Category Archives: Duchovno

Hľadáme podobné slová, pridajte sa

Ak máte ďalšie, napíšte do komentára…

leader [líder] (vodca) = vLADáR
book [buk], Buche (kniha) = BUKva (písmeno, rus.)
Waldemar [veľký les?]= Vladimír [veľká vláda?]
Garden = záGRaDa
VALey, WALL = VALy
STRASSbourg = STRÁŽna veža, Strážov, dôkaz o slovanskosti Belgicka? Alebo keltskosti Slovenska?

Svedectvo svätej Blaženy o Pečeňovi, Mučoňovi a Tudžungovej zlatej mise (toaletná poviedka)

Túto poviedku som v roku 2013 poslala do literárnej súťaže Jurínova jeseň, čo je kysucký festival duchovnej tvorby. Organizujú ho Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci a Obec Klokočov. Spoluorganizátormi sú Farský úrad Čadca, Farský úrad Klokočov. Mediálni partneri sú Kultúra – Dvojtýždenník závislý od etiky, Katolícke noviny, Kysuce – Nezávislý týždenník Kysučanov, My – Kysucké noviny a Rádio LUMEN. Hoci je moja poviedka unikátna a celonárodne duchovne obrodzujúca, s veľkou bolesťou v srdci som prijala správu, že za víťaza súťaže bol uznaný niekto iný.

Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry?

Hlaholika. Cyrilo-metodský odkaz jazykovej slobody Slovákov, symbol odboja proti Vatikánu.

Hocikto vám môže povedať čokoľvek, trebárs aj niečo veľmi nepekné. Napríklad, že ste [veľmi škaredé slovo]. Môže to niekto spraviť? Môže. Zastavíte ho? Nie. Stať sa to môže komukoľvek a kedykoľvek. Mne, vám, dnes, zajtra. Existuje však účinná obrana. Pokiaľ sa práve nechcete súdiť, môžete sa proti dotyčnému ohradiť. Môžete mu povedať, že čo si to dovoľuje. „Ohradenie sa“ zmýva to zlé duchovné čaro, ktoré je spojené s urážkou.

Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí

Aj mačky používajú svoj jazyk, tak prečo nie my?

Je to jasné, ľavým menám nikto nerozumie a potom sa stráca význam. Treba veci nazývať pravými menami.

Parlament? Kto už len tomu rozumie? Snemovňa je pravý výraz. Snemovňa je miesto, kde prebieha snem zvolených poslancov.

Pán poslanec? Nie, poslanec nie je pán, ale náš sluha. Mali by sme hovoriť sluha poslanec.

Dejepisec

Tento článok bol prebratý so súhlasom autora Krkavca z webstránky http://krkavec.wordpress.com/2012/11/28/dejepisec/

Niekedy sa nepatrilo byť hrdý na svoju krajinu, bol to prehnaný nacionalizmus. Nacionalizmus v miere je však zdravý a je správne byť hrdý na svoj národ. Máme byť my Slováci na čo hrdí? Samozrejme. Za čias Cyrila a Metoda bol náš jazyk, staroslovienčina, jazykom svetovým, pretože svetové boli liturgické jazyky. V stredoveku sa na Slovensku ťažilo najviac zlata a medi. Banskí magnáti Thurzo a Fugger dokonca vynašli podvojné účtovníctvo, možno aby sa im lepšie počítali florény, ktoré sa razili v kremnickej mincovni. Táto mincovňa je mimochodom jeden z najstarších ešte vyrábajúcich podnikov na svete – aj na toto by sme mali byť hrdí. Sme svetoví. Ani pri dobývaní Ameriky nie sme bez zásluhy: zo slovenskej medi sa vyrábali nity do lodí. A nezabúdajme, že bez našich vysťahovalých vynálezcov by ľudstvo pomaly ani padák či bezdrôtovú komunikáciu nemalo.

Slovenský dvojkríž ako slnečné krídla s dvoma hadími hlavami?

Pri samoštúdiu slovenskej histórie som sa postupne dostala od nedávnych dejín až k dejinám dávnym, ba až starovekým. Myslím si, že táto cesta je prirodzená, lebo aj pri skúmaní neznámeho prostredia najskôr predsa preskúmame najbližšie okolie a až potom sa púšťame čoraz ďalej. Keďže mnoho informácií o starovekých slovenských dejinách a zvykoch nemáme dochovaných, pokúsila som sa tieto aproximovať informáciami neslovenskými. Viedol ma k tomu predpoklad podobnosti, resp. univerzálnosti, resp. konvergentnosti kultúr.

Slovenský dvojkríž ako posvätný Strom života

Žilinský erb obsahuje posvätný Strom života s koreňmi a dvomi nebeskými objektmi.

Je slovenský dvojkríž naozaj byzantským dvojkrížom, ktorý k nám priniesli Cyril s Metodom, alebo tu bol ako symbol dávo pred kresťanmi? Už vieme z predošlých článkov, že naši predkovia vyznávali prírodno-kozmologické náboženstvo, v strede ktorého boli Slnko, Mesiac, hrom, blesk a Zem. Vieme, že nebeské sily boli pre nich veľkolepé, úchvatné a nespútané. Sloveni vnímali Slnko ako mužský element oplodňujúci Zem, ktorá bola zase ženským elementom. Parom, hrom blesku a hromu, bol vlastne akýmsi derivátom Slnka, ktorý tiež vládol ohňom. A tu vyvstáva otázka, ako sa tieto vesmírne a nebeské sily ohňa dostali do tej Zeme. Netušíte? No predsa hromozvodom.

Letný slnovrat – vence a tury

Hoci vieme, že Sloveni uctievali Slnko a jeho deriváty – oheň, blesk a hrom, veľa toho o staroslovenskom náboženstve zostáva zahalené tajomstvom. Štúdiom historických materiálov a vlastným pozorovaním som objavila veľmi zaujímavú paralelu, ktorá existuje medzi staroslovenským a staroegyptským náboženstvom (tiež velebiacim Slnko). Možno by nám egyptský panteón pomohol lepšie pochopiť nás samých a dokonca aj pravú pohanskú podstatu súčasného kresťanského náboženstva. Hoci som tento článok napísala pred niekoľkými rokmi, nikdy som ho nepublikovala. Robím tak až teraz, lebo si myslím, že dozrela doba. Trochu som ho upravila a pridala k nemu informácie, ktoré som medzičasom objavila. Teším sa na konštruktívnu kritiku.

Veneti – mená ako dôkaz

„Veneti – prví stavitelia európskej spoločnosti, autori: Šavli, Bor, Tomažič.

Tento článok čerpá z knihy Veneti – prví stavitelia európskej civilizácie, od autorov Šavli, Bor, Tomažič. V úryvku z tejto knihy naznačujú, že celá história slovanstva, tak ako ju prezentuje oficiálna západná historiografia, obsahuje množstvo nezrovnalostí a protirečení. Cez toponýmiu oblastí v Rakúsku, Švajčiarsku a Taliansku pokúšajú sa ukázať, že Slovania, podľa nich Veneti, čiže predkovia Slovincov, obývali alpskú oblasť od nepamäti, dávno pred Keltmi a Rimanmi.

Čierny Balog – slovenský, alebo maďarský?

Čierny Balog alebo Čierny Blh?

Nedávno mi jeden Maďar tvrdil, že naše Slovensko je posiate maďarskými názvami. Ako príklad mi uviedol Feketebalog/Čierny Balog. Pozrime sa na skutočnú etymológiu tohto názvu a uvidíme, ako veľmi sú niektorí Maďari pomýlení. Dokonca uvidíme, že meno Balog je také starodávne, že dosvedčuje, že na našom Slovensku bola pravlasť Slovanov! Čerpať budeme z knihy Odtajnené trezory slov II. od uznávaného slavistu prof. Šimona Ondruša.

Bugár a Čáky (Csáky) – poturčení, či pomaďarčení Slováci?

Bugár a Csáky = Chrobák a Horský.

Niekedy sa mi zdá, že svet je postavený na hlavu, že biele je čierne a čierne je biele. Tak je to aj s bojovníkmi za práva slovenských „Maďarov“, alebo vlastne pomaďarčených Slovákov? Zdá sa, že samotní ich vodcovia Bugár a Čáky nie sú „úplne čistí“. Svedčia o tom totiž ich priezviská. Uznávaný slavista prof. Šimon Ondruš vo svojej útlej knižke Odtajnené trezory slov II. odkrýva slovenský pôvod v ich pomaďarčených menách. Nasleduje mierne skrátený opis z jeho knižky.

Slovenské meno pre vaše dieťa

Evangelium de Cividale – Cividalský evanjeliár.

Meno hovorí o človeku veľa. Dobré meno – polovica úspechu. S pádom socializmu a vplyvom Hollywoodu začali Slováci svoje deti nazývať rôznymi exotickými menami, ako sú Angelina, Vanesa, alebo dokonca Mineta! Bŕŕ! Povedzme si, keď sme sa po tisícke rokov konečne vrátili k našej pradávnej štátnosti a suverenite, prečo sa nevrátiť aj k starým tradičným slovenským menám? Prečo nenazvať svoju dcéru napríklad Svätožizňa? Svätožizňa? Áno, Svätožizňa. Nikdy ste o tomto mene Svätoplukovej manželky nepočuli? Povedzme si o zabudnutých slovenských menách.

Kedy vzniklo slovenské ô a ä? Dávno, pradávno…

Brižinské spomienky.

Určite ste si všimli, že naše ô (uo) a ä (ue) sú zvuky, ktoré v iných slovanských jazykoch chýbajú. Sú špeciálne tak, ako napríklad české ř. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, kedy tieto zvuky vznikli? Sú to novotvary, ktoré sa vyvinuli niekedy v neskorom stredoveku na strednom Slovensku po rozdelení panónskych Slovenov? Alebo sa takto rozprávalo už za Svätopluka a Veľkej Moravy? Maďari a Česi v tom majú jasno – slovenčina neexistovala a to, čo dnes nazývame slovenčinou je údajne iba dialektom češtiny, navyše tým najvzdialenejším. Lenže, zdá sa, že všetko bolo ináč, pretože slovenské ô a ä nachádzame už v Brižinských spomienkach, ktoré boli napísané pred vyše tisíc rokmi. A čuduj sa svete, je v nich toho slovenského oveľa viac.

Kultúra

Je známe, že miešanie génov v Európe a vo svete je také obrovské, že dnes už nemožno hovoriť o nejakej čistej rase.  Preto hovoriť o génoch ako o spojive národa nemá asi zmysel. Malo to zmysel v rodovom a kmeňovom zriadení, no súčasným spojivom národa je spoločná kultúra a jazyk.