Carnuntum – známe, neznáme

Kedysi som sa dopočula o Carnunte, nejakom zaniknutom antickom meste v Rakúsku, ktoré vraj ležalo neďaleko Bratislavy, a vraj tam Rimania mali kúpele a všetko bolo vybudované, atď. Proste odjakživa som túžila vidieť Carnuntum na vlastné oči, lebo lepšie je raz vidieť na vlastné oči ako stokrát čítať. Keďže ma osud zavial do bratislavských končín, rozhodla som sa spraviť si výlet do Carnunta. Juchúúú!

Múzeum zaniknutého rímskeho mesta Carnuntum v rakúskom Petronelli, 15 km od Bratislavy.

Múzeum zaniknutého rímskeho mesta Carnuntum v rakúskom Petronelli, 15 km od Bratislavy.

Múzeum v Petronelli.

Múzeum v Petronelli.

No čo vám poviem, hneď ako som prekročila štátnu hranicu, krajina razom opeknela. Malebné dedinky sa vinuli jedna za druhou. Iba som ticho závidela, že som sa nenarodila ako Rakúšanka. Ako to, že niekde to ide a inde nie?

Carnuntum – Petronell

Carnuntum, znamenajúce vraj Kamenné mesto, som našla celkom ľahko vďaka navigácii. Leží v okolí obce Petronell. Cena lístka 11 eúr ma trochu zaskočila. Zdala sa mi dosť vysoká. Ako však pani pri okienku vysvetlila, tento lístok mi platil na tri lokality – 2 prírodné múzeá a jedno kamenné – pričom v tomto konkrétnom mali byť aj nejaké zrekonštruované domy. Opýtala som sa jej, koľko tých domov je zrekonštruovaných. Keď mi povedala, že iba tri, bola som sklamaná, lebo som si predstavila tri chatrče z prútia a slamy, aké som videla v prírodnom veľkomoravskom múzeu na Morave, resp. dve drevené chatrče na hradisku v Bojnej. Trochu veľa peňazí za takú biedu. Nenapadlo mi nič iné ako to, že ma Rakúšania poriadne odrali z kože. S takýmto pocitom krivdy som sa teda vybrala do múzea. No ešte predtým som si odskočila na wecko.

Carnuntum - plagát v múzeu.

Carnuntum – plagát v múzeu.

Opísať rakúske wc dosť dobre nejde. Je také čisté, že by ste na záchodovej mise mohli pokojne stolovať. Nakukla som potajme aj do pánskych záchodov. Pisoáre, čistučké, stáli rad zaradom ako vojaci. No a čo myslíte, koľko sa platilo za použitie wc? Ak hádate, že nula eúr, tak máte pravdu. Rakúšania vás jednoducho nenechajú sa pošťať, ak náhodou nemáte peniaze. Na rozdiel od toho Slováci na Bratislavskom hrade vás nechajú sa nielen pošťať, ale aj dosrať, ak nemáte osemdesiat centov. O rozdielnom prístupe k pamiatkam a ľuďom v Rakúsku a na Slovensku napíšem niečo na záver tohoto článku.

Záchody v Carnunte - Rakúsku verzus  záchod v Gerulate - Rusovciach - na Slovensku.

Záchody v Carnunte – Rakúsku verzus záchod v Gerulate – Rusovciach – na Slovensku.

Za záchody sa v rakúskom Carnunte neplatí. Na Bratislavskom hrade vás bez peňazí nechajú sa pošťať a posrať.

Za záchody sa v rakúskom Carnunte neplatí. Na Bratislavskom hrade vás bez peňazí nechajú sa pošťať a posrať.

Za záchody sa v rakúskom Carnunte neplatí. Na Bratislavskom hrade vás bez peňazí nechajú sa pošťať a posrať.

Za záchody sa v rakúskom Carnunte neplatí. Na Bratislavskom hrade vás bez peňazí nechajú sa pošťať a posrať.


S prázdnym mechúrom som potom spokojne vošla do múzea v budove. Mohla som tam vidieť vykopávky rôznych náhrobných kameňov a tiež impozantné multimediálne prezentácie. Fotila som ako odušu, aby som fotografie neskôr doma v pokoji preskúmala.

Náhrobné kamene. Na jednom sú kolesá slnečnej Svargy, na inom zase nápis Veneto. Starší názov pre Slovanov bol Veneti. Žeby náhoda? Pravdepodobne len meno zosnulého.

Náhrobné kamene. Na jednom sú kolesá slnečnej Svargy, na inom zase nápis Veneto. Starší názov pre Slovanov bol Veneti. Žeby náhoda? Pravdepodobne len meno zosnulého. Rimania v tom čase vyznávali mitraistické náboženstvo, v strede ktorého stálo Slnko, Mitra a Býk.


Multimediálna prezentácia o živote Rimanov. Celá stena je vytvorená z obrazoviek, na ktorých beží gigantické video.

Multimediálna prezentácia o živote Rimanov. Celá stena je vytvorená z obrazoviek, na ktorých beží gigantické video.

Potom som vyšla von z múzea a zamierila k makete mesta Carnuntum. Keď hovorím o makete, nemám na mysli maketu, ktorú položíte na kuchynský stôl. Táto maketa mala asi desať metrov, bola zastrešená a mesto na nej ležalo ako na dlani. Okamžite som získala predstavu o polohe a rozmiestnení mesta. Neskôr som doma našla na internete video, kde je znázornený postup pri tvorbe tejto makety (viď ďalej).

Panoramatická fotografia makety Carnunta.

Panoramatická fotografia makety Carnunta.

Maketa Carnunta - detailnejší pohľad.

Maketa Carnunta – detailnejší pohľad.


Ďalej som prešla k tým údajným „slameným chatrčiam“, ako som si predstavovala rímske budovy sťa moravské zemlianky. No a tu ma od údivu skoro trafil šľak, lebo som zostala stáť s otvorenými ústami, oči vypučené z hlavy, jazyk od prekvapenia vyrolovaný až na chodníku. Tak tomuto sa hovorí poklona! Naozaj klobúk dolu! Vážení, tak Rakúšania spravili takú rekonštrukciu rímskych stavieb, že máte pocit, že sa nachádzate v dobe 2000 rokov naspäť, priamo v meste Carnunte!

Zrekonštruovaná rímska budova.

Zrekonštruovaná rímska budova.

Zrekonštruovaná rímska budova. Naokolo sú nádherné staré stromy.

Zrekonštruovaná rímska budova. Naokolo sú nádherné staré stromy.

Panoramatická fotografia zrekonštruovaných rímskych budov v Carnunte.

Panoramatická fotografia zrekonštruovaných rímskych budov v Carnunte.

Vidiac toto všetko, pochopila som, že slovenská zúfalosť z ekonomickej, sociálnej a morálnej zaostalosti má veľmi hlboké korene. Nielen susediaci Rakúšania, vážení, ale aj Rimania v dávnej minulosti žili na vyššej úrovni ako my dnes. A to je už čo povedať. Na rozdiel od bratislavských rozrýpaných afaltovaných chodníkov s vykotenými obrubníkmi, Rimania mali krásne cesty z obrovských ploských kameňov. Dokonca mali, predstavte si, podlahové vykurovanie, aké v „modernej“ súčasnosti nemám ani ja vo svojom dome! Poznali sklo, keramiku, kovové panvice. Šperky vedeli vyrobiť lepšie ako dnešní šperkári. Záchody mali suché, na spôsob latríny, takže tam musel byť poriadny smrad. Aj toto však môže byť len môj predsudok, pretože neviem, akým spôsobom udržiavali hygienu. Tak sa mohlo stať, že mali nejaký svojský spôsob na potlačenie pachu, napríklad zasypávaním. Rimania mali farebné omietky, bazény, atď. Lekári používali chirurgické skapely a pinzety. Dovolím si povedať, že Rimania nežili pred 2000 rokmi horšie ako my v 19. storočí, resp. mnohí aj v súčasnosti. A tiež si dovolím tvrdiť, že keby mali ropu, tiež by vo svojej dobe jazdili na autách. Vlastne jediná vec, ktorá nás od Rimanov odlišuje, je fakt, že používame internet a počítače, teda technológie, ktorým 99% obyvateľov planéty aj tak vôbec nerozumie.

V jednom rímskom dome ma zaujala priečka. Rimania robili údajne priečky z rákosia, prútov, ktoré preplietli do mriežky. Tú potom vyplnili hlinou, prípadne omietli. Napočudovanie to držalo celkom dobre. Hneď mi napadlo, že podobným spôsobom by dokázali svoje bývanie poriešiť napríklad aj chudobní slovenskí Cigáni v osadách. Aj podlahové vykurovanie by si takto mohli spraviť, len z kameňov a hliny. Kúrili by drevom. Prečo nie? Chýba im len know-how, materiál nájdu na záhrade.

Vnútro rímskej budovy.

Vnútro rímskej budovy.

Tu by som spravila poznámku o tom, že aj naši Cigáni by sa u nás mali dobre, len im to vláda a establišment nedoprajú. Nedoprajú to vlastne ani Slovákom, lebo ich dusia daňami, byrokraciou, sprostými zákonmi, pokutami, exekútormi, neschopnými súdmi a najmä ľudskou hlúposťou. Množstvo pozemkov vlastnia napríklad nenásytné cirkvi – počula som, že držia v pazúroch až 1/3 Slovenska. Keby tú zem vlastnili obyčajní ľudia, mali pre svoj život viac neodčerpaných zdrojov. My na rozdiel od starých Rimanov máme ropu, autá na benzín, ktoré uvládzu prácu mnohých koní, a predsa ľudia žijú v biede, chatrčiach. Nežijú tak biedne preto, že by spoločnosť na ich dôstojný životný štýl nemala, ale preto, že im ho spoločnosť nedopraje. Je to tak, vážení, žijeme v mentálnej biede, nie materiálnej. Čím skôr si to uvedomíme, tým skôr sa oslobodíme.

Zrekonštruovaná rímska budova. Záchody, kuchyňa, kupola, atď.

Zrekonštruovaná rímska budova. Záchody, kuchyňa, kupola, atď.

Poďme naspäť do Carnunta. Rakúšania toto dávno zabudnuté a zničené mesto dokázali oživiť aspoň čiastočne. Pôvodne bolo mesto najskôr vojenskou pevnosťou, neskôr hlavným mestom provincie Horná Panónia. Staré kroniky vraj hovoria o tomto meste v čase, keď už bolo v úpadku, ako „o opustenej a špinavej diere„. V desiatom storočí nášho letopočtu sa vraj život preniesol do blízkeho Hainburgu.

Hainburg – Braunsberg kopec s výhľadom na Dunaj a Devín

Prehliadku Carnunta v Petronelli som pretiahla až do piatej hodiny popoludní, kvôli čomu som nestihla ostatné expozície. Preto som sa cestou domov na Slovensko ešte zastavila na kopci Braunberg, hneď oproti kopcu, na ktorom stojí hrad Schlossberg Hainburg. Z Braunbergu je fantastický výhľad na okolitú krajinu a preto odporúčam každému, kto má príležitosť, aby sa tam zastavil a pokochal sa. Autom sa dá dostať po serpentínach až na samý vrchol, kde je veľké parkovisko. Z vrcholu vidno nielen mohutný Dunaj, ale aj náš hrad Devín a Devínsku kobylu. Až tu som pochopila, prečo bolo Carnuntum postavené iba neďaleko odtiaľto. Jednoducho, keby bolo postavené inde, bolo by to hlúpe miesto, lebo práve toto miesto má tú najlepšiu polohu vzhľadom na prechod z Benátok k Baltiku. Keby bolo umiestnené viac na východ, v ceste na sever by stáli hory, Karpaty. Keby stálo viac na západ, cesta by sa zbytočne predlžovala. Takto cesta smeruje z Rakúska na Moravu, tesne obchádza hrad Devín, za ktorým je už len moravská rovina. Pri tomto pohľade som si uvedomila absolútne strategickú polohu Devína a upevnila som sa v názore, že hlavné mesto „Veľkomoravskej ríše“ treba hľadať niekde na Dunaji, od Devína smerom na východ, nie kdesi na severe pri Mikulčiciach alebo Uherskom Hradišti na malej riečke Morave. Žiadne knieža nemohlo kontrolovať ríšu (opakujem RÍŠU, nie kniežatstvo!!!) z akéhokoľvek miesta mimo Dunaja.

Panoramatický výhľad z Hainburgu. Vidno tam Dunaj a priestor, kade viedla Jantárová cesta z Benátok k Baltiku. Cesta viedla popri Carnunte, potom cez Dunaj na sever popri Devíne a potom na sever na Moravu. Kliknite pre zväčšenie.

Panoramatický výhľad z Hainburgu. Vidno tam Dunaj a priestor, kade viedla Jantárová cesta z Benátok k Baltiku. Cesta viedla popri Carnunte, potom cez Dunaj na sever popri Devíne a potom na sever na Moravu. Kliknite pre zväčšenie.

Amfiteáter – Bad Deutsch Altenburg

Keďže som nestihla všetky expozície v sobotu, v nedeľu som sa do Rakúska vrátila opäť, aby som dorazila zameškané. Tentoraz som išla pozrieť amfiteáter v Bad Deutsch Altenburgu. Meno obce by som preložila ako Kúpeľný Nemecký Starhrad. Vzhľadom na strategickú polohu mi hneď napadlo, či práve toto nie je to Rastislavove antické mesto, Starhrad, ktoré nie je ničomu starému a známemu podobné. Nachádza sa len kúsok od Devína, ďalšieho strategického miesta. Žiadne neopísateľné hradby som v ňom však nezbadala.

Amfiteáter som si pozrela rýchlo. Stačila mi naň polhodinka. Vlastne nie je vidno nič viac okrem amfiteátra. Veľké kamenné kvádre sú dodnes pozliepané pôvodnou maltou, ktorá, predstavte si, stále drží!!! Tu prebiehali zápasy medzi ľuďmi, gladiátormi. Súčasťou expozície je aj malé múzeum, kde vystavujú zbrane gladiátorov a lekárske nástroje na ich ošetrovanie.

Amfiteáter v Carnunte.

Amfiteáter v Carnunte.

Múzeum – Bad Deutsch Altenburg

Kúsok od amfiteátra, hlbšie v centre obce, je múzeum venované práve Carnuntu. Už pri prvom pohľade na budovu múzea pocítite mierny komplex menejcennosti, pretože budova je jednoducho úchvatná. Je to architektonický skvost, pôsobiaci starodávne, rímsky. Ešte aj nápisy v kameňoch sú vysekané do tvaru starej abecedy, no jazyk je nemecký. Naozaj paráda. Budovu som si fotila ako malé nadšené dieťa. Moje nadšenie muselo byť zrejme také očividné, že pri mne zastavilo auto s černochom za volantom, ktorý sa ma opýtal, čo to je za zámok. Reku, je to múzeum. Potom odišiel.

Krásne múzeum v Bad Deutsch Altenburgu.

Krásne múzeum v Bad Deutsch Altenburgu.

Toto múzeum bolo opäť plné vykopávok, máp, makiet, videoprezentácií, atď. Zameriavali sa na mitraistické a neskoršie kresťanské náboženstvo. Tak možno v múzeu vidieť mitraistický výjav Mitru, ktorý zabíja býka, pričom okolo sú rôzne zvieratá ako napr. škorpión, had, pes, lev, havran a iné. Tiež tam je vidno boha Slnko a Mesiac. A tiež sedem božstiev, z ktorých každé sa oslavovalo v iný deň v týždni. Podľa týchto božstiev boli nazvané dni.

Obrázky Mitry. Mitra zabíja býka.

Obrázky Mitry. Mitra zabíja býka.

Celá jedna časť prehliadky bola venovaná kresťanstvu. Tak som mohla vidieť rôzne kresťanské symboly. Paradoxné je, že v tej dobe, kedy existovalo Carnuntum, kresťania nenosili až tak kríže ako skôr šesťcípe svargy. V tej dobe bolo kresťanstvo ilegálne a tak kresťania nosili symboly podobné pohanským, aby neboli nápadní, len tým symbolom dali nový význam.

Kresťanské symboly za rímskych čias.

Kresťanské symboly za rímskych čias.

V každom zo spomenutých múzeí sú aj slovenské popisky k artefaktom, takže sa nemusíte báť, že nebudete rozumieť. Nie sú síce všade, ale poväčšine sú. Určite odporúčam každému, aby išiel na výlet do týchto miest, veď z Bratislavy sú vzdialené len nejakých 15 km.

Porovnanie Carnutna s Mikulčicami

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“, ktorá sa „Veľkou Moravou“ nikdy nenazývala, existujú vedecké názory, že hlavným mestom mohli byť Valy pri Mikulčiciach. Poďme si porovnať túto lokalitu s Carnuntom.

Podľa wikipédie, mikulčické Valy mali 10 ha a „predstavujú najrozsiahlejšie slovanské archeologické nálezisko v Českej republike“. Našli v nich asi 12 kostolov, 3 mosty a 2500 hrobov.

Podľa wikipédie len samotný amfiteáter v Carnunte pojal až 14000 divákov. „V 2. storočí malo celé Carnuntum asi 40 000 obyvateľov (keltsko-ilýrske obyvateľstvo, Germáni, Italikovia, orientálci).“ Rozlohu samotného vojenského tábora som odhadom vypočítala na 14 ha, celé mesto aj s obytnými časťami malo asi 150 ha.

Takže tak. Mikulčické Valy, pokiaľ aj boli hlavným mestom VM, tak boli veľmi smiešnym a úbohým hlavným mestom.

Gerulata – Rusovce

No a nedalo mi to a neskoro popoludní som sa ešte vybrala do slovenských Rusoviec urobiť porovnanie. V Rusovciach ma privítali rozbité cesty, popukaný múr, ktorý obkolesoval archeologické nálezisko, a tiež tabuľka WC, ktorá smerovala kamsi do útrob akéhosi betónového labyrintu. No čo? Porovnávať Carnuntum s Gerulatou je nezmyselné. Nemožno porovnávať krásneho jednorožca so škaredou myšou. Gerulata je oproti Carnuntu tiež malá. Odkrytá je len časť vojenského tábora. Problémom je, že toto územie je v súčasnosti zastavné modernou výstavbou, čo znemožňuje vykonávať rozsiahlejší archeologický prieskum. Niektoré vzácne nálezy, ako napr. rímska prilba, sa našli hneď vo vedľajšej záhrade. Mnohí ľudia z okolia vraj ponachádzali v zemi rímske mince a dodnes ich v tajnosti držia doma.

Múzeum v Rusovciach.

Múzeum v Rusovciach.

Múzeum v Rusovciach nemožno porovnávať s tým v Petronelli. Vidno to napríklad hneď na toaletách. Kým v Petronelli sú jagavo nové, v Rusovciach je iba jeden záchod, hádam, ešte zo 70 rokov (viď obr. hore). Ale zato je čistý, musím zdôrazniť. A našťastie zadarmo. V Rusovciach vás bez peňazí nenechajú sa pošťať, ani posrať, na rozdiel od Bratislavského hradu.

Kým archeológovia začali skúmať Rusovce niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia, Rakúšania sa hrabú v Carnunte už o sto rokov dlhšie. Je to veru aj poznať. Rozdiel je napríklad aj v letákoch. Kým Rakúšania majú farebné a profesionálne vypracované brožúry, v Rusovciach vám dajú letáky vytlačené len čiernobielo. Aj na fotení sa to prejavilo. Kým v Rakúsku nemali voči môjmu foteniu absolútne nijaké výhrady (tak mi to povedali), v Rusovciach ohŕňali nosom, že jednu dve foto si môžem spraviť, nie viac. No spravila som ich tam aspoň 50. Nikto mi nemá právo brániť dokumentovať slovenské historické dedičstvo.

V rusovieckom múzeu pracuje veľmi milá, ochotná a usmievavá pani. Tá svojím láskavým prístupom vyvážila tú slovenskú zaostalosť. Úbohosť dnešnej doby bolo vidno napríklad aj na matle, ktorá bola použitá na zakonzervovanie vykopaných múrov. Podľa pracovníčky múzea vraj nevedno, ako Rimania robili ich maltu, no asi dobre, lebo vydržala okolo 2000 rokov. Tá novodobá, ktorú vyliala na múry nejaká firma, popukala už po dvoch rokov. Ja tu len poznamenám, že malty na hradoch sa zásadne robili vápenné, teda mäkké, lebo spojivo musí byť mäkšie ako bloky, aby si to po mrazoch znovu dobre sadlo.

Pani mi tiež prezradila, že sa konečne ide realizovať rekonštrukcia niekoľko desiatok rokov starého múzea. Vybraný bol vraj ekonomický, teda nie príliš drahý návrh. Teda zase zbytočne vyhodené peniaze, lebo keď už niečo robíme, robme to najlepšie, ako vieme, nie polovičato. Múzeum je vraj mestské, preto nemá peniaze. To sú len výhovorky. Keď budeme robiť priemerné veci, vždy budeme mať len priemerné múzeum. Nikdy nebudeme mať jedinečné, ani výnimočné múzeum. Pokiaľ vo vedení múzea resp. mesta sú ľudia, ktorí sa uspokoja s priemernosťou, mali by svoju stoličku radšej prenechať druhým, schopnejším, ambicióznejším. Toľko môj názor.

Bratislavský hrad verzus Carnuntum

V súvislosti s rímskymi pamiatkami mi nedá nespomenúť Bratislavský hrad, na ktorom v súčasnosti prebieha ničivá výstavba podzemných garáží. Chcem len ukázať na príklade dvoch miest a dvoch krajín rozdielnosť v kultúrnej a civilizačnej vyspelosti. Kým v Rakúsku premenili rímske pamiatky na takmer posvätný chrám, na zbedačenom Slovensku robia vládni predstavitelia z rímskych pamiatok garáže. Viete, jeden môj známy má na to perfektnú frázu: Zbytočné je sviniam perly hádzať!

Kým v rakúskom Carnunte archeológovia číslujú každý kameň z pouličnej dlažby, aby ich neskoršie generácie archeológov mohli tiež skúmať, na Slovensku robia vykopávky Cigáni. Keby som jedného kopáča osobne neupozornila, ani by si nevšimol, že v hline leží akási kosť. Jeho boss ma nato okríkol, že čo dávam príkazy jeho podriadeným. No preto, lebo ty si vôl, môj milý! Takže tak. Bratislavský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, no narába sa s ním ako s modernou milionárskou vilou. Čo ste týmto chceli ukázať svetu, milí správcovia hradu? Že ste mentálne retardovaní? Že máte v hlavách nakakané? Či čo? Podľa mňa sa Fico stal na Slovensku symbolom stelesneného zla a mne osobne je z tohoto človeka a jeho retardovanej bandy na grcanie.

Veď si to len zoberte! Bratislavský hrad je symbolom Slovenska. Natešený turista si ho príde obzrieť ako slovenskú perlu, prvé a najvýznamnejšie miesto na Slovensku, a tam namiesto uvítania ovalí ho neslušná požiadavka hostiteľa, aby si zaplatil vstup na toaletu. A ak by náhodou nemal pri sebe peniaze, tak sa má posrať. Vy, zodpovední, nemáte nijaké spôsoby v tej vláde?! Ste podľa môjho názoru jedna špinavá banda primitívnych neokrôchaných imbecilov! Ak máte problém financovať WC, tak napr. spoplatnite vstup na hrad a z týchto peňazí financujte WC! Druhá možnosť je financovať WC zo štátneho rozpočtu. Len, prosím vás, v žiadnom prípade nepýtajte peniaze za ľudskú potrebu! Za slušnosť sa, žiaľ, platí. Preto má slušnosť svoju cenu. A pokiaľ chceme, aby sa u nás hostia cítili príjemne, tak nesmieme pripustiť, aby sa u nás pre momentálny nedostatok peňazí posrali! Ale ako hovorím, kto to chápe, tomu to nemusím vysvetľovať, a kto to nechápe, ten to ani nikdy nepochopí. Preto sa netreba rozčuľovať, ale zmeniť vládu, lebo Slováci nechcú, aby im vládla nejaká špinavá banda neslušných imbecilov.

Každý kameň v Carnunte je očíslovaný. Na Bratislavskom hrade je zase vybagrovaná veľká jama.

Každý kameň v Carnunte je očíslovaný. Na Bratislavskom hrade je zase vybagrovaná veľká jama.


Garáže na Bratislavskom hrade. Symbol slovenského debilizmu.

Garáže na Bratislavskom hrade. Symbol slovenského debilizmu.

9 Responses to Carnuntum – známe, neznáme

  1. Bratislava píše:

    Predpokladám,že doma tiež neplatíte za vodu a elektrinu.V potravinách tiež
    neplatíte,aby vás nenechali skapať od hladu.Podla vášho slovníka budete
    nadpriemerne inteligentný tvor.

  2. Andrea L. píše:

    Denis,
    veľa obilia, taja, že existovali Slováci – Slovania – Sloveni – v Sclavovia – táto stránka je sclabonia – čo je to isté čo sclavonia.
    A viete aký je preklad slova otrok do nemčiny? Der Sklave, Sklawe, otrokyňa – die Sklawin (er plagt sich wie ein Sklave, černošský otrok → Negersklave, der – mi pripadá ako neger makajúci ako sklawen)

    Takže taja, že existovali Slováci? Nie!!!! Všade, kde je preklad otrok – mal byť preklad Slovan, Slavien…

    A angičtina? otrok – slave podoba so Slav(i)en čiste náhodná?

    (Kollár – od Dunaje k heltným Baltu celého pěnám:
    krásnohlasý zmužilých Slavianů kde se někdy ozýval,
    ai, oněmělť už, byv k ourazu zášti, jazyk.
    A kdo se loupeže té, volající vzhůru, dopustil?
    kdo zhanobil v jednom národu lidstvo celé?
    Zardi se, závistná Teutonie, sousedo Slávy,
    tvé vin těchto počet zpáchali někdy ruky.
    Neb kreve nikde tolik nevylil černidlaže žádný
    nepřítel, co vylil k záhubě Slávy Němec.
    Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
    ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.)

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/142/Kollar_Slavy-dcera/1#ixzz3zNI0SIHn

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/142/Kollar_Slavy-dcera/1#ixzz3zNEweOwG
    .

  3. Mária píše:

    Boli sme tam so žiakmi na výlete.Slovenský sprievodca bol samozrejmosťou.Navštívili sme aj oblastné múzeum v Hainburgu a stalo sa nám niečo nezvyčajné…..naši žiaci odťial nechceli ísť preč,museli sme ich donútiť,aby skončili prehliadku.Je to urobené veľmi kreatívne a myslím,že sa žiaci aj niečo naučili.

  4. Venceslav Varený píše:

    P. Denis pekne napísané, však pí. Ovsená to nemyslí zle, lebo truľovia-vlezanálisti sú zahniezdení v SNRade a tak podobne inde, len na nich *********.
    ADMIN: Upravené. Prosím, bez nejakých výziev. Vďaka.

  5. Peťo píše:

    Pekný článok 🙂 Len by som chcel doplniť k tým záchodom do L čo ste videli a máte na fotke že tadial spodom tiekla voda, takže žiadne zasypávanie neriešili 🙂

  6. Blažena Ovsená píše:

    Vdaka za upozornenie.

  7. sisss píše:

    Hainburg sa pise s „a“

  8. Ivan Tichy píše:

    Prosim opravte si ten „Heinburg“ na HAINBURG celym nazvom Hainburg an der Donau. Dakujem

  9. Denis píše:

    Blahoželám k peknému zážitku. Škoda že ste nevyužili vstupenku aj do oblastného múzea v Heinburgu, ktoré je v bývalej tabakovej fabrike. Tak isto velkolepé, sú tam napríklad vystavené kostry Avarov, pospomínané je kto všetko na tomto území žil, Kelti, Rimania, Avari, Maďari, len Slováci-Slovania – Sloveni nie. To ma trochu zarazilo, prečo to taja?

    Celé to múzeum v Petroneli aj s okolím je úžasné. Vezmite si len ten fakt, že ak tam žilo 40 tisíc ludí, tak kolko museli mať denne obilia !!! Denne min. 20 ton, spočítajte kolko to bolo ročne a aké teda muselo byť zázemie, aby vyprodukovalo tolko poživne. A kto to produkoval, kto obrábal polia? Otroci, Kelti, alebo Veneti – Sloveni? Alebo všetci dokopy ?

    Nenadchýnajte sa prosím vyspelosťou života Rimanov, bol založený na otrockej práci a zotročení slobodných. Bez nej by nemali nič. A keď sa minuli otroci, tak sa tá ich rozprávka rozpadla. Ak budú v budúcnosti skúmať naše obydlia, tak napríklad Počiatkova vila tiež dá pekný obraz o našej vyspelej spoločnosti, ale nič nepovie o nás. Rimania a Sparta, to boli najobludnejšie civilizácie v Európe a dodnes najobdivovanejšie. Hitler a Stalin sa im snažili vyrovnať, babráci, im to vydržalo pár desaťročí, Rimanom aj Sparte to zotročovanie a parazitovanie celé stáročia. O čo boli naši predkovia horší, keď sa o nich dočítame že : oddávna žili v demokracii. Podla mňa boli Rimania neskutoční barbari a Sloveni v chyžiach s holou riťou ich civilizačne vysoko prevyšovali. Obdivovať Rimanov, to je ako obdivovať Stalina a Hitlera s ich terorom.

    Muzeum je to pekné, je čo obdivovať.

    K polohe Carnuntum, ležalo pri Dunaji mimo záplavové oblasti, tie vysoké ílové brehy sú tam dodnes. Jantárová cesta išla cez Bratislavu, tam bol brod, od Vodnej brány po Aušpic na druhej strane a pokračovala na Carnuntum. Ťažko povedať ako bol na tom Devín, je možné, že cesta išla najskôr na Devín, kde mohla byť colnica, ale aj jedno zo sídiel panovníka a cez hory sa prešlo do Bratislavy k brodu. Ale colnica bola istotne aj v Bratislave pri brode. Kde inde, nie?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *