Author Archives: Blažena Ovsená

ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina

Všetkým je nám dobre známe, ako oficiálna československá historiografia presadzuje teóriu o tom, že (knieža?) Pribina (z Nitry) bol vyhnaný kniežaťom Mojmírom z (dnešnej českej) Moravy. Historici sa opierajú o túto jedinú vetu v nepriateľskej kronike, aby ňou vykonštruovali teóriu o vzniku tzv. Veľkej Moravy, ktorou by legitimizovali fakt, že ak Slovensko bolo podriadené Morave za Mojmíra, tak by malo byť v Československu podriadené Česku.

Ako znie tá veta v originále?

1) „… quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Maravorum SUPRA Danubium venit ad Ratbodum.“

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Pred cestou do Slovinska som sa zoznámila s Borisom Čokom, ktorý je známym starovercom v Slovinsku. Boris žije v Krase, čo je krasovitá oblasť na juhu Slovinska, skôr v adriatickej oblasti, kde je úplne iná klíma než v centrálnom a severnom Slovinsku. V Krase sa cítite ako v Taliansku alebo v Chorvátsku. Je to suchá kamenistá oblasť, lebo všetka dažďová voda hneď stečie do podzemia cez mäkké vápence. Vďaka tomu sú v tejto oblasti nádherné a unikátne jaskyne. Požiadala som Borisa, či by bol taký láskavý a ukázal mi nejaké pohanské miesta a on ma bez váhania zobral na obhliadku do blízkeho okolia. Tak som mohla vidieť jaskyňu Triglavca, dolinu jednej miestnej rodiny (Ruščeva dolinca) a megalitický amfiteáter pri Bazovici na hranici Slovinska a Talianska.

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Keď sa ma môj slovinský sprievodca spýtal, čo je pre mňa must see in Slovenia – teda, čo isto-iste musím v Slovinsku vidieť, bez zaváhania som odpovedala: „Jednoznačne kniežací prestol slovinských kniežat!“ Aj keď ten sa paradoxne nenachádza v Slovinsku, ale na juhu Rakúska. Tu sa konečne dostávam k histórii. Teda k tej histórii, ktorá zaujíma mňa. Dostávame sa do čias Veľkoslovenskej ríše, do doby kráľa Svätopluka. Práve v tomto čase vládol v Korutánsku a v Panónii Arnulf Korutánsky, kráľ Východofranskej ríše, čiže Rakúska. Svätopluk sa v roku 871-872 stal krstným otcom Arnulfovho ľavobočka Svätopluka, teda ich vzťahy boli blízke a priateľské. Občas síce so Svätoplukom zviedol nejakú bitku, ale ináč to bolo mierové.:) Arnulf prišiel v roku 884 po Koceľovej smrti o vládu nad Panóniou. Začal tu vládnuť Svätopluk so svojimi Slovákmi. Keby Svätopluk v roku 884 nevybojoval Panóniu pre Slovákov, Rakúsko by dnes siahalo až po Budapešť. Maďari pomohli udržať nemecké ruky preč od vlády nad Panóniou a tak dnes Rakúsko siaha len po Pleso (Neziderské jazero). Tam sa zastavila nemecká čižma. Žiaľ, Slovinci sa tej nemeckej čižme neubránili a boli ňou zašliapnutí. Pritom územie celého Rakúska bolo a je pokryté mestami a miestami so slovinskými názvami (Graz = Gradec, Villach = Beljak, Ostrawitz = Ostravica, Klagenfurt = Celovec, atď. pozri odkazy na články pod týmto článkom).

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Keď už sme boli v Krase na juhu Slovinska, aby sme pozreli pohanské miesta, rozhodli sme sa, že sa tiež pôjdeme pozrieť na hrad Devín, ktorý leží na pobreží Stredozemného mora, dnes v Taliansku. Áno, čítate dobre, náš slovenský Devín nie je jediný Devín na svete. Devínov je mnoho. Okrem slovinského Devína (v Taliansku) som tiež chcela vidieť mesto Achileu, ktorú mal údajne založiť Atila Hun, po ktorom má byť vraj nazvaná. Cestou na Devín som však zablúdila vďaka mojej „úžasnej“ navigácii, ktorá ma viedla okolo akejsi ohrady s koňmi. Pozerám, že aké krásne biele kone to sú, keď v tom som si uvedomila, že som v obci Lipica a tieto kone sú preslávené lipicany. Tak som zastavila a spravila zopár záberov.

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči

V júni 2017 som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do Slovinska, okrem iného aj preto, aby som tam strávila letný slnovrat. Mala som tam ísť už minulý rok na spiatočnej ceste z Chorvátska, ale nešla som vtedy – o polnoci asi kilometer pred slovinskou hranicou som sa otočila naspäť a zamierila smerom do Maďarska, aby ma po 500 metroch odchytila chorvátska polícia a presvedčila sa, či náhodou neprevážam utečencov. Dobre, že som sa minulý rok rozhodla odložiť svoju návštevu Slovinska. Bola som totiž dosť unavená, rozumej presýtená oddýchnutosťou a nabitá bombastickými zážitkami z Chorvátska, preto som nechcela miešať svoje dojmy z dvoch krajín. Nejako podvedome som tušila, že Slovinsko nebude záležitosť na 3 dni, a mala som pravdu.

Rozhovor s autorkou gej románu ADAM…

Zdroj: https://www.iboys.cz/infoservis-show.php?id=10655

Autorka: Mnohí z mladých gejov premrhali svoju mladosť v obavách a utajení. Aby som to zmenila, rozhodla som sa, že ja sama napíšem gej príbeh, ktorý možno niekomu pomôže zorientovať sa v problematike.

iBoys.cz: Paní Ovsená, před časem jsme uváděli Váš gej román Neviditelný zdroj. Teď přicházíte s románem Adam. Pokud se nepletu, Neviditelný zdroj je pokračováním Adama. Proč knížky vyšli v opačném pořadí – nejdřív pokračování a teprve teď první díl?

Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči

Krátka úvaha o Ficovom jadre… Kedysi dávno, keď na Morave (rozumej na Devíne) vládol knieža Rastislav a v Nitre knieža Svätopluk, pokúšali sa Frankovia zlomiť oboch, aby sa viac primkli k ich ríši a podriadili ich svojim príkazom. Starý Rastislav sa bránil, čo to išlo, no mladý a ambiciózny Svätopluk, údajne sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Frankom s celou svojou krajinou. V jeho záujme bolo odstaviť Rastislava z Moravy a ovládnuť východné pohanské územia, aby z nich vyciciaval dane. Jeho úskok Rastislav nedokázal prehltnúť, tak sa rozhodol Svätopluka zabiť. Lenže dopadlo to presne naopak, Rastislav prišiel o zrak vo franskom väzení odsúdený za vlastizradu. Svätopluk sa do jadra dostal, no akonáhle chcel robiť vlastnú politiku, hneď dostal po rypáku hneď z troch strán. Nemci si ho podali s Čechmi a Maďarmi.

Rastislavove slepé oči

Rastislavove slepé oči

Je Perún Thor/Taranis?

Nedávno som si všimla jednu zaujímavosť, ktorá ma priviedla k myšlienke, či náhodou Perún nie je len slovanskou verziou mena germánskeho boha Thora. Keď si uvedomíme, že v angličtine máme po Thorovi nazvaný Thursday (Štvrtok), vyslovuj trochu ako Fŕsday, tak Thor by sa vyslovoval trochu ako For. Ako som už písala v iných článkoch, Slovania nemali zvuk f, preto ho nahrádzali zvukom p/b/v, často však p (for/pre). Ak by sme toto pravidlo aplikovali na Thora/Fora, dostali by sme Pora. Keltská verzia Thora bola Taranis. Obe znamenajú tura/býka s rohmi, ktorý zrejme svojou tvrdou hlavou perie hromy. Ak by sme aplikovali zámenu t za p v slove Taranis, dostali by sme Paranis, čo je len kúsok od Paranis/Paramis/Parom/Perún. Teda Thor by bol podľa slovanskej výslovnosti Perún, no pôvod by mali spoločný, z rovnakého slova. Do akej miery sa vám táto možnosť zdá pravdepodobná?

Kto poradí zdroj?

Nedávno som na internete prišla k jednému anglickému článku, asi z akejsi kroniky alebo starého textu. Ten text bol v angličtine a písalo sa tam o tom, že „Slovania sa nemnožia rodením (ako ľudia), ale rozosievaním semien ako rastliny“. Pozná niekto takýto zápis? Rada by som poznala zdroj, lebo to je podľa mňa odpoveď na to, prečo sa Slovania tak veľmi rozšírili po Európe… bola za tým populačná explózia… asi taká, akú teraz zažívajú muslimovia. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak kľúčové slová boli „Slavs don’t multiply(?) by birth/being born(?) like humans/human beings/animals(?) but disseminate/by seeds(?) like plants/trees(?)“ Tri dni mi to viselo na očiach a ja som si nepoznačila zdroj. Šľak ma ide trafiť.:))) Ak niekto vie nájsť tento zápis, tak sem s ním. Veľká vďaka.

Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko

Pred časom som
si vyhľadala knihu Staré Slovensko (vydala Filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave, 1923) od Václava Chaloupeckého, na ktorú sa odkazoval vynikajúci slovenský jazykovedec Ján Stanislav v jednom svojom diele. Táto kniha mala obsahovať mapy starých obchodných ciest a iné zaujímavé fakty o Starom Slovensku, preto som sa na všetko veľmi tešila. No keď som si knihu následne prelistovala, s úžasom som čítala o hrubých historických manipuláciách, ktoré boli spravené v neprospech Slovenska.

Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR?

Tento článok píšem narýchlo, lebo nemám veľa času, avšak ide o dôležitú vec, ktorú by naši ľudia mali vedieť. Ide o Mečiarove amnestie, ktoré teraz niektorí poslanci a politici majú v úmysle zrušiť. Nielen podľa môjho názoru ide o otvorenie Pandorinej skrinky, ktorá nám môže priniesť nevídané a nečakané dôsledky pre našu štátnosť. Ja nikdy nebudem obhajovať vraždy ani únosy, ale amnestia bola raz udelená, preto platí. Žiaľ bohu. Mŕtvola sa nedá oživiť, lebo už raz zomrela. Každá amnestia je z princípu nemorálna, lebo zabraňuje spravodlivému potrestaniu. Takže nielen Mečiarova amnestia bola nemorálna, ale z princípu každá amnestia je nemorálna.

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi

Možná lokalizácia miest Slovenskej zeme.

Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166)

Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave

Pred časom som v Bratislave videla jedného starého bezdomovca, ktorý prespával kade-tade, buď na lavičke alebo pod stromom. Nemal nič, len štyri nákupné tašky, v ktorých bol celý jeho majetok. Potom o niekoľko týždňov som videla, ako tohoto starého muža odváža záchranka nevládneho, dehydrovaného a dosraného. Už sa na svoje nocľažisko nevrátil. Zostali tam po ňom len jeho dosrané šaty, z ktorých ho donaha vyzliekli. Tie tam hnili, kým na toto opustené miesto neprišiel bývať ďalší podnájomník, ktorý si tam doniesol matrac. Keď starého muža nakladali do sanitky, pristavil sa pri mne iný bezdomovec s nákupným košíkom a poznamenal: „Ten už dlho nevydrží, lebo je celý opuchnutý.“ Tento zážitok ma dosť znechutil.

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.