Pátranie po Slovenskej Zemi III.

V tomto článku chcem riešiť otázku prirodzených hraníc nášho súčasného Slovenska a zamyslieť sa, či náhodou Východné Slovensko nie je chudobné a nevyľudňuje sa práve preto, že jeho hranice sú určené umelo a teda zle.

Súčasné hranice Slovenska

Hranice súčasného Slovenska určila 4. júna 1920 trianonská dohoda. Je o tom celkom pekný článok Trianon znamenal vzkriesenie Slovenska. Táto dohoda osekala našu krajinu na malý a na východe takmer ekonomicky neudržateľný fliačik zeme. Tieto hranice boli určené umelo, na základe dohody medzi zástupcami maďarskej a československej politickej špičky. Títo brali do úvahy národnosť a strategické záujmy, ako je dostupnosť, spojenie, úrodnú zem, alebo zásoby vody a nerastného bohatstva. A tak sa z nejakého dôvodu stalo, že Matra, ako aj územie severne nad Budapešťou, ktoré hojne obývali Slováci, pripadli Maďarsku. Z Východného Slovenska sa tým pádom stal akýsi úzky kýpeť, kde sa ani nedá poriadne po slovensky nadýchnuť.

Prirodzené hranice vs. geografia

Som presvedčená, že vývoj a rozšírenie akéhokoľvek národa sú veľmi silno determinované krajinou. Geografické a klimatické podmienky určovali prirodzené hranice pre národ. Dôkaz mi príde takmer triviálny. Stačí sa pozrieť, kde sa vyvinul český národ a každému musí byť jasné, že Česká kotlina vytvorila český národ a nie opak je pravdou, že český národ sa náhodou sformoval do tvaru Českej kotliny.

Tak tomu muselo byť aj v Karpatskej kotline, ktorá je ale rádovo väčšia. Karpatská kotlina je špecifická krajina ohraničená oblúkom hôr, rozdelená veľkými riekami na niekoľko častí. Úrodnú zem striedali hory, močariny a pustatiny. A tieto obývateľné územia spájali staroveké, neskôr stredoveké cesty, popri ktorých sa usádzali ľudia, ktorí do tej krajiny patrili a prirodzene vytvárali zjednotené celky. Tento vzorec sa musel uplatňovať, nech to územie obýval akýkoľvek národ.

Nechcem tu teraz skúmať tok riek, ani ich spádové oblasti, ani skúmať postavenie hôr a ich vplyv na rozčlenenie krajiny. Skôr sa chcem pozrieť na inú nápovedu a to konkrétne na Val Obrov.

Val Obrov

Val Obrov (pekný článok je tu: Slovenský „čínsky“ múr: mýty a pokus o realitu) vznikol v minulosti a my nevieme s určitosťou povedať, kto a kedy ho postavil a koho mal chrániť pred kým. Keďže sa tiahne Karpatskou kotlinou stovky kilometrov, isté je, že za jeho stavbou musela byť veľká politická a ľudská sila. Začína na Slovensku, niekde blízko Hrona a vedie cez celé Maďarsko až na juh do Srbska. Svojimi rozmermi je úctyhodný. Môžeme však tušiť, že bol zrejme navrhnutý tak, ako to prírodné, geografické a národno kmeňové podmienky kedysi určovali. A môžeme len veriť, že pradávni obyvatelia mali väčší cit pre delenie krajiny a určovanie prirodzených hraníc, ako máme my dnes.

A tak máme Val Obrov, ktorý rozčesol Karpatskú kotlinu na niekoľko častí. Ak zoberieme hory ako prirodzenú hranicu zo severu a rieku Tisu na východe, dostávame hranice Slovenska, ktoré niekto určil veľmi dávno na základe vlastných skúseností. Ak tieto prirodzené hranice porovnáme so slovenským osídlením v 9. storočí, ktoré stanovil na základe jazykovedných geografických stôp prof. Ján Stanislav, zistíme prekvapivo veľmi pozitívnu koreláciu. Zhoda je prakticky dokonalá. Naozaj Slováci sídlili v omnoho väčších hraniciach ako dnes a kopírovali Val Obrov. Nie je to úžasné zistenie?

Slovenská Zem a Val Obrov

Slovenská Zem a Val Obrov

Naši predkovia neboli hlúpi

Vo vyššie spomínanom článku som našla pohľadnicu z roku 1918, na ktorej sú znázornené približné hranice Československa. Porovnala som ich s prirodzenými hranicami Slovenska podľa Valu Obrov a zhoda bola opäť dokonalá. Znamená to, že naši predkovia vôbec neboli hlúpi. Či už určili hranice Slovenska intuitívne, alebo poznali Val Obrov, alebo brali do úvahy iné okolnosti, v každom prípade sa stopercentne trafili. A naozaj, ak sa zamyslíme, prirodzené územie krajiny by malo byť okrúhle, zaguľatené, aby sa dobre spravovalo, aby nikam nebolo ďaleko. A to historické hranice Slovenska spĺňajú.

Slovenské hranice podľa Valu Obrov sa zhodujú so slovenskými hranicami na starej pohľadnici.

Slovenské hranice podľa Valu Obrov sa zhodujú so slovenskými hranicami na starej pohľadnici.

Keby bolo keby, boli by sme v nebi

Keby boli hranice Slovenskej republiky stanovené prirodzene, Východné Slovensko by bolo v úplne inom postavení k Západnému. Na východe by pravdepodobne vznikla veľmi silná ekonomická sila. Je ale otázne, do akej miery by to územie bolo slovenské a lojálne. Pokojne by sa mohlo stať, že na Slovensku by sme mali o niekoľko sto tisíc Maďarov viac. Ale viac by bolo aj Slovákov, ktorí husto obývali územie severne nad Budapešťou.

Vidiac tieto prirodzené hranice Slovenska, veľa sa môžeme dovtípiť aj o hraniciach bývalých kniežatstviev a ich centier. Keďže Val Obrov začína už na Slovensku a oddeľuje Západné Slovensko od zvyšku Slovenska, môžeme usudzovať, že Západné Slovensko bolo kedysi kniežatstvom s centrom v Nitre. Možno pri tomto Pečenickom Vale, ako sa nazýva slovenská časť Valu Obrov, alebo pri Hrone (Hron = hranica) končila Morava. Ak tomu ale tak bolo, tak potom táto Morava stále bola časťou Veľkej Slovenskej Zeme.

Je otázka, kde bolo centrum Východného Slovenska. Možno bolo v predchodcovi Košíc, alebo Miškovca (Miskolca), alebo v inom meste. A možno Pribina z Nitry ovládal aj toto územie. Ťažko povedať. Túto otázku teraz nechám otvorenú a pokiaľ vážený čitateľ má nejaký zaujímavý nápad, rada si ho prečítam v diskusii. 🙂