Prečo Sclabonia?

Komentáre

1. jozef hovorí:

   10/12/2011 o 15:35

   Dobrý deň Vážení priaznivci tejto stránky

   Nedá mi aby som sa nepousmial nad “objektivitou” stránky protobulgarians.com a neupozornil Vás na to čo je to za stránku ( verte mám ju do značnej miery, ako aj mnohé iné vrátane tejto “preštudovanú” ).
   Nejdem teraz do podrobností, to nech si každý vyhodnotí sám pre seba po jej prečítaní.
   Len uvediem jeden citát, ktorý ale hovorí a svedčí za “všetko”.
   cit. :
   ” Známý český slavista P. A. Šafařík poznamenává,…….

   Čo tu už dodať pokiaľ bude
   _______________
   Pavol Jozef Šafárik
   _______________

   ( Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha, teda všade je známy ako Pavol Jozef Šafárik – len po bulharsky je to P. A. Šafařík, žeby povestná “bulharská” konštanta ? )

   na tejto stránke známy ako český slavista, máte zaručenú len jednu jedinú istotu a to tú, že sa dozviete naozaj len a len ” objektívne ” skutočnosti o histórii Slovenov.

   Ospravedlňujem sa za spôsob štylizácie tohto príspevku, pretože toto je už smiech cez slzy.
2. jozef hovorí:

   02/12/2011 o 10:30

   Dobrý deň Vážení priaznivci tejto stránky

   Nedá mi aby som sa nepousmial nad “objektivitou” stránky protobulgarians.com a neupozornil Vás na to čo je to za stránku ( verte mám ju do značnej miery, ako aj mnohé iné vrátane tejto “preštudovanú” ).
   Nejdem teraz do podrobností, to nech si každý vyhodnotí sám pre seba po jej prečítaní.
   Len uvediem jeden citát, ktorý ale hovorí a svedčí za “všetko”.
   cit. :
   ” Známý český slavista P. A. Šafařík poznamenává,…….

   Čo tu už dodať pokiaľ bude
   _______________
   Pavol Jozef Šafárik
   _______________

   ( Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha, teda všade je známy ako Pavol Jozef Šafárik – len po bulharsky je to P. A. Šafařík, žeby povestná “bulharská” konštanta ? )

   na tejto stránke známy ako český slavista, máte zaručenú len jednu jedinú istotu a to tú, že sa dozviete naozaj len a len ” objektívne ” skutočnosti o histórii Slovenov.

   Ospravedlňujem sa za spôsob štylizácie tohto príspevku, pretože toto je už smiech cez slzy.
3. admin hovorí:

   30/11/2011 o 23:37

   Milan2, máte pravdu, stránka sa mala volať Sclavonia, ale z istých dôvodov sa nazýva Sclabonia. Myslím, že na názve až tak nezáleží.
4. Larry hovorí:

   28/11/2011 o 4:28

   AleZaležíNaTom!
   Odkazujem ľuďom ako je Nezáležínatom, „nepapajte“ závery západniarskych (hlavne nemeckých, anglických a amíckych) lingvistov „aj s navijakom“. Oni sú ovplyvnení znalosťou len a len svojho „zdegenerovaného“ jazyka. Nakoľko majú toľko veľa roboty s jeho obstojným zvládnutím, tak im nezostáva čas na zvládnutie iných jazykov.
   Napr. Angličania píšu tak, ako hovorili dakedy v cca 16. storočí. Dnes museli rozvinúť pre nás úplne „degenerovanú“ „pretekársku“ disciplínu spelovanie. Tak im treba, keď si nechali vnútiť výslovnosť podľa „dialektu“ panských a radobypanských vrstiev spoločnosti. Panskí pubertiaci a „zachladení“ pubertiaci z nedostatku inej práce začali jedny slabiky slov vyslovovať prehnane vokalizovano a iné zas ledabolo, aby dohnali čas stratený pri tých prevokalizovaných. (Podobný príklad z našich končín pre tých, čo sa v škole učili iný svetový jazyk: „pražský“ „vobejvák“ oproti spisovnému „obývák“, „tohlenc“ oproti „tohle“, či „moskovsky“ „p-dm-skóvskyje vičerá“ oproti napísanému podmoskovskyje večera. )
   Podobne „degenerovanú“ „panskú“ výslovnosť majú aj Francúzi, a práve panská normanská francúzština sa asi stala vzorom pre „panskú“ angličtinu.
   Naše slovanské jazyky/nárečia preto, že sú naše t. j. nevnútené tak, ako bola Gaelom, Britom vnútená anglosasčina, sú nedegenerované. Napriek „rodovej“ nárečovej diferencovanosti nestratili vzájomnú zrozumiteľnosť, aj keď ich teritórium používania je historicky najväčšie! Až na ruštinu sa nedbalá „panská“ výslovnosť do spisovných noriem nedostala. Angličtina dodnes nemá jednotnú spisovnú normu !!!
   No a tých zopár slov rovnako zvučiacich, ale s iným významom, môžeme kľudne zanedbať v porovnaní s tým, že Sasi nerozumejú Anglosasom , ba Sasi, Nemci si údajne majú problém porozumieť medzi niektorými nárečiami.
   A čo sa týka našej slovenčiny, tak o nej lingvisti, poklonkujúci západniarskym autoritám, napísali veľa nezmyslov. Napríklad, že pred 10. storočím sme g-kali, lebo to g-kanie je zakonzervované v maďarčine (viď Visegrád namiesto Vyšehrad). Nové interdisciplinárne poznatky hovoria, že g-kanie sem doniesli „prikúpivší“ sa Rutheni, ktorí prišli z juhoruských stepí a postupne sa stali Maďarmi, ako o tom svedčí doslovný preklad názvu ich krajiny Magyarország = magy-ar-orosz-ág = slov-an-rus-vetva!!!
   To, že iní Slovania pociťujú našu Slovenčinu ako archaickú, že „naše výrazy im prídu zastarané a pripomínajú im nárečia zo zabudnutých kútov ich krajiny“, korešponduje so zisteniami genetikov o nás Slovákoch ako najstaršom národe v Európe.
   A to, že takto vnímajú Slovenčinu títo, podľa ich voľby slov: „zabudnutý kút“, radobykozmopoliti, ja osobne beriem ako jej pochvalu, a nie ako pohanu, za ktorú to môžu považovať naši „poserkovia sa“ pred „bohorovnými“ drístami „s módou idúcich“ nevedkov = úzko špecializovaných, široko obmedzených radobyodborníkov, ktorých vypúšťajú súčasné „tržné“ univerzity (na ktorých veľmi mnohí študujú, len pre „glejt“, a nie pre vedomosti???).
   +1
5. orbi hovorí:

   07/06/2011 o 20:06

   Fúha, to som netušil, že Bulhari sú Slovania.
   Bulharsko vzniklo v druhej polovici 7. storočia keď územie dnešného severovýchodného Bulharska osídlili Prabulhari, etnická komunita tureckého pôvodu. Na čele stál Chán Asparuch. Slovanský jazyk prijali za svoj až neskôr
6. Metod hovorí:

   21/04/2011 o 22:32

   -„„Ak by naši predkovia hkali, tak by Maďari neprevzali od nich formy s G, ale s H. Nehovorili by GOMBA, ale HOMBA (huba), nehovorili by GALANTA, ale Halanta, Holenta. Ak by ste argumentovali tým, že Maďari nevedia vysloviť H a tak si ho nahradili písmenom G, tak vedzte, že s menom Horváth nemajú pri výslovnosti žiadny problém. Ešte začnite tvrdiť, že sme nemali nosovky a úplne ma dorazíte.““

   +Tu dačo autority (pre Vás) napísali, vy ste to spapala aj s navijakom a teraz chrlíte „oheň a síru“. Akosi mi pripomínate pani Zavackú, tá tiež spapala to, čo hlásajú iné autority (pre ňu) a výsledkom jej chrlenia „ohňa a síry“ je odstránenie nápisu „Kráľ Starých Slovákov“ z podstavca sochy Svätopluka.
   Rozdiel medzi Vami a ňou je iba v tom, že tie Vaše autority sú autoritami aj pre mňa. Ja však na rozdiel od Vás tieto autority nepapám aj s navijakom, t.j. som si vedomý toho, že oni objektívne nemohli mať tie poznatky, ktoré dnes môžeme mať my – napríklad genetické poznatky, či nové archeologické poznatky spod Uralu.

   -„„Tie Vaše znaky – nohy, hruď a podobne – to je čisté sci-fi. Čudujem sa Vám, že s takým niečím vôbec vyjdete medzi ľudí.““

   +Mne, ako aj technicky vzdelanému človeku, je jasné, že „včera“ tu bolo sci-fi, a „dnes“ v tom sci-fi žijeme!!! (A koľkí sa autorom science-fiction – tejto údajne podradnej literatúry, vysmievali, a kde títo smejkovia dnes sú???)
   Ja sa naopak čudujem Vám, že ste vo svojom dospelom veku vypustila slová „duchom“ podobné na vyjadrenie jednej mojej 17-ročnej žiačky, ktorá pri nakreslení mnou písmena N na tabuľu „zapílila“: „Aká noha, ja tam nijakú nohu nevidím.“

   -„„S tým G, ktoré sa má čítať ako Ž, je to zaujímavé vypichnutie:). Čiže Dra(g)hoslav sa mal v skutočnosti čítať ako Dražoslav? A keď v Cividalskom evanjeliári máme maná zapísané ako (doslova) dragoiud, nie je to dragovid, ale dražovid? A Gostidrago nie je Hostidrah, ale Žostidraž? A Zizemir nie je Židemír? Zelesclauua nie je Želeslava? Zillizio nie je Žilic? Tu zapisovali Ž ako Z a G, čudujte sa svete, ako G.
   Pokiaľ ja viem, písmenom g sa v stredoveku zapisovalo písmeno j, napr. „slougenzin marcha“, čo je slovjenčin marka.““

   +Vandalský kráľ v severnej Afrike GILAMIR vládol v rokoch 530-534 a slougenzin marcha bola o cca 400 rokov neskôr. A aj v dnešnom svete máme Genéve = Ženeva a Genova = Janov atď. všetko závisí od miesta a času!

   -„„No a k tomu Magyarországu sa nebudem ani vyjadrovať““.

   +Nemusíte. Radšej si zožente a prečítajte Bárczi Géza: Magyar szófejtő szótár, a tiež Fodor Ištván: A világ nyelvei, aby ste videla aký „hokej“ v interpretácii mena Magyar majú sami Maďari a to po cca 1000-ročnom „náramnom dumaní“, ako „vybrusliť“ z rodiny Slovanov.

   Ináč Vám prajem príjemné prežitie Sviatkov jari.
7. Metod hovorí:

   19/04/2011 o 22:00

   Ej bisťu!
   A že Vy nechcete byť vedkyňa? (Tuším, v takom zmysle ste sa na tomto blogu voľakedy vyjadrila.)
   Nuž, vážená kolegynka , keďže Vy ste neuviedla argumenty, ktoré Vás utvrdzujú v presvedčení, že starí Sloveni g-kali, tak ja vyrukujem prvý s mojimi argumentmi pre tvrdenie, že starí Sloveni
   h-kali.
   Za hlavný argument ja považujem už samotnú podobu písmena H, ktoré má na najstarších nápisoch podobu H + , t.j. ako orámované H alebo ako čínsky znak 日.
   Podľa mojej teórie o slovanskom/slovenskom pôvode latinského písma (viac viď na http://www.oversi.sk) som presvedčený, že v písmene H je „zašifrovaný“ prapôvodný obrázok Hrude, tak ako v písmene N je „zašifrovaný“ obrázok Nohy alebo v písmene L je „zašifrovaný“ obrázok Lakťa.
   Samotný tvar písmena G ukazuje, že do našej abecedy pribudlo neskôr, očividne je kombináciou písmena C a gréckej gamy.
   Ešte v stredovekej latine sa písmeno G používalo na zápis slovanskej hlásky Ž – viď tu na tomto blogu spomínaný vandalský kráľ ŽILAMIR, ktorí je na jeho minci zapísaný ako GILAMIR
   (v odbornej literatúre komolený ako Gelemer alebo Gelimer?????????????????????????)
   A k tomu Magyaror(o)szágu prečo „no comment“?
   Viete vôbec, že samotní maďarskí etymológovia si nevedia dať rady s výkladom ich mena a mena ich krajiny? Magy-ar odvodzujú od starotureckého „men-er“, čo je „hovoriaci človek“ a ten význam má aj slovo Slov-an!!! A so slovom „ország“ si už vôbec nevedia dať rady. Uvádzajú, že mohlo vzniknúť skomolením slova „uraság“, čo je „panstvo“. Ja i hovorím, že vzniklo skomolením slova „orosz“ (Rus) na „orsz“ a pridaním slova „ág“, čo je vetva aj odvetvie. Toto vysvetlenie však nedokážu akceptovať, tak ako nedokážu akceptovať výsledky genetických výskumov.
   A viete, že v jednej starej listine je Vajkov/Štefanov syn Imrich titulovaní ako kráľovič Rusínov?
   Prečo asi? No comment!
8. Metod hovorí:

   18/04/2011 o 20:05

   AleZaležíNaTom!
   Odkazujem ľuďom ako je Nezáležínatom, „nepapajte“ závery západniarskych (hlavne nemeckých, anglických a amíckych) lingvistov „aj s navijakom“. Oni sú ovplyvnení znalosťou len a len svojho „zdegenerovaného“ jazyka. Nakoľko majú toľko veľa roboty s jeho obstojným zvládnutím, tak im nezostáva čas na zvládnutie iných jazykov.
   Napr. Angličania píšu tak, ako hovorili dakedy v cca 16. storočí. Dnes museli rozvinúť pre nás úplne „degenerovanú“ „pretekársku“ disciplínu spelovanie. Tak im treba, keď si nechali vnútiť výslovnosť podľa „dialektu“ panských a radobypanských vrstiev spoločnosti. Panskí pubertiaci a „zachladení“ pubertiaci z nedostatku inej práce začali jedny slabiky slov vyslovovať prehnane vokalizovano a iné zas ledabolo, aby dohnali čas stratený pri tých prevokalizovaných. (Podobný príklad z našich končín pre tých, čo sa v škole učili iný svetový jazyk: „pražský“ „vobejvák“ oproti spisovnému „obývák“, „tohlenc“ oproti „tohle“, či „moskovsky“ „p-dm-skóvskyje vičerá“ oproti napísanému podmoskovskyje večera. )
   Podobne „degenerovanú“ „panskú“ výslovnosť majú aj Francúzi, a práve panská normanská francúzština sa asi stala vzorom pre „panskú“ angličtinu.
   Naše slovanské jazyky/nárečia preto, že sú naše t. j. nevnútené tak, ako bola Gaelom, Britom vnútená anglosasčina, sú nedegenerované. Napriek „rodovej“ nárečovej diferencovanosti nestratili vzájomnú zrozumiteľnosť, aj keď ich teritórium používania je historicky najväčšie! Až na ruštinu sa nedbalá „panská“ výslovnosť do spisovných noriem nedostala. Angličtina dodnes nemá jednotnú spisovnú normu !!!
   No a tých zopár slov rovnako zvučiacich, ale s iným významom, môžeme kľudne zanedbať v porovnaní s tým, že Sasi nerozumejú Anglosasom , ba Sasi, Nemci si údajne majú problém porozumieť medzi niektorými nárečiami.
   A čo sa týka našej slovenčiny, tak o nej lingvisti, poklonkujúci západniarskym autoritám, napísali veľa nezmyslov. Napríklad, že pred 10. storočím sme g-kali, lebo to g-kanie je zakonzervované v maďarčine (viď Visegrád namiesto Vyšehrad). Nové interdisciplinárne poznatky hovoria, že g-kanie sem doniesli „prikúpivší“ sa Rutheni, ktorí prišli z juhoruských stepí a postupne sa stali Maďarmi, ako o tom svedčí doslovný preklad názvu ich krajiny Magyarország = magy-ar-orosz-ág = slov-an-rus-vetva!!!
   To, že iní Slovania pociťujú našu Slovenčinu ako archaickú, že „naše výrazy im prídu zastarané a pripomínajú im nárečia zo zabudnutých kútov ich krajiny“, korešponduje so zisteniami genetikov o nás Slovákoch ako najstaršom národe v Európe.
   A to, že takto vnímajú Slovenčinu títo, podľa ich voľby slov: „zabudnutý kút“, radobykozmopoliti, ja osobne beriem ako jej pochvalu, a nie ako pohanu, za ktorú to môžu považovať naši „poserkovia sa“ pred „bohorovnými“ drístami „s módou idúcich“ nevedkov = úzko špecializovaných, široko obmedzených radobyodborníkov, ktorých vypúšťajú súčasné „tržné“ univerzity (na ktorých veľmi mnohí študujú, len pre „glejt“, a nie pre vedomosti???).
9. Nezalezinatom hovorí:

   15/04/2011 o 14:00

   Ja iba k tomu vyvoju jazyka. Vsetky jazyky degeneruju a degeneracia je opakom vyvoja pokial ide o jazyk. Existenciu staroslovenciny podla mna jasne dokazuju jazyky, ktore spominas (juhoslovanske, polske, ale aj cestina atd). Osobne sa poznam s velkou spustou chorvatov, poliakov, slovincov, cechov aj rusov. A cuduj sa svete, oni maju uplne rovnaky nazor na slovencinu ako my na ich jazyky. Nase vyrazy im pridu zastarale a pripominaju im narecia zo zabudnutych kutov ich krajiny a vice versa.

   Nas stary spolocny jazyk zdegeneroval, pretoze sme nemali media a interakcia medzi nami bola v akejsi putnickej rovine na velmi velkom uzemi. Par farmarov sa vybralo do sveta, stretli sa s dalsimi slovanmi, rozpravali sa, mali iny prizvuk, ine chapanie jazyka, ak nevedeli pisat, mali aj inu vyslovnost, no a mnohi neoplyvali vysokou inteligenciou a tak sa da lahko vysvetlit aj ukaz, kedy takmer rovnake slova maju iny vyznam. Napriklad slov. rodina, rus ródina, srb. robdina. Existuju aj vystiznejsie priklady podporujuce moju teoriu.
10. Metod hovorí:

    13/03/2011 o 19:39

    Kuta, chválim vás za to, že čítate odborné publikácie, lebo dnes to robí len málo kto.
    Len škoda, že ste ich neprečítal dosť na to, aby ste pochopil, že nie každá odborná publikácia je v skutočnosti odborná, aj keď ju napísal človek s titulom pred aj za menom.
    Veď sa len pozrite na to maďarské ugrofínstvo, ktoré sa zrútilo ako domček z kariet pod ťarchou genetických výskumov, a to ho „ospevovalo“ koľko študovaných hláv (ktoré sa asi pre zaneprázdnenosť každé ráno nestíhali pozrieť do zrkadla a položiť si otázku: Tak dopekla, kde mám tú nažltlú pokožku, keď ma v škole presviedčajú, že som príslušníkom žltobielej a nie bielej ľudskej rasy?).
    Naša „pasivita“ vyplýva z x-tisícročnej skúsenosti, že vždy sa tu po istom čase objaví dajaký prišelec s dajakou „bombastickou novinou“, ako nám pomôže mať sa lepšie než doteraz. Tak sem chodili napr. severania s výzvou: Poďte s nami vykradnúť Rím a budeme sa mať všetci lepšie. Do toho sa priplietli ešte aj Huni, Avari a nakoniec akýsi Turci, ktorí si dnes hovoria Maďari. A vždy sa to skončilo tým, že okradli nie len Rím, ale hlavne nás. Okradli nás aj o dejiny, a tí poslední nás stále okrádajú ešte aj o našich ľudí – viď prvý preukaz zahraničného Maďara si prebral pán TAKÁCS t.j. TKÁČ. a predpokladám, že tým kto prvý požiadal o maďarské občianstvo je pán Duray, syn presídlencov z Oravy?????????????????????
    Kto nám tu „dotrepal“ Maďarskú republiku rád t.j. sovietov, a dnes sa tvári kapitalistickejšie ako kapitalista, európskejšie ako Európan a belšie ako biely (viď nové maďarské atlasy).
    A znova poučný výlet do histórie.
    Keby sme bojovali, kedy by sme, ako civilizačne vyspelejší roľníci, siali a žali. Primitíva lovca-zberača, ktorý pokročil len k pastierstvu „umravníš“ rýchlo tak, že budeš bojovať, a teda zabíjať, alebo ho privítaš chlebom a soľou ako vítaného hosťa, potom ho strpíš, aby si zistil, či pochopil tvoju ponuku na mierové obojstranne výhodné spolunažívanie. Nuž, a keď sa tento „neumravní“, tak ho vyženieš
    v krajnom prípade aj „odprevadíš“ – viď Avarov a im podobných– oni tu už nie sú, a my tu stále sme.

    Tento národ zažil toľko „novôt“, že potrebuje čas na spamätanie sa z poslednej novoty, ktorá mu bola vnútená Západom cez naivitu rozmaznaných „nedospelých“ za účelom rozšírenia trhov, aby oddialil kapitalizmu permanentne hroziacu krízu (krízu zakotvenú v jeho podstate a tou podstatou je „glorifikácia“ malomeštiackej nenažratosti, ktorá historicky nahradila nenažratosť „urodzených pánov“- kuriozita: anglické „gentleman“ doslovne znamená „urodzený pán“ – nuž, aké to prevrátenie ľudských hodnôt v súčasnom svete a nie to ešte v minulosti, keď moc týchto „gentlemanov“ bola neobmedzená).
    Pre toto nežerieme novoty aj z navijakom. U nás platí: Dočkaj času, ako hus klasu!
    A čo sa týka toho sebauvedomenia: Kto nám po našom juhu už dve desaťročia vztyčuje primitívne totemy s turulmi?
    A ako je možné, že vy ktorý sa pasujete za hovorcu uvedomelých Slovákov na slovenskom juhu, čo nepotrebujú Svätoplukov a Cyrilov a Metodov, ste si zvolil za svoj „kryptonym“ maďarské slovo „kuťa“? To sa cítite tak podp.. ?
11. kuta hovorí:

    12/03/2011 o 20:08

    Uz som cital vela odbornych publikacii na rozne temy,ale tolko dezinformacii a bludov ako uverejnujete vy,som este nezazil.
    Kazdy narod ma svoje specificke crty povahy a nie kazdy jedinec daneho naroda musi mat tu danu crtu,ale slovaci su narodom s najnizsim stupnom sebauznania.
    Aj tie bludy co uverejnujete su dokazom,ako sa tento nedostatok snazite napravat.
    Spomeniem len poslednych povedzme 70 rokov.Pocas WW2 boli slovaci takmer rovnako rozdeleny,co sa tyka zaujatia stran v tomto konflikte.Pocas socializmu bolo fadne,ale prisiel rok ‘89 a zo vsetkych zainteresovanych narodov boli slovaci posledny ktory sa prejavily.
    Od vtedy tu mame vlady ktore sliapu na dostojnost bezneho obcana vsetkymi moznymi sposobmy{je ich vela ,nebudem sa rozpisovat} ale slovakom to nevadi.
    V skutocnosti im to vadi aj o tom vedia ,ale…..???? nijako to nedaju najavo.
    Nevyjdu do ulic aby dali najavo svoj hnev,hocakym sposobom.
    Nechaju po sebe slapat a velebia politikov ktory im daju zamienku.Tou zamienkou su madary.
    Tie vase skutocne pravdy a len pravdy,su uplne vyvratene v madarskych podobnych clankoch aj s podobnymi dodatkami od nezaiteresovanych stran.
    Mam pocit ze slovaci su tou nadradenou{arijskou}rasou europy.Aspon podla vasich clankov.
    Ked to naozaj bol taky ” great,, narod ako to ze natolko podlahol cudziemu vplyvu?
    Hoci ako bol ten vplyv silny?Vela slovakov nepotrebuje zvysovat svoje sebauznanie vasimi bludmi,su slovaci a a beru to ako samozrejmost aj bez toho aby potrebovali svatoplukov ci cyrilov a metodov v kazdom meste na juhu.
    Vase bludy potrebuju ty slovaci ktory ziju v tych castiach slovenska kde je velmi nizke sebauznanie.Ale ani tam nie vsetci,hoci vacsina.
12. Milan 2 hovorí:

    18/02/2011 o 18:30

    Áno, Sloveni žili vo východnom Rakúsku – ja som to ale vždy to isté tvrdil…. Husté osídlenie v oblasti medzi Viedńou, Devínom a Znojmom, nehovoriac už o oblasti pri rieke Morave, kde v dedinách okolo r.1918 ešte žili autochónne relikty Slovenov, Slovanov, Maravanov, Moravanov – či ako si poviete.
    Rakúski archeológovia o tom aj v TV vysielaní otvorene hovoria a aj píšu odborné publikácie.
    Slovenskej verejnosti tieto publikácie ale žiaľ ostávajú neznáme.
    Oceňujem rakúsky prístup k pravde a objektívnom hľadaní histórie tohoto územia.
    Koniec koncov niet tam ani čo klamať – kroniky obsadenie Ostarrichi Bavormi totiž veľmi dobre dokladovali ako sa tieto územia germanizovali.
    že Sloveni pôvodne žili po celom území dnešného Maďarska ja pokladám iba za vaše želanie.
    Aby som bol konkrétny, grécky kronikári k roku 600 popisujú, že v oblasti nad Sirmiom žili Avari, Sclavíni a Gepidi a z počtu zajatcov môžete si vytvoriť aj predstavu o približnom % zastúpení jednotlivých etník.
    Vinidov – Slovenov tam nespomínajú.
    Ja samozrejme poznám vaše presvedčenie, že Sclavín = Slovák, takže tu sa určite nezhodneme.
13. Milan 2 hovorí:

    18/02/2011 o 18:19

    Áno, Sloveni žili v Rakúsku – vždy som to aj hovril – husté osídlenie bolo v oblasti medzi Viedńou, Devínom a Znojmom žili Sloveni, nehovoriac o oblasti pri rieke Morave, kde ešte okolo r.1918 žili autochónne relikty Slovenov, Slovanov, Maravanov, Moravanov – ako si poviete.
    Rakúski archeológovia o tom aj v TV vysielaní hovoria a aj píšu odborné publikácie.
    Slovenskej verejnosti tieto publikácie ostávajú neznáme.
    Oceňujem rakúsky prístup k pravde a objektívnom hľadaní histórie tohoto územia.
    Koniec koncov niet tam ani čo klamať – kroniky kolonizáciu Ostarrichi totiž veľmi dobre dokladovali
    Ešte sa spýtam, kde kladiete hranice Maďarska – Vojvodina tiež niekedy ležala v Maďarsku, tak či ju do toho tiež rátať, alebo rátať iba dnešné hranice?
14. Metod hovorí:

    18/02/2011 o 13:12

    Milan 2,
    chválim ťa za tvoje načítané akademické historické vedomosti, len sa ešte musíš naučiť “čítať medzi riadkami” v textoch dnešných aj minulých historikov. Čítať “medzi ich riadkami” sa naučíš, keď si naštuduješ aspoň základy jazykovedy, hlavne interlingvistiky a popritom aspoň ešte jedem slovanský jazyk, najlepšie ruštinu, a samozrejme základy latinčiny a gréčtiny.
    Potom nebudeš tvrdiť, že chorvátčina je veľmi odlišná od slovinčiny. Ja som knihu Dr. Moodyho: Život po živote prvý raz čítal v r. 1981 v chorvátčine ako Život poslje života, a pritom som chorvátčinu nikdy neštudoval, stačila mi na to slovenčina a ruština.
    O tom kto žil v Karpatskej kotline pred “Maďarmi” si prečítaj dole môj príspevok zo 17.2.2011. Dúfam, že ma “nevypucuješ” za to, že etnonym OSERIANTES som preložil ako JAZERANI a nie OZERIANI. A teda som zastrel skutočnoť, že pri Balatone žili Rusi, ktorí podľa “akademikov” nosia švédske meno a teda sú Švédi?
    Toto uvádzam ako príklad “logiky akademických historikov”, ktorú si, tak sa mi zdá, pochytil – odpusť som učiteľ a mám profesionálnu deformáciu
15. Milan 2 hovorí:

    17/02/2011 o 23:58

    Ja hovorím, že Sloveni sú len jednou a dosť významnou z častí Vinidov.
    Niekedy boli zdá sa oveľa početnejší ako napríklad Boehami. Ale sa príliš roztiahli od Olomouca až po veneetiu.
    To bolo neskôr príčinou zmenšenia ich významu, lebo logistika medzi nimi prestala fungovať, boli ako presýpacie hodiny , oddelení horami a veľkými riekamy, tiež vklinenými bavormi, či Maďarmi a postupne boli kde sa dalo po čase asimilovaní. Tiež korigujem vaše dosť všeobecné tvrdenie že Sloveni obývali dnešné Maďarsko. Nie, podľa mňa obývali iba dnešné západné Maďarsko od Balatonu na západ vrátane Pilišských hôr.
    Oveľa väčší zvyšok dnešného Maďarska bol oblasťou bojovných Slávov, ktorý spoza Dunaja ako to dokazujú podrobné zápisy gréckych kronikárov sa vydali zaujať svoju novú vlasť. Toto zaujatie vlasti Sclavínmi = Slávmi, žije dnes predkami príslušníkov dnes južnoslovanskej jazykovej bolo oveľa rozsiaahlejšie a väčšie, ako neskoršie zaujatie vlasti Maďarmi .
    Ako záznamy dokazujú, obsadenie južnej vlasti Slávmi bolo aj veľmi surové s množstvom zajatcov odvádzaných do otroctva. Miestny Gréci a Romeri (latinsky hovoriaci obyvatelia Balkánu) boli postupne úplne z územia vytlačení, alebo zabití a dnes žijú už len posledné smutné zvyšky Rimanov v pobrežných mestách Istrie.
16. Metod hovorí:

    17/02/2011 o 1:27

    Chválim autorkino úsilie a tak isto aj úsilie tých, ktorý sa zapojili do diskusie.
    Mal som to šťastie, že som si všimol to, čo si ešte asi nik nevšimol a to tú skutočnosť, ktorú som nazval “Záhada tvaru latinských písmen” s podtitulom “Učili Slovania – Servi (Srbi) Rimanov písať?”
    a uverejnil som ju na http://www.oversi.sk po neúspešnom pokuse o uverejnenie v Historickej revue.
    Od onoho roku 1999 som si povšímal aj iné “akademikmi” prehliadané fakty.
    Napríklad, ak si človek prezerá staré mapy “z čias Ríma” tak, tam nájde v dnešnom Nemecku mesto Mogontia(-cum) po našom Mohuč, nemecky Mainz a hneď musí zapochybovať o dnešnom “vedeckom” výklade názvu Nemec, ako “ten, ktorý nie je nami”. Po zvážení všetkého, čo viem (aj genetiky) tak, meno Nemec znamená “ten, ktorý onemel – stratil našu reč”.
    Alebo Balaton tam nesie meno Pelso (Pleso) a vedľa je meno Pathisos (Potisie) a človek hneď vie, kto je tam domorodcom v časoch Ríma, hlavne ak sa volajú Oseriantes (Jazerani). Škoda, že dnešní maďarskí vedci sa neučia Slovenčinu, jazyk ich starých otcov, a potom hľadajú svojích predkov až v Číne – toť nedávno sa tam vybral jeden maďarský etnograf “na vohľady”, a iróniou je, že sa volá Kiszely ( Kyseľ z Pohronia)!!!
    Aj moje poznanie mi hovorí, že nárečia slovanského jazyka sa za stáročia zmenili len veľmi málo, pretože sa odovzdávajú z pokolenia na pokolenie v geneticky tom istom etniku, ktoré “inostranci” rôzne “poprezývali”
    Jazyk je pre mňa kľúčom k poznaniu pravdy o minulosti národov. A aj Maďarčina mi “prezradila” slovensko-slovanský pôvod starých i “mladých” Maďarov – viď Facebook: Maďari, pôvod.
    Ignorantstvo našich i inonárodných “akademikov” k očividným faktom, sa dá prekonať len tak, že sa my “amatéri” spojíme a zosilníme tým svoje hlasy na jeden mohutný hlas! Aj za tým účelom som založil občianske združenie OVERSI – Organizáciu pre verifikáciu systémových informácií.
17. marian2001 hovorí:

    05/02/2011 o 23:56

    Zdravím. Zaujímalo by ma odkiaľ čerpá autorka článku informácie o našej málo známej histórii, keďže bola vraj po celé generácie skreslovaná inými národmi? Sprístupnil sa snáď nejaký supertajný archív, v ktorom boli schované staré kroniky?
18. Milan 2 hovorí:

    04/02/2011 o 21:52

    Tak ak s tými Slovenmi a Slavmi nemám pravdu, tak objasnite čitateľom vy, prečo je slovenčina a slovinčina taká blízka a o pár kilometrov ďalej chorváčtina tak odlišná.
19. Milan2 hovorí:

    04/02/2011 o 16:35

    Milá Božena,
    ja neviem odkiaľ vyvodzujete, že idem niečo diktovať – som si prečítal čo som napísal a nenašiel som nič viac než suché konštatovania a logické zdôvodnenia. Mám dojem že emotívne čítate čo ja technicky a sucho píšem..
    Uvediem k premenovávaniu národov príklad : Z nášho pohľadu je Fríz len Nemcom, podobne ako bol z Ríma Vinid Slávom.
    Tiež nesúhlasím s vami, že Vinidi sú synonymom len pre Slovenov (teda pre nás).
    Označovali širšiu skupinu západných Slovanov (napr. Obodritov a iných…) čiže širokú západnú skupinu Slovanov (a ja ju stotožňujem so Slovanmi ktorí hovorili jazykmi zo západoslovanskej jazykovej oblasti s čím ako píšete sa nestotožňujete).
    Akceptujem to – ja som mal pôvodne tiež vaše názory, len som ich po štúdií originálnych prameňov musel zmeniť, lebo mi mnohé nesedelo.
    Čo máte pravdu je, že v kláštore Fulda (Fuldské anály) skutočne označovali texty Slovanov už ako Sclavos (čo je časový dôsledok vplyvu latiny a Ríma).
    Pozrite si ale staršie Bertiniánske anály – tie dôsledne západných Slovanov označujú iba ako Vinidi.
    Vyberám na potvrdenie môjej argumentácie:
    rok 853 : Bulhari spojac sa so Slovanmi (čiže Slávmi !!! od Drávy a teda nie Slovenmi )zaútočili proti kráľovi Germánie Ľudovítovi….a ako opozitum sa hneď o pár riadkov nižšie k roku 866 píše …ktorí pripravovali vzburu v marke (Ostarrichi) založenej proti Vinidom…
    A ešte staršia Fredegarova kronika:k roku 631 – a potom žil so svojimi mnoho rokov u Valluka, kniežaťa Vinidov
    rok 633 …Sasi sa zaviazali odporovať Vinitom a a strážiť v týchto oblastiach hranice Frankov (určite mi snáď uznáte že medzi Sasmi a Slovenmi boli ešte Bohemani a Srbi).
    Keď si za západoslovanov dosadíte Vinidov, tak text kroniky sa zrazu sprehľadňuje.
    Ja si myslím že to čo vy považujete iba za synonym nebolo synonymom, ale dôsledným rozlíšením 2 rôznych skupín Slovanov, súčastníci ich poznali a jasne slovne aj rozlišovali.
    Tým sa ale informačná hodnota kroník po takejto kriticko-porovnávacej analýze zväčšuje. Môžete ale trvať na nižšej vypovedacej hodnote krtoník a odmietať že kronikári tak plytvali na malom priestore synonymami, ale potom zároveň aj povedzte, že tarých Slovanov uniformujete (´= všetci mali rovnaké pomenovanie, reč, zvyky, odev , kultúru.)
    Keďže ale vtedy nemali TV, noviny, rozhlas, ktorý takúto uniformitu spôsobuje, pri vtedajšom akčnom rádiuse ľudí a pohybu okolo ich bydliska, vašu predstavu uniformných Slovanov pokladám za veľmi, veľmi nepravdepodobnú.
20. Milan 2 hovorí:

    04/02/2011 o 1:08

    No omyl preto, že nás mali označovať správne latinsky Sloveniae.
    Nevkladajte mi mimochodom to čo nepíšem – Nemci nás volali tak ako boli odjakživa zvyknutí =Vinidi
    a Rimania zas zo svojej geogr. polohy cez Jadranské more videli od 6. storočia len Slávov a zjednodušili si to = stotožnili nás s nimi= Sclavoniae. Keďže prazáklad (človek) bol rovnaký, tak sa to akosi akceptovalo, či zažilo – nebolo toho čo by protestoval.
    Ešte by som chcel vás upriamiť na to, že to isté čo sa stalo s premenovaním Sloven na Slovák v 14. stor. – však – čo inde správne kritizujete, zrazu úplne porovnateľný jav z 8. storočia už zrazu odmietate?
    Áno 2 x sme boli v histórií premenovaní.
    A ohradzujem sa, že si pletiem pojmy z dojmami – som ďalej ako iní – viem, že zatiaľ si to nik nevšimol, čo sa aj dosť čudujem.
21. Milan 2 hovorí:

    03/02/2011 o 18:47

    A ešte – áno, neskôr nazývali nás (Slovákov v 14. storočí) na Slovensku po latinsky Sclavonias – ale to bol podobný omyl ako Hungaria a Ungaria.
    Z Ríma videli južných Slávov a potom im každý Slovan bol Sláv.
    Nemci boli dôslednejší a volali nás Windisch.
    Nemecký kronikár napr. Rastislava označili ako Vinid Rastislao.
    treba trošku čítať aj tieto originálne kroniky a pýtať sa, prečo ho tak značili…
    A podobne už skôr aj o Samovi tak písali:. a množstvo ich bolo pobytých mečami Vinidov….
22. Milan 2 hovorí:

    03/02/2011 o 18:40

    Ale mám pravdu.Slavoni boli len našimi bratranci a hovorili aj iným, aj ked podobným jazykom.
    Chcem vás upriamiť na fenomén nárečí a ich tvrdošijné prežívanie – viď na Slovensku nemecká menšina.
    napriek 700 rokov hovoria doteraz svojimi dialektami odkiaľ došli – na Spiši sliezkymi dialektami, v Kremnici saskými a v Bratislave bavorskými. Tie sa tak líšia, že si ledva rozumejú.a mali šancu sa zjednotiť, však Jozef II zaviedol úradnú reč nemčinu v Uhorsku . V jazyku sa zachováva história podobne ako v DNA. Viď Slováci vo Vojvodine, či Rumunsku – 300 rokov mimo a stále hovoria akoby včera odišli od Veľkého Krtíša.A to nehovorím už o Sedmohradských Sasoch – tí hoci boli stáročia priamo pod správou Viedne, neprevzali viedenský dialekt
    Tá zotrvačnosť nárečí je tak veľká, že predstavy, že by sa reč menila len tak, je veľkým omylom.
    Ak prijmete túto vec ako fakt, tak si aj vy ,ako som aj ja musel zmeniť, zmeníte si aj svoj pohľad na históriu.
    Nemýlim sa, Slavónia – tam žil iný národ – iná skupina,aj ke´d nejaké premiešanie tam byť mohlo, určite boli odlišní od odinakadiaľ prídúcich a inah = slovensky hovoriacich Slovencov.
23. Milan 2 hovorí:

    03/02/2011 o 17:53

    Myslím, že sa zhodneme, že aj ke´d sme Slováci, tak sme Liptáci, Záhoráci, Zemplínčania – a každého spoznám aspoň ja, podľa prízvuku a reči odkiaľ je.
    Podobne to bolo aj pred 1500 rokmi – slovanské kmene na obrovskom pôvodnom území nemali rozličné označenia, ale sa skutočne aj jazykom už líšili – sa tiež delili podľa mi nárečíi – alebo to chcete spochybniť? Ak to spochybňujete, tak tvrdíte, že všetci praslovania od Baltu po Kijev hovorili úplne jednotne praspisovným jazykom a až potom došlo k deleniu?.
    Je ale známeže už v 6. storočí zaznamenali grécky kronikári , že sa Slovania delili – či sa vám to páči, alebo nie, vraj Slávi a Anti ako dve odlišné skupiny sa nemali radi a proti sebe pri dolnom Dunaji vážne bojovali.
    Na severe žili ďaľší Slovania – keďže ich Nemci nazývali Venti, Vinidi Windiš pokladám týchto logicky za predkov západných Slovanov a ich reč za predchodcu dnešných jazykov polštiny, češtiny….Písal som, že aj predkov Slovincov rátam do tejto skupiny.
    Ešte otázka – Slovania čo sa vydali k labe, do Čiech, Moravu a Slovensko podľa vás hovorili jednotným praspisovným jazykom, alebo jednotlivé kmene ako Obodriti, lemizy, Moravania mali dialekty?
    To som zvedavý, čo mi na to odpoviete, keď v Malackách a Trnave vzdialených 40 km sa hovorí naprosto odlišne
24. Milan 2 hovorí:

    03/02/2011 o 0:31

    Dobre,
    len sa nezhodneme na názve Sclabonia – písal som to už inde v diskusií – pri Brižinski spomeniki .
    Všimnite si základ slov Slovenia (Sloven)
    a Slavonia (Slav) je podľa mňa odlišný – v prapodstate odlišuje veľmi rozdielne 2 vetvy Slovanov.
    Západných a južných.
    Slovania v histórií mali 3 rozdielne označenia – Germáni zo západu západných Slovanov označovali Venden,
    Bizantínci poznali Slavínov -a ešte od nich východne žijúcich Antov.
    To ale korešponduje s dnešným rozdelením jazykových skupín na západné, južné a východné slovanské jazyky.
    Označenie Sclabonia je podľa mňa omyl, lebo použité označenie – patrí južným Slávom = Srbom, Bulharom, Macedóncom, Bosniakom – viď aj príznačné slovo JuhoSLÁVIA.

    Ako príklad uvediem meno štátu Slovenia hovorí, že v jadre je slovo Sloven – čiže museli byť logicky pôvodom západní Sloveni, Slovenky, číže západoslovania, kdežto v mene chorvátskej historickej oblasti Slavónia je skryté meno úplne odinakadiaľ pochádzajúce obyvateľstvo Slávov.Chcelo by to ale mapy a širšie vysvetľenia….
    Ale ak trošku aj sami porozmýšľate odkiaľ obsadzujúce obyvateľstvo pri ceste za teplom zo severu išlo a ako mohlo postupovať a odkiaľ šli, tak na to ale logicky prídete aj sami.A pozrite si aj rozšírenie archeologických kultúr v poľsku a západnej Ukrajine – sú tam 3 odlišné kultúrne skupiny… mne je to teda jasné.Žiadna jednotná praslovančina, ale už 3 oddelené dialekty ak nie už jazyky, ktoré sa potom ďalej delili….
25. lacooravec hovorí:

    27/09/2010 o 20:46

    Zaujímavý článok, najbližšie na dovolenku pôjdem do Slovinska, dlhujem si to, aj svojej manželke. Redakcii držím palce, dostávate sa už aj do SME-tiska, čiže sa dobre etablujete, žeriete im nervy…nevadí, vydržať! Hlavne, že mládež dovzdelávate. S pozdravom lacooravec.
26. Ján hovorí:

    25/09/2010 o 9:34

    Držím Vám vo vašej činnost palce, zaujali ste ma a spoznal som Vás len vďaka nášmu ,,Svätoplukovi”. Zároveň ďakujem za všetko čo ste urobili pre jeho záchranu!
    ostávam so srdečným pozdravom, veľa úspechov v ´daľšej činnosti!!
    Ján
27. milan hovorí:

    14/09/2010 o 20:14

    Nekaj o razvoju imena Slovenija v slovenskem jeziku:
    Something about name Slovenija through history in slovenian language:

    http://www.hervardi.com/pojem_slovenija.php

    pozdrav, Milan
28. milan hovorí:

    26/08/2010 o 20:15

    Malo literature o Sloveniji na vašem jeziku:

    Slovinci – naši bratia
    Vo vzdialenejšej cudzine si Slovensko zamieňajú zo Slovinskom. Žena sa u Slovákov tak ako u Slovincov nazýva Slovenka a prídavné meno slovenský je u oboch národov rovnaké, iba Slovinci ho píšu s mäkkým a krátkym i. Slovinsko je prevážne hornatá krajina, podstatnú časť histórie žil slovinský ľud v neslobode, približne od rovnakého času ako my užíva slobodu v samostatnom štáte. Je preto načase, aby sme sa oboznámili so svojimi bratmi, ktorí rozprávajú podobne ako Slováci.

    Slovinsko, podalpskú krajinu, oddeľujú od Rakúska Karavanky, s najvyšším vrchom Triglavom. Južnejšie sa vypínajú Julské Alpy a Savinské Alpy a ďalej na východ Pohorie. Na talianskych hraniciach je Slovinský kras s hrebeňmi Snežníka. Na juhovýchode, v tzv. Bielej krajine, je rovina. Za riekou Murou je nížina tzv. Prekmurie. Nížiny sú aj pri riekach Dráva a Mura, pri Vipave, prítoku Soče, ktorá sa vlieva do Terstského zálivu. Najväčšie jazerá Bled a Bohinj, jaskyne Postojná a Škocjanske jame v Krase, vrchy Kranjska Gora a Planica a prímorské letoviská Koper, Piran a Portorož, s najkrajšími plážami na Jadrane, sú vyhľadávanými strediskami turistov.

    Základom vyspelého priemyslu sa stalo prírodné bohatstvo krajiny, náleziská uránu, olova, zinku, hnedého uhlia ale aj zásoby energie a dreva. Je tu až 15 vodných elektrární. Hlavné mesto republiky Ľubľana je vybudované na mieste starovekej Emony. Má rozvitý najmä strojársky priemysel. V Maribore sa vyrábajú automobily, v Jeseniciach sú železiarne, v Kidriči hlinikáreň, v Kranji elektrotechnický priemysel a v Celji výroba šperkov. Priemysel je aj v prístavnom meste Koper a v Novom Meste.

    Slovinci majú so Slovákmi nielen podobnú hornatú krajinu, ale aj pohnutú históriu. Predchodcovia Slovincov sa sťahovali do východných alpských oblastí už v 6. storočí a osídlili územie až po Viedenský les. V prameňoch sa spomínajú najprv Korutánci, ktorí v spojení s naším Samom prispeli roku 622 – 623 k porážke Avarov. V období nástupu kresťanstva, feudalizmu i postupného ponemčovania sa spomínajú v Korutánsku – (Karantánii) slovanské kniežatá Chotimír, Pribislav, Semika, Strojmír a Vojimír, ktorý roku 795 pomáhal Frankom proti Avarom. Porážkou Avarov sa korutánski Slovinci dostali pod nadvládu Frankov.

    Predkovia Slovincov bývali aj v Dolnej Panónii, kde susedili s našimi starými Slovákmi. Mali tu v Blatnohrade za nášho Pribinu najprv na Frankoch závislé, potom za Koceľa slobodné kniežatstvo. To je kus našej spoločnej histórie. Po páde Dolnej Panónie sa v slovinských krajinách upevňoval v podobe kolonizácie a germanizácie franský vplyv. V boji feudálov sa územie Slovincov rozdrobilo na samostatné krajiny, Korutánsko, Štajersko, Kransko, Istriu a Goricu. Spoločný názov Slovinska, Korutánsko, zanikol.

    Za českého kráľa Otakara II., v rokoch 1270 – 1276 sa stali slovinské územia časťou českého kráľovstva. Zvyšujúci sa feudálny útlak najmä po tureckých vpádoch vyvolal v 15. a 16. storočí početné sedliacke vzbury. Najväčšia bola po spojení s Chorvátmi roku 1573.

    Reformácia u Slovincov umožnila vznik spisovného jazyka. Keď Napoleon zriadil v rokoch 1805 – 1813 Ilýrsku provinciu, slovinské územia sa dostali pod francúzsky vplyv a slovinčina sa zaviedla do škôl.

    Do začiatku 16. storočia patrilo územie Slovincov do troch štátov: Nemecka, Uhorska a Benátskej republiky, po víťazstve Habsburgovcov bolo až do roku 1918 rozdelené do Rakúska, Talianska a Uhorska.

    Národné obrodenie začiatkom 19. storočia bolo spojené s bojom za politické a národné práva. Rozvíja sa ilýrske hnutie za jednotu južných Slovanov, vzniká časopis Kranjska čbelica 1830 – 1834 a roku 1863 Matica slovinska.

    Koniec vojny priniesol Slovincom 29. októbra 1918 slobodu. Stali sa súčasťou parlamentnej monarchie Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Za kráľa Alexandra roku 1927 dostala názov Kraljevina Jugoslavija. Nový štát mal deväť bánovín, Slovinsko sa volalo Drava.

    Medzi dvoma vojnami boli v krajine politické aj hospodárske problémy. Šiesteho apríla 1941 Hitler napadol Juhosláviu a po jej porážke si územie Slovinska rozdelili Nemci, Taliani a Maďari. Silné partizánske hnutie vyvolalo roku 1941 masový odpor, ktorý vyvrcholil 29. novembra 1945 vyhlásením slobodnej federatívnej republiky Juhoslávie. Časť slovinského územia tzv. Benátska Slovenia, Rezia, Gorica a Terst, ostala v Taliansku, slovinská menšina ostala v Maďarsku.

    Slovinčina má osem oblastných nárečí, ktoré sa členia na 46 krajových dialektov. Základom spisovného jazyka sú centrálne dolenské a gorenské nárečia. Najstaršie prvky slovinského jazyka, tzv. Frizinské pamiatky, sú staroslovienske texty z 10. – 11. storočia. Spisovná slovinčina vznikla za reformácie. Prvú slovinskú knihu, Katechizmus, vydal roku 1550 Primož Trubar. Od neho sú aj žalmy, piesne a preklad Nového zákona. Celú Bibliu preložil roku 1584 Jurij Dalmatin. Autorom prvého slovinského slovníka (oklo roku 1580) a prvej gramatiky z roku 1584 je Adam Bohorič. Slovinčinu prijal do svojho slovníka roku 1592 aj Nemec H. Malgiser.

    Pri pozornejšom čítani môžeme písaný slovinský text porozumieť. Slovinčina používa latinku a fonetický pravopis, okrem predpôn, zachovávajú svoju podobu v každej pozícii: odrasti (odrásť) odpustiti (odpustiť), Litery y, x sa píšu iba v cudzích vlastných menách. Inak sa píše i: riba, hipnoza, a ks: praksa (prax). Na rozlíšenie významu sa zriedka označujú prízvuky: tók (prúd) – tok (púzdro), úren (rýchly) – űren (hodinový). Znaky ako náš dĺžeň a vokáň označujú dlhú prízvučnú slabiku, dĺžeň opačným smerom (tok) krátku prízvučnú slabiku. Na mieste nášho ch a cudzieho h sa píše h, s výslovnosťou blízkou ch: hiba (chyba), hotel. Spoluhláska j sa v spojeniach nj, lj, rj pred samohláskami vyslovuje: volja, knjiga, morje, na konci slov j zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku: konj (kôň), kralj ( kráľ).

    Väčšiu pozornosť treba venovať hovorenej podobe slovinčiny. So slovenčinou má rovnakú výslovnosť ”v” na konci slabiky: pravda (prauda), živ (žiu – živý). Obojperne sa vyslovuje medzi dvoma spoluhláskami: brez vpliva (bez upliva), na začiatku slova sa vyslovuje ako u: vlak (lak), včeraj (ujčeraj – včera). Aj spoluhláska ”l” sa často na konci slabík a slov vyslovuje ako obojperné u: videl (videu), solza (souza).

    Sú tu slová ako cvet (kvet), zvezda (hviezda), milo (mydlo), plel (plietol), veniti (vädnúť), ktoré zachovávajú starú zmenu skupín dl, tl. Vkladné l sa zachovalo v slovách kaplja (kvapka), zemlja a i. Ostalo tu aj pôvodné g: noga (noha), greh (hriech), šč: ščetka (štetka). So slovenčinou má slovinčina a iné južné slovanské jazyky rovnaké začiatočné ra- la– v slovách ako rasti (rásť), laket (lakeť), lani (vlani), ale na rozdiel od nej aj v slovách razum (rozum), ladja (loď) a pod. Aj slová s pôvodným –or, -ol, -er, -el medzi spoluhláskami v prvej slabike sa zasa prešmykli v oboch našich jazykoch na –ra, -la, -re –le: glava (hlava), mlad (mladý), drevo (strom), mleko (mlieko).

    Ťažšie zrozumiteľnou sa slovinčina stala striednicami za jery Tvrdý a mäkký jer sa zmenili rovnako, v dlhých prízvučných slabikách na a: danes (dnes), lahek (ľahký), v krátkych slabikách na e, ktoré sa vo výslovnosti redukuje na polosamohlásku, ako je bulharský tvrdý jer (?): ven (von), pesek (piesok).Pôvodné nosové o, sa zmenilo na o: zob ( zub), roka (ruka). Namiesto slabičného l je tu ol: volk (vlk), solza (slza). Typický je aj rotacizmus, zmena ž na r : moreš (môžeš). Zložité sú prízvukové pomery. Neprízvučné slabiky sú len krátke, prízvučné dlhé i krátke.

    Menné skloňovanie je blízke slovenskému. Rozlišujú sa však koncovky po tvrdých a mäkkých spoluhláskach: za mostom, pet rakov, ale z možem (s mužom), pet oračev (oráčov). Koncovky mäkkých vzorov sa preniesli aj na tvrdé vzory: lipe (ako ulice). Jednoslabičné slová majú v celom množnom čísle príponu -ov-: mostovi, mostovom, z mostovi (mosty…). Prídavné mená i zámená majú v genitíve jednotného čísla koncovku -ega: bogatega, tega. Zachoval sa duál (dvojné číslo): moža, mesti, lipi, ale množné je možje, mesta, lipe (muži, mestá, lipy). Používa sa infinitív: delati, kupovati, ale po slovesách pohybu aj tzv. supínum: grem spat ( idem spať). Vo funkcii našej predpony vy– je tu predpona iz-: izčistiti (vyčistiť), izbor (výber), izhod (východ). V slovnej zásobe sú typické prevzatia z nemčiny: ura (hodina), krompir (zemiak), taliančiny: fant (chlapec), miza (stôl), menej z maďarčiny: soba (izba), gazda.

    Najvýznamnejším slovinským romantickým básnikom je France Pešeren, v prekladoch známy aj v cudzine. Jeho poézia predstavuje syntézu antického, romanticko-renesančného a moderného ducha i slovinských individuálnych osobností. Je autorom zbierky Krst pri Savici (1836). Výber z jeho poézie vyšiel v slovenskom preklade s názvom Struny lásky. Tvorcom modernej realistickej prózy je Fran Levstik. Najpopulárnejšia je jeho poviedka Martin Krpan z Vrha, satira na viedenský dvor. Silný a dôvtipný sedliak Krpan prejaví vo Viedni svoju prevahu nad. pánmi. Autor chcel ukázať, že každý Slovinec je potrebný Viedni, ale Slovinci Rakúsko nepotrebujú. Do cudzích jazykov je často prekladaný Ivan Cankar, básnik, prozaik a dramatik. Je predstaviteľom novoromantickej slovinskej moderny a tvorí prechod od realizmu k naturalizmu i symbolizmu. V slovenčine v preklade Jozefa Ambruša vyšiel jeho román: Na závoze ( Na klancu), ktorým autor vzdal hold svojej matke. Z dramatických prác je najznámejšia hra Pokušenie vo Svätofloriánskej doline, satira na spoločenské pomery a sociálne krivdy. Najväčším slovinským modernistom je básnik Oton Župančič, autor ľúbostnej, reflexívnej, sociálnej a vlasteneckej poézie, priekopník boja proti starému svetu. Jeho básne s voľným veršom majú dokonalý rytmus.

    Na základoch realizmu a kresťanského idealizmu tvoril románopisec a dramatik France Finžgar. V najrozsiahlejšom diele, historickom románe Pod slobodným slnkom, zobrazil najstaršie dejiny južných Slovanov. Podnety z domácej tradície i súčasnej európskej literatúry rozvíjal psychologický realista France Bevk, autor básní, historických i súčasných poviedok a románov, čŕt, drám i literatúry pre mládež. U nás vyšiel jeho najznámejší román Kaplán Martin Čedermac. Hrdinom je benátsko-slovinský kňaz, ktorý bojuje za rodný jazyk a národné práva. U nás preložený román Víchrica čerpá z prostredia prímorskej rybárskej osady.

    Najcennejšia básnická osobnosť je predčasne zosnulý Srečko Kosovel (1904–1926), básnik Krasu, revolúcie a smrti. Písal vlastenecké, ľúbostné a sociálne i revolučné verše. Najznámejším dramatikom po Cankarovi sa stal Bratko Kreft. Písal aj romány.

    Z prozaikov zaujal našich prekladateľov Prežihov Voranc, vlastným menom Lovro Kuhar, väzeň koncentračných táborov, ktorý spracoval vojenskú a dedinskú problematiku. U nás vyšiel v preklade Melichara Václava dedinský román Jamnica. Sociálnu problematiku, protifašistický odboj a osobné represálie zobrazil vo svojom prozaickom diele Ciril Kosmač. Psychologická hĺbka, vybrúsený jazyk, to sú znaky jeho próz. Víťazoslav Hečko vydal jeho román Jarný deň. Preložil aj diela Antona Ingoliča Smäd (Vinski vrh), román z prostredia štajerskej vinohradníckej dediny a študentský román Gymnazisti. Z mladších autorov sa u nás aj inde prekladá próza modernistu Andreja Hienga. V románe Les a bralo v preklade M. Václava z roku 1992 z prostredia umelcov prejavil zmysel pre kompozíciu a psychologickú analýzu, až grotesknosť. V súčasnosti sú u nás známi z jednotlivých prekladov aj najmä mladší slovinskí básnici.

    Propagátorom slovinskej literatúry a jej prekladateľom bol najmä Víťazoslav Hečko, ktorý vydal aj slovinskú gramatiku. ”Veľvyslancom” slovenskej kultúry v Slovinsku sa stal Viktor Smolek. Obaja viedli lektoráty našich jazykov pri univerzitách v hlavných mestách.

    Slovinci majú aj bohatú ľudovú kultúru, zvyky, piesne, kroje (najmä v Štajersku) Tradíciu sedliackej svadby (Kmečka ohcet) udržiavali v Ľubľane.

    V súčasnosti sú priaznivé podmienky a veľké možnosti na to, aby sme lepšie poznali kraj, ľud a kultúru Slovincov, národa menom i osudmi nám veľmi blízkeho, a aby sme prehĺbili naše vzájomné styky.

    Konštantín Palkovič
29. milan hovorí:

    14/08/2010 o 21:54

    Nekaj o genetskih raziskavah slovencev dobite na tej strani:
    http://www.korenine.si/zborniki/zbornik02/skulj02.htm
    Vidi se velika sorodnost genov med slovenci in slovaki.
    V slovaški jezik lahko prevedete preko Googla:
    http://translate.google.si/?hl=sl&tab=wT#sl|sk|
    pozdrav, Milan
30. milanxyz hovorí:

    04/08/2010 o 20:36

    Milan zo Slovenije
    no to je veľmi milé, aj ja som toho názoru, že Vy, aj my sme potomkami toho veľkého národa Slovenov, čo len príchod turko-tatárskych kmeňov z východu i tlak Germánov zo západu rozdelil, a spôsobil, že náš materinský jazyk – slovenčina sa vyvíjala rozdielne. Ja sa divím, že náš historický i jazykový ústav Slovenskej akadémie vied sa doteraz bližšie nezaoberal našou spoločnou históriou, ako aj našou spoločnou staro-slovenčinou.
    Dúfajme, že sa to v budúcnosti zlepší a naše národy znovu zbližia.
31. mino hovorí:

    01/08/2010 o 12:53

    Super, žiaľ podobne Maďari sú geneticky prevažne Slovania hovoriaci neslovanskou zlátaninou jazykov s množstvom slovanských slov a používajúci slovanské zemepisné označenia, detto prevzali turecké-ale menej.
32. milan hovorí:

    11/05/2010 o 5:48

    Odlično.Jaz sem Slovenec, pripadnik Slovenskega naroda. To je iz bivše severne Jugoslovanske republike. Mi smo najzahodnejši Slovani. Slovenija in Slovaška so bile v preteklosti povezane, nato so se vrinili med nas Nemci in tako je nastal Avstrijski narod. Avstrijci so Slovani, kateri govorijo Nemško. Fantastično je, da po stoletjih razdelitve Slovenskega naroda še vedno lahko razumemo jezik in smo v principu isti narod.
    Vse vaše prispevke bom z užitkom bral.
    Pozdrav iz Slovenije, Milan
33. mojmír hovorí:

    03/04/2010 o 14:29

    shaggy.
    Nesúhlasím s tebou. Ak nevieš napísať niečo v zaujme Slovenska a jeho povznesenia, tak radšej nepíš nič.
34. shaggy hovorí:

    11/01/2010 o 22:05

    Ach jaj, ďalší, ktorý obhajuje zachovanie čistoty jazyka a bráni sa prirodzenému vývoju.
    Uvedomuješ si, že slovenčinu akú poznáme, by sme vôbec nemali používať, pretože to nie je náš prastarý jazyk? Tak sa vráťme k staroslovienčine, ktorá je dosť odlišná od slovenčiny (niektorým bude skôr pripomínať juhoslovanské alebo poľské jazyky). Vráťme sa k cyrilike, to je predsa naše prapôvodné písmo. Všetci predsa vieme, koľko rôznych názorov bolo pri vytváraní nového slovenského jazyka.
    Tak teda ukáž, že si stojíš za svojim – bojuj proti prirodzenému vývoju jazyka (prijímanie anglických slov) a začni používať staroslovienčinu, ktorá nemá s tou zdegenerovanou slovenčinou plnou nemeckých, latinských a iných slov nič spoločné.
35. svato hovorí:

    03/01/2010 o 22:10

    preco by som mal zadarmo rozdavat svoj rozum ked su v parlamente dobre platení ludia, ktorých – niektorých spozná obcan len raz za 4 roky aj to pred volbami z kandidatky? Za co ich teda platit ked treba rozmyslat za nich???
36. Anaerih hovorí:

    17/12/2009 o 12:21

    mno, je to dobry napad. Drzim palce, nech sa naplni prehladnym, hoci roznorodym obsahom…
    Prispejem tiez, ked mi zvysi kus casu….

Povedzte svoj názor

Povedzte nám, čo si myslíte...
a ak chcete zobraziť vašu fotografiu s vašim komentárom, použite gravatar!

Kliknite sem pre zrušenie odpovede.

Meno (povinné)

Email (nebude zverejnený) (povinné)

Webstránka

Opíšte kontrolný kód *