Správy o starých Slovenoch IV – O Pribinovi a Koceľovi
Knieža Pribina
Spis Libellus de conversione Bagoariorum et Caratanorum (Knižka o obrátení Bavorov a Korutáncov) vznikol r. 871. Pôvodca nie je známy. Bol v najužších stykoch so salzburským arcibiskupom Adalvinom (859 – 873). Možno, že žil v samom Salzburgu a bol kňazom. Pôvodom bol Bavor. Svoj spis napísal ako obhajobu práv salzburského arcibiskupstva v Panónii (Zadunajsku), kde sa práve vtedy ujíma svojej moci Metod a šíri slovenskú bohoslužbu. Pôvodca upotreboval rozličné pramene, a to listiny, letopisy a pod., z ktorých niektoré dnes už nie sú známe. Upotreboval aj ústne podanie, všeobecné vedomosti a pod. V tomto spisku je jediná zmienka o postavení kostola v Nitre. Tu sa dozvedáme podrobnosti o živote a diele kniežat Pribinu a Koceľa. Spisok je teda veľmi dôležitý pre poznanie našich dejín v IX. stor. Čítajte ďalej »
Slovenské meno pre vaše dieťa
Evangelium de Cividale - Cividalský evanjeliár
Meno hovorí o človeku veľa. Dobré meno – polovica úspechu. S pádom socializmu a vplyvom Hollywoodu začali Slováci svoje deti nazývať rôznymi exotickými menami, ako sú Angelina, Vanesa, alebo dokonca Mineta! Bŕŕ! Povedzme si, keď sme sa po tisícke rokov konečne vrátili k našej pradávnej štátnosti a suverenite, prečo sa nevrátiť aj k starým tradičným slovenským menám? Prečo nenazvať svoju dcéru napríklad Svätožizňa? Svätožizňa? Áno, Svätožizňa. Nikdy ste o tomto mene Svätoplukovej manželky nepočuli? Povedzme si o zabudnutých slovenských menách. Čítajte ďalej »
Správy o starých Slovenoch III – Samova dŕžava
Kráľ Samo
Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV (“Štyri knihy kroník takzvaného Fredegara scholastika”) je franská kronika spísaná v 7. storočí v Burgundsku a má šesť častí. Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart. Je najstarším dôveryhodným zdrojom informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše. Čítajte ďalej »
Správy o starých Slovenoch II – Maurikios (Strategikon)
Maurikiov solidus
Maurikios (Mauricius) bol východorímsky (byzantský) cisár v rokoch 582-602 (nar. 539), ktorý mnoho bojoval proti Slovanom, Avarom a iným národom. Chcel zachovať dunajskú pohraničnú čiaru ofenzívou do Zadunajska. Napísal spis o stratégii v 12 knihách Čítajte ďalej »
Správy o starých Slovenoch I – Prekop Cezarenský
Slovanský bojovník
Prekop Cezarenský, alebo aj Prokopios, bol grécky dejepisec, ktorého hlavným spisom sú dejiny vojen cisára Justiniána v r. 527 – 554 (8 kníh). Písal tu o Slovanoch, s ktorými Byzantínci mali vtedy po prvý raz styky na dolnom Dunaji. U neho po prvý raz v gréckom dejepisectve čítame aj meno Slovanov. Čítajte ďalej »
Kedy vzniklo slovenské ô a ä? Dávno, pradávno…
Brižinské spomienky
Určite ste si všimli, že naše ô (uo) a ä (ue) sú zvuky, ktoré v iných slovanských jazykoch chýbajú. Sú špeciálne tak, ako napríklad české ř. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kedy tieto zvuky vznikli? Sú to novotvary, ktoré sa vyvinuli niekedy v neskorom stredoveku na strednom Slovensku po rozdelení panónskych Slovenov? Alebo sa takto rozprávalo už za Svätopluka a Veľkej Moravy? Maďari a Česi v tom majú jasno – slovenčina neexistovala a to, čo dnes nazývame slovenčinou je údajne iba dialektom češtiny, navyše tým najvzdialenejším. Lenže, zdá sa, že všetko bolo ináč, pretože slovenské ô a ä nachádzame už v Brižinských spomienkach, ktoré boli napísané pred vyše tisíc rokmi. A čuduj sa svete, je v nich toho slovenského oveľa viac. Čítajte ďalej »
Do akej výšky by Dunaj zaplavil Maďarsko?
Slovenské more
Nahrávam ...Chcete vedieť správnu odpoveď? Čítajte ďalej »
Hlasujte za lepšie Slovensko
Zaujíma nás váš názor
Sclabonia si pre Slovensko želá iba to najlepšie. Zahrajte sa na poslancov a zahlasujte za návrhy zákonov Sclabonie podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia. Pokiaľ máte vlastné návrhy, cíťte sa slobodní podeliť sa o ne s ostatnými v diskusii nižšie a pokiaľ sa s nimi stotožníme, možno dáme o nich hlasovať. Výsledky ankety po uzavretí pošleme našej vláde a parlamentným politickým stranám ako odporučenie. Čítajte ďalej »
Kultúra
Je známe, že miešanie génov v Európe a vo svete je také obrovské, že dnes už nemožno hovoriť o nejakej čistej rase. Preto hovoriť o génoch ako o spojive národa nemá asi zmysel. Malo to zmysel v rodovom a kmeňovom zriadení, no súčasným spojivom národa je spoločná kultúra a jazyk. Čítajte ďalej »
Pôvod slova Sloven
Voláme sa Sloveni, ale čo naše meno vlastne znamená? Skúsme si zhrnúť všetky možné hypotézy a vybrať z nich tú pravú, ak sa medzi nimi vôbec nachádza. Čítajte ďalej »
Vízia
Žijeme, ale prečo? Víziu, ktorú sme mali v “zlom” minulom režime, to jest budovať komunizmus, sme zavrhli, hoci sama o sebe bola tou najvznešenejšou zo všetkých existujúcich vízií v histórii sveta. Nám to ale nestačilo. Chceli sme viac než len byť si všetci rovní ako v raji a tak sme spravili krok dozadu vpred do kapitalistického pekelného raja. Čítajte ďalej »
Omyly
Neustále si uvedomujeme fakt, že súčasná interpretácia slovenskej histórie nezodpovedá v mnohých ohľadoch pravde. Ako to? Jednoducho. Čítajte ďalej »
