Tag Archives: Devín

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Keď už sme boli v Krase na juhu Slovinska, aby sme pozreli pohanské miesta, rozhodli sme sa, že sa tiež pôjdeme pozrieť na hrad Devín, ktorý leží na pobreží Stredozemného mora, dnes v Taliansku. Áno, čítate dobre, náš slovenský Devín nie je jediný Devín na svete. Devínov je mnoho. Okrem slovinského Devína (v Taliansku) som tiež chcela vidieť mesto Achileu, ktorú mal údajne založiť Atila Hun, po ktorom má byť vraj nazvaná. Cestou na Devín som však zablúdila vďaka mojej „úžasnej“ navigácii, ktorá ma viedla okolo akejsi ohrady s koňmi. Pozerám, že aké krásne biele kone to sú, keď v tom som si uvedomila, že som v obci Lipica a tieto kone sú preslávené lipicany. Tak som zastavila a spravila zopár záberov.

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov

Takto sa nosili tie guľovité ozdoby. Je to veľmi cenná fotka. Možno takto ich nosili aj naše staroslovenské kniežatá.

Tento rok som sa prvý raz v živote vybrala do Chorvátska, aby som preskúmala aj túto juhoslovanskú krajinu. Každý druhý Slovák už v Chorvátsku bol, len ja ešte nie, nevedela som preto, čo mám od tejto krajiny čakať. Mala som tam vidieť dôsledky vojny? Aká vyspelá je táto krajina? Aké má prírodné krásy? A čo história? V Chorvátsku sa mi mnohé veci spojili.

Zo samoštúdia slovanskej histórie som vedela, že okrem južných Chorvátov jestvovali aj severní Chorváti, ktorí sa nazývali Bieli. Biela farba označovala sever. Títo Bieli Chorváti sa mali nachádzať niekde v blízkosti našich Tatier. Či sídlili nad Karpatami, alebo priamo v nich, dodnes neviem, no po návšteve Chorvátska viem jednu vec naisto – s Chorvátmi máme toho spoločného viac, ako si myslíme.

Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Jantár... Skýti ho nazývali Sacrium.

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

Letný slnovrat – vence a tury

Hoci vieme, že Sloveni uctievali Slnko a jeho deriváty – oheň, blesk a hrom, veľa toho o staroslovenskom náboženstve zostáva zahalené tajomstvom. Štúdiom historických materiálov a vlastným pozorovaním som objavila veľmi zaujímavú paralelu, ktorá existuje medzi staroslovenským a staroegyptským náboženstvom (tiež velebiacim Slnko). Možno by nám egyptský panteón pomohol lepšie pochopiť nás samých a dokonca aj pravú pohanskú podstatu súčasného kresťanského náboženstva. Hoci som tento článok napísala pred niekoľkými rokmi, nikdy som ho nepublikovala. Robím tak až teraz, lebo si myslím, že dozrela doba. Trochu som ho upravila a pridala k nemu informácie, ktoré som medzičasom objavila. Teším sa na konštruktívnu kritiku.

Pátranie po Veľkej Morave

„Svätopluk bol veľký vladár a jeho ríša sa volala Veľká Morava. Tá mala svoje centrum v dnešných Valoch pri Mikulčiciach, na dnešnej českej (kedysi slovenskej) Morave.“

Takto znie oficiálna teória, ktorú sme sa ako malé deti učili na ZŠ z doby Československa. Otázka znie, či je aj správna. Nová doba totiž priniesla nielen „slobodu“ a „demokraciu“, ale aj nové, slobodné názory obyčajných ľudí, ktoré nabádajú k pochybnostiam. Už nemusíme mlčať a ani nemlčíme, keď nesúhlasíme s oficiálnou československou historickou teóriou, ktorá chcela mať centrum Svätoplukovej ríše na dnešnej Morave, t. j. na českom území, aby tým odobrila nadvládu Čechov nad Slovenskom. Preto, ak aj Vy chcete stratiť všetky ilúzie o našej minulosti a zbúrať svoj fiktívny čechoslovakistický svet, čítajte ďalej.:)