Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 2. časť – Maďarsko
Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz do zeme Pribinu a Koceľa. Navštívila Striehon (Ostrihom), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Blatno (Balaton), niekoľko múzeí, Pribinov Blatnohrad (Zalavár), Sánku (Zánku), Veľký Važín (Nagyvázsony), rímsky dom pri Nemesvámosi a nakoniec čerešničku na torte Trianonské múzeum vo Várpalote.
Vybrala som sa do Maďarska, aby som na vlastné oči videla niekdajšiu zem Slovákov, pravlasť všetkých Slovanov, Staré Slovensko, Slovenskú Zem. A veruže bola krásna.
Striehon/Ostrihom
Hneď za maďarskou hranicou ma očarila ostrihomská/striehonská kapitula. Majestátne sa týčila nad Dunajom a vysmievala sa našej slovenskej malosti. V porovnaní s panelákovým Štúrovom to bolo naozaj niečo veľkolepé. Kapitula je pritom obyčajná gýčovitá napodobenina rímskej architektúry, no proti ohyzdným panelákom by vyhrala aj drevená chyža.
V Ostrihome som našla jediný protislovenský prejav. Smerová tabuľa s nápisom Štúrovo bola doškrtaná a prepísaná na maďarskú verziu Párkány. Nuž, keď niekto ukradne niekomu zem, musí si veľa vecí dokazovať.
Pri vstupe do samotnej kapituly ma pobavil slovenský text. Písal ho evidentne nejaký echtový Maďar. No, kde nie je gramatika, je aspoň vôľa a aj tá sa cení:).
Stoličný Belehrad/Székesfehérvár
Niekdajšie hlavné mesto Uhorska na mňa spravilo veľmi dobrý dojem. Maďari sa oň naozaj príkladne starajú. Je preplnené sochami uhorských vládcov a zväčša vyzerajú hrozivo. V tomto meste som navštívila najmä múzeum. Chcela som vedieť, či v ňom nájdem niečo o Slovákoch. Slováci, ani Slovania tam neboli zmienení ani raz. Tiež som chcela vidieť rímske nálezy, pretože som presvedčená, že Rimanom slúžili práve Sloveni. Hoci naši historici trápne kladú príchod Slovanov až v 6. storočí, ja verím Nestorovi, ktorí tvrdí, že Rimania si Slovanov podrobili. Teda Slovania tam už museli byť pred Rimanmi. Slovania, ktorí sa nedali podrobiť, odišli do nových krajov a zvyšok Slovanov zostal a pracoval na Rimanov.
Pri Blatne
Konečne som dorazila k Blatnu/Balatonu. Slováci a slovenčina sa nekonali. Sklamanie. Po Slovákoch ani chýru, ani slychu. Pomaďarčili sa a zabudli svoju reč. A tak mi Maďari nerozumeli ani slovo a považovali ma za Poľku.
Večerná prechádzka k jazeru mala zvláštne čaro. Zablatené brehy s rákosím a do toho mesačný svit. Nie nadarmo Slováci pomenovali Blatno podľa blata.
Pri ceste do motela narazila som na akési tabule, ktoré zobrazovali akéhosi starého Terchovca s vrkôčikmi, hotový Jánošíkov otec, a tak som zbystrila. Tabuľa propagovala Trianonské múzeum vo Várpalote a hoci som vôbec nemala v pláne navštíviť toto mesto, rozhodla som sa, že tak predsa len spravím. A neľutujem! Naozaj to stálo zato! Ale o tom až nakoniec.
Blatnohrad/Zalavár
K Pribinovmu hradu som sa blížila s najväčším očakávaním. Čo asi uvidím? Slávne knieža, vyhnané z Nitry, ktoré sa nevzdalo a ďalej zveľaďovalo Slovenskú zem, tentoraz pri Blatenskom jazere. Jedno z centier slovenskej cirkevnej misie Kyrila a Metoda.
Žiaľ, realita bola trpká. Pribina bol zmienený až raz, informačné tabule boli písané všeliako, len nie po slovensky, a zmienka o Slovákoch chýbala úplne. Podobne ako sa Zavacká so Sulíkom stránia povedať, že Svätopluk bol slovenský kráľ, tak sa Maďari nezmieňujú o pôvode a titule Pribinu. Je to hanba. Vyzdvihovaný bol biskup Adalrám a Nemci.
Moje sklamanie sa ďalej stupňovalo. Nielen Maďari sú na hnabu sveta, ale aj Slováci. Kým Slovinci a Bulhari postavili Kyrilovi a Metodovi dôstojný pamätník, Slováci sa zmohli len na jeden nič nehovoriaci základný kameň s vyschnutým vencom. To už nie je ani trápne.
Západný breh Blatenského jazera
Navštívila som dedinu Sánka (Zánka), kde som sa okúpala v Blatne a tiež mestečko Veľký Važín (Nagyvázsony), kde som si pozrela zrúcaninu stredovekého hradu. Táto oblasť bola kedysi čisto slovenská. Škoda, že to tak nezostalo. Tento región je veľmi pekný, naozaj zem zasľúbená. Krajinou sa tiahnu viničné a ovocné sady.
Na moje prekvapenie však tu bolo dosť veľa nehnuteľností na predaj. Hypotekárna kríza sa prejavuje aj v Maďarsku. Maďari si nabrali úvery vo švajčiarskych frankoch a keď ich ekonomika oslabila a frank posilnil, spôsobilo to masívnu neschopnosť splácať dlhy.
Rímsky dom pri Nemesvámosi
Zaujímavosťou na mojej ceste po Maďarsku bol zrekonštrovaný rímsky dom pri Nemesvámosi. Tu som mohla vidieť, ako žili Rimania. Spýtala som sa miestnej sprievodkyne, kto boli tí ľudia, ktorí sa starali o to obrovské hospodárstvo – samotný hlavný dom mal výmeru okolo 1000 m2. A to bol len jeden dom! Táto usadlosť patrila iba JEDNEJ rímskej rodine! Sprievodkyňa mi odpovedala, že to boli miestni Maďari (Hungarians – bavili sme sa po anglicky). Keď som ju opravila, že v tej dobe predsa neboli v Karpatskej kotline žiadni Maďari, opravila sa a povedala, že to myslela obrazne, vraj to boli miesti ľudia, roľníci z tej zeme. Že to boli Slováci som sa nedopočula. Aká to škoda.
Čo sa týka Rimanov, musela som sa im pokloniť. V dobe pred takmer 2000 rokmi mali podlahové kúrenie. Nuž, určite im do pecí prikladali drevo Slováci.
Trianonské múzeum vo Várpalote
A tu prichádzam k sľubovanej čerešničke na torte. Zavítala som do Trianonského múzea vo Várpalote. Dobre som sa obrnila, zapla svoj verný fotoaparát a vrhla sa do osieho hniezda.
Pripadala som si ako v zlom sne. Okolo mňa sa vznášali krvilačné turuly ako havrany zo slávneho hororu. Bolo ich tam aspoň sto. Nasledovali mapy rozdeleného Uhorska a patetické výlevy typu Nem, nem, soha! Pýtala som sa seba v tej chvíli, či si Maďari uvedomujú, že to oni v skutočnosti ukradli zem Slovákom. Ja viem, že psychologicky tvoria Karpatské hory ideálne hranice jednej zeme, ale faktom zostáva, že v tej zemi žije niekoľko národov. A práve maďarský národ je v nej ako päsť na oko, nekompatibilný so zvyškom. Ja chápem ich traumu, ale či aj oni chápu našu traumu? Že nám zostali pre život neúrodné hory a že aj my musíme niekde žiť. Majú tú najlepšiu zem a ešte sa im máli. Hovorila som si, aby ich to chamtivstvo nakoniec úplne nezničilo.
Trianonské múzeum by svojou patetickosťou prekonalo aj pápežov pohreb. A naozaj, recitál v pohrebnej miestnosti je toho dôkazom. Čierne zástavy, čierne obrusy, čierne stuhy, čierne kríže, ukrižované Uhorsko. Mohli ho mať jednotné, keby sa boli naučili po slovensky!
Byť prehnane patetický je jedna vec, ale velebiť fašistu Horthyho, ktorý napadol Slovensko, je dobrý dôvod na diplomatickú nótu.
Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Tak aj Československo podnikalo po vojne kroky, aby oplatilo neprávosti, ktoré na nás vykonal maďarský národ a najmä maďarská armáda, ktorá vyháňala Slovákov z južného Slovenska.
Trianonská zmluva nepochybne predstavuje pre Maďarov traumu. Uhorsko spôsobuje traumu zase nám, Slovákom. Mám nápad a riešenie. Porozumenie na oboch stranách. Smúťme s nimi za rozpadom Uhorska a na oplátku nech oni zase oslavujú s nami vznik nového Slovenska. Pripijeme si dva krát!




















Pán Juraj,
potreboval by som sa dostať k novému maďarskému stredoškolskému atlasu sveta,
alebo aspoň ku skenu jeho mapy ľudských rás so “zaostrením na Európu”.
Vedel by ste mi v tomto sprostredkovaní pomôcť?
Veľká Vám vďaka za ochotu.
Pani Blažena, ale s tým bádaním bez znalosti maďarčiny – na tom trvám. Ja maďarsky len hovorím len \"kuchynsky\", ale mám priateľa \"maďara\", s ktorým veľa konzultujem. Bez toho by sa ani on, ani ja nedostal ďaleko. Investovať veľa peňazí na cestu k Zalaváru bez podpory v maďarčine …to potom nie je využitá cesta! Ale poznám to: nedalo vám to a išla ste
. Určite sa tam zastavím aj ja. Ale najprv sa na to pripravím
. Teraz ma zaujíma hlavne Bojná, Nitra, Zlaté Moravce a Vráble.
Všimla ste si, že na západnom Slovensku je o poznanie vyšší priemer vzrastu populácie? Hlavne v miestach, ktoré som spomenul? Všimla ste si, že hlavne v požitaví je nápadne veľa dobre urastených ľudí so svetlými vlasmi? Vie to niekto vysvetliť, prosím? Ten vzrast nie je len lepšou výživou. To nech mi nikto netvrdí! Ozaj, tak vysokých ľudí môžete vídať v Miškovci, Egri a okolí.
Pani Blažena, ale s tým bádaním bez znalosti maďarčiny – na tom trvám. Ja maďarsky len hovorím len “kuchynsky”, ale mám priateľa “maďara”, s ktorým veľa konzultujem. Bez toho by sa ani on, ani ja nedostal ďaleko. Investovať veľa peňazí na cestu k Zalaváru bez podpory v maďarčine …to potom nie je využitá cesta! Ale poznám to: nedalo vám to a išla ste
. Určite sa tam zastavím aj ja. Ale najprv sa na to pripravím
. Teraz ma zaujíma hlavne Bojná, Nitra, Zlaté Moravce a Vráble.
Všimla ste si, že na západnom Slovensku je o poznanie vyšší priemer vzrastu populácie? Hlavne v miestach, ktoré som spomenul? Všimla ste si, že hlavne v požitaví je nápadne veľa dobre urastených ľudí so svetlými vlasmi? Vie to niekto vysvetliť, prosím? Ten vzrast nie je len lepšou výživou. To nech mi nikto netvrdí! Ozaj, tak vysokých ľudí môžete vídať v Miškovci, Egri a okolí.
Ospravedlňte, prosím, moje preklepy!
Prsty sú rýchlejšie, ako oči. Už mám na to aj nárok
!
Juraj, vďaka za pekné slová, hlavu hore, situácia nie je vôbec zlá, len sa na vec treba pozrieť zo správneho uhla. Ja vidím obrovský pokrok, ktorý sa na Slovensku dosiahol. Veď za ČSR nemohla byť prezentovaná iná história ako tá čechoslovakistická s dôrazom na českú. Odvtedy sa veľa zmenilo a veľa sa mení a ešte sa veľa zmení. Len to chce trpezlivosť a vieru. Pokiaľ chcete prispieť na stránku článkami, napíšte Adminovi.
Aba som nevyzeral, božechráň, ako nejaký nepriateľ národa slovenského, chcem napísať to, s čím som tu mal začať a ospravedlňujem sa, že som tak neurobil!
Som veľmi vďačný tvorcom tohoto portálu za to, že ho vytvorili, že ho držia v pomerne dobrej úrovni a teším sa z toho, že sem chodí pár ľudí, ktorí veľmi fundovane hľadajú pravdu o našej histórii. Sú mi milé aj šarvátky o pravdu. Lebo nás posúvajú niekam ďalej k poznaniu a obohacujú nás. Našu históriu, ale aj súčasnosť vnímam pragmaticky. Hrá všetkými farbami. Nie menej, ani viac, ako hrajú farbami iné národy. Vnímam zlé, ale aj dobré udalosti.
.
Myslím, že svoje deti som vychovával naozaj v najlepšom svedomí, k slušnosti, mravnosti a hrdosti. S manželkou sme si priebežne sledovali, o čom sa učia v škole a tak sme volili poznávacie trasy po Slovensku. Keď sa učili o Kraskovi, išli sme k jeho rodnému domu, keď sa učili o Matici slovenskej, boli sme tam. Aj v národnom cintoríne, národopisnom múzeu. Naše deti videli CELÉ Slovensko. Dokonca aj Zakarpatskú Rus, ktorá nám niekedy patrila. Pochodili sme mnoho našich krásnych hôr, kúpalísk, hradov…naozaj sme boli všade.
Vážim si, pani Ovsená, že ste boli na Balatone po stopách Pribinu, Koceľa a ďaľších. Tiež, keď som sa zaoberal vpádom Tatarov som prešiel ich trasu, resp. trasu od bojiska na Muhi, kde je pamätník (možno si urobím čas a niečo o tom napíšem) – až po ostrov Brač, kde sa údajne skrýval skoro dva roky Belo IV.
Neváhal som investoveť do jaskyniarskeho výstroja, aby som prešiel staré bane v Slovenskom rudohorí, alebo 43 jaskýň Slovenského krasu, kde som si urobil štúdium Bukovohorskej kultúry a podriadil svoju dovolenku bádaniu až na Kréte, kde som prežil radosť z “objavu”, ktorý nás spojil s touto krajinou. O tom, ak by bol záujem, môže byť tiež jeden článok
Takže nechcem, aby som tuto bol vnímaný ako odrodilec a zradca, ale ako človek, ktorý napriek tomu, že vo mne cirkujuje len málo slovenskej krvi, milujem túto krajinu, tento ľud a nechýba mi naozajstná hrdosť vyplynuvšia z poznania. Ale tento ľud vnímam bez servítky: taký, aký je.
Pani Ovsená, nemám 15 rokov, aby ste ma strašila zaklínadlami a nechcem sa s vami ani prekárať. V mojom príspevku, prosím, nehľadajte nenávisť, nadradenosť. Budem asi viac používať symboliku (pre mladších: smajlíkov).
.
Keď sa povie, že národ je múdry, to neznamená, že je múdry celý. Znamená to, že je tam veľmi veľa múdrych ľudí. Keď som napísal, že národ slovenský sa nezaujíma o svoju históriu, nemal som na mysli tých pár ľudí, čo zájdu do múzea, či si prečítajú nejakú knižku. Mal som na mysli drvivú väčšinu ľudí v tomto štáte, ktorá je k histórii ľahostajná. Môj názor nie je len mojim názorom. Je názorom ľudí z odbornej obce historikov. Mám kontakty s viacerími s nich. Navyše navštevujem historické miesta v Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, v Čechách…naschváľ spomínam krajiny, s ktorými si viac-menej môžeme porovnávať hospodársku situáciu. V tých krajinách sa omnoho lepšie starajú o svoje historické pamiatky, omnoho lepšie vychovávajú svoje deti k hrdosti na svoj národ, na svoju minulosť, ako my. Čech, Maďar, Poliak nezradí svoju reč, ako my, pani Ovsená! Bol som na vojne v Čechách mnohí Slováci tam hovorili ČESKY! Mal som kolegu zo stredu Slovenska, ktorý keď služobne telefonoval do Čiech hovoril ČESKY. Máte príklad na ešte jeden národ v Europe, ktorý si dal vziať svoje ženy, krajinu a dobrovoľne sa ponemčoval, pomaďarčoval, počeštil, poklonkoval sa predtým Hunom, Turkom, Rusom….
Žil som na južnom Slovensku, kde maďarónske hnutie CSEMADOK je mimoriadne činný. Usporadúvajú krásne akcie, ktoré priťahujú aj Slovákov. Prečo? LEBO SLOVÁCI sedia za pecou doma a svoje kultúrne udalosti, ak nejaké sú ignorujú. To je pravda, pani Ovsená! Smutná pravda. Až taká smutná, že je ako kliatba.
Pani Ovsená, je tu mnoho práce na týchto bolestiach. Najprv ich takto pomenujme, priznajme sa k tomu hroznému, čo páchame, čo sme spáchali a začnime kupovať SVOJ tovar – hlavne potraviny. Cez pokoru priznania si chyby sa dostaneme k rozhodnutiu pomaly a trpezlivo sa meniť. Lenže na kultúru je treba veľa peňazí. Slovensko chudobnie a napr. obchody s knihami sa pomaly zavierajú. Od Zvolena na východ je to tak. Ľudia nemajú pomaly na základné živobytie. A tak urobiť rozhodnutie meniť národ…nuž, kultúrnosť nemusí byť vždy spojená s peniazmi. Upratať si vlastný dvor aj keď žijem na dedine neznamená mať veľa peňazí. Kto má odvahu susedovi povedať: hej, Ďuro, máš svončík na dvore, šptíš nám štát!? Tam to začína a končí.
Pan Juraj, podla mna by ste mali dobrorecit na svoj zivot. Zlorecenie je zdrojom kliatieb. Nie je pravda, ze Slovaci sa nezaujimaju o svoje dejiny. Prave naopak, zaujimaju sa o ne.
Dobrý deň všetkým.
V prvom rade chcem povedať, že keď sa niekto chce prednášať závery a korekcie v našej histórii, musí zahrnúť do nej históriu celej krajiny – včetne juhu, teda dnešného Maďarska. Ak sa chceme aspoň priblížiť k pravde, NIE JE TO MOŽNÉ BEZ ZNALOSTI MAĎARSKÉHO JAZYKA: Bez toho, aby sme rozumeli maďarskému jazyku môžeme po Zalaváre chodiť dva roky a budeme len fantazírovať. A nielen tam. Hlavne v archívoch, knižniciach maďarska. Pani Ovsená, takto sa špacírovať po kraji Zala dokáže kdekto. Ale vyrieknuť nejaký konkrétny dôkaz, to chce nielen guráž, ale aj rukolapné dôkazy.
Pátrala ste, kde všade mohla byť “naša zem”. Podľa doteraz známych skutočností to bola zem, kde aj teraz žijeme. Tie ostatné kraje sme predali prišelcom . Hlavne Staromaďarom, ktorí poznajúc, že sa do tzv. Etekhozu už nemôžu vrátiť a na svoje rozmnožovanie potrebujú ženy, dali sa k nám, lebo u nás mali všetko, čo potrebovali a hlavne hotové. Našli rozhádané spoločenstvo, kde každý chce mať pravdu, každý chce panovať a najlepšie na svojom. Ak vám to pripomína súčastnosť, je to len potvrdenie, že rozmýšľam správne. Nebol problém usadiť sa najprv na zimu, potom,keď sa už nedalo so šabličkou doširoka zbíjaťči v službách Slovenov, alebo ako ich poručníci, aj usadiť sa natrvalo. A hlavne ochotne nechať naše slovanské devy odchádzať do zmiešaných manželstiev, pri ktorých si mladica zobrala v rámci vena kus poľa, lesa a tak sme pomaly prišli o Panóniu. Nenásilne, pomaly, potichu a rafinovane. To, že naše devy majú radšej cudzie mužské …sme svedkami denno-denne. Sme svedkami aj pri tom, ako naše deti – použijem pejoratívum – sa opičia po USA, preberajú nielen módu, správanie, konzumný život, ale hlavne jazyk. A tak sa pomaly a isto dočkáme aj toho, že sme prišli nielen o poriadny kus zeme, prídeme aj o svoj jazyk. (O fabriky sme už prišli. Tiež nenásilne. A dovolili sme všelijakým prišelcom vybudovať si aj svoje fabriky, kde zotročujú náš ľud.) Pravda, neplatí to len pre náš národ slovenský, ale aj pre národ český. S tým rozdielom, že čech svoj národ nezradí, keď je vonku…my sa správame, akoby sme ani Slovákmi nechceli byť. Preto sme sa dobrovoľne pomaďarčovali, ponemčovali, predtým poturčovali…
Nie je pre mňa jednoduché, že národ slovenský je taký, aký je. Nesťažujme si, že našu históriu deformujú a vymazávajú Maďari a Česi. Veď ona nás ako národ nezaujíma!´Maďari si svoju minulosť vážia. My sa k nej otáčame chrbtom, akoby sa nás netýkala. Toť hľa, koľkíže chodia na túto stránku??? Alebo aj na iné stránky o histórii. Alebo – koľkíže chodia po múzeách v našich mestách??? Maďari boli mnohokrát prichytení pri kladnej deformácii svojich dejín. V mnohom preháňajú. Ale na každom kroku je busta, pamätná tabuľa a pamätné miesta, ktoré hojne navštevujú ako pútnické miesta. My máme nie menej pamiatok, alebo aj prírodných krás a pozoruhodností a pozrite sa na ne! Hanba sa aj priznať! Tak, ako sa v historických prameňoch o nás veľmi nepekne vyjadrovali historici a cestovatelia, že sme národ špinavý, tak isto o nás môžu písať a zrejme aj píšu dnes. Opakujem, nepíše sa mi to ľahko. Píšem to v zdravej nasrdenosti aby som toto vykríkol na tomto fóre.
Pani Ovsená, rád vás čítam, ale ste málo presvedčivá.
Drahý Milan,
hvala ti lepa / veľká ti vďaka !
Ty sa dejinám venuješ profesionálne alebo “amatérsky”?
Kde si sa oboznámil s knihou Maura Orbiniho?
še v angleškem jeziku
http://www.carantha.net/the_vends_in_scandinavia.htm
Gospod Metod,
našel sem nekaj o Vandalih:
http://www.protraditione.net/showthread.php?t=1088
piše, da so včasih imenovali “prekmurski dialekt” Vandalski. Ta dialekt se govori v severovzhodni Sloveniji in področju madžarske proti Blatnemu jezeru. V tej razpravi med drugim piše:
Vandalski jezik uradno spada v skupino vzhodno-germanskih jezikov. O njemu je le malo znanega, domneva pa se da je bil najbolj soroden Gotskemu jeziku. O sorodnosti z Slovenščino se je omenjalo v srednjem veku zgolj glede povezave s prekmurščino, katero so imenovali vandalski jezik(vandalska vusta po prekmursko). Toda kljub vsemu se je nekaj znanja o Vandalskem jeziku ohranilo in tako pisec Mauro Orbini v svoji knjigi iz leta 1601 navaja nekaj vandalskih besed, na primer: stal(stol),baba(babica),ptach(ptič),kobyla(kobila) ,krug(krog),golubo(golob),klicz(ključ),zumby(zobi) ,mlady(mladi).
Vse omenjena besede nakazuje izredno podobnost, skorajda identičnost s slovenskimi besedami (verjetno tudi z slovaškimi).
lep pozdrav, Milan
Dragi gospod Metod,
v slovenskem jeziku beseda “plesa” pomeni goli del zemlje, na primer jasa v gozdu, kjer se kosi trava. To besedo še danes uporabljamo v mojem dialektu. Beseda ” pleša” pa na primer pomeni zgornji del glave brez las. V osnovi je pomen enak. V bližini mojega mesta Postojna je hrib Pleša, v bližini mesta Zagreb je hrib Pleso…Torej na osnovi besede plesa ne moremo razvijati teorije, da je področje Blatnega jezera bilo slovaško ali slovensko.
V Sloveniji je mnogo različnih narečij in med njimi veliko razlik. Kar se imena “vandalsko narečje” tiče, ga danes v Sloveniji ne poznamo. Obstaja pa teorija da so Vandali bili Slovani. Mogoče je ime “Windish” temu najbližje. Tako imenujejo Slovence, ki živijo v odmaknjenih dolinah in gorah v Avstriji. Ali pa mogoče “Beneško- Venetsko” narečje v alpski Italiji.
pozdrav, Milan
No, už hádam tretí krát čôsik píšem a furt mi nevychádza do von! Ale nevadí, ide mi o to, že p.Blažena dáva do pľacu úžasné veci! Má odvahu písať také, že sú nekonformné s vládou a malou časťou Slovenských ľudí! Byť Slovákom je ťažké, Slovenkou ešte ťažšie….ala byť Slovenom je najťažšie! Dokonca Slovena neberie opravovač…čo sme to za ľudia? Ale, nič…v pohode, Slovinci sú naši bratia, Moravskí Slováci tiež, len keby sa k otcovskému priezvisku vrátili…My Slovene!!!
Drahý Milane,
gospoda Ovsená Ti neodpovedá, asi je zaneprázdnená, tak na Tvoj príspevok zareagujem ja.
Náš jazykovedec prof. Ján Stanislav vyhľadal v starých dokumentoch najstaršie zápisy
“predmaďarských” názvov dedín (vesníc) a miest (gradov) na území Uhorskej kotliny
(Karpatskej kotliny) a usúdil, že hranica medzi vašimi slovinskými a našimi slovenskými
nárečiami v minulosti išla poniže Plesa/”Blatoňa”/Blatného jazera.
Veď aj ten starý, v rímskych časoch zapísaný, názov Pleso (Pelso, Pelisa, … )
svedčí, že okolo dnešného Blatoňa žili predkovia dnešných Slovákov, lebo
len naša slovenčina má jazerá s názvami Pleso a to v Tatrách.
Neviem o tom, žeby aj vaša slovenčina používala slovo pleso na pomenovanie jazera.
A ono je to vlastne jedno, hlavná vec, že si do dnes dobre rozumieme.
V jednej knihe som čítal, že jedno z vašich slovenských nárečí sa volá “vandalské”.
Čo Ty o tom vieš ?
Draga gospa Ovsena,
čudi me kako razvijate teorijo, da so bili ob Blatnem jezeru Slovaki. Zanesljivo so bili Slovani, vendar bliže Slovencem. Blatno jezero je zelo blizu slovenski državni meji in globoko v Madžarski so še 1o let živeli Sloveci. Še danes je nekaj občin v Madžarski državi od slovenske meje proti Blatnem jezeru dvojezičnih s slovenskimi šolami. Zgodovina Madžarske je slovanska (tudi genetika ljudi to kaže), ne moremo reči da je slovaška. Enako je slovenska kot slovaška- po veliki verjetnosti je na celotnem področju živel en narod z enakim jezikom, verjetno pa že takrat z različnimi dialekti. Po vpadu Madžarov v panonsko nižino pa je bila povezava med Slovaki in Slovenci počasi prekinjena in sta se jezika razvijala ločeno. Za Slovensko ozemlje pa je žalostno tudi to, da so jih z severa počasi asimilirali Nemci z širjenjem Avstrije tako, da danes v Avstriji večinoma vsi govorijo nemško, čeprav so genetsko Avstrijci zelo blizu Slovencem ( Slovanom).
lep pozdrav iz Slovenije,
Milan Širca
Dobrý deň p.Jozef
V slovníku cudzích slov k termínu
________
t r a u m a
________
som ako ekvivalent v slovenčine našiel toto :
úraz, poranenie; duševný otras.
Podľa mňa trianon spôsobuje “duševný otras” ( traumu ), len v iredentistických kruhoch časti súčastnej maďarskej spoločnosti, ktorá ním stratila reálnu možnosť spôsobovať “poranenie” ( traumatizovať ) susedným národom maďarov a ak to nie je schopná pochopiť, tak sa jej môže stať, že príde k “úrazu” ( ďalšej traume ), vlastným šovinistickým konaním.
Preto buďme “múdrejší” ako oni a poučme sa z histórie.
tak vidite ako nas madari vymazavaju z historie, a navyse vedome.
a my mame pochopit tu ich traumu, aby naopak oni pochopili nasu.
myslim , ze je to zbytocne, z ich strany nerealne a pre nas by to bolo znicujuce, pretoze by madari to nase pochopenie ich traumy iba zneuzili, uzemne.
vieme ze madarsko patri nam Slovenom, svedci o tom nestor,kroniky , mapy, ze uzemie terajsieho madarska bolo kedysi Slovenskou zemou. tou silnou slovenskou zemou, ktorej sa bali aj Rimania, ci Frankovia.
bohuzial krestanstvo urobilo svoje.
Myslim , ze je nasou povinnostou ju ziskat spat.