Dejepisec

Tento článok bol prebratý so súhlasom autora Krkavca z webstránky http://krkavec.wordpress.com/2012/11/28/dejepisec/

Niekedy sa nepatrilo byť hrdý na svoju krajinu, bol to prehnaný nacionalizmus. Nacionalizmus v miere je však zdravý a je správne byť hrdý na svoj národ. Máme byť my Slováci na čo hrdí? Samozrejme. Za čias Cyrila a Metoda bol náš jazyk, staroslovienčina, jazykom svetovým, pretože svetové boli liturgické jazyky. V stredoveku sa na Slovensku ťažilo najviac zlata a medi. Banskí magnáti Thurzo a Fugger dokonca vynašli podvojné účtovníctvo, možno aby sa im lepšie počítali florény, ktoré sa razili v kremnickej mincovni. Táto mincovňa je mimochodom jeden z najstarších ešte vyrábajúcich podnikov na svete – aj na toto by sme mali byť hrdí. Sme svetoví. Ani pri dobývaní Ameriky nie sme bez zásluhy: zo slovenskej medi sa vyrábali nity do lodí. A nezabúdajme, že bez našich vysťahovalých vynálezcov by ľudstvo pomaly ani padák či bezdrôtovú komunikáciu nemalo.

Asi takto nejako nám prestavoval naše dejiny dejepisec, vedec z Univerzity Mateja Bela. Bolo to na nedávnej prednáške s námetom „Kde sú naše korene“. Nedalo mi a spýtal som sa ho, že prečo nám predkladá našu minulosť z pohľadu cirkevného, kapitalistického a technokratického.Nečudo, že sú potom slovenské dejiny také nevalné a skoro nieto byť načo hrdý. My sme však ľudia. A máme ľudské dejiny. Dejiny nášho národa. Tieto dejiny nezačínajú byzantskou misiou. Nie sú to dejiny svätcov, šľachticov, obchodníkov ani podnikateľov. Sú to dejiny jedného ľudu spätého so svojou krajinou a prírodou. Druhým hosťom prednášky bol Janko Svetlan Majerčík, ktorý svojimi piesňami vytváral obraz práve týchto ľudských dejín, našich koreňov a toho, čo je v nás. Usporiadateľkám patrí uznanie a vďaka zato, že postavili proti sebe tieto dve strany: vedeckú a umeleckú. Nižšie sa zamýšľam nad našimi dejinami a nad tým, prečo je ich oficiálny výklad taký, aký je.

Dejiny píšu víťazi. Dobyvatelia. A napíšu si ich tak, aby ospravedlnili a oprávnili svoje zločiny. Premažú, či začiernia (démonizujú) to, čo bolo, a vykreslia sa ako nositelia svetla a lepších zajtrajškov. Ľudia im to nežerú, ale papier znesie všetko. A dejepisci tiež. Veď kto ich platí?

Všetci pamätáme na posledný prevrat. Zrazu bolo všetko „východné“ a „komunistické“ zlé a všetko „západné“ a „kapitalistické“ dobré. Po dvadsiatich rokoch si uvedomujeme, že sme boli podvedení. Málokto si však uvedomuje, že takýto prevrat – prevrátenie dobrého a zlého – sa neudial prvý raz. Odohráva sa v priebehu dejín stále dookola. Opakuje sa vždy, keď príde nový dobyvateľ, alebo starý si zmyslí, že mu prihára a treba prevrátiť kabát.

Prví, čo u nás prevrat spravili, boli práve „naši“ bratia solúnski. Priniesli nám vzdelanosť, kultúru, civilizáciu, slovo božie, písané zákony, centrálnu vládu a cirkev, hierarchiu kňazov… Pekne to znie. Už nie tak pekne znie, že nám vzali slobodu, samostatnosť a podkopali vedomé duchovné spätie s prírodou. Ale stále by to mohol byť výhodný obchod. Aspoň tak tvrdia učitelia, kňazi, politici. Však sme podľa ich výkladu predtým pomaly ani nejestvovali. Až pokrstením sme začali byť ľuďmi. Predtým sme boli zvery, pohania, divosi, barbari. Robili sme obete, zbožňovali modly a pramene a stromy. Milovali sme sa na verejnosti. Nemali sme kráľov ani cirkev. Nemali sme knihy ani vzdelancov ani šľachticov. Nemali sme zákony. Vlastne sme to vraj neboli my, ale nejaký „ľud popolnicových polí“.

Ako naša spoločnosť teda vypadala?

Nebola pevne hierarchicky usporiadaná. Starostov, županov a kniežatá sme si volili na jar, ctiac prírodný ročný kolobeh. Kmene sa spájali do zväzov iba počas ohrozenia. Známa Samova ríša bola iba dočasný útvar. Naši predkovia vedeli, že počas vojny je hierarchické usporiadanie s jedným vládcom na čele výhodné. Po uzavretí mieru je ale treba ho rýchlo rozpustiť, pretože vedie k zneužívaniu, k zotročovaniu ľudí. Trvalé hierarchické zriadenie k nám priniesli až Cyril a Metod. Bola to cirkev spojená so štátnou mocou. Samotné slovo „hierarchia“ pochádza z gréčtiny („hierarkhia“) a znamená „vláda veľkňaza“. Naši duchovní, vedomci a vedmy, neboli navzájom jeden druhému podriadení.

Neplatili sme dane cirkvi. Desiatok sme ale napriek tomu odovzdávali. Obetúvali sme časť z toho, čo nám bolo dopriate. Nie len na znak úcty, pokory, vďaky. Vedeli sme, že zákon odovzdania desiatku je jedným zo zákonov Všehomieru. Je to čarovný zákon a ak ho nedodržíš, nedarí sa ti, zadržiavaš, pôsobíš proti životu. Ak odovzdávaš, obetúvaš kúsok zo seba, život podporuješ, dávaš silu, roztáčaš pomyselné koleso života. Navyše, ten, komu obeť odovzdávaš, získava nad tebou moc. Dejepisci nám hovoria, že to boli obete božstvám. Nebolo to celkom tak. Boli to obete nám samým. Božstvá žijú v nás a obrazne znázorňujú jednotlivé vzťahy vnútri nás a okolo nás, v našom spoločnom duchovnom svete. Na hostinách sa obetované jedlá ponúkli bohom a potom sa zjedli. My sme tieto obetné pokrmy zjedli. Aj na Kračún (Vianoce) nedávame darčeky stromčeku (stromu života) ale sebe navzájom. Posilňujeme seba navzájom, obetujeme sebe kúsky seba. Posilňujeme prírodu, ktorej sme súčasťou.

Ctili sme si dedov, pretože veľa vedeli. Ctili sme si predkov, pretože im vďačíme za to, čo máme. Žili sme spolu s nimi. Aj s tými mŕtvymi. Títo už síce odišli, opustili náš hmotný svet – ale stále s nimi môžeme byť v spojení. Stále nám pomáhajú a ochraňujú nás. Ešte donedávna bol na sviatky zvyk prestierať pri stole aj im. Ctili sme si iných ľudí. Aj cudzích ľudí. Boli sme pohostinní, štedrí. Pocestný bol prichýlený. Nemali sme otrokov. Aj z vojnových zajatcov sa po nejakej dobe stali zasa slobodní ľudia.

Nemali sme písmo, ale neboli sme ale hlúpi. Písmo sme nechceli a nepotrebovali. Knihy majú totiž oproti ľudským mysliam veľa nevýhod. Podliehajú skaze, sú ťažko vyrobiteľné a ľahko zničiteľné. Pomaly sa v nich vyhľadáva. Sú nemenné, neprispôsobia sa čitateľovi či zmeneným podmienkam.

My ľudia máme úžasnú pamäť. Dokážeme si pamätať všetko, čo za život počujeme, uvidíme. Dnes je už skôr výnimka, že niekto je takto nadaný. V minulosti sme však dokázali udržať v hlavách celú našu kultúru. Pamätať sme si chceli a pamätali sme si. Ešte v stredoveku bolo bežné, že vzdelanci ovládali naspamäť všetky významné knihy z ich oboru. Dneska sme už zleniveli a často si nepamätáme. Informácie v našich hlavách ale sú, napríklad v stave hypnózy sa k nim dostaneme.

Malé deti často prekvapujú svojou dobrou pamäťou. Rýchlo sa im však pamäť zhoršuje – úmerne s tým, ako sú vychovávané, učené názorom spoločnosti. Je to tým, že človek a hlavne deti – ešte podvedome cítia, čo je pravda a čo lož. Od narodenia sú prirodzene napojené na duchovné vedomie. Tým, že deti vychovávame, ich učíme lžiam, na ktorých je vystavaná moderná spoločnosť. Myseľ si prirodzene lži pamätať nechce, chce sa od nich očistiť, zabudnúť. Čím viac „vzdelanie“ postupuje, tým je lží viac, a myseľ si pamätá čoraz menej. Po čase to dôjde do bodu, že sa znova učíme pamätať si veci. Namáhavo sa učíme pamätať si klamstvá.

Pravda človeka oslobodzuje, lož ho púta, obmedzuje. Ak ti niekto hovorí klamstvá, je to preto, lebo ťa chce ovládať, zneužiť. My ľudia sme voči tomu prirodzene odolní. Lož sa nedokáže šíriť, má krátke nohy. Našli sa však jedinci, ktorí rozmýšľali, ako toto obísť – a vynašli prostriedok schopný prenosu lží. Písmo. Papier znesie všetko. Prostredníctvom písma a kníh boli schopní lži šíriť medzi ľudí a klamať ich, ovládať ich a zneužívať ich.

To, že naši predkovia písmo nemali, svedčí o tom, že nepotrebovali prenášať lži. Ich spoločnosť bola spoločnosťou slobodných ľudí. Všetky správy prenášali ústnym podaním. Boli čestní a dôverovali si. Ctili si pravdu. Aj náš súčasný jazyk tomu nasvedčuje: zmluva je od slova mluviť. Slová ako spraviť, vyprávať („A takto mu pravil…“) majú spoločný koreň zo slovami pravda a právo. To, že sa tieto súvislosti odzrkadlili v jazyku značí, že si naši predkovia boli vedomí týchto vzťahov: správali sa a spravovali si krajinu správne – podľa pravdy a vyprávali pravdu.

Späť k prevratom. Aj tie zanechali na našom jazyku stopu. Sú to slová ako divný, divý, striga, strigôň, výrazy ako „choď do hája“ či „parom by ťa vzal“. Na význame týchto slov došlo v priebehu núteného prijímania cirkevného kresťanstva k zmene významu.

Súčasné slová divný a divý s významom čudný a spätý s prírodou majú spoločného protoindoeurópskeho predchodcu *deywós, s významom božský, nebeský. Rovnaký koreň má aj anglické slovo divine (božský, svätý, nadprirodzený), u ktorého k takému posunu významu nedošlo.

Slová striga, strigôň sú odvodené od slova starý. Strigôň je starigáň – vyznávač niečoho starého, prekonaného. Bola to nadávka pre ľudí, čo sa ešte držali starého poriadku, našeho pôvodného duchovného ponímania sveta a našej pôvodnej kultúry. Títo ľudia ešte zrejme dlho chodili rozjímať a robiť obrady do svätého hája. Odtiaľ pochádza hanlivá kresťanská nadávka „choď do hája“. S hájom sa inak spájajú aj výrazy ako obhajoba (v háji prebiehali súdy), zahajovať (v háji sa konali obrady pred začatím významných podujatí), alebo hájiť vo význame chrániť (posvätný háj bol chráneným, nedotknuteľným územím, niečo ako dnešný národný park).

Na spomínaných slovách zreteľne vidno prevrat dobrého a zlého. Vidno, ako došlo v priebehu dejín k prevráteniu nie len pohľadu na udalosti, ale aj k prevráteniu jednotlivých slov. A nie sú to len dejepisci, čo sa nechávajú strhnúť prekrúteným výkladom minulosti. Sú to aj jazykovedci, ktorí veselo plnia slovníky anglickými a latinskými slovami a bojujú proti „čechizmom“, ktoré sú nám z kultúrneho hľadiska veľmi blízke. Napríklad slovo zahajovať vo význame začínať je v slovenčine nespisovné. Slová, ktorým rozumieme nás spájajú s našou kultúrou, naopak, cudzie slová nás zbavujú pochopenia toho, čo hovoríme. Viac o háji a jazykovedcoch je na tomto blogu.

Prevraty v priebehu dejín vidno pekne aj na našich sviatkoch. Ten istý sviatok akoby sa v priebehu období prezliekal stále do nového šatu. Nikdy sa to ale nepodarí úplne a súčasne potom prežívajú všetky staršie výklady spolu s našimi pôvodnými predstavami. Napríklad naše Dušičky cirkev zmenila na Deň všech svätých a najnovšie, po kapitalistickom prevrate, sa k nám tlačí Halloween.

Ešte krajším príkladom sú Vianoce. Pôvodne sme v zime slávili ukončenie jedného kolobehu v deň zimného slnovratu. Ešte moja prastarká vraj nazývala tieto sviatky Kračún. Krátenie dní vtedy vyvrcholí a zimný slnovrat je najkratším dňom roku. Tieto sviatky sa spájali s obdobím rozjímania, útlmu. Boli to dni očisty pred zlými silami, nepriaznivými myšlienkovými a duchovnými bytosťami, ktoré sa na nás počas roka zavesili. Čistili sme si „pôdu“ pre nový začiatok. Utvárali sme zámer do nového roka a nalaďovali sa naň. Bola to doba oddychu a zahĺbenia sa do seba. Novým rokom sa rodilo nové Slnko, nový svet, nový začiatok. Na tento začiatok sme sa pripravovali. Starý rok dokonal a uvoľnil miesto.

Tento obraz narodenia Slnka bol využitý tvorcami cirkevného kresťanstva. Aby prekryli a využili tieto silné zimné sviatky, posunuli narodenie ich boha Ježiša na toto obdobie. Zmienky v Biblii týkajúce sa Kristovho narodenia poukazujú nato, že sa tak pravdepodobne stalo na jar, nie v zime. Názov sviatku sa zmenil z Kračúna na Vianoce (zo nemeckého slova Weihnachten, „sväté noci“.).

Po „komunistickom“ prevrate nastal ďalší posun vo výklade zimných sviatkov – hlavnou postavou už nebol novonarodený Ježiško, ale starec menom Dedo Mráz. Tento starec nebol vymyslený, je ním pôvodný starý slnečný boh, starý umierajúci rok. Starý Sečeň v rozprávke o dvanástich mesiačikoch. Toto svedčí o tom, že pôvodné predstavy neboli vymetené či zničené. Ešte stále žijú v mysliach ľudí. Pri prevrate, keď bolo žiaduce čierniť a prekrývať to bývalé, mohli byť zasa oprášené. Po poslednom, nežnom, prevrate prestáva nosiť darčeky deťom Dedo Mráz a znovuobjavuje sa Ježiško – a zároveň sa do nás médiami tlačí Santa Klaus s Kokakolou v ruke.

Podobný prevrat nastal aj pri ďalšom z pôvodných šiestich sviatkov ročného kolobehu: s Turícami. Turíce sa slávia v období okolo 1. mája. Bol to čas, kedy sa stavali stromy máje ako obrazy plodnosti a lásky a prebiehali ľudové voľby. Bolo to obdobie, kedy padali rozhodnutia, na ktoré sme sa pripravovali počas zimného hĺbania. Keď sa dostali k vláde komunisti, premenovali tento sviatok na Sviatok práce. Starká mi vyprávala, ako sa u nich na dedine slávili Turíce a ešte v ten deň sa pracovníci družstva stihli aj autobusom odviesť do mesta, kde sa pripojili do prvomájového sprievodu. Myslím, že nie je náhoda, že po ďalšom prevrate pripadol na deň deň 1. mája vstup Slovenska a ďalších deviatich krajín do Európskej únie.

Tieto vedomosti som si musel poskladať sám. Nikto v škole na dejepise mi to nepovedal, učebnice o tom mlčia. Mlčia o tom aj naši dejepisci – títo namiesto tvorby uceleného obrázku vždy prepisujú dejiny podľa najnovšej nám nanútenej ideológie.

Asi nám nič neostáva a je načase, aby sme zobrali naše dejiny a jazyk preč z rúk „odborníkov“ vedcov dejepiscov a jazykovedcov. Bežný bystrejší Slovák so znalosťou svojej rodnej kultúry a prístupom na Internet dokáže spracovať naše dejiny a porozumieť im lepšie, ako „vedec“ plniaci objednávky kohokoľvek, kto je práve pri moci.

K našim dejinám odporúčam nedávny článok od baču :) Slava Letanovského Od slovenstva bez republiky po Slovenskú republiku bez slovenstva

11 Responses to Dejepisec

  1. šan píše:

    Článok príjemný, ale v mnohom málo odvážny a aj omylný.

    Plný súhlas s Metodom J. ! Písmo sme mali !A to veeeľmi dávno a mnoho iného. Tiež som sa pohyboval medzi mnohými teóriami – „heretikmi“ našej his-TÓRie až cez Horáka a najnovšie Hromníka , ale skončil som (zatiaľ) u našich najbližších a najväčších bratoch Rusov a pokiaľ vám ide ruština odporúčam! Dostali sa v „pochybovaní“ najďalej – až tak ďaleko ,že je tomu naozaj ťažké veriť – miestami.To však nebráni otvorenej mysli vyselektovať si pre seba ďaľšie stopy minulosti .

    http://www.youtube.com/watch?v=7MLs_ez14Do

    Pre tých čo majú problém s ruštinou v skratke a radšej fakty :

    – už v 1903 indický Brahmám B.K. napísal knihu „Arktická rodina Védov „(!) / teda nie Rus, Slovák,Srb, Poliak… ale ind ! / v ktorej podáva výsledky svojho štúdia Rikvédy a Avesty z ktorých jednoznačne vyplýva, že Védovia a ich kultúra pochádzajú zo zeme kde je POLÁRNA ŽIARA, KDE SA TOPIA ĽADY, KDE JE POL ROKA NOC A POL ROKA DEŇ, kde sú hviezdy VEĽKEJ MEDVEDICE vysoko na oblohe a točia sa okolo polárky…
    – Ešte do 18 storočia v najvyššej kaste indie bolo zvykom pri sobáši potvrdiť svoj sľub zápisom na ..BREZOVÚ KÔRU ! (Prečo nie na bannánový list ..? )

    – v súvislosti s prarodinou Védou ruská historička Žarniková poznamenáva/v podivnej zhode s Hromníkom) , že len v Laneckej gubernii na Sibíri sú vedľa seba rieky s menami – GANEŠ, PADMA, ŠIVA, GANGA.
    – ostrovy Chur a Mar spomínané v Mahabharáte sú neďaleko pobrežia na svere Ruska…

    – konečne jednoznačne niekto z odborníkov a nie amatérov tvrdí , že to čo po celej Európe nazývame- ľud popoľnicových polí a vlnovkového ornementu a kadejako inak a konkrétne na Ukrajine odhalená tzv. Tripolská kultúra sú SLOVENSKÉ (v zmysle Sloveni ) v Ruskom podaní samozrejme Ruské osídlenia.

    V tomto bode by som poznamenal- treba prehltnúť „trochu“ Ruskej pýchy a vyvyšovania sa – nepoužívajú veľmi pre nás všetkých náš obľúbený termín SLOVANIA-SLOVENI .Pre nich sme pôvodne všetko RUSI – RUSIČI . S ohľadom na tok dejín k akému dospeli to je však aj logické. Ako sa zdá prapôvodnou krajinou našeho plemena bol ďaleký východ a pokiaľ by sme brali do úvahy datovanie ruských historikov – hovoríme nie o tisíckach rokov , ale dokonca o miliónoch…

    – vystupuje tam , ako objaviteľ a lúštiteľ písma p. Genadij Stanislavovič Grinevič. Samozrejme ani slovo o Horákovy a ani o jeho predchodcoch v lúštení Etruského písma z minulého storočia zo Slovinska (alebo aj Kolára) – to je však opäť „veľkoruský“ problém.
    Dôležité je že sa zhodujú v tom , že Písmo nachádzané na etruských náhrobkoch, v Minójskych Krétskych tabličkách , Brezových kôorach a kamenných sochách v Rusku a na Ukrajine sú tie isté- Ruské ( Slovenské…)

    Filmov tam je viac a mnohé sa oplatí pozrieť ! Samozrejme sú tam aj úlety do „duchovna“ ,kde sa ulieta do neprebádaného sveta Védickej kultúry – o ktorej v podstate stále skoro nič nevieme. Potom samozrejme ľudia okolo Levašova , ktorý sa dostal až po náš mimozemský pôvod a .. to už je samozrejme silná káva. Treba selektovať .

    Pre nás a našu kultúru je veľmi zaujímavé porovnávanie ruských ľudových výšiviek a ornamentalistiky s tým istým z Tripolskej , Indickej , Etruskej či Mínojskej .

  2. Logofat Valašsky píše:

    niečo na čom by mali popracovať naši akademici, dejepisci, jazykovedci, folkloristi, archeologovia, heraldisti, archivári, socioĺogovia, filozóvia, historici, politológovia a im podobní, ktorí sú tiež platení z našich daní….. alebo že by už nie, žeby už boli platení zo zahraničných pôžičiek? kto je vlastne dnes ich chlebodarca a kto bol ich chlebodarca v minulosti? dozvieme sa vôbec niekedy skutočnú pravdu o tom kto sme, odkiaľ sme prišli a kam máme kráčať? je pravda čo sa píše v učebniciach, že naši predkovia prestali byť svojprávni pádom Veľkej Moravy niekedy v r. 907 a začal sa zobúdzať až po tamer 1000 rokoch niekedy v r. 1848 s príchodom Štúrovcov a Panslávov? je to pravda,alebo len vyfabrikovaná potemkinová dedinka, na ktorej pracovali dobre motivovaní ideológovia dávnych mocenských centier? pýtam sa ja, pýtame sa viacerí a tí čo majú odpovedať sú ticho a hudú si svoju dobre nabiflenú básničku ďalej. dokedy budeme amatérsky vo svojom voľnom čase suplovať skutočných „odborníkov“, platených za to, aby tomuto ľudu priniesli v tejto kríze morálky a ducha pravdu o ceste, ktorou išli ich dávni predkovia?

  3. logofat valassky píše:

    Valasi vytrvali a aj po viacerych zmenach rezimov nazyvaju Vianoce ako nasi spolocny predkovia Craciun. Klobuk dole pred tymto clankom. Dalo by sa nadviazat aj doplnit ale pisem z „Cernice“ a tak radsej koncim. Idem si precitat dalsie komentare.

  4. lacooravec píše:

    Vždy ma hnevá, keď dakto používa výraz staroslovienčina, tento čechizmus v slovenčine znie: STAROSLOVENČINA!!! Dokedy to mám opakovať?

  5. Staroslovenčina píše:

    Znervózňuje ma to stupídne používanie výrazu mladočechov slovienčina, pritom je to jasne SLOVENĆINA!!! Veď Slováci im gramatiku dali, Komenský, Palárik! Ale, škoda sa prieť! Kto je nedovzdelaný, nikdy nepochopí!!!

  6. Metod J. Sláv píše:

    O otázke Otziho som sa posledne zmieňoval tu:

    http://sclabonia.sk/2010/11/kto-prvy-obyval-europu/#comment-3539

  7. oc píše:

    Vazeny pan Metod J. Sláv
    Na vasu otazku „mohli by ste bližšie opísať ten “slovänsko-pohansko-mýtický” súvis, ktorý vidíte v spojení
    svätosti, kane a rybníka ?“ … odpoviem vyhybavo slovami „Nie tu a teraz“. Pracujem na tom nepretrzite uz niekolko rokov a dospel som k mimoriadne zaujimavym poznatkom, ktore prevracaju naruby to, co sa uci v skolach. Samo ci Svatopluk su v porovnani s tymto iba „drobny“ segment nasich dejin.

    No mam na Vas este otazku. Kdesi som sa docital (neviem presne uz kde), ako ste opisovali ze alpsky Otci bol nasinec a ze mal nase geny. Vsade sa vsak uvadza, ze jeho Y-DNA bola G2a4. Je podla Vas G2a4 slovanska, alebo mate nejake ine informacie? Dakujem.
    Mozte mi pripadne odpovedat i na moj mail : oc(zavinac)sgo(bodka)sk

  8. Metod J. Sláv píše:

    Pán O. C.,

    mohli by ste bližšie opísať ten „slovänsko-pohansko-mýtický“ súvis, ktorý vidíte v spojení
    svätosti, kane a rybníka ?
    O slovanskú mytológiu sa totiž zaujímam, len tak úchytkom, a tu dajako „nestíham“ pointu.

    Čo sa týka RÚN ako RÝN od RYŤ, tak tu som našiel ešte jednu pomoc v „krajoch“, kde by som to nečakal:

    „maďarizovaní Slováci“ 😀 používajú na označenie rún slovo

    „rovásírás“ (čítaj „rováš-íráš“), čo je doslovne „vrubo-písanie“ (záseko-písanie)

    – pozrime sa, čo oni majú na rováši. 😀

  9. oc píše:

    Mozno len doplnit, ze slovo runa – ryt sa dostalo i do anglictiny v podobe slova write – vyryvat, ryt, vyrit. Takzvane indogermanske jazyky su jazyky slovanske, na baze ktorych vznikli najprv grectina a latincina a po nich, uz ovplyvnene latincinou jazyky dnesne romanske a tzv. germanske. Toponymina zapadnej Europy zretelne nasvedcuje o nedavnej inojazycnosti obyvatelstva (Spanielsko, juhovychodne Francuzsko, Svajciarsko, cele Nemecko a Rakusko atd.). Tzv. Indoeuropania su nositelmi haploskupiny R1a1, ktori vpadli v niekolkych vlnach do Europy z oblasti strednej Azie a do pisanych dejin vosli pod menami Germani, Huni, Frankovia (Moravci) atd. Mali nabozenstvo, ktore bolo uzko spate s nabozenstvom severnej Indie, preto je tu obrovska spojitost v menach dnesnych hinduistickych bozstiev so slovami a bohmi tych, ktorym sa dnes hovori Slovania. Tento vpad z vychodu vsak bola iba „vlna“, ktora zahustila povodne slovanske obyvatelstvo (nositelia haploskupin R1a a I2), ktoi boli znami ako historicky Skyti ci Kelti. Urcite kruhy dokonca hovoria, ze islo o vojensku odvetu za masaker, ktory bol rimanmi (cirkvou) realizovany na povodnom (slovanskom) obyvatelstve.
    Pan Metod J. Sláv nepodcenoval by som nemecke „die Weihe“ co znamena Kana i posvatenie, i s nimi spriazneny Weiher – rybnik, pretoze vsetky tieto tri pojmy maju spolocny suvis a ich pramen je priamo v starom „pred rimsko-katolickom“ nabozenstve nasich predkov.Je to dalsi criepok obrovskej jazykovej stopy po niecom, co bolo poslednych 500 rokov systematicky z dejin vymazavane.

  10. martinn1983 píše:

    p.Metod ano Viac-noci je urcite spravnejsi preklad ako wiennachten ,ved preco by sme preberali nemecke slovo ked nemci vlastne rozpravali nasim jazykom..museli vymysliet take nazvy aby nasich predkov okabataili tym ze nove sviatky sa im podobali na tie ich stare preto s VIAC NOCAMI suhlasim a Kračuň sa dodnes používa ešte to chvalabohu nevymrelo.
    a o tom ze my slovieni sme nemali pismo pred prichodom CaM by som pomlcal,ked uz nasi bratranci Etruskovia ucili Rimanov pisat,dalej skandinavske Runy,Staroslovienske Runy stare tisicky rokov z ktorych sa pozdejsie nodvodili novsie druhy pisma : ru-niky, črty a rezy, veľký a malý futark, Bukvica, Hlaholika, cyrilika, byzantský uniciál, cirkevno-slovanská abeceda, staroruská azbuka..

  11. Metod J. Sláv píše:

    Ľudia Sloväni,

    Vy Potomkovia Tých, ktorí ovládli Slovo už v dobách,
    ktoré sú dnes nezabudnuté už len v našej genetickej pamäti,

    keď už ste po dlhom ubíjaní, oblbovaní a následnom „učičíkaní“

    „krasorečníkmi“ držiacimi v ľavej ruke kríž, a v pravej ruke meč,

    dokázali rozlepiť oči
    a zočiť zákernú, viac ako 2000-ročnú,

    „hru víťazov z Ríma“ a ich kolaborantov z našich radov,

    OTVORTE SVOJE OČI AJ UŠI ÚPLNE !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    VERTE SVOJIM OČIAM,
    VERTE SVOJMU SLUCHU,
    VERTE SVOJMU JAZYKU,
    VERTE SVOJMU ÚSUDKU,
    VERTE SEBE !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    Autor článku v duchu ním spochybňovanej vedeckosti (okrem iného „…preč z rúk „odborníkov“ vedcov
    dejepiscov a jazykovedcov. …“ ) hovorí:

    „… Názov sviatku sa zmenil z Kračúna na Vianoce (zo nemeckého slova Weihnachten, „sväté noci“).“

    ĽUDIA, VEĎ SA POČÚVAJTE, VNÍMAJTE SVOJU REČ:

    KRAČ-ÚN alebo KRAČ-ÚŇ (v „maďarizovanej slovenčine“ KARÁCSONY/ karáčoň)
    JE NÁZOV NAJ-KRAT-ŠIEHO DŇA V ROKU !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    VIA-NOCE z VIAC-NOCE (v „čechizovanej slovenčine“ VÁ-NOCE z VÁC-NOCE) !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    = OBDOBIE, KEDY JE VIAC NOCI AKO DŇA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    PREČO BY SME SI MALI CHODIŤ „PO ROZUMY“ K NAŠIM O-NEM-EVŠÍM BRATOM, SLOVANOM, KTORÍ
    O-NEM-ELI, STRATILI, ČI SKôR ZAVRHLI NAŠU REČ ??????????????????????????????????????

    §§§ O tom, že nem-čina je víťazmi = okupantmi Slovanom vnútená reč, teda nie ich reč,
    ktorej by prirodzene rozumeli, a teda im cudzia reč,
    svedčí samo ono „vzorové“ slovo „die WEIH-e“ na začiatku o-nem-ec-kého slova „die Weih-nacht-en“,
    LEBO:
    die Weihe = svätenie, posvätenie, AAALE AJ (vták) KAŇA a „der Weih-er“ je RYB-NÍK §§§ TOŤ, ZMäTOK !!!

    A PRESTAŇTE UŽ KONEČNE „PAPAGÁJOVAŤ“ TÚ VOLOVINU, !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    že „naši predkovia písmo nemali“ §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

    VEĎ UŽ MENO „GERMÁNSKYCH“ ( = GRM-AN-SKÝCH / HRM-AN-SKÝCH !!!!!!!!!!!) „RÚN“ HOVORÍ, DAČO INÉ:

    RUNA = RYNA, t. j. RYTÁ PODOBA NÁŠHO SLOVäNSKÉHO PÍSMA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
    !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    VIAC O PRASLOVANSKOM PÍSME, zvanom dnes LATINKA viď:

    http://www.slavia.ws

    alebo

    http://ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&func=view&catid=24&id=9256&Itemid=54#9459

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *