Tag Archives: Arabské správy o Slovanoch

Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou

Mapa stredovekých štátov podľa arabského autora Al-Adrísího. Všimnite si, že Slovensko vtedy podľa neho siahalo asi viac na juh ako dnes. Navyše západoslovenský kraj patril do štátu Karantánia. Dávne Slovensko kopírovalo hranice pásu lesa. Rovnakú hranicu kopíroval aj Val Obrov.

Poučnú knihu pre cestovateľov, kartograficko-zemepisné dielo, napísal Abú cAbdalláh Muhammad ibn Muhammad ibn cAbdalláh ibn Idrísal-Hammúdí al-Hasaní al-Idrísí (1100-1166). Meno je katastrofálne dlhé. Tento pán pracoval na Sicílii na dvore kráľa Rogera II., ktorý vládol medzi rokmi 1130 – 1154 v Palerme. V tomto texte sa okrem iného opisuje geografia aj dnešného Slovenska a jeho okolia.

Preklad textu prináša slovenská publikácia Arabské správy o Slovanoch od Jána Pauliniho. Väčšinu miest je možné z arabčiny rozlúštiť a priradiť k súčasným slovenským mestám. Niektoré mestá však historici priradiť nevedia, resp. ich podľa mňa priraďujú nesprávne. No a tu prichádzam ja, Blažena Ovsená, so svojou hypotézou.

Arabské správy o krajine Slov?nov

Arabské správy o Slovanoch - Pauliny

Premýšľam nad tým, kde ležalo hlavné mesto Svätoplukovej ríše. Premýšľam nad tým, či týmto mestom mohli byť Mikulčice, resp. Staré Město pri Uherskom Hradišti. Tiež premýšľam o tom, či týmto mestom mohol byť Devín, Bratislava, resp. Nitra. Mám pocit, že ani jedno z týchto miest nezodpovedá popisu v arabských správach o Slovanoch. Na základe správ arabských cestovateľov, ktorí v Svätoplukovej dobe opísali zem Slovanov, musím konštatovať, že všetko muselo byť ináč. Druhá možnosť je, že arabské správy o Slovanoch sú natoľko skoruptované, že sú vlastne k ničomu. Je možné, že krajina Slovanov, ktorú opisujú, sa nachádza niekde na Ukrajine.

Země Saklabia

Drone s kamerou.

Zverejnené so súhlasom autora Jana Galatíka, 2014.

Středověké kroniky nás informují o moravské historii. Známe jména nejstarších panovníků. Mojmíra, Rostislava, Svatopluka a jeho synů. Sláva bratrů Cyrila a Metoděje dosáhla vrcholu v roce 1980, kdy se rozhodnutím papeže stali spolupatrony celé Evropy. Přesto však stále nevíme, kde ležel Velehrad, opěvované mohutné sídlo Svatopluka. Nemůžeme uctít hroby moravských králů ani prvního arcibiskupa Slovanů. Moravští historikové v minulosti hledali usilovně písemné prameny, které by pomohly určit místo, kde ležel Veligrad devátého století.