Tag Archives: Slováci

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Slovensko na Ptolemaiovej mape IV.

Článok bol prebratý so súhlasom autora zo stránky http://www.kleban.sk/slovensko-na-ptolemaiovej-mape-iv/.

Setina a Cuadi – Sitno a Slováci

Od Banskej Štiavnice na juh vysoko vyčnieva nad horskými lesmi najvyšší vrch Sitno. Bol na ňom kedysi i hrad, ktorého stopy ešte nezmyl dážď a nerozmietol vietor. Na tomto hrade v Pribinovej dobe bol pánom knieža Stojmír. Mal dvoch synov. Pohanským veľkňazom, ktorého menovali žrecom, bol staručký a múdry Nákon. Ľudia pod otcovskou starostlivosťou kniežacou žili v blahobyte a pokoji.

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 2. časť – Maďarsko

Sclavinia, západné Maďarsko, Zadunajsko.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz do zeme Pribinu a Koceľa. Navštívila Striehon (Ostrihom), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Blatno (Balaton), niekoľko múzeí, Pribinov Blatnohrad (Zalavár), Sánku (Zánku), Veľký Važín (Nagyvázsony), rímsky dom pri Nemesvámosi a nakoniec čerešničku na torte Trianonské múzeum vo Várpalote.

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 1. časť – Rumunsko

Biharia.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz do údajnej zeme Menumorouta, vnuka vládcu Morouta, teda Moravca so sídlom v Oradey, po slovensky vo Varadíne, resp. konkrétnejšie v jej mestskej časti Biharii, po slovensky asi v Behárovciach. Navštívila aj rumunských Slovákov, ktorí v Rumunsku žijú už vyše dvoch storočí a stále si zachovávajú rodnú reč.

Pátranie po Starých Slovákoch a Slovenskej Zemi

Slovenská Zem obývaná Slovákmi za Svätoplukovej vlády.

Svätoplukova socha, ktorá sa mala stať symbolom slávy, samostatnosti a pradávnosti slovenského národa, sa premenila na symbol boja verných Slovákov proti Tiežslovákom, ktorí z nepochopiteľného dôvodu chcú riešiť, čo ďalej so Svätoplukovou sochou – o týchto sebabičujúcich sa Tiežslovákoch sme písali aj v článku Bol som Svätoplukovým bodyguardom, ale som úplný idiot.

Objavujú sa námietky rôzneho druhu – väčšinou samé malichernosti ako komuprinistická minulosť sochára, údajne fašistický znak na štíte, alebo doplnky nezodpovedajúce historickým skutočnostiam. No najviac nežičlivcom kole oči nápis na podstavci, ktorý označuje Svätopluka za kráľa starých Slovákov. O opodstatnenosti používania kráľovskej titulatúry sme hovorili v predošlom článku Diskriminovaný kráľ Svätopluk a tak sa teraz pre zmenu trochu povenujme termínu Starí Slováci.