Tag Archives: Ostrihom

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ

Ostrihom – mesto, ktoré pomenovali Slováci podľa toho, že sa nachádza na ostrohu, skalnej vyvýšenine.

Keď som nedávno písala moju slávnu recenziu na neslávnu Hromníkovu knihu Sloveni a Slovensko, spomenula som v nej výklad názvu dnes maďarského mesta Ostrihom. Keď som minulý rok navštívila nevýslovnú pevnosť Bíňu, ktorá je od Ostrihomu vzdialená len nejakých 25 km vzdušnou čiarou, prekvapilo ma, že všetci obyvatelia tejto obce hovoria po maďarsky. Kedysi však bolo toto okolie, vrátane Ostrihomu, určite čisto slovenské. Ostrihom pomenovali Slováci a teda názov mesta má slovenský pôvod. Ešte aj v roku 1138 bolo okolie tohoto územia značne slovenské. Svedčí o tom zápis zamestnancov na majetkoch prepošstva v Dimiši (maď. Dömös) pri Ostrihome. Prepis pochádza z r. 1329. Ján Stanislav v diele Slovenský jazyk, časť III Texty (str. 110) dekódoval latinské zápisy mien a našiel k nim slovenské náprotivky. Pre toho, kto sa zaujíma o staroslovenskú históriu, je to veľmi zaujímavé čítanie.

Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene.

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene. Foto: Blažena Ovsená

Na začiatok chcem zdôrazniť, že si hlboko vážim každého, kto hľadá pravdu, nech ju hľadá trebárs aj na absolútne nesprávnom mieste. Ja si cením najmä tú snahu. Preto si veľmi vážim aj pána Cyrila A. Hromníka, ktorý po údajne dvadsaťročnej práci vydal svoju takmer tisícstranovú knihu Sloveni a Slovensko. V pozvánke na jeho prednášku o tejto knihe som si prečítala, že sa vraj dozviem o autorových prevratných historických objavoch. Kniha vraj z úplne nových uhlov nazerá na predhistóriu našich predkov a na dravidské udalosti etnogenézy Slovákov. Bola som zvedavá nielen na tie jeho prevratné objavy, ale aj na samotného pána Hromníka, s ktorým som už v minulosti viedla ohnivú emailovú diskusiu o jeho predošlej knihe Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene, ktorú som sa mu opovážila tvrdo skritizovať. Súdiac podľa tej jeho prehnane sarkasticko-defenzívnej emailovej komunikácie, obávala som sa trochu, či sa pre veľkosť jeho ega vôbec do knižnice pomestíme. Nakoniec to však nebolo až také zlé.

Stratené centrum Veľkej Moravy

Zverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

Vo zvyškoch slovanskej baziliky pri Malom Balatone je na mieste kde asi stál oltár kovový kríž, na ktorom je tabuľka s textom: „Toto miesto vysvätili v v 850-tom roku.“ Nič viac.

Zdá sa že historici sa ani veľmi nepozastavujú nad skutočnosťou že sa hlavné mesto Veľkej Moravy, jej centrum, bez stopy stratilo. Akoby na tom nebolo nič zvláštne. Zvláštne to ale je. A veľmi. Veď si len skúste spomenúť koľko miest, natoľko významných, aby ste o nich vôbec vedeli, sa v Európe bez stopy stratilo za posledných dvetisíc rokov? A nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Dokážete si spomenúť aspoň na jedno jediné? Pritom Veľká Morava bola v tom čase jednou zo štyroch najvýznamnejších ríš Európy.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).