Prečo Sclabonia?

Sclabonia (Σκλαβηνία)… Dávno zabudnutá. Sclabonia je názov Slovenska po latinsky (grécky).

Našou snahou je priniesť ju späť. Postaviť ju z jej popola. Zem našich predkov. Zem našich potomkov. Skutočné Slovensko! Alternatívne Slovensko! Lepšie Slovensko! Pre každého, kto sa cíti byť Slovenom.

Aby v Karpatskej kotline znova víril slovenský duch!

Táto stránka pôvodne vznikla pre pani Blaženu Ovsenú a jej potrebu zdieľať svoj pohľad na slovenskú históriu. V prípade zaujímavých článkov iných autorov je možné zvážiť aj publikovanie na sclabonii – treba sa však ozvať. Je ale na prevádzkovateľovi portálu, či sa rozhodne nejaký článok uverejniť, alebo nie. Technické otázky smerujte na Admina, pretože p. Ovsená je technický antitalent.

Táto stránka je o láske k Slovensku a slovenstvu. Táto stránka nie je namierená proti žiadnemu národu, ani etniku, ani menšine. Akékoľvek prejavy nenávisti k iným národom, etnikám, alebo menšinám, alebo ich ponižovanie nebude na tejto stránke tolerované!

Dejiny

Omyly. Neustále si uvedomujeme fakt, že súčasná interpretácia slovenskej histórie nezodpovedá v mnohých ohľadoch pravde. Ako to? Jednoducho.

Na úvod príklad. Naši historici kladú príchod Slovanov na naše územie do 6. storočia a jazyk našich predkov nazývajú staroslovienčinou.

Hneď niekoľko chýb v jednej vete. V skutočnosti Sloveni prišli na naše územie dávno pred 6. storočím a rozprávali po slovenskyslovenčinou, alebo keď už chceme zvýrazniť, že išlo o jazyk odlišný od dnešného, tak staroslovenčinou.

Ako to, že došlo k toľkým chybám? Jednoducho. Slovanovstarolovienčinu vymysleli českí historici, od ktorých sme vďaka pragocentrizmu tieto novotvary prebrali.  6. storočie vymysleli zase nemeckí historici. Slovákmi sa nazývame až od štrnásteho storočia vplyvom biblickej češtiny — tak, ako sa v češtine Moravan zmenil na Moraváka, Poľan na Poliaka, Pražan na Pražáka alebo Brňan na Brňáka, tak sa aj Sloven/Slovan zmenil na Slováka. A my sme to prebrali.

Prečo došlo k tomuto omylu zo strany zahraničných historikov? Jednoducho. Ich snahou bolo potlačiť význam Slovenov a ich potomkov „Slovákov“ k svojmu prospechu, čiže v náš neprospech. Kedysi sa totiž v Európe udiala jedna obrovská genocída na slovenskom národe a my, preživší Slováci, sme dodnes dôkazom toho hrozného zločinu, ktorý sa okolité národy snažia pokrútenými dejinami zakamuflovať.

Prečo sme toľko chýb sami prebrali ako takí ťuťkovia? Jednoducho. Históriu píšu víťazi a my sme boli v pozícii porazených. Našu históriu písali naši ľudia bez odvahy a hrdosti, alebo bez schopností, ktorí si písaním skutočnej histórie nechceli rozhnevať svojich chlebodarcov, alebo chlebodarcov ich chlebodarcov. A nemusíme ani písať v minulom čase. Deje sa to ešte aj dnes. Profesionálni historici, ktorí vyštudovali za štátne peniaze, získali svoje tituly ako odmenu za memorovanie minulých neprávd. Preto nemôžme očakávať, že z ich strany zaveje svieži vietor a znegujú to, čo ich stálo toľko úsilia.

Históriu ale píšu víťazi. Po dlhej dobe máme vlastný štát, sme vížazmi, a je iba na nás, ako si históriu napíšeme. Keď nami platení historici nekonajú dostatočne v našom záujme, chytáme sa iniciatívy my, občania,  pretože naša história, hoci je nepoznaná, zväčša vymazaná, prekrútená a zatlačená, je v skutočnosti úžasná, je veľkolepá a máme byť na čo hrdí. Nikto ju za nás nepovie. Je iba na nás, aby sme ju vyslovili tak, ako ju vyslovili inde.

Otázky na zamyslenie:

  1. Prečo Slovensko, Slovinsko, Slavónia, Sclavonia a Sclabonia?
  2. Ako skončila Veľká Morava?
  3. Bola Veľká Morava v skutočnosti Veľkou Moravou, alebo Slovenskou Zemou?
  4. Ako vzniklo Uhorsko?
  5. Milovali, či nenávideli Sloveni Sv. Štefana?

Definície. Aby sme sa vedeli vyjadrovať bez omylov, musíme predefinovať chybné názvy správnymi.

  • Slovania – všeobecný názov pre všetky slovanské národy, to jest Slováci, Poliaci, Česi, Rusi, Srbi, Bulhari, atď.
  • Sloveni – my, chybne nazývaní aj Slováci; taktiež naši predkovia v najširšom zmysle slova chybne nazývaní aj Slovieni

Kultúra

Kultúra. Je známe, že miešanie génov v Európe a vo svete je také obrovské, že dnes už nemožno hovoriť o nejakej čistej rase.  Preto hovoriť o génoch ako o spojive národa nemá asi zmysel. Malo to zmysel v rodovom a kmeňovom zriadení, no súčasným spojivom národa je spoločná kultúra a jazyk. Skutočné a zdravé vlastenectvo sa teda opiera najmä o lásku ku kultúre a jazyku. Preto sa pokusíme prezentovať na tejto stránke našu kultúru a ukázať sebe aj druhým, že na Slovensku môžme byť hrdí nielen na „bohom“ vytvorené divy -veľhory a malebné vodopády, ale aj na diela vytvorené nami, slovenskými ľuďmi.

Jazyk. Náš jazyk sa anglikanizuje a mizne a my si ani neuvedomujeme, ako strašne. Predháňame sa v tom, kto vie zamiešať viac anglických slovíčok do slovenčiny. Angličtina je dnes proste cool! Chceme sa ukázať, predviesť, že už aj my vieme povedať „cool“, „to je in“, „četovať na fejsbuku“, „happy birthday“ alebo „naloudovať databázu a sa konektnúť na server a prebútovať ho“. Prečo nepovieme „výborne“, „dnes to letí“, „písať si v tvárovom zozname“, „živijó“, alebo „naplniť tabuľky a sa pripojiť na hlavný počítač a ho pretopánkovať:)“? Deje sa niečo, čo nevieme zastaviť. Valí sa to ako lavína a my to len nemo sledujeme. Pohlcuje nás to, oplieskava hore-dole, a my sme vôbec radi, že zatiaľ prežívame. Preto sa budeme zaoberať myšlienkou, ako tento proces zvrátiť, prípadne ako zjednotiť slovanské jazyky a či to vôbec má zmysel.

Vízia

Vízia. Žijeme, ale prečo? Víziu, ktorú sme mali v „zlom“ minulom režime, to jest budovať komunizmus, sme zavrhli, hoci sama o sebe bola tou najvznešenejšou zo všetkých existujúcich vízií v histórii sveta. Nám to ale nestačilo a tak teraz žijeme v hyenizme. K životu nám treba viac než len práca od svitu do mrku. Čo od neho chceme? Čo chceme od slovenského života? Čo chceme od Slovenska? Kde ho chceme mať o 50, alebo 500 rokov? Čo by si želali Rastislav so Svätoplukom v dnešnej dobe? Čo si želáme my? Vyslovme to!

34 Responses to Prečo Sclabonia?

  1. dharaj píše:

    Rozdielnosť nárečia je aj medzi dvoma dolinami. Tu neide o rozdielne slova ale
    ich melódiu. Na Myjave to znie inak na zahóri inak. Miestne názvy na východe sa
    nájdu aj na západe Slovenska.Môže čítať v hoci akom nárečí a všetko rozumiem.
    Tak ako češtine. Samozrejme nemožno rozumieť nemeckým mantrakom. To nie je
    slovenske nárečie. Alebo krpoštine to je tajná reč esperanto. Vymyslená.

  2. Hac píše:

    Hac. Ani ten najmenší vtáčik, ktorý sa medzi každym zrnkom pozrie dvakrát dookola či na neho nejde jastrab, sa sám o sebe nezavrie do tesnej klietky. Zato človek so vzdelaním (??? Aspoň čítať a písať vie!!!) je schopný prehlásiť tú najtesnejšiu a najkrutejšiu klietku na ľudí akú svet kedy vymyslel a poznal — komunizmus – za „Viziu …[ktorá] sama o sebe bola tou najvznešenejšou zo všetkých existujúcich vízií v histórii sveta.” Prečo sa ľudia vôbec učia čítať a písať, keď ten dar tak prznia?

  3. martinn1983 píše:

    Mudr. Rudolf MAXA odsúdený na 16 rokov ako retribučný väzeň, stomatológ z Paríža, priateľ majora Štefla – francúzskeho dôstojníka a zakladateľa roty Nazdar rozprával v Kartúzoch (mesto v Poľsku):

    Nepohodlný bol generál Dr. Štefánik hlavne preto, že pred odletom na ruský front k našim legionárom požadoval na schôdzi zvolanej majorom Šteflom do Švajčiarska, za prítomnosti ďalších predstaviteľov nášho oslobodenia od pána dr. Beneša vysvetlenie, kam šla väčšina zbierky amerických Čechov a Slovákov, ktorí zbierali prostriedky v rámci financovania zahraničného odboja. TGM zveril tento obnos Benešovi, ktorý zaručil prevzatie svojím podpisom. Keď však Beneš nebol ochotný podať vysvetlenie, generál Dr. Štefánik zbledol rozčúlením a naliehal, aby podal vysvetlenie, kam tie peniaze šli a ako boli použité. Beneš sa začervenal v tvári a všelijako sa vykrúcal.

    Iba major Štefl zachoval pokoj a hladil si svoje fúzy. Vytiahol z aktovky denník „Petit Parisen“ a prečítal článok, že Dr. Beneš, známy ako „roi de roulette“ (kráľ rulety) prehral v Monte Carle nesmierne sumy peňazí. Článok bo zakončený otázkou, odkiaľ tie peniaze mal. „To je provokácia,“ zareval Beneš, „niekto mňa chce kompromitovať manipulovanou lžou“. Generál Štefánik, ktorý sa medzitým upokojil, povedal: „Sme v cudzej krajine, tu sa hádať nebudeme. Vyjasníme si to pred národným súdom za prítomnosti prezidenta Masaryka, ako a kto pre našu krajinu pracoval a s tými darmi na oslobodenie hospodáril.“

    viac sa dočítate : ČERNÁ KNIHA MINULOSTI, ktorá však vyšla len v Nemecku.

  4. martinn1983 píše:

    p.Hmmm

    prvých 11 stránok tejto práce Vám to ozrejmí..http://www.z7h.sk/source/Slava_Slavnych_Slavov_v013.pdf

    a k p.Ďuricovi-pôsobil hlavne v zahraniči(za totality) bol katolík,založil alebo je spoluzakladateľom nejakých katolíckych organizácií,zdá že aj Mečiarov kamarát,možno aj národovec-to hovorí za všetko,prečo nemal rád čechoslovakystov=komunistov(vtej dobe),tak ako písala p.Ovsená..

  5. Blažena Ovsená píše:

    Hmm, s tými Čechoslovakistami je to ťažká otázka. Vieme, čo si pod tým máme predstaviť – sú to ľudia, ktorí uznávali jeden československý národ (skryto myslený český národ). Druhý význam slova Čechoslovakista je ten človek, ktorý chce späť Československo s hlavným mestom Praha. Napríklad Masaryk bol Čechoslovakista podľa prvého významu. Je to niečo podobné ako nám dnes hovoria v EÚ, že nie sme už Slováci, Česi, Maďari, ale Európania (skryto myslené Nemec). To isté sme mali v Uhorsku, nebolo Slovákov, Nemcov, boli len Uhri. Treba si uvedomiť, prečo vznikli Čechoslovakisti. Ten dôvod je ten, že argument čechoslovakizmu (jedného československého národa) sa použil ako obhajoba novovznikajúceho štátu Československa počas Trianonskej konferencie. Keby nebolo tohoto argumentu, nebolo by československého národa, a teda by nebolo treba Československo. Bola to malá lož na legitimizovanie československej štátnosti. Samozrejme, že túto lož nešlo deň po vzniku Československa negovať. Politické štruktúry sa museli aspoň formálne tváriť, že sme jeden československý národ a podľa toho museli aj vládnuť. A keď už vládli, tak sa vplyvom pragocentrizmu presadilo učenie najmä českej histórie (lebo Slováci 1, neboli v Prahe v takom zastúpení, aby mohli mať vplyv na veci, 2, Slováci mali 1000 ročné manželstvo v Maďarmi v pozícii akéhosi obraného vlastníka, podnájomníka vo vlastnom dome). Podobne sa to prejavovalo v ekonomickej oblasti. Dnes nemáme diktát Prahy, ale Bruselu. V Bruseli rozdeľujú peniaze a my ich musíme poslúchať, lebo ináč nám peniaze nedajú. Dajú nám peniaze len na tie aktivity, ktoré sa páčia im, nie nám. To isté sa dialo v Československu. Ako šli roky ďalej, myšlienka čechoslovakizmu sa oslabovala. Slováci posilňovali svoje národné záujmy. Ja sama si pamätám, ako som sa na základnej škole musela učiť históriu českých kráľov, Veľká Morava sa preletela iba v krátkosti, no aj vtedy sa o Slovákoch vôbec nehovorilo, lebo boli iba akýsi Moravania. Samozrejme, že pre československý režim bolo výhodnejšie učiť Slovákov o českých kráľoch ako o uhorských, alebo o moravských, alebo o slovenských. Pointa bola vo vystavaní historickej teórie, v ktorej Slováci nemali vlastných kráľov a teda ani štátnosť. Prečo to bolo potrebné spraviť? Lebo v opačnom prípade by sa Slováci mohli vrátiť k svojej pôvodnej korune, k svojej pôvodnej štátnosti, a to nechceli ani na Západe, ani v Česku. Verím, že určite boli sprvoti snahy o naozajstné asimilovanie Slovákov, o vytvorenie jedného československého/českého národa. To sa ukázalo ako neudržateľné a neuskutočniteľné. Potom sa od toho upúšťalo. Česi Slovákom v mnohom pomohli, rovnako tak aj Slováci v mnohom pomohli Čechom (Šafárik, Štefánik, …). Česi rovnako v mnohom Slovákom ublížili, rovnako tak aj Slováci v mnohom ublížili Čechom (napr. počas Slovenského štátu, …).

    Výraz „špinaví Čechoslovakisti“ môže použiť iba zaujatý človek. Človek, ktorý hľadá objektívnu pravdu, snaží sa pochopiť konanie skupín z rôznych pohľadov. Také skúmanie sa robí bez citového zainteresovania. P. Ďurica má na mysli Čechoslovakistu, ktorý bol pôvodom Slovák, ktorý zrejme „zradil“ slovenské záujmy a pridal sa na stranu československých záujmov a preto bol asi špinavý. Knižku od p. Ďuricu som nečítala, takže ani k nej sa neviem vyjadriť.

    Čo sa týka téz, že Morava bola počeštená, k tomu sa prikláňam aj ja. Veď predsa donedávna existovalo Slovácke nárečie na Morave, ktoré sa líšilo od češtiny. Rovnako tak razím teóriu, že Morava bola Slovensko. Ono to bolo vlastne naopak. Naše západné Slovensko bola Morava, a celá Karpatská kotlina (minimálne jej západná časť) bola zase Slovenská zem. Takže naše Slovensko bolo v istom zmysle v istej dobe Morava a tiež v istom zmysle a v istej dobe Slovenská zem.

    K tým faulom Slovákov voči Čechom… Vyháňanie českej inteligencie zo Slovenského štátu (bol to faul?, alebo obrana pred počeštením?). Svätopluk si podmanil Čechov, čím ich vymanil z područia Bavorov (bol to slovenský faul, keďže Česi sa sťažovali, že musia Slovákom platiť vyššie poplatky ako Nemcom? alebo to bola záchrana Čechov pred ponemčením?) Odtrhnutie Slovenska z ČSR (bol to faul? alebo snaha o svojbytnosť?)

  6. Hmmm píše:

    Jako člověk zvyklý na Slováky ze školy a ze zaměstnání a považující je za nejbližší národ kulturně i politicky jsem byl trochu zaskočen, když jsem si dnes přečetl (prolistoval) Dějiny Slovenska a Slovákov od Milan S. Ďurici. Našel jsem si na internetu i video z jeho přednášky (např. http://www.youtube.com/watch?v=C4qSsi35tcc ) – výrazy jako špinaví čechoslovakisti, teze o tom, že Morava byla Slovensko a že tam došlo k počeštění obyvatel a další množství uváděných záměrných útoků různého charakteru Čechů a Čechoslovakistů vůči Slovenskému národu. Tak jsem pátral dál a našel tuto stránku. Tady se sice vymezujete i vůči katolicismu, ale jinak mi to přijde obsahově podobné. Pletu se ? Co si myslíte o knížce od M. Ďuricu? Dovolte mi ještě dotaz, považujete (asi paní Blaženo) Vaše názory na historii za většinové (ve své podstatě) názory Slováků ? A ještě by mě zajímalo, jestli v tom souboji Čechoslováků a Slováků vidíte v historii i nějaké fauly opačným směrem, tedy směrem od Slováků k Čechoslovakistům, případně Čechům? Díky za odpověď.

  7. Silvestre Manetti píše:

    Najprv si povedzme jednu z najvacsich pravd nasho sveta. Zijeme v kozmickych cykloch,ako aj Galaktickych vekoch,vo velkom Kozmickom roku a jeho podvekoch Slnka. Nas maly solarny rok o 365.2422 dnoch ma 4 sezony,ako ma aj Velky kozmicky rok,ktory mayovia rozdelili do 5 vekov,kde poslednym je tzv. ‘kratky hlineny vek’ ked vsetko ide nazad do hliny. Indovia ho delili na Sata-Krita yuga,Treta, Dvapara a kali-yuga. Stari Greci a biblia ho delia na Zlaty,Strieborny,Bronzovy,Zelezny a kratky Hlineny vek Hrnciara(Vodnara) ktory prerobi svet na jeho Hrnciarskom kruhu-kolese…Je merany od prechodu-prebrodenia sa nasho potentneho Slnka-hviezdy a boha cez kozmicku rieku,Mliecnu Drahu…V oblasti Ciernej diery,ktoru pravidelne krizuje na jeho puti okolo Centra nasej galaxie je „ukrizovane“ a potom znovuzrodene ako ‘mlady lev’…Pozname z antickych cias a antickej astronomie dve kozmicke brany-muza a zeny. Pas Orionu ako galakticke anti-centrum a Cierna diera veduca do centra nasej galaxie-kozmickej maternice. Takze aj biblia ma spravne DVA stromy v Raji,ako aj DVE hory Transfiguracie“Krista“=nasho Slnka! Nebudem sa pustat do antickej astronomie,je to velmi obsirne vysvetlovanie…

    No spomeniem ako nam vesmir,nasa galaxia a priroda zafixovala do nasej existencie jej „tajomstva“ ktore nam rozne loze ukradli len pre seba a manipuluju nas kedze si spravili monopol na tuto mudrost ktoru nam vsetkym odnali z poznania…Samozrejme,ze sem patri aj vsetka cirkev,vratane loze vo Vatikane.Ide o dve brany,zo zivota a do zivota,teda zivota a smrti a do noveho cyklu zivota na Zemi,kedze ludska dusa je energia a este k tomu nesmrtelna,aj ked meni svoje podoby…

    Ludsky mozog ma dve polovicky a medzi nimi most-nervov a inych ciest informacii medzi oboma polovickami,tak ako nase Dvojcentrum a Centralne Slnko-Galaxie. Cierna diera sluzi aj ako most…Ked zomiera ludske telo,tak sa previnie rychlo pamat ako magnetofonova paska ci film. Ked zlyhava elektromagneticke pole tela,zruti sa potom aj nase TRETIE OKO,teda Cirna diera v centre nasho mozgu na Cerviu dieru co je vlastne Biely Tunel kade rychlo spiraluje nas duch-dusa do CENTRALNEHO SLNKA(SVETLA),co aj mnoho ludi opisalo v ich predsmrtnom stave,no neprekrocili na „druhu stranu“ a vratili sa do nasho sveta,lebo ich telo a lektromagneticke pole sa obnovilo-znovu ziju! Centro nasej Galaxie je zname aj ako Bozi Tron,Raj,Hora Sion,ale aj ako KOZMICKA MATERNICA,kam putuje nasadusa k „ocistcu“ pred novym cyklom zivota-znovuzrodenia a vzkriesenia…(Su po svete jedinci ktorych pamat nebola uplne zmazana a pamataju si state z minuleho zivota ci zivotov)…

    Kedze mame 4 rocne obdobia v prirode,mame aj 4 obdobia v zivote cloveka ktore koncia v kratkom 5-tom,teda smrtou(tela)…Nas duch potom prejde jednou kozmickou branou do kozmickej maternice a neskor sa z nej znovu zrodi cez druhu kozmicku branu…Vo veku 3 az 5 rokov sa pyta rodicov kto je a ako sa narodil…Ked sa narodil,nemal vlasi,nemal zuby,nevie chodit,ma plienky a musia ho krmit.Ma krehke telicko ktore je horuce len pri horuckach…Casto place a nerozprava,no vydava zvuky… Aj obdobie pred ZNOVUZRODENIM a VZKRIESENIM cloveka v starobe a kratko pred smrtou ma podobne vlastnosti kojenca,kde k nam hovori vesmirna mudrost o procese ktoremu zvacsa vacsina ludi nerozumie: Stary clovek straca mobilitu a dost aj nechodi potom,leziac na lozku. Obracaju sa na male deti,stracaju pamat,ako aj rec. Somru si popod nos,nam casto nezrozumitelnou recou,ako detske zvuky…V starobe stracaju vlasy a zuby a mnohi veru nosia aj plienky…No a ich biorytmus sa spomaluje,telo chladne(stale je im zima) akoby sa ich telo uz chystalo do studenej zemi…Az sa jedneho dna ich zivot v telesnej schranke pominie,ich telo zomrie,ale dusa sa odoberie do Centralneho Slnka a zdroja vsetkeho zivota znameho aspon v nasej Materskej Galaxii…Samozrejme ze aj nasa Matka Zem ide cez proces „ocistcov“ a znovuzrodenia…Zvycajne ked sa nase Slnko zoradi s Ciernou dierou na oblohe,ako je tomu prave teraz,az do roku 2019 ci 2020…Kedy bude aj nase potentne Slnko prerodene,teda znovuzrodene ako ‘mlady lev’…Nase stare Slnko,stary lev bude „ukrizovane“ a aspon par dni(3) bude aj Cierne Slnko,ked ho zahali,ako aj nas solarny system Galakticky prach…No jeho srdecne tepi zo skvrn Slnka a ich erupcii,vycistia svoje okolie okolo Slnka(Krista) a znovu zaziari v plnej krase,ako aj zahali prerodenu Zem do novych opojnych a plodnych lucov svetla a tepla…“Tajomstva cirkve-a-slobodomurarstva“,mudrosti ktore nam ukradli do svojho monopolu,aby nas mohli kontrolovat,manipulovat a vyzierat az do dalsieho Slnecneho cyklu nasej Galaxie…O tom svedci aj ich EU zastava z 12-hviezd,domov zodiaku kde 13.neoficialnym domom je Cierna diera,symbolizovana tym kruhom z hviezd…Ci nema Jakub 12 synov-domov zodiaku a 13.ty dom ako dceru Dinah ktora sa preklada ako Rozsudok?? Jakub ma 13 deti so 4 zenami,co je 52 rocny cyklus Slnka a Galaxie,ako aj Mayskeho kalendara ktory poznali a pozname po celom svete! Ved aj stare kolonie USA mali 13 hviezd v kruhu,kedze precesia sa odvija smerom „dozadu“ teda k 13.domu zodiaku-Ciernej diere!!! a zachytava to aj znama katolicka bazilika v Mexiku,Guadalupskej kde je znamy napis v Trojkopci nad vchodom z ruzi(zenska brana): Bendita Seas Madre de el Hijo de Dios y Madre Nuestra=Ohnuta Matka mori(obloha),Syna(Slnko)Bozieho i Nasa Matka,zachytavajuca aj Pakalov kriz s kalendrickymi hodnotami cyklov 745 a odzadu 754,co je aj 7+9=16,Sixtinska kaplnka zaciatku a konca veku Slnka(Krista)… Cosi podobne je aj murarskej bazilike Sedembolestnej v Sastine v 4 Latinskych riadkoch ako 9×13 a 13×13,co je Slnecny cyklus a kalendar!!!

  8. Topolev píše:

    Dobrý deň,
    rád by som vám dal do povedomia knihu ktorá hovorí o existencii Slovákov/Slovenov už v roku 3000 prln. na dnešnom území. Kniha sa volá Sloveni,Slováci kde sú vaše koreňe ,napísal Cyril A.Hromnik.
    Tam sa dočítate aj to ako by sa mala táto stránka volať či Sclabonia alebo Slovenikam.Ja som ju čítal a mal by si to podľa mňa prečítať každý.
    Jeho prednášky sú aj na youtube:
    http://www.youtube.com/watch?v=wXRimfLbR7w&list=PL76077BB4670AF4B7&index=1&feature=plpp_video
    http://www.youtube.com/watch?v=IDD7PKP9d74&feature=BFa&list=PL76077BB4670AF4B7
    http://www.youtube.com/watch?v=9-Wm2hjLAfs&feature=BFa&list=PL76077BB4670AF4B7
    http://www.youtube.com/watch?v=FzciHmwZkIg&feature=BFa&list=PL76077BB4670AF4B7

    Kniha je samozrejme rozsiahlejšia a ucelenejšia. Oceňujem vznik tejto stránky sám som na jednej začal pracovať.
    S pozdravom Topolev

  9. jozef píše:

    Dobrý deň Vážení priaznivci tejto stránky

    Nedá mi aby som sa nepousmial nad “objektivitou” stránky protobulgarians.com a neupozornil Vás na to čo je to za stránku ( verte mám ju do značnej miery, ako aj mnohé iné vrátane tejto “preštudovanú” ).
    Nejdem teraz do podrobností, to nech si každý vyhodnotí sám pre seba po jej prečítaní.
    Len uvediem jeden citát, ktorý ale hovorí a svedčí za “všetko”.
    cit. :
    ” Známý český slavista P. A. Šafařík poznamenává,…….

    Čo tu už dodať pokiaľ bude
    _______________
    Pavol Jozef Šafárik
    _______________

    ( Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha, teda všade je známy ako Pavol Jozef Šafárik – len po bulharsky je to P. A. Šafařík, žeby povestná “bulharská” konštanta ? )

    na tejto stránke známy ako český slavista, máte zaručenú len jednu jedinú istotu a to tú, že sa dozviete naozaj len a len ” objektívne ” skutočnosti o histórii Slovenov.

    Ospravedlňujem sa za spôsob štylizácie tohto príspevku, pretože toto je už smiech cez slzy.

  10. jozef píše:

    Dobrý deň Vážení priaznivci tejto stránky

    Nedá mi aby som sa nepousmial nad „objektivitou“ stránky protobulgarians.com a neupozornil Vás na to čo je to za stránku ( verte mám ju do značnej miery, ako aj mnohé iné vrátane tejto „preštudovanú“ ).
    Nejdem teraz do podrobností, to nech si každý vyhodnotí sám pre seba po jej prečítaní.
    Len uvediem jeden citát, ktorý ale hovorí a svedčí za „všetko“.
    cit. :
    “ Známý český slavista P. A. Šafařík poznamenává,…….

    Čo tu už dodať pokiaľ bude
    _______________
    Pavol Jozef Šafárik
    _______________

    ( Pavol Jozef Šafárik (Safáry/Schaffáry/Schafary/Saf(f)arik/Šafarík/Szafarzik, po česky Pavel Josef Šafařík, po nemecky Paul Joseph Schaffarik, po latinsky Paulus Josephus Schaffarik, po maďarsky Pál József Saf(f)arik) (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha, teda všade je známy ako Pavol Jozef Šafárik – len po bulharsky je to P. A. Šafařík, žeby povestná „bulharská“ konštanta ? )

    na tejto stránke známy ako český slavista, máte zaručenú len jednu jedinú istotu a to tú, že sa dozviete naozaj len a len “ objektívne “ skutočnosti o histórii Slovenov.

    Ospravedlňujem sa za spôsob štylizácie tohto príspevku, pretože toto je už smiech cez slzy.

  11. admin píše:

    Milan2, máte pravdu, stránka sa mala volať Sclavonia, ale z istých dôvodov sa nazýva Sclabonia. Myslím, že na názve až tak nezáleží.

  12. Larry píše:

    AleZaležíNaTom!
    Odkazujem ľuďom ako je Nezáležínatom, „nepapajte“ závery západniarskych (hlavne nemeckých, anglických a amíckych) lingvistov „aj s navijakom“. Oni sú ovplyvnení znalosťou len a len svojho „zdegenerovaného“ jazyka. Nakoľko majú toľko veľa roboty s jeho obstojným zvládnutím, tak im nezostáva čas na zvládnutie iných jazykov.
    Napr. Angličania píšu tak, ako hovorili dakedy v cca 16. storočí. Dnes museli rozvinúť pre nás úplne „degenerovanú“ „pretekársku“ disciplínu spelovanie. Tak im treba, keď si nechali vnútiť výslovnosť podľa „dialektu“ panských a radobypanských vrstiev spoločnosti. Panskí pubertiaci a „zachladení“ pubertiaci z nedostatku inej práce začali jedny slabiky slov vyslovovať prehnane vokalizovano a iné zas ledabolo, aby dohnali čas stratený pri tých prevokalizovaných. (Podobný príklad z našich končín pre tých, čo sa v škole učili iný svetový jazyk: „pražský“ „vobejvák“ oproti spisovnému „obývák“, „tohlenc“ oproti „tohle“, či „moskovsky“ „p-dm-skóvskyje vičerá“ oproti napísanému podmoskovskyje večera. )
    Podobne „degenerovanú“ „panskú“ výslovnosť majú aj Francúzi, a práve panská normanská francúzština sa asi stala vzorom pre „panskú“ angličtinu.
    Naše slovanské jazyky/nárečia preto, že sú naše t. j. nevnútené tak, ako bola Gaelom, Britom vnútená anglosasčina, sú nedegenerované. Napriek „rodovej“ nárečovej diferencovanosti nestratili vzájomnú zrozumiteľnosť, aj keď ich teritórium používania je historicky najväčšie! Až na ruštinu sa nedbalá „panská“ výslovnosť do spisovných noriem nedostala. Angličtina dodnes nemá jednotnú spisovnú normu !!!
    No a tých zopár slov rovnako zvučiacich, ale s iným významom, môžeme kľudne zanedbať v porovnaní s tým, že Sasi nerozumejú Anglosasom , ba Sasi, Nemci si údajne majú problém porozumieť medzi niektorými nárečiami.
    A čo sa týka našej slovenčiny, tak o nej lingvisti, poklonkujúci západniarskym autoritám, napísali veľa nezmyslov. Napríklad, že pred 10. storočím sme g-kali, lebo to g-kanie je zakonzervované v maďarčine (viď Visegrád namiesto Vyšehrad). Nové interdisciplinárne poznatky hovoria, že g-kanie sem doniesli „prikúpivší“ sa Rutheni, ktorí prišli z juhoruských stepí a postupne sa stali Maďarmi, ako o tom svedčí doslovný preklad názvu ich krajiny Magyarország = magy-ar-orosz-ág = slov-an-rus-vetva!!!
    To, že iní Slovania pociťujú našu Slovenčinu ako archaickú, že „naše výrazy im prídu zastarané a pripomínajú im nárečia zo zabudnutých kútov ich krajiny“, korešponduje so zisteniami genetikov o nás Slovákoch ako najstaršom národe v Európe.
    A to, že takto vnímajú Slovenčinu títo, podľa ich voľby slov: „zabudnutý kút“, radobykozmopoliti, ja osobne beriem ako jej pochvalu, a nie ako pohanu, za ktorú to môžu považovať naši „poserkovia sa“ pred „bohorovnými“ drístami „s módou idúcich“ nevedkov = úzko špecializovaných, široko obmedzených radobyodborníkov, ktorých vypúšťajú súčasné „tržné“ univerzity (na ktorých veľmi mnohí študujú, len pre „glejt“, a nie pre vedomosti???).

    +1

  13. orbi píše:

    Fúha, to som netušil, že Bulhari sú Slovania.
    Bulharsko vzniklo v druhej polovici 7. storočia keď územie dnešného severovýchodného Bulharska osídlili Prabulhari, etnická komunita tureckého pôvodu. Na čele stál Chán Asparuch. Slovanský jazyk prijali za svoj až neskôr

  14. Metod píše:

    -„„Ak by naši predkovia hkali, tak by Maďari neprevzali od nich formy s G, ale s H. Nehovorili by GOMBA, ale HOMBA (huba), nehovorili by GALANTA, ale Halanta, Holenta. Ak by ste argumentovali tým, že Maďari nevedia vysloviť H a tak si ho nahradili písmenom G, tak vedzte, že s menom Horváth nemajú pri výslovnosti žiadny problém. Ešte začnite tvrdiť, že sme nemali nosovky a úplne ma dorazíte.““

    +Tu dačo autority (pre Vás) napísali, vy ste to spapala aj s navijakom a teraz chrlíte „oheň a síru“. Akosi mi pripomínate pani Zavackú, tá tiež spapala to, čo hlásajú iné autority (pre ňu) a výsledkom jej chrlenia „ohňa a síry“ je odstránenie nápisu „Kráľ Starých Slovákov“ z podstavca sochy Svätopluka.
    Rozdiel medzi Vami a ňou je iba v tom, že tie Vaše autority sú autoritami aj pre mňa. Ja však na rozdiel od Vás tieto autority nepapám aj s navijakom, t.j. som si vedomý toho, že oni objektívne nemohli mať tie poznatky, ktoré dnes môžeme mať my – napríklad genetické poznatky, či nové archeologické poznatky spod Uralu.

    -„„Tie Vaše znaky – nohy, hruď a podobne – to je čisté sci-fi. Čudujem sa Vám, že s takým niečím vôbec vyjdete medzi ľudí.““

    +Mne, ako aj technicky vzdelanému človeku, je jasné, že „včera“ tu bolo sci-fi, a „dnes“ v tom sci-fi žijeme!!! (A koľkí sa autorom science-fiction – tejto údajne podradnej literatúry, vysmievali, a kde títo smejkovia dnes sú???)
    Ja sa naopak čudujem Vám, že ste vo svojom dospelom veku vypustila slová „duchom“ podobné na vyjadrenie jednej mojej 17-ročnej žiačky, ktorá pri nakreslení mnou písmena N na tabuľu „zapílila“: „Aká noha, ja tam nijakú nohu nevidím.“

    -„„S tým G, ktoré sa má čítať ako Ž, je to zaujímavé vypichnutie:). Čiže Dra(g)hoslav sa mal v skutočnosti čítať ako Dražoslav? A keď v Cividalskom evanjeliári máme maná zapísané ako (doslova) dragoiud, nie je to dragovid, ale dražovid? A Gostidrago nie je Hostidrah, ale Žostidraž? A Zizemir nie je Židemír? Zelesclauua nie je Želeslava? Zillizio nie je Žilic? Tu zapisovali Ž ako Z a G, čudujte sa svete, ako G.
    Pokiaľ ja viem, písmenom g sa v stredoveku zapisovalo písmeno j, napr. „slougenzin marcha“, čo je slovjenčin marka.““

    +Vandalský kráľ v severnej Afrike GILAMIR vládol v rokoch 530-534 a slougenzin marcha bola o cca 400 rokov neskôr. A aj v dnešnom svete máme Genéve = Ženeva a Genova = Janov atď. všetko závisí od miesta a času!

    -„„No a k tomu Magyarországu sa nebudem ani vyjadrovať““.

    +Nemusíte. Radšej si zožente a prečítajte Bárczi Géza: Magyar szófejtő szótár, a tiež Fodor Ištván: A világ nyelvei, aby ste videla aký „hokej“ v interpretácii mena Magyar majú sami Maďari a to po cca 1000-ročnom „náramnom dumaní“, ako „vybrusliť“ z rodiny Slovanov.

    Ináč Vám prajem príjemné prežitie Sviatkov jari.

  15. Metod píše:

    Ej bisťu!
    A že Vy nechcete byť vedkyňa? (Tuším, v takom zmysle ste sa na tomto blogu voľakedy vyjadrila.) 🙂
    Nuž, vážená kolegynka :-), keďže Vy ste neuviedla argumenty, ktoré Vás utvrdzujú v presvedčení, že starí Sloveni g-kali, tak ja vyrukujem prvý s mojimi argumentmi pre tvrdenie, že starí Sloveni
    h-kali.
    Za hlavný argument ja považujem už samotnú podobu písmena H, ktoré má na najstarších nápisoch podobu H + , t.j. ako orámované H alebo ako čínsky znak 日.
    Podľa mojej teórie o slovanskom/slovenskom pôvode latinského písma (viac viď na http://www.oversi.sk) som presvedčený, že v písmene H je „zašifrovaný“ prapôvodný obrázok Hrude, tak ako v písmene N je „zašifrovaný“ obrázok Nohy alebo v písmene L je „zašifrovaný“ obrázok Lakťa.
    Samotný tvar písmena G ukazuje, že do našej abecedy pribudlo neskôr, očividne je kombináciou písmena C a gréckej gamy.
    Ešte v stredovekej latine sa písmeno G používalo na zápis slovanskej hlásky Ž – viď tu na tomto blogu spomínaný vandalský kráľ ŽILAMIR, ktorí je na jeho minci zapísaný ako GILAMIR
    (v odbornej literatúre komolený ako Gelemer alebo Gelimer?????????????????????????)
    A k tomu Magyaror(o)szágu prečo „no comment“?
    Viete vôbec, že samotní maďarskí etymológovia si nevedia dať rady s výkladom ich mena a mena ich krajiny? Magy-ar odvodzujú od starotureckého „men-er“, čo je „hovoriaci človek“ a ten význam má aj slovo Slov-an!!! A so slovom „ország“ si už vôbec nevedia dať rady. Uvádzajú, že mohlo vzniknúť skomolením slova „uraság“, čo je „panstvo“. Ja i hovorím, že vzniklo skomolením slova „orosz“ (Rus) na „orsz“ a pridaním slova „ág“, čo je vetva aj odvetvie. Toto vysvetlenie však nedokážu akceptovať, tak ako nedokážu akceptovať výsledky genetických výskumov.
    A viete, že v jednej starej listine je Vajkov/Štefanov syn Imrich titulovaní ako kráľovič Rusínov?
    Prečo asi? No comment!

  16. Metod píše:

    AleZaležíNaTom!
    Odkazujem ľuďom ako je Nezáležínatom, „nepapajte“ závery západniarskych (hlavne nemeckých, anglických a amíckych) lingvistov „aj s navijakom“. Oni sú ovplyvnení znalosťou len a len svojho „zdegenerovaného“ jazyka. Nakoľko majú toľko veľa roboty s jeho obstojným zvládnutím, tak im nezostáva čas na zvládnutie iných jazykov.
    Napr. Angličania píšu tak, ako hovorili dakedy v cca 16. storočí. Dnes museli rozvinúť pre nás úplne „degenerovanú“ „pretekársku“ disciplínu spelovanie. Tak im treba, keď si nechali vnútiť výslovnosť podľa „dialektu“ panských a radobypanských vrstiev spoločnosti. Panskí pubertiaci a „zachladení“ pubertiaci z nedostatku inej práce začali jedny slabiky slov vyslovovať prehnane vokalizovano a iné zas ledabolo, aby dohnali čas stratený pri tých prevokalizovaných. (Podobný príklad z našich končín pre tých, čo sa v škole učili iný svetový jazyk: „pražský“ „vobejvák“ oproti spisovnému „obývák“, „tohlenc“ oproti „tohle“, či „moskovsky“ „p-dm-skóvskyje vičerá“ oproti napísanému podmoskovskyje večera. )
    Podobne „degenerovanú“ „panskú“ výslovnosť majú aj Francúzi, a práve panská normanská francúzština sa asi stala vzorom pre „panskú“ angličtinu.
    Naše slovanské jazyky/nárečia preto, že sú naše t. j. nevnútené tak, ako bola Gaelom, Britom vnútená anglosasčina, sú nedegenerované. Napriek „rodovej“ nárečovej diferencovanosti nestratili vzájomnú zrozumiteľnosť, aj keď ich teritórium používania je historicky najväčšie! Až na ruštinu sa nedbalá „panská“ výslovnosť do spisovných noriem nedostala. Angličtina dodnes nemá jednotnú spisovnú normu !!!
    No a tých zopár slov rovnako zvučiacich, ale s iným významom, môžeme kľudne zanedbať v porovnaní s tým, že Sasi nerozumejú Anglosasom , ba Sasi, Nemci si údajne majú problém porozumieť medzi niektorými nárečiami.
    A čo sa týka našej slovenčiny, tak o nej lingvisti, poklonkujúci západniarskym autoritám, napísali veľa nezmyslov. Napríklad, že pred 10. storočím sme g-kali, lebo to g-kanie je zakonzervované v maďarčine (viď Visegrád namiesto Vyšehrad). Nové interdisciplinárne poznatky hovoria, že g-kanie sem doniesli „prikúpivší“ sa Rutheni, ktorí prišli z juhoruských stepí a postupne sa stali Maďarmi, ako o tom svedčí doslovný preklad názvu ich krajiny Magyarország = magy-ar-orosz-ág = slov-an-rus-vetva!!!
    To, že iní Slovania pociťujú našu Slovenčinu ako archaickú, že „naše výrazy im prídu zastarané a pripomínajú im nárečia zo zabudnutých kútov ich krajiny“, korešponduje so zisteniami genetikov o nás Slovákoch ako najstaršom národe v Európe.
    A to, že takto vnímajú Slovenčinu títo, podľa ich voľby slov: „zabudnutý kút“, radobykozmopoliti, ja osobne beriem ako jej pochvalu, a nie ako pohanu, za ktorú to môžu považovať naši „poserkovia sa“ pred „bohorovnými“ drístami „s módou idúcich“ nevedkov = úzko špecializovaných, široko obmedzených radobyodborníkov, ktorých vypúšťajú súčasné „tržné“ univerzity (na ktorých veľmi mnohí študujú, len pre „glejt“, a nie pre vedomosti???).

  17. Nezalezinatom píše:

    Ja iba k tomu vyvoju jazyka. Vsetky jazyky degeneruju a degeneracia je opakom vyvoja pokial ide o jazyk. Existenciu staroslovenciny podla mna jasne dokazuju jazyky, ktore spominas (juhoslovanske, polske, ale aj cestina atd). Osobne sa poznam s velkou spustou chorvatov, poliakov, slovincov, cechov aj rusov. A cuduj sa svete, oni maju uplne rovnaky nazor na slovencinu ako my na ich jazyky. Nase vyrazy im pridu zastarale a pripominaju im narecia zo zabudnutych kutov ich krajiny a vice versa.

    Nas stary spolocny jazyk zdegeneroval, pretoze sme nemali media a interakcia medzi nami bola v akejsi putnickej rovine na velmi velkom uzemi. Par farmarov sa vybralo do sveta, stretli sa s dalsimi slovanmi, rozpravali sa, mali iny prizvuk, ine chapanie jazyka, ak nevedeli pisat, mali aj inu vyslovnost, no a mnohi neoplyvali vysokou inteligenciou a tak sa da lahko vysvetlit aj ukaz, kedy takmer rovnake slova maju iny vyznam. Napriklad slov. rodina, rus ródina, srb. robdina. Existuju aj vystiznejsie priklady podporujuce moju teoriu.

  18. Metod píše:

    Kuta, chválim vás za to, že čítate odborné publikácie, lebo dnes to robí len málo kto.
    Len škoda, že ste ich neprečítal dosť na to, aby ste pochopil, že nie každá odborná publikácia je v skutočnosti odborná, aj keď ju napísal človek s titulom pred aj za menom.
    Veď sa len pozrite na to maďarské ugrofínstvo, ktoré sa zrútilo ako domček z kariet pod ťarchou genetických výskumov, a to ho „ospevovalo“ koľko študovaných hláv (ktoré sa asi pre zaneprázdnenosť každé ráno nestíhali pozrieť do zrkadla a položiť si otázku: Tak dopekla, kde mám tú nažltlú pokožku, keď ma v škole presviedčajú, že som príslušníkom žltobielej a nie bielej ľudskej rasy?).
    Naša „pasivita“ vyplýva z x-tisícročnej skúsenosti, že vždy sa tu po istom čase objaví dajaký prišelec s dajakou „bombastickou novinou“, ako nám pomôže mať sa lepšie než doteraz. Tak sem chodili napr. severania s výzvou: Poďte s nami vykradnúť Rím a budeme sa mať všetci lepšie. Do toho sa priplietli ešte aj Huni, Avari a nakoniec akýsi Turci, ktorí si dnes hovoria Maďari. A vždy sa to skončilo tým, že okradli nie len Rím, ale hlavne nás. Okradli nás aj o dejiny, a tí poslední nás stále okrádajú ešte aj o našich ľudí – viď prvý preukaz zahraničného Maďara si prebral pán TAKÁCS t.j. TKÁČ. a predpokladám, že tým kto prvý požiadal o maďarské občianstvo je pán Duray, syn presídlencov z Oravy?????????????????????
    Kto nám tu „dotrepal“ Maďarskú republiku rád t.j. sovietov, a dnes sa tvári kapitalistickejšie ako kapitalista, európskejšie ako Európan a belšie ako biely (viď nové maďarské atlasy).
    A znova poučný výlet do histórie.
    Keby sme bojovali, kedy by sme, ako civilizačne vyspelejší roľníci, siali a žali. Primitíva lovca-zberača, ktorý pokročil len k pastierstvu „umravníš“ rýchlo tak, že budeš bojovať, a teda zabíjať, alebo ho privítaš chlebom a soľou ako vítaného hosťa, potom ho strpíš, aby si zistil, či pochopil tvoju ponuku na mierové obojstranne výhodné spolunažívanie. Nuž, a keď sa tento „neumravní“, tak ho vyženieš
    v krajnom prípade aj „odprevadíš“ – viď Avarov a im podobných– oni tu už nie sú, a my tu stále sme.

    Tento národ zažil toľko „novôt“, že potrebuje čas na spamätanie sa z poslednej novoty, ktorá mu bola vnútená Západom cez naivitu rozmaznaných „nedospelých“ za účelom rozšírenia trhov, aby oddialil kapitalizmu permanentne hroziacu krízu (krízu zakotvenú v jeho podstate a tou podstatou je „glorifikácia“ malomeštiackej nenažratosti, ktorá historicky nahradila nenažratosť „urodzených pánov“- kuriozita: anglické „gentleman“ doslovne znamená „urodzený pán“ – nuž, aké to prevrátenie ľudských hodnôt v súčasnom svete a nie to ešte v minulosti, keď moc týchto „gentlemanov“ bola neobmedzená).
    Pre toto nežerieme novoty aj z navijakom. U nás platí: Dočkaj času, ako hus klasu!
    A čo sa týka toho sebauvedomenia: Kto nám po našom juhu už dve desaťročia vztyčuje primitívne totemy s turulmi?
    A ako je možné, že vy ktorý sa pasujete za hovorcu uvedomelých Slovákov na slovenskom juhu, čo nepotrebujú Svätoplukov a Cyrilov a Metodov, ste si zvolil za svoj „kryptonym“ maďarské slovo „kuťa“? To sa cítite tak podp.. ?

  19. kuta píše:

    Uz som cital vela odbornych publikacii na rozne temy,ale tolko dezinformacii a bludov ako uverejnujete vy,som este nezazil.
    Kazdy narod ma svoje specificke crty povahy a nie kazdy jedinec daneho naroda musi mat tu danu crtu,ale slovaci su narodom s najnizsim stupnom sebauznania.
    Aj tie bludy co uverejnujete su dokazom,ako sa tento nedostatok snazite napravat.
    Spomeniem len poslednych povedzme 70 rokov.Pocas WW2 boli slovaci takmer rovnako rozdeleny,co sa tyka zaujatia stran v tomto konflikte.Pocas socializmu bolo fadne,ale prisiel rok ’89 a zo vsetkych zainteresovanych narodov boli slovaci posledny ktory sa prejavily.
    Od vtedy tu mame vlady ktore sliapu na dostojnost bezneho obcana vsetkymi moznymi sposobmy{je ich vela ,nebudem sa rozpisovat} ale slovakom to nevadi.
    V skutocnosti im to vadi aj o tom vedia ,ale…..???? nijako to nedaju najavo.
    Nevyjdu do ulic aby dali najavo svoj hnev,hocakym sposobom.
    Nechaju po sebe slapat a velebia politikov ktory im daju zamienku.Tou zamienkou su madary.
    Tie vase skutocne pravdy a len pravdy,su uplne vyvratene v madarskych podobnych clankoch aj s podobnymi dodatkami od nezaiteresovanych stran.
    Mam pocit ze slovaci su tou nadradenou{arijskou}rasou europy.Aspon podla vasich clankov.
    Ked to naozaj bol taky “ great,, narod ako to ze natolko podlahol cudziemu vplyvu?
    Hoci ako bol ten vplyv silny?Vela slovakov nepotrebuje zvysovat svoje sebauznanie vasimi bludmi,su slovaci a a beru to ako samozrejmost aj bez toho aby potrebovali svatoplukov ci cyrilov a metodov v kazdom meste na juhu.
    Vase bludy potrebuju ty slovaci ktory ziju v tych castiach slovenska kde je velmi nizke sebauznanie.Ale ani tam nie vsetci,hoci vacsina.

  20. Metod píše:

    Milan 2,
    chválim ťa za tvoje načítané akademické historické vedomosti, len sa ešte musíš naučiť „čítať medzi riadkami“ v textoch dnešných aj minulých historikov. Čítať „medzi ich riadkami“ sa naučíš, keď si naštuduješ aspoň základy jazykovedy, hlavne interlingvistiky a popritom aspoň ešte jedem slovanský jazyk, najlepšie ruštinu, a samozrejme základy latinčiny a gréčtiny.
    Potom nebudeš tvrdiť, že chorvátčina je veľmi odlišná od slovinčiny. Ja som knihu Dr. Moodyho: Život po živote prvý raz čítal v r. 1981 v chorvátčine ako Život poslje života, a pritom som chorvátčinu nikdy neštudoval, stačila mi na to slovenčina a ruština.
    O tom kto žil v Karpatskej kotline pred „Maďarmi“ si prečítaj dole môj príspevok zo 17.2.2011. Dúfam, že ma „nevypucuješ“ za to, že etnonym OSERIANTES som preložil ako JAZERANI a nie OZERIANI. A teda som zastrel skutočnoť, že pri Balatone žili Rusi, ktorí podľa „akademikov“ nosia švédske meno a teda sú Švédi?
    Toto uvádzam ako príklad „logiky akademických historikov“, ktorú si, tak sa mi zdá, pochytil – odpusť som učiteľ a mám profesionálnu deformáciu 🙂

  21. Metod píše:

    Chválim autorkino úsilie a tak isto aj úsilie tých, ktorý sa zapojili do diskusie.
    Mal som to šťastie, že som si všimol to, čo si ešte asi nik nevšimol a to tú skutočnosť, ktorú som nazval „Záhada tvaru latinských písmen“ s podtitulom „Učili Slovania – Servi (Srbi) Rimanov písať?“
    a uverejnil som ju na http://www.oversi.sk po neúspešnom pokuse o uverejnenie v Historickej revue.
    Od onoho roku 1999 som si povšímal aj iné „akademikmi“ prehliadané fakty.
    Napríklad, ak si človek prezerá staré mapy „z čias Ríma“ tak, tam nájde v dnešnom Nemecku mesto Mogontia(-cum) po našom Mohuč, nemecky Mainz a hneď musí zapochybovať o dnešnom „vedeckom“ výklade názvu Nemec, ako „ten, ktorý nie je nami“. Po zvážení všetkého, čo viem (aj genetiky) tak, meno Nemec znamená „ten, ktorý onemel – stratil našu reč“.
    Alebo Balaton tam nesie meno Pelso (Pleso) a vedľa je meno Pathisos (Potisie) a človek hneď vie, kto je tam domorodcom v časoch Ríma, hlavne ak sa volajú Oseriantes (Jazerani). Škoda, že dnešní maďarskí vedci sa neučia Slovenčinu, jazyk ich starých otcov, a potom hľadajú svojích predkov až v Číne – toť nedávno sa tam vybral jeden maďarský etnograf „na vohľady“, a iróniou je, že sa volá Kiszely ( Kyseľ z Pohronia)!!!
    Aj moje poznanie mi hovorí, že nárečia slovanského jazyka sa za stáročia zmenili len veľmi málo, pretože sa odovzdávajú z pokolenia na pokolenie v geneticky tom istom etniku, ktoré „inostranci“ rôzne „poprezývali“
    Jazyk je pre mňa kľúčom k poznaniu pravdy o minulosti národov. A aj Maďarčina mi „prezradila“ slovensko-slovanský pôvod starých i „mladých“ Maďarov – viď Facebook: Maďari, pôvod.
    Ignorantstvo našich i inonárodných „akademikov“ k očividným faktom, sa dá prekonať len tak, že sa my „amatéri“ spojíme a zosilníme tým svoje hlasy na jeden mohutný hlas! Aj za tým účelom som založil občianske združenie OVERSI – Organizáciu pre verifikáciu systémových informácií.

  22. marian2001 píše:

    Zdravím. Zaujímalo by ma odkiaľ čerpá autorka článku informácie o našej málo známej histórii, keďže bola vraj po celé generácie skreslovaná inými národmi? Sprístupnil sa snáď nejaký supertajný archív, v ktorom boli schované staré kroniky?

  23. lacooravec píše:

    Zaujímavý článok, najbližšie na dovolenku pôjdem do Slovinska, dlhujem si to, aj svojej manželke. Redakcii držím palce, dostávate sa už aj do SME-tiska, čiže sa dobre etablujete, žeriete im nervy…nevadí, vydržať! Hlavne, že mládež dovzdelávate. S pozdravom lacooravec.

  24. Ján píše:

    Držím Vám vo vašej činnost palce, zaujali ste ma a spoznal som Vás len vďaka nášmu ,,Svätoplukovi“. Zároveň ďakujem za všetko čo ste urobili pre jeho záchranu!
    ostávam so srdečným pozdravom, veľa úspechov v ´daľšej činnosti!!
    Ján

  25. milan píše:

    Nekaj o razvoju imena Slovenija v slovenskem jeziku:
    Something about name Slovenija through history in slovenian language:

    http://www.hervardi.com/pojem_slovenija.php

    pozdrav, Milan

  26. milan píše:

    Malo literature o Sloveniji na vašem jeziku:

    Slovinci – naši bratia
    Vo vzdialenejšej cudzine si Slovensko zamieňajú zo Slovinskom. Žena sa u Slovákov tak ako u Slovincov nazýva Slovenka a prídavné meno slovenský je u oboch národov rovnaké, iba Slovinci ho píšu s mäkkým a krátkym i. Slovinsko je prevážne hornatá krajina, podstatnú časť histórie žil slovinský ľud v neslobode, približne od rovnakého času ako my užíva slobodu v samostatnom štáte. Je preto načase, aby sme sa oboznámili so svojimi bratmi, ktorí rozprávajú podobne ako Slováci.

    Slovinsko, podalpskú krajinu, oddeľujú od Rakúska Karavanky, s najvyšším vrchom Triglavom. Južnejšie sa vypínajú Julské Alpy a Savinské Alpy a ďalej na východ Pohorie. Na talianskych hraniciach je Slovinský kras s hrebeňmi Snežníka. Na juhovýchode, v tzv. Bielej krajine, je rovina. Za riekou Murou je nížina tzv. Prekmurie. Nížiny sú aj pri riekach Dráva a Mura, pri Vipave, prítoku Soče, ktorá sa vlieva do Terstského zálivu. Najväčšie jazerá Bled a Bohinj, jaskyne Postojná a Škocjanske jame v Krase, vrchy Kranjska Gora a Planica a prímorské letoviská Koper, Piran a Portorož, s najkrajšími plážami na Jadrane, sú vyhľadávanými strediskami turistov.

    Základom vyspelého priemyslu sa stalo prírodné bohatstvo krajiny, náleziská uránu, olova, zinku, hnedého uhlia ale aj zásoby energie a dreva. Je tu až 15 vodných elektrární. Hlavné mesto republiky Ľubľana je vybudované na mieste starovekej Emony. Má rozvitý najmä strojársky priemysel. V Maribore sa vyrábajú automobily, v Jeseniciach sú železiarne, v Kidriči hlinikáreň, v Kranji elektrotechnický priemysel a v Celji výroba šperkov. Priemysel je aj v prístavnom meste Koper a v Novom Meste.

    Slovinci majú so Slovákmi nielen podobnú hornatú krajinu, ale aj pohnutú históriu. Predchodcovia Slovincov sa sťahovali do východných alpských oblastí už v 6. storočí a osídlili územie až po Viedenský les. V prameňoch sa spomínajú najprv Korutánci, ktorí v spojení s naším Samom prispeli roku 622 – 623 k porážke Avarov. V období nástupu kresťanstva, feudalizmu i postupného ponemčovania sa spomínajú v Korutánsku – (Karantánii) slovanské kniežatá Chotimír, Pribislav, Semika, Strojmír a Vojimír, ktorý roku 795 pomáhal Frankom proti Avarom. Porážkou Avarov sa korutánski Slovinci dostali pod nadvládu Frankov.

    Predkovia Slovincov bývali aj v Dolnej Panónii, kde susedili s našimi starými Slovákmi. Mali tu v Blatnohrade za nášho Pribinu najprv na Frankoch závislé, potom za Koceľa slobodné kniežatstvo. To je kus našej spoločnej histórie. Po páde Dolnej Panónie sa v slovinských krajinách upevňoval v podobe kolonizácie a germanizácie franský vplyv. V boji feudálov sa územie Slovincov rozdrobilo na samostatné krajiny, Korutánsko, Štajersko, Kransko, Istriu a Goricu. Spoločný názov Slovinska, Korutánsko, zanikol.

    Za českého kráľa Otakara II., v rokoch 1270 – 1276 sa stali slovinské územia časťou českého kráľovstva. Zvyšujúci sa feudálny útlak najmä po tureckých vpádoch vyvolal v 15. a 16. storočí početné sedliacke vzbury. Najväčšia bola po spojení s Chorvátmi roku 1573.

    Reformácia u Slovincov umožnila vznik spisovného jazyka. Keď Napoleon zriadil v rokoch 1805 – 1813 Ilýrsku provinciu, slovinské územia sa dostali pod francúzsky vplyv a slovinčina sa zaviedla do škôl.

    Do začiatku 16. storočia patrilo územie Slovincov do troch štátov: Nemecka, Uhorska a Benátskej republiky, po víťazstve Habsburgovcov bolo až do roku 1918 rozdelené do Rakúska, Talianska a Uhorska.

    Národné obrodenie začiatkom 19. storočia bolo spojené s bojom za politické a národné práva. Rozvíja sa ilýrske hnutie za jednotu južných Slovanov, vzniká časopis Kranjska čbelica 1830 – 1834 a roku 1863 Matica slovinska.

    Koniec vojny priniesol Slovincom 29. októbra 1918 slobodu. Stali sa súčasťou parlamentnej monarchie Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Za kráľa Alexandra roku 1927 dostala názov Kraljevina Jugoslavija. Nový štát mal deväť bánovín, Slovinsko sa volalo Drava.

    Medzi dvoma vojnami boli v krajine politické aj hospodárske problémy. Šiesteho apríla 1941 Hitler napadol Juhosláviu a po jej porážke si územie Slovinska rozdelili Nemci, Taliani a Maďari. Silné partizánske hnutie vyvolalo roku 1941 masový odpor, ktorý vyvrcholil 29. novembra 1945 vyhlásením slobodnej federatívnej republiky Juhoslávie. Časť slovinského územia tzv. Benátska Slovenia, Rezia, Gorica a Terst, ostala v Taliansku, slovinská menšina ostala v Maďarsku.

    Slovinčina má osem oblastných nárečí, ktoré sa členia na 46 krajových dialektov. Základom spisovného jazyka sú centrálne dolenské a gorenské nárečia. Najstaršie prvky slovinského jazyka, tzv. Frizinské pamiatky, sú staroslovienske texty z 10. – 11. storočia. Spisovná slovinčina vznikla za reformácie. Prvú slovinskú knihu, Katechizmus, vydal roku 1550 Primož Trubar. Od neho sú aj žalmy, piesne a preklad Nového zákona. Celú Bibliu preložil roku 1584 Jurij Dalmatin. Autorom prvého slovinského slovníka (oklo roku 1580) a prvej gramatiky z roku 1584 je Adam Bohorič. Slovinčinu prijal do svojho slovníka roku 1592 aj Nemec H. Malgiser.

    Pri pozornejšom čítani môžeme písaný slovinský text porozumieť. Slovinčina používa latinku a fonetický pravopis, okrem predpôn, zachovávajú svoju podobu v každej pozícii: odrasti (odrásť) odpustiti (odpustiť), Litery y, x sa píšu iba v cudzích vlastných menách. Inak sa píše i: riba, hipnoza, a ks: praksa (prax). Na rozlíšenie významu sa zriedka označujú prízvuky: tók (prúd) – tok (púzdro), úren (rýchly) – űren (hodinový). Znaky ako náš dĺžeň a vokáň označujú dlhú prízvučnú slabiku, dĺžeň opačným smerom (tok) krátku prízvučnú slabiku. Na mieste nášho ch a cudzieho h sa píše h, s výslovnosťou blízkou ch: hiba (chyba), hotel. Spoluhláska j sa v spojeniach nj, lj, rj pred samohláskami vyslovuje: volja, knjiga, morje, na konci slov j zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku: konj (kôň), kralj ( kráľ).

    Väčšiu pozornosť treba venovať hovorenej podobe slovinčiny. So slovenčinou má rovnakú výslovnosť ”v” na konci slabiky: pravda (prauda), živ (žiu – živý). Obojperne sa vyslovuje medzi dvoma spoluhláskami: brez vpliva (bez upliva), na začiatku slova sa vyslovuje ako u: vlak (lak), včeraj (ujčeraj – včera). Aj spoluhláska ”l” sa často na konci slabík a slov vyslovuje ako obojperné u: videl (videu), solza (souza).

    Sú tu slová ako cvet (kvet), zvezda (hviezda), milo (mydlo), plel (plietol), veniti (vädnúť), ktoré zachovávajú starú zmenu skupín dl, tl. Vkladné l sa zachovalo v slovách kaplja (kvapka), zemlja a i. Ostalo tu aj pôvodné g: noga (noha), greh (hriech), šč: ščetka (štetka). So slovenčinou má slovinčina a iné južné slovanské jazyky rovnaké začiatočné ra- la– v slovách ako rasti (rásť), laket (lakeť), lani (vlani), ale na rozdiel od nej aj v slovách razum (rozum), ladja (loď) a pod. Aj slová s pôvodným –or, -ol, -er, -el medzi spoluhláskami v prvej slabike sa zasa prešmykli v oboch našich jazykoch na –ra, -la, -re –le: glava (hlava), mlad (mladý), drevo (strom), mleko (mlieko).

    Ťažšie zrozumiteľnou sa slovinčina stala striednicami za jery Tvrdý a mäkký jer sa zmenili rovnako, v dlhých prízvučných slabikách na a: danes (dnes), lahek (ľahký), v krátkych slabikách na e, ktoré sa vo výslovnosti redukuje na polosamohlásku, ako je bulharský tvrdý jer (?): ven (von), pesek (piesok).Pôvodné nosové o, sa zmenilo na o: zob ( zub), roka (ruka). Namiesto slabičného l je tu ol: volk (vlk), solza (slza). Typický je aj rotacizmus, zmena ž na r : moreš (môžeš). Zložité sú prízvukové pomery. Neprízvučné slabiky sú len krátke, prízvučné dlhé i krátke.

    Menné skloňovanie je blízke slovenskému. Rozlišujú sa však koncovky po tvrdých a mäkkých spoluhláskach: za mostom, pet rakov, ale z možem (s mužom), pet oračev (oráčov). Koncovky mäkkých vzorov sa preniesli aj na tvrdé vzory: lipe (ako ulice). Jednoslabičné slová majú v celom množnom čísle príponu -ov-: mostovi, mostovom, z mostovi (mosty…). Prídavné mená i zámená majú v genitíve jednotného čísla koncovku -ega: bogatega, tega. Zachoval sa duál (dvojné číslo): moža, mesti, lipi, ale množné je možje, mesta, lipe (muži, mestá, lipy). Používa sa infinitív: delati, kupovati, ale po slovesách pohybu aj tzv. supínum: grem spat ( idem spať). Vo funkcii našej predpony vy– je tu predpona iz-: izčistiti (vyčistiť), izbor (výber), izhod (východ). V slovnej zásobe sú typické prevzatia z nemčiny: ura (hodina), krompir (zemiak), taliančiny: fant (chlapec), miza (stôl), menej z maďarčiny: soba (izba), gazda.

    Najvýznamnejším slovinským romantickým básnikom je France Pešeren, v prekladoch známy aj v cudzine. Jeho poézia predstavuje syntézu antického, romanticko-renesančného a moderného ducha i slovinských individuálnych osobností. Je autorom zbierky Krst pri Savici (1836). Výber z jeho poézie vyšiel v slovenskom preklade s názvom Struny lásky. Tvorcom modernej realistickej prózy je Fran Levstik. Najpopulárnejšia je jeho poviedka Martin Krpan z Vrha, satira na viedenský dvor. Silný a dôvtipný sedliak Krpan prejaví vo Viedni svoju prevahu nad. pánmi. Autor chcel ukázať, že každý Slovinec je potrebný Viedni, ale Slovinci Rakúsko nepotrebujú. Do cudzích jazykov je často prekladaný Ivan Cankar, básnik, prozaik a dramatik. Je predstaviteľom novoromantickej slovinskej moderny a tvorí prechod od realizmu k naturalizmu i symbolizmu. V slovenčine v preklade Jozefa Ambruša vyšiel jeho román: Na závoze ( Na klancu), ktorým autor vzdal hold svojej matke. Z dramatických prác je najznámejšia hra Pokušenie vo Svätofloriánskej doline, satira na spoločenské pomery a sociálne krivdy. Najväčším slovinským modernistom je básnik Oton Župančič, autor ľúbostnej, reflexívnej, sociálnej a vlasteneckej poézie, priekopník boja proti starému svetu. Jeho básne s voľným veršom majú dokonalý rytmus.

    Na základoch realizmu a kresťanského idealizmu tvoril románopisec a dramatik France Finžgar. V najrozsiahlejšom diele, historickom románe Pod slobodným slnkom, zobrazil najstaršie dejiny južných Slovanov. Podnety z domácej tradície i súčasnej európskej literatúry rozvíjal psychologický realista France Bevk, autor básní, historických i súčasných poviedok a románov, čŕt, drám i literatúry pre mládež. U nás vyšiel jeho najznámejší román Kaplán Martin Čedermac. Hrdinom je benátsko-slovinský kňaz, ktorý bojuje za rodný jazyk a národné práva. U nás preložený román Víchrica čerpá z prostredia prímorskej rybárskej osady.

    Najcennejšia básnická osobnosť je predčasne zosnulý Srečko Kosovel (1904–1926), básnik Krasu, revolúcie a smrti. Písal vlastenecké, ľúbostné a sociálne i revolučné verše. Najznámejším dramatikom po Cankarovi sa stal Bratko Kreft. Písal aj romány.

    Z prozaikov zaujal našich prekladateľov Prežihov Voranc, vlastným menom Lovro Kuhar, väzeň koncentračných táborov, ktorý spracoval vojenskú a dedinskú problematiku. U nás vyšiel v preklade Melichara Václava dedinský román Jamnica. Sociálnu problematiku, protifašistický odboj a osobné represálie zobrazil vo svojom prozaickom diele Ciril Kosmač. Psychologická hĺbka, vybrúsený jazyk, to sú znaky jeho próz. Víťazoslav Hečko vydal jeho román Jarný deň. Preložil aj diela Antona Ingoliča Smäd (Vinski vrh), román z prostredia štajerskej vinohradníckej dediny a študentský román Gymnazisti. Z mladších autorov sa u nás aj inde prekladá próza modernistu Andreja Hienga. V románe Les a bralo v preklade M. Václava z roku 1992 z prostredia umelcov prejavil zmysel pre kompozíciu a psychologickú analýzu, až grotesknosť. V súčasnosti sú u nás známi z jednotlivých prekladov aj najmä mladší slovinskí básnici.

    Propagátorom slovinskej literatúry a jej prekladateľom bol najmä Víťazoslav Hečko, ktorý vydal aj slovinskú gramatiku. ”Veľvyslancom” slovenskej kultúry v Slovinsku sa stal Viktor Smolek. Obaja viedli lektoráty našich jazykov pri univerzitách v hlavných mestách.

    Slovinci majú aj bohatú ľudovú kultúru, zvyky, piesne, kroje (najmä v Štajersku) Tradíciu sedliackej svadby (Kmečka ohcet) udržiavali v Ľubľane.

    V súčasnosti sú priaznivé podmienky a veľké možnosti na to, aby sme lepšie poznali kraj, ľud a kultúru Slovincov, národa menom i osudmi nám veľmi blízkeho, a aby sme prehĺbili naše vzájomné styky.

    Konštantín Palkovič

  27. milan píše:

    Nekaj o genetskih raziskavah slovencev dobite na tej strani:
    http://www.korenine.si/zborniki/zbornik02/skulj02.htm
    Vidi se velika sorodnost genov med slovenci in slovaki.
    V slovaški jezik lahko prevedete preko Googla:
    http://translate.google.si/?hl=sl&tab=wT#sl|sk|
    pozdrav, Milan

  28. milanxyz píše:

    Milan zo Slovenije
    no to je veľmi milé, aj ja som toho názoru, že Vy, aj my sme potomkami toho veľkého národa Slovenov, čo len príchod turko-tatárskych kmeňov z východu i tlak Germánov zo západu rozdelil, a spôsobil, že náš materinský jazyk – slovenčina sa vyvíjala rozdielne. Ja sa divím, že náš historický i jazykový ústav Slovenskej akadémie vied sa doteraz bližšie nezaoberal našou spoločnou históriou, ako aj našou spoločnou staro-slovenčinou.
    Dúfajme, že sa to v budúcnosti zlepší a naše národy znovu zbližia.

  29. mino píše:

    Super, žiaľ podobne Maďari sú geneticky prevažne Slovania hovoriaci neslovanskou zlátaninou jazykov s množstvom slovanských slov a používajúci slovanské zemepisné označenia, detto prevzali turecké-ale menej.

  30. milan píše:

    Odlično.Jaz sem Slovenec, pripadnik Slovenskega naroda. To je iz bivše severne Jugoslovanske republike. Mi smo najzahodnejši Slovani. Slovenija in Slovaška so bile v preteklosti povezane, nato so se vrinili med nas Nemci in tako je nastal Avstrijski narod. Avstrijci so Slovani, kateri govorijo Nemško. Fantastično je, da po stoletjih razdelitve Slovenskega naroda še vedno lahko razumemo jezik in smo v principu isti narod.
    Vse vaše prispevke bom z užitkom bral.
    Pozdrav iz Slovenije, Milan

  31. mojmír píše:

    shaggy.
    Nesúhlasím s tebou. Ak nevieš napísať niečo v zaujme Slovenska a jeho povznesenia, tak radšej nepíš nič.

  32. shaggy píše:

    Ach jaj, ďalší, ktorý obhajuje zachovanie čistoty jazyka a bráni sa prirodzenému vývoju.
    Uvedomuješ si, že slovenčinu akú poznáme, by sme vôbec nemali používať, pretože to nie je náš prastarý jazyk? Tak sa vráťme k staroslovienčine, ktorá je dosť odlišná od slovenčiny (niektorým bude skôr pripomínať juhoslovanské alebo poľské jazyky). Vráťme sa k cyrilike, to je predsa naše prapôvodné písmo. Všetci predsa vieme, koľko rôznych názorov bolo pri vytváraní nového slovenského jazyka.
    Tak teda ukáž, že si stojíš za svojim – bojuj proti prirodzenému vývoju jazyka (prijímanie anglických slov) a začni používať staroslovienčinu, ktorá nemá s tou zdegenerovanou slovenčinou plnou nemeckých, latinských a iných slov nič spoločné.

  33. svato píše:

    preco by som mal zadarmo rozdavat svoj rozum ked su v parlamente dobre platení ludia, ktorých – niektorých spozná obcan len raz za 4 roky aj to pred volbami z kandidatky? Za co ich teda platit ked treba rozmyslat za nich???

  34. Anaerih píše:

    mno, je to dobry napad. Drzim palce, nech sa naplni prehladnym, hoci roznorodym obsahom…
    Prispejem tiez, ked mi zvysi kus casu….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *