Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi

Hospodárske noviny prišli s tendenčným článkom o slovenskom kráľovi Svätoplukovi. Nazýva sa Kráľ s ručením obmedzeným. Fakty a mýty o Svätoplukovi. Článok navodzuje dojem, že rúca mýty, pritom opak je pravdou. V článku sa vyskytuje niekoľko nepresností a neznalostí. Vždy budem ochraňovať slovenského kráľa Svätopluka, lebo keď padne náš kráľ, padne aj náš národ. Poďme na vec.

Argumentácia

Nebyť1 slovenských vzdelancov2, zaujatých už od 18. storočia3 hľadaním „veľkého“ panovníka (najlepšie kráľa4 a pokiaľ možno slovenského5), ktorý by už vo veľmi dávnych časoch preslávil slovenský národ, zrejme by sa Svätopluk v našej krajine netešil6 takej úcte.

Nepravda.
(1)(6) Keby nebolo štúrovcov, vytiahli by Svätopluka iní Slováci.
(2) Štúrovci neboli jediní a poslední géniovia slovenského národa.
(3) Pamiatka na kráľa Svätopluka u nás pretrvávala aj po jeho smrti. Českí a uhorskí kronikári zapísali niekoľko povestí o tomto kráľovi, ktoré im porozprával slovenský ľud. Slovenskí igrijci spievali o kráľovi Svätoplukovi oslavné piesne ešte počas Uhorska.
(4)(5) Svätopluk bol kráľ, pápež ho tituloval v jednom liste ako Rex Sclavorum, čo znamená kráľ Slovákov. Nemohlo sa jednať o kráľa Slovanov, lebo Svätopluk nevládol Poliakom, ani Chorvátom, ani Srbom, ani Bulharom, ani Rusom, ktorí boli tiež Slovania. Vládol iba Slovenskému národu, ktorý žil v dávnej Slovenskej zemi (dnešné Maďarsko), v dávnej Morave (dnešná česká Morava a Slovensko). Podobne aj Nemci žijú vo viacerých krajinách Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku a hovoria jedným jazykom. Svätopluk vlastne ani nebol kráľ, ale slovenský cisár, lebo naši historici hovoria o Morave ako o ríši, o Veľkomoravskej ríši. Naši historici by si mali uzrejmiť, či Svätopluk vládol obyčajnému kniežatstvu alebo ríši, a podľa toho v zmysle konzistencie aj titulovať panovníka. Kniežatstvu vládne knieža, kráľovstvu kráľ a ríši vládne cisár. Či Svätopluka korunoval pápež je absolútne irelevantné. Napoleón si nasadil korunu na hlavu sám. Povedala by som, že malým kráľom musí korunu nasadiť pápež, veľkí vladári si ju nasadia aj sami.

Predsa len, bol Moravan7, nie Slovák a navyše mal na svedomí vyhnanie8 Metodových žiakov.

Hneď dve nepravdy.
(7) Podľa čoho autor (ktorý pod článkom ani nie je podpísaný) súdi, že Svätopluk nebol Slovák, keď vládol v Nitre? Morava bola kráľovstvom. Všetci obyvatelia Moravy boli Moravania politicky, ale súčasne aj (moravskí) Slováci národne. Nitra patrila štátu Morava, teda aj dnešné (minimálne západné) Slovensko bolo sčasti Moravou. Dnešní Slováci sú potomkami dávnych Moravanov (moravských Slovákov). Hoci Svätopluk bol kráľom štátu, ktorý sa v tej dobe nazýval Morava, pokojne môže byť pravda, že by mu dnes bola bližšia naša dnešná slovenská kultúra ako počeštená moravská. Keby Svätoplukovi potomkovia prežili do súčasnosti, dnes by z nich pokojne mohli byť Slováci. Nemožno stotožňovať dávnych Moravanov s dnešnými Moravanmi na českej Morave. Ako sa z východnej dávnej Moravy stalo dnešné Slovensko, tak sa zo západnej dávnej Moravy stala Česká republika. Podobnosť mien (dávny) Moravan a (dnešný) Moravan je čisto náhodná.
(8) Svätopluk nevyhnal Metodových žiakov. Keby ich aj vyhnal, čo na tom? Ich kresťanstvo bolo aj tak iba cudzou nepôvodnou duchovnou okupáciou, velebiacou neslovenských biblických hrdinov. V skutočnosti vydal príkaz na vyhnanie Metodových žiakov samotný pápež. Viching tento príkaz zrealizoval. Svätopluk je v tejto kauze nevinne.

Vypichnuté9 oči nie sú legenda. … Svätopluk Rastislava zajme, vydá ho Karolmanovi, a jeho otec Ľudovít Nemec ho postaví pred súd. Svätoplukovmu strýkovi vypichnú10 oči a uvrhnú ho do väzenia.

Nepravda.
(9)(10) Rastislavovi nevypichli oči. Zápis v kronike hovorí, že bol „zbavený svetla očí“, teda oslepený. Neoslepovalo sa vypichovaním očí, ale spálením sietnice rozžeraveným železom. To železo sa ani nedotklo oka, iba sa priblížilo k oku. Napriek tomu žiara spôsobila oslepnutie. Viď Ján Stanislav, Dejiny Slovenského jazyka, Texty, str. 29, Fuldské letopisy, rok 870: „Krátko potom, asi 1. novembra, (kráľ Ľudovít) odcestoval do Bavorska. Tu po rozhovoroch so svojimi dal si predviesť Rastislava, sputnaného v ťažkých reťaziach, a podľa rozsudku Frankov, Bavorov, ako aj Slovanov, prišlých z rozličných krajov s darmi ku kráľovi, rozkázal ho na smrť odsúdeného iba pozbaviť svetiel očú.“ Teda, aký milosrdný bol nakoniec, no dobrák od kosti, ten kráľ Ľudovít.

Keď príde k Rastislavovmu kniežaciemu hradu (pravdepodobne11 v dnešných Mikulčiciach12), prejde na stranu Moravanov, nečakane zaútočí na bavorský vojenský tábor, zničí nepriateľskú armádu a ujme sa vlády na Veľkej Morave.

Otázne. Nepravdepodobné.
(11) Áno, použiť slovo pravdepodobne je také „vedecké“. Používa sa vtedy, keď chceme manipulovať.
(12) Rovnako bezpečne a pravdivo môžem tvrdiť, že „kniežací hrad bol pravdepodobne v Bratislave“.

Za zrejme najkontroverznejší13 Svätoplukov čin možno považovať vyhnanie14 Metodových žiakov za hranice Veľkej Moravy. Jeho váhu pochopíme lepšie, keď si uvedomíme, že Veľká Morava kvôli nemu prišla o jeden z najväčších výdobytkov15 misie Konštantína a Metoda – slovanskú16 liturgiu, čo bolo na tie časy málo rozšírené a pre našich predkov veľmi podstatné privilégium.

Nepravdy.
(13)(14) Nemožno hovoriť o najkontroverznejšom Svätoplukovom čine, keď ho vôbec nevykonal. Ako som už spomenula vyššie, Metodových žiakov vyhnal pápež s Vichingom.
(15) Misia Konštantína a Metoda nebola pre nás výdobytkom. Bola násilným duchovným prevratom. Bola nanútením nepôvodnej duchovnej kultúry a velebením cudzích biblických hrdinov.
(16) Liturgia nebola slovanská, ale slovenská. Slovenská preto, lebo bola vytvorená pre Slovákov, na objednávku slovenských kniežat Rastislava, Svätopluka a údajne aj Pribinovho syna Koceľa. Slováci nemali iba jedno kráľovstvo, ale hneď niekoľko.

Najväčší mýtus17, ktorý sa spája s postavou Svätopluka, však súvisí s dilemou, či bol, alebo nebol kráľom. Hoci by ho v pozícii kráľa radi videli (nielen) naši súčasníci, história tejto hypotéze príliš nepritakáva18, a to napriek tomu, že franský kronikár Regino, ale aj pápež v liste z roku 885 označujú Svätopluka titulom „rex“, ktorý dnes bežne prekladáme ako „kráľ“.
Problém je, že pápež mu dal titul „rex“ presne tak, ako ho dal vo viacerých listoch aj bulharskému kniežaťu Borisovi-Michalovi, ktorý kráľom nikdy nebol19. Rovnako ako viacerí vtedajší kronikári titul „rex“ pripísali mnohým slovanským kniežatám. Preto tieto zmienky nič nedokazujú20. V Živote Metodovom, ktorý bol napísaný na Veľkej Morave ešte za čias Svätopluka, sa titul kráľ nachádza až na troch miestach, no ani raz nepatrí Svätoplukovi, ale označuje výlučne franských kráľov21. Svätopluka pritom tituluje ako knieža. Najvýznamnejší prameň k dejinám Veľkej Moravy, Fuldské anály, Svätopluka označuje „dux“22, čo je takisto knieža23. Zdá sa, že sa musíme zmieriť s tým, že Svätopluk ako kráľ zostane iba postavou z povestí24.

(17) Áno, to, či bol, alebo nebol Svätopluk kráľom, zrejme zostane najväčším mýtom. Tí, čo chcú veriť, že kráľom nebol, budú tvrdiť, že kráľom nebol. Tí, čo chcú veriť, že kráľom bol, budú tvrdiť, že kráľom bol.
(18) História hypotéze o Svätoplukovi ako kráľovi naozaj nepritakáva. Treba si ale uvedomiť, že jej ani neodporuje.
(19) Ak boli titulom rex označované „obyčajné“ kniežatá, znamená to, že kronikári mali v titulovaní bordel. Preto nemožno tvrdiť, že ak označili Svätopluka titulom dux, tak písali pravdu.
(20) Rovnako ako zmienky v kronikách nič nedokazujú, ani nič nevyvracajú.
(21)(22)(23) Fuldské anály sú cudzí zdroj. Ako zaujatý zdroj, zastupujúci povyšujúcu sa ríšu, samozrejme, nebude Svätopluka titulovať pravým titulom. Svätopluk bol s najväčšou pravdepodobnosťou veľknieža. Vzhľadom na to, že slovo veľknieža obsahuje knieža, označenie dux je tiež namieste. Ak bol Svätopluk obyčajným kniežaťom, ako je možné, že mu bolo podriadené české knieža Borivoj? Mali sme dva druhy kniežat? Ako by ste preložili do latinčiny titul cár, kagan, šejk, sultán alebo (kórejský) taewang? Je ťažké prekladať cudzie tituly. Jeden by povedal, že šejk je dux, iný zase že šejk je rex.
(24) Žiadna povesť. Svätopluk ako kráľ Slovákov je realita. Stačí nám držať sa pápežského titulovania Svätopluka Rex Sclavorum. Máme to písomne podchytené. Stačí nám odvolávať sa na pápeža. Ak klamal pápež, to už nie je náš problém.

Dve25 najznámejšie povesti o Svätoplukovi. … Tri prúty. … Biely kôň.

(25) V skutočnosti boli povesti tri. O troch prútoch, o bielom koni, a o uchýlení sa Svätopluka už ako mnícha na Zobore/prípadne utopenie v Dunaji.

Záver

Môžete kopať do Svätopluka koľko chcete. Nesvedčí to nijako o Svätoplukovi, ale hlavne o vás a o vašom postoji k slovenskému národu. Kto chce mať zo Svätopluka podriadené knieža, ten chce byť zrejme podriadený. Kto chce mať zo Svätopluka suverénneho kráľa, ten chce byť zrejme suverénny. Nič viac k tomu nemám čo povedať. Azda len to, že ak niekto píše článok o faktoch a mýtoch, mal by ho písať menej arogantne a s väčšou pokorou, lebo aj on sa môže mýliť a zavádzať nás svojimi mýtmi.