Tag Archives: Dejiny

ROZHOVOR – Blažena Ovsená

Českí priatelia prejavili záujem o moju tvorbu, tak som im poskytla dosť obsiahly rozhovor. Počítala som s tým, že ho trochu zosekajú, no na moje prekvapenie ho uverejnili celý. Nuž aj takto sa prejavuje pedantnosť k informáciám. Koho zaujíma, čo som im natárala, môže si prečítať a možno sa niečo dozvie.

Zdroj: http://ikobra.rehec.cz/pdf/caj/caj_118.pdf, str. 15 a ďalej…

„O slovenských dejinách som sa v škole takmer nič nedozvedela!“

S Blaženou Ovsenou, autorkou knihy „Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu“ (vydal Eko-konzult v roce 2014) jsem se setkal na Martinské poetické jeseni. Zaujala mě svým vyprávěním o historických knihách, pátrajících po původu Slováků, ale i dalších významných osobnostech dějin našich východních přátel. Především jejich zcela jiným výkladem než jak jsem znal ze školy a z odborné literatury. Knihu jsem dostal s věnováním a rychle jsem se do ní začetl. I když četba vyžaduje mimořádnou pozornost, čas rozmyslet si uveřejněné, přečetl jsem ji velmi rychle. Vám ji také vřele doporučuji (zájemcům případně půjčím). Věděl jsem, že autorku požádám o rozhovor nejen o této knize.

– Paní Blaženo, jak jste se k psaní historických knih a jejich studiu dostala? Vystudovala jste nějaké humanitní obory? Nebo je to váš koníček?

Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov

Oscar Wilde, írsky spisovateľ: „Je iba jedna vec na svete horšia od toho, že sa o vás hovorí, a tá je, že sa o vás nehovorí.“

Vážení čitatelia, nedávno som sa tak nasmiala, že som skoro umrela, čo som nemohla od smiechu dýchať. Tak predstavte si, že aj pravicový Denník N už má svoj historyweb(!!!). Všimnite si, ako krásne neslovensky nazvali svoj portál o histórii. Pre koho píšu ich autori? Pre Slovákov, či pre Angličanov? Nie je ten anglický názov iba odrazom ich odslovenčeného ducha? Do akej miery sú duše tvorcov stránky odnárodnené? Ja som svoju stránku o histórii nazvala Sclabonia, čo znamená Slovensko po grécky, lebo môj portál má smerovať v prvom rade k Slovensku a k obrode slovenského ducha. Navyše Sclabonia je kľúčom k dávnej Slovenskej Zemi. Historyweb Denníka N asi smeruje do … New Yorku.

No ale prečo o tomto píšem? Čo sa vlastne stalo?

Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie

Na obrázku spisovateľka Blažena Ovsená pri čítaní knihy.

Dňa 15. mája 2015 Slovenský historický ústav a Historický odbor Matice slovenskej zorganizovali vedecké kolokvium veľavážených pánov historikov na tému Neodborná „historiografia“ na Slovensku – problém, alebo výzva? Zúčastnili sa ho slovenské vedecké „kapacity“ s titulmi pred menom aj za menom. Výstupom ich stretnutia bol pamflet (hanopis) pod názvom Stanovisko slovenských historikov k šíreniu presudohistoriografie (viď pod článkom).

Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie

Knižka Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu už je v kníhkupectvách.

NOVINKA: Kniha Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu je dostupná už aj v kníhkupectvách! Sú v nej doplnené niektoré informácie, ktoré v pdf verzii neboli uvedené! Vydavateľom je Eko-kozult. Kúpiť sa dá napríklad tu: http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/historia-vojnova-literatura/historia-ostatne/patranie-po-tajnych-slovenskych-dejinach-a-slovenskom-duchu.html

Nemala som nič lepšie na práci, a tak som napísala knižku o pátraní po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Volá sa Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať. Dlhší názov som si už vybrať naozaj nemohla.:) Prakticky som zhrnula a vylepšila články z portálu sclabonia.sk. Knižka je v starej verzii voľne čitateľná a ponúkam ju zadarmo (cena 0 EUR). Jej zmyslom je duchovná obroda slovenského národa. Ak v knihe nájdete nejaké chyby alebo preklepy, dajte mi, prosím, vedieť, aby som ich opravila. Ďakujem.

Najaktuálnejšia verzia je momentálne 6 z 22.11.2014. V prípade úprav budem vydávať ďalšie verzie s opravami.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Dejepisec

Tento článok bol prebratý so súhlasom autora Krkavca z webstránky http://krkavec.wordpress.com/2012/11/28/dejepisec/

Niekedy sa nepatrilo byť hrdý na svoju krajinu, bol to prehnaný nacionalizmus. Nacionalizmus v miere je však zdravý a je správne byť hrdý na svoj národ. Máme byť my Slováci na čo hrdí? Samozrejme. Za čias Cyrila a Metoda bol náš jazyk, staroslovienčina, jazykom svetovým, pretože svetové boli liturgické jazyky. V stredoveku sa na Slovensku ťažilo najviac zlata a medi. Banskí magnáti Thurzo a Fugger dokonca vynašli podvojné účtovníctvo, možno aby sa im lepšie počítali florény, ktoré sa razili v kremnickej mincovni. Táto mincovňa je mimochodom jeden z najstarších ešte vyrábajúcich podnikov na svete – aj na toto by sme mali byť hrdí. Sme svetoví. Ani pri dobývaní Ameriky nie sme bez zásluhy: zo slovenskej medi sa vyrábali nity do lodí. A nezabúdajme, že bez našich vysťahovalých vynálezcov by ľudstvo pomaly ani padák či bezdrôtovú komunikáciu nemalo.

Slovenské meno pre vaše dieťa

Evangelium de Cividale – Cividalský evanjeliár.

Meno hovorí o človeku veľa. Dobré meno – polovica úspechu. S pádom socializmu a vplyvom Hollywoodu začali Slováci svoje deti nazývať rôznymi exotickými menami, ako sú Angelina, Vanesa, alebo dokonca Mineta! Bŕŕ! Povedzme si, keď sme sa po tisícke rokov konečne vrátili k našej pradávnej štátnosti a suverenite, prečo sa nevrátiť aj k starým tradičným slovenským menám? Prečo nenazvať svoju dcéru napríklad Svätožizňa? Svätožizňa? Áno, Svätožizňa. Nikdy ste o tomto mene Svätoplukovej manželky nepočuli? Povedzme si o zabudnutých slovenských menách.

Správy o starých Slovenoch III – Samova dŕžava

Kráľ Samo.

Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV („Štyri knihy kroník takzvaného Fredegara scholastika“) je franská kronika spísaná v 7. storočí v Burgundsku a má šesť častí. Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart. Je najstarším dôveryhodným zdrojom informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.

Správy o starých Slovenoch II – Maurikios (Strategikon)

Maurikiov solidus.

Maurikios (Mauricius) bol východorímsky (byzantský) cisár v rokoch 582-602 (nar. 539), ktorý mnoho bojoval proti Slovanom, Avarom a iným národom. Chcel zachovať dunajskú pohraničnú čiaru ofenzívou do Zadunajska. Napísal spis o stratégii v 12 knihách

Správy o starých Slovenoch I – Prekop Cezarenský

Slovanský bojovník.

Prekop Cezarenský, alebo aj Prokopios, bol grécky dejepisec, ktorého hlavným spisom sú dejiny vojen cisára Justiniána v r. 527 – 554 (8 kníh). Písal tu o Slovanoch, s ktorými Byzantínci mali vtedy po prvý raz styky na dolnom Dunaji. U neho po prvý raz v gréckom dejepisectve čítame aj meno Slovanov.