Tag Archives: Mikulčice

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

Mapa povodia Dunaja, ktorá ukazuje, aké malé je povodie českej rieky Morava oproti povodiu Tisy. Ak Purpurorodenec myslel Veľkou Moravou celé VEĽKÉ povodie Tisy, tak je názov Veľkej Moravy odvodený od veľkosti územia. Ak mal na mysli územie okolo rieky Velikej Moravy v Srbsku, tak sa Veľká Morava volala podľa rieky. Ak mal cisár na mysli pod VEĽKOSŤOU vzdialenosť od centra ríše, tak Veľká Morava znamená vzdialená, nie však vzdialená od Konštantínopolu (Carihradu), ale od centra Slovenskej ríše.

Náhodou som narazila na článok Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy? od autora doc. Miroslava Lysého, PhD.. Musím sa priznať, že ma pobavil najmä preto, aké, podľa mňa, hlúposti som sa v ňom dočítala. Autorom pritom nie je nijaký amatérsky historik, ale človek s titulom – dokonca pedagogickým! Máme do činenia rovno s docentom. V tomto článku nadväzujem na môj predošlý článok Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, kde sú ďalšie informácie o tom, prečo Veľká Morava u nás nebola. Poďme na vec.

Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video)

Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!

Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Arabské správy o krajine Slov?nov

Arabské správy o Slovanoch - Pauliny

Premýšľam nad tým, kde ležalo hlavné mesto Svätoplukovej ríše. Premýšľam nad tým, či týmto mestom mohli byť Mikulčice, resp. Staré Město pri Uherskom Hradišti. Tiež premýšľam o tom, či týmto mestom mohol byť Devín, Bratislava, resp. Nitra. Mám pocit, že ani jedno z týchto miest nezodpovedá popisu v arabských správach o Slovanoch. Na základe správ arabských cestovateľov, ktorí v Svätoplukovej dobe opísali zem Slovanov, musím konštatovať, že všetko muselo byť ináč. Druhá možnosť je, že arabské správy o Slovanoch sú natoľko skoruptované, že sú vlastne k ničomu. Je možné, že krajina Slovanov, ktorú opisujú, sa nachádza niekde na Ukrajine.

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Země Saklabia

Drone s kamerou.

Zverejnené so súhlasom autora Jana Galatíka, 2014.

Středověké kroniky nás informují o moravské historii. Známe jména nejstarších panovníků. Mojmíra, Rostislava, Svatopluka a jeho synů. Sláva bratrů Cyrila a Metoděje dosáhla vrcholu v roce 1980, kdy se rozhodnutím papeže stali spolupatrony celé Evropy. Přesto však stále nevíme, kde ležel Velehrad, opěvované mohutné sídlo Svatopluka. Nemůžeme uctít hroby moravských králů ani prvního arcibiskupa Slovanů. Moravští historikové v minulosti hledali usilovně písemné prameny, které by pomohly určit místo, kde ležel Veligrad devátého století.

Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Jantár... Skýti ho nazývali Sacrium.

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

„Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka

… Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est…“
…Kým ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rasticovho mesta…

Fuldské anály k roku 871

V roku 871 Svätopluk, prepustený Frankami, aby prehovoril vzbúrených Slovenov podrobiť sa, vstúpil do starého Rasticovho mesta, ujal sa velenia a nečakane napadol Frankov. Porazil ich, a pretože Rastic medzitým zomrel vo franskom väzení, stal sa jediným vládcom spojených kniežatstiev, z ktorých neskôr vďaka novým výbojom vytvoril ríšu nazvanú Konštantínom Porfyrogenetom – Veľká Morava.

Kde ale ležalo toto „staré Rasticovo mesto“? Zo zápisu možno usúdiť, že to bolo mesto, kde predtým Rastic vládol, preto mu pisateľ Fuldských análov dal prívlastok „Rasticovo“. Iné vysvetlenie je ťažko nájsť. Lenže to nám o jeho polohe nič nehovorí. Kde vládli Mojmír a Rastic proste stále nevieme.

Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi

Hospodárske noviny prišli s tendenčným článkom o slovenskom kráľovi Svätoplukovi. Nazýva sa Kráľ s ručením obmedzeným. Fakty a mýty o Svätoplukovi. Článok navodzuje dojem, že rúca mýty, pritom opak je pravdou. V článku sa vyskytuje niekoľko nepresností a neznalostí. Vždy budem ochraňovať slovenského kráľa Svätopluka, lebo keď padne náš kráľ, padne aj náš národ. Poďme na vec.

Stratené centrum Veľkej Moravy

Zverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

Vo zvyškoch slovanskej baziliky pri Malom Balatone je na mieste kde asi stál oltár kovový kríž, na ktorom je tabuľka s textom: „Toto miesto vysvätili v v 850-tom roku.“ Nič viac.

Zdá sa že historici sa ani veľmi nepozastavujú nad skutočnosťou že sa hlavné mesto Veľkej Moravy, jej centrum, bez stopy stratilo. Akoby na tom nebolo nič zvláštne. Zvláštne to ale je. A veľmi. Veď si len skúste spomenúť koľko miest, natoľko významných, aby ste o nich vôbec vedeli, sa v Európe bez stopy stratilo za posledných dvetisíc rokov? A nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Dokážete si spomenúť aspoň na jedno jediné? Pritom Veľká Morava bola v tom čase jednou zo štyroch najvýznamnejších ríš Európy.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 3. časť – Morava

Morava.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz na Moravu, do údajnej zeme Mojmíra I. a Rastislava. Navštívila Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, Velehrad, údajné hlavné mesto Mikulčice a nakoniec prešla na slovenskú stranu rieky Moravy, aby preskúmala zničený slovenský Stonehenge v Holíči.

Pátranie po Veľkej Morave

„Svätopluk bol veľký vladár a jeho ríša sa volala Veľká Morava. Tá mala svoje centrum v dnešných Valoch pri Mikulčiciach, na dnešnej českej (kedysi slovenskej) Morave.“

Takto znie oficiálna teória, ktorú sme sa ako malé deti učili na ZŠ z doby Československa. Otázka znie, či je aj správna. Nová doba totiž priniesla nielen „slobodu“ a „demokraciu“, ale aj nové, slobodné názory obyčajných ľudí, ktoré nabádajú k pochybnostiam. Už nemusíme mlčať a ani nemlčíme, keď nesúhlasíme s oficiálnou československou historickou teóriou, ktorá chcela mať centrum Svätoplukovej ríše na dnešnej Morave, t. j. na českom území, aby tým odobrila nadvládu Čechov nad Slovenskom. Preto, ak aj Vy chcete stratiť všetky ilúzie o našej minulosti a zbúrať svoj fiktívny čechoslovakistický svet, čítajte ďalej.:)