Author Archives: Blažena Ovsená

Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko

Pred časom som
si vyhľadala knihu Staré Slovensko (vydala Filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave, 1923) od Václava Chaloupeckého, na ktorú sa odkazoval vynikajúci slovenský jazykovedec Ján Stanislav v jednom svojom diele. Táto kniha mala obsahovať mapy starých obchodných ciest a iné zaujímavé fakty o Starom Slovensku, preto som sa na všetko veľmi tešila. No keď som si knihu následne prelistovala, s úžasom som čítala o hrubých historických manipuláciách, ktoré boli spravené v neprospech Slovenska.

Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR?

Tento článok píšem narýchlo, lebo nemám veľa času, avšak ide o dôležitú vec, ktorú by naši ľudia mali vedieť. Ide o Mečiarove amnestie, ktoré teraz niektorí poslanci a politici majú v úmysle zrušiť. Nielen podľa môjho názoru ide o otvorenie Pandorinej skrinky, ktorá nám môže priniesť nevídané a nečakané dôsledky pre našu štátnosť. Ja nikdy nebudem obhajovať vraždy ani únosy, ale amnestia bola raz udelená, preto platí. Žiaľ bohu. Mŕtvola sa nedá oživiť, lebo už raz zomrela. Každá amnestia je z princípu nemorálna, lebo zabraňuje spravodlivému potrestaniu. Takže nielen Mečiarova amnestia bola nemorálna, ale z princípu každá amnestia je nemorálna.

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi

Možná lokalizácia miest Slovenskej zeme.

Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166)

Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave

Pred časom som v Bratislave videla jedného starého bezdomovca, ktorý prespával kade-tade, buď na lavičke alebo pod stromom. Nemal nič, len štyri nákupné tašky, v ktorých bol celý jeho majetok. Potom o niekoľko týždňov som videla, ako tohoto starého muža odváža záchranka nevládneho, dehydrovaného a dosraného. Už sa na svoje nocľažisko nevrátil. Zostali tam po ňom len jeho dosrané šaty, z ktorých ho donaha vyzliekli. Tie tam hnili, kým na toto opustené miesto neprišiel bývať ďalší podnájomník, ktorý si tam doniesol matrac. Keď starého muža nakladali do sanitky, pristavil sa pri mne iný bezdomovec s nákupným košíkom a poznamenal: „Ten už dlho nevydrží, lebo je celý opuchnutý.“ Tento zážitok ma dosť znechutil.

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat…

Supetar večer.

Dnes je ten významný deň v roku, kedy umrelo staré Slnko, aby sa narodilo Slnko mladé, jaré. Jeho sila bude postupne rásť, až na začiatku leta z neho bude švárny junák, Svarožic. Nie bábätko Ježiš, ale bábätko Slnko sa dnes narodilo. Tešme sa z tejto chvíle. Kolovrat sa opäť pretočil, aby vyrobil ďalší kruh. Vstúpili sme do živlu zeme, pokojného, oddychového, ale tiež duchovného obdobia. Nalaďme sa na túto duchovnú vlnu a nechajme sa na nej odniesť bezpečne a duchovne naplnení až do vodivej jari. Ak vám dnes rozkvitol strom večného života, tak vedzte, že vám jeho plody dajú večný život – teda pokiaľ ste boli spravodliví, lebo ovocím spravodlivosti je večný život. Všetko najlepšie do nového slnečného kola!

Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov

Takto sa nosili tie guľovité ozdoby. Je to veľmi cenná fotka. Možno takto ich nosili aj naše staroslovenské kniežatá.

Tento rok som sa prvý raz v živote vybrala do Chorvátska, aby som preskúmala aj túto juhoslovanskú krajinu. Každý druhý Slovák už v Chorvátsku bol, len ja ešte nie, nevedela som preto, čo mám od tejto krajiny čakať. Mala som tam vidieť dôsledky vojny? Aká vyspelá je táto krajina? Aké má prírodné krásy? A čo história? V Chorvátsku sa mi mnohé veci spojili.

Zo samoštúdia slovanskej histórie som vedela, že okrem južných Chorvátov jestvovali aj severní Chorváti, ktorí sa nazývali Bieli. Biela farba označovala sever. Títo Bieli Chorváti sa mali nachádzať niekde v blízkosti našich Tatier. Či sídlili nad Karpatami, alebo priamo v nich, dodnes neviem, no po návšteve Chorvátska viem jednu vec naisto – s Chorvátmi máme toho spoločného viac, ako si myslíme.

Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove

Návrat Slovenov v duchu a slove, Vydavateľstvo Citadella, Vydavateľstvo Diva, 2014

Povedala som si, že spravím recenziu na Žiarislavovu knihu Návrat Slovenov v duchu a slove. Autor Žiarislav sa na svojej facebookovej stránke vyjadroval v tom zmysle, že jeho kniha bola na Martinuse zaradená medzi konšpiračné knihy iba omylom. Nedávno zverejnil na svojej stránke recenziu istého Lukáša Prochásku, ktorý robí jasnú deliacu čiaru medzi Žiarislavovou knihou a knihami ostatných alternatívnych autorov, ktorých nazýva ezoterickými. Procháska tam prehlasuje:

ROZHOVOR – Blažena Ovsená

Českí priatelia prejavili záujem o moju tvorbu, tak som im poskytla dosť obsiahly rozhovor. Počítala som s tým, že ho trochu zosekajú, no na moje prekvapenie ho uverejnili celý. Nuž aj takto sa prejavuje pedantnosť k informáciám. Koho zaujíma, čo som im natárala, môže si prečítať a možno sa niečo dozvie.

Zdroj: http://ikobra.rehec.cz/pdf/caj/caj_118.pdf, str. 15 a ďalej…

„O slovenských dejinách som sa v škole takmer nič nedozvedela!“

S Blaženou Ovsenou, autorkou knihy „Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu“ (vydal Eko-konzult v roce 2014) jsem se setkal na Martinské poetické jeseni. Zaujala mě svým vyprávěním o historických knihách, pátrajících po původu Slováků, ale i dalších významných osobnostech dějin našich východních přátel. Především jejich zcela jiným výkladem než jak jsem znal ze školy a z odborné literatury. Knihu jsem dostal s věnováním a rychle jsem se do ní začetl. I když četba vyžaduje mimořádnou pozornost, čas rozmyslet si uveřejněné, přečetl jsem ji velmi rychle. Vám ji také vřele doporučuji (zájemcům případně půjčím). Věděl jsem, že autorku požádám o rozhovor nejen o této knize.

– Paní Blaženo, jak jste se k psaní historických knih a jejich studiu dostala? Vystudovala jste nějaké humanitní obory? Nebo je to váš koníček?

Rodoverná a rodozradná hudba

Už ste sa niekedy zamysleli nad tým, ktorá hudba je rodoverná a ktorá rodozradná? Keď riadim samochod, často počúvam zvukovlny, no ako ladím, tak ladím, z jednej anglickej piesne prejdem na druhú, tretiu, štvrtú. S hrôzou zisťujem, že sme zamorení rodozradnou hudbou a táto je, čuduj sa svete, v obľube. Nie je celkom v obľube celku, ako je v obľube jedincov, ktorí nám ju vnucujú v nebývalej miere.

Premýšľala som o kresťanských gospeloch, ktoré sa po slovensky spievajú v kostoloch. Je táto hudba rodoverná, alebo rodozradná? Znie síce po slovensky, no ospevuje cudzí národ a cudzích hrdinov, aby sme zabudli na tých svojich. A ak ospevuje niekoho zo slovenského rodu, je to len preto, že sa pridal na stranu rodozrady. Mnohí by takto chceli byť ospevovaní.

Veru, málo je dnes na Slovensku rodovernej hudby.

Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch

Tento článok bude zase dlhý, ale nechce sa mi robiť dva alebo tri články, preto jeden, ale dlhý. Nedávno sa konal Dúhový Pride, na ktorom sa zúčastnilo okolo 1500 ľudí, aby podporili ľudské práva a životný štýl neheterosexuálnych menšín. Konečne som sa ho zúčastnila aj ja. V minulosti som bola na pochode hrdosti gejov v San Franciscu ako diváčka a v Dubline ako priama účastníčka, preto by som rada zhodnotila našu úroveň.

Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej.

Milí čitatelia, môže sa zdať, že na Sclabonii sa toho veľa nedeje, avšak v pozadí sa usilovne pracuje. Poslednú dobu hútam nad teóriou o takzvanej „Veľkej Morave“. Majú skutočne pravdu oficiálni historici, keď kladú Mojmíra I. do dnešnej českej Moravy? Nemohlo tomu byť aj ináč? Nemáte ani predstavu, ako podrobne som preskúmala celú Karpatskú kotlinu, aby som precítila ráz tej krajiny. Zistila som pritom niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto veci ďalším vodítkom. Tento článok bude strašne dlhý, aby som vysvetlila niektoré zistenia, ktoré sa môžu javiť ako prevratné. Azda ho dočítate až do konca. Budem rada, keď mi niekto dokáže, že sa mýlim. Pátranie po Mojmírovom sídle teda pokračuje ďalej.

Sviatok letného slnovratu 2016 je za nami

Ďalší letný slnovrat z dielne Žiarislava, Rodného kruhu a priateľov je za nami. Tento raz bol ukážkový. Počasie dokonalé, Mesiac v splne, nádhera. Noc nebola tmavá ako obvykle. Jemný svit Mesiaca osvetľoval posvätný kruh. Som rada, že som išla. Myslím si, že radi boli viacerí, veď nové známosti sú neraz veľmi cenné. Práve na takomto podujatí možno spoznať zaujímavých ľudí, prípadne pozdraviť starých známych. Rozkvitnutý Strom života som počas tej noci nenašla. Nevadí. Možno nabudúce.

Blaženka Ovsená žiari šťastím

Blaženka Ovsená žiari šťastím.