDI / CHRVÁTI / SARMATI …………………………. Slovanov HORALOV (GORALOV) od „horské CHRBÁTY“

    TAK AKÍ „Celti“ ALEBO „Hermani“ ?????????????????????????????????????????????

  144. Blažena Ovsená píše:

    Teda, Metod, poklona. Toto s tými Sarmatmi, Chorvátmi, Karpatmi som si nevšimla ani ja, hoci si všimnem všeličo. Hneď mi z toho vyplývajú mnohé súvislosti. Avšak, čo sa týka geentiky, musím Vás sklamať. Tam ma nepresvedčíte. Pozrime si príklad Keltov. Obývali západnú Európu, no dnes tam nikto z nich nehovorí po keltsky. To, že kedysi hovorili po keltsky, vieme iba zo spisov a z pár jedincov vo Francúzsku, ktorí tak hovoria dodnes. Čo to znamená? Môžeme povedať, že dnešní Francúzi boli tí pôvodní Rimania, lebo dnes hovoria po kvázi latinsky? Nemôžeme to tvrdiť, lebo vieme, že kedysi hovorili po keltsky a až neskôr boli porománčení. A ako hovorili pred keltštinou, o tom sa môžeme iba dohadovať. Či sú slovanské gény prejavom pôvodného slovanského jazyka je teda nemožné tvrdiť. Pokojne sa mohlo stať, že malá časť ľudí hovoriaca po slovansky mohla svojou silou nanútiť svoj jazyk väčšine podobne, ako to spravili neskôr Maďari a pred nimi Rimania a pred nimi kopec ďalších národov. Národy vznikajú a zanikajú, rodia sa a umierajú ako ľudia. Dnešní Maďari nie sú tí Maďari, ktorí sem kedysi prišli, lebo prijali tisíce slov z iných jazykov. Podobne Slovania sa zmenili po vplyve Valachov, ale aj Rimanov a tak ďalej. A ešte poznámka k tým génom. Slovanské gény sú prakticky v celej východnej Európe, hoci vieme, že tam žili ajiné národy, ktoré po slovansky nehovorili, napíklad Pečenehovia, Chazari a kopec iných maličkých kmeníkov. Ja sa preto vo svojom štúdiu nepozerám na gény, lebo tie nič nehovoria. V dnešnej Amerike je veľa génov a hoci prevláda mexický gén, nemožno povedať, že Mexičania priniesli do Ameriky angličtinu.

  145. Metod J. Sláv píše:

    Pán Logofat,

    každý, KTO CHCE SKUTOČNE POZNAŤ PRAVDU o našej dávnej minulosti,
    MUSÍ SI ZOBRAŤ NA POMOC VEDOMOSTI O JAVOCH, KTORÉ NEMOHLI BYŤ
    OVPLYVNENÉ
    vo väčšine doslova krvavým úsilím skupín „asociálov“, ktoré sa pod vedením
    ich vodcov pachtili ovládnuť, čo najviac „duší“, aby ich mohli vyžierať §§§

    Tomuto historickému „vladárskemu úsiliu“ našťastie unikla „genetika“, lebo
    tí „silní a mocní“ nemali, a našťastie ešte stále nemajú o genetike ani šainu.

    (I keď okolo genetiky Ötziho som pobadal nejaké čudné „ťahy“: najprv boli
    „hlášky“, že je geneticky príbuzní nám Stredoerópanom – viď kniha D. Palmera:
    Pôvod človeka, a teraz na Wikipédii „visí“, že je v G haploskupine.)

    No, a onému „vladárskemu“ úsiliu unikli aj daktoré jazyky „ukryté v hlbokých horách“.

    Mne vychádza, že „rečičkami mocných“ nezaslepená lingvistika opretá
    o najnovšie genetické výskumy
    ma môže doviesť k skutočnej pravde o našom pôvode.

    Teraz riešim slovo Sarmat, ktoré je veľmi pravdepodobne „skomolením“
    slova CHrvát, ktoré je z nášho CHRBÁT – horské CHRBÁTY z toho KARPATY
    (toto postrehol už pred cca 100 rokmi Sasinek)

    SARMAT = SARBAT = CHARBAT = CHRBAT = CHRVAT = CHORVAT

    PRETO SÚ NA PTOLEMÁJOVEJ MAPE
    KARPATY pomenované :
    tá SARMAT-ika oré = tie CHaRBAT-ské hory !!!

  146. Logofat Valašský píše:

    Pri čítaní konfrontácie Metóda so Skalpelom som si uvedomil, že možno ľudstvo túžiace po pravde stojí pred vyriešením dejinnej dilemy:

    Ak tvrdíme a cítime, že dnešné rozdelenie sveta (aj včerajšie a predvčerajšie) je z-potvorené rôznymi histerikmi, ide-o-log-mi, analmistami a pod. (česť výnimkám), potom by sme mali zvolniť tempo a náboj používania moderných pomenovaní národov pri vzájomných konfrontáciách rôznych názorových strán, východísk, smerov a národnostných cítení. Mali by sme sa posunúť ďalej do minulosti, pred čas, kedy naše cesty niekto rozštiepil (resp. nezasiahol včas proti ich rozštiepeniu) a snažiť sa nájsť niečo spoločné či lingvisticky, kultúrne alebo iné pojivo, ktoré by tento rázštep opäť zocelilo.

    Na druhej strane chápem, že ak ostatné strany a širšie slovenské okolie budú tvrdohlavo trvať na pomenovaní Adama – Nemec, Maďar, Rus, Žid, Arab, Číňan, Egypťan, Afričan, Eskimák a pod. môžeme (a prečo nie) aj my Slováci, ináč celkom triezvo zmýšľajúca skupina (verím, že to nie je len východisko z núdze), skĺznuť ku menovaniu dávno minulých skutkov, javov, vecí a okolnosti, ako skutky, javy, veci a okolnosti Slovenské.

    Obrazne by sa to dalo vyjadriť nasledovne: Ak budem príliš dôverovať človeku siahajúcemu si do vnútorného vrecka kabáta, môže sa stať, že už nestihnem vytiahnuť svoju zbraň a stanem sa obeťou. Na druhej strane, ak budem okamžite strieľať, buď trafím a nedozviem sa čo chcel vlastne manifestovať (a budem mať pravdu len ja, lebo jeho už nebude), alebo netrafím dobre a navždy zarúbem cestu ku možnému obojstrannému dialógu, nájdeniu vnútorného súzvuku a nakoniec aj spoločnej reči.

  147. Metod J. Sláv píše:

    Aj jaj, na čo som to tu všetko popísal, keď … 🙂

    Takže znova, čo najstručnejšie:

    1. Treba zabudnúť na „moderné národy“ sú to „náštáty“, vytvorené silou vládnucej vrstvy,
    sgrupovanej z okupantov a kolaborantov !!!
    2. To či mám modré oči alebo hnedé nezáleží na otcovi, ale na matke – gény pre hnedookosť
    sú dominantnejšie.
    3. Genetika cez rozlišovanie tzv. haploskupín (haplogrup) v mužskej DNA hovorí, ktorá skupina
    chlapov má spoločného praprapra…-deda.
    4. V Európe sú dominantné štyri haploskupiny:
    – naši slovanský bratia R1a (lebo potomkovia tohto nášho „pra…-deda“
    prevažujú na slovanských územiach)
    – naši galský bratranci R1b (lebo potomkovia tohto „brata“ nášho „pra…-deda“
    prevažujú v Západnej Európe s maximom v Írsku, kde hovoria gaelčinou,
    8 z 10 chlapov je potomkom „R1b“
    – naší prabratranci I haploskupina, s ktorou máme spoločného „prapra…-deda“ IJK,
    ja ich stotožňujem s ANTMI, po „našsky“ Drevľani z drievni = dávni, starí
    – naši prabratranci J haploskupina, ktorú si zatiaľ netrúfam priradiť, ale tiež máme
    s ňou toho istého spoločného „prapra…-deda“ IJK.

    Takže genetika hovorí jasne, že všetci sme „vyliezli“ do sveta z jednej „dediny“,
    kde sa hovorilo jedným jazykom !!!
    Lingvistika zatiaľ zahmlieva skutočnosť konštruovaním „indoeurópskeho“ jazyka,
    ktorého slová sa „nedajú vyslovovať“, ale to interlingvistov netanguje ???

    Je tu otázka, ktorá „skupina chlapov“ doniesla do dnes jazyk tej pôvodnej dediny ?

    Zoberme si naše slovo „kosť“.
    Viete ako znelo v „indoeurópčine“ ?
    NUŽ, ZNELO „KOST“,
    uznali to „všetci“ lebo nenašli „výhybky“, tak ako našli pri iných slovách,
    len aby sa vyhli označiť náš jazyk za najstarší §§§§§§§§§§§§§§§§§§

    Takže, akým jazykom hovorilo najstaršie známe etnikum na našom území KOSTO-BOCI,
    známi aj ako ToLiSTO-BOCI/ Tlstoboci ??????????????????????????????????????

  148. Blažena Ovsená píše:

    Ja s Vami nesúhlasím, Metod. Prakticky všetci ľudia v Európe majú rovnaké gény. Gény nehovoria nič o jazyku. Žiaľ, genetika nám môže len napovedať, ako sa šírili isté typy ľudí, ale kde je povedané, že museli tvoriť jeden národ? Pozrite sa na Nemcov. Severní Nemci sú blonďaví a vysokí. Bavori sú iní. Traz, kto je ten pravý Nemec? Ak by som zvulgarizovala situáciu v strednej Európe, nedokazuje genetika, že sme všetci poslovančení Maďari, keď máme maďarské gény? A tie isté gény majú aj Rumuni. Nie sme teda všetci vlastne Rumuni? O tom, kedy vznikli Slovania, z akého etnika a či boli všetci rovnakého genofondu zostáva otázkou.

  149. Metod J. Sláv píše:

    Nie len mená sú dôkazom, ale dnes je to v prvom rade GENE-TIKA = RODO-TIKA !!!

    A ďalší pohľad genetikov na našu autochtónnosť:

    Plus the R1a is found in Saxony 4,600 yrs ago in Cordedware burials which actually supports that Central / East Europe like Slovakia was already R1a.

    Which is further supported by Genetic testing supporting that Slovakia has had R1a for over 10,000 yrs
    That Poland & Slovakia together have the oldest R1a haplogroup diversity in Europe.

  150. Metod J. Sláv píše:

    A ešte dačo pre tých, ktorí chcú vidieť dôkazy tam, kde tie dôkazy našej starobylosti sú:

    Vážený pán …,
    v mojom zornom poli sú aj Aborigenci, lebo
    tí vystrieľaní „z anglicka exportovanými zločincami“
    ako škodná zver na ostrove Tasmánia hovorili jazykom,
    v ktorom hodne slov bolo podobných slovám v I-E jazykoch, teda
    aj v našom jazyku (podobné slová pravdepodobne boli aj v jazyku
    kontinentálnych Aborigencov, ale boli vytlačené tradíciou tabu, ktorá
    zakazuje používať slová, ktoré by pripomínali meno zomrelého, preto
    ich slovná zásoba sa neustále mení – vymýšľajú si stále nové slová).

    My „R-kári“ musíme mať na pamäti:

    (Metod J. Sláv hovorí:
    18. Apríl 2012 o 11:49
    A ešte dôvažok “k práci amatérskych historikov”:)

    Analysis of associated STR diversity profiles revealed that among the R1a1a*(xM458) chromosomes the highest diversity is observed among populations of the INDUS VALLEY yielding coalescent times above 14 KYA (thousands of years ago), whereas the R1a1a* diversity declinestoward Europe where its maximum diversity and coalescent times of 11.2 KYA are observed in Poland, Slovakia and CRETE.

    T.J. pred 14 000 rokmi boli naši predkovia v údolí rieky Indus (zváž:
    IND = VIND !!!) viď Pandž-áb/ Päť-av(a) = Päť-riečie, …

    Civilizácia Harapy a Mohendžodara (Mohyly-trupov) mala písmo,
    ktoré sa tvarovo zhoduje s písmom Rongo-rongo na Veľkonočnom
    ostrove uprostred Tichého oceánu !!!

  151. Metod J. Sláv píše:

    A dávam sem ďalšie „MENÁ AKO DôKAZ“:

    Pán …, ja ako odchovanec prírodných vied,
    ktorý som „omylom zablúdil“ do sveta humanitných vied,
    sa nestačím čudovať, aké „konštrukty“ slovutní historici
    vytvárajú nad „bájkami“ v starých prameňoch.
    „Bájkami“ preto, lebo dnes máme k dispozícii v drvivej väčšine
    len opisy starých autorov urobené mníchmi „v službách cirkvi“.
    Napríklad:
    Kronikár Helmold sa vyjadruje v rokoch 1167- 1172, že
    „Národ uhorský dlho odolával kresťanstvu až nakoniec ho prijal.“
    My to dnes chápeme tak, že podľa neho to „uhorské“ kresťanstvo
    „nebolo to pravé kresťanstvo“ – kedy boli rímskou cirkvou uznané
    zásluhy Cyrila a Metoda za pokresťančenie Slovanov ???

    Aby tu dakto nezatrepal Maďarov, tak o „národe uhorskom“ Helmold píše:
    „a k slovanským národom sa radia aj Uhry, pretože sa mravmi a rečou od ostatných Slovanov priveľmi neodlišujú „!!!

    Takže, všetky pramene musíme „brať s rezervou“, hlavne tie, čo sa týkajú
    „nás nepravých kresťanov“.

    Toľko k dôveryhodnosti historických prameňov.
    A teraz k dôveryhodnosti „konštruktov“ historikov.

    NAPRIEK TOMU, ŽE HELMOLD V 12. ST. NAPÍSAL ONO:
    „A K SLOVANSKÝM NÁRODOM SA RADIA AJ UHRY, PRETOŽE SA MRAVMI A REČOU OD OSTATNÝCH SLOVANOV PRIVEĽMI NEODLIŠUJÚ „,
    TAK AUTORI „MAGNAE MORAVIAE FONTES HISTORICI“
    „VESELO“ PREKLADAJÚ MENO UNGAR AKO MAĎAR §§§

    NO A TAK, AKO JE TO S UHRAMI A MAĎARMI, TAK JE TO AJ
    S KELTMI A GALMI §§§

    V 17. st. istý anglický „fiškus“ stotožnil Galov s Keltmi,
    a „celý svet mu to zožral“ §§§

    Keďže sa zachovali vytesané do kameňa mená „francúzskych“ Galských kmeňov, ktoré si podmanil Cézar, TAK SA MôŽME ČUDOVAŤ,
    KTO TO VLASTNE TÍ „FRANCÚZSKY GALI“ ALIAS KELTI BOLI:

    RUTENI, SALASSI, VENETI, SENONI, MEDULI, VOLCI, LEUCI, … ???

  152. Metod J. Sláv píše:

    Dávam sem ďalšie argumenty na slovanské mená medzi „inými národmi“
    (z debaty na „hrnkovi“):

    16. Máj 2012 o 12:23

    Pán Milan2,

    musíme si uvedomiť, že na území rímskych provincií Raetia (Récia)
    a Noricum žili Vindelici, namiesto ktorých sa “zrazu” objavujú
    BOII a BAIUVARI !!! Naše slovo “boj” je v tzv. indo-európskych jazykoch
    tak špecifické, že už aj jeden anglický lingvista sa pri výklade slova Boii
    k nemu “znížil” !!!
    (Preto dnešný Augsburg bol Augusta vindelicorum a Viedeň bola
    Vindobona !!!)

    My nie sme predsa pomýlení vnúteným nám “panským” jazykom,
    tak ako maďarskí, nemeckí či anglickí vedci.

    My predsa nevnímame slovo Vened ako úplne rozdielne od slova Vinid.

    My Slovani predsa rozumieme o čom spieva Ukrajinka, keď spieva:
    “… pidmanula, pidvela … “, teda my sme zvyknutí ešte aj “o”
    “rozpoznať” v “i”, nie to ešte “i” v “e”, či “ä” v “a”!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Učenie Aria bolo odsúdené na nicejskom koncile r. 325 !!!
    (Neviem, prečo sa zrazu v našej literatúre zmenil na “nikajský”???
    Potom sa nemôžme čudovať mladému historikovi, ktorý v Historickej
    revue píše meno RICIMERa ako Rikimer, aj keď už “stredoškolská
    latina” učí, že “c” sa pred “e” a “i” číta ako naše “c” §§§ Fobos a deimos,
    páni historici.§§§)

    Vändäl GILAMIR (podľa jeho mince) vládol v severnej Afrike v r. 530 – 534.

    A pikoška pre pána Hrnka:

    v španielskej histórii figuruje Vizigót
    R I C I M I R O !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    R I S I – M I R – O §§§§§§§§§§§§§§§§§

    A podľa knihy Dějiny Španelska z edície Dějiny státú,
    Slovania boli po Židoch druhou najväčšou menšinou
    v časoch, keď Arabi ovládali Španielsko !!!!!!!!!!!!!!!
    Údajne ta boli “importovaní” ako otroci – HAHAHA §§§§§§
    Hlavne, že Arabi si ich dávali za vojakov, a aj vysokých úradníkov!!!

    Potom nečudo, že ten Coopim spomenutý český “starocestovateľ”
    sa mohol v Egypte dorozumieť po rusky!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    ( Od Coopy: …V knize Dejiny Egypta,vydavane nakladatelstvim LN v edici Dejiny statu,jsem nalezl uryvek z cestopisu ceskeho cestovatele Martina Kabatnika,ktery nekdy kolem roku 1610 navstivil Egypt a uvedl,ze se s mistnim obyvatelstvem domlouval RUSKY!!!)

  153. Pravoslav píše:

    Odporúčam stránku – http://www.vedy.sk

  154. Metod J. Sláv píše:

    Existuje Helmoldova kronika, v ktorej sa Vandali (Vändäli) stotožňujú s Vinitmi/Venetmi/Venedmi.
    „Tam, kde končí Poľsko, podľa kroniky, začína kraj slovanského národa, ktorí sa volali Vandali, ale teraz sa volajú Vinithovia alebo Vinulovia. Vinithov Helmold nazýva tiež Pomoranmi, ktorých sídla sa rozprestierajú až k Odre“.
    ( http://nabozenskesvety.info/nabozenstva-etnik/helmoldova-kronika-ako-pramen-k-studiu-2/ )

    Je to popri Maurovi Orbinimu, ktorý zapísal aj súpis vandalských slov znejúcich našsky,
    ďalší pramenný dôkaz, že Vändäli boli Slovania !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  155. Metod J. Sláv píše:

    Pán „Skalpel“!

    Ste typickým príkladom „bratislavského zmagoreného mutanta“, v dobrom !!!!!

    Predpokladám, že ako „coolový“ Prešpurák ovládate nemčinu,
    TAK MI VYSVETLITE „DOIČOVSKÝ“ VÝZNAM MENA MESTA
    UPROSTRED „GERMÁNSKA“: G O S L A R,

    ALEBO TIEŽ MESTA B I E L E F E L D ?????????????

    Obidve mestá sa nachádzajú v oblasti, kde sa našli historické
    listiny hovoriace o tam usadlých Slovanoch !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  156. Jozef Scalpel píše:

    Dobry den vazeni diskutujuci, som milo prekvapeny, ze moj prispevok nebol vymazany, co je pravidlom blogu pana Antona Hrnka. Vdaka netu, kazdy z nas ma moznost si overit hodnotu spominanych publikacii. V pripade pana Miroslava Demka, jeho tvrdenia akademicka verejnost nebrala vazne, samozrejme okrem slovesnkej citatelskej verejnosti.
    V pripade slovinskych autorov ich teoria bola prijata s davkou skepticizmu z radov renomovanych slovinskych historikov. Novinari, politici, umelci a laicka verejnosti bola nadsena.
    Prajem Vam vsetkym vela radosti pri objavovani historie Vasich predkov. V mojich zilach prudi nemecka, madarska a aj slovanska krv. Moj genofond nikdy nebol „slovensky“ ci nedaj Boze staroslovensky, co povazujem za absolutny nezmysel, tak ako aj Bratislavu za historicke slovanske mesto.

  157. Metod J. Sláv píše:

    Pán „Skalpel“,
    ak dakto chce byť dnes ostro vedecký,
    TAK MUSÍ VIDIEŤ AJ DO INÝCH VEDNÝCH ODBOROV!

    HISTORIK MUSÍ NIE LEN OVLÁDAŤ TO, ČO MU VTĹKLI V ŠKOLE,
    TEDA TO, ČO V MINULOSTI VYPOTILI VTEDAJŠIE AUTORITY,
    ALE MUSÍ MAŤ NAČÍTANÉ ORGINÁLY STARÝCH LISTÍN, MUSÍ
    BYŤ ZBEHLÝ V INTERLINGVISTIKE, ARCHEOLÓGII A SAMOZREJME
    V GENETIKE.

    AK TOTO VŠETKO DAKTO NEOBSIAHNE, TAK JE LEN PAPAGÁJOM,
    NEUSTÁLE OPAKUJÚCIM OMYLY STARÝCH, POZNANÍM ICH DOBY
    OBMEDZENÝCH „AUTORÍT“.

    A TAKÝ „OBMEDZENEC“ NEMÁ „BUNKY“ NA TO, ABY DOKÁZAL OCENIŤ
    PRÁCU SKUTOČNÝCH VEDCOV!

    A ZÁVEROM, „VĎAKA“ TAKÝM RADOBYOSTRÝM SKALPELOM, SME DNES
    „MALÝM BEZVÝZNAMNÝM NÁRODOM“, LEBO TAKÍ „ŠIKULKOVIA“ AKO ON,
    SA „CÍTIA“ BYŤ PRÍSLUŠNÍKMI ONEMEVŠÍCH ALEBO OMONDOKIEVŠÍCH
    ODRODILCOV S VIDINOU DOSIAHNUŤ NA MASTNEJŠIE KOSTI
    ZO STOLA PÁNOV OKUPANTOV A KOLABORANTOV!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  158. jozef píše:

    Dobrý deň p Jozef Scalpel

    Každá jedna z osôb Vami v minulom článku spomínaných niečo, vymyslela, stvorila, našla, či vytvorila.
    Mňa by zaujímalo čo Ste „zrealizoval“, okrem minulého článku Vy.

  159. Jozef Scalpel píše:

    Ethnogeneza Slovincov podla Jozka Savliho, Vladka Pavcica – pod umeleckym menom: Matej Bor. K comu dospeli tito \"psedohistorici\"? Originalnemu nezmyslu.
    Nasa roduverna sestra Blazenka Ovsena je novodoba ethnograficka a linguisticky genius. Pan farar Durica stvoril Historiu Slovakov, STB-ak Drahoslav Machala vymyslel krala staroslovakov. Blazenka Ty mi pripominas Miroslava Demka, ktory nasiel stareho Slovaka Frantiska Lista. Je pochopitelna snaha maleho bezvyznamneho naroda hladat svoju identitu.
    Teraz Blazenka trosku pre vytriezvenie:
    Venetic theory
    The theory created a great controversy in the Slovenian and Yugoslav public in the late 1980s. Several of the most prominent Slovenian historians, such as Bogo Grafenauer and Peter Štih, entered into open polemics with the authors of the theory. On the other side, many prominent public figures publicly supported the claims advanced by the Venetic theory, among them the designer Oskar Kogoj, authors Zorko Simčič and Lucijan Vuga, and politician Zmago Jelinčič Plemeniti. In the 1990s, the theory gained institutional support of the World Slovenian Congress, publishing much of the literature advocating the theory and organizing international symposiums. The theory has also gained important support in some nationalist circles.

  160. Metod J. Sláv píše:

    Ospravedlňujem sa, ale musím urobiť jednu opravu
    v mojom príspevku zo 14. August 2011 o 22:18.

    Konkrétne musím popraviť tieto dve vety:
    “Samozrejme, že pod týmito titulkami neuvádzajú koľko % toho
    „britského“ R1b ten Tutanchamón má. A už vôbec sa neuvádza
    podiel bratskej slovanskej haploskupiny R1a!!!”,
    v ktorých som, súc v spravodlivom rozhorčení, “dopietol” dve veci.

    Takže skutočnosť sa má tak,
    že Tutanchamón je 100% R1b, čo však zároveň znamená,
    že je potomkom “zmutovaného” Slovana R1a, ktorý “zmutoval”
    podľa najnovších poznatkov cca pred 8500 rokmi dakde nad Čiernym morom.

  161. Metod J. Sláv píše:

    Západ, hlavne Británia, v tejto uhorkovej sezóne žije zistením, že genetický profil Tutanchamóna obsahuje aj haploskupinu R1b (presnejšie R1b1a2), ktorej majú najviac Íri a smerom k nám jej ubúda. Časopisy majú „palcové“ titulky typu „Tutankhamun Ancestor of 70% of All Britons!“

    DYS# 393 390 19 391 385a 385b 439 389-1
    Allele 13 24 8/14 11 11 14 10 13

    DYS# 392 389-2 458 437 448 GATA H4 456 438
    Allele 13 30 16 9/14 19 10 15 12
    Y-DNA profile of Tutankhamun

    Zdroj: http://www.igenea.com/en/index.php?c=62
    Samozrejme, že pod týmito titulkami neuvádzajú koľko % toho „britského“ R1b ten Tutanchamón má. A už vôbec sa neuvádza podiel bratskej slovanskej haploskupiny R1a!!! (Vie to dakto z vás vyčítať z toho profilu uvedeného vyššie???)
    Tu som si spomenul na to, čo som zachytil v jednom dokumentárnom filme o prevratnom náleze tzv. Bielych múmií na západe Číny v púšti Taklamakan. Tieto múmie, suchom konzervované pochované telá, sú geneticky príbuzné nám Slovanom, pretože aj u nich prevažuje genetická haploskupina R1a. Ja som však nezachytil palcové titulky v našich novinách informujúce nás o tom, že naši predkovia pred 4000 rokmi žili aj v západnej Číne.
    A ten fakt, že genetický profil Brahmánov v Indii je tiež slovanský, to som tiež nevidel nikde napísané palcovými titulkami.

    A už vôbec som nevidel palcové titulky, ktoré by nás informovali, že aj tzv. Múmia z ľadu,
    OTZI, je genetický príbuzný nám, ktorí „žijeme na severe Strednej Európy“, ako to je
    napísané v jednej múdro sa tváriacej knihe vydanej na Západe a pojednávajúcej
    o pôvode človeka.

    A že rozborom zloženia jeho zubov bolo potvrdené, že vyrastal dolu v južnom údolí pod miestom jeho nálezu.
    A ŽE Z TÝCHTO DVOCH FAKTOV VYPLÝVA dôkaz, že VENETI = VENEDI !!!!!!!!!!!
    Z tohto je jasné, prečo sú Benátky / Venetia postavené “v močiari” spôsobom, ktorý
    bravúrne zvládali naši predkovia, a ktorým stavali svoje refúgiá, doslova “úbežištia” tam,
    kde neboli vyvýšeniny, teda hlavne na území ako je dnešné Pomoransko skomolené
    “onemievaním” na Pomern. !!!!!!!!!!!!

  162. Ramiannka píše:

    Korutánsko je historické územie v dnešnom Rakúsku, Slovinsku a Taliansku (vo vzťahu k ranému stredoveku aj v dnešnom Nemecku-Bavorsku). Do 10. storočia sa označuje aj (a azda presnejšie) ako Karantánia.
    Korutánsku zodpovedajú postupne tieto historické útvary:
    · 1. pol. 7. stor. – 788: Korutánske kniežatstvo (Kniežatstvo Karantánia, Karantánske kniežatstvo)
    · 788-976: Korutánska marka (Marka Karantánia, Karantánska marka) – pričom v prvej polovici 10. stor. bolo postavenie „marky“ voči Bavorsku nejasné
    · od 976: Korutánske vojvodstvo – pričom titul vojvoda sa vyskytol s prestávkou už 876
    Na konci prvej svetovej vojny bolo vtedajšie územi Korutánskeho vojvodstva rozdelené medzi Rakúsko, Taliansko a Slovinsko. V rakúskej časti je dnes spolková krajina – pozri Korutánsko (spolková krajina).

    http://pvh.ff.cuni.cz/exkurze05/referaty/cizmarova_kranj_a_kransko.pdf

    Samo pochadzal z Karantanie, zdroje:

    Historik Fredegar Scholastik, ktorý bol takmer súčasníkom Sama, ho nazýva kráľom Winidov. Žiaľ, Fredegarova kronika neobsahuje žiadnu geografickú informáciu týkajúcu sa umiestnenia Samovej krajiny. Druhý historický zdroj informácií, ktorý popisuje aktivity kráľa Frankov, Dagoberta, prevzal informácie od Fredegara a preto v ňom nenájdeme nič nové. Tretí a zároveň posledný historický zdroj, v ktorom nájdeme zmienku o Samovi sú už spomenuté pamäti biskupa zo Salzburgu (Soľnohrad) – Conversio z roku 871 n.l.
    A práve v pamätiach, na rozdiel od Fredegarovej kroniky, môžeme nájsť presný geografický opis: „V časoch slávneho kráľa Frankov, Dagoberta, Slovan nazývaný aj Samo, zostal v Karantánii a stal sa vládcom tamojších ľudí.“
    K tomu aby sme mohli určiť vierohodnosť zdroja by sme mali vedieť, že salzburská diecéza bola založená 35-40 rokov po smrti Sama, ktorý vládol v období medzi rokmi 623 a 658. A tak informácie zo Salzburgu sú takmer dobové. Navyše, salzburské biskupstvo vyslalo v rokoch 748-784 do Karantánie misionárov a tak lokálna história im musela byť známa. Museli takisto poznať lokálne cirkevné záznamy, ktoré boli vyhotovované salzburským biskupským vikárstvom. Autor Conversio, ktoré bolo vyhotovené biskupským vikárstvom v Salzburgu, musel poznať autentické záznamy nielen z Karantánie ale aj z celého biskupstva.

  163. Metod J. Sláv píše:

    Pre tých, ktorým argumenty uvedené v článku, a teda v knihe Veneti, nestačia,

    odporúčam knihu:

    Jarmila Justová: DOLNORAKOUSKÉ PODUNAJÍ v raném středověku, ACADEMIA, Praha 1990.

    Je to vedecká kniha, sumarizujúca výsledky archeologických nálezov na území Rakúska,
    ktoré dokladajú, že Slovania na území RAETIE/RäCIE žili minimálne v „čase Avarov“!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *