Tag Archives: Dunaj

Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ?

Slovensko patrí do Stredu. Napriek tomu, že Stred je najväčší, nevládne. Vládne Západ. Dôvod? Stred bol rozbitý a rozkúskovaný v 10. storočí, kedy padla tzv. Veľká Morava., resp. Veľké Slovensko.

V súčasnosti sa v súvislosti s dianím na Ukrajine vedie debata o tom, či Slovensko patrí na Východ alebo na Západ. Napríklad taký Lukáš Krivošík má v tomto jasno. Slovensko podľa neho patrí na Západ. Argumentuje tým, že používame latinkové, nie cyrilické písmo a máme katolícku, nie pravoslávnu vieru. Tvrdí, že sme síce aj Slovania, podľa neho sme však vraj predovšetkým západní Slovania spolu s Poliakmi, Čechmi a Lužickými Srbmi.

Aj Žiarislav sa nedávno vyjadril k otázke, či patríme na východ alebo západ. Podľa neho sme v strede. Žiarislav argumentuje, že Západ už dávno nie je katolícky. Naopak, na vzostupe je islam. Vraj naše súčasné zriadenie sa najviac podobá „barbarskej“ demokracii, v ktorej boli predstavitelia samospráv volení – u Slovanov na zhromaždeniach zvaných „veče“ (veci).

Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov)

Povodia európskych riek a morí.

Tento článok nadväzuje na článok o Ukrajine pod názvom Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach.

V minulom článku som sa zaoberala historickými súvislosťami, ktoré sa týkajú rozdelenia Slovanov/Venedov na dve veľké skupiny – Slovänov (Dunajskí Slovania) a Antov (dnes Ukrajinci a Rusi). Takto rozdelil Slovanov v 6. storočí byzantský úradník Jordanes. Sloväni žili južne od rieky Dnestra až po prameň Visly, teda na území Karpatskej kotliny. Anti žili medzi riekami Dnester a Dneper. Z historických textov vyplýva, že Slovania žili popri riekach takým spôsobom, že medzi nimi nebolo voľné miesto. To znamená, že sa posúvali pozdĺž riek.

Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Jantár... Skýti ho nazývali Sacrium.

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

Stratené centrum Veľkej Moravy

Zverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

Vo zvyškoch slovanskej baziliky pri Malom Balatone je na mieste kde asi stál oltár kovový kríž, na ktorom je tabuľka s textom: „Toto miesto vysvätili v v 850-tom roku.“ Nič viac.

Zdá sa že historici sa ani veľmi nepozastavujú nad skutočnosťou že sa hlavné mesto Veľkej Moravy, jej centrum, bez stopy stratilo. Akoby na tom nebolo nič zvláštne. Zvláštne to ale je. A veľmi. Veď si len skúste spomenúť koľko miest, natoľko významných, aby ste o nich vôbec vedeli, sa v Európe bez stopy stratilo za posledných dvetisíc rokov? A nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Dokážete si spomenúť aspoň na jedno jediné? Pritom Veľká Morava bola v tom čase jednou zo štyroch najvýznamnejších ríš Európy.