Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

Tyranská slovenčinárka na základnej škole

Všetko sa to začalo už na základnej škole, kde nás učila bojovná tyranská slovenčinárka, ktorú som z duše nenávidela. Okrem toho, že nás buchnátmi učila písať bez gramatických chýb, preberala s nami aj slovenskú históriu. Vlastne iba vďaka nej som sa už v mladom veku stretla s problematikou slovensko-maďarských vzťahov. Nebyť nadpráce tejto zanietenej učiteľky, nevedela by som o slovenskej histórii zhola nič, pretože na dejepise sme slovenské dejiny preleteli rýchlosťou svetla – o tzv. „Veľkú Moravu“ sme sotva zavadili a potom sme donemoty ospevovali významnosť českých kráľov. Vďaka nej som sa dozvedela, že pred tým, ako prišli do Karpatskej kotliny Maďari, patrilo územie dnešného Balatonu Slovákom. Až ona mi vysvetlila príčinu toho, prečo som nerozumela Maďarom ani slovo, keď som ako dieťa trávila s rodičmi dovolenku pri Balatone, pritom napríklad v takých Čechách som sa dorozumela úplne v pohode. Moja slovenčinárka bola zanietená vlastenka a niekedy to svojou zášťou proti Maďarom až trochu preháňala. Pamätám si ako dnes na jej perlivé výroky, keď zaťala svoju kostnatú ruku v päsť, zamračila sa a bojovne kričala vysokým hlasom: „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku! Štúr sa z vás musí v hrobe obracať! Nie na hlave, ale v hlave treba mať!“ Alebo: „Keď vy nebudete tvoriť, nikto nebude! Vy ste budúcnosť slovenského národa!“ A tak som začala tvoriť, lebo keď ja nebudem, nikto nebude. Pravdu mala tá žena. Vtedy ju určite ani vo sne nenapadlo, že začnem písať gej romány spojené so slovenskou históriou. :))

Prvá kniha, ktorá mi naznačila, že všetko mohlo byť celkom ináč

Ale poďme naspäť k slovenským dejinám. Dejepis ma vždy otravoval. Škola mi dokonale zhnusila všetko, čo súviselo s inteligenciou, pretože ma nebavilo bifľovať sa tie predpísané kraviny. K dejinám som sa dostala až po nejakom čase, keď som už bola dospelá. Navštívila som raz jedného starého pána, aby som od neho vymámila spomienky na jedného významného človeka, v tom čase už dávno nebohého, ktorý pre mňa veľa znamenal vo veku dospievania. Od starého pána som získala len nejaké fotografie a články z novín, no predsa tá návšteva nebola zbytočná. Ukázalo sa, že dotyčný pán má peknú zbierku zaujímavých kníh. Keď padla reč na dejiny, spomenula som akosi Veľkú Moravu. On vtedy zdvihol svoj zvráskavený ukazovák, nesúhlasne pokrútil hlavou a povedal: „Žiadna Veľká Morava! Veľké Slovensko!“

Priznám sa, že ten starec vtedy v mojich očiach dosť klesol a hneď som ho zaradila do kategórie nacionalistov, akých poznáme mnoho. Pomyslela som si, že je škoda, že je tak národne postihnutý, lebo ináč bol ten muž úplne úžasný. Nato on vytiahol z poličky knihu s názvom Veľkoslovenská ríša od Tomáša Vetešku a podal mi ju. Pozerala som sa na ňu s dešpektom, no predsa som ju prelistovala. Zaujala ma a preto som sa napokon rozhodla, že si ju požičiam. Doma som ju prečítala na jeden dych.

A tu je ten moment, kedy sa mi dostali do rúk informácie o tom, že by všetko, o čom som sa v škole učila, mohlo byť celkom ináč. Vyzeralo to, akoby školské učebnice predo mnou cielene utajovali skutočné slovenské dejiny. Samozrejme, že som knihe hneď neuverila. Vlastne som na ňu úplne zabudla, len som registrovala niekde v hlave, že „všetko mohlo byť celkom ináč“. Ďalej som si žila svoj život a riešila iné životné problémy.

Veteška - Veľkoslovenská ríša

Veteška – Veľkoslovenská ríša

Život na hrade a príčina chudoby

Znova prešlo niekoľko rokov a ja som sa napokon vďaka nezamestnanosti, do ktorej som sa dostala kvôli odmietnutiu preventívnej lekárskej prehliadky, náhodou dostala na jeden hrad, na ktorom som strávila istý čas. Nebyť toho nedobrovoľne získaného voľného času, nikdy by som sa nedostala k stredovekej histórii a nikdy by som sa o stredovekú históriu nezačala zaujímať. Teda tá nezamestnanosť bola na niečo dobrá, aj keď mi poriadne liezla na nervy. Keďže som na Slovensku vždy iba trpela chudobou a nezamestnanosťou, začala som práve na hrade premýšľať o príčinách slovenskej chudoby. Aby som našla tie príčiny, bolo treba sa seriózne vybrať do minulosti.

Práve na hrade som sa dopočula o akomsi názve Sclabonia. Práve od tohoto momentu som začala cielene pátrať po pôvode tohoto dávneho gréckeho názvu Slovenska. Tiež som začala písať gej román Neviditeľný zdroj, ktorý mal spojiť gej komunitu so slovenskými dejinami – čo sa na prvý pohľad javilo ako nespojiteľné a poriadna výzva. Aby som mohla písať o slovenskej histórii, musela som ju najskôr spoznať, pretože v škole, ako som už spomínala vyššie, som sa o nej nič nedozvedela. A tak sa začalo moje pátranie po tajných slovenských dejinách. Keďže som za príčinou slovenskej chudoby šípila Rímskokatolícku cirkev, začala som tiež pátrať po pôvodnom predkresťanskom slobodnom slovenskom duchu.

Pátranie po vhodnej literatúre

Moje pátranie začalo pátraním po informáciách. Spomenula som si na knihu od starého pána, na onú Veteškovu Veľkoslovenskú ríšu, a začala som hľadať podobnú knihu, ktorá by mi na túto tému poskytla ďalšie informácie. Takých kníh nebolo v tej dobe veľa, no predsa som sa napokon k jednej dostala. Napísal ju Rudolf Irša a volala sa Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev.

Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev

Keď som videla ten čudesný názov, opäť som len neveriacky krútila hlavou. Považovala som autora Iršu za čistého blázna, pretože kým my sme sa v škole učili len o tom, že existovala nejaká Veľká Morava a že Slováci nikdy nemali vlastné kráľovstvo, Irša bez okolkov vyrukoval nie s jedným slovenským kráľovstvom, ale hneď s viacerými!!! Keďže sa jeho malá knižka nedala kúpiť v obchode, poslal mi ju samotný autor poštou, aj s podpisom. Týmto spôsobom šíril osvetu, čo mi bolo veľmi sympatické.

Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev , a Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch. Často ma niektoré názory autora rozčuľovali. Ale aspoň ma naštartovali k samoštúdiu.

Najstaršie dejiny slovenských kráľovstiev , a Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch. Často ma niektoré názory autora rozčuľovali. Ale aspoň ma naštartovali k samoštúdiu.

Druhé uvedomenie si, že všetko mohlo byť ináč

Aj keď som po prečítaní jeho knihy ostro nesúhlasila s jeho teóriou, predsa som opäť pripustila, že „všetko mohlo byť ináč“ a „preto to treba riadne preskúmať“. Irša umiestňoval hlavné mesto našej ríše (naschvál nepíšem jej meno), niekde do Bratislavy a Moravu niekde do Sedmohradska. To bolo úplne v rozpore s tým, čo som sa učila na dejepise, teda že hlavné mesto bolo v Mikulčiciach alebo Starom Meste pri Uherskom Hradišti, nie na Slovensku. O dávnej Morave, umiestnenej na dnešnej českej Morave, nikto nepochyboval, dokonca ani školské učebnice dejepisu, a tu zrazu ako blesk z jasného neba prišlo tvrdenie, že dávna Morava bola niekde úplne inde(???!!!). Najviac ma však šokovalo to, ako Irša ukázal, že teória o Veľkej Morave stojí na jedinej(!!!) vete z dávnych kroník, v ktorej sa tvrdí, že Mojmír z Moravy, knieža nad Dunajom, vyhnal istého Pribinu z Nitry. Z tejto jedinej vety si historici dokázali zázračným spôsobom vyrobiť celý príbeh o takzvanej „Veľkej Morave“, v ktorej Slováci boli podriadení „Moravákom“, z čoho vyplývalo, že by v Československu preto mali byť Slováci podriadení Čechom. Irša ponúkol inú verziu celého príbehu o „Veľkej Morave“, pritom jeho teória šokujúco neodporovala tvrdeniam v kronikách. Znamenalo to, že jeho teória bola rovnako dobrá ako tá oficiálna. Tu som si uvedomila, že Irša vôbec nemusí byť čistý blázon, ale že čistými bláznami môžu byť oficiálni historici a my všetci, ktorí sme im uverili, nakoľko celá oficiálna teória o Veľkej Morave mohla byť vymyslená a uznaná za oficiálnu iba z toho dôvodu, aby plnila politické čechoslovakistické ciele vtedajšieho Československa. V tejto teórii Slováci vystupovali ako zaostalý, slabší a menší národ, ktorý prehrá každú bitku a ktorý bez cudzích vládcov a cudzích učiteľov nevie existovať.

Nazeranie na problém z nadhľadu

S Iršovou teóriou som nie celkom súhlasila, preto som začala sama premýšľať. Zmietla som všetky teórie zo stola, až bol úplne prázdny, a začala som naň sama kresliť svoju verziu slovenskej histórie, hádajúc, k čomu sa asi tak dopracujem. Snažila som sa vcítiť do tej dávnej doby. Pozrela som si mapu strednej Európy. Zaujímalo ma, kde sú rieky a kde hory. Takto som mohla vidieť, že dnešná česká Morava je maličká a trochu odstrčená od obrovskej krajiny uprostred Karpatských hôr, ktoré tvorili jej prirodzené hranice. Mohla som vidieť, že na východnom Slovensku nie sú žiadne prirodzené hranice s Maďarskom, len je tam prechod lesov do stepí. V minulosti musela byť hranica medzi národmi na rozhraní lesov a stepí, lebo národy prispôsobené na život v lesoch nevedeli žiť v stepiach, a naopak stepné národy nevedeli žiť v lesoch. Hranice tiež určovali povodia riek, lebo Sloveni sa šírili po riekach. Vidiac, aká veľká bola zem v Karpatskej kotline oproti českej Morave alebo Čechám (Bohemii), nerozumela som, ako mohli byť ľudia v tejto veľkej zemi menej početní než ľudia v tých dvoch menších krajinách. Preto som nerozumela, ako mohla dnešná malá česká Morava vládnuť veľkej zemi medzi Karpatskými horami. Ak jej aj vládla, tak isto to muselo byť len náhodou a dočasne.

Tiež som sa snažila predstaviť si, aký vývoj by nastal, keby sa do Karpatskej kotliny nenasťahovali Maďari. Slovenský ľud v tejto zemi by skôr, či neskôr gravitačne prerástol Moravákov na malej Morave a vystredilo by sa aj hlavné mesto ríše. Po čase by muselo byť niekde v Karpatskej kotline na mohutnej rieke Dunaj, nie na riečke Morave. Mohlo tam byť teda aj predtým, ako sa údajne dostalo na Moravu. Keby slovenský ľud v tejto veľkej zemi vytvoril národ, jeho ekonomika by bola väčšia a kultúra smerodatnejšia než u Moravákov alebo Čechov. Mohli by sme mať tie najväčšie a najprosperujúcejšie mestá na Dunaji, literatúru, vlastný jazyk. Česi by kupovali knižky písané po slovensky, nie ako teraz, kedy my kupujeme knižky v češtine.

Predstavovala som si, ako sa to všetko zlomilo príchodom Maďarov do Karpatskej kotliny. Z obrovského národa Slovákov sa postupne stával malý národ Slovákov. Nikto si už po mnohých storočiach nedokázal predstaviť, že by tento malý národ mohol byť kedysi veľkým a smerodatným v slovanskom svete. Preto mu tiež prispôsobili dejiny. Malý národ sa už neubránil dejepiscom z iných krajín, ktorí ho vykreslili ako zaostalého hlupáka.

Tiež mi nesedlo, odkiaľ sa zobrali názvy ako Slovensko, Slovácko, Slavónsko alebo Slovinsko. Prečo toľko rovnako znejúcich mien? Oficiálni historici sa s tým vysporiadali po svojom. Vraj tieto názvy vznikli v dôsledku podrobenia všeobecných odosobnených Slovanov, ktorých iné národy nemali potrebu rozlišovať, preto ich nazvali tak rovnako a všeobecne. Títo podrobení Slovania vraj nemali národné povedomie – teda zrejme prešli kompletnou lobotómiou a hypnotickou terapiou na potlačenie jastva (ega). Ale čo ak to bolo všetko úplne ináč? Čo ak všetky tieto mená mali jeden spoločný pôvod vo veľkom slovenskom národe?

Hľadanie podporných dôkazov

Logicky to nejako takto mohlo byť. Zdravý rozum tak káže. Toto bola axióma. Teraz bolo potrebné overiť túto axiómu historickými dôkazmi. Začala som preto čítať rôzne kroniky a knihy. Kronikár Jordanes v 6. storočí píše o území Slovänov, ktoré sa rozprestieralo od rieky Dnester až po prameň Visly (kúsok severne od Čadce). Anti (predkovia Rusov) zase sídlili od Dnestru po Dneper. Územie Slovänov sa teda nachádzalo v lesnatom území povodia Dunaja a územie Antov zase v lesnatom území povodia Dnepra. V stepiach žili kočovné turkické národy.

Neviem, odkiaľ je táto mapa, ani kto ju vytvoril. Nazval ju Veľké Chorvátsko v 9. storočí. Ktokoľvek bol ten človek, ktorý vytvoril túto mapu, zhoduje sa presne s mojím pohľadom na slovanské/slovenské osídlenie v Jordanesových dobách. Ja by som sa zastavila na Visle. No od Jordanesových čias sa Slovania rozšírili ďalej, preto tá mapa siaha ďalej. Podstatné je, že východná hranica zodpovedá rieke Dnester, resp. Prut, ďalej, že vo východomaďarskej stepi slovenské  osídlenie chýba, resp. je riedke, a tiež, že slovenské osídlenie siahá na juh od Dunaja do lesnatej Panónie (Balaton, západné Maďarsko).

Neviem, odkiaľ je táto mapa, ani kto ju vytvoril. Nazval ju Veľké Chorvátsko v 9. storočí. Ktokoľvek bol ten človek, ktorý vytvoril túto mapu, zhoduje sa presne s mojím pohľadom na slovanské/slovenské osídlenie v Jordanesových dobách. Ja by som sa zastavila na Visle. No od Jordanesových čias sa Slovania rozšírili ďalej, preto tá mapa siaha ďalej. Podstatné je, že východná hranica zodpovedá rieke Dnester, resp. Prut, ďalej, že vo východomaďarskej stepi slovenské osídlenie chýba, resp. je riedke, a tiež, že slovenské osídlenie siahá na juh od Dunaja do lesnatej Panónie (Balaton, západné Maďarsko).

Arabské správy o Slovanoch

Okrem iných som si prečítala aj Arabské správy o Slovanoch zo Svätoplukovej doby, kde som sa dočítala o istej krajine Slovänov (Saklabia), v ktorej vládol Svätopluk, kráľ s korunou. Jeho mesto bolo v strede tejto krajiny a údajne bolo celé vykopané v zemi. Pri opise krajiny M.rwát (Morava) sa Svätopluk nespomína. Arabské zdroje sú však veľmi chybové, preto treba byť pri ich čítaní veľmi opatrný. Opäť však aj tento písomný zdroj podporuje existenciu Slovenskej krajiny (podľa oficiálnych historikov Slovanskej krajiny), ktorá existovala v kontraste s Moravskou krajinou. Oficiálni prekladatelia síce hovoria o Slovanskej krajine s a-čkom, ale či Morava tiež nebola slovanská krajina? Ležala teda krajina Morava vo vnútri tej údajnej Slov(a)nskej krajiny, alebo bola Slov(a)nská krajina vedľa Moravskej krajiny? Ak Slov(a)nská krajina ležala vedľa Moravskej krajiny, znamená to, že v Moravskej krajine už nežili Slovania? Po správnosti treba hovoriť o Slovenskej krajine národa Slovenov, lebo výraz Slovan vznikol až v minulom storočí na označenie všetkých národov odvodených/rozíduvších sa od dávnych Slovenov zo Slovenskej zeme.

Arabské správy o Slovanoch - Pauliny

Arabské správy o Slovanoch – Pauliny

Nestorova kronika

V ruskej Nestorovej kronike som sa zase dočítala o dávnej pravlasti Slovanov na strednom Dunaji, ktorá sa volala Slovenská Zem. Moja teória sa začala potvrdzovať, no stále som to brala len ako možnú zhodu náhod. Odporúčam každému bádateľovi prečítať si Nestorovu kroniku, pretože je to jedna z mála kroník napísaných slovanským kronikárom. Napriek tomu naši historici skôr veria kronikám našich dávnych rivalov, ktoré sú plné propagandy a očierňovania vo vzťahu k Slovanom. Tu sa môžete dozvedieť, ako sa národ Slovänov pod tlakom Vlachov rozišiel zo Slovenskej zeme, svojej pravlasti v Karpatskej kotline, a v túžbe po slobodnom živote vydal sa do nových obydlí na všetky smery, aby obsadil väčšinu Európy. Takto nejako to podáva Nestor.

Literatúra, ktorá mi pomohla sa zorientovať v slovenských dejinách.

Literatúra, ktorá mi pomohla sa zorientovať v slovenských dejinách.

Ján Stanislav – Slovenský juh v stredoveku

Potom som sa dostala k ďalšiemu dôkazu. Prof. Ján Stanislav, slovenský jazykovedec, napísal knihu Slovenský juh v stredoveku. V tomto úžasnom a rozsiahlom diele Ján Stanislav ukazuje porovnávaním toponymie a hydronymie v dnešnom Maďarsku, že tieto názvy tam dodnes zostali po Slovákoch s prevažne stredoslovenským nárečím. Tento dôkaz opäť podporoval kacírsku teóriu o tom, že dávna zem v Karpatskej kotline sa nazývala Slovenská zem preto, lebo ju obývali Slováci. Veď aj preto bola jeho kniha zakázaná a odstránená z knižníc. Ján Stanislav vytvoril síce mapy jednotlivých uhorských žúp, kde zakreslil mená slovenských dedín, no predsa nevytvoril jednu súhrnnú mapu, na ktorej by boli vidieť hranice slovenského osídlenia. Ja som takú mapu vytvorila počítačovým prekrytím máp. Táto mapa sa stala spúšťačom záujmu verejnosti o dávnu Slovenskú zem a bola nejedenkrát prebratá inými bádateľmi.

Slovenské osídlenie podľa máp Jána Stanislava.

Slovenské osídlenie podľa máp Jána Stanislava.

Ján Stanislav – Dejiny slovenského jazyka III – Texty

Tiež sa ku mne kurióznym spôsobom dostala ďalšia kniha od Jána Stanislava – Dejiny slovenského jazyka III – Texty. Keby som túto knihu (a mnohé iné) na poslednú chvíľu nezachránila s mojím priateľom z likvidovanej univerzitnej knižnice, skončila by ako toaletný papier v záchodových misiach. Pritom táto kniha je pre mňa hotovým pokladom, vlastne je najcennejšou knihou o slovenských dejinách a slovenských jazykových pamiatkach. Nachádzajú sa v nej najdôležitejšie úryvky z kroník, ktoré sa týkajú našich dejín a nášho jazyka. Táto kniha sa neskôr stala základom, na ktorom som konečne mohla stavať nejakú serióznejšiu teóriu. Konečne som si mohla prečítať presné preklady historických kroník a sama vykladať ich obsah. Tak som si konečne prečítala, ako to bolo s Moravou a tiež-Moravou. V kronikách sa totiž opisujú dve Moravy, ktoré obývali istí Marhari a Merehani, teda Moravania a tiež-Moravania. Oficiálni historici tvrdia, že Marhari boli Moraváci a Merehani Slováci, no toto je do neba volajúci nezmysel. Ja som z textu jasne videla, že Merehani boli skôr niekde na juhu, za Belehradom, kde je dnešné Srbsko. Toto súhlasí s tým, keď sa 50 rokov po páde „Veľkej Moravy“ píše v inej kronike, že nepokrstená(!!!) Veľká Morava (Megalé Morabia) južne od Maďarov patrila kedysi Svätoplukovi, no teraz ju obývajú Turci-Maďari. Veľká Morava kmeňa Merehanov bola teda najpravdepodobnejšie iba malou zemou v dnešnom Srbsku, ktorá patrila veľkej Slovenskej Zemi kráľa Svätopluka. Oficiálni historici spravili z názvu Megalé Morabia/Veľká Morava v dnešnom Srbsku (alebo južnom Maďarsku) Veľkomoravskú ríšu Slovákov a českých Moravákov. Pritom v Srbsku sa práve na tomto mieste, kde sa mala nachádzať krajina Veľká Morava, nachádza, čuduj sa svete, rieka s názvom Veľká Morava(!!!). Názov Veľká Morava sa objavil v kronikách iba jediný raz, a to až 50 rokov po zániku Svätoplukovej ríše. Kým Veľká Morava bola nepokrstená, slovenské kniežatá jasne poslali odkaz byzantskému cisárovi, že ich krajina je už pokrstená(!!!). Aj z tohoto vidno, že Veľká Morava bola nejaká malá (alebo aj veľká) nepokrstená zem, pričlenená k pokrstenej Slovenskej zemi, pozostávajúcej z kniežatstiev Rastislava, Svätopluka a Koceľa. Tak z jediného neaktuálneho zápisu o Veľkej Morave historici opäť vyfabulovali celú rozprávku o nejakej Veľkomoravskej ríši. Pre úplnosť uvediem, že Moráv bolo ešte viac. Jedna je aj v dnešnom Rumunsku na rieke Mureš (Morave).

Etymologické slovníky

Z 8000 kníh v univerzitnej knižnici, ktoré barbarsky skončili ako toaletný papier bez toho, aby ich správcovia dopredu prebrali a vybrali z nich cenné knihy, sa mi podarilo zachrániť len asi dvestopäťdesiat kusov. Vidiac toto barbarstvo, kontaktovala ma deň pred likvidáciou jedna zúfalá zamestnankyňa univerzity, ktorej bolo ľúto, že nikto z kompetentných nejaví o desaťročia budovanú zbierku odborných kníh záujem. Mala som asi len štyri hodiny na to, aby som večer prešla dlhý zoznam kníh a povypisovala si evidenčné čísla tých najzaujímavejších. Robila som svoj zoznam asi do druhej v noci! Už ráno o ôsmej sme s priateľom ako diví vyberali z regálov tie najcennejšie knihy, aby sme zachránili, čo sa dá. Do príchodu kamióna nám zostávali len dve hodiny. Tak sa mi podarilo získať kompletnú Boľšoju Sovietskuju Encyklopediu, 53 zväzkovú, ktorú som potom dala jednému zberateľovi. Len týchto 53 kníh vážilo skoro sto kíl. Tak sa stalo, že sa moje preplenené staré auto, zavalené knihami až po strechu, kľaknuté tlmičmi až na samý spodok, pokazilo. Niečo sa stalo s poloosami, takže som potom jazdila s kolesami našikmo. Predsa to stálo za to, lebo okrem vyššie zmienenej knihy od Jána Stanislava, prišla som týmto spôsobom aj k Etymologickému slovníku jazyka českého a slovenského. Táto kniha mi pomohla dostať sa pod kožu slovenského jazyka.

V jednom antikvariáte v Prahe som si potom kúpila ďalší etymologický slovník, tentoraz Etymologický slovník jazyka českého. Rada by som tu uviedla, že Etymologický slovník jazyka slovenského dodnes neexistuje!!! Slovenská akadémia vied asi čaká na rok 3000, aby ho až potom vydala. Tieto etymologické knihy mi pomohli pochopiť vývoj slovenského jazyka a pôvod mnohých slovenských slov. Tak som mohla vnímať, aké vplyvy pôsobili na náš národ, aby sa neskôr pretavili aj do ducha nášho jazyka.

Dostať sa k etymologickým slovníkom môže byť pre čitateľa problém, nakoľko sú buď vypredané, alebo neexistujú. Niektoré sa však dajú nájsť dokonca online a stiahnuť. Mám pocit, že Rejzekova etymológia kdesi poletuje po internete na uloz.to.

Knihy, ktoré mi pomohli sa zorientovať v slovenskej histórii.

Knihy, ktoré mi pomohli sa zorientovať v slovenskej histórii.

Asi najcennejšie knihy z oblasti histórie a jazyka, aké mám. Mali skončiť ako toaletný papier.

Asi najcennejšie knihy z oblasti histórie a jazyka, aké mám. Mali skončiť ako toaletný papier.

Ďalšie etymologické knižky – Odtajnené trezory slov

V knižnici som sa tiež dostala ku etymologickým knihám od etymológa prof. Šimona Ondruša Odtajnené trezory slov I, II, III. Šimon Ondruš v nich tiež rieši pôvod niektorých slovenských slov. Práve on ukázal, že pôvod niektorých dôležitých slov z oblasti práva slúži ako nepriamy dôkaz o tom, že Slovania/Slováci mali vlastný právny systém dávno pred Germánmi, a že práve Germáni prebrali časť právneho názvoslovia od Praslovanov – menovite hovorím napríklad o slove könig, king, knieža/kráľ. Opäť sme teda neboli až takí hlúpi, ako sa to dnes niektorí historici snažia vykresliť. Bolo tomu presne naopak.

Odtajnené trezory slov od Šimona Ondruša. Jedna z troch častí. Niektoré sú beznádejné vypredané. Dajú sa nájsť len v knižniciach.

Odtajnené trezory slov od Šimona Ondruša. Jedna z troch častí. Niektoré sú beznádejné vypredané. Dajú sa nájsť len v knižniciach.

Na druhej strane obalu je popis o Šimonovi Ondrušovi.

Na druhej strane obalu je popis o Šimonovi Ondrušovi.

Slovinský pohľad na dejiny

Stále som čítala knihy a pátrala na internete. Tak som sa dostala ku slovinskej knihe Veneti, prví stavitelia európskej civilizácie (Veneti, First Builders of European Community). Táto kniha bola dosť drahá a váhala som, či si ju mám vôbec kúpiť. Napokon nebolo treba platiť ani korunu, pretože mi túto knihu veľkoryso venoval Anton Škerbinc, Slovinec žijúci v Kanade, ktorý sa poznal s autormi a zabezpečoval predaj knihy. Samozrejme, že mu za ňu neskutočne ďakujem, pretože aj táto kniha bola pre mňa v mnohom obrovsky obohacujúca, aj keď v niečom zase trochu míňala cieľ. Kniha je v angličtine, no mne vôbec nerobilo problém ju čítať. Tak som sa dozvedela okrem iného aj o tom, ako sa Slovinci pozerajú na strom večného života alebo na lipový strom. Dočítala som sa aj o ich povesti o pohanskom kráľovi Matiášovi Korvínovi (Havranovi) a lipovom strome, o zachovanom nastoľovacom obrade slovinských kniežat, o slovinskom/slovenskom práve, o názvoch hôr a kopcov. Tiež som sa dozvedela, že slovinské turje (naše turie) znamená vysokú skalnatú horu. Z toho mi hneď bolo jasné, prečo sa náš slovenský, horami obkolesený Turiec nazýva Turcom. V spojitosti s etymológiou Šimona Ondruša a Staroitaliou Slavianskou od Jána Kollára som zistila, že hory sú nazvané podľa býkov, turov. V knihe Veneti… som tiež zistila, že názvy hôr majú presný význam. Každý názov hory opisuje jej tvar, zalesnenie alebo postavenie tejto hory vo vzťahu k rieke. Slovinci majú, dovolím si tvrdiť, bohatšie názvoslovie hôr než my. Je to logické, lebo majú väčšie hory a alpskú tradíciu. V knihe tiež autori ukazujú, že slovinské/slovenské/slovanské názvy hôr sa nachádzajú v celom Rakúsku, ba dokonca až vo Švajčiarsku. Trošku odveci mi prišlo, keď sa autori pokúšali vysvetľovať venetské písmo a jazyk na základe slovinčiny, nakoľko v národe Venetov videli svoj pôvod. Kto bol národ Venetov, po ktorom je nazvaná aj ich kniha? Jedno z mien pre Slovanov je meno Vinidi. Slovinci v tom mene vidia Venetov. Veneti boli podľa oficiálnej historiografie pôvodne Kelti, no Slovinci trvajú na tom, že to boli ich predkovia. Národy často preberali mená iných národov, čo je bežný jav, preto môžu mať pravdu obe strany.

Anton Škerbinc mi v liste napísal o knihe Veneti aj toto: „Ako viete, veľká časť oficiálnej histórie v strednej Európe bola napísaná, aby vyhovovala dominantným mocnostiam – Nemecku a Rakúsku. Nezdokumentovaná teória, že Sloveni prišli do svojich tradičných zemí v 6. storočí je toho súčasťou. Akokoľvek, autori knihy Veneti odmietajú túto teóriu a prezentujú namiesto toho dôkazy, že dávni Slovania (Veneti), ktorí zahŕňajú predkov Slovincov, boli rezidentmi strednej Európy odnepamäti. … V niekoľkých posledných rokoch sa spravili nové objavy v oblasti histórie, archeológie a lingvistiky, postupne nahrádzajúce prekonané nacionalistické pohľady a teórie 19. storočia. …“

Veneti - prví stavitelia európskej civilizácie.

Veneti – prví stavitelia európskej civilizácie.

Uhorsko-poľská kronika – preduhorská Sclavonia

Po čase som sa dostala k slovenskému prekladu Uhorsko-poľskej kroniky. Doslova som plesala od radosti, že sa konečne našiel niekto osvietený, kto urobil jej preklad. Kroniku preložil Martin Homza a môžeme sa v nej dočítať, že Uhorsko sa pôvodne nazývalo Sclavoniou, Slovenskom, ktoré Attila premenoval na Uhorsko na počesť svojho vojska. Tiež sa tu spomína, že Uhorsko vzniklo sobášom uhorských veľmožov so slovenskými princeznami. Homza prekladá latinský názov Sclavonia ako Slovanská zem, pritom opomína výskum Jána Stanislava, ktorý dokazuje, že túto zem neobývali Slovania, ale Slováci. Vo svojej knihe som si ho dovolila opraviť. Toto bol ďalší dôkaz o Veľkom Slovensku, nie o Veľkej Morave.

Uhorsko-poľská kronika od Homzu a Metodov boj od Richarda Marsinu. Obaja autori sú signatármi kolokvia proti pseudohistoriografii. Ako je možné vidieť, Marsina sa zaoberá Metodom-bojovníkom, ktorého ja, naopak, považujem za obyčajného vydierača. Rozpor v našom pohľade na význam byzantskej misie je zrejmý. Homzu som si zase dovolila opraviť v preklade.

Uhorsko-poľská kronika od Homzu a Metodov boj od Richarda Marsinu. Obaja autori sú signatármi kolokvia proti pseudohistoriografii. Ako je možné vidieť, Marsina sa zaoberá Metodom-bojovníkom, ktorého ja, naopak, považujem za obyčajného vydierača. Rozpor v našom pohľade na význam byzantskej misie je zrejmý. Homzu som si zase dovolila opraviť v preklade.

Kostnická kronika z 15. storočia

Ďalším kamienkom do mozaiky slovenských dejín bola Kostnická kronika. Tá mi ukázala, že názov Slovensko, Slovenská zem, nie je u nás novodobý, ale že sa naozaj používal aj počas trvania Uhorska, konkrétne je dochovaný zápis zo začiatku 15. storočia, kedy ho po nemecky zapísali ako Windenland (Slovensko), lebo Windish (Vinidi) bolo nemecké meno pre Slovanov/Slovenov. Uhorsko tak naozaj malo aj svoje druhé meno – Slovensko – ktoré bolo vlastne jeho pôvodným menom, len ho Západniari permanentne ignorovali, aby sa zabudlo na veľkú Slovenskú ríšu. Kostnickú kroniku zmieňuje vo svojom článku aj ďalší signatár kolokvia proti pseudohistoriografii Anton Hrnko. Môžete si prečítať.

Kostnická kronika zo začiatku 15. st.. Z nej som použila len asi dve vety hneď v úvode knihy o tom, že Uhorsko sa po nemecky nazývalo Windenland (Slovensko).

Kostnická kronika zo začiatku 15. st.. Z nej som použila len asi dve vety hneď v úvode knihy o tom, že Uhorsko sa po nemecky nazývalo Windenland (Slovensko).

Velesova kniha – ruský zdroj

Veľmi mi pomohla aj ruská Velesova kniha, ktorá sa dá stiahnuť zadarmo na internete. Aj keď je táto kniha považovaná za podvrh, predsa mi dala možnosť spoznať, ako sa na slovanské dejiny pozerajú Rusi. Aj v ich pohľade je kus racionálneho jadra a fakty, o ktorých sa u nás čitateľ nedočíta. Mala som v knihe možnosť vidieť skýtsku korunu, na ktorej ma upútali stromy a akési jelene. Tie stromy som si neskôr spojila so stromami večného života, keď som sa o ne začala viac zaujímať. Tak som vďaka Velesovej knihe odhalila, že na každej kráľovskej korune sa nachádzajú stromy života – často len vo forme ľalie. Vo Velesovej knihe som sa dočítala, že Rusi poznajú slovo budinok, čo má znamenať svätyňu. Hneď som si to spojila so slovom bud, ktoré sa často nachádza v slovanských menách – viď aj Budín, Budatín (pri Žiline) a pod. Tiež tam píšu o pobudovi, čo je zase iný názov pre knieža, duchovného vodcu. Tiež súvisí so slovom bud – tipujem svetlo.

Velesova kniha.

Velesova kniha.

Krásy Slovenska – Pohrebisko veľkomoravského ľudu

Pamätáte si na malý časopis zo socializmu s názvom Krásy Slovenska? V tomto časopise boli vždy nejaké zaujímavé články nielen o krásach Slovenska, o horách, kúpeľoch a podobne, ale aj o slovenskej histórii. Jeden článok bol obzvlášť zaujímavý. Volal sa Pohrebisko veľkomoravského ľudu a písalo sa v ňom o pochovávacích zvykoch za Svätoplukovej doby (naschvál nepíšem „za veľkomoravskej doby“, lebo Veľká Morava u nás nebola). Tu som sa dočítala o posvätných hájoch, mohylových hroboch, pochovávaní v smere východ-západ, aby mŕtvy čelil vychádzajúcemu Slnku, o obetinách a podobne. Dočítala som sa, že medzi hrobmi boli miesta, na ktorých najpravdepodobnejšie rástli mohutné stromy. Taký strom nerastie päť rokov, ale často aj dvesto, tristo rokov, aj viac. Ak na pohrebisku rástli mohutné stromy a Slováci prijali kresťanstvo len 40 rokov pred Svätoplukovou smrťou, tak dochádzame k sporu, lebo za 40 rokov nemohli narásť na kresťanských cintorínoch mohutné stromy. Z toho vyplýva, že posvätné stromy sú predkresťanským prvkom pôvodného predkresťanského duchovna, nie kresťanstva. Tiež bol pri tomto článku obrázok slnečného prívesku, na ktorom bolo slnko obkrútené hadom presne ako v egyptských motívoch. Tento motív som potom použila aj vo svojom gej románe Neviditeľný zdroj.

Pohrebisko veľkomoravského ľudu -  článok o posvätných hájoch a predkresťanskom pochovávaní .

Pohrebisko veľkomoravského ľudu – článok o posvätných hájoch a predkresťanskom pochovávaní .

Anonymova Uhorská kronika

Anonymovú kroniku mi daroval Pavel Dvořák z vydavateľstva Rak. Bola to jedna z rozmočených kníh z vytopeného skladu, ktorá nemohla ísť do predaja. Ďakujem aj za túto knihu, veľmi mi pomohla. Anonymova kronika mi ukázala, že naozaj starí Slováci si vysvetľovali dejiny ináč ako Maďari, preto Maďari mali potrebu prepísať dejiny, čo anonymný kronikár v úvode kroniky aj priznáva. Vraj nechce, aby potulní speváci – igrijci – šírili bludy o tom, ako Maďari došli do Karpatskej kotliny. Tí v skutočnosti zdrhali zbedačení pred Pečenehmi a láskavo prijali od Svätopluka neúrodné pastviny/stepy v Zátisí. Anonymný kronikár si preto vymyslel vojnovú ságu, v ktorej z Maďarov spravil Rambov a zo Slovákov hlupákov.

Anonymova Uhorská kronika písaná na objednávku, aby vylepšila maďarské dejiny.

Anonymova Uhorská kronika písaná na objednávku, aby vylepšila maďarské dejiny.

Staroitalia slavianská a Slovanské starožitnosti

Staroitalia slavianská od Jána Kollára je hotový slovenský poklad a mala by byť vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Aj keď sa Kollár v mnohom mýli, predsa podáva náhľad na podobnosť latinského/etruského jazyka a slovančiny (v jeho prípade češtiny). Pri čítaní som pochopila, aký obrovský význam má oheň a býk v dávnej mytológii. Zistila som, ako sú tvorené názvy miest. Až príliš mnoho pomenovaní má súvis s býkmi. Odporúčam každému, kto má záujem o štúdium slovenských dejín, aby si túto knihu minimálne prelistoval. Určite nebude banovať. Tiež sa dá stiahnuť z internetu.

Rovnako odporúčam prečítať si aj Slovanské starožitnosti od ďalšieho slovenského génia Pavla Jozefa Šafárika. Tam sa možno zase dočítať napríklad o pálení vatier na letný slnovrat, ako sa v jednotlivých slovanských jazykoch nazýval sviatok letného slnovratu a o mnohých iných veciach.

Staroitalia Slavjanská

Staroitalia Slavjanská

Stránka Sclabonia

Svoje pátranie po tajných slovenských dejinách som s pomocou dobrých ľudí postupne zverejňovala na portáli Sclabonia. Stránku som nazvala Sclabonia, čo znamená Slovensko po grécky. Týtmo slovom sa vlastné celé moje pátranie začalo. V slove sa nachádza písmeno beta, ktoré sa do latinky prepisovalo ako prízvučné b alebo neprízvučné v. Tak je Sclabonia vlastne Sclavonia, čo je vlastne Slavonia, teda Slovensko. Mnohí ľudia, ktorí na portáli komentujú články a často môžu prispievať streštenými názormi, mi tiež pomohli posunúť sa ďalej. Dobrá teória musí odolať útoku z každej strany a teda aj nezmyslu. Preto sa nebojím streštených názorov. Verím, že pravda zvíťazí. Netreba sa vzrušovať nad kontroverznými vykladačmi véd, pretože nepravdivé teórie čaká pád. Rovnako tak čaká pád aj našu oficiálnu historiografiu, ktorá nezodpovedá pravde, a pád čaká aj falošné náboženstvá.

Portál Sclabonia.

Portál Sclabonia.

Obrana kráľa Svätopluka

Keď prišlo na lámanie chleba a z Bratislavského hradu sa mala odstrániť jazdecká socha slovenského kráľa Svätopluka, Sclabonia, portál určený najmä pre moje články, spravil kus dobrej práce. Vlastne práve vďaka môjmu portálu a posudku proti Sulíkovej pseudo-politicko-historickej komisii je socha kráľa Svätopluka dodnes vystavená pred hradom. Práve môj občiansko-aktivistický posudok zachránil slovenského kráľa. Sulík ho použil ako protiargument proti neslovenským šialencom a dokonca ho vystavil na stránke Národnej rady slovenskej republiky. Škoda, že z toho nemám spravený screenshot/foto.:))) Myslím si, že jeden človek by ho mohol mať, tak ak ho má, nech mi ho pošle. :))) Žiaľ, už sa mi nepodarilo zabrániť tomu, aby na Svätoplukovom štíte nebol zakrytý dvojkríž – slovenský symbol posvätného stromu života – a tiež, aby nebol odstránený nápis KRÁĽ STARÝCH SLOVÁKOV. Tento nápis, verím, bude raz obnovený a slovenský dvojkríž odokrytý. Kým tieto symboly budú schovaté, slovenský národ bude žiť v duchovnej porobe.

Podľa oficiálnych historikov slovenský kráľ Svätopluk nebol ani slovenský, ani kráľ. Pápež ho menuje titulom REX SCLAVORUM - KRÁĽ SLOVÁKOV.

Podľa oficiálnych historikov slovenský kráľ Svätopluk nebol ani slovenský, ani kráľ. Pápež ho menuje titulom REX SCLAVORUM – KRÁĽ SLOVÁKOV.

Obrana slovenského kráľa Svätopluka. Podarilo sa zabezpečiť, aby zostal pred Bratislavským hradom, avšak protislovenské sily dosiahli svoje a zbavili Svätopluka slovenských symbolov. Sú často platené zo štátneho rozpočtu. Dnes idú proti mojej knihe.

Obrana slovenského kráľa Svätopluka. Podarilo sa zabezpečiť, aby zostal pred Bratislavským hradom, avšak protislovenské sily dosiahli svoje a zbavili Svätopluka slovenských symbolov. Sú často platené zo štátneho rozpočtu. Dnes idú proti mojej knihe.

Vidieť na vlastné oči je lepšie ako stokrát čítať od historikov

Jedného dňa som si povedala, že je síce pekné, že čítam a píšem o slovenských dejinách, no dobré by bolo napísané aj vidieť na vlastné oči a precítiť na vlastnej koži. Preto som sa rozhodla vydať sa na cestu po dávnej Slovenskej zemi. Bola som v Maďarsku na mieste, kde stál Pribinov Blatnohrad, bola som v Stoličnom Belehrade, hlavnom meste Uhorska, tiež som sa prešla dedinami, o ktorých Ján Stanislav písal, že boli kedysi slovenské. Navštívila som aj rímsku usadlosť, z ktorej je dnes múzeum. Tam som mohla vidieť, že dávni ľudia nežili oveľa primitívnejšie ako my dnes. Mali maľované omietky, podlahové vykurovanie a tiež kamenné cesty často oveľa lepšej kvality, než máme v našom hlavnom meste.

Navštívila som aj Rumunsko, konkrétne mesto Oradeu, ktorá sa po slovensky pôvodne nazývala Varadín, čo znamená hrad. Maďari majú z toho slovo vár rovnakého významu. Tiež som bola pozrieť miestnych Slovákov a priviezla som im nejaké slovenské knihy pre deti.

Pochodila som aj Moravu. Bola som v Mikulčickom Múzeu Veľkej Moravy, aj v múzeách v Uherskom Hradišti. V ani jednom z týchto miest som nemala pocit, že sa práve nachádzam v starom Rastislavovom hrade, ktorý bol opísaný ako hrad s nevídanými a ničomu známemu nepodobnými valmi. Nič také nevídané tam veru nebolo. V múzeu som mala možnosť vidieť, ako žili dávni Moravania, aké šperky nosili, čím sa živili a bojovali. Na Morave som tých múzeí pozrela niekoľko. Odporúčam každému, aby ich navštívil.

Aj návšteva múzea v Bojnej na Slovensku ma obohatila. Kým moji priatelia len tupým pohľadom pozerali na vystavené exponáty, ktoré im nič nehovorili, a nudili sa pri mne, ja som vzrušene pobehovala s fotoaparátom a všetko som horlivo fotila. V momente, ako som zbadala nákončia opaskov v tvare dvojkríža, vedela som, že mám dôkaz o tom, že slovenský dvojkríž je skutočne posvätným stromom večného života. Niektoré z vyobrazení totiž naozaj vyzerali ako stromy s plodmi života. Kto si to vie dať dokopy so slovenskými erbmi so stromami a dvomi nebeskými objektmi, vianočným stromčekom, kráľovskými korunami, slovenským lipovým stromom a biblickými zápismi, ten má vyhraté.

Cesta k pôvodnému duchovnu

Posledným štádiom v mojom štúdiu slovenskej histórie bol posun k slovenskému drievnemu duchovnu. Odjakživa som tušila, že kresťanstvo je falošné náboženstvo a že Slovanom a Slovákom nikdy nemôže zabezpečiť duchovnú slobodu. Žiadne náboženstvo, ktoré sa pasie na homosexuáloch, nemôže byť vo svojej podstate krištáľové. Postupne som sa snažila objavovať predkresťanské duchovno. Žiaľ, zmienok je poskromne, no predsa sa spomínajú najmä kult ohňa a býka. S tým súvisí kult Slnka a stromu večného života. Iršova kniha Slovo o Slovanoch, ich démonoch a bohoch ma síce naštartovala, ale presvedčila len veľmi obmedzene. V každom prípade to bola dôležitá kniha, ktorá ma ovplyvnila a bez nej by moja cesta nebola úplná. Miestami ma značne rozčuľovali niektoré názory, no dnes pripúšťam, že časť z nich sa mohla zakladať na nejakom skutočnom podklade (kult hada a podobne). Ťažko však overiť tieto veci, lebo literárnych zdrojov je naozaj poskromne.

Návrat Slovenov

Ohľadom slovenského drievneho duchovna ma oslovila Žiarislavova kniha Návrat Slovenov, ešte to pôvodné vydanie. Ku mne sa kniha dostala, paradoxne, v češtine.:)

Cyril a Metod, koniec našej kultúry

Pri skúmaní duchovna som nemohla opomenúť kresťanstvo a jeho duchovnú filozofiu. Pri tejto príležitosti som sa pozrela na dvoch vierozvestcov – Cyrila a Metoda. V knihe Život Konštantína Cyrila a život Metoda som sa dočítala, že títo svätci neboli až takí svätí, za akých ich pokladáme. Kým Metod sa v opise prejavuje ako vydierač, Cyril zase ako ničiteľ prírody, keď sám rúbe do posvätného stromu, aby ho zničil a spálil. Tu som pochopila, že posvätný strom večného života nemôže byť duchovným prvkom kresťanstva, pretože ak by bol, Cyril by posvätný strom nikdy nezoťal. Marsina, signatár kolokvia proti pseudohistoriografii, ktorý napísal knihu Metodov boj, má na Metoda asi iný pohľad. Možno aj preto tie útoky proti mojej knihe.

V knihe Život Konštantína Cyrila a život Metoda sa píše o Metodovi vydieračovi a Cyrilovi drevorubačovi.

V knihe Život Konštantína Cyrila a život Metoda sa píše o Metodovi vydieračovi a Cyrilovi drevorubačovi.

Biblia

Čerpať som musela aj z Biblie, hoci nerada. Žiaľ, hoci je Biblia len zbierkou rozprávok, predsa aj ona má v sebe isté racionálne jadro, teda malý kúsok pravdivého alebo skresleného opísania istých dávnych skutočností. Tak som mohla pri čítaní Biblie pochopiť, čo to vlastne je strom života. Židia strom života nevymysleli, iba ho zapísali. Strom života je symbolom spravodlivosti. Ak sa z jeho ovocia naje spravodlivý človek, tak bude žiť večne. Kresťania prevzali strom života, lebo iné im nezostávalo, no skutočne vrúcny vzťah k nemu nemajú. Je to aj logické, lebo toto náboženstvo povýšilo človeka nad ostatnú prírodu, vrátane zvierat a stromov.

Lipa, drevo življenia

Vyššie spomenutý Anton Škerbinc, Slovinec žijúci v Kanade, ktorý mi daroval knihu Veneti…, mi k písaniu mojej knihy o slovenskej histórii pomohol opäť. Napriek pokročilému veku preskenoval a poslal mi prefotený rozsiahly článok Jožka Šavliho Lipa, drevo življenia (Lipa, strom života), ktorý sa v roku 1982 objavil vo viedenskom časopise Glas Korotana (Hlas Korutánca). V tomto článku som sa mohla dočítať mnoho informácií o stromoch života – napríklad aj o tom, že v rannom kresťanstve sa strom života zobrazoval symbolom kríža. Teda kríže dodnes symbolizujú strom večného života, nie Ježišovu šibenicu. Teší ma a presviedča v názore, že svet nie je taký zlý, ako sa javí, keď mi úplne neznámi ľudia pomohli, aby oživili slovanského ducha. Ďakujem po druhýkrát.

Článok Lipa - drevo življenja (Lipa - strom života). Slovinský pohľad na strom večného života.

Článok Lipa – drevo življenja (Lipa – strom života). Slovinský pohľad na strom večného života.

Kult Slnka, ohňa, býka a rodostromu bol celosvetový

Aby som vedela zrekonštruovať slovenské drievne duchovno, musela som zájsť aj do iných kultúr, aby som tam odkukala kult Slnka, býka, ohňa a rodostromu. Predpokladala som, že ak tento kult vyznávali aj iné národy, tak spôsob vyznávania sa nebude príliš líšiť a môžem sa ním inšpirovať. Je to úplne prípustný spôsob práce a bádania. Čriepky z pôvodného duchovna mi potvrdili, že vo svojom predpoklade som sa nemýlila. Kult býka poznali napríklad aj Egypťania. Tiež mali kult posvätného stromu večného života. Posvätné stromy dokonca znázorňovali aj na sarkofágoch egyptských faraónov. Zistila som, že kedysi existovalo niečo ako svätá trojica, kedy sa v trojici znázorňovali nebeské objekty Slnko, Mesiac a Venuša. Paralely z pôvodného slnečného kultu som napokon zapracovala do nového Slnečného katechizmu v závere mojej knihy, kde sa nazýva Slovenská náuka. Je to vtipne prerobený Katolícky katechizmus podľa zmyslu pôvodnej slnečnej viery. Ježiša som zamenila za Slnko a Boha za býka. Myslím si, že všetci kresťania sa tomu veľmi potešili.

Vľavo Kudurru z Uru, hraničný kameň. Svätá trojica - Venuša, Mesiac, Slnko. Rok asi 1500 pred n.l.. Vpravo stéla kráľa Nabonida uctievajúceho Mesiac, Slnko, Venušu. Rok 552 pred n.l..

Vľavo Kudurru z Uru, hraničný kameň. Svätá trojica – Venuša, Mesiac, Slnko. Rok asi 1500 pred n.l.. Vpravo stéla kráľa Nabonida uctievajúceho Mesiac, Slnko, Venušu. Rok 552 pred n.l..

Kontroverzné knihy

Prečítala som aj kopec kontroverzných kníh. Nachádzalo sa v nich dosť veľa nepravdepodobných myšlienkových konštrukcií a predpokladov. Knihy od Cyrila Hromníka považujem za dosť vystredené, napriek tomu som ich citovala vo výnimočných prípadoch pre úplnosť.

Kniha O Slovanech úplně jinak od Antonína Horáka je podľa mňa mimo asi najviac zo všetkých. Horák sa tiež, podobne ako Ján Kollár, pokúša rozlúštiť etruštinu pomocou češtiny. Bolo to pre mňa smutné čítanie, plné úplne základných nezmyslov. Nikdy by som však tieto knihy nevyhodila z mojej knižnice. Aj oni prispeli k môjmu poznaniu. Nie som hlúpa, aby som nevedela odfiltrovať nezmysly od pravdepodobných vecí. Ľudia nie sú hlúpi, preto nepotrebujú upozornenia na to, aby vedeli, ako majú čítať knihy.

Kniha O Slovanech úplně jinak je podľa mňa dosť fantastická kniha. Má úplne začiatočnícke logické chyby.

Kniha O Slovanech úplně jinak je podľa mňa dosť fantastická kniha. Má úplne začiatočnícke logické chyby.

Rôzne iné knihy

Pri svojej práci a pri štúdiu som používala mnoho iných kníh, ktoré tu vôbec nezmieňujem. Sú to rôzne publikácie na rozličné historické témy z doby dávnej, ale aj súčasnej. Nedá sa vymenovať všetko. To ani nie je účelom tohoto článku. Tento článok má ukázať čitateľovi knihy, ktoré mne dali najviac. Čitateľ by mal pochopiť, že skúmanie dejín nie je iba o prečítaní jednej knihy. Okrem rôznych zdrojov treba použiť najmä vlastné kritické myslenie. A povedala by som, že najmä zdravý sedliacky rozum.

Vznik knihy Pátranie…

Kniha Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu vznikla vlastne úplnou náhodou. Nikdy som nemala ambície napísať knihu o slovenskej histórii. Dejiny som skúmala najmä preto, aby som ich mohla opísať vo svojom gej románe Neviditeľný zdroj, ktorý sa momentálne nepredáva. Keďže mnoho ľudí považovalo historické fakty v Neviditeľnom zdroji za nepodloženú fikciu, povedala som si, keď som zase raz bola nezamestnaná, že aj tentoraz ten nedobrovoľne získaný voľný čas nejako zmysluplne využijem. Tak som začala spisovať svoje články zo Sclabonie a nejaké ďalšie zistenia. Najskôr som chcela napísať len krátky bulletin, no po troch dňoch som názor zmenila a začala som písať knihu. Povedala som si, že kým z bulletinu knihu nespravím, z knihy bulletin spravím hocikedy.

Takýto pracovný bordel mala Blažena Ovsená doma počas písania Pátrania po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Knižky boli všade, aj na zemi.

Takýto pracovný bordel mala Blažena Ovsená doma počas písania Pátrania po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Knižky boli všade, aj na zemi.

Vydanie a podstrihnutie knihy – knižné podstrižiny

Mojej historickej knihe som nerobila žiadne poriadne promo. Podstrihnutá bola vlastne v tajnosti, v úzkom okruhu mojich známych. Mám z toho aj videozáznam. Ani som netušila, že iní autori tiež píšu svoje alternatívne pohľady na slovenskú históriu. Preto ma prekvapilo, koľko podobných kníh sa zrazu vyrojilo. Moju knihu som nepísala pre zisk. Vlastne som nemala ambície ju ani vytlačiť, rovno som ju ponúkla čitateľom zadarmo v pdf verzii. Na Sclabonii sa dá zadarmo čítať až dodnes. Až po nejakom čase sa samotní čitatelia dožadovali tlačenej verzie a sami mi sprostredkovali kontakt s vydavateľom. Tak vznikla moja kniha Pátranie po tajných dejinách a slovenskom duchu. Ak ju chcete mať aj pre budúce časy, bolo by dobré, aby ste si ju kúpili v obchode. Je dobré mať knižku doma v kvalitnej väzbe. Už nehovorím o tom, že kúpou knihy podporujete aj mňa a aj vydavateľa Eko-kozult, ktorý jej šírením robí záslužnú činnosť a osvetu medzi Slovákmi.

Prvé pdf vydanie Pátrania...

Prvé pdf vydanie Pátrania…

Knižné podstrižiny.

Knižné podstrižiny.

Ako moja kniha nasrala neschopných

Moja kniha, dieťa náhody, prišla na tento svet do veľmi nepriateľského prostredia. Asi som tou knihou musela niekomu poriadne stúpiť na otlak, pretože sa po čase dostala na index (čierny zoznam). Istí ľudia robia všetko pre to, aby sa nedostala až k čitateľovi. Používajú na to rôzne hanopisy, označujú knihu kontroverznými nálepkami, prípadne ju sťahujú z predajní kníhkupectiev, aby nebola na očiach kupujúcich. Normálne sa cítim poctená, že som im stála za námahu. Ak si nejaký namyslený arogantný nímand zo Slovenskej akadémie vied, resp. z nejakého sprofanovaného pravicového internetového plátku, myslí, že som si knihu Pátranie… vycucala z prsta, tak je veľmi na omyle. Zatiaľ mám na rukách všetkých desať prstov. Samozrejme, môžem sa v niektorých veciach mýliť ako každý.

O názve knihy

Na základnej škole som sa o dávnej Slovenskej zemi nedozvedela nič. Táto história bola predo mnou UTAJENÁ. Práve preto som dala knihe názov „Pátranie po TAJNÝCH slovenských dejinách a slovenskom duchu„. Jeden môj známy mi navrhol, aby som vyhodila zdvojené slovo „slovenský“ a použila ho v nadpise len raz, aby to lepšie znelo, teda aby názov bol „Pátranie po tajných slovenských dejinách a duchu„. Ja som to rázne odmietla so slovami: „Nie, nech je tam to slovo ‘slovenský’ dvakrát, aby neprajníkom slovenskej obrody vykľalo oči. Nech sa musia dvakrát pozerať na to, čo toľko neznášajú.“ Zdá sa, že im to naozaj vykľalo oči, lebo kniha je, ako som už spomenula vyššie, na indexe. Názov knihy mal aj podtitul, ktorý sa po kompromisnej diskusii s vydavateľom dostal na druhú stranu obalu: „… alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať„. Dnes sa naozaj nemáte koho opýtať na duchovnú obrodu slovenského národa, pretože oficiálni historici v týchto rámcoch neuvažujú. Jediná, kto vám môže odpovedať na vaše nezodpovedané otázky, som ja. Preto vám odporúčam, aby ste si prečítali moju knižku, možno vás niečím obohatí. Týmto by som opis mojej cesty za Pátraním po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu ukončila. Moje pátranie však pokračuje aj naďalej.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult. Na obálke je zobrazená Svätoplukova slovenská koruna, zrekonštruovaná podľa predstáv Blaženy Ovsenej. Pri rekonštrukcii sa autorka inšpirovala korunami z iných kultúr najmä z Ruska a Ázie. Na korune sú dvojkríže - stromy života - symboly spravodlivosti. Trblietka predstavujú plody stromu života, ovocie, ktoré dáva spravodlivým ľuďom nesmrteľnosť. Závesy, ktoré mala koruna mať, sa už na obálku nevmestili, ale s najväčšou pravdepodobnosťou na korune boli, ako sú aj na uhorskej alebo kórejských korunách.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu – tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult. Na obálke je zobrazená Svätoplukova slovenská koruna, zrekonštruovaná podľa predstáv Blaženy Ovsenej. Pri rekonštrukcii sa autorka inšpirovala korunami z iných kultúr najmä z Ruska a Ázie. Na korune sú dvojkríže – stromy života – symboly spravodlivosti. Trblietka predstavujú plody stromu života, ovocie, ktoré dáva spravodlivým ľuďom nesmrteľnosť. Závesy, ktoré mala koruna mať, sa už na obálku nevmestili, ale s najväčšou pravdepodobnosťou na korune boli, ako sú aj na uhorskej alebo kórejských korunách.

22 Responses to Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

  1. Denis píše:

    Za týždeň čítania nezvládnem ani štvrtinu tejto knihy. 10 min čítam postupne text, potom 20 min. hladám súvislosti po jednotlivých kapitolách a tri hodiny na internete hladám riešenie. Pán Oskar Cvengroš publikuje na webe už pekných pár rokov a tak som s jeho tvorbou v celku oboznámený a to bol aj dôvod, prečo som si jeho pomerne drahú knihu kúpil. Ak poviem že Frankovia boli Sloveni, na základe akýchkolvek podkladov som k tomu dospel, tak musím hladať vysvetlenie, či podporu v genetike. To jednoducho nesedí.
    O pôvode Frankov som na webe čítal inú fantastickú teóriu a to, že Frankovia boli Rímska légia z Panónie, zložená výlučne z žoldnierov z miestnych obyvatelov – kresťanov. Keď Rommaioni vypratali Panóniu, tak táto légia odmietla vrátiť sa za Dunaj a začala si žiť vlastným životom. Našla – vydobila si priestor na rozhraní Gálov a Alemanov a založili kresťanské královstvo na spôsob bojových rádov ako napr. Rád Maltézskych rytierov. Táto teória napriek tomu že sa zdá ako totálne sci-fi vysvetluje prijatelným spôsobom, ako mohol byť kniežaťom niekto so Slovenským menom, ale genetickú stopu R1a1 v danej oblasti zanechali minimálnu, pretože velitel légie, budúce knieža mohol byť Sloven a aj časť legionárov, ale ich Y-DNA sa utopila v mori R1b1.
    Ďalšia možnosť je, že Frankovia už v dobách narodenia Krista boli pomiešaný väčšina R1b1 s menšinou R1a1, prípadne aj s I xxx a zhodou náhod bol ich kňazom- kniežaťom niekto, komu dali rodičia Slovenské meno, či boli priamo Sloveni, možno aj s R1a1. Nemôžme vylúčiť ani to, že Knieža s R1b1 mal jednoducho len Slovenské meno.
    V každom prípade teória, že Frankovia boli čistokrvný Sloveni R1a1 nemá oporu v genetike.

    Pre Metoda: svi Slovene govoria, ali reču, ali rozmuviaju, toliko u Slovačky nekaki vravia. Však sa o tom verejne píše, napr. Irša, že časť Stredoslovákov sem prišla s Avarmi, aj to boli pomiešaný už s bohvie kým, ale podla toho vravectva by si ich mohol vypátrať. /Ber to prosím ťa ako veselé rozprávanie/
    K Slovenom v Taliansku, podla všetkého sú to Sloveni nie s R1a1, ale s I2a1, Sloveni na východnej starane Jadranu majú I2a1b a tí na západnej strane I2a1a. Podla lúštenia A.Horáka sa však zrejme jedná o totožnú jazykovú skupinu. Ich zretelnú genetickú stopu nájdeme aj vo V-Andalúzii. Takže tých „našich“ Vandalov – Slovenov beriem, ale bude to zrejme trochu zložitejšie.

  2. Metod J. Sláv píše:

    Hej, Denis, „išeu Macek do Mauacek, šošovičku muácic …“ 😀

    No, a u nás s „kompjutermi“ vyššej inteligencie je „levica“ samica leva,
    a tá sa nám nepletie s ľavicou ani lavicou 👿

    A čo sa týka starobylosti, tak dakto naučil PRA-Indov „vravieť“, lebo po sanskrtsky VRAVÍM = BRUVÉm, A NÉ „RÍKÁM“ 👿 👿 👿

    Až od Horáka som sa dozvedel, že dajakí Slovania vôbec žijú v Taliansku,
    severo-východne od Ríma v Molisanských horách – ale bacha oni sa považujú za katolíckych Chorvátov, nie za pravoslávnych Srbov, tak aby si neschytal „jennu pravačkú, a druhú lavačkú“ 😀

    Neviem, či to spomínal Horák, ale údajne, aby ich odučili vravieť po srbo-chorvátsky, tak ich deťom za éry Musolíniho prepichovali jazyk ihlou, ako trest za slovančinu – IRÓNIOU OSUDU JE, ŽE DNES SI „ZACHLADENÍ PUBIŠI“ NECHÁVAJÚ PREPICHNÚŤ JAZYK „AKO ODMENU PRE SVOJE POMÝLENÉ EGO“.

    A „BOMBOU“ JE, ŽE POZDRAV „ČAU“ = CIAO VZNIKOL Z POZDRAVU „SKLAVO“, KTORÝ SA POUŽÍVAL AKO POZDRAV „SERVUS“ U NÁS §§§

    Apropos, RIŤ a RYŤ – Y (ypsilon) pôvodne slúžilo na zápis U – A TAK VIEME,ŽE „GERMÁNSKE RUNY“ SÚ NAŠE STARÉ „RYNY“ OD „RYŤ“ !!! !!! !!!

    Padnite na riť všetci „manifestatívni“, ako aj skrytí „pangermanisti“ §§§

  3. Denis píše:

    Musím uznať Metod, že s tebou je vždy sranda. TY máš možno ľavicu, ale my máme lavačku, alebo dal mu “ zlavú“ prípadne a sa mení na e a je s toho levá ruka a dobre a velmi presne vieme čo kto hovorí. Tá tvoja ľavica je pojem politický a v nárečí sa to povie levica a to na čom sedíš je lavica, rozdiel je markantnejší ako pri 2avica – lavica, nie? Tá snaha velmi presne vyjadriť písaným slovom jeho zmysel je smiešna a nepotrebná, lebo v hovorenej reči sa nedá uplatniť. Príklad: RIŤ a RYŤ, písmom síce rozlíšiš a odlíšiš ale v reči nie, významu rozumieme len z kontextu vety. Okrem toho západoslovenské /a asi aj východoslovenské nárečia/ máme starobylé dvojhlásky dokladajúce autenticitu „našej“ Slovenčiny ako tej pôvodnej reči Slovenov. Mám kamaráta ktorý velmi bazíruje na spisovnej Slovenčine, minulý týždeň som sa dozvedel, že do začiatku základnej školy nevedel po Slovensky ani ceknúť a Slovensky sa učil z gruntu. Podarilo sa mu to vynikajúco, nepoznať na ňom že je pôvodom Maďar. Ale chýba mu to čo my ostatní Slováci máme, to je nárečový základ, či podklad na ktorom staviame spisovnú Slovenčinu. To je bohatosť nášho jazyka, naše nárečia, tie dokladajú našu starobylosť a sú pre náš národ podstatne dôležitejšie ako nejaká momentálna forma spisovnej Slovenčiny. Veď si len pozri staré filmy, ako sa len počas našej generácie zmenila.

    K tej Etrusčine, čo teda hovoríš na Horáka? Ty to písmo čítaš ako? V Etrúrii som bol, v Papulónii a na Elbe, inšpirovaný Horákom a pôjdem tam ešte raz, spojím to aj zo Sardíniou. Keby vyšiel čas, tak aj pozrieť sa do hôr v Itálii, do vnútrozemia na staré cintoríny v opustených dedinách, či tam nie sú Srbsky znejúce mená.

  4. Metod J. Sláv píše:

    Denis,

    asi si si neuvedomil, že ten Kazinczy je „zmaďarizovaný“ zo slovänského
    KAZInCSKÝ – „maďarčiny fabrikanti“ totižto skrátili naše -SKÝ na -Y / -I,
    viď „dunai“ = „dunajský“.

    Ja maďarčinu riešim len „ľavou zadnou“, lebo „rukami“ riešim ETRUSČINU !!!

    Dozvedel som sa „s hrôzou“, že NAJČASTEJŠÍM NÁPISOM NA ETRUSKÝCH NÁHROBKOCH JE

    „ZIVAS AVILS XXX“, kde to XXX JE ČÍSLO !!! !!! !!!

    A TÍ ZÁPADNIARSKI „NEDOUKOVIA“ V SLOVANSKÝCH JAZYKOCH TO PREKLADAJÚ:

    „“ZOMREL“ XXX(„-ročný“)“ §§§ §§§ §§§

    (The value of
    Most have already seen that is surely relatable to well attested phrases in Etruscan, most notably ‘lived 76 years’ (inscription known as TLE 880). Since is without a doubt ‘to die’ in Etruscan, there is strong likelihood that Lemnian šivai means ‘died’ and thus the person to whom this stele is dedicated had died at the age of 60.- mlahanas.de/Greeks/LX/LemnianLanguage.html)

    No, a čo sa týka „fuj-mäkkého-ľ“, TAK VEDZ:

    Vyspelejšie počítače „uvažujú“ v „bohatších“ na bity „slovách“ (lebo „poznajú“ len dve „hlásky“, t. j. „1“ a „0“).

    KEBY VYSPELÉ POČÍTAČE „POZNALI“ VIAC AKO TIE DVE „HLÁSKY“, KTORÝ JAZYK
    BY SI „ZVOLILI“ – TEN CHUDOBNEJŠÍ JAZYK BEZ Ľ, ALEBO TEN BOHATŠÍ S Ľ ???

    Pre „natvrdlých“ používateľov Slovenčiny tu mám odkaz:

    Slovenčina pozná dve slova ĽAVICA (ľavá ruka, …)a LAVICA ( „podlhovastá stolička“, …);

    Slovenčina pozná dve slová ĽUD (väčšina národa, …) a LUD ( v preLUD, LÚDiť od dakoho dačo, či vyLUDZovať tóny)

  5. Denis píše:

    Každý zaostalý, či zaostávajúci národ mal svojho Kazincziho, či Kazinčských, ako Češi, tak aj Slováci. Maďari majú vela výpožičiek zo Slovenčiny, ale sú to takmer výlučne podstatné mená, najmä pomenovania v odbornej terminológii. Ten patak je možné považovať za výnimku, ktorá však dokladá že na formovaní maďarského jazyka sa okrem Kazicziho podielalo aj mnoho Slovákov, povedal by som že ľud, nie vzdelanci. Nájdi však nejaké slovesá, neodvodené z podstatných mien a nie prosím notorický príklad munka – munkáš/ robiť – robotník zo slov. muky.
    Čo sa týka spisovnej Slovenčiny aj s jej poondeným makým Ľ, tak vieme ako Slovenčina vznikla a žial omyl Ludevíta Štúra, toho nášho pravých Slovákov „odrodilca“, už nebude nikdy oficialne napravený. Pretože praví Sloveni, milý Metod, potomkovia Rastislava, Pribinu, Svätopluka to sme my, Slováci zo západu. Žial na velikú hanbu nášho národa nás nútia používať to priblblé Ľ, cudzorodý prvok k nám nepatriaci, ale garantujem ti že my sa nedáme. A ver mi, že ak by o tom rozhodoval lud a nie priblblí intelektuáli, aj to tvrdé Y, zvané aj Ypsilon by bolo dávno v čertoch. Namiesto tohoto podvodu na Slovákoch by sa mohli deti v škole učiť rétoriku a hlavne by sa mali oboznámiť zo všetkýmu Slovanskými jazykmi, pretože Slavianofilstvo, to nie je o Ruskom impériu a Ruštine, ale o všetkých Slovanských rečiach.
    O Maďaroch a O. Cvengrošovi, pokial bude písať také veci, že Frankovia slúžili v Západorímskom vojsku, obdobne ako Normani vo Východorímskom, tak to bude mať so svojimi závermi u kritických čitatelov ťažké.
    Metod, držím ti palce v tvojom bádaní a pametaj na komunistické heslo, trocha sebakritiky súdruhovia. Nezaškodí a neublíži.

  6. Metod J. Sláv píše:

    Prečo MAČARI „MONDokujú“?

    Všimnite si to „MOND“, čo je v maďarčine „povedať, hovoriť“ a latinské „MUNDus“, ktoré bolo „romanizované“ („zvugarizované“) na „MOND-“ , viď NAŠE „MONDénny“, čo je z „VRANŠTINY“ „SVETÁCKY, VEĽKOSVETSKÝ“ §§§

    Pred cca 30 rokmi ma moja, vtedy cca 70-ročná, stará mama, ktorú „sa snažili v iškole naučiť aspoň maďarský Otčenáš“, zaskočila otázkou:
    „ Medko, a prečo ty nerozprávaš pekne PO PANSKY ?“ Ja jej na to: „Starká, a to je ako?“ Ona: „Nuž, TAK TVRDO.“

    Nuž, tak „po pansky“, „veľkosvetsky“ dnes VŠETCI „ODKOPÁVAJÚ ASPOŇ“ MÄKKÉ „Ľ“ , OPIČIAC SA PO NEDÁVNYCH „PÁNOCH“ ČECHOCH §§§

    Apropos, mäkké „ľ“ – „Mačari“ z neho urobili „j“, viď „rusko-rusínskym polnoglasím“ „deformovaný“ slovenský KRÁĽ na maďarského KIRÁLYa, čítaj KIRÁJa §§§ §§§ §§§

    Už som na web minimálne raz písal, že JE ZARÁŽAJÚCE, PREČO „TAKÝ SVETÁCKY“ NÁROD, KTORÝ PRI SVOJEJ ÚDAJNEJ CESTE „CEZ POL SVETA“ MUSEL PREBRODIŤ NESPOČET POTOKOV A RIEK, SI MUSEL „POŽIČAŤ“ slovo PATAK OD NÁS, A SLOVO PRE RIEKU SI DOKONCA MUSEL „VYFABRIKOVAŤ“ Z LATINSKEJ SKRATKY „fl.“ POUŽÍVANEJ NA MAPÁCH NA OZNAČOVANIE MIEN RIEK, a to ešte pekne čisto po slovensky vyslovenej „F° Ľ° “ – Z TOHO maďarské „FoLYó“, pôvodne čítané „FoĽó“, dnes „FoJó“ §§§ §§§ §§§

    Hlavným KONŠTRUKTÉROM MAĎARČINY JE NÁŠ „skurven-rodák KAZInČský“ Fr. KAZINCZY (sk.wikipedia.org/wiki/Franti%C5%A1ek_Kazinci) , KTORÝ VYFABRIKOVAL 10 000 MAĎARSKÝCH SLOV, ŽE VRAJ Z „MAĎARSKÝCH ARCHAIZMOV“ §§§ §§§ §§§

    Úmelosť, „vyfabrikovanosť“ maďarčiny si všimol , podľa mojich vedomostí, ako prvý pán J.Handžárik (beo.sk/rozhovory/931-julius-handzarik-uz-nebolo-mozne-mlcat), a doslova, v tieto dni, svoj názor na Maďarov a ich maďarčinu publikuje na svojom webe pán O. Cvengrosch (tajnedejiny.sgo.sk/?p=1628), ktorý používajúc svoju neškolenú „etymológiu“ sa stotožnil s mojou etymológiou slova FOLYÓ, ale „samozrejme“ ma necitoval 👿

    TAKŽE TZV. MAĎARČINU SME SI VYKONŠTRUOVALI SAMI, A SAMI SME SA JU AJ NAUČILI §§§ §§§ §§§

    P. S.:
    Viď „ívent“ (toť príklad dnešného „poangličovania sa“ 🙁 ) z filmu „Ako divé husi“: Maďarský otec nevesty, ktorý si vynútil vydaj svojej dcéry za nastávajúceho zaťa podmienením, že zať musí perfektne hovoriť po maďarsky, sa zaťovi na svadbe PRIZNAL K SVOJMU SLOVENSKÉMU PÔVODU Z ORAVY §§§

  7. Denis píše:

    Metod, tvoja húževnatosť je neuveritelná, ale akokolvek budeš dokazovať že oni sú naši, tak musíš aj vysvetliť prečo im nerozumieme, ak teda neovládame maďarčinu. Genetika je super, ale kto ich naučil po Maďarsky a prečo?

  8. Metod J. Sláv píše:

    Dôkazy, a koľko ich ešte treba???

    Veď v matematike stačí jeden dôkaz, a to „matematika je veda vied“ (lebo až keď je jav popísaný vzorcom, tak ustávajú „škriepky“ medzi „humaniťákmi“ = humanitne vzdelanými k „cituj a debatuj, cituj a debatuj, cituj a debatuj, …“ 👿 )
    Apropos, MATEMATIKA je predsa jazyk symbolov, či symbolický jazyk, ALE VŽDY JE TO LEN JAZYK !!!
    V matematike „nepovieme/nenapíšeme“ napr. „jeden a jeden sú dva“, ale napíšeme „1 + 1 = 2“, ALE LOGICKY JE TO TO ISTÉ !!!

    PRETO SA NA NÁŠ JAZYK, NA NAŠU REČ, NA NAŠE SLOVÁ DÍVAM PRESNE TAK, AKO NA MATEMATICKÉ VZORCE = LOGICKÉ VÝROKY PRESNE POPISUJÚCE REALITU !!!

    Pri štúdiu angličtiny som si uvedomil, že človek mysliaci „po anglicky“, má „problém s logikou“ 👿

    Napríklad jedno slovo „mu nič nehovorí“, až vo vete chápe jeho význam §§§ „Angličan“, keď vidí napísané jedno anglické slovo, nevie hneď určiť, pochopiť, či je to podstatné meno alebo prídavné meno, alebo či je to sloveso, a o význame – vnútornom obsahu slova už ani nehovorím 👿 – viď,
    „Angličan“ prichádza na svet „in delivery“ v „maternity hospital“, kde ako prvé bytosti uvidí „obstertrician“-a a „midwife“, ale „napriektomu“ oslavuje „birthday“ a žije v „nation“-e, A POTOM VYSVETLITE JEDNÉMU „AMÍKOVI“, „ČO JE TO NÁROD“ 👿 👿 👿

    My Sloväni v tom máme jasno: prichádzame na svet „pôrodom“ v „pôrodnici“, ako prvých uvidíme „pôrodníkov“, oslavujeme „narodeniny“ a žijeme v „národe“, ktorý má už konečne vlastný štát !!!

    TAK UŽ RAZ A NAVŽDY POČÚVAJME MATEMATICKÚ LOGIKU NÁŠHO JAZYKA, NAŠEJ REČI !!!

    A mám ďalší DÔKAZ:

    Na FB „Maďari, pôvod“, síce tvrdím, že „Magy-ar or(o)sz-ág = Slov-an rus-vetva“, ale mám stále viac argumentov, že to

    Maďar vychádza ako kalk (doslovný preklad) slova Slovan do „staro-maďarčiny“, len ak k problému pristupujem čisto lingvisticky, t. j., že maďarčina je prirodzený jazyk, ktorý prišiel k nám dakde od Uralu.

    AK VŠAK SA NA SLOVO MAĎAR POZRIEM ZOŠIROKA (INTERDISCIPLINÁRNE), TAK SOM STÁLE VIAC PRESVEDČENÝ, ŽE

    MAĎARI SÚ SLOVANIA (je to potvrdené aj geneticky Cavalli-Sforzom), presnejšie ODRODIVŠÍ SA SLOVENI,

    KTORÍ MENO DOSTALI OD BAHNITÉHO A MOČARISTÉHO PROSTREDIA „BAHNONIE“ = MOČÁRIE/ MORAVIE !!! (A ten fakt, že slovo „Maďar“ sa dá etymologizovať ako „Slovan“ je len „irónia osudu“.)

    Predvčerom som sa zas dostal k tzv. Geografovi bavorskému, a rozlúštil som záhadu „kto to boli tí MARHARI“, popri tých Merehanoch = MEREBANOCH, čo je opravené čítanie po všimnutí si, že pisár písal „b“ podobne ako „h“.

    Tzv. Geograf bavorský (Bavor pôvodne Baiuvar), ktorý ako BEZPROSTREDNÝCH SUSEDOV RIŠE VRANKOV, založenej MORAVCOM (Merovechom) pôvodom z „Bahnonie“ (viď Gregorii TVRONIENSIS Apiscopi Historiae Francorum), uvádza od severu na juh postupne:

    Betheimare … ,
    MARHARII … = Marharii = Mařarii = Mažarii = MAČARII => Turci „odišli“ s Mačaristanom
    Vulgarii regio …

    AŽ AKO SUSEDOV TÝCHTO BEZPROSTREDNÝCH SUSEDOV, TEDA SUSEDOV V DRUHOM RADE, BA MOŽNO POVEDAŤ AŽ V TREŤOM RADE, V KTOROM „NABRAL“ VÝCHODO-ZÁPADNÝ SMER, UVÁDZA

    Ungaro-v po Lucolanoch a pred Vuislanmi, Sleenzanmi, Lunsizmi, …

    Z toho výplýva, že U(n)gari boli slovanským kmeňom sídliacim v povodí rieky UH / UG / UŽ, a pravdepodobne aj hlbšie v Charbatoch / Karpatoch, keď ich brali ako dynastiu (K)ARPADOVCOV !!!

    Preto PRI CESTE NA SVÄTOPLUKOV TRÓN MUSELI ÍSŤ CEZ LABORCOVU MŔTVOLU §§§

    No, a napokon, arabské Ibn Rustovo al-Magˇgaríja (= Madžgaria) je pokus o verný zápis slovanského MOČARia – to „džg“ je tam preto, lebo arabčina nepozná „č“ !!! !!! !!!

  9. Denis píše:

    Snažím sa prísť na to prečo je to tak, ako píše v poslednom príspevku Valamír. Mám dojem že v mnohom je to o pojmoch. Historici vo všeobecnosti nemajú problém s teóriou, že Sloveni sú aborigénne obyvatelstvo, problém bude asi v tom, že niekedy niekde na nejakej konferencii sa dohodli, že Slovanov-Slovenov budú takto nazývať až od 5. – 6. storočia a Slovenov – Slovákov až omnoho neskôr. To je to čo irituje amatérskych bádatelov, ale mi tiež nemáme jasno v pojmoch, už len samotné použitie názvu Slovan – Sloven, kedy môžme hovoriť už o Slovenoch a kedy by sme mali používať výraz Protosloveni a ak odmietneme pre R1a1 výraz Indoeurópania, tak ako by sme ich mali správne volať a kto budú-boli Protoeurópania atď.

    Bádanie A.Horáka nie je osamotené a treba ho dať do súvislosti z Vinča kultúrou a s nálezmi v Lepenskom Vire. /Okolo múzea Lepenski Vir /Srbsko/ som šiel 2x a neidentifikoval som, že to je to slávne muzeum, takže MUSIM sa tam vrátiť./ V tomto kontexte je Horák úplne kompaktibilný s najnovšími poznatkami, otázku jeho spochybňovania môžme postaviť maximálne tak, či vedel o lúštení svojich predchodcov, či súputnikov a či od nich neopisoval. Jeho ďalšie závery mimo lúštenia v ničom nevybočujú s toho smeru, v akom píšu dnešný bádatelia, teda vidí Slovanov skoro všade /a oni tam zrejme aj boli/. Osobne vidím jeho največší prínos v tom, mimo lúštenia, že zverejnil informácie o tom že Ježiš Kristus z Nazaretu nebol žid, ale bol svetlokoží, modrooký blondiak, rovnako ako jeho matka Mária, teda presne takí, ako ich zobrazujú na plátnach a mozaikách starí majstri v Taliansku /múzeá Florencia a Ravena/. To vrhá nové svetlo na počiatky kresťanstva a ak tie listiny- úradné hlásenia nie sú podvrhom, tak aj vysvetlujú prečo tmaví semiti neprijali nové učenie, prečo ho popravili a dáva bielym polnohospodárom zásadný podiel na vzniku celosvetového náboženstva.

  10. Valamir Magyár píše:

    Ad Blažena Ovsená
    Oficiálna história Slovákov aj ich predkov Slovenov je jednoznačne prekrútená a deformovaná, ibaže táto deformácia nemôže vo svetel nových, stále narastajúcich poznatkov obstáť. Čudujem sa že mnohí profesionálni historici si neuvedomujú ako budú onedlho v očiach slovenskej verejnosti vyzerať.
    A jednu poznámku k vašej poznámke ako sa názov rieky Morava interpretuje ako názov rieky ktorá dala meno celej ríši:
    V knihe Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. – Slovensko očami cudzincov od kolektívu slovenských historikov je aj citát z Al Mascúdiho. Píše že „z iných veľkých riek treba spomenúť Dunaj… … Slovania žijúci na jeho brehoch ho nazývaj Morava.“
    A ešte k tomu Antonínovu Horákovi. Možno sem tam uletel, ale zaslúži si obdiv. Jeho pokusy o preklad starých krétskych nápisov nevyzerajú až tak nevedecky.

  11. logofat valasky píše:

    Denis, tiez som sa vrátil z rumunských Karpat (Apuseni, Scarisoara, Transfagarasan, Bucegi, Zanoagi, Caraiman, Bolboci, ale aj Ceile Orzei cita sa Keile teda roklina, Rock, Skala, Kala, Keile;). Pokial stě neprehovoril s Rumunom, ani by vás ne napadlo, že transylvansky region Zalau sa vyslovuje Salaš, detto hlavne mesto Salaj. Valachom se venujem nejaky čas a na celu vec mám komplexnejsi názor: 1. Rumunský jazyk nieje jedinym reprezentantom východnych románských jazykov, ale je predromanskym jazykom ktorym hovorili aj predkovia Rimanov aj predkovia Slovakov. Nemá teda 20% slovenskych narecovych foriem, ale má cca 70% slov dnes už Slovakom tazko zrozumitelnych ( dalsie rumunske slova Slovakovi davajuce zmysel vid diskusia ku článku Blazeny Ovsenej Putovanie Rumunskom- Velka Morava) 2. Valasi nemigrovali do Horneho Uhorska, ale oni tu boli od nepamati ( vid Jonas Zaborsky – historia kralovstva Uhorakeho). 3. Valasi su Dako- Romani a podle Orbina su Daci Slovania Lenze Podla Cilingirova su Daci to iste ako Geti a ti zase to iste ako Goti. Podla Jagajla Gana su Venedi potomkovia Kazachov a ti potomkovia Slovenov. V tom istom regione ako Kazasi v dejinach vznikli aj zanikli Massa-Geti.Rimania su potomkovia Trojanov (Wilusov) a Et Rus kov. Et Rus kovia medzi inym aj Velchovia, Velsnovia vraj prisli z Malej Azie a su potomkovia Chetitov, co však mozu byt rovnako dobre aj potomkovia Wilusov- Trojanov (As-suvska liga). 4.Valasi nabozensky = Veles, Volos, Volch 5. Valasi aj = Mol davci, Boloch-oveni (volynsko-kyjevske pohranicie) 6. Svarog a Veles, Cierny a Biely Boh, cierni a bieli Chorvati, cierni a bieli Bulhari, protiklady sa pritahuju, prastari slachtitelia narodov?, biatec Cobrovomara – hlavy reprezentujuce symbiozu Dakov tzv. frygicka ciapka) a copatych Suevov, jing jang 7. Valasi = Pelas, Pelasgovia, Palas Atena, Filis- tinci, Pales- tinci, 8. Pragermansky národ Volcae, symbol Valca, Wales, Belg, Volga, symbolika Vlk-Had-Bul-Vol (Zubor-Zobor- Sober- Zbor), Brus-El VS El- Brus 9. Balos, Belus, Vel Es, Bal, Eli, El, Ea, rimsky synkretizmus a monoteizmus s bozstvom brondzovej doby Dios s Balosom, Dia-Bol-os, 10. Valasi moravski a Valasi rumunski- teda kde sa stratili Valasi uhorski a nakoniec Valasi slovenski? Nikolas Olah-us, Janko Sibinianin Hunedoara, Matej Korvin, Jan Zapolsky, Juro Janosik, Mariasi, Rakoci, Batori, Moldava, valaske pravo Orava, Liprov, Balasa, ….to vsetko a omnoho viac se zmesti pod pojem Valach- Valasi. Ak máte zaujem napiste na janvalachian@yahoo.com

  12. Denis píše:

    Pani Blažena, recenzia knihy A.Horáka z Vášho pera isto poteší. Osobne budem rád, lebo k recenzii si ju musíte poriadne prečítať a možno zmeníte názor. Na druhú stranu si myslím, že pokial recenziu nespraví etymológ, ktorý potvrdí, alebo vyvráti spôsob lúštenia Etruského písma, je akákolvek recenzia zbytočná.
    Vrátil som sa akurát z Rumunských hôr, Padiš, Vladeasa, Bihor… Pešo sme prešli pralesy, salaše, horské dediny, videli sme miestnych ludí, čítali sme mapu a spravil som si súkromný názor, že Rumuni, či Valasi sú porománštení Sloveni. Izvor, ponorul, gunoi, polana, magura a pod.

    Bádanie p. Hromníka je mimoriadne zaujímavé, akurát tam treba zaradiť reverzný chod. Dokázal, že vplyv protoslovanských Arijov sa prejavil aj u aborigénov v Indii.

    Viktora Timura pomaly čítam, sústredil obrovské množstvo informácií, ktoré su ale dohladatelné na webe a to že R1b považuje za Slovanov, to sa dá ťažko rozdýchať.

    Dnes som si kúpil Oskara Cvengroša a zatial som príjemne prekvapený.

  13. logofat valasky píše:

    Jaruj, bola by teoria haplotypov, markerov, alelov a y-chromozomov napomocna pri vysvetleni paralelnej existencie ciernych a bielych Bulharov, Chorvatov, atd. ?

  14. logofat valasky píše:

    Poznanie je vtedy ak stojite v strede a vsetci sa tocia dokola. Otazka: Preco z Velesovej knihy len tak málo inspiracii? Dalsia otázka: Ktora je ta 3. teoria o tom kto su Valasi? Vasu knihu mám stiahnutu. Myslím že pride pomalicky čas na zjednodusovanie a zjednocovanie. Vo svojej valaskej studii však uvadzam ako má vyzerat ten kto chce byt raz clenom družstva ktore dorazilo k pravde.

  15. Bynk píše:

    Nas slovuti Veneti.
    Voláme sa Veneti. Alebo aj Slávni Veneti.
    Slovuti+Veneti=Sloveni.

  16. Blažena Ovsená píše:

    Denis, vďaka za názor. Možno na základe Vašej reakcie spravím recenziu Horákovej knihy. Čítala som knihu od Hromníka, Sloväni, Slováci, kde sú Vaše korene, a musím povedať, že podľa môjho názoru je pomýlená dosť podstatne. Mňa osobne príjemne prekvapila kniha od Timuru (nielen preto, že ma v knihe spomína:)))), ale najmä preto, že viac-menej píše o tom, o čom ja, len značne podrobnejšom štýle. Musím uznať, že Timura spravil naozaj, ale naozaj kusisko práce. Klobúk dolu. Popremýšľam nad Vašimi knižkami a možno si nejakú prečítam.

  17. Denis píše:

    Žial som Vašu knihu nečítal, pokúsim sa to napraviť, ale odrovnal ma Viktor Timura so svojimi Zamlčanými dejinami. Aj Žiarislavova kniha bola, jemne povedané, nezáživná. Zaujímavejšia bola Sloveni, Slováci kde su vaše korene od Cyrila A. Hromníka, zaujímavá bola /SLO/WÁNI od Miloša Drasticha a najlepšia bola O Slovanech úplne jinak od Antonína Horáka. Prekvapuje ma s akým dešpektom sa k nej vyjadrujete. Ako riadny pán historik, vyštudovaný. Nikde som nenašiel negatívne kvalifikované vyjadrenie k jeho dielu, aj keď odsúdení veľa. Pár pozitívnych a overujúcich- potvrdzujúcich áno. Prečo pani Blažena máte k tomuto dielu výhrady? Lebo bol A.Horák veriaci kresťan, alebo že bol Čech, či čo? Horák lúštil Etruské písmo primárne na základe južnoslovanských jazykov a nie novodobej Češtiny, ale tvrdí, že staré „etruské“ texty sú zrozumitelné aj dnešným Čechom a Slovákom.
    Ak nikto kvalifikovane nevyvráti jeho lúštitelské dielo, tak pre mňa Horák zostáva jednou z najväčších osobností amaterského a aj profesionálneho historického bádania orientovaného na Slovanov. Ten kto sa k nemu míľovými krokmi približuje je Anatolij Kliosov.
    Som neveriaci a nekrstený, ale nezdielam Váš názor na kresťanstvo. Čítala ste knihu Byzantská vzdelanosť, Cirkevné dejiny, prípadne Novú zmluvu a Korán?
    Každý kto sa vážnejšie venuje poznaniu prostredníctvom dejín má svoju knižnicu. Váš zoznam je dobrý a niektoré z nich by som rád vlastnil. Vám odporúčam zo svojej cesty za poznaním napr. Utajené dejiny podnebia, Firma, Etnogenéza Slovákov, Adam a jeho rod, Cudzie etniká na stredovekom Slovensku, Hlad a hojnosť a veľa mi dali aj knihy o Indianoch od Velkých jazier, napr. Válka Mohykánu – sedmiletá válka v Americe.

    Každý máme svoju cestu a na tej Vašej Vám prajem veľa úspechov, samozrejme ctím Deklaráciu ludských práv a nesúhlasím s obmedzovaním ktoré zažívate.

  18. Blažena Ovsená píše:

    >>Ale asi som sa mýlil, lebo ste napísala dačo takéto:”Od desiateho storočia máme v Slovenskej zemi Maďarov. Či sa to niekomu páči, alebo nie.”, alebo “Nemyslím si, že >>Maďari sú nazvaní podľa Moravy, močiarov.”

    Metod, Maďari existovali už v deviatom storočí. Ak si myslíte, že nie, treba skontrolovať funkčnú zložku. V arabských správach o Slovanoch, konkrétne v Ozdobe dejín sa spomínajú Maďari pod menom al-Maggariján.

    >>PANNONIA = “BAHNONIA” = BLATNIANSKO / BLATÉNSKO = MOČIARSKO = MORAVA !!!

    No a čo? Vy nič nedokazujete, iba predkladáte hypotézu. Je to pekná hypotéza, že Maďari sú Močiari a Močiar je Morava a preto Maďari sú Moraváci, ale je to len hypotéza a podľa mňa úplne mimo. Už sme si vyjasnili, že na túto vec máme rôzne názory, preto debata nemusí pokračovať ďalej. Pokračovať má zmysel iba vtedy, keď budete mať nové dôkazy.

  19. Metod J. Sláv píše:

    Pani Blažena,

    po prečítaní tohto článku „o Vašej ceste k historickému poznaniu“ som nadobudol dojem, že „to s tým voľnomyšlienkárstvom na úrovni románopiscov historických románov“ nemyslíte až tak vážne.

    Ale asi som sa mýlil, lebo ste napísala dačo takéto:“Od desiateho storočia máme v Slovenskej zemi Maďarov. Či sa to niekomu páči, alebo nie.“, alebo „Nemyslím si, že Maďari sú nazvaní podľa Moravy, močiarov.“

    O tom, či dvojkríž je symbolom jedného stromu alebo aj oboch, sa dá polemizovať, ale len dovtedy, kým sa nenájde dajaký starý zápis o tom, ako to tí naši predkovia vlastne chápali.

    ALE UKÁŽTE MI JEDEN DOBOVÝ ZÁPIS z „predtureckej doby“, KDE SA NACHÁDZA MENO „Maďar/Magyar“(meder / megyer je skomolenina nášho „medza“) – hľadám stále, ale do dnes som našiel len (H)UNGAR a arabsko-perské BAŠKIRD A „MDŽR“ / „MČR“ (v peržčine sa „arabské“ „DŽ“ používa na zápis „Č“ – prečo dávam slovo arabské do úvodzoviek viď: „klik na môj nick“).

    No, a predvčerom som naďabil na TURECKÉ MAČARIstan (vedľa Hirvatistan-u a Bulgaristan-u)a ten ISTOLNI BELGRAD !!! !!! !!!

    Takže, LOGIKA JE NEÚPROSNÁ, AK SA TURCI „NEUNÚVALI“ ZA TÝCH cca 500 ROKOV PREPÍSAŤ SI NÁZOV „STOLIČNÝ BELEHRAD“ (pôvodne Stoličný VELEHRAD) DO SVOJHO JAZYKA (ako to urobili Nemci „alias“ Rakonti na Stuhl-weissen-burg, a napokon aj „or(o)sz-ág-ovci“ = „rus-vetv-ovci“ na Székes-fehér-vár), TAK PREČO BY SA „UNÚVALI“ SO ZMENOU NÁZVU „MAČARIstan“ !!! !!! !!!

    Navyše názov MAČARI KOREŠPONDUJE S PERZSKÝM „MČR“ – NAJSTARŠÍM ZÁPISOM POMENOVANIA V. MORAVY V INOM ZDROJI AKO GRÉCKOM, ČI LATINSKOM !!!

    A na záver: etymológia PANNONIA = „BAHNONIA“ JE „OFICIÁLNA“, UVÁDZANÁ V ETYMOLOGICKÝCH SLOVNÍKOCH TOPONÝM !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!!

    Ja som ju len DOPLNIL PODĽA LOGIKY SLOV NÁŠHO JAZYKA, A TÁ TIEŽ NEPUSTÍ, takže ešte raz

    PANNONIA = „BAHNONIA“ = BLATNIANSKO / BLATÉNSKO = MOČIARSKO = MORAVA !!!

    A navyše táto etymológia KOREŠPONDUJE S HYDROLOGICKÝMI POMERMI V POVODÍ DUNIACEHO DUNAJA A TICHEJ TIŠE AKO MOČARISTÉHO BÝVALÉHO DNA tzv. PANÓNSKEHO MORA, KTORÉ ODVODNIL STÁLE HLBŠIE SA DO „ŽELEZNÝCH VRÁT“ ZAREZÁVAJÚCI (B)ISTRos, ktorý sa napokon stal dolným tokom Dunaja, ktorý sa pôvodne vlieval širokou duniacou deltou do stále plytšieho pleistocénneho Panónskeho mora – TAK AKO HLBOKO DO MINULOSTI SIAHA „PAM䍓 NÁŠHO JAZYKA ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ??? ???

    NUŽ, TAK ĎALEKO, AKO ĎALEKO SIAHAJÚ NAŠE GÉNY !!! !!! !!!

    APROPOS, GÉNY!

    GENETIK Z USA Cavalli-Sforza „ODKÁZAL“ MAĎAROM: „STE SLOVANIA“ !!!

    A pritom v podstate len potvrdil to, čo píše Uhorsko-poľská kronika:
    „HUNGARI SUNT SCLAVI“ !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!! !!!

  20. Blažena Ovsená píše:

    Metod, vďaka za pochvalu. Tá knižka zďaleka nie je dokonalá. Je v nej niekoľko chýb, napríklad tvrdím, že meno hlavného hradu sa nedochovalo, pritom v Živote Nauma sa spomína hrad s menom Morava.

    Osobne ľutujem, že som sa viac nevenovala Arabským správam o Slovanoch. Podľa mňa tam je ukrytý kľúč k tomu, že centrum ríše bolo niekde úplne inde, ako si dnes myslíme. Ešte sa k tomu vyjadrím v budúcom článku.

    K Vaším bodom:
    >>1) autorka pri citovaní z prameňov nabrala odvahu opraviť našich akademických “citátorov” v tlmočení pojmu S(c)lav na Slovák = Slovän/Sloven, ALE UŽ NENABRALA >>ODVAHU SYSTEMATICKY ICH OPRAVOVAŤ V
    >>TLMOČENÍ POJMU (H)UNGAR NA UHOR – aj keď vlastní dvojjazyčné vydanie
    >>“Anonyma”, kde si mohla prečítať v pôvodnom latinskom texte,
    >>že pojem / meno “Maďar” sa tam nevyskytuje ani raz !!! !!! !!!;

    K 1) Nie, že som nenabrala odvahu premenovať Maďarov na Uhrov. Ja sa nestotožňujem s takýmto prekladom. Od desiateho storočia máme v Slovenskej zemi Maďarov. Či sa to niekomu páči, alebo nie. Národy majú mnoho mien. Nejeden raz označovali Maďarov ako Turkov. Maďari ma nezaujímajú. Metod, ja som o tomto nepísala, lebo som vedela, že vy o tom určite napíšete knihu, ktorú si ja rada kúpim. :)))

    >>2) autorka pri interpretácii symbolu dvojkríža pozabudla na “STROM
    >>POZNANIA DOBRÉHO A ZLÉHO”;

    K 2) Autorka túto otázku rieši na strane 98. Citujem: Niekto by mohol namietať, že na kráľovských korunách nie sú stromy života, ale stromy poznania dobra a azla. Kráľ ako najvyšší sudca musí byť predsa tiež schopný rozlíšiť dobro od zla. Biblia, ktorá nejakým, aj keď veľmi pochybným spôsobom zachytila reálie dávnej doby, hovorí ohľadom stromu života nasledovné: „Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život.“ Inými slovami ten, čo je spravodlivý, dostane večný život. Stromy na korune sú teda stromy večného života, nie stromy poznania dobra a zla. Týmto symbolom spravodlivosti je obdarený spravodlivý vladár.

    >>3) autorka, v tomto prípade ako osoba, ktorá má “znaky ženy”, si očividne
    >>nevie predstaviť 👿 spoločenstvo mužov spolupracujúcich
    >>NA NADANIMÁLNEJ ÚROVNI
    >>– “celibát” je v takýchto spoločenstvách dodržiavaný za účelom vyhnutia
    >>sa rozptýleniu z koncentrácie na duchovné veci (ženské feromóny musia
    >>byť “za horami a dolami”, aby bol “pokoj v duši” 😀 )

    K 3) Ja si viem predstaviť spoločenstvo mužov bez sexu, ale nie v prípade Cyrila. Rozptýlením pre niektorých mužov môžu byť iní muži, ženy ich môžu naopak utlmovať. Preto je mi ťažko uveriť, že niekto dokáže fungovať vedomecky a sexuálne zdržalivo súčasne, keď sa mu semeno tlačí von ušami. Isto je lepšie vypustiť paru a potom sa sústrediť na duchovné veci. Ale to je vec názoru. Muži o tom isto vedia viac.

    >>4)autorka ani len nezauvažovala nad možnosťou, že KONANIE CYRILA A METODA
    >>MOHLO BYŤ INŠPIROVANÉ MYŠLIENKOU: “RADŠEJ NECH SÚ STÍNANÉ STROMY, AKO BY
    >>MALI BYŤ STÍNANÍ ĽUDIA” !!!
    >>– LEBO “VALEC” “POKRIŽOVÁVANIA” ZO ZÁPADU NA VÝCHOD BOL “ONEMEVŠÍMI”
    >>ODRODILCAMI ROZBEHNUTÝ §§§

    >>– viď “KRÁĽ” VRANKOV Z RODU MEROVECHA A SŤATIE NÍM X-TISÍC “SAKSOV” §§§

    K 4) Autorka ani nemusela nad týmito vecami uvažovať, pretože to nič nemení na podstate veci, že kresťanstvo je falošné náboženstvo. Pre niekoho by bolo možno lepšie byť sťatý než duchovne zotročený. Nedávno som pozerala na jedno video, ako sa šírili náboženstvá. Je desivé, ako nekompromisne ovládli celú zemeguľu. Náboženstvá sú agresívne myšlienky, ktoré sa šíria ako vírusy.

    5)autorka “pri svojom pohľade na vnútrokarpatskú kotlinu” si nevšimla
    “etymologickú rovnicu”:

    >>PANNONIA = “BAHNONIA” = BLATÉNSKO = MOČIAR-SKO = MORAVA (okolo bažín) !!!

    >>V TUREČTINE, KTORÁ BOLA V “BAHNÓNSKU” cca 150 ROKOV ÚRADNÝM JAZYKOM,
    >>SA Maďarsko povie MAČARISTAN, t. j. MAČARI-stan, čo “korešponduje” s
    >>perzským “MČR” O cca 600 ROKOV STARŠÍM OD TURECKÉHO !!! !!! !!!

    >>A TURCI “VEDIA, O ČOM VRAVIA”, LEBO “ich predvoj” (Tukoi Porfyrogeneta)
    >>DO “MOČÁRIE” PRIJÁCHAL UŽ S UKRAMI/UGRAMI/UHRAMI (preto Karpat / Charbat Vjačeslav / Vajko sa stal 1. kráľom “postMORAVY”), KEĎ

    >>Székesfehérvár DO DNES volajú ISTOLNI BELGRAD !!! !!! !!! !!! !!! !!!

    >>TAK, AKÍ “Maďari” pred rokmi tureckej okupácie 1543 – 1688 ??? ??? ???

    K 5) Ja sa s Vašou etymológiou nestotožňujem. Nemyslím si, že Maďari sú nazvaní podľa Moravy, močiarov. Ak si to myslíte, napíšte o tom knihu.

  21. Metod J. Sláv píše:

    Chválim,
    takýto výsostne pedagogický postup – príklad je najlepší učiteľ !!!

    Avšak, aj keď som si Vašu knihu „Pátranie …“ kúpil (a pred tým
    stiahol), môžem ju odporúčať len s upozornením na:

    1) autorka pri citovaní z prameňov nabrala odvahu opraviť našich akademických „citátorov“ v tlmočení pojmu S(c)lav na Slovák = Slovän/Sloven, ALE UŽ NENABRALA ODVAHU SYSTEMATICKY ICH OPRAVOVAŤ V
    TLMOČENÍ POJMU (H)UNGAR NA UHOR – aj keď vlastní dvojjazyčné vydanie
    „Anonyma“, kde si mohla prečítať v pôvodnom latinskom texte,
    že pojem / meno „Maďar“ sa tam nevyskytuje ani raz !!! !!! !!!;

    2) autorka pri interpretácii symbolu dvojkríža pozabudla na „STROM
    POZNANIA DOBRÉHO A ZLÉHO“;

    3) autorka, v tomto prípade ako osoba, ktorá má „znaky ženy“, si očividne
    nevie predstaviť 👿 spoločenstvo mužov spolupracujúcich
    NA NADANIMÁLNEJ ÚROVNI
    – „celibát“ je v takýchto spoločenstvách dodržiavaný za účelom vyhnutia
    sa rozptýleniu z koncentrácie na duchovné veci (ženské feromóny musia
    byť „za horami a dolami“, aby bol „pokoj v duši“ 😀 )
    – TEN FAKT, ŽE KRESŤANSKÍ „DUCHOVNÍ“ (mnísi, kňazi, …)UŽ NEVEDIA „O ČOM TO BOLO“ U ICH PREDCHODCOV BUDHISTICKÝCH MNÍCHOV, VEDUNOV, … TO JE UŽ
    INÁ VEC.

    Teda, FILOZOF Konštantín „alias“ Cyril, bol skôr TEN HUMÁNNEJŠÍ „nadšenec
    novej idey“, ako „buz..“ (podobných „nadšencov“ „opičenia sa po Západe“
    ALE BEZ HUMÁNNOSTI tu máme aj dnes neúrekom, VIĎ „UKRANIA“)

    4)autorka ani len nezauvažovala nad možnosťou, že KONANIE CYRILA A METODA
    MOHLO BYŤ INŠPIROVANÉ MYŠLIENKOU: „RADŠEJ NECH SÚ STÍNANÉ STROMY, AKO BY
    MALI BYŤ STÍNANÍ ĽUDIA“ !!!
    – LEBO „VALEC“ „POKRIŽOVÁVANIA“ ZO ZÁPADU NA VÝCHOD BOL „ONEMEVŠÍMI“
    ODRODILCAMI ROZBEHNUTÝ §§§

    – viď „KRÁĽ“ VRANKOV Z RODU MEROVECHA A SŤATIE NÍM X-TISÍC „SAKSOV“ §§§

    5)autorka „pri svojom pohľade na vnútrokarpatskú kotlinu“ si nevšimla
    „etymologickú rovnicu“:

    PANNONIA = „BAHNONIA“ = BLATÉNSKO = MOČIAR-SKO = MORAVA (okolo bažín) !!!

    V TUREČTINE, KTORÁ BOLA V „BAHNÓNSKU“ cca 150 ROKOV ÚRADNÝM JAZYKOM,
    SA Maďarsko povie MAČARISTAN, t. j. MAČARI-stan, čo „korešponduje“ s
    perzským „MČR“ O cca 600 ROKOV STARŠÍM OD TURECKÉHO !!! !!! !!!

    A TURCI „VEDIA, O ČOM VRAVIA“, LEBO „ich predvoj“ (Tukoi Porfyrogeneta)
    DO „MOČÁRIE“ PRIJÁCHAL UŽ S UKRAMI/UGRAMI/UHRAMI (preto Karpat / Charbat Vjačeslav / Vajko sa stal 1. kráľom „postMORAVY“), KEĎ

    Székesfehérvár DO DNES volajú ISTOLNI BELGRAD !!! !!! !!! !!! !!! !!!

    TAK, AKÍ „Maďari“ pred rokmi tureckej okupácie 1543 – 1688 ??? ??? ???

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *