Tag Archives: hlavné mesto

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi

Možná lokalizácia miest Slovenskej zeme.

Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166)

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Země Saklabia

Drone s kamerou.

Zverejnené so súhlasom autora Jana Galatíka, 2014.

Středověké kroniky nás informují o moravské historii. Známe jména nejstarších panovníků. Mojmíra, Rostislava, Svatopluka a jeho synů. Sláva bratrů Cyrila a Metoděje dosáhla vrcholu v roce 1980, kdy se rozhodnutím papeže stali spolupatrony celé Evropy. Přesto však stále nevíme, kde ležel Velehrad, opěvované mohutné sídlo Svatopluka. Nemůžeme uctít hroby moravských králů ani prvního arcibiskupa Slovanů. Moravští historikové v minulosti hledali usilovně písemné prameny, které by pomohly určit místo, kde ležel Veligrad devátého století.

Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov)

Povodia európskych riek a morí.

Tento článok nadväzuje na článok o Ukrajine pod názvom Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach.

V minulom článku som sa zaoberala historickými súvislosťami, ktoré sa týkajú rozdelenia Slovanov/Venedov na dve veľké skupiny – Slovänov (Dunajskí Slovania) a Antov (dnes Ukrajinci a Rusi). Takto rozdelil Slovanov v 6. storočí byzantský úradník Jordanes. Sloväni žili južne od rieky Dnestra až po prameň Visly, teda na území Karpatskej kotliny. Anti žili medzi riekami Dnester a Dneper. Z historických textov vyplýva, že Slovania žili popri riekach takým spôsobom, že medzi nimi nebolo voľné miesto. To znamená, že sa posúvali pozdĺž riek.

Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Jantár... Skýti ho nazývali Sacrium.

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).

O slovenskosti a neslovenskosti Bratislavy

Slonovinová Veža z Nekonečného príbehu. Centrálna pevnosť Ríše Fantázie.

O neslovenskosti Bratislavy

Bratislava je vážnym problémom Slovenska, ktorý spočíva v dvoch základných veciach – a to v jej excentrickosti (periferickosti) a neslovenskosti. V dôsledku jej zlej polohy dochádza k štiepeniu Slovenska na Bratislavu a zvyšok krajiny. Ľudovo povedané – všetko je v Bratislave, ale Bratislava je takmer mimo našej krajiny, takže je nám to k ničomu. Bratislava sa nám vzďaľuje hospodársky, kultúrne, jazykovo, mentálne, politicky, aj infraštruktúrne – teda prakticky vo všetkých dôležitých hľadiskách. Hovoriť by o tom mohli najmä chudáci Východniari, ktorých bratislavsko-periferická genocída donútila opustiť svoje domovy a presťahovať sa za lepším životom do nášho hlavného mesta. Avšak trpia aj Stredoslováci.

Na obranu Svätopluka a o potrebe tieňového hlavného mesta Slovenska

Nitra – hlavné mesto Slovenska.

Tento článok je reakciou na článok v denníku SME O soche Svätopluka rozhodne komisia v septembri, v ktorom sa predseda parlamentu SR Richard Sulík vyjadruje v tom zmysle, že o historickej, kultúrnej a politickej vhodnosti Svätoplukovej soche bude rozhodovať akási komisia.

Pán Sulík je veľmi neskúsený politik a preto je nešťastím Slovenska, že tohoto zajačika spravili hneď na začiatku jeho politickej kariéry predsedom parlamentu Slovenskej republiky, čo je druhá najdôležitejšia ústavná funkcia v štáte. Keby bol čo i len trochu skúsený, ba dovolím si povedať, že keby mal čo i len trochu zdravého sedliackeho rozumu, vedel by dobre, že spochybňovanie historických sôch je veľmi nebezpečné, obzvlášť, ak sa jedná o sochu osobnosti, na ktorej stoja základy slovenskej štátnosti. Môže to nielen otriasť základmi štátu, ale spôsobiť aj revolúciu. Preto, pán Sulík, ruky preč od Svätopluka. Na Svätopluka nám nesiahajte. Bol to náš slovenský kráľ a my si ho nedáme. Na slovenskom území si môžete odstraňovať maďarské sochy, alebo iné, len nie sochy slovenských historických postáv.