Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Na základe čoho napríklad naši profesionálni historici tvrdia v druhom diele Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov (Slovensko očami cudzincov) že „Veľká Morava zo začiatku nevládala účinne vzdorovať mocenskému tlaku západného suseda, čo sa premietlo napríklad aj v násilnej výmene kniežaťa Mojmíra za Rastislava v roku 846.“

O násilnej výmene na moravskom tróne žiadne anály nič nepíšu. Fuldské anály sa zmieňujú len o tom, že kráľ Ľudovít Nemec sa vybral v auguste 846 proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť, a po tom, ako zariadil všetko podľa svojej vôle, im ustanovil za vládcu Mojmírovho synovca Rastica. To je všetko. O žiadnej násilnej výmene na tróne ani o ukončení Mojmírovej vlády tam nie je ani zmienka. Pritom je skoro isté, že pochlebovačný letopisec Fuldských análov (asi mních Rudolf) by s potešením napísal, že franský kráľ zosadil z trónu neposlušného veľkomoravského vládcu a nahradil ho iným, keby tomu tak bolo. Bol by to rozhodne oveľa pádnejší dôkaz o sile a nadradenosti franského kráľa ako vágne reči, že Ľudovít Nemec zariadil všetko podľa svojej vôle.

Bertiniánske anály, ktoré sú oveľa menej pochlebovačné a pravdivejšie, opisujú dianie v tej dobe, dokonca uvádzajú, že kráľ Ľudovít sa vypravil proti Slovanom, ale vrátil sa zdesený víťazstvom nepriateľa. To vôbec nevyzerá na „neúčinné vzdorovanie“, ani na násilnú výmenu na tróne. Aj samotné Fuldské anály ale spominajú strastiplný návrat kráľa Ľudovíta Nemca z tejto výpravy a veľké straty v jeho vojsku. Na základe čoho teda naši historici prišli k záveru, že v roku 846 došlo k násilnej výmene na moravskom tróne? Napríklad český historik Václav Novotný si myslí, že v tej dobe asi zomrel Mojmír, ktorý zachovával ku Východofranskej ríši priateľský postoj, k moci sa dostala (či dostávala) strana, ktorá takúto politiku neschvaľovala, a začala odboj, na čo Ľudovít vytiahol s vojskom podportiť „rozumnú“ stranu a pomohol na trón Rasticovi. Podobne aj Zdeněk R. Dittrich uvažuje o tom, že po Mojmírovej smrti vypukli na Morave boje o moc, do ktorých Ľudovít zasiahol. To, že v análoch nie je žiadna zmienka o Mojmírovi, až na poznámku, že Rastic bol jeho synovec, vedie aj iných historikov k úvahe, že Mojmír už v tom čase zrejme nežil. Inak by bol v análoch spomenutý. Prečo teda naši historici uvádzajú ako fakt jednostranný a málo pravdepodobný názor, že Ľudovít Nemec Mojmíra zosadil a nahradil ho jeho synovcom Rasticom? Mojmír bol nepochybne silný panovník, Ľudovít Nemec sa proti nemu neodvážil vojensky zasiahnuť, keď vyhnal Pribinu, hoci Pribina o to prišiel prosiť. Pritom keby bol pomohol získať Pribinovi naspäť nitriansky trón, mohol ťažiť z rivality dvoch slovanských kniežat. Ľudovít Nemec bol zdatný politik a určite by takú príležitosť využil, keby bolo zosadenie Mojmíra také ľahké. Pribina bol Frankom zrejme naklonený, podľa všetkého mal za manželku dcéru nejakého franského veľmoža, samotný biskup Adalrám mu prišiel vysvätiť kostol a Ľudovít Nemec mu zveril neskôr dokonca správu Panónie, čo bola pozícia, na ktorú určite čakali aj mnohí Ľudovítovi dvorania. Ak ho nedosadil naspäť na nitriansky trón, asi to bolo preto, že to nemohol urobiť, obávajúc sa vojenskej sily Mojmíra. Preto asi ťažko mohol len tak Mojmíra zosadiť a nahradiť ho jeho synovcom. Nijako nepodloženú domnienku, že Mojmírova vláda bola násilne ukončená, ale opakuje aj Ján Steinhübel v publikácii „Kapitoly z najstarších českých dejín“, ktorú vydal v roku 2011 Spolok Slovákov v Poľsku -Towarzystwo Słowaków w Polsce. Píše tam, že „Mojmírovu vládu ukončili vnútorné rozbroje“. Táto Steinhübelova publikácia je pritom priam ukážkovým príkladom, ako historik pracovať nemôže a nesmie.

V stati o Veľkej Morave uvádza že „…veľkomoravský knieža Mojmír I., podobne ako korutánsky knieža Borut, ktorý bavorskému vojvodovi odovzdal svojho syna Gorazda a synovca Chotimíra¹, mohol do Regensburgu okrem iných rukojemníkov vydať aj svojho synovca a nástupcu Rastislava.² Počas svojho pobytu v Bavorsku Rastislav mohol získať dôveru východofranského kráľa Ľudovíta Nemca. Mojmírovu vládu ukončili vnútorné rozbroje, do ktorých Ľudovít Nemec zasiahol. V auguste 846 tiahol proti nepokojným Moravanom: ,Tu usporiadal a urovnal všetko podľa svojho uváženia a za knieža im ustanovil Rastislava, synovca Mojmírovho.´ ³ Východofranský kráľ teda Rastislava dobre poznal, dôveroval mu a na Moravu ho priviedol z Bavorska. Česi, vidiac, že východofranský kráľ vpadol na susednú Moravu a správal sa tam „podľa svojho uváženia“, cítili sa ohrození. Preto rýchlo zabudli na minuloročný krst i na dohody s ním spojené a napadli kráľa Ľudovíta, ktorý sa cez Čechy vracal domov, a jeho vojsku spôsobili veľké straty.“ *

Aby dodal svojim tvrdeniam punc vierohodnosti, sú v krátkej pasáži až štyri citácie. Nie sú to ale citácie, ktoré by potvrdzovali konfabulácie autora, ale len odkazy na zdroje, v ktorých nič o tom čo Steinhübel tvrdí, nie je. (¹Conversio Bagoariorum et Carantanorum, ²Cibulka, J.: Velkomoravský kostel v Modré u Velehradu a začátky křesťanství na Moravě. ³Fuldské anály, *Annales Bertiniani)

Ján Steinhübel hrubo porušuje pravidlá vedeckej práce, keď vydáva nepodloženú domnienku za overený fakt. Najprv uvádza, že Mojmír „mohol“ dať svojho synovca ako rukojemníka a že Rastic si „mohol“ získať dôveru Ľudovíta Nemca, no a potom už s istotou vyhlasuje že „východofranský kráľ Rastislava dobre poznal, dôveroval mu a na Moravu ho priviedol z Bavorska.“ Na základe čoho to tvrdí? Nič také žiadne anály nepotvrdzujú. Ide len o Cibulkovu špekuláciu, ktorá nie je potvrdená žiadnym dôkazom. Ak dalo korutánske knieža svojho syna a synovca ako rukojemníkov bavorskému vojvodovi (podľa záznamu v Conversio) neznamená to automaticky, že tak urobil aj Mojmír. Bol oveľa silnejším vládcom ako korutánske knieža a keby bol dal svojho synovca ako rukojemníka, prečo by to kronikár nezaznamenal? Obzvlášť keď takúto udalosť zaznamenal v prípade korutánskeho Boruta?

Aj v ďalšom texte Ján Steinhübel trestuhodne konfabuluje, keď píše, že „Česi, vidiac, že východofranský kráľ vpadol na susednú Moravu a správal sa tam „podľa svojho uváženia“, cítili sa ohrození. Preto rýchlo zabudli na minuloročný krst i na dohody s ním spojené a napadli kráľa Ľudovíta, ktorý sa cez Čechy vracal domov, a jeho vojsku spôsobili veľké straty.“ * (*Annales Bertiniani) Ako zdroj, z ktorého čerpá, uvádza Annales Bertiniani, v ktorých sa ale tiež nič také nepíše. K roku 846 je v Bertiniánskych análoch len záznam, že „Ľudovít, kráľ nemecký, vytiahol proti Slovanom, ale vrátil sa zdesený tak vnútornými nezhodami medzi svojimi, ako aj víťazstvom nepriateľov.“ Z logiky zápisu vyplýva, že kráľ Ľudovít vytiahol proti nejakým Slovanom a vrátil sa zdesený ich víťazstvom. Interpretovať tento text tak, ako to urobil Ján Steinhübel, je jednoducho prekrúcanie zápisu. V bertiniánskych análoch, ktoré Ján Steinhübel akože cituje, sa nehovorí ani nič o tom, že sa Česi cítili vpádom Ľudovíta na Moravu ohrození a preto zabudli na krst aj dohody a napadli jeho vojsko vracajúce sa cez Čechy domov, spôsobiac mu veľké straty. Píše sa tam len o nezhodách medzi Frankami a víťazstve nepriateľov. Navyše, letopisec píše, že Ľudovít vytiahol proti Slovanom. Nepíše, že to boli Česi. Pokiaľ ide o tú istú udalosť, ktorú opisujú aj Fuldské anály, tí Slovania boli zrejme Moravania. O napadnutí víťazného Ľudovíta počas návratu nejakými inými Slovanmi (Čechmi) bertiniánske anály vôbec nič nevedia. To, že sa vrátil cez Čechy so zdecimovanou armádou, vôbec neznamená, že k stratám vo vojsku došlo až v Čechách.

Rozprávka o napadnutí Ľudovítovej armády pri návrate cez Čechy po tom, ako dosadil na Morave na trón Rastica, vznikla ako špekulácia (asi Dušana Třeštíka), ktorá mala vysvetliť ako mohol Ľudovít utrpieť straty vo vojsku po tom, ako na Morave úspešne zariadil všetko podľa svojej vôle. Steinhübel píše aj o nejakých dohodách spojených s krstom 14 českých kniežat rok predtým. Aj to je len konfabulácia, o nijakých dohodách žiadne anály nič nevedia. Ide zase len o špekuláciu Dušana Třeštíka, že účelom návratu Ľudovíta Nemca cez Čechy bolo donútiť Čechov „vziať na seba staré záväzky voči ríši, ktoré neboli dojednané pri krste, predovšetkým tribút,“ demonšráciou vojenskej sily. (V knihe Vznik Velké Moravy)

Nuž predpokladať, že Ľudovít Nemec bol v roku 845 príchodom českých kniežat a ich žiadosťou o krst tak zaskočený, že si nedojednal platenie tribútu a spamätal sa až dodatočne, je prinajmenšom smiešne. Pokrstenie sa neuskutočňovalo v chvate, okamžite ako kniežatá prišli (zhromaždenie biskupov na Dunaji v roku 796 odporúčalo pred krstom sedemdňovú prípravu spojenú s pôstom), takže kráľ Ľudovít by mal dosť času na to, aby s nimi nejaké podmienky dohovoril. Lenže je omylom domnievať sa, že samotný krst zakladal nejaké právo franského kráľa na vyberanie tribútu. Tribút a cirkevné poplatky sú dve úplne odlišné veci. Pokrstená zem platila poplatky cirkvi, nie vládcovi, a platila ich cirkevnej organizácii, ktorá jej územie spravovala. Mojmírovi Moravania prijali, ako vieme, krst už v roku 831, neznamenalo to ale, že platili franskému kráľovi tribút. Franskí kňazi brojili neskôr proti Cyrilovi a Metodovi práve preto, že založením samostatnej cirkevnej organizácie na Veľkej Morave definitívne stratili nárok na cirkevné poplatky z nej. Tak to napokon vyplýva aj z Pilgrimovho listu. Chcel poplatky a vyložene to v liste uvádza. Naproti tomu franský kráľ nikdy nezdôvodňoval svoje útoky proti Veľkej Morave tým, že mu jej kniežatá odmietli platiť tribút. Pokrstenie nejakého kniežatstva vôbec neznamenalo, že by automaticky muselo platiť aj tribút franskému kráľovi. Teda predpoklad, že Ľudovít Nemec chcel pochodom vojska cez Čechy demonštrovať svoju vojenskú silu, aby tak Čechom pripomenul ich povinnosť platiť tribút na zálade krstu nejakých štrnástich českých kniežat, je úplne chybný. Tribút platili podmanení, alebo závislí vládcovia silnejšiemu susedovi, aby ich nechal vládnuť. Práve platenie tribútu malo byť (podľa tradície) dôvodom vraždy kniežaťa Václava jeho bratom Boleslavom. Lenže v roku 846 Česi neboli podmanení ani závislí na Franskej ríši. A to, že boli nejaké ich kniežatá pokrstené, vonkoncom neznamenalo, že Ľudovít Nemec mal dostávať od nich tribút.
Mimochodom, absurdnosť predpokladu, že vojenskou prehliadkou si chcel Ľudovít vynútiť platenie tribútu, je ešte viac zrejmá, keď sa pozrieme na mapu území českých kmeňov v 9. storočí (podľa Rudolfa Turka, s korekciou podľa Petra Randusa v Magna Moravia) a na predpokladanú trasu pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

Pokiaľ by vojsko Ľudovíta Nemca pochodovalo z Mikulčíc kratšou cestou do Pasova, prešlo by len južnou časťou územia jediného kmeňa – Dudlebov. Iba ak by pochodovalo viac na sever, prešlo by aj územím Tuhošťov. Obidva kmene boli pritom bezprostrednými susedmi Franskej ríše. Načo by kráľ Ľudovít podnikol zbytočný, namáhavý pochod s celou armádou cez východné územie Dudlebov, keď ich najsilnejšie hradiská stáli v západnej časti? Keby od nich chcel tribút, nemusel sa predierať s armádou lesmi Českomoravskej vysočiny, mohol jednoducho kedykoľvek vpadnúť na ich územie z Regensburgu alebo Pasova. A domnievať sa, že franský kráľ pochodoval s celou armádou po Čechách od jedného kmeňa k druhému, pričom všade dostal výprask, je trochu detinské. Už len predstava armády, ktorá neoblieha hrady nepriateľov, ale stále len pochoduje, aby demonštrovala svoju silu, pričom je opakovane napádaná a porážaná, je smiešna. Nehovoriac o tom, že ak by franská armáda len pochodovala, nestihli by sa Česi ani zorganizovať, aby ju napadli. Kým by sa zišlo vojsko, Frankovia by už boli za hranicami kmeňa. A načo útočilť na nepriateľa, ktorý už odchádza?

Nezmyselnosť návratu cez Čechy koniec koncov uznáva aj Dušan Třeštík. Ako píše „horšiu cestu domov si (kráľ Ľudovít) zvoliť nemohol. Miesto toho, aby šiel pohodlne k Dunaju niekde k Tullnu a odtiaľ po starej príbrežnej antickej ceste do Rezna, tiahol s veľkými ťažkosťami nezmyselnou okľukou cez Čechy.“ Práve nezmyselnosť takéhoto návratu viedla niektorých historikov k hľadaniu dôvodu pre takéto Ľudovítovo konanie. K jedným z mála, čo uvažujú o jeho nedobrovoľnom návrate cez Čechy, je Zdeněk R. Ditter. Pozastavoval sa nad návratom kráľa Ľudovíta cez Čechy a dospel k záveru, že král bol k tomu proste donútený. Domnieval sa, že po Mojmírovej smrti Ľudovít zasiahol, nemal však v úmysle podporiť Rastica, ale Pribinu. Nakoniec však musel súhlasiť s voľbou Rastica, ktorý mu ale nebol naklonený, a pri návrate mal preto Ľudovít ťažkosti s odbojnými Moravanmi. Ditterova úvaha má ale háčik. Návrat franskej armády k Dunaju je prakticky nemožné prekaziť so slabšími vojenskými silami. No a keby mali Moravania vojenskú prevahu, pochod na severozápad by Ľudovítovi nepomohol. Cesta z južnej Moravy k česko-moravským hraniciam je dlhšia, namáhavejšia a preto aj pomalšia ako cesta na juh. Silnejší Moravania by ho cestou zničili. Nedobrovoľný pochod na severozápad nemá logiku. Pravé preto špekuloval Dušan Třeštík o nejakom dôvode pre dobrovoľný návrat kráľa Ľudovíta cez Čechy. Lenže jeho špekulácie sú ešte menej logické a menej presvedčivé ako Ditterove. Samoúčelná vojenská prehliadka, spojená s namáhavým prechodom lesnatou vysočinou, je jednoducho nezmysel. Bojovníci sa zúčastňovali výprav hlavne kvôli koristi, okrem toho, vojenská výprava vedená samotným kráľom bola príliš vážna (a hlavne príliš drahá) záležitosť na to, aby jej jediným účelom bola vojenská prehliadka, ukážka výzbroje českým sedliakom. Celá argumenácia o demonštrácii sily kvôli tribútu je veľmi násilná a pochybná.

Aj dôvod napadnutia franskej armády Čechmi je pochybný. Ľudovít tiahol cez Čechy s armádou aj niekoľko rokov predtým, keď bojoval s bratmi proti otcovi. Skončilo to tým, že obdaroval Čechov, teda kompenzoval škody spôsobené pochodujúcou armádou. Zaútočiť na neho o niekoľko rokov neskôr len preto, že na Morave dosadil vládcu, ktorý mu vyhovoval, to je naozaj ťažko uveriteľný dôvod. A zmätočné je aj zdôvodnenie domnelého českého útoku. Napadli Česi Ľudovíta preto, že si chcel vynútiť od nich tribút, alebo preto, že na Morave dosadil panovníka podľa svojej vôle?

To, že nevieme logicky vysvetliť prečo sa kráľ Ľudovít vracal domov cez Čechy, ešte neznamená, že treba akceptovať nepodložené bájky, alebo vydávať špekulácie za historický fakt, ako to urobil Ján Steinhübel. Nekriticky opakuje Třeštíkove špekulácie, predkladajúc ich ako fakty, namiesto toho aby priznal, že nepoznáme ani dôvod návratu franskej armády cez Čechy, ani príčinu veľkých strát vo vojsku. Ján Steinhübel pritom stavia Moravanov do úlohy akýchsi bezradných oviec, ktoré si nechajú vymeniť bez odporu vládcov, zatiaľ čo vtedy ešte rozdrobené české kmene franského kráľa za túto bezočivosť potrestali. To je síce lichotivé pre Čechov, ale vonkoncom nepravdepodobné. Nie že by Česi s Ľudovítom Nemcom nikdy nebojovali, alebo že by nikdy neboli v boji s Frankami úspešní. V roku 849 poslal kráľ Ľudovít do Čiech veľkú výpravu, ktorú viedli bavorský správca gróf Ernest, markgróf Srbskej marky Thakulf a ešte viacero grófov a opátov. Útok na české pohraničné opevnenie bol neúspešný. Kým Thakulf vyjednával s Čechmi o podmienkach mieru, ostatní velitelia na nich zaútočili. Brániaci sa Česi ale získali v boji prevahu a napokon im Frankovia museli dať rukojemníkov aby sa mohli vrátiť domov. (Fuldské anály) Lenže to bolo v roku 849. Nejestvuje žiaden záznam o tom, že by Česi napadli Ľudovítovu armádu vracajúcu sa z Moravy v roku 846.

Problém s vysvetlením návratu franskej armády cez Čechy je v tom, že pokiaľ trváme na tom, že k vojenskému zásahu došlo na dnešnej Morave, nemá konanie Ľudovíta Nemca vôbec logiku. Ale uvažovať o tom, že sa tento zásah udial niekde inde, viac na juhovýchode, je pre našich historikov kacírstvo, na ktoré sa neopovážia ani pomyslieť. A tak radšej opakujú zložité, prekombinované konfabulácie, ktoré predkladajú ako historické fakty. Prečo? Čo ich k tomu núti?

V minulosti všetci naši vplyvní historici aj z politických dôvodov presadzovali tézu, že centrum Veľkej Moravy bolo v Mikulčiciach, prípadne v Starom Měste. Dnes o tom aj časť českých historikov pochybuje. Prečo teda uvzato opakovať pochybné tvrdenia?

Ján Steinhübel sa v spomenutej publikácii zmieňuje tiež o ťažení Ľudovíta Nemca proti Rasticovi v roku 855. A ako pomôcku pre menej chápavých dáva do citácie z Fuldských análov poznámku v zátvorkách: „Asi koncom leta 855 vpadol Ľudovít Nemec aj na Moravu. Obliehal Rastislava v jeho hrade (pravdepodobne v Mikulčiciach) a pustošil okolitú krajinu. Po bezvýslednom obliehaní sa dal na ústup. Stratil veľkú časť svojho vojska a nemohol zabrániť odvetnému vpádu Moravanov do Východnej marky.“ ٭٭ (٭٭ Fuldské anály)

Nuž kdekoľvek ten Rasticov hrad bol, takmer s istotou sa dá povedať, že to neboli Mikulčice-Valy. Predovšatkým nesedí vek hradiska, ktoré bolo podľa archeológov budované až v druhej polovici 9. storočia. Usudzujú tak na základe artefaktov, ktoré sa našli v hradbe, teda sa tam dostali ešte počas výstavby. A pretože archeológovia odhadujú výstavbu takého hradiska na 7-11 rokov, ťažko mohli byť Mikulčice tou povnosťou, v ktorej vzdoroval Rastic Franskému obliehaniu už v roku 855. Novšie, drevohlinité hradby s kamenou čelnou stenou, vtedy ešte v Mikulčiciach nestáli. Podľa archeológov mali Mikulčice predtým len jednoduchú drevenú palisádu. Za takých okolností je úplne neopodstatnené hovoriť o Mikulčiciach ako o sídle veľkomoravských vládcov. Ján Steinhübel vnucuje našim krajanom nepodloženú tézu o centre Veľkej Moravy na dnešnej Morave. Napriek tomu že ako historik musí vedieť, že je to v rozpore s archeologickými nálezmi. A zrejme vie aj o námietkách proti téze o centre Veľlej Moravy na dnešnej Morave. Napríklad nemecký historik Martin Eggers neverí, že moravské pevnosti z blata boli schopné zadržať Franský útok a s veľkým dešpektom sa vyjdruje o týchto „takmer-pevnostiach“. Ani Mikulčice, ani Pohansko nie sú ničím výnimočné, také pevnosti nestavali len Slovania, našli sa aj v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Podobne opevnené hradiská Pobedím a Majcichov boli dobyté a vypálené už okolo roku 830, možno v čase Mojmírovho útoku na Pribinu, isté to nie je, možno boli dobyté v rámci nejakých miestnych mocenských sporov. Ale ak dokázali dobyť také pevnosti Slovania, nemohlo ich dobytie predstavovať problém ani pre Frankov.

Pokiaľ budú naši historici ďalej nekriticky opakovať otrepané frázy, nevyhnutne stratia úplne dôveru verejnosti a ich úlohu prevezmú amatéri. Neprofesionál Oskár Cvengrosch napísal knihu, v ktorej nastolil otázku, či je naozaj možné, aby Slovania osídlili za dve storočia viac ako polovicu Európy. Nuž ani z bilogického hľadiska to možné nie je a genetika to celkom jasne popiera. Lenže otázku, ktorú položil Oskár Cvengrosch, mali už dávno položiť naši historici. Namiesto opakovania nezmyslov o sťahovaní národov a o sídle Mojmírovcov v Mikulčiciach. A namiesto vypisovania nesúhlasných pamfletov. Tie im dôveru verejnosti nevrátia.

Aký politický nátlak núti dnes našich „slovjenskych“ historikov ustrašene zotrvávať na pochybných dogmách, prečo vydávajú špekulácie a nepodložené bájky za historické fakty?

Valamir Magyár

14 Responses to Historici naši slovjenskí

  1. Denis píše:

    Valamír, článok Ancient Europe Colonized by Island Hoppers? Andrew Curry for National Geographic si neprečítam, neviem Anglicky. Preto neviem posúdiť ako prišli k záveru, že sa polnohospodári posúvali, zaberali nové územia rýchlosťou 800 m ročne. O tom že ludia sú v svojej podstate, vo väčšine kočovníci niet pochýb. Aj dnešná doba tomu nasvedčuje, okrem vynútených odchodov z vlasti /utečenci/ sú aj dobrovolné a najmä pre zábavu. Prázdniny sú v plnom prúde a milióny ludí sa vydáva na cestu. Prečo? Lebo to máme v krvi, pozrieť sa za horizont. Pôvodné predstavy o šírení ludstva z Afriky sú dnes prekonané, to slimačie tempo, pár kilometrov za generáciu vyvrátilo poznanie o osídlení Austrálie. Vzdialenosť približne 30000 km prešli možno za 1000 rokov, možno za 5 tisíc rokov. Ak si to predstavíme v praxi, tak niektoré skupiny museli prejsť desiatky a možno až stovky kilometrov. Ešte lepšie to vidieť na osídlení Ameriky, to bol beh pozdĺž Amerických kontinentov, nie pomalé zasídlovanie. Myslím, že podobne to mohlo byť aj s polnohospodármi. Ak sa šírili 800 m ročne, povedzme v kruhu na všetky strany, tak o 100 rokov už malo osídlenie ak sa šírili z jedného bodu v priemere 160 km . Tí z vnúrozemia sa už nemali kde šíriť, celý priestor kde žili bol maximálne zahustený, darmo sa na okraji ich kruhu dalo postupovať ďalej. Tak sa tí zo stredu zobrali a odišli ďaleko za okraj. Doma nechali rodičov aj súrodencov a skupiny odvážnych mladých mužov a ich odvážnych žien si hladali novú vlasť. Z novodobej histórie poznáme takéto putovanie pri osídlovaní Severnej Ameriky belochmi, alebo postup Kozákov – sedliakov pri zaberaní nových území po Zlatej horde.

    O tom že Longobardi sa presídlili vieme, zanechali nám odkaz svojho mena v názve krajiny. Lombardia. To sa dá spochybniť ťažko. Otázka samozrejme je, či odišla len elita, dobila nové územia a našla si nových sedliakov, alebo odišiel celý národ. Pravda bude asi ako obvykle kdesi naprostriedku. Odišla vladárova rodina s časťou elity a sedliakov a časť elity prchla na opačnú stranu, alebo sa dohodla z novým vládcom. Dosť sa píše o tom, že to nebol dobyvačný pochod do Itálie, ale bol to rozsiahli developerský projekt, kde Longobardov pozvala miestna elita na zasídlenie opustených statkov. Itáliou zmietala hospodárska kríza, okrem hiperinflácie sa zrútil výber daní a prísun otrokov z víťazných vojen ustal. Armáda sa rozpadla, nemal kto robiť na poliach a to bol začiatok rýchleho konca. Nielenže skončila Západná Rímska ríša, ale skončila aj latinčina a vďaka Longobardom vznikala Taliančina a krajina bola zachránená pred totálnou skazou a pripravená k novému rozkvetu. Latina zostala mŕtvym jazykom, jazykom církve a vzdelancov.

  2. Blažena Ovsená píše:

    Valamir, pošlite.

  3. Metod J. Sláv píše:

    Pán Bynk,

    ako je zrejmé z môjho stručného popisu tu:

    skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2014/12/podobne-ako-je-to-s-arabskymi-cislicami.html ,

    tak tzv. arabské písmo je vlastne (V)INDICKÁ STENOGRAFIA, A PRETO TREBA
    NAJSTARŠÍ „arabský“ POKUS O ZÁZNAM MENA PANNONIA V JAZYKU DOMORODCOV INTERPRETOVAŤ CEZ PRIZMU PERZČINY (farsí), lebo autor záznamu bol Peržan
    a tzv. arabské písmo, podobne ako tzv. arabské číslice prišli do dnes
    arabského sveta z (V)INDIE CEZ PERZIU.

    „Perzská“ interpretácia MČR koreluje s oficiálnou etymológiou mena

    PANNONIA = BAHNONIA = BLATÉNSKO = BLATNIANSKO = MORAVA(to okolo „BAHNÍN“)

    Takže tam, kde žili PANNÓNCI/BAHNÓNCI = BLATÉNCI/BLATNIANCI, TEDA ĽUDIA

    „Z MOČIAROV“ / Z MORÁV OKOLO BAŽÍN/MOČIAROV (nie tých pripjaťských), A

    TEDA (posmešne) „MOČARI“ SA „ZRAZU NABRALI“ MAČARI, a neskôr MAĎARI §§§

    (istotne „zásluhovú“ takých „byvších Slovákov“ ako „KAZInC(SK)Y“, …)

  4. Valamir Magyar píše:

    Denis,
    písal som už o nezrovnalostiach pokiaľ ide o genetiku a sťahovanie národov na inej stránke, ponúknem prepracovanú verziu Sclabonii, nemôžem však zaručiť že ju uverejnia.
    Ale pokiaľ ide o to osídľovanie Európy v krátkom čase, odporúčam prečítať si o tom niečo v článku Ancient Europe Colonized by Island Hoppers? Andrew Curry for National Geographic
    http://news.nationalgeographic.com/news … c-science/
    Podľa archeologických nálezov sa šírila poľnohospodárska kultúra rýchlosťou pol míle (cca 0,8 km) za rok. Teda za 100 rokov postúpila asi tak o 80 km. Malo to zrejme svoje dôvody, ale vtedy šlo naozaj o takmer prázdnu zem, žili tam len pôvodní lovci. Pri rovnako rýchlom postupe by Slovania rozšírili svoje územie za 200 rokov tak asi o 160 km. Na osídlenie Európy by potrebovali približne 2000 rokov. Ako si vysvetliť desaťnásobne rýchlajší postup?

  5. Bynk píše:

    Pán Metod, takže Madar, je vlastne Madžár, Močiar?

  6. Denis píše:

    Skoro všetci amatérski bádatelia vychádzajú z prác historikov, niektorí si vystačia sami a /skoro/ všetci nadávajú na „histerikov“. Len na to som chcel poukázať.
    Slovensko má neuveritelnú rozmanitosť nárečí a je všeobecne známa informácia, že Slováci nie sú homogénny národ a naše územie bolo zasídlené Slovenmi z rôznych oblastí. Z akých, to je otázka. Neviem o žiadnej genetickej štúdii, ktorá by túto problematiku skúmala, u nás je známa len práca docenta Feráka, ktorý tvrdí že sme skoro všetci autochnónni a dokonca velké percento sme tu už možno aj 30 tisíc rokov. Ak tu bol tuhý glacial a ludstvo ustúpilo až na juh Európy, dokonca až do Afriky, tak ako tu môžu byť Sloveni autochnónny 30 tis. rokov? K atochnonnosti starej 10 tisíc rokov, Ak tu okolo roku nula boli zasídlení Kelti, tak tu neboli Sloveni. Zástancovia autochnónnosti tvrdia, že ustúpili do horských kotlín a po odchode Keltov – Germánov sa znovu vrátili. Tak ako to potom sedí s názormi docenta Feráka? Ak znovu zasídlili napr. Bratislavu, Nitru z horských kotlín, tak prečo sa nemohli preliať cez Karpaty? Je len samozrejmé, že amatérsky bádatelia prídu z jedinou pravou teóriou, že Kelti a Germáni na našom území boli vlastne Sloveni a dokonca Viktor Timura tvrdí, aby sa to neplietlo, že R1a aj R1b sú Protoslovania. Jedine ako sa dozvedieť pravdu, je previesť podrobný výskum na Slovensku, zosúladiť poznatky s okolitými Slovanskými národmi, teda s ich podrobným výskumom. Je na to čas možno ešte 20 rokov. Potom to už bude všetko tak premiešané, že nám nič nepomôže, len otvárať hroby.

    Všetci bieli muži pochádzame z jedného otca, z R1. To sú stomiliony bielych mužov po celom svete. A pramatiek bolo sedem. To že sme takí akí sme je tým, že sme sa zbastardili? Sme zdegenerovaní? Ak boli Sloveni v roku 400 štandartne európsky velkým národom, teda asi 100-200 tisíc osôb, tak potom odhad 20 tisíc matiek v najlepšej kondícii je korektný, pretože žien by bolo celkom asi 50 tisíc minimálne, ak by Sloveni boli menším národom . Ale všetky ženy pochádzali z tých siedmich pramatiek a všetci muži, otcovia detí pochádzali z jedného jediného predka, v našom prípade z R1a. Tak o akom zdegenerovaní sa môžeme baviť?
    Osobne som zástancom rôznorodosti zasídlenia Slovenska, verím že tu autochnóni prežívali od doby ladovej, akurát sa presúvali z juhu grécka pomaly k nám a potom ďalej na sever, verím že pred 10 tisíc rokmi prišli prví Protosloveni do karpatského oblúka a aj k nám / pred 12 tisíc rokmi do Srbska-Bosny-Macedónie / a verím že sem prišli Sloveni po roku 500 nášho letopočtu a v neskorších storočiach ich doplnili ďalšie prúdy Slovanov , možno Antov.
    Ak by ten mnou načrtnutý scénar živelného rastu mal byť reálny, tak jedine za predpokladu, že okolité národy boli zdecimované a prestali byť Slovenom konkurenciou. Tu zohral doležitú úlohu Atila a Húni, výbuch sopky a neúroda a morové epidémie. Teda bolo dosť pôdy pre všetkých a nehrozil hladomor. Oddávna žili v demokracii, teda čo si dopestovali, to mali a neživili darmožráčov a nehladoval. Ak boli v dobrej kondícii, lahšie odolávali chorobám a úmrtnosť bola nízka. Je zrejmé, že v tom čase objavili novú účinnú vojenskú stratégiu, ktorú poznáme z Avarského obdobia ako “ befulk“. Dokázali sa ubrániť lovcom otrokov a je pravdepodobné že oni zdecimovali Sarmatov a ostatných bielych kočovníkov a namiesto týchto nastupujú do oblasti Čiernomoria Turkické kmene. Sarmati a Skýti sa strácajú v prepadlisku národov a ich posledné zvyšky sa utiekajú na východné Slovensko, kde pravdepodobne žili autochnónni Protosloveni.

    Žiarová technika obrábania pôdy, pestovania obilia, dávala výnos asi 1400 kg/ha. Pestovalo sa na jednom pozemku po obdobie troch rokov, potom sa presunuli o kúsok ďalej. Obrábala sa 1/4 pôdy, 3/4 ležali ladom ako pasienok, teda pole, orná pôda odpočívala 9 rokov. Pri spotrebe 6 kg obilia denne potrebovali asi 2000 kg ročne. Aby zostalo aj na osivo a rezerva, potrebovali obrobiť 2 ha, teda celé gazdovstvo malo do 10 hektárov. Ak bolo na počiatku 100 tisíc ludí, to je 10 tisíc rodín, tak potrebovali celkovo 100 tisíc hektárov. Na Slovensku je v súčasnosti takmer 2 mil. ha ornej pôdy, čiže pri žiarovom polnohospodárstve by uživilo 2 miliony ludí. Teoretickú 5-6 milionovú populáciu by uživilo v geografických podmienkach dnešnej Ukrajiny územie asi 2 x tak väčšie ako Slovensko, čo medziriečie Dneper, Don spolu s prítokmi spĺňa.

    A nakoniec to hlavné, netvrdím že to tak bolo, ale že to tak mohlo byť. Slovenom svitla šťastná hviezda. Vtedy.

  7. logofat valasky píše:

    je tu este jeden hacik, s kam by ti vnucky Mali svoje deti. ak by ich totizto mali se svojimi sukmenovcami, nenarastli by 5 na 5-tu ale zdegenerovali. tento jav bol tiez odpozorovany

  8. Valamir Magyár píše:

    Denis,
    prácu profesionálnych historikov si vážim, množstvo informácií ktoré zozbierali a publikovali nedokáže zhromaždiť amatér. Kritizujem ale ich závery, teda výstupy ich práce, kedy mnohí naši historici poslušne opakujú klišé formulky. A kritizujem konfabulácie.
    Aby bolo jasné, historik má právo na špekuláciu, teda na vlastné vysvetlenie nejakej udalosti, musí byť ale jasné že ide o špekuláciu, teda domnienku. Vydávať ju za fakt jednoducho nesmie. Práve takéto praktiky som napadol.
    A pokiaľ ide ten enormný nárast Slovanov za 100 rokov. Prostý matematický vzorec xⁿ, teda napríklad každá z 5 žien porodí 5 dcér, čiže za 4 generácie (vek generácie 25 rokov) má jedna slovanská pramatka 625 pravnučiek, je jednoducho nezmysel. Najmladšie dcéry by sa narodili súčasne so ich neterami – dcéram i ich najstarších sestier, takže päťnásobná nárast každých 5 rokov je nemožný. Je ale nemožný aj z iného dôvodu. Je nemožné uživiť tak rýchlo rastúcu populáciu. Poľnohospodárska produkcia by musela narastať 5-násobne !!! každých 25 rokov. To je proste nemožné. Aj územie ktoré by títo noví ľudia mali obsadzovať neuveriteľne narastá. Ak žila nejaká populácia na území o rozlohe 5×5 km (povedzme ako výseč kruhu), ich deti by museli osídliť oblasť vzdialenú až 25 km od rodičov, v úplne neznámej krajne. Ale to by s nimi už šli aj deti ich najstarších súrodencov, takže územie ktoré by zaujali by muselo byť ešte vzdialenejšie. No a predovšetkým, muselo by byť úplne prázdne.
    Návrat Slovanov okolo roku 500 tam kde žili pred tisícročiami je nezmysel, genetici by sa nad tým len zasmiali. Niektoré genetické zákonitosti sa proste nedajú obísť, pozri si hoci v Eupedii mapy haploskupín. A prečítaj si čo v genetike znamená prechod hrdlom fľaše. Proste ak by sa malá skupina rozrástla za pár desaťročí na miliónový národ, genetici by to podľa homogenity (genetickej) poznali. Sťahovanie národov je mýtus.

  9. logofat valasky píše:

    problem „nerozkyvanosti“ profesionalnych historikov by sa dal prirovnat situacii ked niekto namiesto toho aby vymyslal ako sa dostat na vrchol sklenej hory kde sa ukryva odpoved na vsetky jeho otázky, radsej caka az si sama hora vytvori tocite schodiste a do toho času, ktory je samozrejme v nedohladne, radsej pocuva roznych priselcov z daleka aj zblizka ktori svato svate prehlasuju, že sa prave osobne z tejto sklenenej hory vracaju kde tuto vsetku mudrost ludstva citali a ako dokaz aj zjedli. sklenena hora vsak nikdy ziadne tocite schody na svoje zdolanie neponukne a tak ani ziaden klasický postup overovania istoty nebude k dispozicii. ako technik si uvedomujem, že jediny sposob ako zdolat sklenenu horu a skutocne precitat mudrost ludstva je najst kruh podobnych bytosti zo vsetkych stran hory, vytvorit spolu obruč z vlastnych ruk a krok po kroku postupnym pritiahnutim obruce a naslednym vystupenim sa dostat spolu az na vrchol

  10. Denis píše:

    Neviem či pani Blažena, alebo Valamír Magyár píšu pod pseudonymom a čí sú vzdelaním vyštudovaní historici, za seba Vám poviem, že píšem pod svojím menom, nemám utajenú IP adresu a preberám zodpovednosť za to čo píšem, samozrejme okrem prípadu že by niekto rozkryl moje jednoduché heslo a písal v mojom mene. Ako som už na týchto stránkach napísal, som bez vzdelania, ale rád čítam. Baviť sa s vyštudovaným historikom by bolo asi ťažké, ja som nadobudol presvedčenie, že Antonín Horák, lúštitel Etruského písma má pravdu a Im, historikom nestojí ani za to, aby ho kritizovali, jednoducho ho ignorujú. A samozrejme by museli byť oboznámený s prácou A. Kliosova. Na základe poznania týchto dvoch zdrojov sa pokúšam vytvoriť si obraz ako to bolo. Ideálne by bolo, ak by to robili historici a ja by som si len čítal ich knihy. Čajíček s medom, leháro a dobrá kniha o histórii, čo viac si môžem priať. Knihy si kupujem, aj ich čítam a vyvolávajú vo mne často otázky a pochybnosti. Napríklad k sťahovaniu národov a Slovenov na naše územie. Nikde sa v knihách historikov nedočítate, že sem Sloveni – Starí Slováci prišli ako národ, ja som prišiel k záveru, že významná časť Starých Slovákov sem prišla ako národ a to v čase sťahovania národov, niečo po roku 500 n.l. A tým som hneď asi proti všetkým, aj proti profíkom, aj proti amatérom, aj proti docentovi Ferákovi. Takže si tak doma dumám, na zdrap papiera si píšem poznámky a pred spánkom si to sumarizujem. A nedaj boh prede spánkom chytiť do rúk knihu amatéra, často horšie ako kritizovaní študovaní historici. Teraz sa snažím prečítať superobjemnú knihu Zamlčané dejiny – Pôvod a začiatky Slovenov – Slovákov od Viktora Timuru. Ale ako sa dajú čítať úvahy a zamyslenia od človeka, ktorý prehlasuje, píše, že Sloveni osídlili celú Európu, pretože aj R1b sú Sloveni. Jednoducho si genetiku prikrúti ako mu to vyhovuje. To už potom fakt radšej našich historikov.

  11. logofat valasky píše:

    niekedy mám pocit že pod tymito vašimi pseudonymami se skryvaju profesionaly z brandze, ktori tuto platformu vyuzivaju na testovanie nových pohladov a intepretacii zaznamenanych historickych udalosti. vedomosti a informacie ktorymi operujete svedcia o hodinach badania ktore ja viem posudit ako amater a zanietenec, ako nieco tazko uchopitelne pokial len vasa profesna orientacia nespada do pola historie, resp. niektoreho pribuzneho odboru. aj napriek sucasnym lahko dostupnym informacnym zdrojom, databazam a sw nastrojom. zvacsa má každý z vas uceleny pohlaď, resp. liniu ktoru vypleta a podklada mnozstvom dielcich argumentov konfrontovanych so znalostami oficialnej historie a podporenych alternativnymi informacnymi zdrojmi. bolo by skutocne zaujimave ako by to vyzeralo ak by sa do tejto diskusie zapojil profesionalny historik mainstreamu.
    co sa tyka jazykoveho odlisenia pranarodov a protoentit, netreba zabudat na siroku paletu jazykov a nareci prapovodnej indoeuropskej reci, velke mnozstvo zaniknutych pojmov, zvratov, slovnych spojeni, vyslovnosti, zapisovania a pouzitia konretnych vyrazov.

  12. Denis píše:

    Ja myslím, že profesionálnych historikov berieme my amatéri príliš vážne a hodnotíme ich príliš prísne. To s čím sa mi stretávame najčastejšie, sú ich knihy určené pre širokú verejnosť a je to aj tak písané, jednoducho, s nádychom príbehu, aby to bolo čitatelné. To samozrejme irituje amatérskych bádatelov. Na druhej strane Stanovisko Slovenských historikov je čistokrvný pamflet.
    Pre nás nadšených amatérov je neprípustné, aby historické bádanie ovplyvňovali politické objednávky a zároveň aby románová tvorba historikov vytvárala klamlivý obraz o našich dejinách.
    Ak čítate tieto ich knihy, tak mnohé z nich ktoré sa tvária vedeckejšie, nepracujú s jednoznačným termínom sťahovanie národov, najme čo sa týka našich predkov, Slovenov. Používajú nejedoznačné termíny ako : dnes prevládajúci názor, alebo názory starších historikov a pod. To znamená, že tvrdenie že Sloveni sem prišli ako národ v období sťahovania národov nenájdete nikde, alebo len málokde. Poväčšine je názor na príchod Slovenov a Slovanov všeobecne prezentovaný ako pozvoľný príchod skupín, prípadne jednotlivcov /rodín/, ale v masovom meradle. Na rozdiel od pochodov Keltov, Vandalov, Gótov, Helvétov a podobne.
    Dnes vieme, vďaka biológom a ich objavu mužskej Y-DNA, že naši predkovia sem do Karpatskej kotliny prišli pred asi 10 tisíc rokmi a naši archeologovia ich identifikujú ako rôzne „kultúry“ bez toho, aby ich nazvali Slovania, alebo aspoň Protoslovania. Je to chyba, prílišné opatrníctvo? Ale je niečo, nejaké vodítko, či náznak, že tí ktorí sem prišli na konci doby ľadovej, nesúc v sebe Y-DNA s označením R1a boli skutočne Sloveni? Ak mi dnes označujeme R1a /a v tejto línii následovné/ ako Slovanskú, tak všemúdra wikipédia ju označuje ako Balto-Slovanskú, pretože u Lotišov a Estóncov prevláda tiež R1a, ale Slovania nie sú. Ale R1a sa hojne vyskytuje aj v Strednej Ázii /Uzbeci, Tádžici a pod./ a Slovania to tiež nie sú, Maďari rovnako. A to nevieme, či aj biely kočovníci Skýti a Sarmati boli Slovania, alebo či boli „len“ R1a. A naopak, Južný Slovania majú tej „našej“ R1a dosť málo a napriek tomu pán Horák lúštil písmo Etruskov za pomoci starej Srpštiny, či Hrvatčiny. Tak ako to teda bolo? To je všetko ešte len pred nami. Preto nebuďme k historikom až tak prísny, aj keď je pravda, že niektorí sa pri písaní kníh nechali uniesť svojou fikciou až neúnosne.

    Staroveký Rím mal milión obyvatelov. To je kvalifikovaný odhad tých, ktorí sa starovekému Rímu celoživotne a profesionálne venujú. Ich odhady vychádzajú nielen z rozsahu osídlenia, ale napr. aj z množstva obilia, ktoré sa denne do Ríma dovážalo. Prečo by nemohlo žiť v Skýtii, teda v oblasti kde predpokladáme že bola pravlasť Slovanov milion ludí? Ale čo ak Slovania boli len malý národ, ktorý sa vydelil s bielej masy R1a a odišiel z Karpatskej kotliny do Záporožia k Donu, čo sa mohlo stať asi pred 4000 rokmi. Čo ak ich bolo okolo Donu v roku 400 nášho letopočtu tak 300 tisíc. To znamená 150 tisíc žien každého veku. Kopec ich bolo starých, kopec ich bolo mladých a každé piate manželstvo bolo neplodné. Isto nejaký matematik by vedel zostaviť teóriu a rovnicu ako to spočítať, ale skúsme to nejako korektne odhadnúť. Jedna generácia je 20 -25 rokov, žena v tých časoch porodila 12 detí, začala v pätnástich, každý druhý rok dieťa, v 45 – 50 rokoch zomrela. Ak aj mali deti dobrú výživu, tak isto zomreli z tých dvanástich najmenej dve. Zostalo ich desať, s toho 5 dievčat, budúcich matiek. Jedna z nich bola neplodná, alebo mala neplodného muža, to je informácia zo stredoveku, aj keď vtedy riešila spoločnosť neplodnosť mužov pomerne originálne. Vezmime si hoci aký základ množstva matiek pre jednu generáciu tej populácie, alebo všetky rodiace matky. Ak ich bolo 20 tisíc, tak za svoj život splodili 80 tisíc nových matiek a tie zasa splodili 320 tisíc matiek a tie zasa v ďalšej generácii 1 milion 280 tisíc matiek a tie zasa v novej generácii 5 milionov 120 tisíc matiek. A to uplynulo len 100 rokov. Ak k nim prirátame mužov, prežívajúcich starých, neplodných a deti, tak populácia Slovanov okolo Donu v roku 500 mala 12 -14 milon ludí. Vieme že kúsok po roku 400 vybuchla velká sopka, tuším Krakatoa? a popol v ovzduší zásadne ovplyvnil klímu na zemeguli a nastal velký hladomor. A po ňom oslabené ludstvo kosil mor a iné choroby. Západná časť Rímskej ríše sa dostala do kolapsu a vo východnej sa zachránili len vďaka ekonomickej – pozemkovej reforme, keď ornú pôdu dostali vojaci a vyslúžilci a latifundie založené na práci otrokov de fakto zanikli. V oblasti Donu, vďaka prevládajúcim vetrom, katastrofa nemusela nastať a z vývinu je zrejmé že ani nenastala. Sloveni, ktorí od dávna žili v demokracii, teda mali dosť jedla, sa behom krátkej chvíle tak rozmnožili, že sa zo svojej pravlasti doslova preliali a znovu obsadili územie, kde pred tisícmi rokov žili, teda znovu prišli do Karpatskej kotliny a doktor Ferák môže smelo skonštatovať, že sme tu, naši predkovia, minimálne 10 tisíc rokov. A pravdu máme aj my, amatéri s doktorom Ferákom a pravdu majú aj historici so svojim sťahovaním národov a príchodom Slovanov do našej vlasti v roku cca 500 po Kristovi.

  13. Metod J. Sláv píše:

    Môj „profesionálny odhad“, prečo pod „Stanoviskom“ nie ne podpísaný
    Steinhübel, je, že on sám sa, a aj „mainstream“ ho, považuje „za inú
    klasu“, ako sú historici, ktorí sa považujú za národne orientovaných 👿

    A aby som si tu „prihrial svoju etymologickú polievočku“ 😀 , tak
    dodávam, že onen „mainstream“ to sú „podarenci“, podarení nám „synergiou“
    minulostáročných okupantov s kolaborantmi, vždy ochotnými sa odnárodniť,
    a dnes „aspoň“ schopnými, napr. slovo „kováč“ považovať za prevzaté z
    maďarčiny 👿

    Nuž, a „atmosféra“ vytvorená za stáročia tou „synergiou“(doslovne „sú-
    prácou“) núti aj tých národne orientovaných historikov „ohliadať sa, z
    ktorej strany príde rana korbáčom“ a „vrčať“ na tých, čo si dovolili
    viac, ako si dovoľujú oni „vyskakovať“ proti „mainstreamu“. (A navyše sa
    našich národne orientovaných historikov „tak trochu“ dotklo to, že oni
    majú problémy vydať svoje knihy, a „takí niktoši“ si ich vydávajú „jedna
    radosť“ 👿 )

    Čo, ale núti nás, ktorí sa nemusíme „ohliadať, z ktorej strany príde rana
    korbáčom“ k tomu, že stále používame „mainstreamovú“ terminológiu ???

    Konkrétne mám teraz na mysli PRVINU / PRVIŇU !!! (nie Pribinu,
    ktorého meno sú aj národne orientovaní lingvisti a historici
    „etymologizovať“ ako „Prijebina“ §§§ viď Kučera „and“ Trubačov )

    Nemám kedy spracovať meno Prvinu, tak podrobne ako „Homza at al.“
    spracovali meno Svätopluka, ALE Z „LISTOVANIA“ V „MMFH“ (Magnae Moraviae
    fontes historici) MI V HLAVE UTKVELO, ŽE NAJVIAC HISTORICKÝCH ZÁPISOV

    HOVORÍ O „PRIWINOVI“, TEDA O „PRVINOVI“ !!! !!! !!!

    Ešte aj v Cividalskom evanjeliári „sa podpísal“ ako PRIUUINNA !!! !!! !!!

    No, a nemôžem zas upozorniť na neprípustnosť termínu Maďari pred 14. st. !!!

    „V duchu“ Veľkopoľskej kroniky z 13. st.: HUNGARI SUNT SCLAVI !!! !!! !!!
    (Martin Homza et al., Svätopluk v európskom písomníctve, str. 651)

    A to čo tvrdí oná kronika, je potvrdené aj genetikou – genetikom
    Cavalli-Sforzom (pre tých, ktorí nikdy nelistovali v budapeštianskom
    telefónnom zozname 👿 )

    Kde sa nabrali Maďari?

    Po „nasadení“ akademickej etymológie mi vyšlo, že Maď-ar = Slov-an,

    v „maď-“ sa dá totiž „vytušiť“ skomolenina „mond“ (hovoriť,“sloviť“) a
    v „-ar“ „zjednodušenie“ „fÉRfi“ (muž)- maďarskí etymológovia hľadajú
    „maď-“ v koreni mena národa Mans-ov (= že vraj doslova „Ľudí“ – spod
    Uralu; z hokeja je známe ich hlavné mesto Chanty-MANSijsk )a „-ar“ v
    turkickom „er“ (muž – po turecky je muž „erkek“), tak im vychádza, že
    „Maď-ar“ = „Človek-muž“, čo mi vychádza ako nezmysel, lebo „načo duplovať“,
    keď vo veľkej väčšine jazykov „človek“ = „muž“, viď napr. angl. „man“
    (keby to znelo „ar-maď“, tak by sa to dalo chápať ako „muž z ľudu“, čo
    má určitú logiku, ale „človek-muž“, či „ľud-muž“ ??? – alebo vari týmto
    „konštruktom“ chceli Kazinczy a jeho predchodcovia povedať, že Maďari
    sú „ľudskí muži“ na rozdiel od tých „Tót nem ember“ §§§)

    Dnes po zvážení aj dobových reálií a „záslužného“ úsilia Kazinczyho,
    uhorského zemana študujúceho na evanjelickom lýceu v Kežmarku a na
    kalvínskom kolégiu v Blatnom Potoku (Sáros-patak-u) sa mi javí, že

    MAĎAR = MOČAR = posmešná prezývka pre PANNÓncov = BAHNÓncov = MORAVAnov

    Maďar = skomolenina MOČAR, lebo jediná zmienka o „Maďaroch“ pred 14. st.

    je v arabskom prameni písanom PERŽANOM,

    A V PERŽČINE (iránčine) SA „ARABSKÉ“ „DŽ“ POUŽÍVA NA ZÁPIS PERZSKÉHO „Č“,

    A PRETO HISTORICKÝ ZÁPIS „mdžr“ TREBA ČÍTAŤ „MČR“ !!! !!! !!!

    (stará arabčina nezapisovala samohlásky a, e, i, o, u)

  14. Blažena Ovsená píše:

    K tomuto článku len toľko, že práve pán Steinhubel nebol pod tým pamfletom podpísaný, čo mňa osobne veľmi prekvapilo. Preto reagovať na Steinhubla je trochu odveci. Ale môžeme reagovať na podpísaných. Karol Pieta síce našiel slovenského Tutanchamóna, ale kde je dnes ten Tutanchamón? V Nemecku. Prečo? Čo sme nesvojprávny národ? Je to hanba. Pán podpísaný Homza vo svojej knihe Uhorsko-poľská kronika píše o zemi Sclavonia, ktorú prekladá ako Slovanská zem. Veď to je čistý nezmysel. Žiadna Slovanská zem nikdy nemohla existovať, lebo slovanský národ neexistuje – existujú len slovanské národy (plurál). Pokiaľ by taká Slovanská zem existovala, musela by sa deliť na malé štáty konkrétnych slovanských národov, no potom by Slovanská zem musela byť Slovanským cisárstvom. Tu prichádzame k mnohým sporom, lebo oficiálna historiografia neuznáva existenciu Slovanského cisárstva a navyše slovanské cisárstvo nazýva po svojom Veľká Morava (aj keď Veľká Morava bola len časť Svätoplukovej zeme na juh od Maďarov). K žiadnemu sporu však nedôjde, keď preložíme Sclavoniu ako Slovenskú zem. Takto by som mohla pokračovať ďalej, ale načo. Ja som už svoju verziu histórie napísala. Rukavicu som hodila. Oficiálni historici spravili na mňa bububu, že ju prijmú – uzniesli sa na tom, že napíšu recenzie na nové pseudoknihy. Ale zatiaľ zostalo len pri tom bububu.

    Ešte jeden postreh je veľmi významný. Všimnite si, že to, čo spravili oficiálni historici v tom pamflete, sa dalo spraviť s rovnakým účinkom, avšak čistým spôsobom. Teraz to spravili nečistým spôsobom, keď napísali, že im ide o POTLAČENIE PSEUDOHISTORIOGRAFIE, čo zasahuje do práv iných ľudí. Keby však múdre hlavy napísali, že im ide o POSILNENIE OFICIÁLNEJ HISTORIOGRAFIE, nemohli by sme proti nim povedať pol krivého slova, lebo na toto majú právo, ba sú za to platení. Takže namiesto cestou pozitivizmu oni sa vybrali cestou negativizmu. Idú proti, nie za. To mi celkom dáva zmysel, lebo staré štruktúry presne takto rozmýšľali – ísť proti niekomu, nie robiť lepšie svoju prácu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *