Author Archives: Valamir Magyár

Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba?

image005

Uverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

„…pasú sa tam divé tury, čo nie je čudné, lebo v tomto mieste sa dotýkajú (Kráľovské hory) Panónie, ktorá týmito zvieratami oplýva. Jeden veľmi dôveryhodný starý muž mi povedal, že videl kožu takého veľkého zvieraťa, uloveného v týchto horách, že v nej mohlo ležať pätnásť mužov jeden oproti druhému.“
Paulus Diaconus – Historia Langobardorum (kniha II, kapitola 8)

Oficiálna historiografia stále považuje takzvané sťahovanie národov medzi rokmi 375 a 568 za reálnu udalosť, pričom je zrejmé, že si historici vôbec nedokážu predstaviť všetky závažné okolnosti presunu mnohoticícových etník. Presúvajú bezstarostne „národy“ ako figúrky na šachovnici, pričom neberú do úvahy niektoré nevyhnutné (a prakticky nesplniteľné) podmienky takého presunu.

Sťahovanie národov – rumunský paradox

Mapy genetického rozšírenia štyroch najpočetnějších haploskupín podľa Eupedie.

Takzvané „sťahovanie národov“, alebo aj „veľké sťahovanie národov“, ku ktorému malo dôjsť vo 4. až 6. storoči (spravidla sa uvádza obdobie medzi rokmi 375 až 568), je stále považované za historickú skutočnosť, napriek tomu, že genetické analýzy európskeho obyvateľstva vylúčili veľké etnické presuny v posledných 3 tisícročiach. Historici ale na genetikov nedbajú a ďalej si tvrdia svoje, bez ohľadu na to, že ich teória nie je podložená žiadnymi serióznymi dôkazmi.

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Maďari – bratia naši

Maďarský údajný "honfonglalás" - „zaujatie zeme“.

Veľká civilizácia nie je dobytá zvonka pokiaľ nie je už zničená zvnútra.
William Durant

Príchod starých Maďarov (Ugrov) do Karpatskej kotliny vnímajú Maďari a Slováci úplne odlišne. Pre Maďarov to bolo priam biblické „zaujatie zeme“, ako keď Izraeliti zaujali „s božím požehnaním“ Kannán, kým pre Slovákov to bol vpád divých barbarských nájazdníkov, ktorí vtrhli do ich nádejne sa rozvíjajúcej ríše, rozvrátili ju, čiastočne vyhubili, čiastočne vyhnali z jej južnej časti pokojamilovných, pracovitých Slovenov a privlastnili si ich zem.

„Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka

… Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est…“
…Kým ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rasticovho mesta…

Fuldské anály k roku 871

V roku 871 Svätopluk, prepustený Frankami, aby prehovoril vzbúrených Slovenov podrobiť sa, vstúpil do starého Rasticovho mesta, ujal sa velenia a nečakane napadol Frankov. Porazil ich, a pretože Rastic medzitým zomrel vo franskom väzení, stal sa jediným vládcom spojených kniežatstiev, z ktorých neskôr vďaka novým výbojom vytvoril ríšu nazvanú Konštantínom Porfyrogenetom – Veľká Morava.

Kde ale ležalo toto „staré Rasticovo mesto“? Zo zápisu možno usúdiť, že to bolo mesto, kde predtým Rastic vládol, preto mu pisateľ Fuldských análov dal prívlastok „Rasticovo“. Iné vysvetlenie je ťažko nájsť. Lenže to nám o jeho polohe nič nehovorí. Kde vládli Mojmír a Rastic proste stále nevieme.

Stratené centrum Veľkej Moravy

Zverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

Vo zvyškoch slovanskej baziliky pri Malom Balatone je na mieste kde asi stál oltár kovový kríž, na ktorom je tabuľka s textom: „Toto miesto vysvätili v v 850-tom roku.“ Nič viac.

Zdá sa že historici sa ani veľmi nepozastavujú nad skutočnosťou že sa hlavné mesto Veľkej Moravy, jej centrum, bez stopy stratilo. Akoby na tom nebolo nič zvláštne. Zvláštne to ale je. A veľmi. Veď si len skúste spomenúť koľko miest, natoľko významných, aby ste o nich vôbec vedeli, sa v Európe bez stopy stratilo za posledných dvetisíc rokov? A nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Dokážete si spomenúť aspoň na jedno jediné? Pritom Veľká Morava bola v tom čase jednou zo štyroch najvýznamnejších ríš Európy.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).