Tag Archives: Rastislav

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Ako sa falšuje slovenská a slovanská história

Na Vianoce som našla pod vianočným stromčekom darček určený pre mňa. Neuveríte, ale bola tam veľká kniha o Veľkej Morave od Jána Dekana. Takú obrovskú knihu o Veľkej Morave som doteraz nikde nevidela, preto som ňou bola veľmi potešená. Zvedavosť mi nedala a ja som hneď začala listovať v knihe, aby som zistila, či pre mňa bude prínosná. Áno, je to veľmi pekne spracovaná kniha, len čo je pravda. Žiaľ už prvý nákres mapy vo mne vzbudil rozhorčenie, pretože vyslovene zavádza a popiera historické skutočnosti.

Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video)

Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!

Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

„Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka

… Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est…“
…Kým ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rasticovho mesta…

Fuldské anály k roku 871

V roku 871 Svätopluk, prepustený Frankami, aby prehovoril vzbúrených Slovenov podrobiť sa, vstúpil do starého Rasticovho mesta, ujal sa velenia a nečakane napadol Frankov. Porazil ich, a pretože Rastic medzitým zomrel vo franskom väzení, stal sa jediným vládcom spojených kniežatstiev, z ktorých neskôr vďaka novým výbojom vytvoril ríšu nazvanú Konštantínom Porfyrogenetom – Veľká Morava.

Kde ale ležalo toto „staré Rasticovo mesto“? Zo zápisu možno usúdiť, že to bolo mesto, kde predtým Rastic vládol, preto mu pisateľ Fuldských análov dal prívlastok „Rasticovo“. Iné vysvetlenie je ťažko nájsť. Lenže to nám o jeho polohe nič nehovorí. Kde vládli Mojmír a Rastic proste stále nevieme.

Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi

Hospodárske noviny prišli s tendenčným článkom o slovenskom kráľovi Svätoplukovi. Nazýva sa Kráľ s ručením obmedzeným. Fakty a mýty o Svätoplukovi. Článok navodzuje dojem, že rúca mýty, pritom opak je pravdou. V článku sa vyskytuje niekoľko nepresností a neznalostí. Vždy budem ochraňovať slovenského kráľa Svätopluka, lebo keď padne náš kráľ, padne aj náš národ. Poďme na vec.

Stratené centrum Veľkej Moravy

Zverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

Vo zvyškoch slovanskej baziliky pri Malom Balatone je na mieste kde asi stál oltár kovový kríž, na ktorom je tabuľka s textom: „Toto miesto vysvätili v v 850-tom roku.“ Nič viac.

Zdá sa že historici sa ani veľmi nepozastavujú nad skutočnosťou že sa hlavné mesto Veľkej Moravy, jej centrum, bez stopy stratilo. Akoby na tom nebolo nič zvláštne. Zvláštne to ale je. A veľmi. Veď si len skúste spomenúť koľko miest, natoľko významných, aby ste o nich vôbec vedeli, sa v Európe bez stopy stratilo za posledných dvetisíc rokov? A nielen v Európe, ale aj inde vo svete. Dokážete si spomenúť aspoň na jedno jediné? Pritom Veľká Morava bola v tom čase jednou zo štyroch najvýznamnejších ríš Európy.

Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach

Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.

Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert

Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).

Recenzia Blaženy Ovsenej k dokufilmu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov

Svätopluk – kráľ Slovákov vyzeral podľa predstáv československých historikov ako príšera z filmu Nočná mora z Elm Street.

Rozhodla som sa spraviť takú hlbšiu recenziu na nový dokufilm Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov. Ten film stál kopec peňazí a podľa mňa obsahuje dosť podstatné nepresnosti. Poďme ich spoločne zhodnotiť. Možno sa aj zasmejeme. Začínam druhou časťou, prvá ma nebavila a nebola ani taká dôležitá.

Pátranie po Starých Slovákoch a Slovenskej Zemi II.

Málokto vie, že Maďarsko/Uhorsko sa kedysi nazývalo Slovensko. Šokovaní? Nečudujem sa, veď o tomto najväčšom a najstráženejšom tajomstve nikto nehovorí a nikto nevie. A predsa je to pravda. Spomína to ruský kronikár Nestor, hovorí o tom aj Uhorsko-poľská kronika a iné kroniky.

Slovenské meno pre vaše dieťa

Evangelium de Cividale – Cividalský evanjeliár.

Meno hovorí o človeku veľa. Dobré meno – polovica úspechu. S pádom socializmu a vplyvom Hollywoodu začali Slováci svoje deti nazývať rôznymi exotickými menami, ako sú Angelina, Vanesa, alebo dokonca Mineta! Bŕŕ! Povedzme si, keď sme sa po tisícke rokov konečne vrátili k našej pradávnej štátnosti a suverenite, prečo sa nevrátiť aj k starým tradičným slovenským menám? Prečo nenazvať svoju dcéru napríklad Svätožizňa? Svätožizňa? Áno, Svätožizňa. Nikdy ste o tomto mene Svätoplukovej manželky nepočuli? Povedzme si o zabudnutých slovenských menách.