Je Perún Thor/Taranis?

Nedávno som si všimla jednu zaujímavosť, ktorá ma priviedla k myšlienke, či náhodou Perún nie je len slovanskou verziou mena germánskeho boha Thora. Keď si uvedomíme, že v angličtine máme po Thorovi nazvaný Thursday (Štvrtok), vyslovuj trochu ako Fŕsday, tak Thor by sa vyslovoval trochu ako For. Ako som už písala v iných článkoch, Slovania nemali zvuk f, preto ho nahrádzali zvukom p/b/v, často však p (for/pre). Ak by sme toto pravidlo aplikovali na Thora/Fora, dostali by sme Pora. Keltská verzia Thora bola Taranis. Obe znamenajú tura/býka s rohmi, ktorý zrejme svojou tvrdou hlavou perie hromy. Ak by sme aplikovali zámenu t za p v slove Taranis, dostali by sme Paranis, čo je len kúsok od Paranis/Paramis/Parom/Perún. Teda Thor by bol podľa slovanskej výslovnosti Perún, no pôvod by mali spoločný, z rovnakého slova. Do akej miery sa vám táto možnosť zdá pravdepodobná?

7 Responses to Je Perún Thor/Taranis?

  1. Luboslav Vaclav píše:

    Udávané božstvá majú vzor v starogréckom Diovi, bohu hromov a bleskov, ktorého si každý pomenoval po svojom. Zeus bude určite starší ako rimanskí Jupiter. Náš Perún bude odvodeninou zo slova PRAŤ čiže biť, udierať blesky do stromov, skál a podobne. U starých Prusov, ktorí zrejme pochádzali z Bithýnie, šlo o Pernusa.

  2. Logofat Valassky píše:

    Odpozoroval som jedno pravidlo, slova s plnymi slabikami, teda so samohlaskami su s vacsou pravdepodobnostou povodnejsie ako slova so zhltnutymi samohlaskami a nasledne zaniknutymi alebo zakrpatenymi zdeformovanymi slabikami. Preto Perun je asi povodnejsi ako Fo(e)r(un). Ak maju teda spolocny povod.

  3. Metod J. Sláv píše:

    Komparatívna, porovnávacia jazykoveda to nie je len „o počítaní písmeniek“. Pokúsim sa to vysvetliť takto:

    viď tu:

    https://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2017/10/srdce-stredce-vy-stred-uje-teoriu-o-uz.html

  4. Metod J. Sláv píše:

    Komparatívna, porovnávacia jazykoveda to nie je len „o počítaní písmeniek“. Pokúsim sa to vysvetliť takto:

    Srdce avest. ZӘRӘD- > chet. KIRD- / > st. gr. KARD- > lat. CORD- >

    st. írske CRID- / > arm. SIRT > gótske HAIRT- > angl. HEART

  5. Bynk píše:

    No ja nie som jazykovedec ale idete na to úplne od konca. Je náš chleb upečený podla anglického, alebo je anglický chlieb upečení podla nášho? Ani jedno. Aj náš chlieb aj anglický chlieb je upečení podla chleba ktorú tu piekli pred nami naši spoločný neolitický prapredkovia. Len sme sa časom rozdelili, odialili a angličania si teraz pečú hranatý chlieb a my oválny. Niekde pečú zasa okrúhly chlieb a inde dokonca len placky či posúchy.
    Thor
    Perún
    Zeus/Dio alebo Kronos?
    Jupiter
    Taranis
    R sa opakuje v 4 z 5 prípadov.
    T sa opakuje 3 z 5 prípadov
    Takže môžme povedať že v pôvodnom slove mena najvyššieho Boha boli zrejme použité písmená R, T prípadne presmička z T na P. aké pôvodne meno nám z toho asi tak môže vyjsť? Tor, Tur?

  6. Veho píše:

    Mne sa velmi paci, ze Perun (burka, hromy, blesky) je dodnes pevne v slovenskom povedomi, kedze odkaz na neho mame aj v nasej hymne – „Nad Tatrou sa blyska, hromy divo biju..“

  7. Metod J. Sláv píše:

    Pani Blažena, beriete to „z opačného konca“, presne tak, ako to robia „oficiálni“ lingvisti ovplyvnení „nelogikou“ anglického jazyka – minimálne na úrovni fonetiky („a“ sa raz vyslovuje „ei“, a inokedy „ä“ …) a slovotvorby – tu to nevybavím zátvorkou, ale dlhším komentárom nižšie.

    Začnem z čerstva – nedávno pri „googlení“ som narazil po prvý raz na anglické slovo „awe“, tak som sa hneď pozrel do anglického etymologického slovníka a „zasvietilo“ mi v hlave toto:
    Strach a hrôza, doslova!!!

    Pretože som „s hrôzou“ pochopil, že anglické „awe“ (=hrôza, strach) sa zrodilo zo stredovekoanglického „aze“, ktoré vzniklo zo staroanglického „ege“, a to z gótskeho „ag-is“ = strach.

    „Tu ma oblial smrteľný pot“, keď sa vo mne znova posilnilo podozrenie: „A nie je náhodou tá gótčina n-té historické „esperanto“ vyfabrikované ktorýmsi „nadšencom“ takým spôsobom, že napríklad naše slovanské slovo „strach“ zjednodušil skrátením na „ach“ a pridal „sanskrtskú“ príponu „–is“, čím dostal slovo „achis“, ktoré ešte „vyhladil“ na „agis“ ???

    V našom strach „počuť“ STRAS = striasanie, trasenie sa od strachu, a v našom „hrôza“ „počuť“ HROMoza = HRMavica, čo sa dá „počuť“ v anglickom awe??? Kde je tam dačo také ako prirodzená logika slovotvorby???

    Príkladom onej „prirodzenej logiky“ a „vnútrojazyčnej zrozumiteľnosti“ slov slovanských jazykov je napríklad slovo VDOVA, ktoré sa vyvinulo skrátením slovanského VYDAVA, teda VY-DAVA, to jest „žena, ktorá sa môže znova VYDAŤ (VY-DAŤ)“ – a z toho dôvodu anglické WIDOW, JE SKOMOLENÍM SLOVANSKÉHO „VDOVA / VYDOVA / VYDAVA“ – svedkom originálnosti slovanského „vydava“ je sanskrtské „vidhává“, pretože sanskrtské „vi-“ už je umele pozmenené, lebo jeho význam je posunutý k širšiemu významu – napr. „vijňána / vi-džňána“ = „po-znanie“, ale nie „vy-znanie“ (i keď ten, ktorý dačo „pozná“, tak sa v tom aj „vyzná“, t. j. vie, „ako na to“, či „čo sa s tým dá robiť“- ale jednoznačne naša predpona „po-“ nebola do sanskrtu kooptovaná, a preto musí byť jej význam nahradený, v tomto prípade predponou „vi-„).

    Mnohí z vás čitateľov ste si už iste uvedomili, že tá vyššie uvedená etymológia slova „vydava / vdova“ je v rozpore s etymológiou tohto slova poplatnou duchu vedy indoeuropeistiky, ktorá vidí „pramatku“ tohto slova vo „vykonštruovanom“ tzv. ie. (indoeurópskom) slove „huideueh“ (presnejšie *h2uidh-eu-eh2), ktoré má mať doslovný význam „patriaca smrteľne ranenému“. VIE TOTO IE. SLOVO DAKTO VYSLOVIŤ ??? ROZUMIE TOMU IE. SLOVU DAKTO DNES ??? ??? ???

    Z tohto dlhšieho komentára sa dá „vycítiť“ môj prístup k IE etymológii, ktorý som si nazval arché-etymológiou.

    Z titulu tejto arché-etymológie Vám hovorím, že najprv tu bolo slovänské slovo Perún prekypujúce vnútornou slovotvornou logikou, ktoré malo „tabuový“ variant PAHROM, skrátený na PAROM, a ktoré dajaký iniciatívny odrodilec (viď, historicky posledne maďarón F. Kazinczy pri vyfabrikovaní 10 000 „moderných maďarských“ slov), prípadne zle počujúci cudzinec skomolil na „keltské“ Taranis.

    A ďalší „onemevší“ „superodrodilec“ zo skomoleniny Taranis „vyekonomizoval“ Tar / Tor / Thor §§§

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *