Tag Archives: Mojmír

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

„Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka

… Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est…“
…Kým ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rasticovho mesta…

Fuldské anály k roku 871

V roku 871 Svätopluk, prepustený Frankami, aby prehovoril vzbúrených Slovenov podrobiť sa, vstúpil do starého Rasticovho mesta, ujal sa velenia a nečakane napadol Frankov. Porazil ich, a pretože Rastic medzitým zomrel vo franskom väzení, stal sa jediným vládcom spojených kniežatstiev, z ktorých neskôr vďaka novým výbojom vytvoril ríšu nazvanú Konštantínom Porfyrogenetom – Veľká Morava.

Kde ale ležalo toto „staré Rasticovo mesto“? Zo zápisu možno usúdiť, že to bolo mesto, kde predtým Rastic vládol, preto mu pisateľ Fuldských análov dal prívlastok „Rasticovo“. Iné vysvetlenie je ťažko nájsť. Lenže to nám o jeho polohe nič nehovorí. Kde vládli Mojmír a Rastic proste stále nevieme.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 3. časť – Morava

Morava.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz na Moravu, do údajnej zeme Mojmíra I. a Rastislava. Navštívila Staré Mesto pri Uherskom Hradišti, Velehrad, údajné hlavné mesto Mikulčice a nakoniec prešla na slovenskú stranu rieky Moravy, aby preskúmala zničený slovenský Stonehenge v Holíči.

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 1. časť – Rumunsko

Biharia.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz do údajnej zeme Menumorouta, vnuka vládcu Morouta, teda Moravca so sídlom v Oradey, po slovensky vo Varadíne, resp. konkrétnejšie v jej mestskej časti Biharii, po slovensky asi v Behárovciach. Navštívila aj rumunských Slovákov, ktorí v Rumunsku žijú už vyše dvoch storočí a stále si zachovávajú rodnú reč.

Slovenské meno pre vaše dieťa

Evangelium de Cividale – Cividalský evanjeliár.

Meno hovorí o človeku veľa. Dobré meno – polovica úspechu. S pádom socializmu a vplyvom Hollywoodu začali Slováci svoje deti nazývať rôznymi exotickými menami, ako sú Angelina, Vanesa, alebo dokonca Mineta! Bŕŕ! Povedzme si, keď sme sa po tisícke rokov konečne vrátili k našej pradávnej štátnosti a suverenite, prečo sa nevrátiť aj k starým tradičným slovenským menám? Prečo nenazvať svoju dcéru napríklad Svätožizňa? Svätožizňa? Áno, Svätožizňa. Nikdy ste o tomto mene Svätoplukovej manželky nepočuli? Povedzme si o zabudnutých slovenských menách.