Tag Archives: Ján Stanislav

Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko

Pred časom som
si vyhľadala knihu Staré Slovensko (vydala Filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave, 1923) od Václava Chaloupeckého, na ktorú sa odkazoval vynikajúci slovenský jazykovedec Ján Stanislav v jednom svojom diele. Táto kniha mala obsahovať mapy starých obchodných ciest a iné zaujímavé fakty o Starom Slovensku, preto som sa na všetko veľmi tešila. No keď som si knihu následne prelistovala, s úžasom som čítala o hrubých historických manipuláciách, ktoré boli spravené v neprospech Slovenska.

Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ

Ostrihom – mesto, ktoré pomenovali Slováci podľa toho, že sa nachádza na ostrohu, skalnej vyvýšenine.

Keď som nedávno písala moju slávnu recenziu na neslávnu Hromníkovu knihu Sloveni a Slovensko, spomenula som v nej výklad názvu dnes maďarského mesta Ostrihom. Keď som minulý rok navštívila nevýslovnú pevnosť Bíňu, ktorá je od Ostrihomu vzdialená len nejakých 25 km vzdušnou čiarou, prekvapilo ma, že všetci obyvatelia tejto obce hovoria po maďarsky. Kedysi však bolo toto okolie, vrátane Ostrihomu, určite čisto slovenské. Ostrihom pomenovali Slováci a teda názov mesta má slovenský pôvod. Ešte aj v roku 1138 bolo okolie tohoto územia značne slovenské. Svedčí o tom zápis zamestnancov na majetkoch prepošstva v Dimiši (maď. Dömös) pri Ostrihome. Prepis pochádza z r. 1329. Ján Stanislav v diele Slovenský jazyk, časť III Texty (str. 110) dekódoval latinské zápisy mien a našiel k nim slovenské náprotivky. Pre toho, kto sa zaujíma o staroslovenskú históriu, je to veľmi zaujímavé čítanie.

Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

O slovenskosti a neslovenskosti Bratislavy

Slonovinová Veža z Nekonečného príbehu. Centrálna pevnosť Ríše Fantázie.

O neslovenskosti Bratislavy

Bratislava je vážnym problémom Slovenska, ktorý spočíva v dvoch základných veciach – a to v jej excentrickosti (periferickosti) a neslovenskosti. V dôsledku jej zlej polohy dochádza k štiepeniu Slovenska na Bratislavu a zvyšok krajiny. Ľudovo povedané – všetko je v Bratislave, ale Bratislava je takmer mimo našej krajiny, takže je nám to k ničomu. Bratislava sa nám vzďaľuje hospodársky, kultúrne, jazykovo, mentálne, politicky, aj infraštruktúrne – teda prakticky vo všetkých dôležitých hľadiskách. Hovoriť by o tom mohli najmä chudáci Východniari, ktorých bratislavsko-periferická genocída donútila opustiť svoje domovy a presťahovať sa za lepším životom do nášho hlavného mesta. Avšak trpia aj Stredoslováci.

Pátranie po Starých Slovákoch a Slovenskej Zemi

Slovenská Zem obývaná Slovákmi za Svätoplukovej vlády.

Svätoplukova socha, ktorá sa mala stať symbolom slávy, samostatnosti a pradávnosti slovenského národa, sa premenila na symbol boja verných Slovákov proti Tiežslovákom, ktorí z nepochopiteľného dôvodu chcú riešiť, čo ďalej so Svätoplukovou sochou – o týchto sebabičujúcich sa Tiežslovákoch sme písali aj v článku Bol som Svätoplukovým bodyguardom, ale som úplný idiot.

Objavujú sa námietky rôzneho druhu – väčšinou samé malichernosti ako komuprinistická minulosť sochára, údajne fašistický znak na štíte, alebo doplnky nezodpovedajúce historickým skutočnostiam. No najviac nežičlivcom kole oči nápis na podstavci, ktorý označuje Svätopluka za kráľa starých Slovákov. O opodstatnenosti používania kráľovskej titulatúry sme hovorili v predošlom článku Diskriminovaný kráľ Svätopluk a tak sa teraz pre zmenu trochu povenujme termínu Starí Slováci.