Archív kategórie: Súčasnosť

Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR?

Tento článok píšem narýchlo, lebo nemám veľa času, avšak ide o dôležitú vec, ktorú by naši ľudia mali vedieť. Ide o Mečiarove amnestie, ktoré teraz niektorí poslanci a politici majú v úmysle zrušiť. Nielen podľa môjho názoru ide o otvorenie Pandorinej skrinky, ktorá nám môže priniesť nevídané a nečakané dôsledky pre našu štátnosť. Ja nikdy nebudem obhajovať vraždy ani únosy, ale amnestia bola raz udelená, preto platí. Žiaľ bohu. Mŕtvola sa nedá oživiť, lebo už raz zomrela. Každá amnestia je z princípu nemorálna, lebo zabraňuje spravodlivému potrestaniu. Takže nielen Mečiarova amnestia bola nemorálna, ale z princípu každá amnestia je nemorálna.

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave

Pred časom som v Bratislave videla jedného starého bezdomovca, ktorý prespával kade-tade, buď na lavičke alebo pod stromom. Nemal nič, len štyri nákupné tašky, v ktorých bol celý jeho majetok. Potom o niekoľko týždňov som videla, ako tohoto starého muža odváža záchranka nevládneho, dehydrovaného a dosraného. Už sa na svoje nocľažisko nevrátil. Zostali tam po ňom len jeho dosrané šaty, z ktorých ho donaha vyzliekli. Tie tam hnili, kým na toto opustené miesto neprišiel bývať ďalší podnájomník, ktorý si tam doniesol matrac. Keď starého muža nakladali do sanitky, pristavil sa pri mne iný bezdomovec s nákupným košíkom a poznamenal: „Ten už dlho nevydrží, lebo je celý opuchnutý.“ Tento zážitok ma dosť znechutil.

Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat…

Supetar večer.

Dnes je ten významný deň v roku, kedy umrelo staré Slnko, aby sa narodilo Slnko mladé, jaré. Jeho sila bude postupne rásť, až na začiatku leta z neho bude švárny junák, Svarožic. Nie bábätko Ježiš, ale bábätko Slnko sa dnes narodilo. Tešme sa z tejto chvíle. Kolovrat sa opäť pretočil, aby vyrobil ďalší kruh. Vstúpili sme do živlu zeme, pokojného, oddychového, ale tiež duchovného obdobia. Nalaďme sa na túto duchovnú vlnu a nechajme sa na nej odniesť bezpečne a duchovne naplnení až do vodivej jari. Ak vám dnes rozkvitol strom večného života, tak vedzte, že vám jeho plody dajú večný život – teda pokiaľ ste boli spravodliví, lebo ovocím spravodlivosti je večný život. Všetko najlepšie do nového slnečného kola!

Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov

Takto sa nosili tie guľovité ozdoby. Je to veľmi cenná fotka. Možno takto ich nosili aj naše staroslovenské kniežatá.

Tento rok som sa prvý raz v živote vybrala do Chorvátska, aby som preskúmala aj túto juhoslovanskú krajinu. Každý druhý Slovák už v Chorvátsku bol, len ja ešte nie, nevedela som preto, čo mám od tejto krajiny čakať. Mala som tam vidieť dôsledky vojny? Aká vyspelá je táto krajina? Aké má prírodné krásy? A čo história? V Chorvátsku sa mi mnohé veci spojili.

Zo samoštúdia slovanskej histórie som vedela, že okrem južných Chorvátov jestvovali aj severní Chorváti, ktorí sa nazývali Bieli. Biela farba označovala sever. Títo Bieli Chorváti sa mali nachádzať niekde v blízkosti našich Tatier. Či sídlili nad Karpatami, alebo priamo v nich, dodnes neviem, no po návšteve Chorvátska viem jednu vec naisto – s Chorvátmi máme toho spoločného viac, ako si myslíme.

Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove

Návrat Slovenov v duchu a slove, Vydavateľstvo Citadella, Vydavateľstvo Diva, 2014

Povedala som si, že spravím recenziu na Žiarislavovu knihu Návrat Slovenov v duchu a slove. Autor Žiarislav sa na svojej facebookovej stránke vyjadroval v tom zmysle, že jeho kniha bola na Martinuse zaradená medzi konšpiračné knihy iba omylom. Nedávno zverejnil na svojej stránke recenziu istého Lukáša Prochásku, ktorý robí jasnú deliacu čiaru medzi Žiarislavovou knihou a knihami ostatných alternatívnych autorov, ktorých nazýva ezoterickými. Procháska tam prehlasuje:

ROZHOVOR – Blažena Ovsená

Českí priatelia prejavili záujem o moju tvorbu, tak som im poskytla dosť obsiahly rozhovor. Počítala som s tým, že ho trochu zosekajú, no na moje prekvapenie ho uverejnili celý. Nuž aj takto sa prejavuje pedantnosť k informáciám. Koho zaujíma, čo som im natárala, môže si prečítať a možno sa niečo dozvie.

Zdroj: http://ikobra.rehec.cz/pdf/caj/caj_118.pdf, str. 15 a ďalej…

„O slovenských dejinách som sa v škole takmer nič nedozvedela!“

S Blaženou Ovsenou, autorkou knihy „Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu“ (vydal Eko-konzult v roce 2014) jsem se setkal na Martinské poetické jeseni. Zaujala mě svým vyprávěním o historických knihách, pátrajících po původu Slováků, ale i dalších významných osobnostech dějin našich východních přátel. Především jejich zcela jiným výkladem než jak jsem znal ze školy a z odborné literatury. Knihu jsem dostal s věnováním a rychle jsem se do ní začetl. I když četba vyžaduje mimořádnou pozornost, čas rozmyslet si uveřejněné, přečetl jsem ji velmi rychle. Vám ji také vřele doporučuji (zájemcům případně půjčím). Věděl jsem, že autorku požádám o rozhovor nejen o této knize.

– Paní Blaženo, jak jste se k psaní historických knih a jejich studiu dostala? Vystudovala jste nějaké humanitní obory? Nebo je to váš koníček?

Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch

Tento článok bude zase dlhý, ale nechce sa mi robiť dva alebo tri články, preto jeden, ale dlhý. Nedávno sa konal Dúhový Pride, na ktorom sa zúčastnilo okolo 1500 ľudí, aby podporili ľudské práva a životný štýl neheterosexuálnych menšín. Konečne som sa ho zúčastnila aj ja. V minulosti som bola na pochode hrdosti gejov v San Franciscu ako diváčka a v Dubline ako priama účastníčka, preto by som rada zhodnotila našu úroveň.

Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

Írske referendum o rodine už čoskoro alias milujem Írov

Senátor David Norris počas Bloomsday...

Senátor David Norris počas Bloomsday… Zdroj: http://www.inspiringcities.org/wp-content/uploads/citycult/dublin_james_joyce/04_sennorrismollies.jpg

Panti Bliss: Írsko už viac nie je ovládané Katolíckou cirkvou

AKTUALIZÁCIA 24/05/2015:
Panti Bliss sa pre independent.ie vyjadrila v tom zmysle, že ľudia zo zahraničia majú stále predstavu o Írsku ako o konzervatívnej krajine, ktorú ovláda Katolícka cirkev, ako to bolo niekedy v 50-tych rokoch. Írska voľba je len potvrdením toho, že Írsko sa zmenilo už pred nejakým časom.

Amišovia by na Slovensku neprežili

Dopravná značka označujúca amišovský koč, ktorý používajú Amišovia ako spôsob dopravy.

Amišovia sú potomkovia nemeckých prisťahovalcov s vlastnou kresťanskou vierou, ktorí do USA prišli v 17. storočí. Hovoria starou nemčinou, ktorá sa používala vo Švajčiarsku a v južnom Nemecku. Dodnes žijú starým spôsobom života – bez elektriny, bez áut, telefónov. Ak ich v USA stretnete na ulici, sú neprehliadnuteľní. Často používajú bicykle, koče, kone, nosia staré oblečenie, slamené klobúky, traky, škaredé brady, ženy čepce a široké sukne. Živia sa najmä farmárčením.

Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ?

Slovensko patrí do Stredu. Napriek tomu, že Stred je najväčší, nevládne. Vládne Západ. Dôvod? Stred bol rozbitý a rozkúskovaný v 10. storočí, kedy padla tzv. Veľká Morava., resp. Veľké Slovensko.

V súčasnosti sa v súvislosti s dianím na Ukrajine vedie debata o tom, či Slovensko patrí na Východ alebo na Západ. Napríklad taký Lukáš Krivošík má v tomto jasno. Slovensko podľa neho patrí na Západ. Argumentuje tým, že používame latinkové, nie cyrilické písmo a máme katolícku, nie pravoslávnu vieru. Tvrdí, že sme síce aj Slovania, podľa neho sme však vraj predovšetkým západní Slovania spolu s Poliakmi, Čechmi a Lužickými Srbmi.

Aj Žiarislav sa nedávno vyjadril k otázke, či patríme na východ alebo západ. Podľa neho sme v strede. Žiarislav argumentuje, že Západ už dávno nie je katolícky. Naopak, na vzostupe je islam. Vraj naše súčasné zriadenie sa najviac podobá „barbarskej“ demokracii, v ktorej boli predstavitelia samospráv volení – u Slovanov na zhromaždeniach zvaných „veče“ (veci).

Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov)

Povodia európskych riek a morí.

Tento článok nadväzuje na článok o Ukrajine pod názvom Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach.

V minulom článku som sa zaoberala historickými súvislosťami, ktoré sa týkajú rozdelenia Slovanov/Venedov na dve veľké skupiny – Slovänov (Dunajskí Slovania) a Antov (dnes Ukrajinci a Rusi). Takto rozdelil Slovanov v 6. storočí byzantský úradník Jordanes. Sloväni žili južne od rieky Dnestra až po prameň Visly, teda na území Karpatskej kotliny. Anti žili medzi riekami Dnester a Dneper. Z historických textov vyplýva, že Slovania žili popri riekach takým spôsobom, že medzi nimi nebolo voľné miesto. To znamená, že sa posúvali pozdĺž riek.

Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach

Situácia podľa Jordanesa v 6. st. a Nestorova slovanská pravlasť Slovenská zem.

Rada by som sa s čitateľmi podelila o svoj názor na dianie na Ukrajine vo svetle historických súvislostí. Možno tento pohľad pomôže lídrom západných krajín uvedomiť si, že majú dať Ukrajine pokoj. Slovenský čitateľ tak možno lepšie pochopí, o čo na Ukrajine ide.

Dnes stoja proti sebe Rusko a NATO. Pod NATOm rozumiem najmä USA, Veľkú Britániu a severské štáty (Škandinávia, Pobaltie, Poľko). Zvyšná časť NATO sú krajiny, ktoré majú iba málo negatívne, resp. pozitívne vzťahy k Rusku. S pomocou USA sa akési prozápadné sily na Ukrajine dostali k moci prostredníctvom štátneho prevratu. Tieto sily chcú pripojiť Ukrajinu k EÚ, dokonca k NATO.

O čo tu ide? Prečo sa zrazu objavili tieto problémy? Prečo práve teraz?

O slovenskosti a neslovenskosti Bratislavy

Slonovinová Veža z Nekonečného príbehu. Centrálna pevnosť Ríše Fantázie.

O neslovenskosti Bratislavy

Bratislava je vážnym problémom Slovenska, ktorý spočíva v dvoch základných veciach – a to v jej excentrickosti (periferickosti) a neslovenskosti. V dôsledku jej zlej polohy dochádza k štiepeniu Slovenska na Bratislavu a zvyšok krajiny. Ľudovo povedané – všetko je v Bratislave, ale Bratislava je takmer mimo našej krajiny, takže je nám to k ničomu. Bratislava sa nám vzďaľuje hospodársky, kultúrne, jazykovo, mentálne, politicky, aj infraštruktúrne – teda prakticky vo všetkých dôležitých hľadiskách. Hovoriť by o tom mohli najmä chudáci Východniari, ktorých bratislavsko-periferická genocída donútila opustiť svoje domovy a presťahovať sa za lepším životom do nášho hlavného mesta. Avšak trpia aj Stredoslováci.