Archív kategórie: Dejiny

Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video)

Prichádzame na Slovensko. Slovensko je čarovná krajina, akej naokolo niet. Najmä u nás stále cítíť drievneho ducha. Máme naozaj prastarú krajinu, ktorá v minulosti mohla hrať omnoho dôležitejšiu úlohu, ako si dnes vieme predstaviť. Runy na Velestúre sú vraj podvrh, no kde inde možno taký podvrh nájsť? Len u nás je ten podvrh uveriteľný. Keď ste na Velestúre, cítite veľkú duchovnú silu. Toto miesto je naozaj výnimočné a tajomné, obzvlášť, ak vás obklopí hmla.

Už dlho sa chystám napísať tento článok. Tento článok je veľmi dôležitý, lebo je ďalším krokom na ceste duchovnej obrody slovenského národa.

Kresťanská cirkev zaviedla na dávnom Slovensku v 9. storočí krutú duchovnú diktatúru, počas ktorej tvrdo trestala každého, kto sa odmietal pokloniť mŕtvemu Ježišovi na kríži a bozkať biskupský prsteň na vypasenom biskupovom prste. Našich predkov predávala do otroctva a habala ich majetky. Nekresťania boli považovaní za pohanských psov, ktorí museli jesť na zemi.

Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video)

Ďalšie balvany v lese.

O Obrom vale som počula už pred rokmi. Vraj to je niekoľko desiatok kilometrov dlhý val neďaleko Hrona, ktorý sa tiahne ďalej až do Maďarska a potom ďalej do Rumunska. Vždy som ho túžila viac preskúmať. Stále som si kládla otázky, ako je možné, že na Slovensku máme val porovnateľný s Čínskym múrom, no pritom o ňom žiadny Slovák ani len netuší. Do akých nebeských výšin až siaha mentálna retardácia pisateľov slovenských učebníc dejepisu, keď do učiva nezaradili také svetové divy, ako sú nevýslovné valy okolo obce Bíňa alebo dlhý Obrí val? Slováci sa trepú do Egypta, aby tam obdivovali egyptské pyramídy, do Číny, aby tam obdivovali Čínsky múr, pritom by im úplne stačilo vyraziť autom zavčasu ráno a už naobed by mohli skúmať podobné záhady, avšak na Slovensku. Ako mám povedať Slovákom, že kráčajú po perlách, ktoré len potrebujú zodvihnúť zo zeme? Keby iné národy mali tieto divy vo svojej krajine, nachádzali by sa v každom turistickom sprievodcovi. Len Slováci čučia ako takí buľovia. Tak ja čučať určite nebudem, a keďže som si konečne našla trochu času, postrihala som video a píšem tento článok o Obrom vale.

Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video)

Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!

Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Arabské správy o krajine Slov?nov

Arabské správy o Slovanoch - Pauliny

Premýšľam nad tým, kde ležalo hlavné mesto Svätoplukovej ríše. Premýšľam nad tým, či týmto mestom mohli byť Mikulčice, resp. Staré Město pri Uherskom Hradišti. Tiež premýšľam o tom, či týmto mestom mohol byť Devín, Bratislava, resp. Nitra. Mám pocit, že ani jedno z týchto miest nezodpovedá popisu v arabských správach o Slovanoch. Na základe správ arabských cestovateľov, ktorí v Svätoplukovej dobe opísali zem Slovanov, musím konštatovať, že všetko muselo byť ináč. Druhá možnosť je, že arabské správy o Slovanoch sú natoľko skoruptované, že sú vlastne k ničomu. Je možné, že krajina Slovanov, ktorú opisujú, sa nachádza niekde na Ukrajine.

Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

Sťahovanie národov – rumunský paradox

Mapy genetického rozšírenia štyroch najpočetnějších haploskupín podľa Eupedie.

Takzvané „sťahovanie národov“, alebo aj „veľké sťahovanie národov“, ku ktorému malo dôjsť vo 4. až 6. storoči (spravidla sa uvádza obdobie medzi rokmi 375 až 568), je stále považované za historickú skutočnosť, napriek tomu, že genetické analýzy európskeho obyvateľstva vylúčili veľké etnické presuny v posledných 3 tisícročiach. Historici ale na genetikov nedbajú a ďalej si tvrdia svoje, bez ohľadu na to, že ich teória nie je podložená žiadnymi serióznymi dôkazmi.

Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov

Oscar Wilde, írsky spisovateľ: „Je iba jedna vec na svete horšia od toho, že sa o vás hovorí, a tá je, že sa o vás nehovorí.“

Vážení čitatelia, nedávno som sa tak nasmiala, že som skoro umrela, čo som nemohla od smiechu dýchať. Tak predstavte si, že aj pravicový Denník N už má svoj historyweb(!!!). Všimnite si, ako krásne neslovensky nazvali svoj portál o histórii. Pre koho píšu ich autori? Pre Slovákov, či pre Angličanov? Nie je ten anglický názov iba odrazom ich odslovenčeného ducha? Do akej miery sú duše tvorcov stránky odnárodnené? Ja som svoju stránku o histórii nazvala Sclabonia, čo znamená Slovensko po grécky, lebo môj portál má smerovať v prvom rade k Slovensku a k obrode slovenského ducha. Navyše Sclabonia je kľúčom k dávnej Slovenskej Zemi. Historyweb Denníka N asi smeruje do … New Yorku.

No ale prečo o tomto píšem? Čo sa vlastne stalo?

Posledný tur v Starej Turej

Posledná tur v Starej Turej.

Keď som nedávno išla autom do Bratislavy, zastavila som sa cestou v Starej Turej, aby som pátrala po poslednom turovi v tejto obci. Keby som ho našla, aspoň by bolo každému jasné, podľa čoho je Stará Turá nazvaná. Vedela som, že moja teória o názve obce sa nezhoduje s oficiálnou teóriou miestnych občanov. Preto som pred tým, ako som začala písať tento článok, poslala email predstaviteľom obce Stará Turá, aby mi vysvetlili, čo podľa nich názov Stará Turá znamená. Obsiahla odpoveď mi prišla obratom. Potvrdila mi presne to, čo som si myslela. Staroturania pravdepodobne žijú v pomýlenom názore a nevedomosti.

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Carnuntum – známe, neznáme

Kedysi som sa dopočula o Carnunte, nejakom zaniknutom antickom meste v Rakúsku, ktoré vraj ležalo neďaleko Bratislavy, a vraj tam Rimania mali kúpele a všetko bolo vybudované, atď. Proste odjakživa som túžila vidieť Carnuntum na vlastné oči, lebo lepšie je raz vidieť na vlastné oči ako stokrát čítať. Keďže ma osud zavial do bratislavských končín, rozhodla som sa spraviť si výlet do Carnunta. Juchúúú!

Múzeum zaniknutého rímskeho mesta Carnuntum v rakúskom Petronelli, 15 km od Bratislavy.

Múzeum zaniknutého rímskeho mesta Carnuntum v rakúskom Petronelli, 15 km od Bratislavy.

Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie

Na obrázku spisovateľka Blažena Ovsená pri čítaní knihy.

Dňa 15. mája 2015 Slovenský historický ústav a Historický odbor Matice slovenskej zorganizovali vedecké kolokvium veľavážených pánov historikov na tému Neodborná „historiografia“ na Slovensku – problém, alebo výzva? Zúčastnili sa ho slovenské vedecké „kapacity“ s titulmi pred menom aj za menom. Výstupom ich stretnutia bol pamflet (hanopis) pod názvom Stanovisko slovenských historikov k šíreniu presudohistoriografie (viď pod článkom).

Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene.

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene. Foto: Blažena Ovsená

Na začiatok chcem zdôrazniť, že si hlboko vážim každého, kto hľadá pravdu, nech ju hľadá trebárs aj na absolútne nesprávnom mieste. Ja si cením najmä tú snahu. Preto si veľmi vážim aj pána Cyrila A. Hromníka, ktorý po údajne dvadsaťročnej práci vydal svoju takmer tisícstranovú knihu Sloveni a Slovensko. V pozvánke na jeho prednášku o tejto knihe som si prečítala, že sa vraj dozviem o autorových prevratných historických objavoch. Kniha vraj z úplne nových uhlov nazerá na predhistóriu našich predkov a na dravidské udalosti etnogenézy Slovákov. Bola som zvedavá nielen na tie jeho prevratné objavy, ale aj na samotného pána Hromníka, s ktorým som už v minulosti viedla ohnivú emailovú diskusiu o jeho predošlej knihe Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene, ktorú som sa mu opovážila tvrdo skritizovať. Súdiac podľa tej jeho prehnane sarkasticko-defenzívnej emailovej komunikácie, obávala som sa trochu, či sa pre veľkosť jeho ega vôbec do knižnice pomestíme. Nakoniec to však nebolo až také zlé.

Slovenské povstania a vzbury

František II. Rákoc bol sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711.

Sloveni a národ holubičí? Zbožné želanie našich nepriateľov!

Svätopluk – kráľ alebo cisár?

Som presvedčená, že keď slovenské kniežatá Rastislav, Svätopluk a Pribina spúšťali projekt slovenského duchovenstva, cieľ bol jasný – osamostatniť sa od Franskej ríše, od Nemcov. Keby som bola na ich mieste, najskôr by som vytvorila Slovenské kráľovstvo a neskôr Slovenské cisárstvo. Áno, čítate správne, Slovenské cisárstvo! V tomto projekte išlo určite o veľké peniaze, bohatstvo a moc na celé veky. V hre bolo podriadenie si národov v mene Ježiša Krista, a žmýkať ich pre nič, za nič z Božej vôle. Tu sa jednalo o budúcnosť celého slovanského sveta, ktorý bol v tom čase ešte pohanský. Pokresťančovanie sa v tej dobe nezadržateľne šírilo a otázka nestála, či bude nejaký národ pokrstený, ale kým. Ak by to bolo zásluhou Nemcov, naveky by Slovania platili im (ako my teraz v EÚ). No, ak by krst prijali od Slovenov, od vlastných, platili by svojim, na seba a nie proti sebe. Svätopluk toto jasne chápal. Chápali to všetky slovenské kniežatá. Chápali, že ten slovenský vladár, ktorý by pokresťančil ostatných Slovanov, by sa nutne stal slovanským cisárom. S prvým kostolom začal Pribina, po ňom sa iniciatívy ujal Rastislav so Svätoplukom. Po rôznych intrigách zo strany Frankov zostal nakoniec Svätopluk. Kto bol Svätopluk? Moravské knieža, slovenský kráľ, alebo slovanský cisár?

Historické súvislosti

To, čo bolo kedysi biele, je dnes čierne. To, čo bolo kedysi čierne, je dnes biele. To, čo sa kedysi stalo nám, sa dnes deje iným. To, čo sa kedysi dialo iným, sa dnes deje nám. História sa opakuje v kruhu. Dá sa preto predpovedať.