Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej.

Milí čitatelia, môže sa zdať, že na Sclabonii sa toho veľa nedeje, avšak v pozadí sa usilovne pracuje. Poslednú dobu hútam nad teóriou o takzvanej „Veľkej Morave“. Majú skutočne pravdu oficiálni historici, keď kladú Mojmíra I. do dnešnej českej Moravy? Nemohlo tomu byť aj ináč? Nemáte ani predstavu, ako podrobne som preskúmala celú Karpatskú kotlinu, aby som precítila ráz tej krajiny. Zistila som pritom niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto veci ďalším vodítkom. Tento článok bude strašne dlhý, aby som vysvetlila niektoré zistenia, ktoré sa môžu javiť ako prevratné. Azda ho dočítate až do konca. Budem rada, keď mi niekto dokáže, že sa mýlim. Pátranie po Mojmírovom sídle teda pokračuje ďalej.

Kniežatstvá ako prirodzené územné celky

Pri skúmaní karpatskej zeme som si uvedomila jeden závažný fakt. Tento fakt mi bol známy už dávnejšie, no až teraz som si uvedomila jeho dôležitosť. Ide totiž o to, že krajina ako taká vždy(!) obsahuje prirodzené(!) územné(!) celky(!), v ktorých ľud gravituje(!) do seba. Čo to znamená gravitovať do seba? Mám tým na mysli to, že v tomto územnom celku ľud prechádza spoločnou(!) etnogenézou do kmeňa, teda po čase splynie v jeden kmeň s rovnakým životným štýlom, rovnakým spôsobom bývania, rovnakým spôsobom obživy, rovnakým spôsobom obchodu. Karpatská kotlina, a nielen ona, ale každá zem na svete, sa dá rozdeliť na takéto prirodzené celky.

Načo nám to bude, keď krajinu rozdelíme na takéto prirodzené celky? Keď ju budeme mať rozdelenú na prirodzené oblasti vplyvu, na kniežatstvá, potom už bude stačiť do nich naukladať len správnych vladárov. Niekto si môže myslieť, že krajiny vznikajú podľa toho, koľko územia vladár dobyje. Nie je tomu tak. Kniežatstvá sú už dopredu dané prírodnými okolnosťami. Keď si vladár podmaní kniežatstvo, podmaní si väčšinou celé. To sa deje vtedy, keď padne strediskový hrad. Jeden môj známy mi namietal, že hranice štátov môžu ísť hocijako. To je síce pravda, ale nie z dlhodobého hľadiska a udržateľne. Po čase buď padne celé kniežatstvo, alebo sa uzurpátor vzdá obsadenej časti. Neprirodzene určené hranice spôsobujú konflikty, rozbroje, neposlušnosť ľudu, a neskôr zmenu nutnú hraníc do prirodzeného stavu. Čiže hranice štátov nie sú dané náhodne, ale majú svoje zákonitosti.

Čo všetko treba brať do úvahy pri určení, či dve miesta patria tomu istému územiu?
1) Matematicky povedané, musí medzi nimi existovať také spojité prepojenie, aby sa z jedného miesta dalo dokráčať k druhému bez toho, aby sme opustili dané územie. Inými slovami dve miesta patria tomu istému územiu, ak nie sú oddelené cudzou zemou alebo neprekonateľnou prekážkou. Neprekonateľnými prekážkami môžu byť obrovské rieky, nevýslovné horstvá, nepriechodné močiare alebo rozsiahle púšte.
2) Mali by mať rovnakú klímu.
3) Mali by mať rovnaké prírodné prostredie (napr. iba lesy, alebo napr. iba polia, alebo napr. iba močiare, alebo napr. iba hory).
4) Mali by mať prirodzene dané hranice (napr. riekami, horami, močiarmi, púšťami).
5) Mali by patriť povodiu spoločnej rieky. Toto je dôležité, pretože obchod sa sčasti robí po vode, takže voda slúži ako cesta.

Karpatská kotlina sa dá rozdeliť na takéto do seba gravitujúce časti:

1) Blatensko. Územie okolo Balatonu, teda celé západné Maďarsko. Hranice tvoria rieky Dunaj, Dráva a horstvo Álp. Južne od Dunaja sú rozsiahle močiare, najmä pri meste Moson-Magyárovár (Mošon je staroslovenský názov pre hrad v močiari). Na celom tomto území je rovnaká klíma, nie sú tam neprekonateľné prekážky, atď. Toto územie je prevažne rovinaté, úrodné a má ornú pôdu. Prírodné podmienky predurčujú toto územie na husté osídlenie a prosperujúci život.
2) Nitriansko – Podunajsko. Územie dnešného západného a stredného Slovenska, ktorého rieky vtekajú do Dunaja. Toto územie je ohraničené Karpatmi zo západu a severu, z juhu Dunajom, a Žitným ostrovom, ktorý bol kedysi nepreniknuteľným močiarom, z východu riekou Ipeľ. Rieka Ipeľ však nie je tou najsprávnejšou hranicou, ale o tom si povieme viac až na záver. Toto územie má dvojaký charakter – silno hornatý s lesným porastom a silno rovinatý s ornou pôdou. Preto ponitrianske roviny často inklinovali k rovinatému juhu v západnom Maďarsku, avšak neprekonateľná rieka Dunaj ho naspäť pričleňovala k hornatému severu. Toto územie je bohaté na ornú pôdu, drevo a kovy (aj drahé).
3) Potisie. Východné Slovensko s Podkarpatskou Rusou a Potisím medzi Dunajom a Tisou. Územie dnešného východného Slovenska je dnes značne oklieštené, lebo prirodzene by malo siahať omnoho ďalej na východ, aj na juh. Toto územie hraničí na severe horami, na juhu riekou Tisou, na východe zaberá až dnešnú Podkarpatskú Rus a dokonca aj rumunskú župu nazývanú Maramureš. Na západe toto územie hraničí horami s Nitrianskom – mimochodom bola to hranica dávnej Sarmatie. Toto územie kopíruje Karpaty, resp. Beskydy a všetky rieky z neho vtekajú do rieky Tisy zo severnej strany. Otázka je, kam siaha toto územie z južnej strany. Aj túto otázku si nechajme až na koniec. Presne na tomto mieste opisoval Jordanes v 6. storočí územie Slovenov/Sklavenov – od rieky Dnester na západ až po prameň Visly, teda pozdĺž Karpatského oblúka. Na východných hrebeňoch Karpát sa nachádzajú tisícky mohylovitých hrobov. Boli to hroby dávnych predkov Slovákov/Slovenov? Bola práve tu pravlasť Slovanov, ktorá presahovala až k strednému Dunaju? Viac o prepojení stredného Dunaja s dnešným východným Slovenskom poviem na konci tejto state. Toto územie, kopírujúce oblúk Karpát, má nevýhodný podlhovasto-úzky tvar. Žiaľ, toto územie sa nedá nijako zaokrúhliť, pretože aj keby mal niekto sklon okresať toto územie, zem, ktorú by oddelil, by nemal k čomu inému pridružiť. Preto toto územie musí mať takýto smiešny tvar. Toto územie sa vyznačuje tým, že v ňom prevažujú lesy a hory, v ktorých sa nachádzajú rôzne kovy (aj drahé).
4) Biharsko/Belehradsko. Územie okolo Veľkého Varadína (rum. Oradey) sa nachádza v povodí rieky Tisy z južnej strany. Je to územie, ktorého severnú a západnú hranicu tvorí rieka Tisa. Zo západnej strany sa k Tise ide cez stepné močiare. Južnú hranicu tvorí rieka Morava (rum. Mureš). Východnú hranicu tvoria hory a hustý les. Západná časť tohoto územia je lesnatá, východná, ako som spomínala, je močaristá. Je to rovinaté územie, dno bývalého mora, preto zem je zasolená, neúrodná, rastie na nej len vysoká tráva, ktorá podľa starých kroník ani len dobytku nechutí. Toto územie bolo z časti močiarov riedko zaľudnené a nazýva sa tam po maďarsky Puszta, po slovensky Pustá zem, Pustatina, Púšť. Strediskom tejto zeme bol Veľký Varadín (Oradea). Od neho na východ sa tiahlo územie starodávnych hustých posvätných lesov. Maďari a Rumuni nazývajú celé toto územie Bihor, ale ja si myslím, že je to skomolenina názvu BeleHRad, lebo Veľký Varadín/Oradea sa nazýva aj Belehrad/Belarad.
5) Banát. Územie pod riekou Morava (rum. Mureš) hraničí na severe touto riekou, na juhu tvorí hranicu Dunaj, na západe rieka Tisa a na východe hory, ktoré toto územie oddeľujú od Zálesia, rum. Transilvánie. Toto územie je pri rieke Tise močaristé. Aj tu bolo dno mora. V oblasti rieky Moravy sú tiež močiare, ale aj pastviny. Strediskom tohoto územia je Moravhrad, po maď. Marosvár, dnes Csanád. Moravhrad ležal blízko sútoku riek Moravy a Tisy. Toto územie obývali Moravania, ale iní Moravania oproti tým z dnešnej českej Moravy.
6) Transilvánia. Územie v Zálesí, rum. Transilvánii (lat. tran=za, silva=les). My toto územie nazývame aj Sedmohradskom. Toto územie sa nazýva podľa toho, že sa nachádza za starodávnym hustým posvätným lesom východne od hradu Veľký Varadín. V horách, ktoré oddeľujú Biharsko/Belehradsko od Zálesia, sa nachádzajú drahé kovy, najmä zlato. Možno práve tu dolovali zlato dávni Trákovia. Zálesie je ohraničené horami do kruhu ako nejakou korunou.
7) Podunajsko – Potisie. Napokon nám zostalo územie medzi riekami Dunajom a Tisou. Je to pás zeme, ktorý sa tiahne zo severu na juh, od dnešnej Budapešti až po dolný ohyb Dunaja. Čo bolo toto za územie? Môžno o ňom povedať, že bolo samostané a že gravitovalo do seba? Podľa mňa nie. Západná polovica tohoto územia patrí povodiu Dunaja, východná polovica patrí do povodia Tisy. Teda ľud v západnej polovici obchodoval s ľuďmi z dunajských kniežatstiev a ľud vo východnej polovici zase s ľuďmi z potisských kniežatstiev. Preto možno povedať, že západná polovica prináleží k Nitriansku, lebo z Nitrianska sa dá pešo prísť na toto územie. Rovnako tak východná časť zase patrí východnému Slovensku, lebo odtiaľ sa dá po súši prísť na toto územie. Vyzerá to smiešne, ale naozaj toto územie je rozdelené na dva uzučké pásy, tiahnuce sa zo severu na juh (viď obrázok). Tieto úzke pásiky mali tendenciu prebrať vládu nad druhou polovicou. Preto toto územie pôsobí súčasne ako zjednocovateľ dnešného západného a východného Slovenska, ale tiež ako rozbíjač dobrých vzťahov a zdroj prevratov, lebo raz nad týmto územím vládlo Nitriansko, raz dnešné východné Slovensko (často pod nadvládou Bulharov). Treba však povedať, že po súši toto územie viac gravituje k dnešnému východnému Slovensku, lebo Nitriansko od neho oddeľujú vysoké hory. Po vode však toto územie viac gravituje k Nitriansku, lebo Tisa nie je veľmi vhodná na splavovanie materiálu a tovaru, zato Dunaj áno. Tento pás medzi Dunajom a Tisou, hoci je to veľký kus zeme, je z väčšej časti pokrytý močiarmi a najmä na juhu piesčitou púšťou z dunajských pieskových naplavenín. Keď tu žili Avari, nazývalo sa toto územie Avarskou púšťou, PustatinouAvarorum Solitudo, a zasahovalo až do Biharska/Belehradska, o ktorom už bola reč. Dobové stredisko moci územia dnešného Východného Slovenska nepoznáme. Na túto otázku nám oficiálni historici zatiaľ nedali nijakú odpoveď. Pritom na Východnom Slovensku muselo jestvovať nejaké stredisko moci, lebo je to samostatný územný celok a každý samostatný územný celok mal svoje stredisko moci.
x) Slavónsko. Napokon ešte mimo poradia spomeňme Slavónsko, územie medzi Drávou a Sávou. Toto územie patrí do Karpatskej kotliny už len čiastočne, lebo zachytáva aj morské vplyvy.
y) (Srbská) Veľká Morava. A spomeňme aj územie v dnešnom Srbsku na rieke Veľká Morava, južne od Dunaja, len kúsok od Belehradu. Tento názov nám znie povedome, však?
z) (Česká) Morava. Mám na mysli Moravu v dnešnom Česku. Toto územie je mierne kopcovité, nemá žiadne vysoké hory, prevažuje dobrá klíma a močiarne, trávnaté územie. Zem je úrodná. Toto územie tiež prináleží do povodia Dunaja na rozdiel od Čiech.

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej. 1 - Blatensko, 2 - Nitriansko/Podunajsko, 3 - Potisie/východné Slovensko, 4 - Biharsko, 5 - Banát, 6 - Zálesie/Sedmohradsko/Transilvánia, 7 - Podunajsko/Potisie raz vládne jedno, raz druhé, x - Slavónsko, y - Veľká Morava srbská, z - Morava v dnešnom Česku.

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej. 1 – Blatensko, 2 – Nitriansko/Podunajsko, 3 – Potisie/východné Slovensko, 4 – Biharsko, 5 – Banát, 6 – Zálesie/Sedmohradsko/Transilvánia, 7 – Podunajsko/Potisie raz vládne jedno, raz druhé, x – Slavónsko, y – Veľká Morava srbská, z – Morava v dnešnom Česku.

Čo vlastne hovoria staré kroniky o tzv. „Veľkej Morave“?

Staré kroniky nehovoria o tzv. „Veľkej Morave“ takmer nič – okrem jedinej zmienky(!). Keď som sa nedávno v jednej relácii pýtala vyštudovaného archeológa, či vie o tom, že Veľká Morava nebola u nás, ale kdesi v južnom Maďarsku, prípadne v Srbsku na rieke Veľká Morava, iba nechápavo habkal niečo v tom zmysle, že veď predsa Pribina bol v Nitre a Nitra je u nás, takže aj Veľká Morava musela byť u nás. A vraj nachádzame vykopávky aj v Mikulčiciach, tak nie je dôvod pochybovať o tom, že Veľká Morava bola aj tam. Podľa neho vraj teória o tom, že Veľká Morava bola na juhu Maďarska, stojí na vode.

Hlúposť. Nedajte sa popliesť, keď hovorím o Veľkej Morave. Ja som sa pýtala pána archeológa na Veľkú Moravu, o ktorej písal cisár Purpurorodenec 50 rokov po páde Svätoplukovej ríše, teda o tej nepokrstenej zemi, ktorú označil názvom Megále Morabia a ktorú uchvátili Maďari. Archeológ však mal na mysli inú Veľkú Moravu, ktorá vznikla z definície československých historikov vtedy, keď „Mojmír I., knieža Moravanov nad Dunajom, vyhnal istého Pribinu z Nitry“ a pripojil jeho kniežatstvo k svojmu, ako sa píše v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov. Naši historici sa pritom tvária, že v oboch prípadoch ide o tú istú zem a že názov Veľká Morava, ktorý si prisvojili, súvisí práve aj s Purpurorodencovou Megále Morabiou, pričom je to čistá lož. Naši oficiálni historici spravili totiž svetový podvod, keď stotožnili Purpurorodencovu Megále Morabiu s celou Svätoplukovou ríšou, pritom ako ukážem ďalej v texte, Megále Morabia bola len východnou časťou Svätoplukovej zeme. Takto nám oficiálni historici vyrobili, predstavte si, Veľkú Moravu, ba dokonca Veľkomoravskú ríšu, ktorá sa dokonca spomína aj v kronikách! To je teda niečo! Fíha! Whau! Ako honosne to znie, pravda? Ibaže oni sa mýlia. Alebo klamú. Megále Morabia totiž nebola ani v dnešnom Nitrianskom kraji, ani v dnešnej českej Morave. Megále Morabia bola totiž len časťou Svätoplukovej zeme, navyše nepokrstenou časťou, ktorá ležala na východ od Dunaja. Navyše prekladať grécky názov Megále Morabia ako Veľká Morava je nesprávne, lebo to v skutočnosti je Vyšná Morava.

Skutočnosť je taká, že Veľká Morava bola iba ČASŤOU Svätoplukovej zeme. Bola to tá časť jeho zeme, ktorú uchvátili Maďari, keď vstúpili do Karpatskej kotliny. Ako vieme, Maďari vstúpili do Karpatskej kotliny cez veľký les, ktorý Maďari nazývali Havaš, čo v preklade znamená Snežný les (tipujem Beskydy). Zakreslila som ho v tomto článku: Arabské správy o krajine Slov?nov. Jednalo sa o nejaký priesmyk v Beskydách v dnešnej Podkarpatskej Rusi, ktorý spájal starodávnu hodvábnu cestu z dnešnej Budapešti do Kyjeva. Keď Maďari prešli cez Snežný les-Havaš, obsadili hrad Užhorod, ktorý sa v ich reči volá Ungvár. Takto to tvrdí Anonymova Uhorská kronika, v ktorej je veľa výmyslov. Podľa mňa má názov Užhorodu iný pôvod, navyše Maďari sami seba nazývali Maďarmi, nie Hungarmi, preto toto je celé akési domotané – ako obvykle pri falšovaní dejín. Fakt je, že Maďari naozaj prišli do Karpatskej kotliny cez Snežný les-Havaš a obsadili dnešnú podkarpatskú Rus, vrátane dnešnej rumunskej župy, ktorá sa volá Maramureš (časť vzdialeného východného Slovenska, celok č. 3 z úvodného delenia). Iba pred pár dňami som čítala článok Valamíra Magyára, ktorý podľa môjho názoru správne považuje túto zem za pozostatok Svätoplukovej ríše, ale nesprávne prekladá tento názov ako Veľká Morava, hoci naozaj platí, že Mara=veľká a Mureš=Morava (ukážem neskôr, že preklad je iný!). Tu sa Maďari usadili najskôr a odtiaľto začali obsadzovať ďalšiu zem. Ktorú zem? No predsa najskôr tú, do ktorej nemali žiadnej prekážky. Bola to redšie osídlená močiarno-stepná zem v Biharsku/Belehradsku (celok č. 4 z úvodného delenia). Tam obsadili Veľký Varadín (dnešnú rumunskú Oradeu). Potom sa rozšírili aj na západ za Tisu, teda do Potisia, medzi Dunaj a Tisu. Situáciu rozloženia národov v desiatom až jedenástom storočí opísali arabskí cestovatelia, ktorí sa na tomto území vtedy nachádzali. Presne popísali, ktoré mestá patria ktorému národu. Ja som na základe ich popisu vyrobila mapu osídlenia jednotlivých národov s hranicami ich území. Túto tému som spracovala v samostatnom článku: Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou. Obrázok pripájam aj tu.

Poučnú knihu pre cestovateľov, kartograficko-zemepisné dielo, napísal Abú cAbdalláh Muhammad ibn Muhammad ibn cAbdalláh ibn Idrísal-Hammúdí al-Hasaní al-Idrísí (1100-1166). Meno je katastrofálne dlhé. Tento pán pracoval na Sicílii na dvore kráľa Rogera II., ktorý vládol medzi rokmi 1130 – 1154 v Palerme. V tomto texte sa okrem iného opisuje geografia aj dnešného Slovenska a jeho okolia. Mapa stredovekých štátov podľa arabského autora Al-Adrísího. Všimnite si, že Slovensko vtedy podľa neho siahalo asi viac na juh ako dnes. Navyše západoslovenský kraj patril do štátu Karantánia. Dávne Slovensko kopírovalo hranice pásu lesa. Rovnakú hranicu kopíroval aj Val Obrov.

Poučnú knihu pre cestovateľov, kartograficko-zemepisné dielo, napísal Abú cAbdalláh Muhammad ibn Muhammad ibn cAbdalláh ibn Idrísal-Hammúdí al-Hasaní al-Idrísí (1100-1166). Meno je katastrofálne dlhé. Tento pán pracoval na Sicílii na dvore kráľa Rogera II., ktorý vládol medzi rokmi 1130 – 1154 v Palerme. V tomto texte sa okrem iného opisuje geografia aj dnešného Slovenska a jeho okolia. Mapa stredovekých štátov podľa arabského autora Al-Adrísího. Všimnite si, že Slovensko vtedy podľa neho siahalo asi viac na juh ako dnes. Navyše západoslovenský kraj patril do štátu Karantánia. Dávne Slovensko kopírovalo hranice pásu lesa. Rovnakú hranicu kopíroval aj Val Obrov.

Na tejto mape vidíme, že Maďari obsadili celé územie Karpatskej kotliny východne od Dunaja a Tisy. Územie, ktoré sa nachádzalo na sever od Sarmatského valu, konkrétne Debrov (pri maď. Eggeri), patrilo vtedy Bohémii, teda nám, Slovákom. Nitrianska nížina spolu s Nitrou patrili Karantánii/Korutánsku, lebo hoci Nitru od Blatenska predeľoval Dunaj, podobne rovinatá zem zabezpečovala obom častiam tej krajiny podobný životný štýl a teda spoločne gravitovali k sebe. Avšak nie na dlho, lebo prirodzená hranica – mohutná rieka Dunaj – predsa pôsobila divergentne a tak sa nakoniec hranica ustálila na Dunaji, aby sa neskôr zase zotrela a zase vznikla.

A teraz si prečítajme, čo o Veľkej Morave napísal cisár Purpurorodenec v 10. storočí, polstoročie po zániku tzv. „Veľkomoravskej ríše“ (píšem o tom aj vo svojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu – mimochodom je už takmer vypredaná). Už o tom píšem tretí raz, lebo som o tom už písala v článkoch: Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, aj Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku.

Cisár Purpurorodenec, Administrando Imperio (O spravovaní ríše): „V susedstve Turkov (Maďarov) sídlia tieto národy: na ich západnej strane je krajina Frankov(2), na severe sídlia Pečenehovia(3) a na južnej strane je veľká(? – nesprávny preklad, B.O.) Morava (Megále Morabia), totiž krajina Svätoplukova(7), ktorú títo Turci (Maďari) úplne spustošili a zaujali(1). Zo strany hôr susedia s Turkami (Maďarmi) Chorváti(4)…
…Turci (Maďari) sa po vyhnaní Pečenehmi usadili vo svojej terajšej domovine. V nej sa nachádzajú niektoré staré významné pamiatky. Ako prvý treba spomenúť most cisára Trajána nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov). Na tri dni cesty od tohto mosta sa nachádza Belehrad (srbský), v ktorom je aj veža svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami(6) sa rozprestiera veľká(? – podľa mňa nesprávny preklad, pozn. B.O.) Morava, nepokrstená(5), ktorej sa zmocnili Turci (Maďari) a v ktorej predtým vládol Svätopluk(7). Toto sú teda významné body pri rieke Dunaj a ich názvy. Územia však ležiace vyššie(9), ktoré sú osídlené Turkami (Maďarmi), sa v súčasnosti nazývajú podľa názvov riek, ktoré tu pretekajú. Tieto rieky sú nasledujúce: prvá z nich je Temeš, druhá rieka Tutis, tretia rieka Maroš, štvrtá rieka Kriš a ešte ďalšia rieka Tisa. Susedmi Turkov (Maďarov) sú na východnej strane Bulhari, kde ich oddeľuje rieka Istros, nazývaná aj Dunaj, na severe Pečenehovia, na západe Frankovia a na juhu Chorváti(4)….
…Turci (Maďari) sídlia za riekou Dunaj na území Moravy, ale aj z tejto strany rieky medzi Dunajom a riekou Sávou(8)…“

Prof. Ján Stanislav uvádza na niektorých miestach iný preklad. Keď hovorí o Megále Morabii, ktorú zničili Turci (Maďari), vkladá do vety slovko „tiež„:

Z kap. 40: Potom pri výtoku rieky je Sermion (Sriem), na dva dni cesty od Belehradu, a potom je Veľká Morava (podľa mňa nesprávny preklad, pozn B.O.) nepokrstená, ktorú Turci TIEŽ zničili a kde predtým panoval Svätopluk…

Z prekladu Jána Stanislava je zrejmé, ak vezmeme do úvahy vetu „tiež (ju) zničili„, že Megále Morabia bola len jednou z krajín, ktoré Turci (Maďari) zničili. Žiaľ, ani v anglickom preklade som slovko TIEŽ nenašla.

Z diela cisára Purpurorodenca O spravovaní ríše. Píše sa v nej o Megále Morabii a Svätoplukovi.

Z diela cisára Purpurorodenca O spravovaní ríše. Píše sa v nej o Megále Morabii a Svätoplukovi.

Takže z textu vieme, že
1) Megále Morabiu zaujali Maďari (Turci);
2) na západ od nej bola krajina Frankov, asi dnešné Rakúsko (od Viedne?), prípadne Korutánsko, ktoré siahalo od Dunaja na západ?
3) na severe sídlili Pečenehovia, pritom vieme, že tí sídlili severne od Sedmohradska;
4) zo strany hôr sídlili Chorváti – mohli to byť južní Chorváti v Slavónsku, prípadne na severe Bieli Chorváti v okolí dnešného východného Slovenska; z ďalšieho textu vieme, že to boli Chorváti na juhu;
5) buď časť z nej alebo celá bola nepokrstená;
6) nepokrstená Megále Morabia ležala smerom na sever od Sirmia (dnešná Sriemska Mitrovica v Srbsku) – to je zem východne od Dunaja (ak existovala nejaká pokrstená Megále Morabia, tak kde ležala ona? existovala vôbec?);
7) predtým v nej vládol Svätopluk (pričom toto nemusela byť jediná krajina, v ktorej Svätopluk vládol, a vzhľadom na preklad Jána Stanislava a slovko „tiež zničená“ možno usudzovať, že to bola z viacerých krajín, ktorým vládol Svätopluk, len jedna konkrétna krajina, ktorá bola nepokrstená).
8) Maďari bývali aj medzi Dunajom a Sávou, teda v okolí dnešného Balatonu, a táto časť nebola označená Purpurorodencom ako nepokrstená Megále Morabia (otázka teda je, ako sa nazývala táto krajina pri Blatenskom jazere? bola to Megále Morabia pokrstená? alebo sa vôbec nevolala Megále Morabia?)
9) podľa Purpurogeneta „vyššie“ znamená smerom od Sirmia k riekam ako Maros, Kriš a pod., teda na sever!!! Toto trochu odporuje mojej ďalšej teórii, ale možno to niekto raz vyrieši.

Naši historici obchádzajú fakt, že Megále Morabia bola podľa dobových zápisov nepokrstená zem. Slovenská zem, skladajúca sa z troch slovenských kniežatstiev – Rastislavovho, Svätoplukovho a Koceľovho, však pokrstená bola! Keď Svätopluk vystriedal Rastislava na kráľovskom stolci, a keď sa rozkmotril s cisárom Arnulfom, Franská ríša na neho uvalila embargo na soľ. Svätopluk vtedy obsadil predošlé bulharské územie Maramureš, na ktorom sa nachádzali soľné bane. Práve oblasť Maramurešu bola súčasťou onej Megále Morabie, lebo názov Maramureš znamená presne to isté, čo aj Megále Morabia. Niekto by povedal, že to v preklade znamená Veľká Morava, ale ja tvrdím, že to je Horná Morava, resp. Vyšná Morava a ďalej v texte sa to aj pokúsim dokázať. Potom Svätopluk umrel a toto územie Maramusešu (Megále Morabie, Vyšnej Moravy) obsadili Maďari. Podľa fantastickej Anonymovej Uhorskej kroniky vtedy Potisiu vládol bulharský knieža Salan, o ktorom spisovateľka Zuzka Kuglerová, najnovšie napísala dobrodružný román Legenda o Selenovi. Takto spravila z údajného Salana (možno Žilana, Žalana, Zeleňa, Soliňa, Soľana, a možno neexistujúceho človeka) chemický prvok selén a namiesto toho, aby ho umiestnila do Potisia, kam patrí, dej sa odohráva v Divine pri Žiline. Ja by som to celé spravila trošku ináč, ale o Salanovi teraz nechcem veľmi písať.

Maramureš v dnešnom Rumunsku. Kedysi bola táto župa väčšia.

Maramureš v dnešnom Rumunsku. Kedysi bola táto župa väčšia.

Keď si porovnáme mapu, ktorú som vytvorila podľa arabských zdrojov, s textom cisára Purpurorodenca, zistíme, že sa stopercentne zhodujú!!! Megále Morabia bolo teda celé územie v Karpatskej kotline východne od Dunaja, okrem dnešného východného Slovenska. Na mape je zobrazené zelenou farbou. Červenou je zobrazené Korutánsko a modrou Bohémia. Toto zelené územie teda obsadili Maďari a presne toto územie Purpurorodenec nazýval Megále MorabiaHorná alebo Vyšná Morava.

Územie, ktoré obsadili Maďari.

Územie, ktoré obsadili Maďari.

Je Megále Morabia Veľká Morava alebo Vyšná Morava?

O preklade názvu Megále Morabia som sa už vyjadrovala v jednom článku, konkrétne v článku: Ako sa falšuje slovenská história. Uvádzala som vtedy (neúplne), že preklad môže znieť ako Pramorava, lebo pra-, rovnako ako Megále, môže nadobúdať významy ako veľká, bývalá, vzdialená (od stredu). Toto vysvetlenie však nebolo úplne kompletné. Jestvuje totiž ešte jeden význam, ktorý som nezmienila, a práve ten je podľa mňa ten správny. Megále znamená tiež vyšná, resp. horná. Preto odteraz zabudnite na Veľkú Moravu a začnite uvažovať v pojmoch Vyšná Morava alebo Horná Morava.

Ukážme si najskôr, že tento preklad je vôbec prípustný.

Slovo vyšší, resp. horný sa po grécky povie ἀνωτερικός (ánoterikós), resp. ἀνω (áno), viď napr. tu.

Slovo veľký sa po grécky povie μεγάλος (megálos).

Zdá sa teda, že význam Megále znamená skôr veľký než horný, vyšný. Dokázala som si opak? Mýlila som sa? Nie, pretože napríklad vyššia stredná trieda sa po grécky povie μεγαλομεσαίος (megalomesaios). Vložte anglické slovo upper (vyšší, horný) do tohoto slovníka a sami uvidíte preklad.

Oproti tomu sa nižšia stredná trieda povie po grécky μικρομεσαίος (mikromesaios). Zdroj tu. Známy je nám pojem mikroskop (malo-kukač) alebo mikronézia (malé ostrovy).

Grécke slovo Megále môže teda nadobúdať okrem významu veľký aj význam horný, vyšší, vyšný.

Podobne to je pri slove super. Keď som študovala teóriu limít v matematickej analýze, učila som sa o limite inferior a limite superior. Limita inferior bola dolná hranica a limita superior zase horná hranica. Superman je nadčlovek. Slovo superior sa v angličtine používa na označenie nadriadeného. Inferior je podriadený. Supernova je veľká hviezda. Superstar je tiež veľká hviezda, ale v našom chápaní aj niekto, kto je preslávený. Aj pri slove super teda máme dva významy – veľký a horný.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, či by sme názov Megále Morabia nemohli prekladať ako Horná Morava alebo Vyšná Morava. Ak by tomu tak bolo, oproti čomu by tá Horná Morava bola horná? Resp. ak existovala Horná Morava, musela nutne existovať aj Dolná Morava. Kde potom ležala Dolná Morava? Bola v dnešnom Srbsku, pod Dunajom, na rieke Velika Morava? Alebo bola Dolná Morava v dnešnom Nitriansku a na dnešnej českej Morave? Lenže ako mohla byť Dolná Morava v dnešnej českej Morave, keď z hľadiska toku Dunaja je na hornom toku, minimálne vyššie oproti Potisiu? Ani z pohľadu svetových strán by česká Morava nemohla byť Dolnou Moravou, pretože sever sa nám na mape javí hore a juh zase dole.

Možno by sme sa mohli riadiť delením Uhorska na Hornú zem a Dolnú zem. Analógie bývajú prípustné, najmä ak Uhorsko bolo priamym nasledovníkom Moravskej ríše a prebralo jej územnosprávne členenie. Hornou zemou v Uhorsku, ako všetci vieme, bolo dnešné Slovensko, Dolnou zemou zase dnešná Vojvodina v Srbsku. Avšak aj v tomto prípade hrá rolu orientácia mapy na sever, kedy sa nám Slovensko javí hore na severe a Vojvodina zase dole na juhu. Ale čo ak je mapa orientovaná ináč?

Ako vnímal Vyšnú Moravu Pavol Jozef Šafárik?

Priala by som si, aby som bola aspoň z polovice taká múdra ako slovenský génius Pavol Jozef Šafárik. Tento premúdry človek napísal mnoho úžasných diel, pozdvihujúcich slovanské povedomie, okrem iného aj Slovanské starožitnosti, kde v časti II. kap. 9 rieši aj otázku Veľkej, resp. Vyšnej Moravy, resp. Vyšných Moráv v duále(!). Šafárik si myslí, že Vyšné Moravy (v duále) boli 1) územím severne od Dunaja (dnešná česká Morava a Slovensko) a 2) južne od Dunaja (Panónia, okolie Blatenského jazera – dnešné západné Maďarsko). Keďže existovala Vyšná Morava, tak logicky musela existovať aj Nižná Morava. Nižná Morava, resp. Dolná Morava bola podľa Šafárika na rieke Velika Morava v dnešnom Srbsku, južne od Dunaja, ktorá bola pod buharským vplyvom. Šafárik si myslí, že keď Purpurorodenec hovorí o nepokrstenej Veľkej/Vyšnej Morave, tak má na mysli tú časť rozsiahlej Moravskej ríše, ktorú zaujali pohanskí Maďari – teda, že bola označená za pohanskú/nepokrstenú kvôli pohanským/nepokrsteným Maďarom – teda logicky mi vychádza, že podľa Šafárika by tá zem mohla byť pred príchodom pohanských Maďarov pokrstená. Ja si myslím, že tu sa Šafárik mýli. A nielen tu. Podľa mňa, keď Purpurorodenec hovorí o nepokrstenej Morave, tak má na mysli územie východne od rieky Tisy, ktoré naozaj nebolo pokrstené pred príchodom Maďarov, hoci v ňom tiež žili Slováci. Zato Slovenská zem, krajina troch kniežat – Rastislava, Svätopluka a Koceľa – už pokrstená bola(!) – tak o tom písal ruský kronikár Nestor. Podľa Šafárika bola (dnešná česká) Morava (s dnešným Slovenskom) nad Dunajom tou Vyšnou/Veľkou Moravou, lebo bola omnoho väčšia ako tá južná Morava bulharská. Taktiež podľa Šafárika sa okolie Blatenského jazera nazývalo Moravou preto, lebo ju osídlili Slovania z dnešnej českej Moravy a dnešného Slovenska. Opäť nesúhlasím, pretože Nestor tvrdil vo svojej Kronike dávnych čias pravý opak – a to, že práve Slováci z Panónie osídlili Moravu a dnešné západné Slovensko. Šafárik vymenúva názvy pre Blatenskú zem a vraj nebolo pre ňu pôvodného slovenského názvu, ktorý by si cudzí kronikári všimli. Ja tvrdím, že taký názov sa zachoval a sám ho spomína, pričom znie Sclavinia, teda Slovenská zem, viď ukážka zo Slovanských starožitností. Podľa mňa Šafárik neznie presvedčivo vo svojom umiestnení Vyšnej Moravy.

Pavol Jozef Šafárik, Slovanské starožitnosti, časť II, kap. 9.:
1. Príbehy troch slovanských vetiev — Moravanov v terajšej Morave, Slovákov v severozápadných Uhrách, ktorí žili približne od rieky Torysy po Prešporok a Vacov, a Slovanov žijúcich niekde v zadunajskej oblasti, od zákruty Dunaja pri Vyšehrade až za Blatenské jazero — z obdobia, o ktorom tu uvažujeme, možno celkom prirodzene zahrnúť do jedného celku.[1320]
Krajiny, ktoré obývali, ležali po oboch stranách Dunaja a mali voľakedy spoločné meno, a to Veľká Morava čiže „vyšné Moravy“ (dvojné číslo), na rozdiel od „nižnej“ čiže bulharskej Moravy. Žil tu národ príbuzný čo do reči a obyčajov, očividne sa líšiaci od korutánskych a bulharských Slovanov, a vo všetkých troch panovali pokrvné kniežatá pochádzajúce z jedného rodu.

Po porážke Avarov v Rakúsoch a v panónskom Zadunajsku [798] sa stala celá táto oblasť, ktorá bola pod zvrchovanou vládou Nemcov, nielen sídlom Moravanov a Slovákov, ale dostala sa aj pod správu slovanských, z preddunajskej Moravy pochádzajúcich kniežat, až kým Svätopluk obe Moravy nepodrobil svojmu žezlu a nezjednotil ich pod menom Veľká Morava [884 — 894] [pozn. B.O.: to meno je výmysel, lož]. Vzhľadom na svoju polohu po oboch stranách Dunaja a podriadenosť rozdielnym kniežatám sa tieto krajiny nazývali v dvojnom čísle ako Moravě, a vzhľadom na bulharskú Moravu, ležiacu v južných Uhrách a v dnešnom Srbsku, sa táto krajina v bulharských a srbských prameňoch označovala ako „vyšnii Moravě“ alebo jednoducho „vyšná Morava“ (§ 30, č. 3). Toto je teda správne tak nazvaná Morava čiže Veľká Morava, o ktorej tu teraz chceme hovoriť podrobnejšie. Od tejto Moravy treba odlíšiť susedné krajiny, ktoré zvrchovanú Svätoplukovu vládu síce uznávali a zaviazali sa k vojenskej pomoci i k ročným poplatkom, no jednako boli podriadené vlastným kniežatám a riadili sa svojimi zákonmi a právom, t. j. Čechy, Mišno, Lužicu, časť Sliezska a Malopoľska.[1445] Tieto krajiny sa nikdy nevolali Moravou, hoci istý čas patrili k Moravskej ríši.

Pokladajúc za zbytočné uvádzať viac podobných príkladov, predložíme najstaršie a pôvodné svedectvá o Morave a Moravanoch. Prvá zmienka o krajine a ľude tohto mena je v Einhardových letopisoch r. 822, kde sa poslovia Moravanov vypravení s darmi do Frankfurtu spomínajú oddelene od českých.[1450] Čoskoro potom, okolo r. 826, sa v bule pápeža Eugena II. spomína Mojmír ako knieža Moravy.[1451] Od tých čias, najmä po založení nezávislej Moravskej ríše Rastislavom a jej rozšírení Svätoplukom, sa meno Moravy a Moravanov v zahraničných pamiatkach vyskytuje veľakrát, a to vo veľmi rozmanitých formách, ako Marahabitae, Marahenses, Maravi, Maravenses, Marvani, Marharii, Merehani, Moramori, Maritani, Margenses, Mirahenses, Marevini, zem Maraha, Marava, Marova atď. V čistejšej a presnejšej podobe nám ich podávajú domáce pramene, menovite Dalimil, Nestor a cyrilské legendy, píšuce Morava, Moravania.[1452] Pôvod mena už Nestor náležite odvodzuje od rieky Moravy, pričom starobylosť tohto slova a jeho vzácnosť u Slovanov sa dá poznať podľa toho, že sotva sa nájde nejaká slovanská krajina, v ktorej by nebola rieka, oblasť alebo miesto nazývané Morava. Vyššie (§ 30, č. 3) sme hovorili o menšej čiže nižšej, Bulharom patriacej Morave: tu pridávame správy o veľkej čiže vyšnej, Dunajom rozdelenej na dve, pred- a zadunajskú čiže panónsku. [Pozn. B.O.: Ako ukážem neskôr, toto jeho členenie je nesprávne.] Túto hornú Moravu mal na mysli nemenovaný Zemepisec Bavorský okolo r. 866 — 890, keď hovorí: Marharii majú jedenásť miest; k dolnej čiže bulharskej vzťahuje sa to, čo ďalej dokladá slovami: Je národ, ktorý nazývajú Merehani, tí majú tridsať miest, čo je zrejmé zo spájania jedných s Čechmi a druhých s Bulharmi.[1453] Pomenovanie vyšnej čiže hornej Moravy a jej rozdelenie na dve časti, preddunajskú a panónsku, sa v starých prameňoch vyskytuje niekoľkokrát. V prastarej cyrilskej legende o Metodovi, zachovanej na pergamene v rkp. z 13. stor., sa nazýva krajina, v ktorej učil Metod, v dvojnom čísle vyšnii Moravě,[1454] čím sa má rozumieť preddunajská a panónska Morava. [Pozn.B.O.: Podľa mňa sa tu opäť mýli.] Tam sa i napospol spomína moravská zem. Podobný výraz sa nepochybne nachádzal i v staroslovanskom rukopise, ktorý mal v rukách Assemani; hoci on vo svojom latinskom preklade toho miesta použil jedn. č. „superior Moravia“.[1455] Na dve Moravy, preddunajskú a panónsku, poukazuje i samotný anonymný Salzburčan okolo r. 873, keď nazýva Mojmíra kniežaťom Moravanov za Dunajom [Pozn.B.O.: O Mojmírovi za Dunajom ešte budem hovoriť, lebo ZA DUNAJOM mohlo byť niekde inde.]: nebolo by totiž potrebné doplniť „za Dunajom“, ak by neboli Moravania i pred Dunajom, t. j. z pohľadu Salzburčana v Panónii.[1456] Životopisec biskupa Klementa, svedok patriaci do 10. stor., tiež hovorí o panónskej Morave (όραβ τή Πανννία), hoci ju od vlastnej Moravy, sídla Rastislavovho panstva, dostatočne zreteľne nerozlišuje.[1457] Istejšie svedectvo o pričlenení zadunajskej Panónie k Morave a prenesení tohto mena na ňu nám podávajú Fuldské letopisy r. 901, a tiež cisár Konštantín Porfyrogenet [Pozn. B.O.: Purpurorodenec.]. V nich sa Panónia, čiže východné končiny Karantanska, vyslovene nazývajú južnou časťou Moravskej ríše.[1458] S tým sa zhoduje i to, čo o vpáde Uhrov na Moravu uvádza takzvaný notár kráľa Bela.[1459] Konštantín Porf., podávajúc správu o prihnaní sa Uhrov na Moravu a rozvrátení Svätoplukovej ríše, hovorí, že od (srbského) Belehradu leží dva dni cesty vzdialené Sirmium, a tam sa začína Veľká Morava, až dovtedy pohanská, totiž za jeho čias r. 949 zaujatá pohanskými Maďarmi, ktorej kráľom bol niekedy Svätopluk, a ktorú úplne spustošili Turci (Maďari).[1460] Tento spisovateľ, pokiaľ mi je známe, je jediný, ktorý nám zachoval meno Veľkej Moravy. Mohla sa pravdaže za čias Svätopluka pokojne nazývať veľkou [Pozn. B.O.: Hlúposť.], lebo jej končiny siahali od rieky Opavy až k sútoku Drávy s Dunajom a od Viedne na východ až k rieke Toryse, nezahŕňajúc do toho Svätoplukovi podriadené a poplatné krajiny s iným názvom, napr. Čechy, Mišno, Lužice, časti Sliezska, Malopoľska atď. Majúc na zreteli tieto svedectvá, môžeme bezpečnejšie usudzovať o vzniku názvu Moravy a jeho pozvoľnom rozšírení sa v rozličných krajinách. Pôvod mena sa musí hľadať v rieke Morave: obyvatelia tohto územia sa nazývali Moravania. Rovnaký pôvod, jazyk a obyčaje, ako aj spoločná vláda kniežat pochádzajúcich z jedného rodu spôsobili, že toto pomenovanie veľmi skoro, t. j. pred r. 800, prešlo i na susedných Slovákov v oblasti Váhu, Hrona atď. Pribina, ktorého sídlo bolo v Nitre, sa nazýva moravským kniežaťom [r. 830, 836, 860]. [Pozn. B.O.: Aj k tomuto sa ešte vrátim, lebo podľa mňa Nitra vládla aj dnešnej českej Morave.] Po porážke Avarov v Panónii [798] zaujali ich zem nielen usilovní a pracovití Slovania z Moravy [Pozn. B.O.: Nestor píše opak, že Slováci z Panónie osídlili Moravu.], ale dostala sa aj pod správu kniežat z rodu moravských panovníkov, područníkov nemeckého cisára (§ 41, č. 2). Z tohto dôvodu staré a bežné meno Moravy preniesli presídlenci krátko po ich usadení sa v Panónii i na túto novú vlasť, hoci po latinsky píšuci cudzinci ešte dlhý čas potom neprestali pre túto krajinu používať rozličné staršie názvy, napr. Pannonia, regio Pannonia, limes Pannonicus, Pannonia superior, Hunia, Hunia quae et Avaratia dicitur, Avaratia, Sclavinia [Pozn. B.O.: Skutočné meno Panónie je Sclavinia, Slovenská zem, ktorú spomína Nestor ako slovanskú pravlasť.], partes Avarorum et Sclavorum, provincia Avarorum oriens, plaga orientalis, confines Carantanorum atď. O domácom slovanskom mene buď nemali žiadnu vedomosť [Pozn. B.O.: Ale mali vedomosť, to bola práve tá Sclavinia.], alebo si ho nevšímali.[1461] Pred poslovančením Panónie sa táto zem nemohla volať Moravou[1462] [Pozn. B.O.: Ale mohla, lebo Panónia znamená Blatensko a Blatensko znamená Močiarsko/Morava. Panónia je v preklade Morava, lebo Morava znamená močiarnu zem.] ani Karantanskom; tento názov, prislúchajúci terajším Korutanom, Štyrsku a východnej časti Tirolska, obyčajne iba nesprávne používali niektorí spisovatelia píšuci o Panónii. Za panovania Svätopluka sa obe časti hornej čiže Veľkej Moravy, t. j. pred- i zadunajská, spojili pod jednu spoločnú vládu [884 — 894]. Meno Veľkej Moravy sa vtedy preslávilo široko-ďaleko u okolitých národov a nadobudlo takú vážnosť, že i po konečnom rozvrátení Moravskej ríše Uhrami sa Panónia a priľahlé kraje, aj keď už obsadené Maďarmi, ešte dlho neprestali nazývať Moravou,[1463] až napokon nové meno Uhry (Hungaria) prešlo i na ne [Pozn. B.O.: Pred Uhorskom sa Uhorská zem nazývala Slovenskou zemou. Tak o tom píše Nestor.].

Zdroj: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1787/Safarik_Slovanske-starozitnosti-II/9

Orientácia máp na východnú stranu Slnka

Už vieme, že na severe Uhorska ležala Horná zem, lebo sever je na mape hore, a na juhu ležala zase Dolná zem, lebo juh je na mape dole. Ale čo, ak je mapa orientovaná smerom na východ? Čo by sa stalo, ak by bol na hornej strane mapy východ? Presne takto boli totiž kedysi orientované mapy!

Skutočne, mapy boli pôvodne orientované východnou stranou Slnka nahor. Východné kraje sveta sa nazývali Orientom. Boli to kraje ako Čína, India, Japonsko alebo napr. Perzia. Odtiaľ máme slovo orientácia – nastavenie sa na východ. Umiestnenie severu na vrch mapy je len neskoršia konvencia, dohoda, ktorá vznikla po tom, ako sa zistilo, že týmto smerom ukazuje magnetická strelka kompasu. Rovnako tak by sme podľa tejto logiky mohli za vrch zvoliť juh. Kedysi bola jarná rovnodennosť vnímaná ako dôležitý bod v náboženskom a obradnom živote. Tento bod sa určoval východom Slnka. Mnoho hradov a chrámov sa stavalo tým spôsobom, že vchody smerovali na východ. Pochovávalo sa dokonca v smere východ-západ. Východ bol dôležitý. Koho by zaujímali zdroje, môže sa o tejto téme dočítať viac napr. tu alebo tu alebo tu.

Šok – Horná zem v Uhorsku bola pôvodne na východe!

A teraz príde šok! Horná zem pôvodne neležala hore na severe Uhorska, ale hore na východe! Pojem hore bol kedysi vnímaný ináč. Viac hore bolo to, čo bolo viac na východe. Dolná zem neležala pôvodne dole na juhu, v dnešnej Vojvodine, ale dole na západ od Dunaja! Viac dole bolo to, čo bolo viac na západe. Všetko začne dávať zmysel, keď si otočíme mapu Karpatskej kotliny východom nahor. Hornou zemou bolo dnešné Potisie, Biharsko/Belehradsko, východné Slovensko, Maramureš, Sedmohradsko (Transilvánia). Dolnou zemou bolo dnešné západné Slovensko (Nitriansko), česká Morava a západné Maďarsko (Panónia, Blatensko). Horné a Dolné Uhorsko sa nazývalo po latinsky Superior Hungaria a Inferior Hungaria, po nemecky Ober Ungarn a Nieder Ungarn, po anglicky Upper Hungary a Lower Hungary, po francúzsky Haute Hongrie a Basse Hongrie. Na dôkaz nech poslúžia nasledovné staré mapy Uhorska.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Horná a Dolná zem.

Nielen Vyšná Morava, ale aj Vyšné Tatry

Kedysi som v Krásach Slovenska čítala jeden článok o Vysokých Tatrách. Žiaľ, ten časopis sme asi vyhodili, pretože ho nikde nemôžem nájsť. Písalo sa v ňom o tom, že Vysoké a Nízke Tatry by sa nemali nazývať Vysokými a Nízkymi Tatrami, ale Vyšnými a Nižnými Tatrami. Je to tak, že Tatry sa nedelia na Vysoké a Nízke, ale na Vyšné a Nižné. Tatry sú iba jedny, nie dvoje. A tie jedny Tatry sa delia na Vyšné, to jest tie, ktoré sú z pohľadu toku Váhu na hornom konci (zhodou okolností sú na severe), a Nižné, to sú tie, ktoré sú z pohľadu toku Váhu nižšie. Takže nielen Vyšnú Moravu nesprávne nazývame, ale aj Vyšné a Nižné Tatry, našu hornatú pýchu.

„Hore na východe“ má katastrofálne dôsledky pre českú Moravu, alebo ako povedal náš pán kráľ Svätopluk na smrteľnej posteli – Všetko bolo ináč

Ak by sme prijali teóriu, že kedysi hore znamenalo na východe a dole zase na západe, tak by to malo katastrofálne dôsledky na súčasnú teóriu o „Veľkej Morave“. Ukážem, prečo.

Keď som v minulosti čítala staré kroniky, najviac ma rozčuľoval Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov, v ktorom sa píše o tom, ako Mojmír, knieža Moravanov na Dunajom, vyhnal istého Pribinu z Nitry. Nerozčuľovalo ma to, že Mojmír vyhnal Pribinu, lebo to sa môže stať kadekomu, ale iritovalo ma, že z tejto jedinej(!) zmienky, vlastne to bola len jedna jediná veta(!!!), vyrobili československí historici politickú teóriu o moravsko-českej nadradenosti nad Slovenskom, nakoľko knieža Mojmíra kládli do dnešnej českej Moravy, pretože tá je vraj z pohľadu autora kroniky nad Dunajom oproti Východnej marke (dnešné Rakúsko), ktorá bola pod Dunajom. Ibaže my už vieme, že nad Dunajom neznamená ísť smerom na sever, ale východ. Ak by sme z dnešného Rakúska šli na východ, dostali by sme sa k Budapešti a ďalej k Debrovu, Jágeru, možno až na východné Slovensko. Ak by sme šli trochu južnejšie, dostali by sme sa k Črngradu (Csongrád, Čierny-hrad), alebo k Moravgradu (dnešný Csanád), ktorý leží na rieke Maroš/Mureš/Morava. No a kúsok za Moravgradom (Csanádom), smerom na východ po toku rieky Moravy (Mureš), sa nachádza Devín, hrad na kopci, dnes rumunská Deva.

Nedalo mi to a pozrela som sa ešte raz a poriadne na text v Spise o obrátení Bavorov a Korutáncov. Porovnala som rôzne preklady a zistila som, že sa odlišujú. Pozrela som sa preto na latinský originál, aby som sama zistila pravdu. Ukazuje sa, že preklad Jána Stanislava je najlepší a najprecíznejší. Znie takto: „[Kap. 10] V tom čase istý Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanom nad Dunajom, prišiel k Ratbodovi. … [Kap. 11] A medzitým, využijúc nejakú príležitosť, spomenutý kráľ na prosbu svojich verných oddal Pribinovi nejakú časť dolnej Panónie do léna popri rieke, ktorá sa volá Sala. Vtedy on tam začal bývať a pevnosť stavať v ktoromsi háji a močiari rieky Saly a zo všetkých strán zhromažďovať ľudí a veľmi sa rozmáhať na tejto zemi. (Ktorému voľakedy arcibiskup Adalrám za Dunajom na jeho majetku v mieste menom Nitrava vysvätil kostol.)“

Vďaka poznámke o vysvätení kostola dnes vieme, že Pribina, vyhnaný Mojmírom, pochádzal pred tým z Nitravy. Mnohí ľudia pochybujú o tom, či tá Nitrava naozaj bola na dnešnom Slovensku, alebo niekde inde, ale to teraz neriešme. Ja si myslím, že to bola naša Nitra. Kľúčové sú dva údaje – jeden hovorí o Mojmírovi nad Dunajom, druhý o Nitrave za Dunajom. Prečo ten rozdiel, keď podľa oficiálnych historikov je Nitrava presne na tej istej strane Dunaja, na ktorej mal sídliť aj Mojmír I., knieža Moravanov nad Dunajom (Mikulčice, resp. Staré Město pri dnešnom Uherskom Hradišti)? Prečo v oboch prípadoch nemáme predložku nad a výraz nad Dunajom? Veď tak Nitrava, ako aj Mikulčice, resp. Staré Město sú od Blatenského Kostela rovnakým smerom na sever. A potom vyvstáva ešte jedna dôležitá otázka. Ak je zdôraznené, že Mojmír bol knieža Moravanov nad Dunajom, znamená to, že museli existovali aj druhí Moravania, ktorí žili niekde inde? Napríklad pod Dunajom alebo vedľa Dunaja…?

Aké sú použité predložky v latinskom origináli?
Mojmír knieža Moravanov nad Dunajom = (…quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Maravorum SUPRA Danubium venit ad Ratbodum)
Adalrám za Dunajom = (…Adalramus archiepiscopus ULTRA Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam)

Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov. Spomína sa tu Mojmír, Pribina, Moravania a Nitrava. Raz je použitá predložka ultra a inokedy zase supra.

Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov. Spomína sa tu Mojmír, Pribina, Moravania a Nitrava. Raz je použitá predložka ultra a inokedy zase supra.

V jednom prípade je použitá predložka ultra a v druhom zase supra. Slovníky uvádzajú, že tieto slová, pokiaľ slúžia ako predložky, možno obidve preložiť rovnako ako nad. No predsa je medzi nimi drobný rozdiel. Slovníky pri predložke ultra uvádzajú prvotne tieto významy: za, krížom cez, na druhej strane, povedľa. Až potom je význam nad. Kdežto predložka supra znamená prvotne nad. Ja to prekladám cez angličtinu.

Keď si otočíme mapu východom nahor, tak dostávame, že z pohľadu Pribinu pri Blatenskom jazere sa nám Nitrava javí naľavo cez Dunaj. Nemôžeme teraz povedať, že Nitrava je nad Dunajom, ale môžeme povedať, že je povedľa Dunaja, krížom cez Dunaj, na druhej strane Dunaja, resp. za Dunajom (tomu zodpovedá predložka ULTRA). Avšak ak bol Mojmír I. z Moravhradu (Csanád) na rieke Morave (Mureš), tak sa nám tento hrad javí nad Dunajom. Ján Stanislav si dobre všimol rozdiel v tých predložkách a preložil ich správne, raz ako za Dunajom (ultra) a potom nad Dunajom (supra).

Ešte jeden údaj máme – a to, že vieme, že Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere v dolnej Panónii. Ak niekto očakáva, že Dolná Panónia bola na juhu, tak sa mýli. Už vieme, že dole kedysi nebolo na juhu. Žiaľ, ani na západe to nie je, ako by sme podľa mojej teórie očakávali. Dolná Panónia bola východná časť Blatenska. Nesedí nám to, ale možno to niekto niekedy prijateľne vysvetlí. Nemusím dať odpoveď na všetko iba ja.

Nasledujúca mapa ukazuje, ako mohol byť myslený text v Spise o obrátení Bavorov a Korutáncov. Pribina po vyhnaní sídlil pri Blatenskom jazere v Blatenskom Kosteli. Jeho bývalý majetok v Nitrave sa kronikárovi javil na severe ako na druhej strane Dunaja (ULTRA). Mojmír I. sa mu javil na východe ako nad Dunajom (SUPRA). Nitransko bolo Nižnou Moravou a Naddunajsko bolo Vyšnou Moravou.

Vyšná a Nižná Morava. Jedno z možných vysvetlení starých písomných prameňov.

Vyšná a Nižná Morava. Jedno z možných vysvetlení starých písomných prameňov.

Moja hypotéza by mnohé vysvetlila

1) Hl. mesto českej Moravy by bola Nitra. Ak by sme prijali hypotézu, že Mojmír sídlil nad Dunajom, teda na východ od Dunaja, naskytá sa otázka, kde bolo hlavné mesto dnešnej českej Moravy. Možno teraz privediem mnohých čitateľov do šoku, ale podľa mňa tým hlavným mestom bola Nitrava. Už dávnejšie sa mi Morava javila ako nevhodné územie na stavbu hradov. Dokonca aj po páde takzvanej Veľkomoravskej ríše Uhorsko zabralo mestá pozdĺž rieky Moravy (Mikulčice, Staré Město pri Uherskom Hradišti), ktorá tvorila hlavnú jantárovú cestu smerom k Baltiku, ale ďalej na západ už nešlo. Myslím si, že Mikulčice a Uherské Hradište tvorili iba nárazníkovú zónu pred útokom od západu. Mikulčice mohli mať preto toľko malých kostolov západného typu, lebo sa v nich modlili pocestní z kresťanských krajín. Dnešná česká Morava celkovo patrí, rovnako ako dnešné západné Slovensko, do povodia Dunaja. Morava je však slabo ubrániteľná, zato slovenská Nitrava, ležiaca na hranici šírej roviny a hôr, bola skutočnou nedobytnou baštou. Ak by sa ukázalo, že táto moja hypotéza je pravdivá, tak by politická snaha dostať Slovensko do menejcennej polohy voči Česku bola postavená na falošnom predpoklade. Potom by to bolo práve Slovensko, kto by mal nárok tvoriť jeden štátny útvar s dnešnou Moravou.

Podobnú teóriu zastával už dávnejšie Rudolf Irša, viď nižšie mapa Veľkej Moravy z jeho webstránky http://www.irsa.szm.com/svatopluk.htm. Irša tiež vidí Veľkú Moravu nad Dunajom, v jeho prípade až nad Tisou (východne od Tisy). Toto územie nad Tisou však nenazýva Vyšná Morava, ale Veľká Morava. Používa názov Nitriansko, avšak to sa v skutočnosti nazývalo Nižnou Moravou. Ja osobne by som tú mapu trochu prekreslila. Nitransko by nesiahalo na dnešné východné Slovensko. Vyšnú Moravu by som zväčšila o územie medzi Dunajom a Tisou a tiež o dnešné východné Slovensko. Hlavné mesto Vyšnej Moravy by som nekládla na východ od Tisy, ale medzi Dunaj a Tisu, lebo toto územie považujem za pokrstené. Nepokrstená Vyšná Morava začínala podľa môjho názoru od Tisy na východ.

Mapa autora Rudolfa Iršu z webstránky http://www.irsa.szm.com/svatopluk.htm.

Mapa autora Rudolfa Iršu z webstránky http://www.irsa.szm.com/svatopluk.htm.

2) Centrická Slovenská zem. Ak by sa moja hypotéza ukázala pravdivou, dostali by sme aj logickú odpoveď na to, prečo vyslanci, vyslaní slovenskými kniežatami Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom, nazývali na dvore byzantského cisára Michala III. svoju zem v singulári Slovenskaja zemle. Ak by sme si totiž do tejto Slovenskej zemli rátali aj dnešnú českú Moravu, tvar tej zeme by vybočoval z Karpatskej kotliny, čo nám nedáva jednu krajinu s prirodzenými hranicami, ale najmenej dve. Zato ak by Mojmír a po ňom Rastislav sídlili niekde medzi Dunajom a Tisou, tak by spolu s Nitrianskom a Blatenskom pekne vypĺňali Karpatskú kotlinu, síce nie celkom, ale isto by ju zapĺňali strednejšie ako s českou Moravou.

3) Prirodzené hranice –> osamostatnenie sa. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme aj logickú odpoveď, prečo sa naše kniežatá chceli osamostatniť a vytvoriť vlastnú ríšu – tá ríša sa totiž sama núkala, nabádala, veď zakrivený pás Karpatských hôr, ktoré ju obkolesovali, jej poskytoval dokonalé prirodzené hranice. Pri českej Morave toto vôbec neplatí.

4) Devín ako Slovenská brána. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme aj logickú odpoveď, prečo sa knieža Rastislav ukrýval na hrade Devíne, kde sa napokon vzdal a poddal Frankom. Jednoducho ako kráľ chránil Slovenskú bránu, dnes nazývanú aj Devínskou bránou, ktorá bola vstupom do Slovenskej zeme.

5) Rozpínanie cez východné Slovensko na sever. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme logickú odpoveď, prečo sa Svätopluk začal najskôr rozpínať do Povislia. Ak by bolo bývalo hlavné mesto ríše v dnešnej českej Morave, tak by najskôr dobýjal Sliezsko. Do Povislia sa mohol dostať cez východné Slovensko.

6) Hlavné mesto v strede. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme aj logickú odpoveď na otázku, prečo arabskí cestovatelia písali o tom, že hlavné mesto Slovenskej zeme je v jej strede. Okolie Budapešti v strede Karpatskej kotliny naozaj je. Resp. oblasť medzi Dunajom a Tisou ide stredom Karpatskej kotliny.

7) Sloväni sa rozpŕchli na juh, nie na západ. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme logickú odpoveď na to, o čom písal cisár Purpurorodenec 50 rokov po Svätoplukovej smrti, a to, že „po smrti toho Svätopluka (894) jeden rok ostali (jeho synovia) v pokoji, potom vznikol spor a vzbura medzi nimi, a keď občiansku vojnu viedli proti sebe, Turci (Maďari) sem prišlí ich do základov úplne znivočili a podmanili si ich krajinu, kde aj teraz bývajú. Zvyšky národa, rozpŕchnuc sa, utiekli k susedným národom, t.j. k Bulharom, Turkom, Chorvátom a k iným národom.“ Ak by hlavné mesto ríše ležalo medzi Dunajom a Tisou, tak naozaj pri vpáde od Užhorodu smerom na juhozápad by sa slovenský národ rozpŕchol na juh ku Chorvátom alebo Bulharom. Zato ak by hlavné mesto bolo bývalo na dnešnej českej Morave, moravský národ by sa musel rozpŕchnuť do Čiech. Preto je zrejmé, že stred ríše, ktorý dobýjali Maďari, nemohol byť na dnešnej českej Morave.

8) Zánik „Veľkej Moravy“. Ak by platila moja hypotéza, dostali by sme úplne logickú odpoveď na to, prečo po vpáde Maďarov do srdca Karpatskej kotliny zanikla takzvaná „Veľká Morava“, Veľké Slovensko. Bolo tomu tak preto, že obsadili hlavný hrad, sídlo slovenského kráľa, križovatku najväčích obchodných ciest – jantárovej a hodvábnej. Toto stredné miesto bolo, je a vždy bude tým smrteľným bodom pre každý národ, ktorý vládne Karpatskej kotline. Po pričlenení dnešného západného Slovenska k Uhorsku sa chudera Morava, bez svojho hlavného mesta Nitry, stala len bezvýznamnou kolóniou českého kráľovstva. Avšak dnešné západné Slovensko sa bez hlavného mesta ríše tiež stalo len polovýznamou kolóniou novovytvoreného Uhorského štátu.

9) Bol Mojmír I. Východniar? Ak by platila moja hypotéza, tak by sme dostali ešte jeden závažný dôsledok. Ako som písala na začiatku tohoto článku, dnešné východné Slovensko muselo mať nejaké stredisko moci. Ak by sa to stredisko nachádzalo v páse medzi Dunajom a Tisou (čo je pokračovaním východného Slovenska), tak mohlo byť súčasne tiež hlavným mestom Slovenskej zeme. Sem taktiež kladie Anonymova Uhorská kronika sídlo Salana, ktorý vládol územnej jednotke, do ktorej patrilo aj dnešné východné Slovensko. Mojmír I. tak mohol byť v skutočnosti Východniarom. Avšak ako ukázal Ján Stanislav v diele Slovenský juh v stredoveku, v tých dávnych dobách sa na dnešnom Východnom Slovensku nehovorilo po východniarsky, ale po stredoslovensky, teda tým jazykom, ktorý bol predkom dnešnej stredoslovenčiny.

Moja hypotéza má aj trhliny

Sú isté fakty, ktoré hovoria v neprospech mojej teórie o pôvode a sídle Mojmíra. Územie medzi Dunajom a Tisou bolo zväčša pod bulharskou nadvládou, predtým pod oborskou (avarskou). Cisár Purpurorodenec hovoril o tom, že Vyšná Morava (Megále Morabia) bola zem nepokrstená, pritom Rastislavove kniežatstvo pokrstené bolo. Mohlo to však byť tak, že územie medzi Dunajom a Tisou, vrátane dnešného východného Slovenska, pokrstené bolo, nepokrstené územie Vyšnej Moravy sa mohlo nachádzať až od Tisy na východ. Avšak šírenie kresťanstva skôr mohlo smerovať ku nám z dnešnej českej Moravy, lebo tá bola geograficky bližšie k Frankom, ktorí nám kresťanstvo vnucovali. Avšak my vôbec nič nevieme o tom, aké multikultúrne bolo domnelé stredisko ríše medzi Dunajom a Tisou, takže mohlo byť kresťanskejšie než na dnešnej českej Morave. O tom, že isto bolo multikulturálne, nemusíme pochybovať, nakoľko sa tam stretávali významné obchodné cesty, napokon aj arabskí cestovatelia. Napokon už Vandali, ktorí žili v Karpatskej kotline údajne pred príchodom Slovanov, boli kresťanmi. Proti mojej hypotéze hovorí aj fakt, že ak bol Svätopluk kráľom a vládol medzi Dunajom a Tisou, tak ja na jeho mieste by som nepozývala Maďarov do svojej zeme, pretože by som sa v jej strede cítila ohrozená – je to predsa len blízko. Zato, vládnuc v dnešnej českej Morave, územie za riekou Dunaj by pre mňa bolo koncom sveta a pokojne by som tam nasťahovala aj diablov, ak by mi sľúbili pomoc. Proti tejto hypotéze hovorí aj fakt, že medzi Dunajom a Tisou sa nachádzala oborská (avarská) púšť, teda toto územie bolo asi riedko osídlené. Ale či to tak naozaj bolo, je otázne a predmetom ďalšieho výskumu. Toto územie bolo veľmi bažinaté, preto sa mohlo nazývať Moravou, teda bažinatou zemou. Ruský kronikár Nestor píše, že práve na strednom Dunaji mala byť slovanská pravlasť, mal tam žiť slovanský kmeň, ktorý sám seba nazýval slovenský, čo bolo jeho vlastné meno. Ak by bola pravlasť Slovanov na strednom Dunaji, muselo na tom údajne vyľudnenom území žiť isto množstvo ľudí, keď sa dokázali rozšíriť do polovice Európy – Poľska, Česka a Ruska. Oficiálni historici si napríklad vedia predstaviť slovanskú pravlasť v Pripjaťských močiaroch na severe dnešnej Ukrajiny a južného Bieloruska. Podmáčané územie medzi Dunajom a Tisou je oproti nehostinným Pripjaťským močiarom rajom na Zemi, preto ak Slovania vedeli žiť v Pripjaťských močiaroch, museli vedieť žiť aj medzi Dunajom a Tisou.

Purpurorodencova Vyšná Morava (Megále Morabia) zakreslená do mapy vytvorenej podľa arabského opisu územia Karpatskej kotliny.

Purpurorodencova Vyšná Morava (Megále Morabia) zakreslená do mapy vytvorenej podľa arabského opisu územia Karpatskej kotliny.

Lokalizáia hlavného mesta Slovenskej zeme

1) Pešť. Ak by moja hypotéza platila, kde asi tak mohlo ležať hlavné mesto Slovenskej zeme? Už som spomínala Budapešť, Moravhrad (Csanád) na rieke Morave/Maros/Mureš. Pravda, z Budapešti len Pešť bola nad Dunajom (rozumej východne od neho), pritom hrad ležal v Budíne, na západ od Dunaja. Akí ďalší adepti by prichádzali do úvahy?

2) Veľký Varadín. Niekto by mohol uvažovať aj Veľký Varadín, dnešnú rumunskú Oradeu, avšak ja si myslím, že toto mesto je už príliš na východe. Varadín by podľa mňa mohol byť oným Wáb-nít-om, ktorý spomínajú arabské správy ako druhé mesto Slovenskej zeme. Mohol pochádzať z nepokrstenej časti Vyšnej Moravy.

3) Alpár/Belehrad. Známy je nám aj Črngrad, Čierny hrad. Už ste sa zamýšľali nad tým, prečo sa práve tento hrad nazýva čierny? Vysvetlení môže byť niekoľko, no ja verím len jednému. Čierny hrad bol vlastne južným hradom, lebo čiernou farbou sa v reči Slovenov označoval juh. Severne od neho by som očakávala biely hrad, Belehrad, lebo bielou farbou sa označoval zase sever. Napr. Baltské more znamená v preklade biele more (severné more), zato Čierne more sa nazýva čiernym preto, lebo je od Baltského na juh. Podobne máme Chorvátov na juhu pri Jadranskom mori, Bieli Chorváti žili na severe Karpát. Bielorusi sú nazývaní bielymi preto, lebo žijú severne od Rusov v Kyjeve, od Kyjevskej Rusi. Z Anonymovej Uhorskej kroniky poznáme hrad Alpár, v ktorom vládol vyššie spomínaný knieža Salan. Tento hrad historici situujú len malý kúsok severne od Črngradu. Slovo Alpár v sebe obsahuje koreň slova alp, alb, čo znamená biely, podobne ako albín (biely tvor), Alpy (Biele hory), albatros (biely vták). Možno tento domnelý Alpár/Belehrad, sídlo domnelého Salana, bol tým zničeným hlavným mestom Slovenskej zeme.

4) Varadín/Bíňa. Za ďalších adeptov som uvažovala dnešnú Bíňu, ktorá sa v minulosti nazývala Varádom (možno Varaždínom). Toto hradisko je najväčšie zo všetkých známych, avšak nachádza sa vedľa Dunaja, nie nad Dunajom. Nie je však ďaleko od naddunajských (rozumej východne od Dunaja) Moravanov. Zodpovedá popisu z Fuldských letopisov o nevýslovnej pevnosti Rastislavovej. Má nevýslovné valy do dnešných dní.

5) Ostrihom/Solva. Blízko Bíne sa nachádza Ostrihom, v minulosti veľmi významné mesto, avšak pod Dunajom. Toto mesto sa za rímskych čias nazývalo pevnosť Solva a podľa môjho tušenia práve podľa tohoto názvu je nazvaná celá Slovenská zem – zem pevnosti Solva, Solvenského hradu zem, Solvenská zem. U Slovanov vo všeobecnosti došlo v jazyku k metatéze, teda sa vymenilo poradie písmen, tak z pôvodného berg máme dnes breg (breh, výmena -er- na -re-), per (anglické for) prešlo na naše pre. Podobne aj Solva by prešla na Slova a Solvenska zem na Slovenska zem. Tak si to ja myslím. To by však znamenalo, že Sloveni museli byť pri Ostrihome ešte za rímskych čias, kedy sa tá pevnosť nazývala Solva. To je však v rozpore s názormi oficiálnych historikov, pretože Rimania u nás boli niekedy do roku 375 n.l., kedy územie dnešného Slovenska zaplavili vraj Germáni a až po nich vraj prišli Slovania.

6) Sirmium. Uvažovala som aj Sirmium, dnešnú Sriemsku Mitrovicu, jedno z hlavných miest Rímskej ríše a prirodzené hlavné mesto územia povodia Dunaja. Avšak Sirmium sa nachádzalo pod Dunajom (rozumej západne od neho).

7) Debrov/Jáger. Možno by sme mohli uvažovať aj Debrov, resp. Jáger. Ďalej na východ by som sa už nepúšťala, pretože tam sa blížime k nepokrsteným častiam Karpatskej kotliny.

Záver – u nás nevykopete to, čo u nás nie je

Megále Morabia bola len časťou Svätoplukovej zeme. Ako sa nazývala tá zem? Jedni ju nazývali Moravou, druhí Slovenskou zemou, a to preto, lebo sa na nej bili o vplyv dva rôzne kmene. Možno názov Slovenská zem viac súvisel s Panóniou a bol starším názvom než názov Morava. Kto vie, ako to presne bolo.

Jedno je však isté – a toto si zapamätajte, milí čitatelia – nech už sa Svätoplukova ríša nazývala akokoľvek, ak naozaj bolo jej hlavné mesto východne od Dunaja, naši archeológovia ho na dnešnom Slovensku, ani na dnešnej českej Morave ani pri najlepšej vôli nevykopú. A ak by ho preda len vykopali, tak by to bolo len nejaké falošné hlavné mesto, ktoré by mohlo slúžiť na nejaký politický účel. Touto múdrosťou by som ukončila tento siahodlhý článok.

Súvisiace články:
Ako sa falšuje slovenská a slovanská história
Pátranie po Veľkej Morave
Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou
Arabské správy o krajine Slov?nov

72 reakcií na Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?

  1. Blažena Ovsená píše:

    Lukas, vdaka za prispevok, ale keby som mala vymenovat vsetky zmienky o Slovenskej zemi, opakovala by som sa. V clankoch si to najdite. Vsetky pisomne dochovane mesta tzv. Velkej Moravy, su z oblasti dnesneho Slovenska. Ani jedno z dnesnej Moravy. Velka Morava je vymysleny nazov. Megale Morabia nebola v Cesku,ale vychodnom Madarsku. Svatopluk vladol asi z Nitry alebo Devina. Rastislav z Devina.

  2. Lukáš píše:

    V tuhle chvíli nevím nemám ted před sebou ten konkrétní odkaz který byl o tom že si nějaký vládce k sobě pozval Vládce knížata tehdejších řekněme spíše kmenů.Mám pocit že se jednalo v podstatě latinsky o Čechy, Moravany Sloveny a další.Takže já pořád nechápu to kde jste vzali že Velká Morava kníže Mojmír například byl v podstatě Sloven tedy dejme tomu slovák v dnešní terminologii a ne Moravan třeba.Tedy kde je důkaz nebo zmínka o tom že Velká Morava Morava atd je v podstatě Slovensko jako takové.Protože Velká Morava nebo Morava obsahovala určitě více kmenů a proto je to naše společná historie.Všichni jsme slované.I kdyby Svatopluk byl dejme tomu Sloven Tak u Mojmíra čert ví.Ale obě to byla Moravská knížata……Takže kde je ta přímá spojitost.Velká Morava-Slovensko.po jejím rozpadu se ty kmeny národnosti vyvíjely zvlášt, ale jazyk zůstal téměř stejný.Moravané jako národ zůstali až na vyjímky součástí Českého království posléze knížectví Sloveni jestli to říkám správně pak součástí uher.Velká Morava a Sámova Říše je naše společná pravlast, ale zcela určitě ne jen slovenská, to už bych řekl spíše Moravská.Jako jestli se někdo míní v tomhle hrabat tak aby z toho vyšlo že jen jeho národ má na toto nárok a nikdo jiný, tak to svědčí o určitém komplexu ne o objektivitě.Morava je stále Moravou prakticky.Čechy se se Slovenskem musely ovlivnovat celá staletí jinak by i ten jazyk byl asi zcela jiný než je.Nám hrozilo poněmčení, vám pomaďarštění.je strašně ůnavné číst jak je vám ubližováno ze všech stran my nejsme maďaři.Jsme Moraváci a Češi.I z toho společného pozdějšího Československa nebo Česko-Slovenska těžíte dodnes.Myslíte že bez nás by bylo líp, pravděpodobně ne.

  3. Denis píše:

    Kelti / Kelci / KĹCi prišli ako prví, KLČovali lesy a pritom robili HRMot,

    teda GRMot, a preto boli nazvaní aj GRMANMI, skomolene GERMANMI !!!

    To kde si vzal že Kelti prišli ako prví? Kelti nič neklčovali, boli to paraziti, zabrali územia ktoré boli už vyklčované. Pôvodné obyvatelstvo, protoslovanov, zotročili.

    Píšeš že celá stredná Európa je z 80% “jedna rodina” už minimálne 8000 rokov, to však neznamená že CELÁ Európa je jedna rodina.

    Do Hrnka nechodím a skriňu si zverejnil zrejme aj niekde inde, keď to poznám. Sú aj ďalšie slová, ale zapametal som si len skriňu. Keď sme pri latine, vieš niečo o slove Corona – Koruna? Corona sa používa aj na žiaraci kruh okolo slnka, ale na kruh aj žiarivý majú iné slovo. Môže byť koruna zo slova kruh, slnečný žiariaci kruh? Prevzali sme Korunu – Coronu z latinčiny?

    Gótske kmene sú iné ako Deutsche, Nemci.
    Čo sa týka Židov, tak 90 % z nich má Slovanskú R1a1.

  4. Metod J. Sláv píše:

    Denis,

    práve, že Ty „nerešpektuješ dôkazy vedy a miešaš jedno cez druhé“. 👿

    Pretlmočím Ti tú moju poslednú „rovnicu“:

    Kelti / Kelci / KĹCi prišli ako prví, KLČovali lesy a pritom robili HRMot,

    teda GRMot, a preto boli nazvaní aj GRMANMI, skomolene GERMANMI !!!

    Aj vôbec prvá písomná zmienka o Keltoch hovorí, že sú HRMotní !!!

    Genetika hovorí, že celá stredná Európa je z 80% „jedna rodina“ už minimálne 8000 rokov.

    Treba si uvedomiť, že bratranecké haploskupiny R1a a R1b sú potomkami „PRApradeda“ R1, ale aj praPRApradeda R, ktorý bol bratrancom s praPRApradedom I, lebo obaja sú potomkami PRApraPRApradeda IJK.

    Preto napr. Baskovia / Vaskovia poznajú slovo AIZKORA, aj keď ho nevedia odvodiť zo svojich elementárnych slov, ako slovo SEKERA vieme odvodiť my od nášho slovesa SEKAŤ.

    Denis, a pozerám, že si si osvojil moje, tu a na „hrnkovi“, prezentované poznanie:
    latinské slovo „scrinium“ je prevzaté zo slovänčiny, lebo jeho stavba je z ostatných latinských slov nevysvetliteľná, ale zato je vysvetliteľná cez slovänské sloveso „skyť“ !!! ( A preto by sme slovo „skriňa“ mali písať s „y“, a nie s „i“ §§§)

    Čo sa týka toho, že v „onemčine“ je plno slov viac či menej podobných na slovänské slová, treba mať na pamäti, že všetky očividné dôkazy smerujú k poznaniu:
    „nemčina je potomkom GÓTčíny, teda GÓJčiny, t. j. „jidiš“, „tajného“ jazyka kupcov z Chazarskej ríše, z ríše „požidených“ Slovanov, KTORÍ SÚC POD NÁTLAKOM Z DVOCH STRÁN, zo strany kresťanov a strany moslimov, prijali židovstvo, aby „mali svätý pokoj od oboch“ §§§

  5. Denis píše:

    Metod, ani sa ti nepodarí vystopovať, prečo sa GAELské jazyky tak vzdialili od SLOVanských, pretože nerešpektuješ dôkazy vedy a miešaš jedno cez druhé.
    Prečo bádaš nad tým, že Keltské a Galské nie je to isté? To je presne tak, ako keď my vytvárame delenie Slovanov na Venetov, Slávov a Antov a ani nevieme či takéto delenie je pravdivé a či to nie len delenie podla toho, aké meno dostali od susedov, či od mena dominantného kmeňa v oblasti.

    K tomu Českému archeológovi, má pravdu, Kelti nikam neodišli, to je presne to čo tvrdím aj ja, pretože ich výrazná genetická stopa tu zostala.

    Samozrejme že Protonemecká a Protokeltská haploskupina existuje ! Tak isto ako Protoslovanská, otázka je, či R1a1 je práve tá Protoslovanská.

    Podla mojich pozorovaní a poznatkov, tak základná, či prvotná haplo skupina v Európe v dobe ladovej je označená ako „I“ a tá je predchodcom Južnoslovanskej I2a1, Nordickej I1 a I2a2 Protonemeckej. Tu platí Metod presne to čo si povedal o tvojom dedovi Slovanovi a slovan bol aj pradedo a prapradedo. Skupina „I“ hovorila skoro totožným jazykom. Pre toto moje tvrdenie mám dôkazy, ale nebudem to teraz tu rozoberať, bolo by to na dlhšie.
    Skupina I sa rozdelila a časť lovcov /budúcich pastierov/ nasledovala lovnú zver na sever Európy, to sú I1, časť obsadila pobrežie Stredozemného mora a rozdelila sa na I2a1, to sú predkovia dnešných Južných Slovanov /ale takmer 18% výskyt aj na Slovensku! / a na I2a2, čo sú predkovia dnešných Nemcov, tí sa vybrali na sever a osídlili kraje južnejšie od skupiny svojich bratrancov i1. Oni boli bratranci, či bratia tak ako Slovania R1a1 a Kelti R1b1.
    Do tohoto priestoru obsadeného skupinou I2a1 prišli „Slovania“ R1a1 a jazykovo splynuli so skupinou „I“. Takže napr. pred 6000 tisíc rokmi sa v Európe rozprávalo jedným jazykom, z tých čias môže pochádzať aj nemecké „grab“ a SrbskoHrvatske „grb – grob“, pričo ďalším vývojom sa stalo, že Nemci nevedia z čoho to ich grab pochádza.

    Do tohoto priestoru jazykovo skoro jednotnej Európy prichádzajú Kelti R1b1. Tí však prišli za svojimi bratrancami R1a1 až o približne 5000 rokov neskôr a z dôvodu svojej extrémnej agresivity jazykovo nesplývajú z miestnym obyvatelstvom. Naopak, vyvražďujú mužov, vyháňajú ich z ich sídiel, a berú si ich ženy. Tak zaniká Dunajská kultúra Vinča a kultúra stavitelov Bosnianskych pyramíd. Prostredníctvom žien mužov zo skupiny „I“ sa do reči útočníkov dostávajú izolované slová z ich pôvodného jazyka. Preto napríklad v latinčine slovo Skriňa – scrínum je nám Slovanom jasné a vieme z čoho pochádza, ale v latinčine je to izolované slovo. Latíny vedeli čo znamená, ale nevedeli, že do skrine sa skrývajú vecí /pôvodne skriňa slúžila na skrývanie zbraní/. Podla písmena „i“ v slove skriňa a „y“ v slove skryť táto súvislosť ušla aj našim jazykovedcom, rovnako ako byľ a obilie, alebo Ryža a Rizoto.

    Skupina R1a1 Protoslovania prenikajú na sever do dnešného Švédska pomerne neskoro a jazykovo sa už odlišujú od miestnych Nordicov I1 a rozdiel sa časom zväčšuje. Po tom čo R1a1 zvaný Vandali z južnej Škandinávie odchádzajú na potulky Európou, tak navrch začínajú získavať I1, ale Vandali – Slovania v menšine zostávajú, preto plačliva reč v Slovanskom jazyku.

    Pre túto moju teóriu existujú dôkazy v Y DNA, ale aj v stravovacích návykoch a v nevysvetlitelných jazykových stopách v rečovo úplne odlišných národoch. Myslím, že len podla tejto teórie je možné vysvetliť, prečo Baskovia majú tak vela Slovanských slov, ale žiadnu Slovanskú R1a1. A presne to isté je aj Latinčina.

  6. Metod J. Sláv píše:

    Denis,
    študuj tých „gebírskych“ historikov pozornejšie !!!

    Nedávno som v TV počul jedného českého archeológa: „Všetci tvrdia, že Kelti z ich územia odišli, ale nik nevie kam.“

    V dokufilme o vývoji angličtiny som sa dozvedel, že „rovnicu“ Gael = Kelt vymyslel jeden „Angličan“ v 16. storočí.

    Od vtedy sa v „gebírvede“ „traduje“,

    že jeden a ten istý národ

    Rimani volali Galmi a Gréci Keltmi §§§

    Preto aj lingvisti jazyky, ktoré „sami seba volajú“ GAELské, oni volajú keltskými.

    Čo sa týka haploskupín/haplogrúp tak „keltská“ ani „nemecká“ neexistujú !

    EXISTUJÚ LEN SLOVANSKÉ (podľa jazyka dnes aj v minulosti) R1a + I (I1+I2)
    A
    GAELSKÁ R1b, KTORÁ JE UŽ PODĽA OZNAČENIA „BRATRANECKÁ“ K R1a (majú spoločného PRApradeda R1).

    Švédi, pôvodní SVETI HOVORILI SLOVANSKÝM JAZYKOM – dnešný Štokholm sa volal STOKOLNJ !!!

    Viď Plačevnaja reč – napr. tu: skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2013/08/kedze-maximum-cca-50-haploskupiny-i-je.html

    Ešte sa mi presne nepodarilo vystopovať, prečo sa GAELské jazyky tak vzdialili od SLOVanských, ALE

    PRAVDEPODOBNE SA TU UPLATNILO „TO“, ČO PRI „TOM“, ŽE Z ORAVCA TRSTENSKÉHO SA V KOMÁRNE STAL „NÁDOSY“, pod tlakom presadzovania „INSITNEJ PREDSTAVY O HÚNŠTINE“ = MAĎARČINY, ktorá „vyhodila zo sedla“ SLOVäNSKÚ MAČARČINU („PANNÓNČINU“)- viď zo „skala“ „sa vykľulo“ „szikla“, zo „slama“ „szalma“, … §§§

    Po valesky/kymersky „jazyk“ = „iath“ a po brezhónský (bretónsky) „yezh“ ale po dnešno-írsky „tenga“, čo je „prichýlenie“ k anglickému „tongue“ a onemeckému „zunge“, ktoré vzniklo podobným „odnárodňovacím tlakom“ ako „insitno-húnsky“ „nyelv“ §§§ §§§ §§§

    To, že „Longobardi“ (dnes Lombardi) boli zapísaní dajakým „insiťákom“

    (možno až v čase, keď už bola „vyfabrikovaná“ tzv.

    Nemčina z umelo vytvoreného jazyka obchodníkov

    „požidených“ Slovanov/Chazarov, t. j. z „Jidiš=Gitiš=Getis=Gotis=Gojis“

    jazyka)

    tak, že to pripomína dnešné „onemecké“ slová, ešte neznamená, že to neboli Slovania !!! !!! !!!

    KELTI = KĹCI = tí, ktorí KLČovali lesy, a tým robili GRMOT => GeRMANI

  7. Denis píše:

    Všetci amatéri zúrivo odporujúci študovaným historikom hádžu ich poznatky do jedného mecha a zatracujú ich. Amatéri pátrajú po našej dávnej a ešte dávnejšej minulosti, ale sami si nectia dôkazy. Poďme k haploskupinám Y DNA. Dr. Ferák pre nás amatérov objavil úžasnú vec, že drvivá väčšina našich predkov tu na Slovensku žila od nepametu vekov, teda min. od doby ladovej, alebo obdobia kedy sa doba ladová končila. Hurá, hurá jasajú amatéri a nadúvajú sa pýchou. Mali sme pravdu. Dr. Ferák však zároveň hovorí, že sme zložením rôznych skupín Y DNA rovnakí ako okolité krajiny a kto tomu nevenoval pozornosť, nech si to pozrie na wiki, alebo eupedia. V tom prípade sa netreba oháňať len „našou“ „slovanskou“ R1a1, ale treba aj vysvetliť, prečo sú medzi nami zastúpené skupiny napr germánska I1, južno európska – Dunajská I2a a najmä Keltská R1b1 . Vieme že nemecky hovoriace obyvatelstvo sme po druhej svetovej takmer na 100% vysťahovali, tak odkial sa berie asi 15% Keltskej Y DNA medzi rodilymi Slovákmi? Predostrite teda prijatelné vysvetlenie a rád si ho osvojím. Zatial som presvedčený, že naše územie obývalo aborigénne obyvatelstvo I1b a I1a tzv. lovci mamutov a k nim sa masívne pridružili asi pred 8 tisíc rokmi migranti spoza čierneho mora, R1a1, ktorých v súčasnosti považujeme za priamych predkov Slovanov a neskôr, možno pred 4000 rokmi prišli R1b1, predkovia Keltov a väčšiny západoeurópskych národov.
    Príklad. Je neodškriepitelné, že Longobardi neboli Slovania, rovnako ako to že žili na časti dnešného Slovenska. Pri príchode Avarov sa presídlili do Talianska, ktoré si postupne skoro celé podmanili a vytvorili Longobardské královstvo, ktoré zničil až Karol Velký psychopat. Otázka je, či odyšli do posledného chlapa, alebo časť z nich tu zostala. 15 percentný výskyt keltskej R1b1 napovedá tomu, že nie všetci kelti vždy odišli.

  8. Metod J. Sláv píše:

    Lekalo,

    Denis to píše ešte stále „vo vleku zakorenených gebírskych citácií agentúry JDN (jeden dedko napísal)“ viď: „že tu popri skupinách Keltov a Germánov“ 👿

    Pre bližšie vysvetlenie treba ísť sem:

    skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2016/05/preslavistika-time-machine-caso-stroj.html

    (Treba použiť „medzi študákmi veľmi obľúbené“ Ctrl+C a Ctrl+V do vyhľadávača.)

  9. Denis píše:

    Lekalo, dovolím si podať obšírne vysvetlenie, dúfam že nie je moc zamotané.

    Al-Masúdi v Knihe poučení a opráv píše o riekach vtekajúcich do Čierneho mora. Píše: Z iných velkých riek treba spomenúť Dunaj, ktorý sa v reči Slovanov nazýva Morava. Je to velká rieka, široká okolo troch míl. Z Konštantínopolu trvá cesta k jej brehom niekolko dní. Na jej brehu sú sídla slovanských Nemcov a slovanských Moravanov.
    Toto svedectvo si naši historici nevedia vysvetiť a predpokladajú, že sa jedná o riečku Moravu, prítok Dunaja pri Devíne. Napriek tomu že autor Al-Masúdi píše, že je široká okolo troch míl a je vzdialená len niekolko dní od Konštantínopolu, tak by sa malo jednať o riečku Morava na území dnešnej Českej Republiky, ktorá je široká sotva tretinu míle a od Konštantínopolu je vzdialená /pešo/ niekolko týždňov, či mesiacov.
    Tu, v tejto správe arabský historik a zemepisec napísal jasne, že Dunaj = Morava a tak pri Dunaji = Morave žijú Dunajskí=Moravskí Slovania.
    Teda ak v kronikách píšu o Moravanoch, tak vlastne píšu o Dunajcoch, či Podunajcoch, netušiac, či neberúc v úvahu, že Dunaj = Morava, najmä ak sa sami ich zástupcovia predstavovali ako Moravskí /Dunajskí/ Sloveni, chtiac sa odlíšiť od iných Slovanov, možno aj Slovenov, nežijúcich pri Dunaji. Teda Sloveni sa sami seba pomenúvali po rieke Dunaj, tvrdiac prirodzene, že sú Moravania.

    Dunaj, ako viete, sa nazýva aj Istros, amatérsky bádatelia sa domnievajú /teda nie som sám/, že Istros aj Dunaj pochádzajú od Slovanov. Rimania aj Gréci sa plavili po Dunaji hore prúdom a zastavili sa pri Kataraktoch,/pod dnešným Srbským Golubacom, je to tam kde stál Trajánov most. Dunaj si tu razí cestu cez Vápencové pohorie a niekolko kilometrov široký tok hlboký asi 6 metrov sa vtesnal do rokliny širokej možno 200 m, samozrejme že hĺbka rieky v rokline bola impozantná a rovnako impozantná bola aj rýchlosť prúdu. Dnes je pod Kataraktami postavená priehrada Džerdap. Keď Gréci a po nich Rimania priplávali ku kataraktom, tak sa dozvedeli že rieka je tu „Bistrá, odtial Bistros – Istros a iný plavci sa dozvedeli že tam rieka duní, po Srbsky dodnes Dunav a stal sa s toho Dunaj. Rimania mali medzi Bratislavou a Viedňou hlavné mesto severnej časti Panónie, Carnuntum. Odtial je Karantánia a Korutánsko. Tým že tu Rimania boli niekolko storočí a popri Dunaji mali Limes Romanum a samozrejme okrem vojakov aj obchodné miesta, tak sa všeobecne vžil rímsky názov Dunaj. Ešte podotknem, že vychádzame s toho, že tu popri skupinách Keltov a Germánov trvalo žili Sloveni, ako pôvodné obyvatelstvo, teda aj za čias Rímskeho impéria.

  10. Blažena Ovsená píše:

    Lekalo, ináč odpoveď na Vašu otázku, odkiaľ je Dunaj Moravou… písali o tom arabské správy. „Dunaj sa nazýval aj Moravou“

  11. Lekalo píše:

    Tak to sa ospravedlňujem, asi som nejaký precitlivený či čo.

  12. Blažena Ovsená píše:

    Lekalo, komentár čakal na schválenie. Prvý komentár od čitateľa sa moderuje. Nechodievame sem teraz veľmi často, lebo robíme na iných veciach.

  13. Lekalo píše:

    Pani Ovsená pravdepodobne ste mi zmazali príspevok, ktorý som sem včera napísal. Akceptujem to, ak je to tak, ale na iných diskusných fórach býva dobrým zvykom aspoň zdôvodniť prečo bol príspevok vymazaný.

  14. 3BM-42M Lekalo píše:

    Môžete mi vysvetliť ako ste prišli na to že výraz Morava je Dunaj? Je to doložené nejakým dobovým zdrojom? Podľa mňa Morava je Morava a Dunaj je Dunaj (veď máme aj Dunajec). Každý národ žijúci v kontakte s Dunajom má preňho meno podobné nášmu Dunaju, prečo by ho zrovna Sloveni tam žijúci pred 1000+ rokmi volali Morava?? Niekto tu písal že kvôli tomu že je veľký ako more, ale prečo ho tak potom nevoláme dodnes, príp. prečo ho tak nevolali iné národy a prečo by potom pomenovali moravou aj nepomerne menšiu rieku? To je proste príliš pritiahnuté za vlasy.
    Takisto ten konštrukt že juhozápadné Slovensko sa volalo Morava sa mi nepozdáva. Môj názor je že morava bol všeobecný názov pre pomaly tečúcu rieku resp. úsek jej toku na ktorom tečie pomaly ako mŕtva voda – mor-ava, preto aj tie roztrúsené lokálne toponymá ako Moravany v okrese Michalovce, Moravany nad Váhom, Zlaté Moravce, Moravany pri Hodoníne.

  15. Denis píše:

    Milan, sú aj iné paralely. Štefan bojoval so svojim strýkom Kopáňom o nástupníctvo, do tých časov mali totiž seniorát. Z kniežacieho rodu vládol vždy ten najstarší, nie syn vladára. Primogenitúra, kde vláda prechádzala prioritne z otca na syna, bola typická pre kresťanské krajiny. Vie sa že seniorát platil aj u Českých Slovanov, tak je velmi pravdepodobné, že platil aj u nás.
    S Fuldských análov rok 869: král Ludovít rozdelil vojsko na tri časti, Bavori s Karlomanom išli proti Rastislavovmu synovcovi, ktorý sa chystal na vojnu. Ludovít s Frankami a Alamanmi mali ísť bojovať proti Rastislavovi./tretie vojsko išlo proti Polabským Slovanom/. Teda proti každému išli osobitne a Rastislav so Svätoplukom nekonali v zhode, nebránili sa spolu ako jedna krajina, naopak, útočník musel postaviť dve armády, každú proti jednému z nich. Ak by to bola jedna krajina, asi by išla jedna armáda, ako to bolo vždy potom proti Svätoplukovi.
    Pre rok 870 je napísané: Rastislavov Synovec Svätopluk, kedže mal na mysli vlatné záujmy, poddal sa Karlomanovi spolu s královstvom v ktorom vládol.
    Jasnejšie to napísane ani nemôže byť.
    Navyše je tu svedectvo Salzburgského arcibiskupa Thetmara kde píše, že Svätopluk biskupa Wichinga vyslal k istému na vieru obrátenému kmeňu, ktoré si samo knieža vojnou podrobilo. Vieme že biskup Wiching sídlil v Nitre, teda Svätopluk Nitru dobíjal, nebola jeho vlastníctvom, nebolo to jedno královstvo. Svätopluk získal lsťou, šťastím a náhodou Rastislavove královstvo, ale nepadlo mu celé dobrovolne do náručia. Evidentne zvyšní muži Rastislavovho kniežacieho rodu proti nemu bránili krajinu.
    Milan, takže proti domnienke a paralelám s Franskou ríšou stoja fakty a súvislosti.

  16. Denis píše:

    Milan2 píše: „Denis, nemyslím si to, pretože bola vojnová doba a bola to jedna krajina len rozdelená na 2 časti – asi z dôvodu, že Rastislav zrejme nemal syna . Nakoniec – neskôr išli spolu na poľovačku, kde vzájomne na seba kuly úklady – do ktorej domény potom patril príslušný poľovný revír?“

    Presne takto volným spôsobom interpretácie zdôvodňujú svoje teórie o Velkej Morave na Morave v ČR naši vedátori. Takto je možné umiestniť VM hocikam, aj na Ukrajinu.
    S čoho vyplýva že sa jednalo o jednu krajinu? Vidím že tzv. “ údelné kniežatstvo“ má hlboké korene, tak nájdite o tom jednu jedinú zmienku v prameňoch. A odkial až kam bola táto jedna krajina, až po Belehrad?
    Aj dnes chodia predsedovia vlád a prezidenti na spoločné stretnutia, oni mohli byť na polovke hocikde, veď boli rodina, to však nijko nedokladuje že bolo jedno královstvo s jedným králom a jeho pobočníkom. Naopak, všetko svedčí o tom že sa jednalo o dvoch suverénov.

  17. Metod J. Sláv píše:

    Bynk, je aktívny proslovänský diskutér na mnohých blogoch, takže je asi momentálne zaneprázdnený inde. Preto odpoviem za neho, lebo ja o výskyte mena MIRO „viem viac“ ako napr. „wiki“, lebo tá „nepozná“ Mira z Indie (en.wikipedia.org/wiki/Miro), lebo ho eviduje pod „heslom“ MIR, čím ho vyraďuje „z nášho okruhu“.

    ad 1) Ja som sa o Suebovi MIROvi dozvedel z knihy Jarmily Bednaříkovej Stěhování národú, Vyšehrad, Praha 2007, strana 166.

    ad 2) A o MOGULskom MIRovi (Muhammadovi Jafarovi vedenom vo „Wiki“ ako en.wikipedia.org/wiki/Mir_Jafar) z knihy Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, 2001,2010, strana 299 (ináč je to preklad The Kingfisher History Encyclopedia, 1999).

    P. S.:

    Tá encyklopédia je zaujímavá už hneď pri úvode, lebo pri texte Úvodu je veľká FOTOGRAFIA ČÍNSKEHO MÚRU SO STRIELŇAMI DO ČÍNY, ešte raz zopakujem SO STRIELŇAMI NASMEROVANÝMI NA JUH DO ČÍNY !!! !!! !!! (Nie proti nájazdníkom zo severu §§§ §§§ §§§) ??? ??? ???

  18. Igor píše:

    Chcel by som len skromne poznamenať, ako je možné že v horeuvedenom texte pri zmienke o rôznych odborných výkladoch slova Morava sa nevyskytuje resp. neuvádzate slovo Mureš ? Aká je pravdepodobnosť stotožnenia slova Mureš = Morava ?

  19. Blažena Ovsená píše:

    V akom zdroji ste nasli krala Mira?

  20. Bynk píše:

    Trochu mimo tému ale našiel som kráľa Mira! 🙂

    570-583 Svébsky kráľ v Galícii Miro. (Galícia bola na severozápade Španielska).

  21. Metod J. Sláv píše:

    Pani Blažena, musíte uznať, že tá etymológia „kaluža“ = „kal(o)-luža“ vychádza zo slova „kal“, a to „luža“ zas „znie“ ku „LYH“.

  22. Blažena Ovsená píše:

    Milan2, aké moje mapky máte na mysli? Originály máp, ktoré som uviedla v článku, sa dajú nájsť na adresách, ktoré sú uvedené na obrázkoch.

  23. Denis píše:

    Milan2, výklad toho čo sa stalo vtedy na Devíne je rôzny, pretože o rok sa sťažovali, že si robí čo chce a nedodržuje zmluvy. Podstatné však je, že ak bol na Devíne Rastislav, nebolo to panstvo Svätopluka. A pretože Svätopluk Nitru získal bojom, tak jeho panstvo bolo mimo Slovenska /západného/.

  24. Blažena Ovsená píše:

    Metod, podľa etymologického slovníka od Holuba, Kopečného kaluž – vykáladá se jako prastará složenina *kalo-luža, srovnej louže.
    Podľa Macheka: česky kaluž, slovensky kaluža, hanácky kaluha, kalužina. Poľsky kaluža, ukr. kaljúha i kaljúža, rusky kalúga i kalúža, slovinsky kalúža, sch. kaljuga i kaljuža. Odvozeno od kal, již praslovanské asi bylo kaluža, nejspíše haplologií z *kalo-luža, to jest kalové louže. Patrnek LF 29.303.

  25. Metod J. Sláv píše:

    Pani Blažena, slovenčina predsa nemá predponu „ka-„. Aj Králikov slovník hovorí, že „kaluž“ je od „kal“.

    K téme článku, by to chcelo vytvoriť mapu podľa „Geografa bajuvarského“, lebo ten vlastne popisuje realitu vtedajšieho rozloženia nadkmeňových kniežactiev v susedstve Vranskej ríše.

  26. Denis píše:

    To bol od Bynk-a vynikajúci postreh, svedectvo o tom ako Ludovít rozdelil svoje vojsko na tri časti. Mnohokrát som to čítal, ale až teraz ma napadli súvislosti.
    Obe kniežatstvá, Rastislavovo aj Svätoplukove museli byť dosť velké, lebo po ich spojení Svätopluk vyvinul taký tlak na Východo Franskú ríšu, že mu prepustili svoju doménu, poplatné územie dnes zvané Čechy.
    Druhá vec čo s toho vyplýva, že sa jednalo o susediace kniežatstvá, ak by medzi nimi bolo iné, tak by ho musel Svätopluk zlikvidovať, ale o tom záznam nemáme. Kocela v službách Frankov zabili Chorváti, Svätopluk len zabral jeho územia.

    Milan2, čo s tým Rastislavom na Devíne?

  27. Blažena Ovsená píše:

    Metod, luh suvisi aj so slovom kaLUZa, kaLUGa. No a to je to anglicke lake, jazero.

  28. Metod J. Sláv píše:

    Asi to bude predsa len od „LYH“, lebo máme aj slovo ZÁĽAHA (zá-ĽAH-a), vo význame „veľké množstvo dačoho, čo naľahlo na dačo“ (napr. veľa snehu na cesty, na strechy, … = „napadla záľaha snehu“ (a LUH je mokrý, nie je iba vlhký).

  29. Blažena Ovsená píše:

    Milan2, ja si myslim, ze nevyslovna pevnost a stare mesto boli jednym hradiskom.

  30. Blažena Ovsená píše:

    Denis, opat bravo! Ved ak by Svatoplukove a Rastislavove sidla lezali len kusok od seba, nejakych 80 – 100 km, tak by jedno vojsko mohlo vybit aj dva hrady naraz. Okrem toho by dve armady sli znacnu cestu spolocne. Bavori boli akoby dnesni Rakusania, Frankovia s Alemanmi boli dnesni nemco-francuzi, Srbi boli polabski Srbi. Myslim si, ze tri armady boli potrebne preto, lebo aj geograficky boli uzemia kniezat na roznych stranach. Mozno sli pteto tri naraz, aby sa nemohli nasi spojit.

  31. Blažena Ovsená píše:

    Metod, podla mna slovo LUH (LUG) moze suvisiet so slovom vLAHa. S tym asi suvisi aj LUKa. Tiez asi aj s anglickym Lake – jazero.

  32. Denis píše:

    OPRAVA, zle som si prečítal, zle som pochopil, išli tri prúdy vojska:
    1, syn Ludovít proti Srbom,
    2, Bavorom prikázal aby išli na pomoc Karlomanovi proti Svätoplukovi, tu je otázka komu šli Bavori na pomoc? Odkial boli vojaci Karlomana?
    3, Karol namiesto otca Ludovíta išiel s elitou armády, Frankami a Alamanmi proti Rastislavovi.

  33. Denis píše:

    Mňa fascinuje tá veta, kde sa sťažuje Bavorský – Salzburgský arcibiskup Theomar na svojho nemeckého kolegu, teda Alamana Wichinga, že Svätopluk ho neposlal k nim, ale umiestnil ho k istému na vieru obrátenému kmeňu, ktorý si samo knieža vojnou podrobilo a dosiahlo, že s pohanov sú kresťania, teda píše že ho Svätopluk umiestnil niekam na ním dobité územie. My vieme že to bola NITRA. Záver je jednoznačný, Svätoplukove kniežatstvo nebola Nitra, lebo ju dobil pre seba. Ale nebol to ani Devín, lebo tam je spomínaný Rastislav. Svätopluk nebol ani v Nitre, ani v Devíne a ak nebol v Devíne, nebol ani na Hrade /v Bratislave/. Nemohlo to byť tak ako sa domnieva Milan2, Svätoplukov nemohol mať Devín s Bratislavou a Moravské oblasti, a pretože vieme kde bolo Pribinove – Kocelove panstvo, tak nám zostávajú len dve oblasti, kniežatstvo v bývalom centre Avarského Kaganátu, to je Stoličný Belehrad, Budín a medziriečie Dunaj Tisa, alebo Východné Slovensko s časťou Rusínskeho Zakarpatska, časťou Sedmohradska, Zátisie. Možno aj obe oblasti spolu. Bynk vo svojom príspevku píše o rozdelení Ludovítovho vojska na tri časti, ale keď Ludovít ochorel, tak dvom vojskám velil Karolman, mne s toho vychádza že boli spojené, najprv ničili Rastislava a potom prešli na Svätopluka, bolo to zrejme tak velké vojsko, že osamotene nemali ani jeden šancu, len na defenzívu. S toho mi vychádza, že ak nakoniec jedno vojsko namiesto dvoch zvládlo túto úlohu, tak Svätoplukovo kniežatstvo a centrum jeho ríše bolo blízko Rastislavovho kniežatstva. Preto dávam prednosť Stoličnému Belehradu, je to blízko Bratislavy, Nitry a bolo to korunovačné centrum Uhorska, tradícia nevzniká len tak lahko z ničoho nič a aj meno Stoličný Belehrad je velavravné.
    Myslím že tu je počiatok nevraživosti medzi Rastislavom a Svätoplukom. Každý čakal doma na inváznu armádu, ale nakoniec išla len jedna, ale obrovská a vtedy mal Svätopluk vyraziť strýkovi na pomoc. Zrejme nevyrazil, lebo čakal doma na menšie Bavorské vojsko, ale nakoniec prišla smršť. Rastislav mu vyčítal že mu nepomohol, Svätopluk nepochopil ako sa vyvíja situácia. Bolo to velké a osudové nedorozumenie.

  34. Metod J. Sláv píše:

    Pani Blažena,

    pekný „konštrukt“ to Vaše novovytvorené prídavné meno: „slovopôvodové“ 🙂

    Dáte mi naň „licenciu“? 😀 Budem ho používať namiesto „nikomu nezrozumiteľného“ prídavného mena: etymologické 🙂

    Pozerám, že ste sa pripojila cez mobilný prístroj „bez háčikov a čiarok“,
    ale chcelo by to viac konkretizovať:
    – strasne uletene – čo konkrétne;
    – taky nepravdepodobny – v čom konkrétne;
    – nie kazdy suvis je realny – realita je len jedna, ale pohľadov na ňu je veľa, ktorý z nich je ten, čo ju presne vystihuje?

    P.S.:
    – sa cudujem – na „čudovanie“ tu máme „machuľológa“ Čudinova 😀

  35. Metod J. Sláv píše:

    Denis, pri jednoslabičných slovách je ťažké hľadať etymológiu. Tu pomáha len predstaviť si napr. ten „LUH“, A POVEDAŤ SI, AKO BY SOM TO MIESTO POMENOVAL SÁM, PODĽA TOHO ČO VIDÍM.

    V tomto prípade „luhu“ vidím dačo ako

    mokré miesto = mokiar / močiar, v ktorom však rastú živé stromy pomedzi veľké množstvo vo vode a blate LEŽ-IACICH starých odumretých stromov.

    Bázické slovo / sloveso LEŽ-AŤ VZNIKLO Z „LEH-AŤ“, viď „LÍH-AŤ (SI)“.

    Takže mi vychádza, že slovo LUH bolo „inšpirované“ slovom LIH > LYH.

    P.S.:

    Treba si pre „lepšie strávenie tejto etymológie“ uvedomiť, že to, čo dnes poznáme ako UHOĽNÉ SLOJE, boli v minulosti LUŽNÉ LESY – tie bývalé stromy sa v blate nerozložili (nezhnili) do dnes.

  36. Blažena Ovsená píše:

    Metod, niektore vase slovopovodove odvodzovania su strasne uletene. Chapem, ze vidite suvis, aj ja ho vidim, ale je taky nepravdepodobny, ze sa cudujem, ze to hned nezavrhnete. Nie kazdy suvis je realny.

  37. Blažena Ovsená píše:

    Denis, to je velmi dobra otazka: kde je napisane, ze Svatopluk vladol v Nitre?
    Bravo!
    Ja si veru nespominam na ziadnu pasaz. Co viem, tak odvodzujeme Svatopluka v Nitre podla Vichinga, lebo ten bol v Nitre.

  38. Denis píše:

    Bynk, nikde v prameňoch sa mi nepodaril nájsť zápis, ktorý by Svätopluka spájal s Nitrou, okrem tohoto: v spise Salzburského arcibiskupa Theomara: “ Veď predkovia nášho najjasnejšieho pána Ludovíta, čiže cisári a králi vzišli z najkresťanskejšieho rodu Frankov, Mojmíroví Sloveni však pochádzajú z pohanov a nekresťanov.“ Teda salzburská cirkev si pamätá nielen predkov krála a cisára Ludovíta, ale si pamätá aj predkov Moravských Slovenov. Konkrétne Mojmíra a ten, ak sa dobre pametám, je v dobových spisoch spomínaný len dva krát.

    Tu musím z rovnakého spisu spomenúť jednu velmi dôležitú vetu, ktorá doteraz bola v zabudnutí, :“ váš predchodca /pápež/ na žiadosť Svätopluka vysvätil Wichinga za biskupa, avšak vôbec ho nevyslal do onoho starého Pasovského biskupstva, ale k istému na vieru obrátenému kmeňu, ktorý si samo knieža vojnou podrobilo a dosiahlo, že s pohanov sú kresťania.“ Táto veta obracia celú históriu Velkej Moravy hore nohami. /prevzaté zo sloveni.forumsk.com/
    Wiching bol biskupom v Nitre, takže Svätopluk podla tohoto zdroja dobíjal Nitru. Načo by ju dobíjal, ak bola jeho sídlom, kde ho „akože“ Rastislav ako svojho synovca ustanovil za údelné knieža? Naopak, o ustanovení Svätopluka za údelné knieža nenájdete nikde ani slovka.

    Vaša skvelá úvaha o smeroch rozdelených Franských armád nevylučuje, že proti Svätoplukovi postupovali do priestoru Budína, alebo Stoličného Belehradu.

    MORAVA je od MORE. MORAVA, tak sa volal v reči Slovenov DUNAJ. Lebo Dunaj je dole velký ako more. V Srbsku pred Golubacom, pred bývalými Kataraktami má šírku asi 7 – 8 km a vidno na hladine horizont! Teda Morava je od Mora.
    Panonia-bahnonia- mačaristan, tak potom od čoho je skovo LUH, LUHY ???

  39. Metod J. Sláv píše:

    Vážení diskutujúci, znovu Vám musím pripomenúť, že ak sa my nezjednotíme na „terminológii“, „POPISOVANÍ DEJOV PRAVDIVÝMI SLOVAMI“, tak asi ťažko dosiahneme svoj cieľ, ktorým, aspoň u mňa, je zvýšiť sebavedomie Slovákov cez poznanie ich pravej histórie, skutočného pravdivého LOGICKÉHO DEJEPISU.

    „Logika života“ nám hovorí, že ak mal Svätopluk troch synov, pravdepodobne s viacerými manželkami, tak celkom určite mal aj dajaké dcéry, a tie určite nemali núdzu o zámožných pytačov !!!

    „Logika života“ nám tiež hovorí, že „kde sa dvaja bijú, tretí víťazi“ – no „tu“ sa v onen čas bili traja
    o trón nad BAHNONIOU / BLATENSKOM / MOČIARSKOM / MOKRAVOU / MORAVOU !!!

    Nuž, A VYHRAL „ŠTVRTÝ“, ZAŤ, určite „dobre dopovaný“ Svätoplukovou dcérou !!!

    Ten „štvrtý“ bol KNIEŽAŤOM „UŽHORODSKEJ ŽUPY“, bol UHOR OD rieky UH, bol Z KARPÁT, PRETO ZALOŽIL

    DYNASTIU „KARPATOVCOV“, ktorá sa natrónila MO(K)RAVANOM / „MOČAROM“ !!!

    Takže,

    AKO POTVRDZUJE GENETIKA „MAČARI“ TU VŽDY BOLI,“ODNIKIAĽ NEPRIŠLI“ !!!

    „PRIŠLI“ (len pár sto kilometrov), SLOVANIA RUTENI, UHRI OD RIEKY UH Z KARPÁT !!!

    Veď, údajný „Gejza“ bol pôvodne GEOVITZas = ŽELOVÍT !!! !!! !!!

    A veď, VAJKo bol pôvodne VIAČESLAV !!! !!! !!!

    A to TOURKIas z nápisu „Geovitzas pistos krales Tourkias“, môže byť len

    skomolenina z UKRIas – prešmyčky hlások sú bežné, viď „hmla / mlha“,…

    Na „dôvažok“ k vyššie uvedenému pridám dačo z „hrnka“:

    Pozerám, že už aj na tento blog sa dostala pliaga nechápania vnútorného obsahu, vnútorného významu slov nášho slovenského jazyka samotnými Slovákmi 🙁 .

    Prvý impulz tejto pliage dal ten „iniciatívny“, ktorý do slovníkov presadil spisovnosť slovnej väzby: „napomáhať (koho, čo)“ – jeho „IQ“ nestačilo na uvedomenie si tej skutočnosti, že takouto „spisovnosťou“ vznikajú vety, z ktorých mysliaca bytosť nevie jednoznačne zistiť, či tá prvá „vec“ napomáha tú druhú, alebo tá druhá napomáha tú prvú, PRETOŽE SLOVENČINA MÁ VOĽNÝ SLOVOSLED – SLOVENČINA NIE JE TAKÝM „SPRIMITIZOVANÝM“ JAZYKOM, AKÝM JE ANGLIČTINA (viď „Ja ľub vy.“ 😀 ).

    Mojou aktuálnou „topkou“ v „prznení“ slovenčiny, ktorú som počul už aj na pôde parlamentu, je „nechápem tomu“ – s hrôzou čakám na čas, keď daktorý „iniciatívec“ tento nezmysel pretlačí ako spisovný do pravopisných slovníkov, „lebo anglickí jazykovedci to tak robia“ (čo dačo nové dakto dakde napíše, to oni prepíšu bez „spisovnej korekcie“, lebo „slovutní jazykospytci“ sú tu len na „slaboduché“ „kopírovanie“ jazykovej reality – tvorenej „géniami z ulice“ – „nech žije dementokracia“ 🙁 ).

    Prečo som začal tak z ostra?

    Nuž, konečne som sa dočkal jedného výtlačku Stručného etymologického slovníka slovenčiny Ľubora Králika, a tak som doň nazrel, aby som si overil slovo „ŠEMOTIŤ“, ktoré Yoss ešte nepočul, a Tučko si v ňom nie je istý.

    No, a s hrôzou som zistil, že „som zastaraný“, lebo „moderne“ sa povie „šemoniť“ 🙁

    Takže „šemoniť“ je správne podľa „aktuálneho vyjadrovania sa génia z ulice“ – NO A TU TO MÁME: ZAS DAKTO NEROZUMEJÚCI VNÚTORNÉMU OBSAHU, VÝZNAMU SLOVENSKÉHO SLOVA „ŠEMOTIŤ“ TOTO SLOVO SPOTVORIL, PARDON, „ZMODERNIZOVAL“ A DAJAKÝ „INICIATÍV“ HO „ZOSPISOVNIL“ 🙁 .

    A čuduj sa slovanská duša, kým Václav Machek (ESJČ „ako prepis“ ESJČS) správne chápe, že slovo „šemotiť“ súvisí so slovom „motať“, a to „še-“ že je „záhadná“ predpona, ktorá dáva slovu expresívny ráz, tak Ľubor Králik (SESS) už „lavíruje“ smerom k „hviezdičkovému“ (indoeropeizovanému) *šem- , ktoré má súvisieť s anglickým „swim“ 🙁 .

    Obaja naši(?) (otáznik tu je preto, lebo aj keď sú naši, nie sú „našskí/pronašskí“) etymológovia sú pravdepodobne „zaslepení autoritou zlepencovej (1/3 „germánčina“ + 2/3 „románčina“) angličtiny“, keď nevidia, že SA TU JEDNÁ O SKRÁTENÉ SLOVENSKÉ SLOVO „VŠEMOTIŤ“/ „VŠEMOTAŤ“ („vše“ ako „všetko“- podobne je to aj v slove „šepleta“ = „vše-pleta“) !!!

    Po neviem už koľký raz, som sa zas nedávno utvrdil, že s tými „ohviezdičkovanými“ „IE konštruktami“ nie je dačo v poriadku, PRI ETYMOLÓGII SLOVA „tvaroh“, SLOVA, S KTORÝM MAJÚ NAŠI(?) ETYMOLÓGOVIA „PROBLÉM“, LEBO MÁ „IM CUDZIU“ PRÍPONU „-OH“ (resp. „-og“), a tak sú náchylní „lavírovať“ k „turkickému“ pôvodu tohto slova, aj keď, čuduj sa slovanský svete, všetci, dokonca aj nemeckí etymológovia, tvrdia, že nemecké slovo QUARK je zo slovanského, konkrétne dolnolužického, TWAROG.

    Ruský „neoficiálny“ historik profesor V. A. Čudinov v jednej svojej prednáške správne postrehol, že slovo TVAROH VZNIKLO SKRÁTENÍM ZO SLOVA „OD-VAR-OK“ (foneticky „OT-VAR-OG“), čoho dôkazom je bulharské slovo pre „tvaroh“ „IZ-VAR-A“ – OBE V SLOVANČINE POPISUJÚ VZNIK TVAROHU za pomoci ohriatia skýšeného kravského mlieka !!!

    TEN FAKT, ŽE SLOVANIA ROZUMEJÚ STAVBE TOHTO SLOVA, SVEDČÍ O TOM, ŽE AKO PRVÉ TU BOLO SLOVANSKÉ „prehistorické“ slovo „OTVAROG“, ktoré bolo dlhodobým používaním skrátené na TVAROG/H !!!

    Až po tomto skrátení bolo prevzaté do iných jazykov – napr. do avestčiny ako „túraii-„, a až z nej do „turkických“ jazykov !!!

    Toto som sem napísal, preto aby ste nezabúdali na to, že NAŠU HISTÓRIU MÁME ZAPÍSANÚ V NAŠICH GÉNOCH, A AJ V NAŠOM JAZYKU, V NAŠICH SLOVÁCH !!!

    Znova pripomínam, že z logiky nášho jazyka vyplýva rovnica:

    PANNONIA = BAHNONIA = BLATENSKO = MOČIARSKO = MOKRAVA = MORAVA !!!

  40. Bynk píše:

    Zaujímavý článok o Morave-mori vyšiel dnes na topkách:

    http://www.
    topky.
    sk/cl/13/1562113/Prevrat-v-dejinach–Dokazy-o-tom–ze-Odyseus-bludil-po-slovenskom-Mori-a-Troja-bola-v-Rumunsku

    a dopĺna tak článok o:

    http://clovekonline.
    cz/hledani-ztraceneho-more/

  41. Bynk píše:

    871
    Medzitým Svätopluk, keďže mu nikto nemohol dokázať zločiny, z ktorých ho obviňovali, Karolmanom prepustený a poctený kráľovskými darmi vrátil sa do svojej ríše, vedúc so sebou Karolmanovo vojsko, akoby sa chystal poraziť Slavomíra; tak totiž ľstivo prisľúbil Karolmanovi, ak sa mu povolí návrat do vlasti. Avšak ako obyčajne neobozretných a na seba namyslených stihne potupa, tak sa stalo onomu vojsku, lebo Svätopluk, zatiaľ čo ostatní vymeriavali tábor, vošiel do starobylého hradu Rasticovho a podľa slovanského zvyku hneď porušil sľub a zabudnúc na svoju prísahu, vynaložil schopnosti a úsilie nie na porazenie Slavomíra, lež na pomstu urážky spôsobenej mu Karolmanom. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo ostražitých, s veľkým vojskom napadol v tábore a mnohých z nich zajal živých, ostatných, vyjmúc tých, čo sa prv z tábora obozretne vzdialili, skoro všetkých pobil; a všetka radosť Noričanov (:Bavorov:) z mnohých predchádzajúcich víťazstiev sa zmenila v smútok a nárek.
    -//-
    vošiel do starobylého hradu Rasticovho. Jediný starobylí hrad na hraniciach Bavorska a Velkej Moravy bola Bratislava a Devín. A Devín svojou výškou nad Dunajom musel skutočne urobit dojem na každú armádu ktorá by sa ho prišla pokúšať dobyť bez diel a katapultov. 🙂
    S toho ale vyplýva že ak sídlom Svätopluka bola odlahlá Nitra a Považie zo svojim polnohospodárstvom… Rastic sídlil v Bratislave, v čase vojny na Nitre prípadne na Velehrade na Morave a bohatol z obchodnej vodnej jantárovej cesty Dunaj-Morava-Váh. Tam bolo zrejme ťažisko moci a bohatstva Veľkej Moravy rovnako ako pred stáročiami už za kráľa Vánnia. Ak by teda Veľká Morava prišla o vodnú cestu Dunaj-Morava, prišla by prakticky o všetko.

  42. Bynk píše:

    869 V mesiaci auguste teda kráľ Ľudovít, keď zhromaždil zbory, rozdelil vojsko na tri časti: a to svojho menovca určil s Durínčanmi a Sasmi na potláčanie opovážlivosti Srbov, Bavorom prikázal, aby prispeli pomocou zasa Karolmanovi, chystajúcemu sa bojovať proti Svätoplukovi, synovcovi Rasticovmu, sám si však ponechal Frankov a Alemanov, pripravujúc sa s nimi na boj proti Rasticovi. A keď už sa mali vydať na pochod, ochorel; preto okolnosťami donútený postavil na čelo vojska Karolmana, najstaršieho zo svojich synov, Pánu poručiac výsledok boja. Keď ten pritiahol s vojskom jemu zvereným k onomu nesmierne (:veľkému:) opevneniu Rasticovmu a od všetkých starodávnych (:opevnení:) sa líšiacemu, s dôverou v Božiu pomoc vypálil všetky mestá onoho kraja a čokoľvek našiel ukryté v lesoch alebo zakopané na poliach, so svojimi (:vojakmi:) ukoristil a všetkých, čo sa s ním pustili do boja, zahnal na útek alebo pobil; podobne Karolman ohňom a mečom plienil dŕžavu Svätopluka, synovca Rasticovho; po spustošení celej krajiny bratia Karol a Karolman sa stretli, blahoželajúc si k víťazstvu, dané im nebesami. Medzitým ich brat Ľudovít, stretnúc sa v boji so Srbmi (Lužickými), keď najprv aspoň niektorých pobil, prinútil nepriateľa na útek; potom však, keď nemalý počet z nich porazil a keď spomedzi Čechov, ktorých si Srbi najali za žold, časť bola pobitá, časť potupne sa vracala do svojich (:sídel:), ostatných prijal do otroctva…
    -//-
    No ja nie som odborník, ale ak armádu rozdelím na tri časti a na sever do Srbska pošlem Durínčanov a Sasov zo severu, Proti Svätoplukovi pošlem Bavorov z juhu a proti Rasticovi pošlem Alamanov a Frankov zo stredu ríše severne nad Bodamským jazerom, tak mi logicky vychádza že všetky armády poslal tým najkratším smerom k najbližším nepriatelom.
    Tým pádom ak vieme že Srbi boli na Labe severne od Čiech, Svätopluk na Nitre v Považí, tak nám ako jediná logická odpoved kde bol Rastislav vychádza Pomoravie a to od Bratislavy, Devínu až na sever po Uhorské Hradisko. Povodie Moravy je od Považia oddelené Malými a Bielymi Karpatami a tvoria tak logicky dva oddelené samosprávne celky ako celkom správne BO poznamenala v článku o povodiach a šíreniu Slovanov. Kedže sa tu stavali kostoly a šírilo krestanstvo už dávno pred príchodom Metoda, ako nepokrstená VM nám vychádza len všetko ostatné územie na východ od Dunaja dobyté Svätoplukom od Matry, Tisy až niekde po Sedmohradsko….
    Zaujímavou otázkou ostáva pozícia Stredného a východneho Slovenska vo Velkej Morave. Bolo priamou súčastou Nitrianskeho kniežatstva, alebo tam boli nám už neznáme kniežatstvá a správne celky? Spravovať východné Slovensko priamo z Nitry považujem na tú dobu komunikačných možností za vysoko nepravdepodobné. Ale stále je otvorená možnosť, že vidíme príliš málo zo skutočnosti.

  43. Blažena Ovsená píše:

    Denis,

    Pisete: Zdá sa Vám to normálne že v okolí arcibiskupa, pohanobijcu Metoda, mohla byť nejaká nepokrstená Morava?

    B.o.: Zda sa vam normalne, ze vedla krestanskeho Grecka lezi islamske Turecko? Treba si uvedomit, ze Svatopluk vladol nepokrstenej Morave len kratko, na konci svojej vlady Metod vtedy uz nemusel zit.

    Pisete: o Jazygoch.

    B.o.: Nic o nich neviem. Kedy sa tam nastahovali? Po vzniku Uhorska ako vymena za utecenych Slovakov? Aj Pecenehov Madari natlacili do Uhorska na ochranu hranic.

  44. Denis píše:

    Prepáčte, ešte doplním to, čo som v chvate písal keď som šiel do práce. Podla všetkého Arcibiskupstvo Metodove nebolo v Nitre, tam bol Wiching na svojom biskupskom úrade. Podla úteku Metodových žiakov do Bulharského Belehradu predpokladáme, že Metod sídlil niekde od Ostrihomu, či Vácu smerom na juh, na lavej strane Dunaja. To je presne tam kde Vy určujete, či domnievate sa, že bola Nepokrstená Morava. Zdá sa Vám to normálne že v okolí arcibiskupa, pohanobijcu Metoda, mohla byť nejaká nepokrstená Morava?

    Nevyjadrila ste sa k tým Jazygom.

  45. Denis píše:

    Ja vidím ten korunný dôkaz „nepokrstená“ velmi jednoducho a už som ho napísal, zopakujem, aj keď nerád. Kresťanstvo sa velmi skoro začalo deliť na frakcie a vzájomne sa nenávideli a zabíjali. Nenávisť medzi Ortodoxiou a katolicizmom bola značná, preto nepokrstená bola v zmysle ortodoxie. Obdobu máte v poučení zo synody na brehu Dunaja ktorú zvolal Pipin a určil kto musí byť prekrstený.
    Vy len vyvodzujete, že ak bola nepokrstená, tak musela byť aj pokrstená, pretože my vieme, že bola pokrstená. Potom sa spätne môžme domnievať, že ak vieme kde bola pokrstená, tak miesto nepokrstenej je nám známe. Ale purpuroodenec nič nepíše o nejakej nepokrstenej časti. On len uvádza odkial je to nepokrstené, teda nepatrí to pod ortodoxiu.
    My však vieme že z rozhodnutia cisára /Karol, alebo Pipin?/, že pod Drávou bol Akvilejský cirkevný obvod a ten istotne vyvíjal misijnú činnosť, evanjelizáciu v oblasti hranice Byzancie, teda ortodoxie. Ak boli úspešný Frankovia medzi Slovenmi na našom území, tak prečo by nemali úspech, aspoň čiastoční Akvilejskí misionári.

  46. Blažena Ovsená píše:

    Denis,

    píšete: „Začínajúca Maďarská kartografia nie je dôkaz.
    Purpuroodenec podla citatácie ktorú ste Vy vložila a ja som ju skopíroval len zadefinoval kde začína Morava, nič iné tam nie je. Popis susedov sama uznáte že je dosť zmätočný, ale začnite od Pečenehov čo Vám vyjde s toho.
    Arabské správy o polohe nemáte uvedené vo Vašom traktáte, ale pri trochu fantázie je možné umiestniť Moravu skoro kam chcete.“

    B.O.: Žiadna začínajúca maďarská kartografia. To je popieranie reality. Reálne bolo kedysi Uhorsko delené ináč, ako je tomu dnes. Môžet epopierať realitu, alebo sa s tým vysporiadať a prijať to za fakt.

    Áno, Purpurorodenec opísal, ako za Belehradom na sever začína Vyšná Morava nepokrstená. Podľa opisu susedov, najmä Pečenehov, ktorí sú na severe, je jasné, že opisuje najmä Sedmohradsko, lebo na severovýchod od neho sídlili Pečenehovia – dnešné Moldavsko. Z textu – nepokrstená – je jasné, že muselo existovať aj pokrstené územie, pritom o tom vieme, že ležalo isto dnešnom západnom Slovensku (Nitra), Možno na dnešnej českej Morave, no a isto v Zadunajsku (okolie Blatenského jazera). Teda aj z tohoto úsudku možno vyvodiť záver, že Megále Morabia nepokrstená ležala na východ od Dunaja – logicky, lebo na západe ležalo Zadunajsko pokrstené.

    Arabské správy mám vo svojom traktáte uvedené, dokonca je tam aj mapa s mestami, ktoré Arabi priradili jednotlivým štátom. Dokonca je tam aj link na samostatný článok, kde som o tom pojednávala. Ako môžete vidieť, napríklad Užhorod patril Maďarom, rovnako tak všetko zelenou farbou. Červenou farbou som znázornila mestá, ktoré Arabi zachytili v Korutánsku. Modrou sú mestá v Bohémii (na Slovensku). Všetko to presne sedí, jedno do druhého zapadá. To zelené územie bola Vyšná Morava nepokrstená. Otázkou zostáva, či celé to zelené územie bolo nepokrstené, alebo len jeho časť od Tisy na východ. Keby bola nepokrstaná len časť od Tisy na východ, tak by centrum moci ríše mohlo ležať v pokrstenej časti medzi Dunajom a Tisou. Ak by územie medzi Dunajom a Tisou bolo naozaj nepokrstené, tak by sme centrum ríše museli hľadať niekde možno na dnešnej českej Morave (najväčšia šanca), alebo na západnom Slovensku (menšia šanca), prípadne aj na východnom Slovensku (malá šanca).

    Na to, aby sme vedeli rozlúsknuť záhadu okolo Moravskej ríše, potrebujeme ešte nejaké nové vodítko.

  47. Denis píše:

    Začínajúca Maďarská kartografia nie je dôkaz.
    Purpuroodenec podla citatácie ktorú ste Vy vložila a ja som ju skopíroval len zadefinoval kde začína Morava, nič iné tam nie je. Popis susedov sama uznáte že je dosť zmätočný, ale začnite od Pečenehov čo Vám vyjde s toho.
    Arabské správy o polohe nemáte uvedené vo Vašom traktáte, ale pri trochu fantázie je možné umiestniť Moravu skoro kam chcete.

    Ešte sa vrátim k Vašej myšlienke : Kniežatstvá ako prirodzené územné celky, č.7 boli Jazygovia, podla záznamov bojov s Rimanmi práve tu skončili poslední Skýti a tu skrikli to známe Mor Ho ! Medziriečie Dunaj Tisa je jedno územie, Jazygovia tu žili ešte v 19 storočí. Dal som sem odkaz pre Valamíra Magyára, lebo on prvý upozornil na tabule s názvami obcí s menom Jaz….. Nech sa páči z práce Jána Čaploviča:
    Z najhoršieho obilia, ktoré si doviezli, pália pálenku a odvážajú ju na predaj do Jazygského dištriktu. Toto je takzvaná „malá cesta“. Ani pálenku nepredávajú za peniaze, ale za obilie a horeuvedené manipulácie s ním sa znovu opakujú. Zo všetkého, čo sme povedali, je jasné, že títo usilovní Slováci vedia predať svoj tovar s desaťnásobným ziskom a vedia si obstarať všetko, čo potrebujú.

  48. Blažena Ovsená píše:

    Denis,

    píšete: „Kde tu prosím Vás máte že je to na východ od Dunaja? Purpuroodenec takmer storočie po smrti Svätopluka presne popísal, kde sa začínala jeho Morava, ale ničím viac ju nespresňuje: Morava ležala teda všade tam kde sa kraj nazýval Morava a to bolo od Českej riečky Morava až po Belehrad. To všetko bola Morava a dosvedčuje nám to toponímia zachovalá do dnešných dní.“

    B.O.: Treba si pozrieť arabské správy, ktoré lokalizujú Maďarov v Karpatskej kotline na východ od Dunaja, teda tam, 1) kde Purpurorodenec lokalizuje Megále Morabiu, nepokrstenú, 2) kde na starých uhorských mapách je neskoršie Vyšné Uhorsko. Spojením týchto troch údajov dostávame úplne jasne, že Megále Morabia bola na východ od Dunaja (resp. Tisy – tu môžu byť pochybnosti).

  49. Denis píše:

    Turci (Maďari) sa po vyhnaní Pečenehmi usadili vo svojej terajšej domovine. V nej sa nachádzajú niektoré staré významné pamiatky. Ako prvý treba spomenúť most cisára Trajána nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov). Na tri dni cesty od tohto mosta sa nachádza Belehrad (srbský), v ktorom je aj veža svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. Za týmito miestami(6) sa rozprestiera veľká, či nepokrstená Morava.
    Kde tu prosím Vás máte že je to na východ od Dunaja? Purpuroodenec takmer storočie po smrti Svätopluka presne popísal, kde sa začínala jeho Morava, ale ničím viac ju nespresňuje: Morava ležala teda všade tam kde sa kraj nazýval Morava a to bolo od Českej riečky Morava až po Belehrad. To všetko bola Morava a dosvedčuje nám to toponímia zachovalá do dnešných dní.

    Milan, to kde berieš o tých Svätoplukových ženách, našiel si nejaký starý spis?

  50. Blažena Ovsená píše:

    Bynk,

    píšete: „Dá sa povedať že Veľká Morava zanikla práve preto že chcela byť Veľkou. Menej je niekedy viacej. Svätopluk sa chcel rovnať Franským kráľom. Mal iste ambiciózne ciele a možno by sa mu to aj za iných okolností podarilo. Nie však na Slovensku zužovanom každých 300 rokov nájazdom kočovníkov z východu.“

    B.O.: Áno, toto je celá tá naša tragédia, ale aj tragédia tých, čo po nás prebrali Panóniu. Ak existujú územia, ktoré sú nebezpečné, nestabilné kvôli aktívnym sopkám alebo zemetraseniam, tak isto existujú aj územia, ktoré sú nestabilné z politického hľadiska. Dnešné Maďarsko leží na najnestabilnejšom mieste Európy, podľa mňa. 1000 rokov ho chránili pričlenené územia, ale teraz je opustené. Neviem, kto mu z okolitých krajín pôjde na pomoc, keby sa v Maďarsku niečo zomlelo. Zato my môžeme dúfať v nejakú pomoc od Čechov, Poliakov, vlastne od všetkých Slovanov. Myslím si, že Slovensko nebude žiť dlho, no tiež si myslím, že Maďarsko padne ešte pred Slovenskom.

  51. Blažena Ovsená píše:

    Bynk,

    píšete: „Takže okrem tých pár zmienok franských kronikárov vieme o Veľkej Morave elen to že to bolo niekde na našom území v trojuholníku Nitr, Devín, Bratislava, v čase medzi 833 a 907 nášho letopočtu.“

    B.O.: No to je práve ten problém, že nemáte pravdu. My vieme, že Megále Morabia bola na východ od Dunaja. Otázka je, čo bolo u nás. U nás bolo centrum Moravy, pričom časť Moravy bola Megalé Morabia (Vyšná Morava, resp. Východná Morava). Ak chceme veci rozlúsknuť, tak musíme jasne rozlišovať pomenovania. Veľká Morava na Slovensku určite nebola rovnako, ako západné Slovensko neleží vo východnom Slovensku.

  52. Bynk píše:

    Práve na to som chcel poukázať. Je jedno aká Velká bola Morava ak centrum moci spočívalo v povodí Dunaja, Moravy a Nitry. Panovník sa mohol stopercentne spolahnút len na tie sily ktoré mal v centre. Čiže ak sa vojensky vyčerpalo centrum ríše pri výbojoch a stratilo príliš vela vojakov, alebo vypukli rozbroje priamo v srdci ríše medzi následnikmi, nemohlo to dobre snončit a okrajové oblasti odpadli viac menej automaticky.
    Dá sa povedať že Veľká Morava zanikla práve preto že chcela byť Veľkou. Menej je niekedy viacej. Svätopluk sa chcel rovnať Franským kráľom. Mal iste ambiciózne ciele a možno by sa mu to aj za iných okolností podarilo. Nie však na Slovensku zužovanom každých 300 rokov nájazdom kočovníkov z východu.

  53. Denis píše:

    Problém VM, alebo kniežatstiev Polabských Slovanov nebol v tom že boli malé, mali málo vojakov, ale v tom že Franská ríša bola príliš velká. Stačí pozrieť mapu, ja som to odhadol len od oka že bola 100 x silnejšia, pod tým 100x som myslel neskonale. Navyše v tých vojnách nikdy nebojovala proti VM celá Franská armáda, väčšinou len Bavorské vojská sem tam s nejakou posilou, to vyplýva s organizačného usporiadania ríše a úloh ktoré Karol zveril svojim podriadeným. Nedokázal si brániť územie ?, šup a už bol preč, ako Pribina.
    20000 tisíc vojakov zo západného Slovenska, v tom by museli byť aj ozbrojení sedliaci, profi armáda mohla mať pár tisíc vojakov, možno 3000 je vela. Uvedomme si že insurekciu zrušili až o pár storočí neskôr.

  54. Bynk píše:

    Myslím že sa viac menej venujete zbytočním táraninám. Či Veľká Morava alebo Vyšná Morava, všetko je nesprávne. Titul Megalé získala až 50 rokov po tom čo prestala jestvovať.
    Uvedomme si že Velká Morava nebola zasa až taká velká ako by sme chceli. V oblasti západneho Slovenska mohla nazbierat maximálne tak 10-20 000 bojovníkov. To možno stačilo na prekvapujúcu vandrovku po Franskom pohraničí, prekvapujúci prepad a zničenie franského vojska zo zálohy ako v Bratislave či v Nitre, prípadne v hustom lese, ale nemohla sa nikdy rovnat sformovanej a pripravenej franskej armáde a ani sa nerovnala ako vieme franská armáda podla lubovôle plundrovala Moravu v rokoch 846, 864, 870, a po smrti Svätopluka. To znamená že nielen armáda bola dôležitá ale hlavne hlava ktorá ju viedla. Územné zisky za Svätopluka sú tiež viac menej otázne. Česko získal len na pár rokov po smrti Borivoja a aj to skôr len diplomatickou cestou. Výlet do Vislanska skončil pokrstením tamojšieho kniežata. Platila teda Visla poplatky Velkej Morave? Alebo len nemala dôvod sa odtrhnut hned po Svätoplukovom odchode? Možno stačilo Svätoplukovi len formálne vyjadrenie podriadenosti a Vislansko fungovalo dalej ako predtým. Čiže ako keby sa ani nič nestalo. Na vonok to budí dojem veľkosti, v podstate to bola len obyčajná krížová výprava aké robili Nemci v Polabsku…
    Panónia bola viac menej nezávislá dokým v nej vládli Pribina a Kocel. Takže mohli mať spoločnú zahraničnú politiku ak sa na niečom zhodli, ale to je asi tak všetko. Najväčší rozsah za Svätopluka a najme ku koncu jeho vlády bol príliš velký, násilný a príliš krátky na to, aby sa dokázal udržať dlhodobo bez kontinuity moci a tá sa vytratila tak neschopnými následnikmi ako aj vonkajšími okolnostami, prichodom Madarov.
    V análoch sa jediné miesta spomínajú Nitrawa, Dowina a Bresalauspurc. To je jediné s čím môžme reálne operovať. Všetko ostatnú sú len špekulácie a domienky. Nevieme kde bolo centrum Velkej Moravy, kto bola vládnuca dynastia, či Moravani, Sloveni, alebo nejaký Srbi od Snežnej. Archeologické objavy Moravsko-slovenských sídel nám síce dávajú odpoved na otázku ako žili ľudia v tej dobe, ale bez písomných záznamov je to akoby sme sa na históriu našej zeme pozerali len jedným okom. A je fakt škoda že historické záznamy Veľkej Moravy ak nejaké boli, už dávno skončili na hraniciach krestanských neokolonizátorov, tatársko-tureckých nájazdov a madarského prepisovania histórie…
    Takže okrem tých pár zmienok franských kronikárov vieme o Veľkej Morave elen to že to bolo niekde na našom území v trojuholníku Nitr, Devín, Bratislava, v čase medzi 833 a 907 nášho letopočtu. nič viac sa s toho už nedočítame a môžme len Bohu dakovať, že sa zachovali aspon spisy Živoť Cyrila a Metoda, lebo bez nich by sme už nevedeli ani to.

  55. Denis píše:

    Pre Milan2, naši kolegovia pátrajúci po VM v Srbsku, či Sedmohradsku a nadchýnajúci sa tamojšími pamiatkami si neuvedomujú, aké vynímočne postavenie majú pevnosti Devín, Hrad Bratislava a Sv. Jur – Neštich. Každé s týchto troch hradísk pochádza zo staroveku a slúžilo takmer až do konca obdobia využívania pevnosti vo vojnách a ich miesto je známe dodnes. Nikto ich nemusel objavovať v temnom lese, či hladať náznaky valov. To sa nedá nazvať inak ako impozantné. Ale nikto nie je doma prorokom, ani pamiatky, hoci ako velkolepé. Rozdiel môjho pohladu je v tom, že na základe zverejnených údajov o archeologických vykopávkach v Bratislave a okolí som si utvoril iný obraz o ovládnutí Devínskej brány. Dospel som k záveru, že Devínsku bránu, minimálne však Hrad v Bratislave a Devín Avari neovládali. Písal som o tom v diskusii tu na sclabonii hádam pred rokom.

    O vzniku právneho nároku Frankov na Panóniu mám rovnaký názor, ale poopravujem ho tým, že útok na polabských Slovanov nemal právny základ a predsa sa dial, presne podla porekadla, kto chce psa biť, palicu si nájde.

    Podla môjho názoru Mojmír v roku 833 nenapdol Nitru a nevyhnal z nej jej knieža. Dospel som k názoru, že Mojmír, či jeho predkovia Nitru už vlastnili. Vyhnanie Pribinu je o tom, že panovník vyhnal niektorého zo svojich velmožov, lebo mal na to dôvod. Aký, to sa môžme len domýšlať.

  56. Blažena Ovsená píše:

    Milan 2,

    ako som už písala, neviem, kde bolo hlavné mesto VM, takže s Vami nejdem argumentovať. Možno máte pravdu. Ja som na Neštichu bola a valy tam nie sú nevýslovné. Oproti Bíni sú o ničom. Ale sú tam asi 4 metrové valy. Hradisko je malé, to nemohlo byť centrum moci. Bíňa je, no nejdem tu tvrdiť presne, ale možno stokrát väčšia. Neštich má jednu zaujímavosť, ktorú som si všimla. Okolo neho sú hory, teda najskôr dolina a potom hory. Tieto hory môžu mať možno sto metrov na výšku. Ak by boli na okolitých horách valy, tak nepriateľské vojsko by sa muselo dostať najskôr cez ne, potom cez dolinu a potom hore na vrch Neštich a tam ešte cez valy. Pred Neštichom, keď sa vyjde z doliny hradiska, je Šúr, asi z maď. Sar, močiar. Čiže Neštich mohol byť hradom Morava, lebo bol pri močiari. Ten močiar je tam dodnes. Ale ktovie, ako to bolo.

  57. Denis píše:

    Milan diskutujúci o tvojej prevratnej teórii nediskutujú , lebo v premnohých príspevkoch túto teóriu ja presadzuje už hádam roky.

    18,07 aj v tejto diskusii publikujem následovné:
    Ako som už spomenul, nie je žiadny dôkaz o tom že existovalo samostatne nejaké tzv. Nitriansko a samostatne Morava a že z Moravy, západnej či južnej niekto obsadil tzv. Nitriansko. To je Česká teória a vy ju chcete mechanicky obrátiť na ruby a svetu hlásite, nás neobsadili zo západu, nás obsadili z východu, alebo možno z juhu, lebo východ patrí na juh.

    S písomných záznamov vyplýva len jedno: Mojmírove panstvo bolo nad Dunajom, teda bolo to územie Slovenska, ktoré nikdy Avari neovládali a tak porážkou Avarov Frankami nevznikol pre víťaza žiadny právny nárok na podriadenosť Moravských Slovenov. A v tomto duchu sa nesú celé ďalšie naše dejiny. Karol a jeho potomkovia viedli voči Slovenom trvalú dobyvačnú vojnu. Mojmír si v svojom panstve robil poriadky a vyhnal ktoréhosi velmoža čo sa volal Pribina, čo mal tú drzosť postaviť si kostol a zavolať katolíckeho Bavorského kňaza na jeho vysvätenie. No nekopli by ste ho niekam? . Ten nešťastník Pribina sa stal neskôr slávnym, stal sa vyberačom daní pre Nemcov v tzv. Blatenskom kniežatstve. Za dobré služby sa mu odmenili majetkovou držbou pôdy. Z uvedených skutočností vyplýva, že Mojmír ovládal Slovensko od Devína po Nitru. Či jeho panstvo siahalo ďalej a pokial je čistá špekulácia. Ale z vojnovej reality vyplýva, že Franská ríša Karola bola možno aj 100 krát silnejšia ako nejaké kniežatstvo od Devína po Nitru. Ich silu vidno na tom že cvičili a ničili Polabských Slovanov, ale aj Sasov, Prusov a iné národy ktoré chceli povstať. Ak sa malo toto kniežatstvo brániť takej presile, muselo byť podstatne rozsiahlejšie, ja predpokladám že muselo ísť vysoko na sever až po Polsko a 100 km na východ od Nitry, len tak mohlo mať dostatočné materialne a ludské zdroje aby sa dokázalo brániť a v prípade útoku a plienenia aby malo kam utiecť obyvatelstvo. Mojmír nutne musel mať za sebou Slovenské hory. Ak by nemal,tak na rovine a v letných suchých mesiacoch /august/ by ich franská ťažká jazda všetkých vyhubila, raz a dosť, tak by to bolo. V auguste útočili aj preto, lebo obilie bolo ešte na poliach, dozreté, sedliaci nemohli ísť do zbrane, ale boli na poli, navyše suché obilie na poli tak krásne horí.

    Nie som ješitný a píšem to len preto, lebo pripravujem rozsiahli článok v tomto duchu. Dal som si s tým vela práce a bolo to mnoho hodín sústreďovania informácií. Nerád by som bol, aby ma niekto obvinil z plagiatorstva a kradnutia myšlienok.

  58. Denis píše:

    Metod J. Sláv píše:
    Denis Tvoja “etymológia” je akási “pop-ruská”, t. j. typu “is-tori-ja” 😀

    Slová nemožno deliť “bez zmyslu”, t. j. napr. mokrý na mo-krý, lebo zmysluplné slovo “mo” nemáme, máme však slová ako “mok”, ale aj “moč”, od slova “mokrý”. V týchto slovách zaniklo “r”. No, v slove “morava”, ale aj “more”, zas zaniklo “k”.

    Metod, mám taký dojem že som to s tým MO niekde niekedy dávno čítal. Myslím že niekedy dávno, keď sa naši predkovia vydali na cestu z južnej Sibíri, , tak možno ešte hovorili v dvojhláskach. Pripadá mi velmi zaujímavé, že mokrý a voda má úplne iný základ slova a jedno aj druhé je o pocite vlhka. A máme tu tretie slovo okolo zlúčeniny H2O.
    Vzhľadom k tomu ako sem naši prapra prišli, verzia že Morava vzišla z Mora je mi bližšia, ako tá že vznikla z mokrých bažín. Mokrade = Morava by znamenalo, že najprv bolá mokrá zem a po nej pomenovali rieku. To mi pripadá absurdné. Šli popri mori, prišli k obrovskej rieke, ktorá im pripomínala more, tak ju tak aj nazvali Mor-ava. Vychádzam z toho, že my vieme, že naši predkovia volali Dunaj Morava. Potom následne od rieky Morava vznikol aj kraj Morava. To že okolo rieky je mokro a mokrade, často močiare a bahno je sprievodný jav najmä nížinných riek.

  59. Denis píše:

    B.O.: No mýlite sa. Etymologické slovníky uvádzajú, že morava je slovenské slovo, ktoré znamená mokraď, mokrú lúku, bažinaté územie.

    Musím sa opakovať, všetky slová v spisovnej Slovenčine pochádzajú z nárečí a nárečia sú chvalaonému u nás stále živé. Potom máme ešte v spisovnej Slovenčine slová cudzie a slová vymyslené, ako napríklad kukurica.
    Ak je slovo Morava označujúce bažinatú, zamáčanú pôdu pôvodné Slovenské, tak ho musí obsahovať nejaké naše nárečie. Pýtam sa aké? Alebo je to cudzie slovo? Podla mňa je to slovo vymyslené, ako kukurica.

    B.O.: No neboli v nej všetky Moravy, lebo Megále Morabia bola len tá časť Moravy, kde sa usadili Maďari. Megále Morabia=Východná Morava.

    Z pohladu Purpuroodenca máte pravdu. Z pohladu Moravanov žijúcich pri Dunaji, ktorí Dunaj volali Morava, istotne nie.

    Nemôžem si odpustiť úsmevnú otázočku, ak je Megalé Východná, tak potom Megaloman je muž z východu?

  60. Blažena Ovsená píše:

    Denis,

    Píšete: Takže záhada je vyriešená, teda Vyšná je Nižná a Nižná je Vyšná.

    B.O.: Vyšná Morava… Megále Morabia je v preklade Východná Morava. Nižna Morava je Západná Morava. Otázka je, od akého bodu je Východná Morava východnou a Západná Morava záladnou. Môže to byť od Dunaja, od Tisy, ale aj od hlavného mesta.

    Píšete: Súhlasím s Metodovým názorom: “Takže MEGalé MORABIA = MOHutná MORAVA, lebo boli v nej VŠETKY MORAVY,”

    B.O.: No neboli v nej všetky Moravy, lebo Megále Morabia bola len tá časť Moravy, kde sa usadili Maďari. Megále Morabia=Východná Morava.

    Píšete: Zabudnite na Morava = mokrá lúka, tento význam nenájdete v žiadnom slovenskom nárečí a nárečia, to je slovný základ spisovnej slovenčiny, nie umelé slová vymyslené Kačinským či iným mudrlantom.

    B.O.: No mýlite sa. Etymologické slovníky uvádzajú, že morava je slovenské slovo, ktoré znamená mokraď, mokrú lúku, bažinaté územie.

  61. Metod J. Sláv píše:

    Denis, „s Kučerom mám problém“, preto že nie je „močiar ako močiar“ – je tu rozdiel v mieste toho močiara a v čase, kedy sa čo udialo.
    Navyše Kučera stále omieľa „starosvetskú“ etymológiu slova Slovan, ktorá má ďaleko od slova slovo.

    Umiestnenie našich predkov (potvrdené genetikmi) do vnútra tzv. Pannónskej panvy

    nás robí priamymi potomkami tzv. Dunajskej civilizácie,

    ktorá je staršia ako sumerská, a to až tak, že „gebíri“ to do dnes „nerozchodili“!

    Dunajská civilizácia má aj písmo staršie ako sumerské, či egyptské !!!

    P. S.:

    Denis Tvoja „etymológia“ je akási „pop-ruská“, t. j. typu „is-tori-ja“ 😀

    Slová nemožno deliť „bez zmyslu“, t. j. napr. mokrý na mo-krý, lebo zmysluplné slovo „mo“ nemáme, máme však slová ako „mok“, ale aj „moč“, od slova „mokrý“. V týchto slovách zaniklo „r“. No, v slove „morava“, ale aj „more“, zas zaniklo „k“.

  62. Denis píše:

    Takže záhada je vyriešená, teda Vyšná je Nižná a Nižná je Vyšná.
    Súhlasím s Metodovým názorom: „Takže MEGalé MORABIA = MOHutná MORAVA, lebo boli v nej VŠETKY MORAVY,“ Je jedno ako Moravu kto nazval, rozdelil na časti a aké kniežatá jej vládli, ona bola len jedna. A v čase Svätopluka aj pod jediným vládcom. Myslím že odvolávka v ústave je práve v tomto duchu, ale načo už sa mali odvolať, keď prehlásenie Republiky sa má odvolávať na vôlu ludu, čo v tomto prípade chýbalo, lebo referendum taktne nebolo.

    Ale s týmto tu sa úplne súhlasiť nedá:
    BAHNÓNCI = BLATÉNCI = MOKRAVCI = MORAVCI = MORAVANIA = MOČARI !!!
    kde rezonuje Mokravci = Moravci. V tom prípade moc nechápem čo máte proti Kučerovi, že nás Slovanov umiestňuje do bažín, veď z pohladu mokradí je úplne jedno či sme od Pripiate, alebo od Moravy.
    Na prvý pohlad je základom MOK, alebo len MO, z toho je mokrý, zmok, namokol, zmokol, mokraď, ale aj MOre. Nechcem tu mudrovať, lebo ma živý čosi inšie ako slovné žonglérstvo.
    Keď Slovania putovali do novej vlasti, tak stovky, možno tisíce rokov išli popri mo-krom mo-ri a prišli k rieke mo-ra-ve. Oni tú velkú rieku popri ktorej išli ďalej volali velká voda, teda mo-re, mo-ra/va/. Vieme že Sloveni volali Dunaj Morava a od toho je pomenovaná aj okolitá krajina. Zabudnite na Morava = mokrá lúka, tento význam nenájdete v žiadnom slovenskom nárečí a nárečia, to je slovný základ spisovnej slovenčiny, nie umelé slová vymyslené Kačinským či iným mudrlantom. Držme sa toho že krajina Morava, to je Podunajsko a Moravský Sloveni sú Podunajský Sloveni. Metod prepáč, ale musel som.

    Odkaz pre Valamíra Magyaára, je to mimo tému, ale zdá sa mi to velmi zaujímavá, z práce Jána Čaploviča:
    Z najhoršieho obilia, ktoré si doviezli, pália pálenku a odvážajú ju na predaj do Jazygského dištriktu. Toto je takzvaná „malá cesta“. Ani pálenku nepredávajú za peniaze, ale za obilie a horeuvedené manipulácie s ním sa znovu opakujú. Zo všetkého, čo sme povedali, je jasné, že títo usilovní Slováci vedia predať svoj tovar s desaťnásobným ziskom a vedia si obstarať všetko, čo potrebujú.

    Z najhoršieho obilia, ktoré si doviezli, pália pálenku a odvážajú ju na predaj do Jazygského dištriktu. Toto je takzvaná „malá cesta“. Ani pálenku nepredávajú za peniaze, ale za obilie a horeuvedené manipulácie s ním sa znovu opakujú. Zo všetkého, čo sme povedali, je jasné, že títo usilovní Slováci vedia predať svoj tovar s desaťnásobným ziskom a vedia si obstarať všetko, čo potrebujú.

    Read more: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/861/Caplovic_Slovaci-v-Uhorsku/4#ixzz4Et6URVbm

  63. Metod J. Sláv píše:

    Pannonia bola rímskou provinciou, a vieme, že okupačné ríše sa dosť „starajú“ o provincie, ktoré ich živia. No, a keď sa dosť „starajú“, tak o nich aj dosť vedia. A keď sa Rímska ríša rozdelila vo dvoje, tak aj vo východnej jej časti sa uchovali poznatky o správnom delení Pannonie na

    Pannonia superior = Bahnonia vyššia, hornejšia (od Dunaja, za Blatoňom)
    a
    Pannonia inferior = Bahnonia nižšia, dolnejšia (pri Dunaji, pred Blato-
    ňom z pohľadu mesta Aquincum = „Vodičkovo“ = VODÍN, dnes Budín )

    – Bahnonia je podľa „proslovanskej revízie“ záverov etymológa Pokorného.

    Treba mať na pamäti, že vnútro CHarbatského oblúka je bývalým dnom vnútrozemského mora, ktoré napájal hlavne duniaci cez svoju vnútrozemskú deltu Dunaj a odvodňoval, a nakoniec celkom odvodnil bystrý (B)istr-os.

    Vieme, že dná morí, jazier sú samé BAHNO. To „pannónske“ bahno bolo vyplavené do Čierneho mora – do dnes je v Čiernom mori od hĺbky 40 m „zhnitá“ voda – tá čerstvá voda v tej 40-metrovej povrchovej vrstve je hlavne zo Stredozemného mora, ktorého vody sa do Čierneho mora preliali asi pred 6000 rokmi (toť tá Potopa sveta !!!).

    Vieme, že keď sa vypustí napr. rybník, tak hodne blata na jeho dne zostane, a tak to bolo aj s dnom tzv. „Pannónskeho mora“.

    To dno postupne kolonizovali suchozemské rastliny a svojimi koreňmi spevňovali ono bahno, a dá sa povedať, menili ho na pevnú pôdu. Ale nie všade, len na vyšších miestach, lebo v nižších miestach, v priehlbinách sa stále udržala voda, či už priesakom z riek alebo priamo z dažďov.

    Do dnes je územie Dolnej zeme plné

    „BAHNÍN“ = bažín = „MOKIAROV“ = močiarov = „MOKRÁV“ = moráv.

    Z tohto historicko-hydrologického dôvodu boli, AKO ISTÍ GENETIKA,

    SLOVANSKÍ PRAOBYVATELIA prezývaní ako

    BAHNÓNCI = BLATÉNCI = MOKRAVCI = MORAVCI = MORAVANIA = MOČARI !!!

    Preto tzv. Bavorský geograf umiestňuje do bezprostrednej blízkosti
    Ríše VRANKOV (majú pôvod v Bahnónii – viď Gregor TURONIENSIS ) medzi

    Becheimarov a Vulgarii regio (až na rieke Sáve boli VOLGARské hranice)

    MARHARI-ov !!! !!! !!!

    MARhARI = Mařari = Mažari = MAČARI => dnes Turci poznajú MAČARIstan,

    nie Hungariu, či Magyarország, tak ako poznajú ISTOLNI BELGRAD, a nie Székesfehérvár – A TO SA Z BAHNÓNIE/MORAVY PORÚČALI PRED cca 300 ROKMI, KDE BOLI VTEDY „MAGYAR“ NÁZVY, KEĎ SA ICH, ževraj súkmeňovskí, TURCI NENAUČILI ZA CCA 160 ROKOV „POBYTU“ ??? ??? ???

    No, a čo sa týka „rozdrapovačných“ UnGARov,

    tak tých „geograf“ umiestňuje tesne NIŽE VISLANov !!! !!! !!!

    Z toho výplýva, že U(n)GARI boli SLOVANSKÝ KMEŇ sídliaci v povodí rieky UH / UG / UŽ, a pravdepodobne aj hlbšie v Charbatoch / Karpatoch, keď

    DO „MORAVY/MOČÁRIE“ „NATRÓNILI“ dynastiu KARPÁDOVCOV !!! !!! !!!

    Z tohto, čo som uviedol vyplýva, že pojem MORAVA etymologicky, t. j. pôvodom súvisí s názvom rímskej provincie Pannonia, ale OZNAČOVAL CELÚ
    PANNÓNSKU NÍŽINU, resp. PANNÓNSKU PANVU – O ČOM SVEDČÍ „BEZPOČET“ RIEK S NÁZVOM MORAVA
    A SKOMOLENINAMI TOHTO NÁZVU JAZYKMI VYFABRIKOVANÝMI ODRODILCAMI §§§

    Takže MEGalé MORABIA = MOHutná MORAVA, lebo boli v nej VŠETKY MORAVY,

    tak ako V „NÁSLEDNÍCKOM“ UHORSKU !!! !!! !!! !!! !!! !!!

    Valamir Magyár vystopoval v „Rimansku“ (to si tí naši-nenaši odrodilci fandia 🙁 ) MOIGRAD !!! KTORÉHO EŠTE AJ ZVYŠKY VYZERAJÚ MOHUTNE !!!
    (Viď: sloveni.forumsk.com )

    P.S.:
    Keď sa zahľadíme na tu uvedené staré mapy, tak delenie Uhorska je opačné voči deleniu Pannonie – Pannonia superior je západne od Pannonie inferior, a Hungaria superior je východne od Hungaria inferior – teda delenie Uhorska je robené z pohľadu „onemevších odrodilcov“ §§§

  64. Denis píše:

    Zabudol som na tú mapu, aj keď sa mi to zdá nepodstatné, kartograf evidentne použil na rozdelenie Uhorska historické, teda Rímske delenie Panónie Inferior a Superior. Slovensko Rimanom nepatrilo, takže bolo mimo. Keď sa toho chytili kartografi CK monarchie, tak Slovensko museli niekam dať a tak ho mechanicky rozčesli a pridelili. Jednoducho nemôžete obísť vžitú prax, že MY sme pre Maďarov Fel Vidék a Sedmohradsko má u nich iný názov. Nazval by som to teória a prax.

    Ešte doplním k Mojmírovi, s územím ktoré udávate, Medziriečie Dunaj – Tisa ho vela nespája, len mapa obrátená o 90 stupňov. Bavíme sa o čase keď mapy neboli, až na pár výnimok a z tej čo sa zachovala nevyčítate pre tento prípad nič a navyše ani nevieme či u Karola a jeho potomkov vôbec nejaká mapa bola. Kompas sa tak isto nedal bežne kúpiť v obchode, funkčné kompasy sa v Európe začali používať až v druhom tisícročí, aj to sú informácie len o námornej plavbe. Na klasickú orientáciu v teréne podla mapy a kompasu kludne zabudnite.

    Ako som už spomenul, nie je žiadny dôkaz o tom že existovalo samostatne nejaké tzv. Nitriansko a samostatne Morava a že z Moravy, západnej či južnej niekto obsadil tzv. Nitriansko. To je Česká teória a vy ju chcete mechanicky obrátiť na ruby a svetu hlásite, nás neobsadili zo západu, nás obsadili z východu, alebo možno z juhu, lebo východ patrí na juh.

    S písomných záznamov vyplýva len jedno: Mojmírove panstvo bolo nad Dunajom, teda bolo to územie Slovenska, ktoré nikdy Avari neovládali a tak porážkou Avarov Frankami nevznikol pre víťaza žiadny právny nárok na podriadenosť Moravských Slovenov. A v tomto duchu sa nesú celé ďalšie naše dejiny. Karol a jeho potomkovia viedli voči Slovenom trvalú dobyvačnú vojnu. Mojmír si v svojom panstve robil poriadky a vyhnal ktoréhosi velmoža čo sa volal Pribina, čo mal tú drzosť postaviť si kostol a zavolať katolíckeho Bavorského kňaza na jeho vysvätenie. No nekopli by ste ho niekam? . Ten nešťastník Pribina sa stal neskôr slávnym, stal sa vyberačom daní pre Nemcov v tzv. Blatenskom kniežatstve. Za dobré služby sa mu odmenili majetkovou držbou pôdy. Z uvedených skutočností vyplýva, že Mojmír ovládal Slovensko od Devína po Nitru. Či jeho panstvo siahalo ďalej a pokial je čistá špekulácia. Ale z vojnovej reality vyplýva, že Franská ríša Karola bola možno aj 100 krát silnejšia ako nejaké kniežatstvo od Devína po Nitru. Ich silu vidno na tom že cvičili a ničili Polabských Slovanov, ale aj Sasov, Prusov a iné národy ktoré chceli povstať. Ak sa malo toto kniežatstvo brániť takej presile, muselo byť podstatne rozsiahlejšie, ja predpokladám že muselo ísť vysoko na sever až po Polsko a 100 km na východ od Nitry, len tak mohlo mať dostatočné materialne a ludské zdroje aby sa dokázalo brániť a v prípade útoku a plienenia aby malo kam utiecť obyvatelstvo. Mojmír nutne musel mať za sebou Slovenské hory. Ak by nemal,tak na rovine a v letných suchých mesiacoch /august/ by ich franská ťažká jazda všetkých vyhubila, raz a dosť, tak by to bolo. V auguste útočili aj preto, lebo obilie bolo ešte na poliach, dozreté, sedliaci nemohli ísť do zbrane, ale boli na poli, navyše suché obilie na poli tak krásne horí.
    Samozrejme tomuto popisu by odpovedala aj východná časť Panónie so zázemím v Sedmohradských horách, ale ako som už uviedol boli tam územné obmedzenia od Bulharov a k častým vojenským výpravám zo strany Franskej ríše do bolo strašne ďaleko, povedal by som mimo akčný rádius stredovekej armády.

    Nezabúdajte že MORAVA = DUNAJ a to v Konštantínopole vedeli, na rozdiel od Frankov. Potom sa vyšný a nižný nutne musí brať podla prúdu rieky. Vyšný je k prameňu a nižný k ústiu rieky.

  65. Denis píše:

    Je to ťažké, ak má niekto chrobáka v hlave. časom sa sama presvedčíte že to nemá logiku.
    Metod mal sídlo na lavej strane Dunaja, minimálne v čase jeho skonu, dôkazom je útek jeho kňazov po jeho smrti. Bol však mimo územia ktoré Turkoi zabrali, dôkaz je že išiel navštíviť ich krála a bol zdvorilo prijatý. Bol vo vysokom veku, takže to nemohlo byť od nich príliš ďaleko. Ak Turkoi obsadili najskôr Sedmohradsko až po Sirmium a Belehrad, teda po Dunaj, tak sídlo arcibiskupa Metoda bolo mimo tento zábor. Ak čo len trochu pripustíme že Metod mal sídlo tam kde král, tak sídlo, alebo jedno zo sídiel Svätopluka bolo mimo Sedmohradska a tým aj Východného Slovenska.

    Svätopluk nevlastnil solné bane v Turde, mali ich Bulhari, takže hranica Bulharov po príchode Turkoi sú jasne zadefinované, od Sirmia cez Belehrad po Trajánov most a odtial smer sever k Turde, alebo kus západne od nej. V Análoch Franskej ríše: rok 827, Bulhari na lodiach prepravili svoje vojsko cez Drávu a ohňom a mečom spustošili územia v Panónii žijúcich Slovanov a po vyhnaní ich vojvodov nad nimi ustanovili svojich správcov. Teda stalo sa to za panovania Mojmíra. Tým sa všetky potencionálne sídla gerojov z východu dostávajú do tesnej hranice Bulharov a vojnový potencial krajiny sa zmenšuje úmerne s jej rozlohou. Tak ako neveríme, že maličká Česká morava mohla obsadiť Slovensko, tak neverím, že nejaké kniežatstvo medzi Slovenskom a Bulharskom mohlo mať dostatok síl obsadiť Slovensko.

    Platí postupnosť údajov, informácií. Rastislav sa stretol s Nemcami pri Devíne, notoricky známe z Fuldských análov: roku 864 sa v auguste vypravil s velkým vojskom za Dunaj a oblahol Rastislava v akomsi hrade, ktorý sa v reči onoho národa nazýva Dowina. A tu je pes zakopaný. Český Moravania tvrdia /niektorí/ že to bol hrad Devičky, trt makový, tam hrad vtedy nestál. Valamír si myslí že to bola Deva v Rumunsku, ale tá je od Dunaja tak vzdialená, že nie je dôvod aby analista nenapísal, že to bolo za riekou Tisa, alebo priamo na akej rieke to bolo. Z Regensburgu je to približne 1200 km! a to vyrazili na vojnovú výpravu v auguste. Ak by išli každý deň 20 km, tak by tam putovali DVA mesiace!!! Niečo trvá obliehanie a zasa dva mesiace speť, takže návrat na Vianoce? A čo logistika, zásobovanie vojska? Navyše, ak si spojíte čiarou Turnu Severin s Turdou, tak Deva leží priamo na hranici s Bulharmi, ak nebola priamo v Bulharskej moci. Takže jediná Dowina za Dunajom ktorá prichádza v úvahu je Devín pri Bratislave. Poďme k tej postupnosti. Vieme že keď Mojmír prestal panovať, na jeho miesto nastúpil práve tento Rastislav, jeho príbuzný, s toho nám vychádza, že Devín vlastnil aj Mojmír. Veď Rastislav bol dedič jeho panstva. Toto nevidí len ten kto nechce vidieť.
    Vieme že v roku 869 v auguste Ludovít Nemec bojoval proti Rastislavovi aj Svätoplukovi naraz. To bolo vtedy keď prišli k onomu nevýslovne rozsiahlemu a všetkým starodávnym nepodobnému Rastislavovmu hradisku. Jediné mestá prichádzajúce do úvahy je Bratislava, Šoproň, Szekešfehervár a Arad. Alba Júlia bola v Bulharsku, alebo to bolo hraničné mesto. Zároveň musíme brať v úvahu, že niekde mal svoju zem aj Svätopluk. V Nitre? Podla akých zdrojov práve tam? Ale ak tam, tak potom odpadajú všetky mestá na východe. Rastislavovi podla lokalizácii k Devínu prislúchajú len Bratislava, SzekešFV, teda Stoličný Belehrad a Šoproň. Posledný z nich ich však nemohol ohúriť, takých Rímskych miest bolo vo Franskej ríši mnoho.

    Z uvedeného vyplýva, že zo všetkého najdôležitejšia je lokalizácia Dowiny a či je Morava Horná-Dolná, Vyšná- Nižná, pokrstená, alebo nepokrstená je úplne jedno. Alebo skoro jedno. Rozhodujúce je kde mal panstvo Mojmír a ten ho mal okolo Devína pri Bratislave až po Nitru vrátane. Niekto samozrejme môže povedať, že Mojmír získal Devín a celé Slovensko bojom a útočil z východu, či juho východu. Nie je to nemožné, ale velmi nepravdepodobné. Treba mať na pamäti kam až siahalo panstvo Bulharov vrátane časti Panónie, Karantániu oba brehy Drávy mali v područí Nemci ako aj ďalšiu časť Panónie s dosadeným správcom Pribinom. a ten zvyšok územia nie je tak velký a ludnatý, aby mohol preválcovať okolie a tiež pametajte na to, že Mojmír bol kniežaťom nad Dunajom a nie spoza Tisy. Ak chcete veriť tomuto scénaru, tak potom môžme uveriť podobnej rozprávke, že Moraváci od riečky Morava z bažín vyrazili do víťazného útoku.

  66. Blažena Ovsená píše:

    Denis…

    Píšete: Pardon, neberiete Českým Moravákom Velkú Moravu, ale Vyšnú Moravu, aký to rozdiel. Alebo Nižnú Moravu? Je v tom chaos.

    B.O.: Českým Moravákom beriem Vyšnú Moravu a ponechávam im Nižnú Moravu. Rovnako tak západnému Slovensku beriem Vyšnú Moravu a dávam im Nižnú Moravu. Zato východnému Slovensku, spolu s územím medzi Dunajom a Tisou, dávam Vyšnú Moravu. Veď si pozrite tie staré mapy Uhorska, kde je jasne ukázané, čo bola Vyšná zem a čo Nižná zem.

    Keď spojíte Nižnú Moravu a Vyšnú Moravu, tak dostanete len obyčajnú Moravu bez prívlastkov. To je podobné, ako keď Vyšné Uhorsko a Nižné Uhorsko tvoria Uhorsko.

    Píšete: Takže kto bol ten geroj východniar, čo dobil Západné Slovensko , Svätopluk? Alebo to bol Mojmír a ten Svätopluk bol západniar? Veď všetci a všade tvrdia že Svätopluk bol z Nitry. Kurňava, azanďalát, tak ako to teda bolo? Bol z Nitry, alebo nebol???

    B.O.: Podľa mňa Mojmír I., ktorý sídlil niekde medzi Dunajom a Tisou, pričom súčasťou tohoto územia je aj dnešné východné Slovensko. Svätopluk pochádzal z Mojmírovského rodu a začal svoju vládu v Nitre. Je nezmyselné hovoriť, že bol západniar, alebo niečo také. Narodený mohol byť inde, vychovaný inde, a vladnuť mohol zase inde. Vo Veľkej Británii tvorí Valašsko (Wales) kniežatstvo, kde vládne nástupník trónu, aby sa tam zaučil, pritom narodený a vychovaný mohol byť v Londýne. Podľa mňa územie Nitrianskeho hradu bolo takým podružným nástupníckym kniežatstvom.

    Píšete: Myslím že nikto nespája novodobý termím Velká Morava s Purpuroodencovou Megalomanskou Morábiou, aj keď si treba uvedomiť, že v spise je lokalizovaná presne len južná poloha, kde sídlia Turkoi.

    B.O.: Myslím si, že sa mýlite. V Ústave SR sa píše, že „v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy“… Tu sa musia operať o nejaký historický zápis toho mena. Zobrali ho práve z Megále Morabie.

    Píšete: si treba uvedomiť, že v spise je lokalizovaná presne len južná poloha, kde sídlia Turkoi.

    B.O.: Kde sídlia Turci je vidno na tej mape, ktorú som spravila na základe arabských správ. Presne tam sídlili Turci, Maďari. Áno, hranica Vyšnej Moravy je určená v tom spise len z južného smeru, a tiež zo západného. Južnú aj západnú hranicu Vyšnej Moravy tvorila rieka Dunaj.

    Píšete: Dobrovolný historik Svetomír sa bude s Vami do krvi prieť, že sídlo Metoda bolo práve v tej oblasti záboru kočovními Turkoi, alebo tesne vedla nej, podla jeho najnovšieho bádania to bolo v Arade. Valamir Magyár má argumenty, že vyhnaný Metodovi kňazi boli len kúsok od Belehradu, kam utiekli po vyhnaní. Ja si myslím obdobne, že sídlo Metoda bolo buď v Ostrihome, alebo niekde ešte južnejšie, dosť možné že v Stoličnom Belehrade, tam Turci zrovnali starobylú katedrálu so zemou, ale vieme že tam bola z nejakého dôvodu tradícia korunovácií uhorských králov, ktorá skrz okupáciu potom prešla do Prešporku.

    B.O.: Každý má svoju teóriu. Ja sama neviem, kde bolo hlavné mesto, takže sa zatiaľ niet o čo prieť. Toto si bude vyžadovať ešte ďalší výskum. Zatiaľ sama vymedzujem územie, kde sa mohlo nachádzať na lokalitu 7 v tej mape, čo som spravila, s presahom do Čanádu (Moravgradu), Ostrihomu, Bíne, Debrova. Inde by som ho nehľadala.

    Píšete: Tak prečo práve tá oblasť kde pôsobil ten agresívny arcibiskup bola nepokrstená? Uvedomujete si že to nedáva zmysel?

    B.O.: Ako som písala, ja si myslím, že nepokrstená bola len tá časť Vyšnej Moravy, ktorá bola od Tisy na východ. Územie Vyšnej Moravy č. 7 a č. 3 pokrstené podľa mňa bolo. Myslím, že pán Magyár v ktoromsi článku písal, že Debrov bol nejakým významnejším kresťanským centrom, pritom Debrov patrí k východnému Slovensku, k Vyšnej Morave. Podľa mňa prvotne Vyšnú Moravu tvorili územia č. 7 a č. 3. Ostatné územia smerom na východ obsadil Svätopluk až na konci svojej vlády kvôli soli, preto boli nepokrstené. A prevažne v týchto sa usadili Maďari. Pozrite si ostatné mapy, ako bolo delené Uhorsko na Vyšnú a Nižnú zem. Na niektorých mapách začína Vyšná Morava až od Tisy na východ. Sú tam minimálne dve také mapy. Možno toto územie bolo nepokrstené. Ja si myslím, že územie medzi Dunajom a Tisou pokrstené byť muselo, veď bolo tak blízko k Sirmiu.

    Píšete: Ak Vás chápem správne, tak to územie ktoré nazývate pustou je to dôležité územie? Do ktorého keď vtrhli Turkoi, tak ostatné už padlo samo?

    B.O.: Áno, je to tak. Len ja mám teraz na mysli Pustu medzi Dunajom a Tisou, nie od Tisy na východ. Pusta bola aj od Tisy na východ, ale toto územie nebolo kritické. Kritické územie bolo medzi Dunajom a Tisou. Niekto by si myslel, že toto územie bolo ľudoprázdne, ale myslím si, že práve pán Magyár sa pokúšal dokázať opak, že bolo husto osídlené. Ja som nedávno čítala jednu kroniku, kde sa píše, že práve z južnej časti tohoto územia sa Chorváti rozšírili do dnešného Chorvátska. Bol to zaujímavý príbeh a vlastne Chorváti sa do dnešného Chorvátska dostali náhodou, z pomsty za odvlečené ženy. Nebolo tam 5 Chorvátov, ale mnoho premnoho Chorvátov, ktorí obsadili Dalmáciu. Prečítajte si celé Purpurodencove dielo. Možno o tom niekedy spravím článok, ak budem mať čas a chuť.

  67. Denis píše:

    Za tu blbosť sa Vám ospravedlňujem, používate hluposť. Používate to dosť často. Hlupáci hovoria hlúposti.

    Pardon, neberiete Českým Moravákom Velkú Moravu, ale Vyšnú Moravu, aký to rozdiel. Alebo Nižnú Moravu? Je v tom chaos.

    Takže kto bol ten geroj východniar, čo dobil Západné Slovensko , Svätopluk? Alebo to bol Mojmír a ten Svätopluk bol západniar? Veď všetci a všade tvrdia že Svätopluk bol z Nitry. Kurňava, azanďalát, tak ako to teda bolo? Bol z Nitry, alebo nebol???

    Ak Vás chápem správne, tak to územie ktoré nazývate pustou je to dôležité územie? Do ktorého keď vtrhli Turkoi, tak ostatné už padlo samo?

    Myslím že nikto nespája novodobý termím Velká Morava s Purpuroodencovou Megalomanskou Morábiou, aj keď si treba uvedomiť, že v spise je lokalizovaná presne len južná poloha, kde sídlia Turkoi. Píše sa tam toto: Ako prvý treba spomenúť most cisára Trajána nachádzajúci sa na začiatku krajiny Turkov (Maďarov). Na tri dni cesty od tohto mosta sa nachádza Belehrad (srbský), v ktorom je aj veža svätého a veľkého cisára Konštantína. Na spiatočnej ceste je pri ohybe rieky dva dni cesty od Belehradu takzvané Sirmium. A potom nasleduje dôležitá veta: Za týmito miestami sa rozprestiera veľká Morava, nepokrstená, ktorej sa zmocnili Turci (Maďari) a v ktorej predtým vládol Svätopluk. Kde tam prosím Vás vidíte nejaké ohraničenie, kde vidíte že tam boli aj iné Moravy, odkial beriete tú istotu, že niekde bola aj pokrstená Morava? Dobrovolný historik Svetomír sa bude s Vami do krvi prieť, že sídlo Metoda bolo práve v tej oblasti záboru kočovními Turkoi, alebo tesne vedla nej, podla jeho najnovšieho bádania to bolo v Arade. Valamir Magyár má argumenty, že vyhnaný Metodovi kňazi boli len kúsok od Belehradu, kam utiekli po vyhnaní. Ja si myslím obdobne, že sídlo Metoda bolo buď v Ostrihome, alebo niekde ešte južnejšie, dosť možné že v Stoličnom Belehrade, tam Turci zrovnali starobylú katedrálu so zemou, ale vieme že tam bola z nejakého dôvodu tradícia korunovácií uhorských králov, ktorá skrz okupáciu potom prešla do Prešporku. Tak prečo práve tá oblasť kde pôsobil ten agresívny arcibiskup bola nepokrstená? Uvedomujete si že to nedáva zmysel? To „nepokrstená“ muselo mať iný zmysel ako ho my vnímame dnes. Krst ako krst, to nie je tak ako si to myslíte. Ak Vás pokrstia Baptisti, tak Katolík Vás ani neopluje.

    Áno, píšem aj iné veci, mali by ste sa oboznámiť s dejinami kresťanstva a kresťanskej cirkvi. Ja nie som kresťan, nenahováram Vás, ale na pochopenie súvislostí tej doby je to zaujímavá téma, priam neopomenutelná.
    /odpoveď, Rímsky biskup bol jediný, ktorý neuznal cisára za hlavu kresťanskej církve, ale trval na tom, že vo veciach vierouky majú rozhodovať biskupi kolektívne a nie vladár príkazom./

  68. Blažena Ovsená píše:

    Denis,

    Píšete: Zobrať Moravákom Velkú Moravu a dať ju Rumunom, no to už je len výhra. Moraváci sú aspoň na Velkú Moravu hrdí, ale Rumuni nie, tí naopak, hanbia sa za akékolvek spájanie so Slovanmi všeobecne.

    B.O.: Ja si myslím, že Moravákom žiadnu Veľkú Moravu neberiem, lebo 1) žiadna Veľká Morava neexistovala, lebo existovala len Vyšná Morava. 2) Moravákom a Slovákov v okolí Nitry predsa zostáva Nižná Morava a 3) spojením Nižnej Moravy a Vyšnej Moravy dostávame Svätoplukovu Moravu s hlavným mestom medzi Dunajom a Tisou, 4) Vyšná Morava bola aj v Sedmohradsku, to je pravda, ale až veľmi, veľmi neskoro, na konci Svätoplukovej vlády, 5) myslím si, že územie Vyšnej Moravy medzi Dunajom a Tisou pokrstené bolo, nepokrstené bolo len územie od Tisy na východ.

    Píšete: A tak Mojmír útočí z Moravy, alebo útočí odniekial z juhu, každá verzia dobíja územie Slovenska a podporuje bolestínsky duch nášho národa. Použijem oblúbené slovo pani Blaženy: sú to BLBOSTI.

    B.O.: Tak neviem, či obľúbene používam slovo BLBOSTI. Ani sa mi nezdá, lebo to sa zle vyslovuje. Skôr používam HLÚPOSTI alebo PSYCHIATRIA. Keď napíšem HLÚPOSŤ, tak ešte na 10% pripúšťam, že sa môžem mýliť. Keď napíšem PSYCHIATRIA, tak pripúšťam, že sa môžem mýliť na 0.5%.

    Áno, chápem, že sa Vám, Denis, nepáči, že každá verzia dobýja územie Slovenska. Avšak nemáte pravdu, lebo moja nová hypotéza, ktorá napokon vôbec nemusí platiť, hovorí, že dobýjané bolo len dnešné západné Slovensko. A kým bolo dobýjané? Ja tvrdím, že nie Moravákmi, ale východnými Slovákmi, ktorí vtedy hovorili po stredoslovensky. Teda žiadna cudzia poroba, ale porobili sme sa sami, lebo dnešné Východné Slovensko siahalo kedysi omnoho viac na východ, aj na juh, vyzeralo ako taký bumerang.

    Je to tak, milý Denis, že, žiaľ, dnešné Nitriansko bolo síce dôležité, ale nie také dôležité ako územie medzi Dunajom a Tisou. Akonáhle Maďari zrovnali so zemou toto územie, Svätoplukova ríša skončila. Hranice nitrianskej oblasti končia na východe na rieke Hron. Nitra neprevzala vedúce postavenie po tom, ako bolo zničené územie medzi Dunajom a Tisou. Naopak, vedúce postavenie prevzali mestá, ktoré ležali od Nitry južnejšie – Ostrihom, Stoličný Belehrad, Budín.

    Píšete aj iné veci, ale už by som sa opakovala.

  69. Denis píše:

    Zobrať Moravákom Velkú Moravu a dať ju Rumunom, no to už je len výhra. Moraváci sú aspoň na Velkú Moravu hrdí, ale Rumuni nie, tí naopak, hanbia sa za akékolvek spájanie so Slovanmi všeobecne. Hranica sa povie Rumunsky Granica a hraničná polícia bola Granična policia. Bola, dnes majú Policiu Frontieru. Viete, nič lepšie ma nenapadá, ako perly sviniam hádzať. Tými sviňami samozrejme nemyslím občanov Rumunskej Republiky.
    My nemáme čo brať Moravákom, lebo oni nič nemali. Centrum toho čo sa udialo vo VM sa udialo u nás, na Slovensku. Ja len dúfam že keď dokončíte svoju novú teóriu, tak nepôjdete zvaliť sochu Svätopluka na Hrade. Pri Vašom temperamente jeden nevie.

    Celá nová teória ktorú tu prezentujete vo vývojovom štádiu vychádza z postrehu Valamíra Magyara, že mapy v svojich začiatkoch mali na hornej strane umiestnený východ a nie sever. To je fakt. Tým to však zároveň aj končí. Zopakujem to znovu, mapy vtedy neboli, ak nejaká bola, tak bola za siedmimi zámkami a pochybujem že kronikár bol ten, kto k nej mal prístup. On tú mapu jednoducho v hlave nemal, podla toho ako píšu ju ani nikdy nevideli. Môžme si popísať dačo o orientácii v teréne. Dovolím si tvrdiť, že ja odchovanec Seetna a Foglara, čo celý život chodím do hôr a na čundre o tom niečo viem. V prvom rade sa v horách ak nemáte kompas či GPS môžte orientovať podla slnka, kde slnko v nadhlavníku je najviditelnejšie a teda JUH je prvá svetová strana ktorú určíte. S východom a západom slnka je to už trochu horšie. Ale v prvej rade sa orientujete podla vrcholov hôr, potokov, riek a presne takúto mapu mal kronikár v hlave. Vedel že ak sa zo zhromaždiska vojsk v Regensburgu ide do Panónie, tak pri Windobóne po lavej aj pravej strane Dunaja je rovina a potom sa príde k miestu , kde NAD DUNAJOM sa týči bralo, na ktorom je vybudovaná pevnosť, on vedel že tá pevnosť patrí kniežaťu čo sa volá Mojmír a kúsok poniže, tam kde je ten brod, kade chodia kupecké karavány, tam je starobylé mesto s Hradom na skalnatom kopci a tam v diali za Dunajom sú viaceré mestá, kde žijú iný, ďalší Moravania. Akurát netušil, že Moravania znamená v miestnom jazyku Dunajský Sloveni. Takže takto vidím tie svoje hlúposti ja, milá Blažena.

    Poďme na postupnosť našich vedomostí o Moravanoch nad Dunajom. Vieme že Karol Velký a jeho syn Pipin s väčšou či menšou pomocou Slovenov porazili Avarov a od vtedy si nárokovali svoju nadriadenosť nad bývalým územím Avarskej ríše. Vo viacerých listinách sa spomínajú Slovenskí velmoži a kniežatá v množnom čísle a len sem tam sa objaví meno niektorého z nich. Tak sa nám zachovalo aj meno Mojmíra v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru a tam je táto slávna veta: V tom čase bol vojvodom naddunajských Moravanov Mojmírom vyhnaný akýsi Pribina a prišiel k Ratbodovi. To stačí všetkým historikom, plateným aj neplateným, k tomu aby vymýšlali úplne šialené teórie. Prvá z nich situuje Mojmíra ako knieža na dnešnú Moravu. Na základe čoho? Dvoch slov: naddunajských Moravanov? Niektorým to stačí aby vytvorili priamo Mojmírovskú dynastiu, a všetci spolu z dvoch slov: „akýsi Pribina“ vytvorili Nitrianske kniežatstvo, len preto že ten nešťastník dal v Nitrave postaviť kostolík a zachoval sa o tom písomný dôkaz. Čo by títo vymýšlači robili, keby bol zápis o tom, že centrum kresťanstva na Moravskej zemi bolo v Bojnej? A tak Mojmír útočí z Moravy, alebo útočí odniekial z juhu, každá verzia dobíja územie Slovenska a podporuje bolestínsky duch nášho národa. Použijem oblúbené slovo pani Blaženy: sú to BLBOSTI.

    Teda vrátim sa k tomu čo vieme. Vojvodom naddunajských Moravanov bol Mojmír a mi toto tvrdenie vieme čítať ako : Vojvodom naddunajských Dunajcov bol Mojmír, lebo vieme na 100%, že Sloveni v tom čase volali Dunaj Moravou. Žiadna mokrá lúka, žiadne bahno a bažiny. Keď tento Mojmír prestal byť vojvodom, tak jeho miesto zaujal Rastislav. Aj to vieme na 100%. Rovnako dobre vieme že Rastislav sa bránil útoku Nemcov na hrade Devín. Devín pri Bratislave sa snažia spochybniť zástancovia násilných teórií o podmanení Slovenska s cudziny. Podaktorí Češi-Moravania ho kladú na miesto hradu Devičky na Morave, s prostoduchou argumentáciou, veď aj to je nad Dunajom. Súdruhovia, nad Dunajom je to až po Baltské more! Iní otočia mapu o 90 stupňov a vidia v Rumunsku Devu a tiež im to pripadá nad Dunajom, aj keď to leží nad Tisou a hlavne pri úplne inej rieke a v susedstve inej mocnosti. To si vážne myslíte, že Nemci by zasahovali proti nejakému , teda jednému z mnohých Slovenských kniežat niekde pri hranici Bulharskej ríše? Po Rastislavovi za dramatických okolností nastúpil Svätopluk. Ak by sme označili Rastislava za agresívneho človeka, tak Svätopluk bol v tomto psychopat. Ak za Svätoplukovo kniežatstvo určujú všetci Nitru, a Rastislava situujeme na Hrad v dnešnej Bratislave, na juh bol Kocel, Korutánsko-Slovinsko ovládali Nemci, na západe boli Boemani, na severe za Tatrami Polania, Wislania a premnohé Polabské kniežatstvá, tak volný nám zostáva len priestor vytýčený Dunajom západne od priestoru medzi Búdou a Belgradom, niekam až k Rumunským horám v Sedmohradsku. Pritom 100% vieme, že Svätopluk nevlastnil solné bane v Sedmohradsku, lebo boli v moci Bulharov. Ak boli na severe Pečenehovia, tak mne vychádza že mohli byť len na sever od Konštantínopolu, v priestore dnešnej Moldávie, teda východne od Belgradu. Ak obsadili povodie rieky Dnister, tak sa mohli nachádzať až niekde pri meste Kamienec Podolskij. Ako pikošku uvediem, že nad Kamiencom sa nachádza mesto Dunajivci. My vieme z Polskej histórie, že Kamienec bola ich hraničná pevnosť a tam často bojovali proti tzv. Tatárom. Takzvaným preto, lebo Tatári sú ProtoBulhari! To až Stalin ich premenoval. O tejto lokalizácii Pečenehov by sme mohli ako tak povedať, že je na sever od Belgradu. Ešte nám tu zostáva priestor dnešných Zakarpatských Slovenov, zvaných aj Rusíni, ktorý je z východu vymedzený Kyjevským kniežatstvom.
    Teda ak NEMÁME dostatočné správy o tom, že rodový majetok Svätopluka bola Nitra, tak práve jeho môžme umiestniť do tých volných pristorov ktoré som vymenoval, teda on mohol byť kniežaťom zo Satu Mare, z Búdy, zo Stoličného Belgradu, z Oradei, Aradu či Belgradu v Srbsku. Ale ak sme skalopevne presvedčený že Svätopluk a Nitra su jedno a to isté, tak potom celé dejiny Velkej Moravy sa odohrali výlučne na Slovensku a ostatné územia nejakou dejinnou stopu prináležajúce k VM boli len anektované územia.

    Pani Blažena s toho čo píšete o kresťanoch a krste je vidno, že neviete o tom NIČ. Zhola nič. Dám Vám kontrolnú otázku, prečo sa Rímsky biskupi oddelili od ostatného kresťanského sveta a čím sa líši Rimsky katolicizmus od Byzantskej ortodoxie?

    Nepokrstená Morava. Už dávnejšie som prišiel z postrehom, že nepokrstená Morava by mohla byť paradoxne práve tá Česká Morava. V hroboch sa tam nachádza vela predmetov, čím sa oni radi pýšia, kolko sa len našlo bojových sekierok a mečov a s toho dedukujú, že tam bola skutočná kniežacia moc. Ale my vieme že kresťania nespalovali mŕtvych a nedávali im do hrobu milodary, výbavu, alebo zbroj. Žiadne šperky, žiadne mečíky, ani vedierka na vodu. To robili Nekresťania, takže ak je takých hrobov s nálezmi velké množstvo, musíme s toho vyvodiť záver: boli nepokrstení. A tie kostolíky v Mikulčiciach? To je dôkaz ich christianizácie.

  70. Blažena Ovsená píše:

    Denis… vďaka za komentár.

    Píšete: Takže z textu vieme, že
    1) Megále Morabiu zaujali Maďari (Turci);…………………atď, ale že na sever žijú Pečenehovia si nevšímate, prečo? Je to nevysvetlitelné? Alebo príliš spochybňujúce ostatné informácie?

    B.O.: Treba čítať ďalej, Pečenehov si všímam. Píšem, že tí žili na sever of Sedmohradska.

    Píšete: „Naši historici obchádzajú fakt, že Megále Morabia bola podľa dobových zápisov nepokrstená zem.”, Vy ale neberiete v úvahu pohlad náboženský, Rímsky cisár bol Greko a Sloveni Latiníci, po tom čo sa ich hlavný vierozvestca Metod stal odpadlíkom, boli Sloveni Rímskymi katolíkmi, teda s pohladu gréckej ortodoxie a cisára ako hlavy církve boli nepokrstení.

    B.O.: To je úplná hlúposť, myslím si. Kresťania boli kresťania a pohania boli pohania. Je úplne zrejmé, že územie od Tisy na východ bolo pohanské.

    Píšete: A toto ste prosím odkial zobrala : ” Franská ríša na neho uvalila embargo na soľ. Svätopluk vtedy obsadil predošlé bulharské územie Maramureš, na ktorom sa nachádzali soľné bane” ??? Uvedte dôkaz, veď solné bane mali v rukách Bulhari.

    B.O.: O soľných baniach v Maramureši:
    https://en.wikipedia.org/wiki/Maramure%C8%99_County
    „In the Middle Ages, the historical region of Maramureș was known for its salt mines and later for its lumber“

    O embargu na soľ:
    Fuldské letopisy, rok 892: „V septembri poslal (franský kráľ) s darmi svojich ľudí k Bulharom a ich kráľovi Vladimírovi, aby obnovili starý mier, a so žiadosťou, aby nepredával soľ Moravanom. Keď však pre Svätoplkukove nástrahy pozemnou cestou nemohli ísť, z Braslavovej ríše sa dostali do Bulharska plavbou po rieke Odagre (riečka Odra), až ku Gulpe (Kulpa), potom prítokmi Sávy. Tu ich kráľ s poctou prijal a tou istou cestou, ktorou prišli, v máji sa s darmi vrátili.“

    Píšete: Sama ste tam dal kópiu z wiki a tam je to jasne napísané : Zaznamenaný je aj názov “vyšná Morava” s významom “horná” (v genitíve vyšneje Moravy, vyšňuju Moravu).[4][5]

    B.O.: Ohľadom wikipédie máte pravdu, odstránila som obrázok. Spracovávala som príliš mnoho informácií, ušlo mi to.

    Píšete: “lebo názov Maramureš znamená presne to isté, čo aj Megále Morabia. Niekto by povedal, že to v preklade znamená Veľká Morava, ale ja tvrdím, že to je Horná Morava, resp. Vyšná Morava a ďalej v texte sa to aj pokúsim dokázať.” Ale my predsa poznáme aj dedinu Nagymaroš, teda to bola tá Velká Morava? A prečo nie? Alebo Maramureš niečo znamená a Nagymaroš neznamená nič? Slovný základ “mare” znamená velký, to ešte nikto nikde nespochybnil, dnes nám s toho základu zostalo slovo More, ktoré stále používame ako synonymum niečoho velkého /more peňazí/. Vaše slovníkové rozbory významu gréckych slov vychádzajú z Novogréčtiny, ktorá sa líši od Starogréčtiny. Tí čo študujú Bibliu sa učia starogréčtinu, skúste zohnať niekoho kto ju ovláda. Netvrdím že výsledok bude iný, lebo neviem, ale neviete ani Vy.

    B.O.: Pátranie pokračuje. Zatiaľ som len v polceste. Treba ešte veľa vecí preveriť a domyslieť. Tento článok je len akýsi náčrt na inšpiráciu. Spomínate Nagymaros, ale ktovie, či to po maďarsky nemôže nadobúdať význam Horná Morava. Aj toto treba preveriť. Vy si myslíte, že ak slovo má význam veľký, tak nemôže mať súčasne význam horný. Ale jasne som ukázala, že SUPRA, SUPERIOR znamená aj veľký, aj horný. Podobne to môže byť aj v gréčtine, maďarčine a iných jazykoch.

    Píšete: O orientácii máp na východnú stranu. To si fakt myslíte, že mapy boli v časoch Velkej Moravy bežne dostupné, že nejaký pisár ju mal rozloženú pred sebou?

    B.O.: Nie, nemal ju pred sebou rozloženú. Mal ju rozloženú v hlave. Len východom nahor.

    Píšete:”Kľúčové sú dva údaje – jeden hovorí o Mojmírovi nad Dunajom, druhý o Nitrave za Dunajom.” Prídte k tej starej vojenskej ceste, čo viedla okolo Carnuntumu a prídete k Devínu a potom k Bratislave a pochopíte prečo bol Mojmír kniežaťom NAD Dunajom, Devínske bralo a Bratislavský hradný kopec je jednoducho NAD Dunajom a z tohoto pohladu je Nitrava ZA Dunajom.

    B.O.: Prepáčte, ale toto je úplná hlúposť, podľa môjho skromného názoru. Keby ste riadne čítali originál textu v kronike, tak nie Mojmír bol kniežaťom nad Dunajom, ale Mojmír bol kniežaťom Moravanov nad Dunajom. Ťažko možno predpokladať, že všetci Moravania sa pomestili na devínske bralo. Je vysoko pravdepodobné, že „nad Dunajom“ bolo na východ od Dunaja a „za Dunajom“ bolo na sever od Dunaja.

    Píšete: A ako na toto?:”Ešte jeden údaj máme – a to, že vieme, že Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere v dolnej Panónii.” On sa tam neusadil pani Blažena, Nemci ho tam usadili ako vyberača daní.

    B.O.: Keby sa tam Pribina nechcel usadiť, tak by sa tam neusadil. Neberte ma za slovo úplne všade.

    Píšete: O priestore medzi Dunajom a Tisou píšete:” Toto územie bolo veľmi bažinaté, preto sa mohlo nazývať Moravou, teda bažinatou zemou”. Ukážte mi prosím Vás to Slovenské nárečie , v ktorom sa bažinaté územie nazýva Morava?

    B.O.: Etymologický slovník od Macheka: Morava – slovensky: mokré travnaté místo. Púvod nejistý. … Ja len pripomeniem, že Morava súvisí s angl. morass, čo je bažina, aj s angl. slovom marsh, čo je tiež bažina. Ak si uvedomíte, že Morava má rumunské meno Maroš, tak to je presne to isté, čo angl. marsh (marš), teda bažina. Zaujímavé je, že angl. bog znamená bažina. Keď zmäkčíte g v bog na ž, máte bož, baž-ina. Anglické slová pre močiar presne zodpovedajú tým slovenským.

    Píšete: To s tou Solvou, to nás skúšate však? Mohlo to byť aj naopak, že? Podla Slovenov nazvali pevnosť, či mesto Solva a trochu to poradie písmen poplietli.

    B.O.: Neskúšam. Ak by to bolo naopak, tak by to muselo byť pred tým, ako u Slovanov nastala metatéza v jazyku.

    Píšete: Prečo chcete našu históriu transportovať niekam do Rumunska, v tom čase pohraničia Bulharskej ríše? Prečo sa máme vzdať našej histórie? Len preto že inak je to zaujímavejšie?

    B.O.: Nie do Rumunska. Treba si uvedomiť, kde je centrum nášho dnešného Slovenska. Pri Budapešti. Tam a možno o kúsok južnejšie kladiem Mojmíra a Rastislava. Centrum isto nebolo východne od Tisy. Ja práve beriem slávu českej Morave a dávam kredit Nitre, ktorá asi vládla českej Morave. Nitre však vládol Velehrad, ten bol podľa mňa niekde medzi Dunajom a Tisou, maximálne kúsok za Tisou v Moravgrade (Csanáde). Týmto robím akoby územný nárok Slovenska na územie medzi Dunajom a Tisou. Kladiem centrum do Karpatskej kotliny, do Slovenskej zeme.

    Píšete: Ak mal panovník pocit, že jeho Morava je velká a to Svätopluk ten názor mohol mať oprávnene, tak kludne volal svoje královstvo Velká Morava, mysliac tým Velké Dunajské královstvo a my nemáme prečo pochybovať, že sa jednalo o Velké Slovensko.

    B.O.: To je hlúposť, podľa mňa, aby Svätopluk nazýval svoju krajinu veľkou. Delenie na Vyšnú a Nižnú bolo prirodzené, netýkalo sa len tejto zeme, ale mnohých iných. Zem mala dva názvy, Morava a Slovensko. Podľa mňa Slovensko bol starší názov z obdobia, kedy sa z Panónie šírili Sloveni za Dunaj. Keď prebrali moc Sloveni za Dunajom, nazvali sa Moravou. Je možné, že Slovenská zem bola uprostred Moráv, lebo tam Nestor kladie Dunajských Slovenov, ktorých vlastné meno bolo Sloveni (nie Moravania). Toto treba ešte prebádať. Možno názov Slovenská zem je ešte z obdobia kráľa Sama.

  71. Denis píše:

    Nevychádzam z údivu čo sa to v týchto časoch medzi amatérskymi historikmi deje, ako keby si začali brať za vzor akademikov zo SAV.
    Pani Blažena, RUSKO už niekolko storočí má viac menej rovnakú rozlohu. Moskali obsadili územia dodnes známych kniežatstiev, medzi inými zničili aj slávny Slovenský Novgorod a tak ich všetkých preonačili, že dnes sú všetci Ruskye, neexistujú nárečia, maximálne slangy, rozdelujú ich velrieky, pohoria, lesy, stepy, aj teplotné pásma. Prechádzajú neuveritelnými turbulenciami, ale Ruskaja zemlja sa nechystá rozpadnúť. USA sú o niečo mladšie, len pár storočí, ale o to pestrejšie geograficky, kultúrne, nábožensky a rasovo a držia pokope dosť zaťato. A samozrejme Čína, ktorá tu straší už poriadne dlho a tiež sa nechystá rozpadnúť. A čo tak Japonsko? Na ostrovoch.
    Inak súhlasím, kniežatstvá mali svoj rozmer, ja som ho dávnejšie zadefinoval jednodennou, max. dvojdennou jazdou na koni vojenskej kniežacej družiny.

    Sama ste tam dal kópiu z wiki a tam je to jasne napísané : Zaznamenaný je aj názov „vyšná Morava“ s významom „horná“ (v genitíve vyšneje Moravy, vyšňuju Moravu).[4][5]

    Píšete: Takže z textu vieme, že
    1) Megále Morabiu zaujali Maďari (Turci);…………………atď, ale že na sever žijú Pečenehovia si nevšímate, prečo? Je to nevysvetlitelné? Alebo príliš spochybňujúce ostatné informácie?

    Píšete: “ Naši historici obchádzajú fakt, že Megále Morabia bola podľa dobových zápisov nepokrstená zem.“, Vy ale neberiete v úvahu pohlad náboženský, Rímsky cisár bol Greko a Sloveni Latiníci, po tom čo sa ich hlavný vierozvestca Metod stal odpadlíkom, boli Sloveni Rímskymi katolíkmi, teda s pohladu gréckej ortodoxie a cisára ako hlavy církve boli nepokrstení.

    A toto ste prosím odkial zobrala : “ Franská ríša na neho uvalila embargo na soľ. Svätopluk vtedy obsadil predošlé bulharské územie Maramureš, na ktorom sa nachádzali soľné bane“ ??? Uvedte dôkaz, veď solné bane mali v rukách Bulhari.

    Píšete: „lebo názov Maramureš znamená presne to isté, čo aj Megále Morabia. Niekto by povedal, že to v preklade znamená Veľká Morava, ale ja tvrdím, že to je Horná Morava, resp. Vyšná Morava a ďalej v texte sa to aj pokúsim dokázať.“ Ale my predsa poznáme aj dedinu Nagymaroš, teda to bola tá Velká Morava? A prečo nie? Alebo Maramureš niečo znamená a Nagymaroš neznamená nič? Slovný základ „mare“ znamená velký, to ešte nikto nikde nespochybnil, dnes nám s toho základu zostalo slovo More, ktoré stále používame ako synonymum niečoho velkého /more peňazí/. Vaše slovníkové rozbory významu gréckych slov vychádzajú z Novogréčtiny, ktorá sa líši od Starogréčtiny. Tí čo študujú Bibliu sa učia starogréčtinu, skúste zohnať niekoho kto ju ovláda. Netvrdím že výsledok bude iný, lebo neviem, ale neviete ani Vy.

    O orientácii máp na východnú stranu. To si fakt myslíte, že mapy boli v časoch Velkej Moravy bežne dostupné, že nejaký pisár ju mal rozloženú pred sebou? Mapy vtedy v podstatne neexistovali a ak bola nejaká v rukách niektorého panovníka, tak to bolo prísne chránené štátne tajomstvo. Ak ju vytvorila, vlastnila obchodná firma, tak to bolo prísne chránené firemné tajomstvo. Jedno je mapa a druhé orientácia podla nej v teréne, to sú dve rozdielne veci a ešte v 19 storočí sa k Admiralitným námorným mapám vydávali popisy pobrežia, nákresy pobrežia a význačných orientačných bodov. Ešte v druhej polovici dvadsiateho storočia sa používali navigačné rádiomajáky, lebo ani sextant nebola tá správna a pohotová presnosť. Teda ak niekto vtedy mapu mal, musel ju v prvej rade „zorientovať“ a potom je úplne jedno na ktorej strane je východ a kde sever. Mapu v teréne jednoducho natočíte tak, aby sever v mape sa zhodoval zo severom ktorý ukazuje kompas. Ak kompas nebol, tak východ slnka stačil, zopakujem však, v tom prípade môže byť východ aj na spodnej strane mapy.
    Z Nemecka chodili vojenské výpravy do Panónie po pravom brehu Dunaja a prechádzali cez Devínsku bránu a všetko čo bolo na lavej strane Dunaja bolo ZA Dunajom. Tak ako hrad Devín, bol za Dunajom a nie podla toho, či východ bol na hornej, alebo pravej strane pergamenu.

    Píšete:“Kľúčové sú dva údaje – jeden hovorí o Mojmírovi nad Dunajom, druhý o Nitrave za Dunajom.“ Prídte k tej starej vojenskej ceste, čo viedla okolo Carnuntumu a prídete k Devínu a potom k Bratislave a pochopíte prečo bol Mojmír kniežaťom NAD Dunajom, Devínske bralo a Bratislavský hradný kopec je jednoducho NAD Dunajom a z tohoto pohladu je Nitrava ZA Dunajom.

    A k tejto Vašej vete: „Ak je zdôraznené, že Mojmír bol knieža Moravanov nad Dunajom, znamená to, že museli existovali aj druhí Moravania, ktorí žili niekde inde? Napríklad pod Dunajom alebo vedľa Dunaja…?“ tak k nej sa nedá povedať nič iné ako ÁNO. Boli aj iní Moravania, tiahli sa popri Dunaji od dolného Rakúska až po Bulharsko. To že poznáme menovite len jedno Moravské knieža neznamená, že ich nebolo viacero. A že ich bolo viacero je doložené písomne, zrejme ich bolo tak vela, že Pipinov pisár ich po mene neoznačil a pri ich velkom počte sa spokojil s množným číslom.

    A ako na toto?:“Ešte jeden údaj máme – a to, že vieme, že Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere v dolnej Panónii.“ On sa tam neusadil pani Blažena, Nemci ho tam usadili ako vyberača daní. Vieme predsa kde boli usadené zvyšky Avarov, nie? Všade inde v Moravskej -Dunajskej zemi si Slovenské kniežatá začali robiť poriadok a od čias porazenia Avarov sa stali aspoň formálne podriadenými Frankov. Avari ako vieme mali stále problémy s tým kto bude Kagan, tak im tam nasadili Slovenského „výberčího“ daní.

    O priestore medzi Dunajom a Tisou píšete:“ Toto územie bolo veľmi bažinaté, preto sa mohlo nazývať Moravou, teda bažinatou zemou“. Ukážte mi prosím Vás to Slovenské nárečie , v ktorom sa bažinaté územie nazýva Morava? Al Masúdi píše že Sloveni volajú rieku Dunaj Morava. Vyvodte si s toho záver sama, ak moja úvaha nie je dosť dobrá. Územie medzi Dunajom a Tisou obývali Sarmati, pozri Samo Chalúpka Mor-ho, epos napísaný na základe skutočnej udalosti a Valamír Magyar tu na tomto portáli uviedol krásny príklad s názvami dedín medzi Dunajom a Tisou. Odporúčam si ten jeho článok znovu prečítať, tie tabule nemajú chybu.

    To s tou Solvou, to nás skúšate však? Mohlo to byť aj naopak, že? Podla Slovenov nazvali pevnosť, či mesto Solva a trochu to poradie písmen poplietli.

    Prečo chcete našu históriu transportovať niekam do Rumunska, v tom čase pohraničia Bulharskej ríše? Prečo sa máme vzdať našej histórie? Len preto že inak je to zaujímavejšie?

    Ako sa volala, či mohla volať naša krajina? Pretože máme Zlaté Moravce, Moravany nad Váhom, Nagy maroš, Piliš Marot a podobne, tak krajina sa volala jednoznačne Morava , čo znamenalo v reči Slovenov Dunaj a v nej, v tej krajine žili Sloveni. Ak mal panovník pocit, že jeho Morava je velká a to Svätopluk ten názor mohol mať oprávnene, tak kludne volal svoje královstvo Velká Morava, mysliac tým Velké Dunajské královstvo a my nemáme prečo pochybovať, že sa jednalo o Velké Slovensko. Ale tiež to svoje královstvo mohol volať Moja zem a mesto ktoré dal postaviť sa volal Mojgrad a hlavné mesto mal všade kam prišiel a všade tam kde mu mesto patrilo, teda dobité centrá iných kniežatstiev, napr. Stoličný Belehrad, možno Arad, ako i rodové majetky, istotne Devín, Bratislava, Nitra.

    Nepochybujme sami o sebe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *