Maďari – bratia naši

Maďarský údajný "honfonglalás" - „zaujatie zeme“.

Veľká civilizácia nie je dobytá zvonka pokiaľ nie je už zničená zvnútra.
William Durant

Príchod starých Maďarov (Ugrov) do Karpatskej kotliny vnímajú Maďari a Slováci úplne odlišne. Pre Maďarov to bolo priam biblické „zaujatie zeme“, ako keď Izraeliti zaujali „s božím požehnaním“ Kannán, kým pre Slovákov to bol vpád divých barbarských nájazdníkov, ktorí vtrhli do ich nádejne sa rozvíjajúcej ríše, rozvrátili ju, čiastočne vyhubili, čiastočne vyhnali z jej južnej časti pokojamilovných, pracovitých Slovenov a privlastnili si ich zem. Maďari veria že sú priamymi potomkami ugrofínskych nomádov, a predstavujú si príchod svojich predkov do karpatskej kotliny tak ako je namaľovaný na obraze Árpáda Fesztiho. A veria tomu čo tvrdili maďarskí historici z 19. storočia, že – „Horné Uhorsko tvorili vtedy zväčša lesy. Štátny život sa nikde ešte nerozvinul; len v okolí Nitry a Zadunajska bolo niečo také, čo sa dá štátom nazvať. Maďari sa vtedy usadili najmä v oblasti Hornej Tisy, kde žili zvyšky Avarov, Bulharov a menšie slovanské kmene.“ (Gyula Pauler)

Mnohí Maďari sú presvedčení že ich predkovia prišli do takmer ľudoprázdnej zeme, kde vďaka svojmu vrodenému zmyslu pre štátotvornosť založili svoj štát, zatiaľ čo Slováci so smútkom a tichou nenávisťou veria na rozbitie Veľkej Moravy divými maďarskými nomádmi.

Maďarský údajný "honfonglalás" - „zaujatie zeme“.

Maďarský údajný „honfonglalás“ – „zaujatie zeme“.

V jednom sa však Slováci aj Maďari zhodnú. Jedni aj druhí sú skalopevne presvedčení, že do karpatskej kotliny prišiel mnohotisícový ugrofínsky „národ“. A jedni aj druhí sa mýlia.

Do karpatskej kotliny neprišiel žiaden stotisícový národ, ale len celkom malý ugrofínsky kmeň. Či lepšie povedané, celkom malý zväz turkicko – ugrofínskych kmeňov. Genetický výskum už celkom jednoznačne vyvrátil fámu o stotisícovom ugrofínskom národe a proti tejto predstave svedčia aj všetky nepriame dôkazy. Bohužiaľ v slovenskej historiografii zatiaľ nemáme žiaden erudovaný rozbor príchodu maďarského etnika do karpatskej kotliny, takže v povedomí Slovákov zostáva ešte stále predstava o početnom ugrofínskom národe vyhnanom z pôvodných sídel Pečenehmi, ktorý vtrhol do karpatskej kotliny, kde vďaka svojej bojovnosti a brutalite rozvrátil Veľkú Moravu a na jej troskách založil svoj štát – Uhorsko.

Takmer nikto si nekladie otázku, prečo dnešní Maďari nemajú skoro žiadne ugrofínske gény? Rozpad Veľkej Moravy je zahalený hmlou, to je síce pravda, ale na základe čoho tvrdia aj naše slovenské zdroje že do karpatskej kotliny prišlo 100 až 120 tisíc „starých Maďarov“? Kto a ako prišiel k tomuto číslu? Čím je podložené?

Maďarský historik z 19. storočia Gyula Pauler si myslel že Ugri (starí Maďari) „mohli mať 210 000 – 216 000 ozbrojencov“. Ako prišiel k týmto číslam nevedno. Vyše 200 000 ozbrojencov, to je asi tak polmiliónový národ. Gyula Pauler žil v rokoch 1841–1903. Nevedel nič o genetike, ale aj tak mohol trochu reálnejšie uvažovať. Prečo však neuvažujú reálne naši súčasní slovenskí autori? Prečo uvádzajú že do karpatskej kotliny prišlo sto až stodvadsať tisíc „starých Maďarov“?

Toto číslo je založené len na teoretickom odhade koľko ľudí by mohlo (asi!!!) vyžiť na celom území dnešného Maďarska pri pastierskom spôsobe obživy. Vôbec neberie do úvahy fakt, že prichádzajúci Ugri – „starí Maďari“, nemali k dispozícii hneď celé územie dnešného Maďarska, ani že na tomto území nejakí ľudia už vtedy žili. Maďarskí archeológovia a historici urobili odhad počtu ľudí ktorí žili na území Maďarska v 9. storočí a prišli k záveru, že ich tam vtedy žilo asi 200 000. (Podľa rektifikovaného odhadu slovenských odborníkov žilo vtedy na území Slovenska asi 120 000 ľudí.) Príchod stotisícového etnika na územie dnešného Maďarska by spôsobil demografickú katastrofu. Vtedajšia populácia bola limitovaná predovšetkým zdrojmi potravy, náhly nárast populácie by vyvolal hladomor nevídaných rozmerov. O ničom takom sa ale analisti nezmieňujú.

Historici oháňajúci sa veľkými číslami (bez ohľadu na ich národnosť) vôbec neberú do úvahy skutočnosť, že presúvajúci sa ľudia museli aj jesť. Odbiť to tak, ako to urobil Jordanes vo svojej Gotike, že sa totiž putujúci Góti živili cestou tým čo prišlo, alebo tak ako napísal Reginon z Prümu o príchode Ugrov, že – „každodenné živobytie si zaobstarávali lovom zvere a rýb“ je jednoducho nezmysel. Stačí si spočítať aké množstvo potravy by skonzumoval denne stotisícový národ a je jasné, že nijaký lov zvere či rýb nemohol takéto množstvo potravy zabezpečiť. Dnešné odporúčania racionálnej výživy udávajú že na zabezpečenie energetickej rovnováhy človek potrebuje prijať denne asi 8400 kJ (2000 kcal) energie. Ide o odporúčania pre dnešného človeka ktorý už takmer nepozná telesnú námahu. Veľká telesná námaha môže totiž zvýšiť potrebu energie až niekoľkonásobne. Energetická potreba ľudí putujúcich peši (alebo v lepšom prípade v sedle) a spiacich pod holým nebom musela byť nevyhnutne vyššia. Aj keď budeme brať hodnoty odporúčané pre dnešných ľudí, konečné číslo pre stotisícový národ je ohromujúce. Podľa týchto odporúčaní by mal muž skonzumovať denne 80-100 g bielkovín, 75-105 g tukov a 410-500 g sacharidov. Žena 70-80 g bielkovín, 65-85 g tukov a 320-385 g sacharidov. (Samozrejme, s putujúcimi Ugrami šli aj deti, ale energetická potreba 13-ročných detí je rovnaká ako dospelých a u detí medzi 14. a 18. rokom je dokonca výrazne vyššia.) Ku sacharidom sa Ugri nemali veľmi ako dostať, lebo aj keď napriek vžitému názoru poznali jednoduché poľnohospodárstvo, pri presune nič také neprichádzalo ako zdroj obživy do úvahy. Presúvali sa viac ako rok, teda hlavným, viac-menej jediným zdrojom potravy musel byť ich dobytok. Uvažovať o mlieku ako významnom zdroji energie je zbytočné. Mlieko obsahuje až 87 % vody a uhorský stepný dobytok vyprodukuje len 700 až 1000 l mlieka ročne, teda asi 2 litre denne. To je len 260 g sušiny, čo nepokryje ani dennú potrebu jedného človeka. Putujúci Ugri sa museli živiť hlavne mäsom. Bielkoviny majú porovnateľnú energetickú hodnotu ako cukry, tuky asi dvojnásobnú, takže človek môže nedostatok sacharidov nahradiť mäsom približne v ich 2/3 hmotnosti. Stotisícový národ by teda DENNE spotreboval približne 48 ton mäsa. (Pre muža cca 530 g a pre ženu 420 g) Také množstvo mäsa sa nedalo získať lovom ani rybolovom. Pri jatočnej výťažnosti hovädzieho dobytka cca 55% to znamená, že by Ugri (keby ich bolo 100 000) skonzumovli denne vyše 170 dospelých kusov dobytka, alebo dvakrát toľko odrastených teliat. Teda vyše 62 000 dospelých kusov, alebo vyše 120 0000 teliat ročne. Na vyprodukovanie takéhoto množstva teliat a udržanie početnosti stáda je potrebný takmer dvojnásobok kráv, takže Ugri by museli hnať skoro 400 tisícové stádo. A pretože boli jazdecký národ, ktorý mal aj kone, mohlo by byť toto hypotetické stádo veľkých zvierat ešte väčšie. Koordinovaný presun takého stáda je ale jednoducho nemysliteľný. Nejde len o samotnú pašu, ale zvieratá potrebujú vodu. No a takmer polmiliónové stádo sa nedá napojiť z nejakej studne. Bez dobytka ako zdroja potravy by ale zase stotisícový národ Ugrov zahynul v stepi od hladu. Nič na veci nemení ani námietka že Ugri prišli v niekoľkých vlnách. Prišli vo veľmi krátkom časovom období, aj keby šli v štyroch či piatich vlnách problém to nerieši. Aj stotisícové stádo hnané stepou je niečo nepredstaviteľné. Keby cez Verecký priesmyk (ktorým podľa tradície Ugri vraj prešli cez Karpaty) prehnali denne 500 kusov dobytka, stotisícové stádo by cez tento priesmyk prechádzalo takmer sedem mesiacov. Deň čo deň, bez prestávky. Pri polmiliónovom stáde by to trvalo skoro tri roky. Prichádzajúcich Ugrov muselo byť podstatne (až rádovo) menej.

Domnienku o príchode stotisícového ugrofínskeho národa vyvracajú hlavne genetické testy. Závery genetického výskumu ktoré robil začiatkom 90-tych rokov americký genetik Luigi. L. Cavalli-Sforza priniesli v prípade našich južných susedov šokujúce zistenie. Ako napísal – „Len s ťažkosťami možno nájsť nejaké stopy ugorských (staromaďarských) génov v súčasnej populácii Maďarov. Obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou. Používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale nie je etnicky maďarské – ono je prevažne slovanské.“ Tieto testy boli opakované aj maďarskými genetikmi, percentuálne zastúpenie ugrofínskych génov v žiadnom z nich nedosiahlo ani 5 %, v niektorých bolo nulové, väčšinou sa pohybovalo okolo 2 %. Maďarskí genetici Semino a spol. študovali genetický pôvod etnickej skupiny z Palós v pohorí Matra, ktorá sa považuje za priamych potomkov Maďarov (Magyars), a aj genetický pôvod ľudí z Budapešti. Podľa mitochondriálnej DNA (ženská línia) zistili, že 94% ľudí malo DNA s európskymi charakteristikami, 4% boli neznámeho pôvodu a len dvaja zo 100 ľudí (jeden z Palós a jeden z Budapešti) mali gény z Ázie. Záver výskumu vedeckej skupina Semino a spol. bol taký, že Maďari (Magyars) vnútili svoj jazyk ľuďom ktorí sa teraz nazývajú Maďari (Hungarians), ale to nezmenilo ich genetickú štruktúru.

Ak sa ale percento ugrofínskych génov u dnešných Maďarov pohybuje okolo 2 %, tak aj v prípade že ugrofíni tvorili len tretinu prichádzajúcich Ugrov (len 2 zo 7 staromaďarských – ugorských kmeňov mali ugrofínske mená) do karpatskej kotliny kde žilo približne 200 tisíc ľudí prišlo len asi 12 000 Ugrov. To je ohromujúco nízke číslo, ale aj maďarský genetik István Raskó prišiel na základe svojich výskumov k záveru že Arpádovi „Maďari“ priniesli maďarský jazyk, ale dobyvateľmi boli príslušníci málopočetného ľudu hovoriaci turkickým jazykom. Na základe jeho výskumu napísal Kanaďan amerického pôvodu Nándor Dreisziger v roku 2013 v E-Journal of the American Hungarian Educators Association že „Najdôležitejšia téza výskumu ukazuje, že obrovská väčšina dnešných Maďarov nemôže byť potomkami dobyvateľov; dnešní Maďari sú hlavne potomkami ľudu z desiateho storočia, teda pred-dobyvateľskej populácie karpatskej kotliny.“ K rovnakému záveru prišiel už dávno predtým maďarský historik Ármin Vámbéry (1832-1913), súčasník Gyula Paulera, ktorý považoval maďarčinu nie za ugrofínsky, ale za turkický jazyk a domnieval sa, že počet nových prišelcov bol len „niekoľko tisíc“ (néhány ezer). A nemal žiadne pochybnosti že títo Turko-Tatárski bojovníci sa rozplynuli v mase miestnych ľudí.

Je preto udivujúce že niektorí maďarskí historici obhajujú neudržateľnú tézu o príchode veľkého ugrofínskeho národa a tvrdia že pôvodne mali Maďari až 40% ugrofínskych génov. Samozrejme, ide zase len o ničím nepodložené číslo. Chýbanie ugrofínskych génov u dnešných Maďarov vysvetľujú tým, že veľa statočných ugrofínov vraj padlo v osudnej bitke pri rieke Lech, a ďalšie straty potom spôsobila turecká okupácia. Straty pôvodného ugrofínskeho maďarského obyvateľstva boli potom nahradené privandrovalcami z hornej zeme, väčšinou Slovákmi. Nuž toto tvrdenie má jednu závažnú chybu. Je matematicky nemožne aby zmiešaním zvyšku pôvodných Maďarov (so 40% ugrofínskych génov) a Slovákov ktorí majú priemerne 4% týchto génov, vzniklo potomstvo ktoré má len 2% ugrofínskych génov. Turecká okupácia nemala prečo zdecimovať maďarských ugrofínov, lebo nebol dôvod aby Turci vraždili obyvateľov novozískanej provincie. No a bitky pri Lechu sa väčšina bojovníkov z najsilnejších maďarských kmeňov sídliacich na východ od Dunaja a v Sedmohradsku vôbec nezúčastnila. Výpravy sa nezúčastnil ani Arpádov vnuk, knieža Fajs, ani „druhý muž“ v kmeňovom zväze – gyula (hlavný vojenský veliteľ) Zombor. Okrem toho, na bojových výpravách sa zúčastňovali vtedy bojovníci všetkých vekových kategórií, nie len mladí, bezdetní muži, teda veľa padlých muselo mať už doma synov. Takže pokles ugrofínskych génov v maďarskej populácii kvôli smrti bojovníkov v bitke pri Lechu by bol úplne zanedbateľný. Otázne pritom je, či väčšina padlých bojovníkov boli vôbec ugrofíni.

Gyöngyvér Tömöry a spoluautori (medzi ktorými bol aj už spomenutý István Raskó) publikovali v roku 2007 v.American Journal of Physocal Anthropology výsledky genetického výskumu z kostí nájdených v staromaďarských hroboch. Len 2 z 27 vzoriek mali nepochybne ázijský pôvod. Zvyšok patril k západoeurázijskej populácii, hoci niektoré vzorky vykazovali ázijské znaky. Pozoruhodný bol však vzťah medzi početnosťou ázijských znakov a sociálneho stavu zomrelého, zistený podľa bohatosti výbavy hrobu. Menej zámožní (obyčajní) bojovníci mali haplotypy bežné pre západnú Euráziu, kým v bohatých hroboch boli zistené haploskupiny ktoré sú v súčasnej svetovej populácii veľmi zriedkavé a u dnešných Maďarov chýbajú. Je teda zrejmé, že kým zámožní vodcovia „starých Maďarov“ boli aspoň sčasti ugrofíni, masu prostých bojovníkov tvorili pôvodní obyvatelia karpatskej kotliny. To sa ale vôbec nezhoduje s predstavou o podrobených, zotročených Slovanoch. Ozbrojení bojovníci nemohli byť zotročeným etnikom. Naše tradičné predstavy o páde Veľkej Moravy sú zrejme úplne chybné. Ako ale mohol malý, nepočetný ugrofínsky kmeň, ktorý mal zrejme len pár tisíc bojovníkov, dobyť takú veľkú ríšu? A ako mohol vnútiť väčšinovému obyvateľstvu svoj jazyk?

Násilné podmanenie Slovenov na území Maďarska je viac ako pochybné. Lebo ako píše maďarský historik Gyorgy Gyorffy – „Je príznačné pri zmene vládnucich vrstiev nevojenskou cestou, že slovanské miestne názvy v oblastiach Balatonu, tzv. západného Zadunajska a Drávy, pretrvali naďalej.“ Pôvodné (slovanské) zemepisné pomenovania zostali, lebo v kraji zostalo pôvodné obyvateľstvo. Prečo ale prijalo slovanské obyvateľstvo jazyk nepočetných Ugrov? Určite nešlo o násilné pomaďarčenie, o účinnosti násilného pomaďarčovania svedčí neúspech maďarizácie v 19. a 20. storočí. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v júni 1867 začala maďarská vláda nanucovať Slovákom maďarčinu, pričom využívala najúčinnejší prostriedok tej doby – školstvo. V roku 1918, po viac ako 50-ročnom úsilí maďarská vláda konštatovala, že len 20 % Slovákov rozumie (nie hovorí!!!) maďarsky.
Na to aby sme pochopili čo sa na prelome 9. a 10. storočia stalo musíme vziať do úvahy vtedajšiu situáciu v ríši, nazvanej neskôr Veľká Morava. Po smrti Svätopluka začala občianska vojna, bratovražedný boj jeho synov o moc, ktorý opisujú aj Fuldské anály (takzvané Altaišské pokračovanie) – „Potom však v roku 898 od Vtelenia Pána vznikli medzi dvoma bratmi z národa Moravanov, totiž medzi Mojmírom a Svätoplukom, a ich ľuďmi veľmi vážne rozpory a sváry. Vyhrotili sa do takej miery, že ak by bol mohol jeden dru¬hého dostať do svojej moci a zajať, odsúdil by ho na smrť. Keď sa to cisár a kráľ dozvedel, poslal markgrófa Liutbalda, grófa Ariba a bavorských veľmožov spo¬lu s ostatnými svojimi vernými, aby pomohli, oslobodili a poskytli ochranu tej strane, ktorá doňho vkladala nádej a hľadala uňho útočište. Vyslané vojsko potom, ako sa len dalo, ohňom a mečom svojich nepriateľov pokorilo, spustošilo krajinu a všetkých pobilo.“ A o roku 899 anály zaznamenali – „Potom bola znovu zorganizovaná výprava a poprední Bavorov vtrhli so svojimi ľuďmi v zime odvážne a nepriateľsky na územia Moravanov. So silným vojskom spustošili ich kraje, a keď zhromaždili korisť, vrátili sa s ňou domov. … Krátko nato vpadli Bavori znovu smelo na pohraničné územia Moravanov, a čo sa dalo, ukoristili a vyplienili. Oslobodili aj chlapca Svätopluka, syna niekdajšie¬ho vojvodu Svätopluka, a jeho ľudí z obkľúčeného hradiska, v ktorom boli uväz¬není. Samo hradisko potom zapálili a vyslobodených zajatcov z milosrdenstva odviedli so sebou do vlasti.“ No a v roku 900 je v análoch zápis že – „Bavori vtrhli cez Čechy, ktoré si pribrali ako spojencov, do kráľovstva Moravanov a tri týždne tu nivočili krajinu ohňom. Nakoniec sa vrátili bez akej-koľvek ujmy domov.“

Minimálne tri roky trvala skutočná občianska vojna so všetkými jej hrôzami. Počas tých troch rokov najmenej štyrikrát spustošili Bavori Veľkú Moravu. Roľníci trpeli, pretože vlastné aj cudzie vojská rabovali a vypaľovali, je teda pochopiteľné že niektorí z nich, predovšetkým tí mladší a smelší, utekali k ugrofínskym nomádom žijúcim v pohraničí, ktorí vojnou netrpeli, ale naopak, ako spojenci Mojmíra II z nej dokonca ťažili. Útek mladých, ambicióznych roľníckych synov neboli ničím výnimočným ani v minulosti. Stávali sa z nich bojovníci a mohli dosiahnuť aj významné postavenie. Možno to je vysvetlenie prečo mal jeden z gótskych kráľov, súčasník Atilu, negermánske meno Valamir. A nebol medzi Gótmi jediný.
Keby boli Ugri početný národ, možno by utečencov odmietali. Ale pre malý národík nomádov bolo aj tých niekoľko stovák odhodlaných prišelcov významnou posilou. Ich počet a teda aj ich sila tým vzrastali. Spor bratov sa začal zrejme hneď po Svätoplukovej smrti, čo oslabilo centrálnu moc, takže si Arpád dovolil obsadiť už v roku 896 Zátisie. A Mojmír II. nič nepodnikol, lebo v tom čase už asi bojoval s bratom a s jeho spojencami Frankami. A možno je pravda čo tvrdia niektorí maďarskí historici, že Ugri boli v tomto spore Mojmírovi spojenci.

Obsadenie Zátisia Ugrami nebola pre miestnych roľníkov v danej situácii katastrofa, ale úľava. Namiesto obáv z drancovania vlastným slovenským či cudzím franským vojskom mohli žiť v mieri, nemuseli platiť dane (ani panovníkovi ani cirkvi), nanajvýš nejaký menší poplatok Arpádovi, alebo jeho náčelníkom. Ugri mali vlastný zdroj obživy, svoj dobytok, takže ak im aj slovanskí roľníci odvádzali nejakí tribút, vzhľadom na malý počet Ugrov to bola oveľa menšia záťaž ako desiatky ktoré dovtedy odvádzali vládcovi a cirkvi. (Nehovoriac o stratách ktoré im spôsobovalo rabovanie bojujúcich vojsk.) Tí smelší sa mohli navyše zúčastniť po boku svojich nových ugorských kumpánov aj lúpežných výprav do krajín Bavorov, čo bolo pre ubiedených, trpiacich, dovtedy beztrestne olupovaných roľníkov určite nesmiernym zadosťučinením. Krutosť „Maďarov“ o ktorých píše západofranský mních Reginon bola možno vo veľkej miere aj krutosťou plemena, na ktoré sa už tri storočia predtým sťažoval Prokopios – „Inokedy títo barbari zabili hlboko do zeme štyri stĺpy, priväzovali k nim nohy i ruky zajatcov, potom ich ustavične bili palicami po hlave, zabíjali ich ako psov alebo hadov, alebo iné zvery. Ostatných spolu s býkmi a drobným dobytkom ktorý nemohli hnať do otcovských sídel zavierali do príbytku a bez akejkoľvek ľútosti spaľovali. Tak spočiatku Slovania ničili všetkých obyvateľov čo im prišli do cesty.“ O účasti moravských Slovenov na výbojoch netreba vôbec pochybovať. Lebo ako píše salzburský arcibiskup Teotmar v liste pápežovi, – „Sloveni zločin, ktorého jednorazové vykonanie nám pripísali, vykonávali po mnoho rokov. Sami vzali k sebe nie malý počet Uhrov a podľa ich zvyku hlavy svojich lživých kresťanov dôkladne ostrihali a poslali na našich kresťanov a sami dokonca neočakávane prišli a jedných odviedli do zajatia, jedných zavraždili, iných zahubili v hlbinách žalárov hladom a smädom, mnohých však poslali do vyhnanstva a vznešených mužov a počestné ženy uvrhli do otroctva, chrámy božie zapálili a všetky stavby zničili, takže v celej Panónii, našej najväčšej provincii, niet ani jediného chrámu, ako vám môžu, ak by chceli vyznať, vami určení biskupi vyrozprávať.“ Toto napísal Teotmar a jeho biskupi v roku 900. Pozoruhodná je zmienka o tom že si Sloveni podľa zvyku Ugrov ostrihali hlavy. (Aj západofranský mních Reginon napísal o Ugroch že – „Vlasy si strihajú až po kožu.“) Ak si teda Sloveni napadajúci Frankov strihali vlasy rovnako ako Ugri znamená to že sa chceli Ugrom podobať. Stotožňovali sa s nimi, chceli byť Ugrami. Byť Ugrom totiž znamenalo byť slobodným. V krajoch pod kontrolou Ugrov padlo staré ranofeudálne rozvrstvenie, rozdelenie ľudí na vyššiu vojenskú vrstvu a lopotiacich roľníkov. Zaznávaní roľníci sa stali slobodnými a obávanými bojovníkmi. Niečo podobné sa stalo o 500 rokov neskôr v Čechách po upálení Jana Husa. Utláčaní roľníci získali po niekoľkých víťazstvách nad rytierskym vojskom nesmiernu hrdosť a sebavedomie, a nemienili sa novozískanej slobody len tak ľahko vzdať. Genetické nálezy zo „staromaďarských“ hrobov dokazujú že radoví bojovníci boli geneticky totožní s terajším obyvateľstvom, ugrofínske gény mali len vodcovia.

V tejto súvislosti nie je zrejme opodstatnené hovoriť o dobyvateľoch a podmanených. Ako píše salzburský arcibiskup Teotmar a jeho sufragéni – „Keď sme sa však dozvedeli, že Uhri vkročili do Itálie, veľmi sme túžili uzavrieť mier s týmito Slovenmi, ako nám je Boh svedkom, sľubujúc im skrze Boha všemohúceho úplne odpustiť všetko zlo čo urobili proti nám a našim, a vrátiť všetko, o čom bolo známe že naši majú z ich majetku, len aby nás zabezpečili pred Uhrami, a poskytli nám možnosť prechodu na tak dlho, kým by sme mohli vkročiť do Longobardie a brániť majetok sv. Petra, a kresťanský ľud s pomocou božou oslobodiť. Ale ani toto sme nemohli od nich dosiahnuť.“ Teda moravskí Slovania evidentne MOHLI umožniť prechod franského vojska do Itálie, ale tak neurobili, čo im Teotmar vyčítal. Zrejme sa jednalo o vpád Ugrov, či lepšie povedané „starých Maďarov“ do Itálie koncom leta 899. Sťažnosť Teotmara ale nesvedčí o tom že by boli Sloveni podmanení a ztoročení. Teotmar s nimi chcel uzavrieť mier aby mu umožnili prechod. Nežiadal by dovolenie od podmanených.

V roku 900 vtrhli Ugri v súčinnosti s Moravanmi do Panónie, ktorá bola vtedy pod vládou franského kráľa Ľudovíta. Účasť Moravanov na pustošení tohto kniežatstva bola Mojmírovou odpoveďou na predchádzajúce bavorsko-české drancovanie Veľkej Moravy. Ugri sa však v Panónii usadili natrvalo, a vtedy už Mojmír II, jeho brat, aj franský kráľ Ľudovít pochopili, že z ich súperenia ťaží niekto iný a ak neprestanú bojovať, prídu o všetko. Mojmír II sa zmieril s bratom a uzavrel spojenectvo s Arnulfovým nástupcom Ľudovítom, hnáme ako protimaďarská koalícia. Strach z Ugrov asi nepramenil ani tak z ich vojenskej sily, Mojmír II ich o dva roky sám, bez pomoci Frankov porazil, ako skôr z novovznikajúceho slobodného „maďarského“ národa, teda zmesi Ugrov a slovanských roľníkov ktorí už nemienili byť poddaní kráľa, nechceli odvádzať poslušne desiatky vládcovi a cirkvi, ani živiť svojou lopotou vlastnú moravskú šľachtu. Pridanie sa k Ugrom bolo prejavom vzdoru, bola to svojská roľnícka rebélia proti vládcom (vo Veľkej Morave aj v Panónii), ktorí ich nedokázali uchrániť pre utrpením čo priniesla občianska vojna spojená s rabovaním a vypaľovaním miest a dedín.

Mojmír II nemohol nechať stratu Zátisia bez reakcie, tamojší slobodní „Maďari“, sčasti jeho bývalí poddaní by boli veľmi lákavým príkladom pre ostatný roľnícky ľud. Okrem toho je viac ako pravdepodobné, že niekde medzi Dunajom a Tisou bolo hlavné centrum jeho ríše. Blízkosť nezávislej, Mojmírovi nepodliehajúcej oblasti nejakých 40-50 km od jeho sídla, bola jednoducho priamym ohrozením hlavného mesta. Je dosť možné že vojnu v roku 902 inicioval práve Mojmír II. A zvíťazil. S franskými spojencami za chrbtom mohol reinštalovať svoju ranofeudálnu vládu nad strateným Zátisím. Zmieril sa s bratom a cítil sa silný. A zrejme aj bol. Požiadal pápeža aby poslal na Veľkú Moravu biskupov a pápež mu vyhovel, napriek protestom Teotmara a jeho sufragénov. Z toho sa dá usúdiť že považoval Mojmíra II za veľmi mocného vládcu. Niečo také nedosiahol ani Svätopluk. Reči o postupne chátrajúcej, slabnúcej ríši, ničenej pustošivými nájazdami starých Maďarov sa asi veľmi na pravde nezakladajú. Skôr to vyzerá tak že nielen iniciatíva, ale aj vojenská prevaha boli a na strane Mojmíra II. „Maďarov“ mohol zachrániť už len zázrak. Je isté že vrátiť sa k predošlému životu nechceli ani Ugri, ani slovanskí roľníci. Ugri sa nechceli vzdať Zátisia a vrátiť sa do Sedmohradska, a ani slovenskí roľníci sa nechceli vrátiť do jarma poddanstva po tom, ako nečakane zažili trochu slobody. Mojmír II ich v poli porazil. Zbraňou slabých je lesť. Slovansko-ugorskí „Maďari“ museli Mojmíra II nejako poraziť. Rozhodli sa zrejme nečakaným prepadom dobyť jeho hlavné mesto. To že by útokom dobyli mesto ktorého hradby odradili od obliehania Frankov, bolo vylúčené. Ale pretože časť „Maďarov“ boli etnickí moravskí Sloveni, je veľmi pravdepodobné že k dobytiu mesta došlo podľa podobného scenára ako bola dobytá Trója. Stačilo aby sa slovanskí „Maďari“ dostali do mesta a niekedy nad ránom umožnili svojim kumpánom vtrhnúť do mesta. Od Tisy je do stredu územia medzi ňou a Dunajom menej ako 50 km. To je vzdialenosť ktorú dokázali jazdci prekonať za noc. Nikto obrancov nestihol varovať. Útočníci prepadli nič netušiace, spiace mesto. Vyvraždili obyvateľov a zrejme zabili aj kráľa a jeho brata. A s nimi vyvraždili aj veľkomoravských veľmožov. Krajina zostala náhle bez centrálnej vlády

Všetko nasvedčuje tomu že centrálna moc Veľkej Moravy padla naraz. V roku 902 Mojmír II Ugrov porazil, ale v roku 907 sa už bitky pri Bratislave jeho vojsko nezúčastnilo.

V roku 900 prišli na územie Veľkej Moravy traja biskupi aby vysvätili moravských biskupov, tým ale správy o činnosti cirkvi na území Veľkej Moravy končia.

Niekedy medzi rokmi 903 a 906 vznikol Raffelstettenský colný sadzobník, medzivládna dohoda o obchode so soľou. Ťažko by niekto uzatváral obchodné dohody s hynúcou ríšou.

Je prinajmenšom zarážajúce že zatiaľ čo o bojoch medzi Mojmírom II a jeho bratom vieme (aj napriek vojnovému chaosu) pomerne dosť, po roku 907 nastupuje absolútne informačné temno. Staromaďarské kmene ešte neboli vtedy zjednotené, nad severnou časťou ríše evidentne nemali kontrolu, udržali sa tam slovanskí vladykovia, ktorí sto rokov po páde Veľkej Moravy pomohli na trón Štefanovi I. Napriek tomu nie je ani zmienka o nejakom organizovanom odpore, či pokuse udržať pokope zvyšok ríše. V čase keď boli vo franskom zajatí súčasne Rastic aj Svätopluk, do čela Slovenov sa postavil nejaký Slavomír. Keby bolo hlavné mesto prežilo, do čela ríše by sa postavil nový vodca, aj keby boli obaja bratia padli v boji. Zrejme teda boli všetci významní muži ktorí by sa mohli chopiť žezla vyvraždení. A to sa mohlo stať len ak bolo hlavné mesto náhle zničené. Ani Mikulčice ani Staré Město na Morave to ale byť nemohli. Neboli zničené. V Mikulčiciach ešte aj po páde ríše pokračovala zlatnícka výroba. Zlatníci potrebujú zámožných zákazníkov. Tí by sa v zničenom meste ťažko našli. Aj v Starom Měste život pokračoval. Prekvapujúci prepad zo Zátisia by v prípade týchto sídel ani nebol možný. Zo Zátisia je do Mikulčíc viac ako 400 km, to je aj pre jazdeckú armádu tak asi 10-dňový pochod. Kone nesúce celý deň jazdcov si musia v noci oddýchnuť, ale hlavne sa napásť. Poslovia nesúci zvesť o blížiacej sa armáde, môžu meniť kone aj odovzdávať správu iným, takže varovanie o príchode by Ugrov pri niekoľkodennom pochode určite predbehlo. Je tiež čudné, prečo by kráľ sídliaci na českej Morave tak úporne bojoval o vzdialené maďarské provincie, ale odtrhnutie českých kniežatstiev by nechal bez povšimnutia. Všetko nasvedčuje tomu, že centrum Veľkej Moravy ležalo niekde v dnešnom Maďarsku a slovansko-ugrofínski „Maďari“ ho zničili.

V krajine bez centrálnej vlády už nikto nemohol zabrániť ugorským kmeňom aby sa usadzovali na rovinatom južnom území Veľkej Moravy, kde krajina vyhovovala ich starému spôsobu života. Samozrejme že vyháňali vladykov a kňazov, pre slovanských roľníkov ale ich príchod prinášal úľavu. To vysvetľuje aj pomerne rýchle pomaďarčenie pôvodných Slovenov. Ugri im prinášali slobodu, oslobodenie od platenia desiatkov, muži s nimi chodili na výpravy, stotožňovali sa Ugrami, chceli byť ich súčasť. Tak národy celej severnej Afriky a veľkej časti Ázie prijali arabčinu, jazyk malého kmeňa z Arábie, ktorí prinášal islam. Obdivovali Arabov. Chceli byť Arabmi.

V severnej časti územia ktoré Ugri neobsadili zostali pri moci pôvodní vladykovia, zostalo tam pôvodné ranofeudálne usporiadanie, teda zostal tam aj pôvodný slovanský jazyk. Keď sa neskôr krajina zjednotila pod žezlom arpádovcov, obnovilo sa v nej aj ranofeudálne zriadenie, takže nebol nijaký dôvod aby slovanský roľníci na Slovensku prijali maďarčinu.

Iba za predpokladu že sa pôvodné slovanské obyvateľstvo na území Maďarska pridalo dobrovoľne k Ugrom je možné vysvetliť ako je možné, že obyvateľstvo, geneticky prakticky totožné so Slovákmi, hovorí ugrofínskym jazykom. Iba za predpokladu že sa slovanskí roľníci pridali k Ugrom sa dá vysvetliť pád Veľkej Moravy. Lebo ako napísal Wiliam Durant, ktorý sa dejinami civilizácií zaoberal – „Veľká civilizácia nie je dovtedy dobytá zvonka, dokiaľ nie je zničená zvnútra.“ Platí to aj o Veľkej Morave. Nezničili ju Ugri ale „Maďari“, národ vzniknutý spojením domáceho obyvateľstva s ugrofínskymi prišelcami, ku ktorým sa moravskí Slovania pridali. Pridali sa k Ugrom lebo to znamenalo záchranu pred plienením a vypaľovaním, ale aj oslobodenie od platenia daní vládcovi a cirkvi v situácii, keď roľníci strádali. V tejto súvislosti nie je určite náhoda, že v 10. a 11. storočí otriasli Uhorskom početné „pohanské“ teda protikresťanské povstania. Ak na území Maďarska zostali pôvodní obyvatelia ktorí už boli kresťania (čo podľa genetiky zostali), potom príčiny týchto povstaní asi neboli len ideologické.

Na páde Veľkej Moravy sa aktívne podieľali jej vlastní obyvatelia, trpiaci občianskou vojnou, bojom Svätoplukových synov o moc, ktorý nasledoval krátko po náboženskom chaose, (návrate k latinskej bohoslužbe a vyhnaní slovanských kňazov). Postavili sa proti kráľovi ktorý ich nechránil, spojili sa s Ugrami a napodobňujúc ich život prijali aj ich reč.

Z dlhodobého historického hľadiska to nebolo dobré ani pre Maďarov ani pre Slovákov.

Maďarsky hovoriace etnikum rozdelilo Slovanov v karpatskej kotline a navždy tak znemožnilo vytvorenie silného štátu v tejto oblasti, ktorý by bol možno región stabilizoval. V 10. storočí na to ale nikto nemyslel. Pre slovanských roľníkov bolo podstatné že boli viac-menej slobodní, že nemuseli platiť dane a žili v akomsi rovnostárskom „predštáte“. Krajina bez centrálnej vlády sa mohla síce stať ľahkou korisťou susedov, ale Frankovia, usilujúci dovtedy o ovládnutie Veľkej Moravy, boli zaskočení a úplne ochromení lúpežnými výpravami ugrofínsko-slovanských „starých“ Maďarov“, takže neboli vôbec schopní vojenskej akcie. Stále sa iba bránili. Zdanlivo cynické tvrdenie maďarských historikov že ich predkovia si práve výbojmi (pustošivými nájazdami) zabezpečovali svoju existenciu nemusí byť vôbec až také arogantné a cynické ako sa zdá na prvý pohľad. Neustále nájazdy „Maďarov“ úplne vyviedli Frankov z miery. A kým sa spamätali, Gejza a jeho syn Vajk obnovili na území bývalej Veľkej Moravy feudálny štát.

Pád Veľkej Moravy nebol celkom určite spôsobený lúpežnými nájazdami ugrofínskych Maďarov. Skutočnou príčinou pádu Veľkej Moravy bol bratovražedný boj Svätoplukových synov o moc. Rozprávka Konštantína VII. Porfyrogeneta o troch prútoch má k pravde oveľa bližšie ako všetky tie pseudovedecké úvahy o „pustošivých nájazdoch“, ktoré mali viesť k postupnému zániku ríše.

Je ale smutné a zároveň smiešne keď dnešní Maďari oslavujú honfonglalás – „zaujatie zeme“, v presvedčení že šlo o príchod ich predkov do karpatskej kotliny. Ich predkovia tu už dávno boli. Tých pár turkicko-ugrofínskych prišelcov ktorí na konci 9. storočia do karpatskej kotliny prišlo sa rozplynulo (až úplne stratilo) v slovanskom mori, zanechajúc len svoj jazyk. (A nepopierateľnú túžbu po slobode a nezávislosti, ktorú Maďari majú.) Dnešní Maďari sú ale predovšetkým potomkovia Mojmírových, Rasticových a Svätoplukových Moravanov, ktorí sa pridali k nepočetným Ugrom a spolu s nimi privodili pád svojej ríše, aby potom mohli takmer sto rokov žiť ako slobodní roľníci. Lebo ako napísal Will Durant – „A great civilization is not conquered from without until it has destroyed itself from within.“

42 Responses to Maďari – bratia naši

  1. logofat valasky píše:

    Je možné ze až raz odhalíme pravdu, tak ako dostatocne moralne a inteligencne integrovani jednotlivci, tu nahu pravdu opäť zakryjeme-zaodejeme a rozideme sa vsetci v tichosti ku svojim rodinám a rodom. Je možné aby existovala takato pravda? Co ak takato pravda skutočne existuje? Napriklad pravda o zachovani ludskej energie, entuziazmu a tvorivosti alebo pravda o predideni degeneracie ludstva. Pravda o naklonnosti cloveka k cloveku, pravda o vludnosti. Ak by takato pravda existovala, určite by existovali aj šamanske, volchvovske alebo aj knazske kruhy rozneho stupňa s roznym poslanim vo vztahu k takejto pravde.

  2. Denis píše:

    Vieru treba ku všetkému, aj keď chcem prejsť cez cestu, musím veriť, že ma nezrazí auto. Otázka je či sa pozriem dolava, doprava a vykročím, alebo zavriem oči a vykročím.
    Samozrejme označenie „insitný“ platí rovnakou mierou na amatéra ako aj profi historika. Myslím že celý tento článok bol o insitných vyštudovaných historikoch.

  3. logofat valasky píše:

    Denis,

    naučil som sa: ci veda alebo viera, obe potrebujú poctivost a respekt. Koncept je viera a aj tak je začiatkom každej ingenio aplikacie, teda aplikovanej vedy. Viera aj veda sú sucastou jedneho procesu, procesu ludskeho poznavania. Jedneho aj druheho musi byt akurat. Na to aby tomu tak bolo je potrebny ludsky cit. Nesuhlasim však s rezignaciami typu úvodníku k dielu Fomenka, Nosovskeho a Kalasnikova ze spolocenska potreba buduceho smerovania spolocnosti si sama zvoli svoju minulost (interpretaciu veci ktore predchadzali času t nula). Zatiaľ nesuhlasim. Ak by aj nebolo vobec ziadnej budúcnosti máme povinnosť uvadzat věci na právu mieru. Po ukazovat na nesrovnalosti oficiálních a tradovanych konsenzualnych axiom. Je to povinnost voči naším predkov, je to povinnost voči nám a naším „zadkom“:)

  4. Metod J. Sláv píše:

    Denisovi, a vlastne všetkým, na „doštudovanie“ 😀

    Denis, čo sa čuduješ, VEĎ TÝM, ŽE NA „EU“ PRIDALI K R1a „GERMANIC“, LEN POTVRDILI TO,

    ČO MI TU UŽ VŠETCI VIEME:

    GERMAN = GRMÄN = HRMÄN = „HRMOŤAN“ = HRMOTNÝ – PRVÝ ZÁPIS POPISUJÚCI KELTOV, ICH OZNAČUJE

    AKO HRMOTNÝCH, T. J. ROBIACICH HRMOT, HLUK !!!

    No, keď sme u Keltov, tak

    dnešný, vraj vedecký, konsenzus hovorí, že jeden, a ten istý národ, Gréci volali „Keltoi“, a Rimani „Galli“ §§§

    ALE POZRIME SA NA REALITU DNEŠNÝCH DNÍ, KTORÁ SA ZACHOVALA NAPRIEK KRVAVOSTI DEJÍN,
    „MIMO REALITU UČEBNÍC“:

    NAPRÍKLAD,

    „KELTSKÍ“ BRETÓNCI versus „KELTSKÍ“ FRANCÚZI:

    DOBRE SA POZRITE NA TÚTO TABUĽU
    http://en.wikipedia.org/wiki/Breton_language#mediaviewer/File:Breton_school_sign_in_Rennes.jpg

    Z NEJ JE ZREJMÉ, ŽE BETÓNCI SA POVAŽUJÚ ZA „BREŽANOV“ !!! !!! !!! (VIĎ príd. meno „BREZHON-eg“)

    A KTO TO TÍ „BREŽANI“, na starých mapách označovaní ako VENETI, pôvodne vlastne sú

    SA DOVTÍPIME Z TOHO „divyezhek“ = „DIV-YEZH-EK“ = DVOJ-JAZYK-„SKÝ“ !!! !!! !!!

    No, a títo BREŽANI vo svojej kolektívnej pamäti označujú Francúzov za Gallov !!! !!! !!!

    AJ PRE TOTO PLATÍ:

    KELTOI = KLTI = KĹCI = SLOVANI KOVÁČI !!! ( SRBI = SLOVANIA „KOSÁCI“, CHoRVÁTI = „CHRBÁTI“/HORALI)

    + (zopakujem)

    GERMAN = GRMÄN = HRMÄN = „HRMOŤAN“ = HRMOTNÝ človek (AJ KOVÁČ ROBÍ PORIADNY HRMOT) !!! !!! !!!

    =

    KĹCI = HRMÄNI !!! !!! !!! !!! !!! !!!

    LEBO,

    AKO SA VYJADRIL JEDEN ČESKÝ ARCHEOLÓG (parafrázujem):

    VŠETCI HOVORIA,
    ŽE KELTI Z ICH ÚZEMIA ODIŠLI,
    ALE NIK NEVIE POVEDAŤ KAM ODIŠLI,
    LEBO ODVŠADIAĽ LEN ODIŠLI,
    A NIKAM NEPRIŠLI.

    (dodávam: pred tým náhlym príchodom tzv. Germánov §§§).

    P. S.:

    Ku genetike:

    Keďže potomkovia pradeda R1b pochádzajú z jednej dediny POTOMKOV PRAPRADEDA R1,

    TAK pôvodne HOVORILI AKO MY POTOMKOVIA pradeda R1a POCHÁDZAJÚCEHO „Z TEJ ISTEJ DEDINY“!!!

    K „ZMÄTENIU“ ICH JAZYKA DOŠLO ICH „CESTOU OKOLO SVETA“ – DOSLOVNE !!! !!! !!!

    LEBO

    U pôvodných OBYVATEĽOV SEVERNEJ AMERIKY NACHÁDZAME POTOMKOV PRAPRADEDA R1:

    http://en.wikipedia.org/wiki/Haplogroup_R-M207#mediaviewer/File:Haplogroup_R_(Y-DNA).PNG

    A HUSTOTA potomkov pradeda R1b

    KLESÁ OD ÍRSKA, teda aj od Ameriky smerom k nám !!! !!! !!! !!! !!! !!!

  5. Denis píše:

    Len malä poznámočka.
    Je poznanie založene na viere skutočne poznaním, alebo stále len vierou?

  6. logofat valasky píše:

    Mám pocit že sa tu vytvara akysi kruzok genofilsky. Pozor na to aby sme primitivnu a insitnu vieru v pradavneho Eliho nezamenili za racionalnu a sofistikovanu vieru v moderního Alleleho. Je otázne ktorá metoda bude uspesna či pocitova u ludi ktorí dokážu citovat alebo metoda přesného suchu nepresnych čísel. Ak raz člověk objavi pravdu bude to pravdepodobne priesecnik viacerych postupov a disciplin. s veľkou pravdepodobnostou aj dnes neexistujucich disciplin, nepopisanych postupov resp. Postupov povazovanych za pseudovedecke .

  7. Denis píše:

    Velmi zaujímavé, že na eupedii priradili najnovie pod R1a k Balto- Slavic aj termín Germanic. !!! Ako to naraz zjednodušuje situáciu a vysvetluje nevysvetlitelné. Dokonca to spája národy a odstraňuje staré krivdy. Že je vo východných častiach Nemecka vela R1a, doteraz považovaných za ponemčených Balto-Slavic, dnes podla eupedie vieme, že sú to Nemci s R1a a nie podmanené Slovanské národy. Nie že by bol preto chleba lacnejší, alebo drahší, ale toto už záváňa zámerným skreslovaním reality, histórie a zneužívaním vedy.
    Nie som vyštudovaný historik, ale nechcem sa radiť ani k insitným amatérskym bádatelom, teda tým čo kašlú na fakty a dávajú prednosť len sedliackemu rozumu, či cíteniu v kostiach. Nepracujem vedecky, nerobím si vlastnú databázu a v diskusii viac menej nedokážem pohotovo menovať zdroje. Ale v genetike by som odporučil zoznámiť sa s prácou A. Kliosova. Je to ruský vedec pôsobiaci v USA a je v súčasnosti považovaný za špicu vo výskume ludského genómu. Na webe sa dajú nájsť jeho prednášky, aj v ruštine. To čo hovorí on je mierne povedané dosť odlišné od toho čo je na eupédii.
    To čo nazývajú historici Germanic nie je R1a. R1a je nositelom Slavinity. Teda ak medzi Deutche /Nemcami/ sú nejaký R1a, tak sú potomkami Slovanov. Toto nie je dôležité z dnešného pohľadu, ale z pohladu histórie, či skôr z pohladu jej objektívneho poznávania. Podla toho čo som zistil ja na webe, z poľských zdrojov, od Kliosova a iných, tak haploskupina R1, R1a sa vyvinula na južnej Sibíri a postupne sa južným oblúkom posúvala do Európy, počas tohoto procesu sa odčlenila R1b. Asi pred 8000 rokmi s končiacou dobou ladovou dorazili Protoslovania popri Dunaji do Karpatského oblúka, potom prekročili Karpaty a vyrazili na západ a východ. Na západe sa zastavili v povodí rieky Labe a narazili tam na pôvodné Európske obyvatelstvo. Na východe osídlili šíre roviny Ruska až po Ural, na severe sa miesili tiež z Protoeurópanmi a na juhu Protoeurópanov s časti slavinizovali.
    R1b- Proto-Kelti prišli až po Slovanoch, tiež pravdepodobne južným oblúkom ako pred tým Proto-Slovania a vtlačili sa medzi Protoeurópanov na západ od Slovanov. Ak eupedia tvrdí niečo iné, tak autor týchto názorov nemá pravdu, prípadne hladá vlastné riešenia. Vzhľadom k tomu, že nie som študovaný historik, ani genetik, moje názory nie sú samozrejmä relevantné. Osobne sa teším, ak túto tému niekto kvalifikovane spracuje a vydá ju knižne a ja ho rád podporím kúpou tejto knihy.

    Anglicko má 130 tis. km2 a ak by sme počítali 0,4 km2 na jedného človeka, tak by v Anglii žilo v 10-11 storočí 325 tis. obyvatelov. Viliam Dobyvateľ dal sčítať všetok majetok v Anglii, všetky polia, všetkých ludí, každého kto mu musel platit „danegeld“ a iné poplatky, tento súpis sa zachoval a volá sa Domesday Book. Na základe tohoto súčtu, jedná sa o približne 300 tisíc plátcov dane, historici kvalifikovane odhadujú počet obyvatelov na cca 1 mil. 300 tisíc mužov, žien a detí, teda hustota 10 ludí na 1 km 2. Ak by sme vychádzali z takéhoto počtu obyvatelov na Slovensku či v Panónii, tak po odchode 100 tisíc Longobardov by tam kludne 50 tis. mohlo ešte zostať a s nimi 200 tis. Slovenov. Shlasím z názorom že večšina obyvatelstva zostávala na mieste a odchádzali ozbrojené skupiny dobyvatelov, ale odchádzali aj sedliaci, a to za lepším životom, za večším majetkom. Tak odišli Helvéti a Góti, v prameňoch preukazatelne zo svojimi rodinami. Z gréckych miest odchádzali vysťahovalci zakladať kolónie, ruský sedliaci kolonizovali čo cár dobyl a slovenský sedliaci po porážke Turkov húfne tiahli na juh.
    Ak odišla z krajiny vládnuca vrstva a s ňou velká časť obyvatelov, sedliakov, je to prezentované ako sťahovanie národa. Tak putovali Góti, ale nikto nepochybuje, že velká časť ich zostala v pôvodných územiach, ale časť ich ostala aj na Kryme keď sa posunuli do Byzancie. Na Krym sa dostali pri tomto putovaní Slovanským svetom aj ich ženy a tak si zachovali svoju reč až do 19 storočia, keď ich rozprášili Rusy pri kolonizovaní Krymu.

  8. Valamir Magyar píše:

    Denis,
    s tým že R1a gény nie sú germánske máš pravdu. Germánske gény sú vlastne mix viacerých pôvodných génov, medzi nimi aj slovanských. Longobardi nemuseli (ale mohli) mať aj R1a gény. Mýliš sa ale v tom že R1b skupina prišla až po R1a, teda Kelti (Keltogermáni) po Slovanoch (Kurganoch). Bolo to naopak, teraz si genetici myslia že R1b skupina bola génom roľníkov ktorí prišli do Európy niekedy pred 7-9 tisíc rokmi. Kurgani vtrhli do Európy asi pred 7000-4500 rokmi.
    Pokiaľ ide o tých 0,4 km² nejde o obrábanú plochu, ale o územie ktoré národ obýval. Ak žilo na Slovensku v 9. stor. 120 000 ľudí a Slovensko má necelých 50 tisíc km² , tak na jedného človeka pripadalo tých cca 0,4 km². Také územie musel osídliť (približne) aj nrod Longobardov.
    Pokiaľ ide o to sťahovanie národov, samozrejme, presuny nejakých skupín sú možné, ale celý národ sa nesťahuje takmer nikdy. Predovšetkým tu chýba logika. Prečo by nejaký národ opustil svoju zem, prenechal ju inému národu a sám by sa presúval inde, do neistoty? Príchod nového národa by pritom znamenal hladovú smrť pre tých čo tam žili. Potravinové zdroje boli limitované. Počet obyvateľov bol taký, aký mohlo územie uživiť. Preto som presvedčený že sa sťahovali naozaj len ozbrojené tlupy.
    Ak sa z nášho územia (tak ako aj z Čiech) Kelti odťahovali, prečo máme stále obrovské množstvo ich génov? (Česi viac ako Slováci) A ako to že po tom ako romanizovaných Dákov nahradili Góti a Gepidi, potom Huni, ponich Longobardi, a nakoniec Avari, nachádzame na území bývalej Dácie stále tých istých romanizovaných obyvateľov čo tam žili v 2. storočí? Pôvodní obyvatelia sa z Dácie neodsťahovali, aj keď sa tam (vraj) prisťahovali Germáni a po nich Huni aj Avari. A napodiv, ich genetické zloženie je zhodné s okolitými národmi.
    Národa sa nesťahovali. To je len germánska rozprávka.
    P.S.
    V minulej reakcii som urobil chybu. Slovania mali obsadiť za 100 rokov nie 100-násobne, ale 1000-násobne väčšie územie.

  9. logofat valasky píše:

    Pan Dvorsky: Dakujem za výbornou indiciu. Chodi (mozno aj Hadi alebo Gadi alebo aj Geti) sú Psohlavci. V urcitom historickom období boli strážcem ceskeho pohranicia s Bavorskom. Vela o nich píše Alois Jirásek, hlavně o Silencium Absolutum ktoré po mnohorocnom odboji a dozadovania sa svojich davnych prav dostali od nových habsburgskych monarchov. Nie pochyb ze tak ako Psohlavci z jednej strany hranice tak aj Pas-ovci z druhej strany sa velmi dobře poznali. Za Matěj a Korvina ziskali podobné výsady ako slovenský Valasi na Orave a Listové. Matej Korvín populární mnohokorunny král protihabsburgsky kandidát na římský císařský stolec bol sám vnukem Valasskeho slachtica. Valasi však mali aj prebehla kov ktorých využívala druha strana a tito janiciari boli poturčenci horsi od Turka (mám na mysli tych habsburgskych zoldakov, lebo to istu technológiu používal nielen vychodorimsky sultan ale aj zapadorimsky cisar). Tak nějak sa potom ako nova elita dostali do úřadovny schopni svoji aby dopadli svojich v prospěch cudzich mocnosti.

  10. Denis píše:

    Pre Blaženu Ovsenu, pozrel som si dejiny Fínska. Podobnosť medzi Fínštinou a Maďarčinou udávajú asi tak ako medzi Nórčinou a Perštinou. Ale sú to príbuzné jazyky a k nim patrí pár kmeňov na Sibíri. Dnes si to málo kto uvedomuje, ale dejiny v blízkej budúcnosti bude možno vykladať len po analýze Y-DNA a mtDNA, až potom bude možné použiť pramene, archeológiu a iné vedné postupy, vrátane lingvistických rozborov.

  11. Blažena Ovsená píše:

    Ináč, čo hovoríte všetci na to, že Uhri, teda Starí Maďari, majú niečo spoločné s dnešnými Ujgurmi? Ako som zbežne zisťovala, názov Ujgur je novodobý. Ujguri žijú v Nepále, sú islamisti, ale podobajú sa na Mongolov – majú šikmé oči… Ale inak sú turkický kmeň, národ. Názov Ujguri bol prevzatý vraj podľa sovietskej klasifikácie turkických národov. Ale venovala som sa tomu naozaj len zbežne, takže neručím za pravdivosť.

  12. Denis píše:

    A Slovenské znenie slova Poznaň nie je dostatočné? Honta maďarský historici vydávaj za bavorského šlachtica, ale Poznanyovcov ako Slovenský rod nespochybňujú.
    Ak sa uchýlime k slovnej ekvilibristike, tak Hont môže byť od slova hnať, ale aj od hon, čo označuje kus pola.

  13. Dvorský píše:

    reakcia, doplnenie: na pána L. Valašského k problematike Hunt-Pasmana ( „podľa mena pripadá ako Pasovský človek, teda Pas-Man, teda Bavor a nie moravský Sloven“ )
    „Hunt-Pasman“ meno Hunt znamená “ psa “ z nem. „hund“ viď obrázkovú kroniku rytier Hunt zobrazený so štítom ( symbol psa ) , a Pas-man – ináč mohlo by to byť aj kľudne Pes-man psý-muž voľajako to spolu súvisí , (Patzman) patrí medzi pečenegských kmeňov (z Gr. Patzinak, z Lat. Besen)

  14. Denis píše:

    Valamir, prečo myslíš že Longobardi by mali mať R1a? To že germáni sú R1b /R1a znamená len to, že značná časť Nemecka sú ponemčení Slovania. Ja si myslím, že Longobardi boli vo svojej väčšine R1b a tí stopu v Taliansku majú. K samotnému ich presunu, ich odchod a príchod do novej vlasti bol dohodnutý na oboch stranách vopred. Dnes by sme to nazvali grandiózny develeperský projekt. Talianske hospodárstvo – polnohospodárstvo sa nevedelo vyrovnať s tým, že nebolo dosť otrokov na obrábanie polí. Otroci boli drahí, sedliakov bolo málo, omnoho menej, ako mohla uživiť krajina. Limes Romanus padol, pohraničie obsadili Germáni a Sloveni. Longobardov miestna nobilita, landbaróni očakávala s nádejou, sedliakom prichystali gazdovstvá a šlachta bola začlenená ako rovný s rovným.

    Neviem odkial si zobral údaj, že v tých časoch bolo treba až 0,45 km2, teda 45 hektárov na jedného človeka na zabezpečenie stravy. Údaje o výnosoch z tej doby sú síce velmi skúpe, ale udáva sa, že v najhorších rokoch bol výnos na jedno zasiate zrno len tri zrná nové, to bol hladomor, v dobrých časoch to bolo až 13 zŕn a dobrá úroda bola 9 zŕn. Z jedného hektára sa urodilo pri žiarovom hospodárstve 1300 kg obilia, na čo bolo treba približne 150 kg osiva. Spotreba jednej 5 -6 člennej rodiny bola asi 800 kg obilia ročne a na osivo museli odložiť tých 150 kg. Jedna rodina, ak mala záprah, bola schopná obrobiť až 4 ha pola. Osiate len jedného hektára pri bežne dobrých rokoch stačilo uživiť jednu rodinu, ak obrábali 2,3,4 ha, tak prebytky boli obrovské a takto dokázali preklenúť zlé roky. Pole sa využívalo 3 roky a potom sa nechalo zarásť trávou a slúžilo ako pasienok a odpočívalo 3 obdobia, teda 9 rokov. Sedliak potreboval na uživanie svojej rodiny max. 16 ha. Okrem polí mali sedliaci produkčné lesy, teda dubové háje kde sa pásli svine, na odpočívajúcich poliach sa pásol dobytok a kone. Sedliacky voz uvezie až 3000 kg, samozrejme podla stavu vozovky, ale Longobardi išli po rímskych cestách, nie krížom cez lúky. Nosnosť 700 -800 kg je podla mňa údaj o nosnosti dvojkolového voza ťahaného jedným koňom. Neviem kde je uvedený údaj, že cesta im trvala vyše roka, nie je to tak velká vzdialenosť. Je prirodzené, že odišli na jar a putovali v letných mesiacoch, na jeseň už mohli sadiť oziminy.

    Dnes je z mnohých strán počuť, že žiadne sťahovanie národov nebolo a že sa sťahovali len ozbrojené družiny. Že sedliak by nikdy neopustil svoju pôdu. Ale sedliaci odchádzali najmä vtedy, keď žiadnu pôdu nemali, keď ich bolo tak vela, že sa pre rodiny neušlo ani 10 ha polností. O tom bolo celé vysťahovalectvo z Európy do celého sveta. Aj zo Slovenska odišlo do Ameriky stá tisíce ludí. Aj v samotnej Amerike, dnes USA, sa osídlovali nové oblasti. Tisíce rodín sa sťahovalo na vozoch na svoje novú pôdu a nešlo o pár kilometrové presuny. Na voze viezli všetko, úplne všetko čo potrebovali k životu, vrátane osiva. To isté sa dialo aj v Rusku. Myslíte si, že v 18. storočí žili Rusy na Kryme? Tak isto osídlovali kraje, ktoré cárstvo vydobilo od Zlatej hordy. Sedliaci utekali tiež pri klimatických zmenách. Utekali pred nebezpečenstvom vojny a otroctva, ale aj z náboženských dôvodov. Pri rekatolizácii Slovenska boli dobrovolne nasilu vysťahované celé dediny evanjelikov, či luteránov. Zo severného Slovenska išli na juh, na dolnú zem, napr. aj do dnešného Srbska. To tiež nebolo pár kilometrov a cesty možno na úrovni tých rímskych, možno ani to nie. Maria Terezia im pridelila dostatok pôdy aby sa na to sedliaci chytili a boli ochotný odísť. Vyššia politika dvora ich nezaujímala. Po dnes deň ich v Srbsku a Rumunsku žijú desattisíce. Tiež odišli z vozom a na ňom mali všetko, vrátane osiva. Ak to zvládli sedliaci v 18 -19 storočí, museli to zvládnuť aj pred tým a dôvody boli rovnaké, hlad po pôde, strach zo smrti a iné, trebars aj zlá veštba kňazov.

    Samozrejme že sa presúvali aj skupiny zložené len z bojovníkov. Najznámejší prípad je armáda Alexandra Macedónskeho. Ale niečo v ovela širšom merítku sa stalo, keď árijský bojovníci dobili dnešný Kazachstan a zanechali tam masívnu genetickú stopu. Je tam najvyššia koncentrácia R1a, teda bielych ludí a dnešní Kazaši, nositelia R1a sú mongolidný!!! Ako je toto možné? Velká skupina mužov bez žien obsadila na vojnovej výprave nové územie, vyzabíjali tam večšinu miestnych chlapov a zvyšku sa nedovolili rozmnožovať, teda vzali ich do otroctva. Zobrali si ich majetky, aj ich ženy a splodili s nimi potomkov. Ale tie ich deti mali podobu matiek, tmavá pleť a šikmé oči, ale dedičstvo DNA po otcovi, teda árijská R1a. To je ale trochu iný príbeh ako Maďari v Európe.

    Podobne ako Kazaši, ale trochu inak sú na tom Fíni. Ugrický šikmáči vtrhli k bielym, pozabíjali chlapov, zobrali si ich ženy a stali sa z nich tiež bieli, akurát nemajú ani R1a, ani R1b. Aj to je iný príbeh ako Maďari v Európe.

    Myslím že sťahovanie národov, čo skôr migrácia ludí, je proces prirodzený a trvalý, ktorý sa dial nepretržite, deje sa i dnes a bude sa diať aj v ďalších storočiach. Podla mňa platia všetky teórie historikov o migrácii súčasne, velká večšina zostávala na svojich miestach, akurát jej časti sa presúvali v rámci svojej skupiny z miesta na iné miesto v tej skupine. Napríklad R1a vyrazili odniekal z južnej Sibíry pred 12 -15 tisíc rokmi, s ustupujúcim glacialom sa dostali pred 10 tis. rokmi až do Karpatského oblúka a odtial sa postupne vracali znovu smerom na východ a pred 2,5 -4 tisíc rokmi obsadili šíre priestory dnešného Ruska. R1a, teda Protoslovania pred 2,5 tis rokmi boli rozídení od Škandinávie až do Stredomoria a od Labe až po Volgu a v tomto priestore sa mohli pohybovať bez toho, aby to zanechalo akékolvek genetické stopy. Migrovali jednotlivé rodiny, migrovali kmene, alebo mininárody, migrovali aj velké skupiny bojovníkov a dobivatelov. Vzájomne sa miesily R1a s R1b a tí zasa s pôvodným obyvatelstvom Európy, ktoré tu bolo možno 40 tis. rokov, dávno pred Protoslovanmi. Za príklad dávam dnešných Bosniakov, ale aj Srbov, či Dinárcov. Všetko sú to Slovania , ale slovanskej R1a majú menej ako Rakúšania, alebo Maďari a to oveľa. Raz o tom niekto napíše skvelú knihu.

  15. logofat valasky píše:

    Ešte k mocnym kniezatam po BUS BeloJar-ovi: VAS-il, VAZ-ul, BAS-el…..

  16. logofat valasky píše:

    Ešte indicia Kopan vs Kubáň (Rieka na Ukrajine). Suvis s Zaborskeho Gubanmi a s jedným z Anonymusovych 7 vodcov hnutia Staromadarov Kubanom.

  17. Logofat Valašsky píše:

    Kňaz je vo význame Knieža. Kopáň ako Kupa, alebo Kuba je interpretácia Jonáša Záborského. Moja intepretácia je, že tento človek bol možno co-pilot/co-mrade-kamarát celého systému, teda Co-Ban (. Možno bol aj Copáň, teda copatý. A možno bol Kupala. Štefan, teda Vajk bol ovplyvnený skrze manželku Gizelu a jej priateľov-hostí zo západného impéria.Bolo by zaťažko uveriť, že týto „hostia“ z ríše neposkytovali Štefanovi aj vojenskú pomoc. Posledné roky čítam, že Pazmáň-Poznan bol Slovák, ale priznám sa, že v prvom priblížení mi skôr podľa mena pripadá ako Pasovský človek, teda Pas-Man, teda Bavor a nie moravský Sloven. Aby som bol však korektný, ale to budem siahať do časov, kedy Heséni boli synmi Venedov a tí zasa synmi Slovenov (viď Jagajlo Gan – Velesova kniha), teda aj samotný PAS-ov môže byť vlastne BUS-ov, po BUS Belojarovi, po ktorom podľa Jagela Gana sa od jeho smrti pomenovávali mnohé slávne kniežacie rody (slovne hry poskytnú napr. BAS-AR-AB, BrUS-el, El Brus, BES-kydy, BIS-kajsky, BAS-kovia, BrOZ, POS-nan, atď.). Takto áno, ale potom by sme šli so slovenským rodostromom do diaľavy dávnych praotcov a ich pôvodných rodín, kde ako hovorím, sedeli by za stolom nielen Slováci, ale aj Nemci, Taliani, atď. atď.

  18. Denis píše:

    Je to nedorozumenie, verziu o kňazovi Kubovi, alias Kopáňovi nepoznám.

  19. Logofat Valašsky píše:

    Denis,

    už som sa zľakol, ale asi to bolo nedorozumenie:

    Jonáš Záborský: Dejiny Kráľovstva Uhorského. Od počiatkov do čias Žigmundových, Timotej Kubiš, Dušan Škvarna 2012, Vydavateľstvo Slovart, ISBN 978-80-556-0407-7, strana 153, paragraf 5. Kto bol pravdepodobne Kupa: „…..Odboj zkončil sa nešťastne. Kňaz Kubo padnul v boji. S ním zahynulo na vždy kniežatstvo slovenské za Dunajom, i celý, teraz vládou tvrdo prensledovaný, národ úplne vychalel. Udalosť táto prešla i do Pannonskej listiny.“

    Keď hovorím „naši predkovia“ alebo „proto-slováci“ nemám na mysli len obyvateľov dnešného územia Slovenska.

  20. Denis píše:

    Pre Logofáta Valašského,
    Píšete toto: „Nemyslím si že je nemožné, aby podstatná časť členov tohto hnutia ovládala jazyk podobný niektorým častiam dnešných slovanských jazykov“ Dovolím si na to reagovať. Podstatou problému „zaujatia vlasti“ Maďarmi z dnešného pohľadu je nesúlad medzi ich YDNA, mtDNA a ich REČOU. To či časť kočovníkov ovládala niektorí slovanský jazyk je nepodstatné. Nepodstatné je aj to, či prišli z Ugranie, Ukranie, alebo z Atelkuzu a rovnako nepodstatné je kde ten Atelkuz vlastne bol. Na rozdiel od Fínov žiadna ICH stopa DNA, ale je tu ICH jazyk, ktorým hovoria potomkovia Slovenov, Nemcov a Keltov /a zopár iných/. Toto je ta záhada.

    Píšete aj :“Čo sa týka údajnej podpory Štefana zo strany proto-Slovákov, ak ma pamäť neklame, zdá sa mi, že naši predkovia stáli práve na strane Kopáňa „. To Vás pamäť teda klame, Štefan sa uchýlil pred Kopáňom na Slovensko a pomoc mu poskytli velmoži Hont a Poznaň. Hont-Poznáni bol slávny Uhorský rod a bola po nich pomenovaná Hontianska župa.

    Či sa stali z Chazarov Kozáci, ťažko jednoznačne povedať, ale prikláňam sa k Ruskej verzii vzniku kozáctva. V každom prípade však Chazari vyznávali židovskú vieru a je skôr možné, že starí Maďari, alebo ich šéfstvo boli židia / vo viere/ a možno aj vskutku, ako ortodoxní. Hovoriť v 9, -10, storočí o tvrdej ortodoxii sa mi zdá prehnané, rozkol v cirkvi ešte myslím nebol tak veľký.

    K Českým génom. Bodaj by nemali málo Nemeckej DNA, keď tri a pol miliona Nemcov vyhnali. Slovania s R1a prišli do európy pred 10000 rokmi. Nositelia R1b sem prišli podstatne neskôr, asi pred 4500 rokmi a tým sa situácia v Európe stabilizovala. Príchod ďalších skupín bol velmi malý.

  21. Logofat Valašsky píše:

    Súhlasím s názorom, že dávne hnutie, ktorému dnes hovoríme príchod starých Maďarov bolo jazykovo nesúrodé. Nemyslím si že je nemožné, aby podstatná časť členov tohto hnutia ovládala jazyk podobný niektorým častiam dnešných slovanských jazykov. Predpokladám že z pohľadu vytvárania pocitu spolupatričnosti zohráva spoločný cieľ podstatnejšiu úlohu ako spoločný pôvod, zvlášť ak tým cieľom bolo eliminovať nebezpečenstvo plynúce zo strany spoločného nepriateľa. Nestaval by som na ideáloch spoločnej jednoty bratov (viď Kain a Ábel, Rómulus a Rémus, Mojmír a Svätopluk). Porušovanie spoločných dohovorov nezávisí od toho, či je niekto Europan alebo Áziat (vlastne Malá Ázia je podľa niektorých kategorizácii súčasťou Európy), alebo Afričan. Porušovanie dohovorov závisí od charakteru, povahy a okolností.
    Čo sa týka údajnej podpory Štefana zo strany proto-Slovákov, ak ma pamäť neklame, zdá sa mi, že naši predkovia stáli práve na strane Kopáňa a tiež Imrich zomrel záhadnou smrťou (možno realizátorov technológie Divide et Impera), práve na niekdajšom našom výsostnom územi Nitrianskeho vojvodstva ranno-uhorského štátneho útvaru. Proti „eurocentralistom“ si myslím, že mnoho proto-Slovákov podporilo dokonca aj Samuela Abu. Sám Štefan podľa Záborského na smrteľnej posteli posiela svojích synovcov, aby utiekli pred spármi imperiálnych „hostí“ do vtedy ešte slobodnej zeme východných ruských kniežatstiev. Podľa Záborského niet pochyb, že Maďari za Štefanovho otca veľkokniežaťa Gejzu boli kresťania určitého rítu, myslím že tvrdí ortodoxní, ale ešte by som uvažoval aj nad ariánmi. Teda nešlo o čisté nábožné smerovanie a starosť o ľudskú dušu, ale o politickú záležitosť.
    Chazari sú v línii ktorú sledujem Kozáci a nie Židia. Pojem Žid je taký široký, že sa doň vojde skoro všetko, ak treba biele biele, ak treba čierne čierne.
    Táto diskusia je však krajinou krivých zrkadiel a po dôslednejšom pátraní skutočne medzi najväčšími oponentmi a znalcami našich najslabších miest nájdeme rodákov, mnohokrát priamo rodinných príslušníkov. Machiavelli už dávno povedal, účel svieti na prostriedky. Mravne založený bojovník dodržiavajúci pravidlá ma nevýhodu oproti pouličnému bitkárovi nosiacemu dýku v sáre čižmy aj keď ho prevyšuje silou a mravnosťou. Vyrovnať sa mu a prevýšiť ho dokáže práve prijatím nesérových technik a bojovej ľsti. Bojové ťaženia podobné napríklad tiahnutiu Batu Chána môžu byť podľa určitej teórie aj vyháňaním enropie zo systému. Teda vyženiem neporiadok z krajiny k susedom a tým je nepriadok u susedov nie u mňa. Mladí bojovníci výrastkovia a horúce hlavy sa vybijú a ja mám pokoj. Jednou ranou dve muchy, poriešim poriadok vo svojej krajine aj bezpečnosť sa hranicami a možno aj mladé horúce hlavy prinesú nejakú hodnotnú korisť, alebo si nájdu svoje kráľovné a kráľovstvá. Možno takto uvažoval chán Ordu keď schvaľoval výpravu svojho synovca Batu chána. Možno však majú pravdu SAV ktoré hovoria, že neboli žiadní Tatári, ale Tartari, aže to neboli nájazdy nekultúrnych vrahov, ale trestné výpravy do zdeformovanej časti bývalých pohraničných území Tartarie – krajiny slobodných ľudí do tvoriacej sa krajiny orokov a služobníkov pána a cisára. Spodobenie „H“ s „J“, teda Huna a Jána je evidentne možné (Jan-Honza-Hans, Januar-Hunvar, atď.) Prečo teda nepredpokladať, že dávni Ioni od Iónskeho mora nemôžu mať spoločný koreň s Junmi-Húnmi? Pravdu má myslím Valamír ktorý povedal, že sa to tu všetko miešalo a varilo ako v hrnci, prúdy sa viackrát vracali, prepllietli , spájali a rozrážali na prekážkach či geoplitických alebo vnútorných činiteľoch. Nielen v karpatskej kotline, je to proces badateľný aj v iných častiach zeme. Trebalo by sa na to celé začať dívať aj technicky a opatrne používať teóriu podobnosti a z nej plynúce zistenia. Čistý chirurgický rez sa však nebude dať urobiť. Sme totižto prepletení ako zlaté Valasy deda Vševeda.

  22. Valamir Magyar píše:

    K poznámke pani Blaženy Ovsenej:
    Podľa českých genetikov majú Česi najviac (približne polovicu) génov slovanských, na druhom mieste sú gény keltské. Germánskych génov majú Česi málo, ale na tom nie je nič čudné, germánskych génov majú málo aj samotní Nemci. Tí majú najviac keltských génov, potom slovanských, germánskych majú len asi 6%.
    Je teda zrejmé že na území Čiech bolo už dávno pred vznikom Českého kniežatstva viac Slovanov ako Keltov. Slovania ale neprišli na tieto územia až v 6. storočí ako tvrdia progermánski historici. Podľa genetických výskumov sa genetické zloženie Európanov stabilizovalo asi pred 4500 rokmi. Vtedy prišli do Európy indoárijské etniká, nositelia génovej mutácie R1, najprv Kelti (R1b podskupina) a potom Slovania (R1a podskupina) Dokázali to DNA testy z kostí starých 4500-7000 rokov
    Tie reči o vyprázdnení Európy po vpáde Hunov a jej následnom obsadení Slovanmi mali ideologicky zdôvodniť nacistický „Drang nach Ost“, akože znovuzískanie pôvodne germánskych oblastí. Na to sa nacistom hodilo tvrdenie že statočných Germánov vyhnali z ich pôvodných sídel diví aziati – Huni, a po ich odchode tieto kraje chvatne obsadili úlisní Slovania. Lenže nechápem prečo tvrdia takéto nezmysly dnešní historici. Ako a prečo by Slovania „obsadili“ celé vyprázdnené Poľsko. A aj ľudoprázdny severovýchod dnešného Nemecka odkiaľ Germáni nemali prečo odísť, lebo Huni tam nikdy neprišli? Podľa genetiky tak v Nemecku ako aj v Čechách a na Slovensku zostali v kraji Kelti. A nie malý počet. Kto sa teda „sťahoval“? Vládnuce vojenské družiny – šľachta, ktorú Huni vyhnali. Keď boli Huni porazení, ujali sa vlády miestni snaživci. (Niekde sa Germáni – bojové koristnícke družiny aj vrátili, prípad Longobardov)
    Slovania museli na území kde žijú dnes žiť už dávno pred 6. storočím. Roľnícky národ nemá ako vyhnať iný roľnícky národ a usadiť sa tam. Napokon, Keltov ani nevyhnali. Podľa genetikov sa v 9. tisícročí šírila roľnícka kultúra v Európe rýchlosťou pol míle (cca 830 m) za rok. To je 83 km za 100 rokov. Ako by mohli roľnícky Slovania po porážke a páde Hunov v roku 453 obsadiť do roku 550 také obrovské územie? Už len z fyziologického hľadiska je to nemožné. Rozloha územia ktoré osídlili za necelých sto rokov bola asi 100-násobne väčšia ako oblasť kde mali žiť predtým. A Slovania tam počtom prevýšili Keltov!!! To by v priebehu tých 100 rokov musela každá slovanská dvojica VYCHOVAŤ (nie splodiť) najmenej 20 detí. To niektorí historici vôbec neuvažujú? Zostonásobenie populácie za tri generácie sa nikdy v dejinách nikde neudialo.

  23. Valamír Magyár píše:

    K poznámke pani Blaženy Ovsenej:

    Podľa českých genetikov majú Česi najviac (približne polovicu) génov slovanských, na druhom mieste sú gény keltské. Germánskych génov majú Česi málo, ale na tom nie je nič čudné, germánskych génov majú málo aj samotní Nemci. Tí majú najviac keltských génov, potom slovanských, germánskych majú len asi 6%.
    Je teda zrejmé že na území Čiech bolo viac Slovanov ako Keltov. Slovania ale neprišli na tieto územia až v 6. storočí ako tvrdia progermánski historici. Podľa genetických výskumov sa genetické zloženie Európanov stabilizovalo asi pred 4500 rokmi. Vtedy prišli do Európy indoárijské etniká, nositelia génovej mutácie R1, najprv Kelti (R1b podskupina) a potom Slovania (R1a podskupina) Dokázali to DNA testy z kostí starých 4500-7000 rokov
    Tie reči o vyprázdnení Európy po vpáde Hunov a jej následnom obsadení Slovanmi mali ideologicky zdôvodniť nacistický „Drank nach Ost“, akože znovuzískanie pôvodne germánskych oblastí. Na to sa nacistom hodilo tvrdenie že statočných Germánov vyhnali z ich pôvodných sídel diví aziati – Huni, a po ich odchode tieto kraje obsadili úlisní Slovania. Lenže prečo tvrdia takéto nezmysly dnešní historici. Ako a prečo bySlovania „obsadili“ celé Poľsko aj severovýchod dnešného Nemecka odkiaľ Germáni nemali prečo odísť, lebo Huni tam nikdy neprišli? A podľa genetiky tak v Nemecku ako aj v Čechách a na Slovensku zostali v kraji Kelti. A nie malý počet. Kto sa teda „sťahoval“? Vládnuce vojenské družiny – bojovníci, šľachta, ktorú Huni vyhnali. Keď boli Huni porazení, ujali sa vlády miestni snaživci. (Niekde sa Germáni – bojové koristnícke družiny aj vrátili, prípad Longobardov)
    Slovania museli na území kde žijú dnes žiť už dávno pred 6. storočím. Roľnícky národ nemá ako vyhnať iný roľnícky národ a usadiť sa tam. Podľa genetikov sa v 9. tisícročí šírila roľnícka kultúra v Európe rýchlosťou pol míle (cca 830 m) za rok. To je 83 km za 100 rokov. Ako by mohli roľnícky Slovania po porážke a páde Hunov v roku 453 obsadiť do roku 550 také obrovské územie? Už len z fyziologického hľadiska je to nemožné. Rozloha územia ktoré osídlili za necelých sto rokov bola asi 100-násobne väčšia ako oblasť kde mali žiť predtým. To by v priebehu tých 100 rokov musela každá slovanská dvojica VYCHOVAŤ (nie splodiť) najmenej 20 detí. To niektorí historici vôbec neuvažujú?

  24. Blažena Ovsená píše:

    Valamír Magyár, veľmi zaujímavý postreh. Ja osobne si tiež myslím, že Longobardov nemohlo byť mnoho. Osobne som sa zamýšľala, koľko predkov Čechov muselo prísť do Čiech, aby sa Čechy počeštili. Skúmanie českej kotliny je zaujímavejšie, lebo je menšia a izolovaná. Pôvodne to bola zem bójska. Počeštili Česi zvyšky Bójov? Prišli k nim v mieri? Alebo tam už žiadni Bójovia nežili (podľa mňa žili)? Ak tam žili Bójovia, prečo sa Česi nepokeltštili, ale sa počeštili Bójovia? Lebo prišlo viac Čechov, tam bolo Bójov? Alebo preto, že Česi dobyli nejaký hlavný hrad a ustanovili v ňom českého vládcu? Keď pochopíme, ako sa počeštili Čechy, pochopíme, ako sa mohli podobné procesy udiať vo väčšej mierke v Karpatskej kotline.

    Ešte k tomu jedlu. Moja prababka mala jednu kravu, ktorá hravo uživila desaťčlennú rodinu v horách. Kedysi boli ľudia menší, menej zjedli, ani neboli zvyknutí toľko jesť ako dnes. Podľa môjho názoru sa kedysi v Karpatskej kotline udialo niečo podobné tomu, ako sa od 15. storočia dialo v severnej Amerike. Nastal tam taviaci kotol, ktorý vygeneroval veľký slovanský národ. Myslím si, že keby sme sa presunuli časom do tretieho storočia do Karpatskej kotliny, videli by sme množstvo kmeňov, aj neslovanských, ktoré sa veľmi rýchlo asimilovali na slovanské. Niečo podobné ako v USA už druhá generácia hovorí po anglicky perfektne a tretia už nevie pôvodný jazyk. Myslím si, že Slovania sú produktom taviaceho kotla, Karpatskej kotliny – aj sa to podobá kotol a kotlina. 🙂 Bol to zlatý vek Slovanov, ako potom nastal zlatý vek anglosasov (ktorý ešte pokračuje, lebo už takmer každý na svete hovorí aj po anglicky).

  25. Valamír Magyár píše:

    K Denisovi.

    O prechode cez Verecký priesmyk pochybujú aj moderní maďarslí historici. Myslia si že „starí Maďari“ (ja som použil pre kočovníkov názov Ugri, ako ich volali aj naši predkovia) prešli cez niekoľko južnejších priesmykov. Vcelku by ich malo byť až päť.
    O tom sťahovaní Longobardov som si dosť načítal a som presvedčený že všetky odhady o veľkom počte Longobardov sú hlúposť. Longobardi odišli zo svojej zeme NA JAR !!! v roku 568, zo strachu pred Avarmi, vraj preto na jar, že Avari mali vo zvyku bojovať na jeseň. Celkom jednoznačne šlo o zbabelý útek. V máji 569 sa potom Longobardi objavili pred Milánom. Z čoho 100 (podľa niektorých až 500) tisícový národ medzitým žil? Odišli prv ako dozrela úroda, nečakane, nemohli sa na odchod roky pripravovať, a zrazu museli vyžiť z toho čo im z úrody zvýšilo 2 roky?!!! (v máji už bolo neskoro siať takže museli žiť zo zásob) To je nezmysel.
    Lúpili? A kde? Koho obrali o úrodu? Žili v Panónii a dolnom Rakúsku, smerom na Miláno už boli Alpy. Kde tam našli potravu pre 100 000, alebo viac tisíc ľudí na celý rok? V Alpských údoliach? Ak maďarské archeológovia odhadujú že v 9. stor. žilo na území Maďarska asi 200 000 ľudí, (a slovenskí že na Slovensku 120 000), tak človek vtedy potreboval asi 0,45 km² priemerne úrodnej zema aby vyžil. Teda Longobardi by museli získať potravu z približne rovnako veľkého a rovnako úrodného územia. Kde? Medzi zemou z ktorej utekali a Talianskom kam prišli až o rok boli len Alpy. A za nimi riedko osídlená Itália, do ktorej práve preto šli. Koho by tam mohli olúpiť?
    Pozoruhodné tiež je, že germánska (a aj slovanská) génová skupina R1a1 nedosahuje v Taliansku ani 5 %, no a v severnom Taliansku (juh Lombardie) dokonca nedosahuje ani 2,5 %!!! http://www.eupedia.com/europe/Haplogroup_R1a_Y-DNA.shtml
    Veľký národ Longobardov nezanechal v kraji kam prišiel prakticky žiadnych potomkov!!! Ak zamietneme predpoklad že sa rozhodli zámerne vyhynúť, tak záver je len jeden. Nemohlo ísť o národ. Bola to len družina bojovníkov. Avari ich pripravili o poddaných a oni si šli hľadať iných chudákov čo by ich živili. Roľníci by jednoducho neodišli od polí, zelenejúcich sa už novým obilím. Šli by na takmer istú smrť. Prežili by len ak by cestou olúpili (a odsúdili tak na smrť hladom) rovnaký počet iných roľníkov.
    Sťahovanie národov je mýtus. Nesťahovali sa národy. Sťahovali sa len vládnuce vojenské družiny. Genetika „sťahovanie národov“ úplne vylučuje. Európska populácia je minimálne 4500 rokov stabilná. http://www.theguardian.com/science/2014/sep/18/ancient-ancestors-europeans-dna-study

  26. Metod J. Sláv píše:

    Pán Kozák 🙂 ,

    Ešte v roku 1893,

    vyšlo v Lipsku (odrodilecký Leipzig) druhé vydanie knihy Egli, J. J.: Nomina geographica. Sprach- und …

    V tejto knihe je medzi 42 000-mi geografických mien uvedené meno dnešnej Ukrajiny ako

    UKERMARK !!! !!! !!! UKER-mark !!! !!! !!!

    Na území cárskeho Ruska existovalo viacero Ukrajín. A do dnes sa južné pobrežie Kolského poloostrova
    miestne nazýva UKRÁJNA TERSKAJA – no uznáte, že poloostrov Kola je sakramentsky ďaleko od dnešnej
    Ukrajiny / Ukrainy !!!

    Mne vyplýva, že k „prechýleniu“ UGRAINY (latinsky UCRANIA) v U-KRAJ-INU DOŠLO ZA CÁRSKEHO RUSKA,
    LEBO UKRAJINA SA DOSTALA NA OKRAJ IMPÉRIA !!!

  27. Blažena Ovsená píše:

    „Jonas Zaborsky, uz mnou spominanej knihe pise o Stefanovy prvom, ze meno Estefanos je z greckeho slova ovenceny. A Vajk je skratka pre meno Venceslav, cize ovenceny!“

    P. Kazok, Jonáš Záborský sa mohol aj mýliť. Venčeslav je odvodený od slova viac (Václav), nie od slova veniec. Veniec súvisí so slovom viť. Stačí sa pozrieť do etymologických slovníkov.

  28. Metod J. Sláv píše:

    Vážení diskutujúci,

    prosím vás, myslite v svojom jazyku, nie v jazykoch cudzích – tým mienim v slovenčine !!!

    Po mojom pohrúžení sa do poznatkov nazhromaždených jazykovedcami špecializujúcimi sa
    na tzv. indoerópsky prajazyk,
    MI VYPLÝVA, ŽE

    SLOVENČINA JE TÝM PRAINDOEURÓPSKYM JAZYKOM – NAJOKATEJŠIE DÔKAZY SÚ:

    1) JEDINE MY „VRAVÍME“ (viď jazykovedcami vyabstrahovaný slovný kmeň *uer-/*ver- pre IE „hovoriť“)

    2) JEDINE MY ROZUMIEME PODSTATE SANSKRTSKÉHO SLOVA „PRIJA(TAMA)“ = „PRIATEĽ“, LEBO
    SANSKRŤÁK NEPOZNÁ PREDPONU „PRI-“ A SLOVESO „JAŤ“, z čoho vyplýva, že slovo „PRIJA“ (priya)
    bolo do Sanskrtu prevzaté pred „pár“ tisíc rokmi zo Slovänčiny ( veľké S som tam dal náročky, lebo
    slovenčina / slovänčina si to zaslúži !!!)

    3) JEDINE MY ROZUMIEME PODSTATE LATINSKÉHO SLOVA „SCRINIUM“, LEBO JE TO „SKRYŇA“,
    a preto by sme to naše „skriňa“ mali písať s „y“ !!! !!! !!! = najprv bola „skryňa“, a až potom „scrinium“ !!! !!! !!!

    K „autochtónnosti“ maďarčiny, t. j. jazyka, ktorým hovoria nám navlaspodobní, lepšie nagénpodobní, ľudia
    na voľakedy našej Dolnej zemi, PRIPOMENIEM TOTO:

    Ak „myto-údajne“ predkovia dnešných „MAGY-AR-OR(o)SZ-ÁG-anov“(= SLOV-AN-RUS-VETVA-nov 👿 )
    prišli oddakiaľ z „ďalekého“ Východu, TAK KOĽKÉ POTOKY A RIEKY MUSELI PREBRODIŤ ??? ??? ???,

    A ONI NEMAJÚ VLASTNÉ SLOVO PRE POTOK A RIEKU §§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§§

    – POTOK MAJÚ OD NÁS vo forme „patak“, a jedine my PODSTATE SLOVA „PO-TOK“ ROZUMIEME !!!

    – NO A ICH SLOVO PRE RIEKU „FOLYÓ“ PRIAM KRIČÍ „SOM ÚMELÉ, SOM VYMYSLENÉ, SOM VYCUCANÉ
    Z PRSTA DAJAKÉHO MUDRLANTA“, KTORÝ HO „VYČÍTAL“ Z LATINSKÝCH MÁP, KDE PRED MENOM
    KAŽDEJ RIEKY BOLO NAPÍSANÉ „FL.“ – no, a z toho „fl.“ „povstalo“ ich slovo pre rieku, a to navyše ešte
    pekne po slovensky vyslovené ako “ F Ľ “ – dnešné maďarské „LY“/ „ly“ sa pôvodne vyslovovalo AKO NAŠE “ Ľ “
    (viď „ich-náš“ „király“ = kráľ !!! !!! !!!).

    Denis,

    JE PODSTATNÉ TO, AKÝ MÁ SLOVO tzv. KMEŇ !!! (viď viac v Encyklopédia jazykovedy, Obzor, Bratislava 1993)

    UKRAN-ia oproti UKRAJIN-a !!! !!! !!!

    Špan-ielsko = Hi-span-ia = E-spaň-a podobne ako Sláv = E-slav-o, alebo Štefan = E-steban-o, aj keď

    v gréčtine je Stefan-os !!!

    Dakde som zachytil, že v Brne znova vydali MMFH (Magnae Moraviae Fontes Historici), a tam sú uverejnené
    všetky dodnes nájdené dokumenty vzťahujúce sa k dobe VM.

    Hlavnou prednosťou MMFH je to, že v jednom stĺpci je uvedený odpis orginálneho textu, a v druhom je preklad.

    JA SOM V ORGINÁLNYCH LATINSKÝCH TEXTOCH NAŠIEL LEN MENO „UNGAR“,
    ktoré je „notoricky“ prekladané ako „Maďar“, aj napriek tomu, že meno Magyar sa „objavilo“ až vtedy, keď sa
    objavilo meno Slovák, t. j. v cca 14./15. storočí §§§

    AVŠAK V SLOVÄNSKOM TEXTE „Života Naumovho“, čuduj sa svete, nie je „nosovka“, ale je tam „UGRI“

    (presnejšie OUgri, ale ešte v starej ruštine sa po gréckom vzore písalo „OY“ namiesto „Y“, t. j. „U“- treba si
    uvedomiť, že grécke pôvodné „Y“ sa vyslovovalo „U“, ale neskôr sa „preonačilo“ na „ypsilon“, a preto sa „u“
    začalo zapisovať ako „oy“ – tak aj dnes).

    Treba si uvedomiť,

    že na názov U-HOR-sko/ U-GOR-sko nemá „patent“ len „ZápadoCHARBATIE“, ALE AJ „VýchodoCHARBATIE“ !!!

    NO, A ONO „VýchodoCHARBATIE“

    SA PREDSA VOLÁ „PODKARPATSKÁ RUS“, ALEBO AJ „ZAKARPATSKÁ RUS“, A ŽIJÚ TAM „RUTHENI“ !!!

    A MAGISTER P. zvaný ANONYMUS UVÁDZA, ŽE V RÁMCI DARU

    VLADÁROVI MORAVY = „BAHNÓNIE“ = „MOČÁRIE“ (preto Ibn Rusta menuje MADŽGHARíjatov)

    DO DRUŽINY KŇAŽNEJ PRIBUDLO 12 RUTHENIEK / RUSINIEK !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

    NO, A KRÁĽOVIČ IMRICH, VAJKOV SYN,
    JE PREDSA JEDNÝM ZDROJOM TITULOVANÝ AKO „DUX RUZIORUM“= „VODCA“ (VOJVODA) RUSOV !!!

    TAKŽE DO BRATOVRAŽEBNEJ VOJNY MEDZI SYNMI SVÄTOPLUKA SA „ZAPLIETOL“, PRAVDEPODOBNE
    „PO PRASLICI“ SVÄTOPLUKOVEJ DCÉRY SI UPLATŇUJÚCI NÁROK NA SVÄTOPLUKOV TRÓN,
    ISTÝ
    KARPAT
    Z „UKARPATSKEJ“, „UGORSKEJ“ RUSI,

    v ktorého šíkoch bojovali aj žoldnieri až z dnes tzv. turkických území, kde žijú, ako ukazuje genetika,
    miešanci, ktorých zrodilo miešanie sa Praslovanov s obyvateľmi strednej Ázie pri ich ceste „do Kitaja“,
    A AJ PRI ICH NÁVRATE SPÄŤ DOMOV „V PODOBE“, smerom do minulosti, PATDZINAKITAJOV, OBROV,
    HUNOV, GÓTOV, CHATOV, …

    A prosím vás, pošlime už na smetisko dejín tzv. „ugro-fínstvo“,

    lebo vďaka genetike Fíni zistili, že „z troch štvrtín sú Európani“ (viď edícia Dějiny států, Finsko),

    alebo Maďari „vybledli na mape ľudských rás“ v maďarskom školskom atlase – napriek tomu,
    že slovenský školský atlas ešte stále naše deti oblbuje, že Maďari patria nie k bielej rase, ale k žlto-bielej rase.

    P. S.:

    Kuriozita:

    – Maďari papajú polievku s „kanálom“ (maď. lyžica = kanál)

    -Fíni s „lusikkou“ (fin. lyžica = lusikka) TEDA LYŽICOU, pôvodne LOŽICOU,

    T. J. NÁSTROJOM NA PO-LOŽENIE, ČI U-LOŽENIE STRAVY DO ÚST !!! !!! !!!

    TAK VÁŽENÍ, KTORÝ JAZYK JE TEN PRAJAZYK ??? !!! B)

  29. Denis píše:

    Svetomír, musím sa Steva56 zastať. Argument o pravopise je totiž argumentom tých, ktorí iné argumenty nemajú. Ak by ste odpovedali na jeho otázky, bolo by to omnoho prospešnejšie. Názor, že Maďari odnikial neprišli presadzujú aj niektorí slovenskí amatérsky bádatelia a tvrdia , že UGRI – UKRI prišli z UKRANIE, z dnešnej UKRAINY a že sem neprišli Maďari, ale Slovania – Anti možno pomiešaní zo Sarmatmi, Skýtmi a Maďarčina je produkt až Tureckej okupácie. Takýto názor napr. presadzujú na proruskej stránke Ramianka.sk.

    Stevo56. Maďarský jazykovedci majú pôvod Maďarčiny podrobne preskúmaní a vedia velmi presne kolko slov je pôvodne Maďarských, aký vplyv maly Iránske a Turkické jazyky a kedy sa primiešali Slovenské slová, kedy pribrala Maďarčina Nemecké, latinské slová a ktoré slová sú neznámeho pôvodu. Tiež je známe kedy sa z Maďarčiny stal moderný jazyk a maďarský obrodenci vymysleli nové maďarské slová, presne tak ako ich vymýšlali Slováci, alebo Češi. Napríklad slovo „kukurica“ Odkial je? Vymyslel ho jeden Český obrodenec a Maďar by prisahal že kokorica je ich slovo, Slovák by sa bil za to že kukurica je naše slovo. Obrodenectvo devetnásteho storočia prinieslo do národných jazykov tisíce nových výrazov- slov.

    Maďarčina nie je nejaký zabudnutý miestny jazyk. V Európe sú dominantné tzv. Indoeurópske jazyky, teda Španielčina , Nemčina, Slovenčina, ale aj Baskitčina či Albánčina sú si príbuzné. Maďarčina je príbuzná z inými jazykmi, ktoré sa v európe nenachádzajú. Dokonca aj Fínčina je z iného súdka. To je realita a o tej nepochybuje ani večšina amatérskych bádatelov.

    Ostáva len vysvetliť, ako je možné, že dnešní Maďari sú z velkej večšiny potomkovia Slovenov, Nemcov a Keltov, ale rozprávajú NEEURÓPSKYM jazykom.

    Nemám nič proti Maďarsku, Maďarom ani Maďsarčine. História je to čo sa stalo a už sa neodstane. Desíme len to, ak p. Orbán po vyhraných volbách vyhlási, že v nasledujúcom období chce obnoviť velké Maďarsko, čo na pozadí vojny vo východnej Ukrajine vyzerá hrôzostrašne. Bojím sa aby fanatici nerozpútrali vojnu aj u nás a neuvrhli nás do biedy a utrpenia.

  30. stevo56 píše:

    Téma o Madaroch ich histórii ma vždy zaujíma a výtam každý nový príspevok, poznatok, názor. Dovolím si dať taky svoj laicky názor. Ja osobne veľmi nie som zástancom že nejaký predkovia Madarov sem prišli nejaký starý madari. Podľa mňa a aj ako tu vieme , genetika potvrdzuje že Madari sú domorodý ako mi Slováci. A dokonca si myslim že aj reč Madarov vznikla tu ,nik ju sem nedoniesol. Možno sa mýlim ,to by fakt bol dobrý stroj času a boli by sme prekvapení aka je pravda. Neviem či sa niekto zamíšlal , ale čo ak madarčina je nejaký pozostatok nejakého prastarého jazyka ešte z čias keltov ktorý sa nejakým pôsobom tu udržal ale tým ako tu prechádzali rôzne národy, kultúri, vojská tak sa primiešali nové slová. Alebo je madarčina pôvodne slovanský jazyk len sa rôznimi vplivmi cudzích enklav pošpinila alebo skrášlela to nechám na posudeni vás. Mne sa ten jazyk celkom páči. Madari to tu maju ťažké, lebo každý ich hadže kade tade.
    Ak by sme brali tu teoriu že sa tu presunuli tolko tisíc starých madarov tak fakt to si neviem predstaviť. Lebo taky zástup ľudi a tolko poptravy ,ako to tu je rozpísane toľko mäsa, muky, dobytka, to je asi naozaj nemyslitelne.
    Ale na druhej strane ako to tu niekto spominal to možne aj je. Lebo ľudia kedisi boli odolnejši, dokázali dlhšie vydržať bez jedla a mohli naozaj prísť postupne po malých skupinkách a dlhšom časovom obdobý. A ďalšia vec , možno to nebola taka dialka odkyal sa presúvali, žiadne tisíce km ale len do 1000 km. Ale to len tak premíšlam a podotíkam nie so zastancom zaujatia vlasti Madarmi ale možno sa hlboko mylim.

  31. Denis píše:

    Reakcia na Metoda J Sláva. Začnem od konca, teda od Španielov. Ich krajinu u nás nazývame Španielsko, oni sa volajú /foneticky / Espaňa. To je sakra rozdiel, však? A namiesto Krokodíl hovoria Kokodrilo. Takže Ukraniu v španielčine netreba brať vážne.
    Polovci by mali byť polovičný? A prečo? V slove polovci jasne počujeme plavci, zrejme to boli biely kočovníci, možno zvyšky Bielych Húnov. Viac by nám povedal genetický výskum záhorákov.

    Kmeň, alebo národ a nie Sťahovanie národov, ale Sťahovanie kmeňov? V prvej rade, myslím že väčšina amatérov neuznáva pojem SŤAHOVANIE a je jedno či národov, alebo kmeňov. Presúvanie ludí bol proces sústavný, nie obmedzený na jedno obdobie a dial sa na pozadí trvalého osídlenia aborigénmi. Teda drvivá väčšina zostávala vo svojich sídlach a časť, buď len mužov, alebo kompletných rodín, sa presúvala. Čím je definovaný národ, okrem tradičných pojmov, ako reč, vlasť a pod. Pre národ charakteristické uvedomenie si samých seba, ako jednotnej spoločnosti. Ja som Slovák, povie si Záhorák, alebo Spišiak, pričom na základe rôznosti jazyka by sa kludne mohli prehlásiť za samostatný Slovanský národ. Národy vznikali a zanikali. Namiesto Bavorov, Sasov či Švábov máme od 19. storočia Nemecký národ. Myslím že v čase okolo narodenia Krista je v Európe namieste baviť sa o národoch. Pri Starých Maďaroch používajú historici pojem kmeň, teda prišlo sem Sedem kmeňov. To je myslím pomýlené, prišlo sem sedem kočovníckych zoskupení, s toho jedno z nich bolo Staromaďarský národ a je v celku jedno či mal 200 tis ludí, alebo 20 tis. ludí. Valamír sa v svojom článku snaží vysvetliť, že sem prišiel mininárod, ktorý nezanechal žiadnu genetickú stopu, ale nechal tu reč a silné povedomie o národe. To je realita s ktorou sa dnes stretávame. A ako k tomu prišlo? To sa snažil Valamír objasniť. Každí môže mať na ten dej svoj vlastný názor, ale ten, ak nemá byť smiešny, alebo trápny, by mal rešpektovať realitu. Smiešne sú dnes zastaralé názori historikov a trápne je, že už dávno neprišli s opravou a nechávajú politikom priestor na ich špekulácie.

  32. Metod J. Sláv píše:

    Vážení diskutujúci,

    MALI BY SME SA ASPOŇ MY NAVZÁJOM ČÍTAŤ ( a aj citovať 😀 , nech sme „cool“ 😀 😀 😀 )!!!

    A PREČÍTANÉ APLIKOVAŤ DO SVOJICH PRÍSPEVKOV !!!

    A ABY SME SA MOHLI ĽAHKO STOTOŽŇOVAŤ S NAŠIMI „ANTIHISTORIKOVSKÝMI“ KONCEPCIAMI,
    MUSÍME POUŽÍVAŤ NIELEN ZDRAVÝ SEDLIACKY ROZUM, ALE AJ ZÁKLADNÉ DIELA HISTORIKOV,
    AKÝM JE V NAŠICH KONČINÁCH „ENCYKLOPÉDIA ARCHEOLÓGIE, OBZOR, BRATISLAVA 1986“.

    Z nej, hlavne zo strany 816 a 817 je zrejmé, že tzv. Sťahovanie národov = SŤAHOVANIE KMEŇOV !!!

    Je zjavné, že nejaký horlivý „histerik“ „nadhodnotil“ nemecký termín, a z kmeňa urobil národ §§§

    TAKŽE AJ SAMI ROZHĽADENÍ HISTORICI VEDIA, ŽE SA SŤAHOVALI KMENE !!! !!! !!!

    No, a pri kmeňoch už hovoríme o menších „číslach“ §§§ §§§ §§§

    Keď hovoríme o „Starých Maďaroch“, TAK TU MÁME PRESNÉ ČÍSLA Z „DOBOVEJ LITERATÚRY“ !!!

    PRIŠLO SEM 20 000 JAZDCOV (arab. zdroje), bývalých žoldnierov Byzancie, ktorým ich „zázemie“ spľundrovali

    PADZINAKITAI (z Porfyrogeneta – vedca na cisárskom tróne) = PADZINA-KITAJI = PEŠÍ-KITAJI !!!
    (Asi ich Porfyrogenet potreboval odlíšiť od predtým na koňoch „prijáchavších“ „Kitaiov“= Húnov !!! !!! !!!)

    Títo „Peší-Kitai“ sa v ruskej tradícii volajú POLOVCI = Poloviční, čo svedčí, že boli „z polovice naši“,
    a v našej tradícii sú to PLAVCI = Plaví (plavovlasí poloviční „aziati“), maďarčinou spotvorení na Bešeňov,
    lebo boli „besní“ (veď im vyvraždili ženy, deti, starcov – nuž ale potom prví uhorskí králi „stratili pamäť“,
    keď si zavolali do služieb VRAHOV SVOJICH MATIEK, OTCOV, ŽIEN A DETÍ ??? ??? ???)

    KITAI (dnes tak Rusi volajú Čínu) bola oblasť, kde dnes nachádzame BIELE MÚMIE S PREVAHOU R1a !!!

    A EŠTE K ĎALŠÍM „MAĎARSKÝM“ ČÍSLAM:

    EŠTE PRED „DEBAKLOM“ NA LECHU ICH PADLO 20 000 V BITKE S BULHARMI ( ČI „VULGARmi“ ???
    teda „NEPRAVÝMI ROMEIAMI“ T. J. PORÍMČENÝMI SLOVANMI ??? ??? ???)

    A TO PO VÝPRASKU OD MOJMÍRA II. !!! ??? !!! ???

    KTO TO POTOM V PRIEBEHU 4-ROCH ROKOV DOKÁZAL DOPĹŇAŤ STAVY OZBROJENCOV ???

    NUŽ PASOVČANIA TO PREDSA NAPÍSALI PÁPEŽOVI, ŽE TO BOLI MORAVANIA !!! !!! !!!

    No, a to čo píšu Pasovčania (už vtedy „tí praví kresťania“ = „prozápadní“ §§§), ŽE

    SI MORAVANIA HOLILI HLAVY PO VZORE UGROV !!! !!! !!!

    NUŽ NÁJDITE SI NA NETE OBRAZ „ZÁPOROŽCI PÍŠU LIST SULTÁNOVI“

    A UVIDÍTE NA AKÚ „MÓDU“ „NALETELI“ MORAVANIA !!!

    A POCHOPÍTE, KDE BOLA „LEBEDIA“, Z KTOREJ PRIŠLI UGRI, DNES „VYKOPANÍ“ OPOLČENCAMI

    AKO UKRI (ruskojazyčni opolčenci h-kajú, nepoznajú g !!!),

    A VEĎ DO CCA 19. STOROČIA ZÁPADNÁ EURÓPA POZNALA UKRÁNIU !!! !!! !!!! nie Ukrajinu !!! !!! !!!

    ŠPANIELI DO DNES POZNAJÚ LEN UKRANIU !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

  33. Denis píše:

    Valamír, presúvanie velkých národov nebolo jednoduché. O tom že, ako a či vôbec sa presúvali starí Maďari môžme pochybovať a pochybujeme, ale o tom že sa Longobardi presunuli od Dunaja do Talianska nepochybujeme. Istotne ich nebolo 2-3 tisícky a ani nešlo pár kilometrov. Známi je presun Vandalov, pravdepodobne z oblasti dnešného Bieloruska až do severnej Afriky. A môžme menovať ďalších. Ale aj presun 10 tisíc ludí je velký problém. Aké mali starí Maďari podmienky na presun a odkial kam sa presúvali? Naše úvahy komplikujú poznatky maďarských historických „vedcov“, ktorí podávajú Maďarskú históriu osídlenia vlasti ako románovú tvorbu, tak podobnú našim historikom.

    Odkiaľ vyrazili?
    Posledné sídla Starých Maďarov v Čiernomorí boli v bájnej vlasti Atelkuz, čo vraj znamená medziriečie, otázka je či to bolo medzi Volgou a Donom, či Donom a Dneprom, alebo Dneprom a dolným Dunajom a ako velké mohlo byť ich územie. Vieme že na juhu pobrežný pás Čierneho mora, od mesta Chorezm , cez Krym až po Kaspické more ovládali Chazari. Na východe za Volgou boli Turkické kmene a od Volgy k Donu boli Pečenehovia. Na severe od Záporožia boli Sloveni- Anti a ich mimoriadne silné Kijevské kniežatstvo. Na východ od neho bola Skýtia, teda zmiešané skýtsko- slovanské obyvatelstvo a ďalej na východ už Sloveni, Svätoplukovo královstvo. Dolný tok Dunaja ovládali Bulhari. Teda územie kde sa mohli pohybovať kočovné kmene staromaďarov bolo pomerne malé , menšie ako Velká uhorská nížina a navyše im ho pridelili Chazarmi. Z poddanstva u Chazarov sa dostali až v roku cca 865, prestali slúžiť v ich vojsku a nechali sa najímať u Byzantského cisára, prípadne sa vydali na samostatné lúpežné výpravy. Za centrum ich pastvín môžme smelo považovať dnešný Kryvyj Rih – Krivojrog. V prípade že pod náporom Pečenehov ustúpili ešte viac na západ, tak odchádzali približne z oblasti nad Odesou a Chersonom.

    Kam smerovali?
    Mohli ísť len do oblastí kde dostali pozvanie, alebo ktoré bolo relatívne prázdne. Museli ísť nad územím ovládanom Byzantíncami a Bulharmi a južne od oblastí kde žili bojovný Sarmati a kde končila moc Svätoplukovho královstva a nezačínala moc Frankov- Nemcov. Sedmohradsko je blábol , kde by sa tam v horách uživili kočovný pastieri. Mohli prísť len do oblastí kde Sedmohradské hory končia, to je mesto Arad a od Aradu po Tisu kde je dnes mesto Szeged a na sever maximálne po Debrecín. Na západ od nich bolo územie, ktoré Svätopluk pridelil jazdeckým žoldnierom. A je otázne, či ich títo vítali s otvorenou náručou

    Akú vzdialenosť teda museli prejsť?
    Od Krivého Rohu cez Kišiňov do Aradu je to približne 1200 km, museli by však ísť cez Karpaty. Ak Karpaty obišli z juhu, tak mali pred sebou 1600 km.

    Kade išli?
    Väčšina Maďarských historikov predpokladá, že prešli cez Verecký priesmyk a majú k tomu pripravený románový príbeh, ako sa to celé udialo. Predpokladajú, že ich „predkovia“ sa pohli zo svojich sídiel najskôr na sever a dobili Kijevské kniežatstvo, tam sa zásobili potravinami a cez Halič, porážajúc miestne kniežatá, berúc ich ľud za otrokov a výpalné /potraviny/, išli smerom k Vereckému priesmyku. Aj im bolo jasné, že tadial nemohli prejsť státisíce ludí s dobytkom, vozmi a píšu, že tisíce zajatých Slovenov pred nimi robilo cestu. Kyjevské kniežatstvo však v tom čase bojovalo s Chazarmi o prístup k obchodným cestám do Byzancie, teda Kyjevčania boli útočníkmi. Roku 860 dokonca napadli Konštantinopol a pokúsili sa rozbiť obchodnú dominanciu- monopol Chazarov – Aškenázskych židov, ktorí vtedy ovládali obchod medzi severom a juhom. Myslieť si, že jeden z porazených národíkov, ktoré Chazari ovládali, by dokázal poraziť Kyjev a dobiť opevnené mestá je skutočne úvaha z ríše snov. Preto si myslím, že severná cesta nebola možná.
    Vzhladom k tomu, že ich sídla boli na juhu okolo riek Dneper a Dnester, tak najjednoduchšia cesta kade ujsť, bola južná cesta, prešli Dnester a ponad územia ovládané Byzantíncami, to je asi pri dnešnom hlavnom meste Moldavska Kišineve, popri Karpatoch ponad dnešnú Bukurešť smerom k Turnu Severin a popri Dunaji kde končila Bulharská moc sa mohli prebiť, či skôr vyplatiť priechod okolo Dunaja a až odtial mohli zamieriť na sever cez dnešnú Moldava Veče a smer Arad , s tým že na ľavo mali bažiny, ktoré vytvárala rieka Tisa. Táto južná cesta po dnešných cestách ,ktoré nie sú samozrejme ideálne umiestnené, je to 1600 km.

    Aké mali predpoklady zvládnuť túto cestu?
    V prvej rade to boli kočovníci, ktorí boli zvyknutí putovať na velké vzdialenosti a niekolkodňový, či niekoľko týždňový pochod pre nich nebolo nič neznáme. Ludia mali vtedy večšiu výdrž a odolnosť ako dnes. Pre našich dedov ešte pred sto rokmi nebolo nezvládnutelných aj 100 km pešo za deň. Navyše Starý Maďari mali vojenskú organizáciu spoločnosti, ktorú prevzali od Starých Turkov. Všetci boli zvyknutí na velenie, na rozkazy vodcov a boli jasné vzťahy nadriadenosti, subordinácie. A v neposlednom rade mali motiváciu, otroctvo či smrť u Pečenehov, alebo hladať nový domov a podniknúť riskantnú cestu z neznámym koncom. Dôležité je že nehnali kravky strakule ale dlhorohý stepný dobytok, ktorý je schopní dlhých pochodov. Preto sa domnievam že denne boli schopný prejsť 50 km. Do novej vlasti, ak by prešli Karpaty, by prišli za jeden mesiac, 30 dní, v čom je aj rezerva pre nepredvídané okolnosti. Ak by Karpaty obchádzali z juhu, tak by šli asi 40 dní.

    Kolko potrebovali jedla.
    Z 0,6 kg múky sa upečie 1 kg bochník chleba. Polovica chleba denne, alebo ekvivalent 0,3 kg obilnej kaše a 0,25 kg mäsa, 0,25 kg syra a denne cca 2 deci kobylieho mlieka s koňskou či kravskou krvou, v priemere na osobu to musí byť dostatočné až luxusné množstvo stravy. Ak sa na cestu pripravili, tak mäso mali sušené. teda bolo ho na váhu ešte o čosi menej. Spolu je to 0,7 kg na osobu, jedlo na 30 dní teda váži 21 kg, na 40 dní 28 kg. Ak voz uviezol 500 kg a každý si ešte niečo niesol vo vaku na svojom koni, tak jeden voz stačil pre 30 ludí. To by pri 100 tisíc ludí bolo 3333 vozov a ak by šli tri vedla seba, tak rad by bol dlhý asi 10 km. S toho nutne vyplýva, že by museli ísť vo viacerých skupinách, teda po menších častiach. Ak by podla rozprávok Maďarských historikov išlo 7 kmeňov a každý by šiel viac menej samostatne, tak je to prijatelných 500 vozov na skupinu a trojstup vozov by bol dlhý asi 1,5 km, čo je tiež prijatelné. Jeden kmeň by mal asi 15000 tisíc ludí, čo predstavuje 20 tisíc koní a 20 tisíc kusov dobytka. Ak vezmem v úvahu že cestu by zaisťovalo vpredu, vzadu i po bokoch vojsko, teda kopec mužov a koní by sa pohyboval mimo presúvajúcich sa útvarov, tak tieto by boli omnoho menšie.

    Môj záver.
    Viem si predstaviť, že s odretými ušami by to išlo. Ale pred nami stojí iná otázka, kde sa podel ich genetický kód? Ich posolstvo, dôkaz o pôvode uložený v DNA? A kolko StaroMaďarov to k nám vlastne prišlo? Ak v súčasnosti má v Maďarsku max 3% maďarskú DNA, tak pri odhadovaných 400 tis obyvateloch Panónie v rozsahu dnešného Maďarska /dejiny Maďarska, Lászlo Kontler odhad 300- 600 tis. pričom sa prikláňa skôr k tej vyššej hodnote/ v roku 900 by bolo echt Maďarov 12000. Ak akceptujeme, že časť mužov padla v bojoch na koristníckych výpravách, tak Staromaďarov bolo možno 25 tisíc. Ak od toho odpočítame asi 7000 žoldnierov, ktorý prišli na objednávku Svätopluka už skorej, tak z Atelkuzu utieklo 18 tisíc mužov, žien a detí. Ak bolo obyvatelov Panónie 200 tis. tak utečencov bolo len 5 tisíc. Ak by sme brali v úvahu možné maximum, teda 600 tisíc obyvatelov, tak utečencov z Atelkuzu bolo do 30 tisíc. Predstava že utekali z holým zadkom asi nebude úplne presná.To by Pečenehovia museli obsadiť v krátkom čase celé ich územie. Dôkazom nech nám je dlhorohí dobytok, ktorý sa v Puste pasie do dneška. Dôkazom, že Starý Maďari skutočne prišli nech nám je dnešná maďarčina a tých asi 1000 slov pochádzajúcich od ich Onogurských prapredkov. Dôkazom že ich bolo velmi málo, je genetická stopa ktorú zanechali, či skôr nezanechali.

    Že si súčasní historici – akademici neosvojujú najnovšie poznatky genetiky je jasné, tá hovorí proti ich celoživotnej práci. Že ich neakceptujú poitici je tiež jasné, rozdeluj a panuj. A tak šírenie osvety a poznania je na prostých občanoch.

  34. Jozef Sivák píše:

    Najskôr si treba ujasniť pojmy a názvy. Treba vedieť, že konvom 9. stor. k nám prišli ugrijsko-turecké (J. Mésároš) a žiadne ugorské kmene. Aj v angličtine je dvojhláska : Ugrian. Teda Ugrijec, a nie Ugor/Uhor. Pomenovanie Uhor má slovenský pôvod, jestvoalo pred príchodom starých Maďarov a do latinčiny prešlo ako U(n)gar. Neskoršie H nerozhoduje : v lat. je Adrian i Hadrian.Teda skratka ugro(fínsky) je od ugrijský (ugrijsko-fínsky). Uhor označovalo Slováka aj Maďara. – J. Sivák

  35. Blažena Ovsená píše:

    S tým Viačeslavom je problém. Štefan znamená Korunovaný, Venčený. Lenže Viačeslav je Václav, odvodené od slova Viac. Viačeslav je Viac-slav. Čiže spojenie so Štefanom spojenie nedáva zmysel.

  36. Valamir Magyar píše:

    Denis, zhodneme sa vo väčšine záverov, ale s jednoduchým presúvaním veľkých národov nesúhlasím. Zaoberám sa otázkou tzv „sťahovania národov“ takže mám túto otázku dosť dobre naštudovanú. Presun stotisícového národa hraničí s nemožnosťou.
    Predovšetkým, medzi pochodom armády (hocijako početnej) a presunom národa je diametrálny rozdiel. Ide hlavne o časový faktor. Armáda si viezla zásoby na 2-3 mesiace, ak bola dlhodbo vzdialená (ako napr. rímske jednotky v pohraničí) staral sa o jej zásobovanie vlastný štát.
    Cézar opisuje sťahovanie Helvétov tak že „každy si vzal zásoby múky na tri mesiace“.
    Priemerný človek (muž + žena : 2) prežije ak má denne aspoň 700 g múky /obilia. Stráda, chudne, ale prežije. (Denný prídel vojakov v 1. svetovej vojne bol 1400 g chleba a 600 g mäsa.) Ak si Helvéti vzali len minimálne zásoby muky na tri mesiace, predstavovalo to 63-64 kg, teda množstvo aké si mohol jazdec zavesiť v dvoch 32 kilových vakoch na sedlo.
    Celoročná zásoba je už ale iný problém. V prípade múky by to bolo vyše 250 kg. To sa už nedá zavesiť na sedlo. Archeológovia odhadujú nosnosť vozov z 9. storočia na zhruba 500 kg. Teda priemerná dvojica by potrebvala na prevoz celoročnej zásobu múky/obilia jeden voz. Aj so záprahom, teda 100 tisíc kusov dobytka. Rodina so 6 deťmi a 2 starými rodičmi by potrebovala 4-5 vozov. Kde by ich vzali? Pri stotisícovom národe by to bolo 50 000 vozov. (Len kvôli predstave, keby šli v rade tesne za sebou, kolóna by bola dlhá vyše 500 km.) Celty vtedy ľudia nepoznali. Ako by uchránili obilie pred dažďom? Zmoknutie by ho totiž zničilo.
    Starí Maďari (Ugri) boli pastiersky národ. Prečo by viezli so sebou tony obilia keď ich bežná potrava – dobytok, mohol pochodovať s nimi. (A nebolo ho ani treba chrániť pred dažďom.)
    Navyše, okolie Čierneho mora je síce úrodné, ale kto by predal Ugrom 25 000 ton obilia? Ide pri tom len o zásoby na rok. Z čoho by žili po príchode do Karpatskej kotliny?
    Lup. Na to aby vyžil 100-tisícový národ z lupu musí rovnaký počet ľudí zahynúť od hladu. Úroda nebola vtedy veľká, ľudia ledva prežívali od žatvy do žatvy. Na Slovensku žilo podľa odhadov 120 tisíc ľudí, To by museli Ugri úplne vyplieniť podobne veľké územie. Každú dolinu, každý kút. Ľudia vtedy ale boli na lúpenie zvyknutí. Nedržali obilie v jednej jame, pri ulúpení celej úrody by pomreli od hladu. Slovensko má takmer 50 tis, km². Aby Ugri pri pochode nalúpili potravu na celý rok, museli by spustošiť súviský, asi 40 km široký pás od Čierneho mora až do novej vlasti. Úplne, tak že by tam všetci pomreli od hladu. A potom čo? Čím by sa živili v novej vlasti. Žilo tam cca 200 tis, ľudí. Olúpili by ich o úrodu raz, zahynula by polovica obyvateľov, o rok potom ďalšia. Na tretí rok by pomreli hladom aj Ugri.
    Sušené mlieko. Technológiami 9. storočia sa proste nedá získať. Prirodzeným spôsobom nie je možné sušené mlieko vyrobiť. Kým stratí vodu, zhnije. Doslova. Laktobacily ktoré spôsobujú kysnutie po čase zahynú a nahradia ich Stafylokoky, ktoré vyvolajú hnilobný rozklad. Jedniná možnosť ako uchovať letný prebytok mlieka je urobiť z neho syr. Solený alebo údený.
    Indiánske kmene lovili bizóny počas ich migrácie, čo bolo 2x do roka. „Priemerný“ človek vyžije zo 470 g mäsa denne, teda na pol roka mu stačí asi tak 85 kg. Indiáni sa po love nepresúvali, zostali na mieste a presúvali sa až keď zásoby potravy končili. Teda keď bolo treba vziať so sebou 10-15 kg sušeného mesta na hlavu. Skutočné migrácie loveckcých indiánskych kmeňov za stádami bizónov ale začali až po príchode Európanov, keď sa Indiáni dostali ku koňom.
    To že Ugri prišli len ako bojovníci a ženili sa so Slovankami je tvrdenie niektorých maďarských historikov, genetické testy túto rozprávku ale nepotvrdzujú. Semino a spol. skúmali práve mitochondriálnu (teda materskú) RNA, ktorú dedíme po matke. Percentuálne zastúpenie „ugrofínskej“ RNA v maďarskej populácii bolo asi 2 % čo koreluje s percentuálnym zastúpením HG 16 mutácie (ugrofínskej), dedenej po otcovi. Do Karpatskej kotliny prišiel podľa toho približne rovnaký počet ugrofínskych mužov ako žien.

  37. Metod J. Sláv píše:

    Valamíre,

    ešte jedna drobná pripomienka, smerovaná nie tak k Tebe, ALE K TVORCOM ČLÁNKOV, KNÍH
    O HISTÓRII:

    Vždy ma vie vytočiť, keď historici do svojich prác (a hlavne učebníc) namiesto obrázkov orginálnych
    textov, zápisov dávajú OBRAZY KÚPENÝCH (obrazne aj doslovne) UMELCOV, ktorí tvorili za judášsky
    groš x storoči po zobrazovanej skutočnosti.

    Toto dávam sem, lebo Milan2 dal odkaz na tento Tvoj článok na http://www.hrnko.sk, a na tejto stránke
    mi „uviazla“ moja reakcia na príspevok Milana2 – teda čaká na schválenie, a neviem či pre moju chybu
    pri jej odosielaní, alebo preto, že v nej zas spomínam genetické záležitosti ( moje reakcie obsajujúce
    zmienky o genetike p. Hrnko „veselo“ maže 🙁 – a aj kvôli tejto hrozbe moju reakciu pripojím sem:

    Pán Milan2,

    a Vy si myslíte, že sa dajaký „gebír“ „zníži“ k tomu, aby „vyšlyšal“ „hlas ľudu“§

    Už výše 3,5 mesiaca na tejto webovej adrese:

    http://www.archeol.sav.sk/knihanavstev.php

    „visí“ BEZ ODPOVEDE TOTO:

    Dobrý deň prajem. Chcem sa opýtať, kedy sa už konečne slovenská verejnosť dozvie výsledky génovej analýzy „Vandala“ od Popradu?

    Alebo mi aspoň „pošepnite“, či tá jeho „štvrtá“ haploskupina, zverejnená pánom Pietom, je štvrtá podľa „abecedného“ radenia (viď: http://www.eupedia.com/europe/maps_Y-DNA_haplogroups.shtml ), a teda „juhoslovanská“ I2, alebo je štvrtá podľa radenia v tabuľke na http://www.eupedia.com/europe/european_y-dna_haplogroups.shtml , A TEDA JE TO slovanská R1a, ČO KOREŠPONDUJE SO ZVEREJNENÝM UPRESNENÍM PÁNA RUTTKAYA, ŽE „sa vyskytuje od Ukrajiny po Ural“.

  38. Metod J. Sláv píše:

    Valamíre,

    asi si si (krása slovenčiny 🙂 ) nevšimol, že tu na „sclabonii“ je už téma: Naši bratia Maďari

    ( http://sclabonia.sk/2011/01/nasi-bratia-madari/ ) ?

    Tam je „mojou maličkosťou“ 😀 uvedených niekoľko, o revíziu historických prameňov, o jazykovedu,
    o matematiku (štatistiku) a o genetiku opretých,

    tvrdení, ktoré sú mojou snahou o zladenie najnovších poznatkov o tom, že

    MAGY-AR = hovoriaci („MOND-okujúci“) – muž = SLOV-AN

    (viď: tu vpravo hore v odkazoch „Maďari, pôvod“).

    TEDA UŽ SAMO MENO „MAĎAR“ HOVORÍ, ŽE MAĎARI SÚ SLOVENI, SLOVANI, „SLOVIACI ĽUDIA“ !!!

    Ja som prvým VŠ vzdelaním technik, strojár, mne nikdy matematika nerobila problémy, preto mi nerobí
    problém jazykoveda, lebo matematika je vlastne len formalizovaný jazyk – namiesto zápisu “ jedna a jedna
    sú dve“ napíšeme „1+ 1= 2“ !!!

    PRETO MI NEROBÍ PROBLÉM STOTOŽNIŤ, „DAŤ DO ROVNICE“:

    ARPÁD = KARPAD (lebo je tam 83, 33 %-ná zhoda ) = ChARBAT = SARMAT = ChORVAT !!!

    Tu je aj odpoveď, prečo sa Chorvátsko „tak ľahko“ stalo súčasťou Uhorska, a aj prečo v dejinách
    10. storočia v Chorvátsku figuruje „bán Pribina“ !!!

    P.S::

    Tak ako je „vládnej moci servilnými“ historikmi dokrkvaný Pribina, pôvodne PRVINA, tak je aj snaha
    „dokrkvať“ pôvodné meno Štefana VAIC (Vaik) k dajakému „turkizmu“ §§§ – A PRITOM, AKO NÁS
    UPOZORŇUJE BAŤKO ZÁBORSKÝ,

    VAJKO JE „ZDROBNELINA“ VIAČESLAVA !!! !!! !!!

  39. Denis píše:

    Nezhoda medzi jazykom a genetikou u Maďarov je jednou z najväčších záhad Európy. Je neúnosné, aby historici zotrvávali na nereálnych výkladoch dejín z doby pred poznaním Mt DNA a Y-DNA.

    Čisto teoreticky sa Maďarský národ mohol presunúť zo starej vlasti a zaujať sídla v novej vlasti. Cestou sa nemuseli živiť len dobytkom, lovom zveri a chytaním rýb. Mohli mať pripravené zásoby sušeného mäsa, zaúdených syrov- Mohli si zadovážiť zásoby obilia, v čiernomorí to nemohol byť problém. Dobytok a kone napájali cestou v riekach, tých je dostatok, neprechádzali predsa cez púšť. Trasu mali zrejmä pripravenú, nepresúvali by sa naslepo, do neznáma. Prérijní indiáni sa takto presúvali na velké vzdialenosti, v prvom slede išli prieskumníci, za nimi bojovníci ktorí čistili terén a potom sa trúsili malé skupiny, rody, ktoré šli už zabezpečenou cestou.
    Presuny velkých skupín o počte desiatok tisíc ludí sú z dejín známe, presúvali sa rímske légie, Cézar popisuje odchod a zadržanie kmeňa Helvétov, dobre je popísaný presun päťdesiattisícovej armády Petra I. smerom k Čiernemu moru proti Turkom. Ďalej presuny stredovekých armád, napr. pri tzv. spanilích jazdách Husitov máme dokonca zachované predpisy kolko jedla pre ludí a žrádla pre kone má expedičná armáda voziť zo sebou. Verím, že je možné, aby sa presunul 100 tisícový staromaďarský národ z oblasti dnešnej južnej Ukrajiny do Sedmohradska, či k Tise, samozrejme za predpokladu, že zdecimovaní neutekali pred Pečenehmi. Ak by sme však tomuto presunu uverili, tak dnešný maďarský model, teda iná reč a iné gény, musel nastať už na južnej Ukrajine a k nám do strednej Európy neprišli Staromaďari, ale Slovania s malým percentom Staromaďarov a ten rozdiel medzi rečou a génmi musel nastať už tam.

    Ovela pravdepodobnejšie však je, že sem žiadny Maďarský národ neprišiel. Tých povestných sedem kočovníckych kmeňov boli najskôr jazdecké vojenské pluky žoldnierov, ktorý odišli zo služieb Východorímskej ríše a našli si nových zamestnávatelov, Frankov a Slovenov. Velitelia tých jazdeckých plukov sú známi a podla nich historici pomenovali tzv. kmene. Je pravdepodobné, že jazdci jedného pluku boli z velkej miery z toho istého pôvodného národa. Teda je pravdepodobné, že jeden či dva pluky boli Pečenehovia, tri boli Turkické, jeden Magyársky a podobne. To samozrejme nevylučuje, že už v tom čase napríklad medzi Turkickým plukom nebolo vela nositelov R1a, čo však nemuseli byť nutne len Sloveni, ale aj Sarmati, či iní bieli kočovníci.
    Jeden z tých siedmich plukov bol neskôr posilnený ďalšími ľudmi, ktorých vyhnali Pečenehovia. To boli starí Maďari. Je preto možné, že sa stali v tejto zmeske najpočetnejší. Ale kolko staromaďarov mohlo utiecť pred Pečeňehmi? Dve – tri tisícky? A kolko prežilo žien? možno len stovka- dve.
    Ak mal jeden pluk približne 1000 jazdcov, tak potom vojsko približne 7000 jazdcov bola sila, ktorá dokázala ovplyvniť výsledok bojov medzi Frankami a Slovanmi, ale nedokázalo dobiť královstvo, ktoré disponovalo mnohonásobne večším vojskom a hlavne ekonomickým zázemím.

    Tieto jazdecké pluky sa pri svojich vojenských výpravách rôzne spájali a museli nutne vytvoriť nejakú spoločnú slovnú zásobu, nazvime to vojenská reč. Maďarský lingvisti- historici vedia, že staromaďarčina sa skladá z istého množstva turkických a iných slov a tých echt maďarských je len niekolko stoviek. Pôvod niektorých slov je často neznámi. Do tohoto prostredia si nosili vojaci z vojenských výprav aj svoju korisť, medzi ktorou boli aj ženy. Kde ktorú ulúpili, taká tam bola a tak pospolu žili Nemky, Keltky, Slovenky, Talianky. Ak sa chceli spolu baviť a zároveň museli trochu rozprávať aj so svojimi mužmi, tak si museli osvojiť tú vojenskú hantírku. Tak vznikol jednoduchý jazyk, predchodca dnešnej Maďarčiny. Tým nechcem povedať že dnešná Maďarčina je jednoduchý, primitívny jazyk. Ten jednoduchý jazyk vojakov sa uchytil, postupne sa obohatil o stovky Slovenských slov, takže miestni Sloveni nemali velký problém im rozumieť a aj sa naučiť túto reč. Dnešná, nám nezrozumitelná Maďarčina je výsledkom obrodeneckých aktivít Maďarských národovcov.
    Predpokladám že vzťah týchto jazdcov- vojakov a miestnych rolníkov- Slovenov bol pragmatický. Vojaci si za svoju plácu, či korisť kupovali od Slovenov jedlo, ak by si ho museli dorábať sami, tak ich možnosti zúčastňovať sa na vojnových výpravách by sa podstatne zmenšili. A prečo by žoldnier zvyknutý na istý životný štýl mal zrazu lopotiť na poli? Ak by im brali úrodu násilým, tak by rolníci najskôr utiekli. Ak by mali rolníkov otrokov, tak by pri nich museli nechať vojakov na stráženie, teda nemohli by si plniť svoju žoldniersku, či lúpežnícku profesiu. Zvyšok vojakov by ich musel živiť. Nemalá časť Slovenov-rolníkov sa začala zúčastńovať na vojenských výpravách a zrejme aj miestna šlachta, či profesionálny vojaci. Tí však nežili už na svojich pôvodných majetkoch, v pôvodnom prostredí, ale začlenili sa do tejto novej jazykovej zmesky. Aj ich ženy, Slovenky, žili v novom prostredí a museli sa naučiť novú reč a ich deti behali spolu s ostatnými a rozprávali rečou vojakov. To nevylučuje, že Sloveni ďalej dokázali používať a používali svoj jazyk, ale generáciami používanie Slovenčiny strácalo význam.

    Teda ak by málopočetní Staromaďari prišli do väčšinového Staroslovenského jazykového priestoru, nutne by sa časom poslovenčili. Mladí muži si síce vyholili hlavy a chceli byť slobodnými, teda Maďarmi, ale ich ženy by vychovávali svoje deti v Slovenskej reči. Takto by vznikol nový slovanský národ Ugrov-Hungrov, ktorý by rozprával po Slovensky. Ale nestalo sa tak. Hoci v prameňoch sú zopárkrát Hungri, Ugri, či skôr Turci menovaní, označovaní ako Sloveni.
    Ak Svätopluk vytvoril tak rozsiahlu ríšu ako dnes predpokladáme, potom je jasné, že stupeň feudalizácie spoločnosti musel byť značne pokročilý a zároveň daňové bremeno muselo pri neustálych výbojoch sústavne narastať. Zaťažení ale neboli len sedliaci, ale aj šlachta a to vojenskou povinnosťou a tým aj množstvom mŕtvych z jej radov. Byť vtedy šlachticom, to bola draho zaplatená výsada. Dalo by sa povedať, že Svätopluk krajinu uzbrojil a obyvatelia sa už asi vtedy stretli s niečím takým ako je vysoká inflácia. Mojmír II. ak chcel zachovať ríšu, svoje panstvo, musel v nastúpenom trende pokračovať, lebo musel vzdorovať početnejšej Franskej sile. Ale šlachta mala iné záujmy, najmä tá z východných oblastí ríše a zrejme odoprela Mojmírovi plnenia, ktoré poskytovali jeho otcovi. Preto Mojmír nedokázal krajinu účinne brániť proti Frankom a tí využili situáciu a plienili čo to dalo. Nenávisť voči Frankom musela byť obrovská. Mojmírove problémy z bratom boli podla mňa až tercialne. Primárny problém bola odbojná šlachta, sekundárny problém boli Frankovia. Tzv. Staromaďari v tom čase nebol žiaden problém. Velkomoravskú ríšu nezničil bratovražedný boj, ale ekonomická kríza a znej vyplývajúca občianska vojna, kde protistrana krála sa spojila s jazdeckými plukmi žoldnierov, ktorích už nemal kto platiť, ale ktorí sa ani nemali kam vrátiť. Oni sa však ani nemohli zamestnať odrazu niekde inde, mali tu už svoje ženy a deti a krajina v ktorej žili sa stala ich vlasťou, za ktorú boli odhodlaní bojovať.

    Je zrejmé, že Mojmír II. padol v tejto občianskej vojne, zrejme aj z časťou svojich velmožov. Obratom bola zrejme jeho zmena zahraničnej politiky, keď pod ťarchou útokov Frankov prijal ich vnútené spojenectvo, zamerané proti lúpeživým nájazdom tzv. Staromaďarov, ktorých už nikto nepotreboval. To asi popudilo jeho verných šlachticov a tí prešli ku protistrane, k povstalcom. Možno ho zradili a úkladne zavraždili aj s najvernejšími. To bol Mojmírov koniec, informácie o tom ako skončil ,sa v zmätkoch ktoré nastali nazachovali. Jeho brat Svätopluk II. bol u Nemcov a zrejme bol vekom nespôsobilý zasiahnuť do bojov, prípadne aktívne sa chopiť vlády. Velmoži a šlachta v opozícii nemala snahu vytvoriť centrálnu vládu a každý bol pánom na svojom území. Proces feudalizácie sa zastavil, na území Slovenska zostal nezmenený, v Panónii sa dokonca mierne vrátil späť. V nastalej anarchii však slobodní muži dokázali účinne brániť svoju vlasť, či skôr svoje rodiny a svoj majetok aj bez krála a štátneho útvaru.

    Kresťanstvo ovšem na území Slovenska nezaniklo. Okrem svojej duchovnej sily nieslo aj pragmatickú časť a to bolo Rímske právo, či skôr jeho pozostatky. Kresťanstvo rešpektovalo centrálnu moc, osobný majetok a dedičné nároky synov po svojom otcovi. Oproti tomu Staromaďari mali vojenskú demokraciu, občinový majetok a moc preberali nie synovia, ale najstarší člen v rode. O tom bol spor Štefana I. z jeho strýcom. Štefan bol sopliak, syn bratovraha a Kopáň bol najstarší člen v rode a podla práva patrila moc jemu. Postavili sa proti sebe dva právne systémi a Sloveni z dnešného Slovenska dali za pravdu Štefanovi. Prečo? Pretože kresťanstvo u nich pretrvalo, uznávali právne nároky Štefana a pomohli mu ako kresťania kresťanovi.

    Na vzniku Maďarského národa a Uhorského královstva treba vidieť aj pozitíva. Maďari úspešne bránili svoju krajinu pred Nemcami a zabránili svojmu ponemčeniu, ale aj ponemčeniu Slovákov a iných národov v tomto priestore. Vezmite v úvahu ako dopadli Sloveni v Sasku, ale aj Poliaci. Dnešné Polsko je Stalinov projekt a pred ním boli Poliaci vytesnení až k Wisle. Negatívom bola maďarizácia v prepuknutom celoeurópskom nacionalizme a jej výsledky boli nie že zanedbatelné, ale pre Slovenov priam katastrofálne. Pôvodných panónskych Slovenov zlikvidovali úplne a dosťahovaných Slovákov na dolnú zem skoro všetkých. Približne z 500 tisíc Slovákov žijúcich na území dnešného Maďarska ich dnes zostala hŕstka. Oproti tomu Slováci v Srbsku a v Rumunsku prežívajú dodnes. V konečnom dôsledku maďarský nacionalizmus a pomaďarčovanie zničilo Uhorské královstvo, Teda nie nepriatel zvonku, zlé víťazné mocnosti či židia, rozpadlo sa zvnútra. Darmo Maďari plačú za svojim královstvom, nebolo len ich a oni ho zničili. Ale to je už iná pesnička.

  40. Dr. C Hromník píše:

    Predkovia Maďarov žiadnymi Ugrami nikdy neboli. Boli to maďarsky-hovoriaci Hungari, ktorí vpadli do starodavného slovenského Uhorska v roku 894. Ruské a Čechom poplatné slovenské dejepisectvo tak poplietlo terminologiu Slovenov a slovenského Uhorska, že zo slovenských Uhrov stali sa maďarskí ale Čechmi vyrobení „Uhři“ žijúci v maďarskom „Uhersku“ a dnes stredovekej aj novovekej histórii slovenského Uhorska sotva kto rozumie. O starovekej a pred-rímskej slovenskej histórii už ani nehovoriac. Tú Češi predali Keltom a kde komu a slovenskí dejepisci len prikývovali a prikývujú.
    CAH

  41. Valamir Magyar píše:

    🙂 nuž či je maďarčina škaredá to je len otázka vkusu, resp. názoru.
    V každom prípade je to kvôli niečomu asi veľmi agresívny jazyk.
    Briti hovoria že „Keď máte maďarskú aupair-ku, za rok sa jej angličtina veľmi nezlepší, ale zato do roka bude celá vaša rodina hovoriť maďarsky.“
    Zrejme je to niečo v gramatickej stavbe, neviem.
    Do Bulharska určite utekali šľachtici a predovšetkým kňazi (teda vzdelanci čo vedeli písať) takže sa nedivme že písali o hrôzach maďarskej okupácie. Určite dochádzalo aj k vraždeniu a surovostiam. Ako som písal už predtým, myslím si že minimálne obyvatelia osád okolo hlavného mesta boli vyvraždení a vyhnaní.
    Ale faktom je, že geneticky sú Maďari prakticky totožní s nami Slovákmi. A tí nepredpojatí maďarskí historici (hlavne tí žijúci v zahraničí) to aj celkom otvorene napísali. Pôvodné slovanské obyvateľstvo teda nemohlo odísť. Iba zmenilo jazyk. Pokúsil som sa prísť na príčinu. (Paralela s arabčinou)

  42. Blažena Ovsená píše:

    Vypočítala som, že ak Svätoplukove vojsko bolo také veľké, že malo ísť cez jedno miesto celý deň, od rána do večera, ako je niekde zachytené v kronikách, a ak malo na šírku 4 ľudí, a rozostupy boli po dvoch metroch a priemerná rýchlosť bola 5 km za hodinu, tak Svätopluk musel mať 120000 bojovníkov. Keby išli po dvoch, tak 60000. S týmto vojskom zlikvidoval celú Panóniu, vypálil ju a podobne. Mohol mať toľko bojovníkov? Mohol. Stačilo mu zobrať všetkých mužov, aj roľníkov, veď na dva týždne si mohli odbehnúť.

    Maďari mali podľa mňa tiež veľa bojovníkov, lebo všetci bojaschopní muži sa chopili lukov. Načo by nejakí sedeli v stane pri ohni?

    Aj ja som kedysi vypočítavala, koľko kráv a býkov museli Maďari chovať, ak by sa živili iba nimi. Môj názor však je, že sa na svojej ceste živili najmä tým, čo kde ukradli, resp. čo im kde kniežatá zaplatili ako tribút za to, že nevyplienili ich zem a odtiahli v mieri ďalej.

    Horšie to bolo s nimi, keď sa usadili v Zátisí a mali sa živiť sami. Možno sa živili rybami, možno aj lovili, možno kupovali proso od Slovenov…

    Článok je dobrý asi tak do polovice. Potom sa mi už nepozdáva. Nepozdáva sa mi, že by Sloveni mai utekať k Uhrom a s nimi bojovať proti vlastnej zemi.

    Ak mám povedať pravdu, ja vidím príčinu rozpadu a pomaďarčenia v nasledovných veciach…

    1) Aj keď sa dnes tvárime, že Sloveni v Panónii a Sloveni na Morave boli jedni a tí istí Sloveni, Slováci, predsa nimi neboli. Bol medzi nimi malý jazykový a mentálny rozdiel. Možno taký rozdiel, aký je medzi Čechmi a Slovákmi. Sme skoro rovnakí, ale predsa sme sa rozdelili, lebo cítime, že sme rozdielni. Tak to cítili zrejme aj národy Panónskych Slovenov a Moravských Slovenov. Žili v rôznych lokalitách, mali rôznych nepriateľov, rôzne styky, rôzne vplyvy, preto boli rozdielni.

    2) Keďže boli rozdielni, bojovali o to, kto bude koho kontrolovať. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale prirodzené centrum moci je v Panónii, nie na Morave. Panónia je centrálna, prirodzene patrí k Dunaju, viac ako Morava. Dávne centrum bolo isto v Panónii. Ak bolo neskôr na Morave, tak len preto, že to bolo dočasné, z núdze, a pod. Ale prirodzené centrum je v Panónii. Preto sa zem raz nazýva Moravou (Frankovia), inokedy Slovenskou zemou (Nestor). Tá Slovenská zem bola vlastne tá Panónia pod Dunajom. Keďže sa tieto dve kniežatstva začali medzi sebou mlátiť, tak sa oslabili. Možno sa jedno kniežatstvo, predpokladám, že to Blatenské, spojilo s Maďarmi proti Morave. Keď boli obe kniežatstvá unavené, Maďari prebrali moc. Možno sobášmi s blatenskými princeznami. Isto došlo aj k boju a zápisy kroník o tom, že ľud z juhu ríše zutekal do Bulharska, sú pravdivé. Stačí sa pozrieť, čo sa deje v Donecku. Ľudia utekajú v státisícoch. To isté v Sýrii. To isté sa dialo v Slovenskej zemi (Blatensku). V takto rozvrátenej zemi potom zasadol na stolec nejaký Maďar a bolo po Slovenskej zemi. Ľudia, pokiaľ chceli lepšiu mzdu, museli hovoriť jazykom pána.

    3) No a tu príde príčina pomaďarčenia. Maďarský jazyk je, nech sa Maďari neurazia, tak strašne škaredý, aspoň taký je môj názor, že Sloveni, ktorí ním aj nehovorili, už v druhej generácii získali taký škaredý neslovenský prízvuk, že ich iní Slováci nepovažovali už za svojich. Dnes tak rozprávajú už aj Slováci z Maďarska. Pred pár dňami som sa s jedným bavila o situácii Slovákov v Maďarsku. No je to tam desné, ale ten zánik je tam podľa mňa prirodzený. Keď sa geneticky skríži černoch s belochom, výsledok je čierny. Keď sa skríži maďarčina so slovenčinou, výsledkom je maďarčina. Maďarčina je totiž tak veľmi odlišná, že čokoľvek, čo sa dostane s ňou do styku, oškaredie a už sa považuje za pomaďarčené. Teraz nehanobím národ, ani jazyk, len sa snažím vysvetliť polopate, o čo ide. Takže ja si myslím, že Slováci sa pomaďarčili kvôli škaredosti maďarčiny.

    4) Slováci sa pomaďarčili aj preto, lebo v štáte hrali druhé, či možno až tretie husle. Prvé husle hrala latinčina, druhé husle maďarčina ako jazyk šľachty, ktorá rozkradla hrady a pozemky, a Slováci boli len ľud. Je to veľmi trápne, že to takto dopadlo, ale už to tak dopadlo a bude to tak dovtedy, dokým to tak bude. Keď to už tak nebude, tak to tak už nebude. Zmena môže nastať napríklad útokom Maďarov na pohraničné juhoslovenské územia. Zdá sa, že týmto môžeme my, Slováci, prísť o územia, ale opak je pravdou. Môžu na to doplatiť práve Maďari. Preto, byť nimi, tak som rada, že som rada, že Slovania sa zatiaľ netlačia do mojej krásnej maďarskej vlasti, a zbytočne by som ich neprovokovala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *