Tag Archives: Sloveni

Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči

Krátka úvaha o Ficovom jadre… Kedysi dávno, keď na Morave (rozumej na Devíne) vládol knieža Rastislav a v Nitre knieža Svätopluk, pokúšali sa Frankovia zlomiť oboch, aby sa viac primkli k ich ríši a podriadili ich svojim príkazom. Starý Rastislav sa bránil, čo to išlo, no mladý a ambiciózny Svätopluk, údajne sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Frankom s celou svojou krajinou. V jeho záujme bolo odstaviť Rastislava z Moravy a ovládnuť východné pohanské územia, aby z nich vyciciaval dane. Jeho úskok Rastislav nedokázal prehltnúť, tak sa rozhodol Svätopluka zabiť. Lenže dopadlo to presne naopak, Rastislav prišiel o zrak vo franskom väzení odsúdený za vlastizradu. Svätopluk sa do jadra dostal, no akonáhle chcel robiť vlastnú politiku, hneď dostal po rypáku hneď z troch strán. Nemci si ho podali s Čechmi a Maďarmi.

Rastislavove slepé oči

Rastislavove slepé oči

Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

Mapa povodia Dunaja, ktorá ukazuje, aké malé je povodie českej rieky Morava oproti povodiu Tisy. Ak Purpurorodenec myslel Veľkou Moravou celé VEĽKÉ povodie Tisy, tak je názov Veľkej Moravy odvodený od veľkosti územia. Ak mal na mysli územie okolo rieky Velikej Moravy v Srbsku, tak sa Veľká Morava volala podľa rieky. Ak mal cisár na mysli pod VEĽKOSŤOU vzdialenosť od centra ríše, tak Veľká Morava znamená vzdialená, nie však vzdialená od Konštantínopolu (Carihradu), ale od centra Slovenskej ríše.

Náhodou som narazila na článok Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy? od autora doc. Miroslava Lysého, PhD.. Musím sa priznať, že ma pobavil najmä preto, aké, podľa mňa, hlúposti som sa v ňom dočítala. Autorom pritom nie je nijaký amatérsky historik, ale človek s titulom – dokonca pedagogickým! Máme do činenia rovno s docentom. V tomto článku nadväzujem na môj predošlý článok Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, kde sú ďalšie informácie o tom, prečo Veľká Morava u nás nebola. Poďme na vec.

Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video)

Ďalšie balvany v lese.

O Obrom vale som počula už pred rokmi. Vraj to je niekoľko desiatok kilometrov dlhý val neďaleko Hrona, ktorý sa tiahne ďalej až do Maďarska a potom ďalej do Rumunska. Vždy som ho túžila viac preskúmať. Stále som si kládla otázky, ako je možné, že na Slovensku máme val porovnateľný s Čínskym múrom, no pritom o ňom žiadny Slovák ani len netuší. Do akých nebeských výšin až siaha mentálna retardácia pisateľov slovenských učebníc dejepisu, keď do učiva nezaradili také svetové divy, ako sú nevýslovné valy okolo obce Bíňa alebo dlhý Obrí val? Slováci sa trepú do Egypta, aby tam obdivovali egyptské pyramídy, do Číny, aby tam obdivovali Čínsky múr, pritom by im úplne stačilo vyraziť autom zavčasu ráno a už naobed by mohli skúmať podobné záhady, avšak na Slovensku. Ako mám povedať Slovákom, že kráčajú po perlách, ktoré len potrebujú zodvihnúť zo zeme? Keby iné národy mali tieto divy vo svojej krajine, nachádzali by sa v každom turistickom sprievodcovi. Len Slováci čučia ako takí buľovia. Tak ja čučať určite nebudem, a keďže som si konečne našla trochu času, postrihala som video a píšem tento článok o Obrom vale.

Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie

Knižka Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu už je v kníhkupectvách.

NOVINKA: Kniha Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu je dostupná už aj v kníhkupectvách! Sú v nej doplnené niektoré informácie, ktoré v pdf verzii neboli uvedené! Vydavateľom je Eko-kozult. Kúpiť sa dá napríklad tu: http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/historia-vojnova-literatura/historia-ostatne/patranie-po-tajnych-slovenskych-dejinach-a-slovenskom-duchu.html

Nemala som nič lepšie na práci, a tak som napísala knižku o pátraní po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Volá sa Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať. Dlhší názov som si už vybrať naozaj nemohla.:) Prakticky som zhrnula a vylepšila články z portálu sclabonia.sk. Knižka je v starej verzii voľne čitateľná a ponúkam ju zadarmo (cena 0 EUR). Jej zmyslom je duchovná obroda slovenského národa. Ak v knihe nájdete nejaké chyby alebo preklepy, dajte mi, prosím, vedieť, aby som ich opravila. Ďakujem.

Najaktuálnejšia verzia je momentálne 6 z 22.11.2014. V prípade úprav budem vydávať ďalšie verzie s opravami.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pôvod slova Sloven

(Tento článok bol prvý raz uverejnený 19. decembra 2009. Teraz ho opätovne publikujem, aby sa dostal do popredia na portáli Sclabonia.)

Voláme sa „Sloveni“, ale čo naše meno vlastne znamená? Skúsme si zhrnúť všetky možné hypotézy a vybrať z nich tú pravú, ak sa medzi nimi vôbec nachádza.

Letný slnovrat – vence a tury

Hoci vieme, že Sloveni uctievali Slnko a jeho deriváty – oheň, blesk a hrom, veľa toho o staroslovenskom náboženstve zostáva zahalené tajomstvom. Štúdiom historických materiálov a vlastným pozorovaním som objavila veľmi zaujímavú paralelu, ktorá existuje medzi staroslovenským a staroegyptským náboženstvom (tiež velebiacim Slnko). Možno by nám egyptský panteón pomohol lepšie pochopiť nás samých a dokonca aj pravú pohanskú podstatu súčasného kresťanského náboženstva. Hoci som tento článok napísala pred niekoľkými rokmi, nikdy som ho nepublikovala. Robím tak až teraz, lebo si myslím, že dozrela doba. Trochu som ho upravila a pridala k nemu informácie, ktoré som medzičasom objavila. Teším sa na konštruktívnu kritiku.

Blažena Ovsená po Slovenskej zemi – 2. časť – Maďarsko

Sclavinia, západné Maďarsko, Zadunajsko.

Blažena Ovsená sa vybrala na cestu po bývalej Slovenskej zemi. Tentoraz do zeme Pribinu a Koceľa. Navštívila Striehon (Ostrihom), Stoličný Belehrad (Székesfehérvár), Blatno (Balaton), niekoľko múzeí, Pribinov Blatnohrad (Zalavár), Sánku (Zánku), Veľký Važín (Nagyvázsony), rímsky dom pri Nemesvámosi a nakoniec čerešničku na torte Trianonské múzeum vo Várpalote.

Kto boli Veneti?

Veneti – prví stavitelia európskej spoločnosti, autori: Šavli, Bor, Tomažič.

V predošlom článku Kto prvý obýval Európu? som poukazovala na vinčovskú kultúru a nositeľov kultúry popolnicových polí, ktorú Slovinci spájajú so Slovanmi a Venetmi. Vieme, kto sú Slovania, ale kto boli Veneti? Podľa trojice slovinských autorov Šavli, Bor, Tomažič, Veneti boli Slovania, hoci podľa iných historikov to boli Kelti. Je naozaj zaujímavé skúmať etnicitu Venetov, pretože ak by sa ukázalo, že to predsa len boli Slovania, bolo by potrebné prepísať celú históriu ľudstva v náš prospech. Ďalej čerpám z knihy Veneti, prví stavitelia európskej spoločnosti od tých istých autorov.

Správy o starých Slovenoch III – Samova dŕžava

Kráľ Samo.

Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV („Štyri knihy kroník takzvaného Fredegara scholastika“) je franská kronika spísaná v 7. storočí v Burgundsku a má šesť častí. Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart. Je najstarším dôveryhodným zdrojom informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.

Správy o starých Slovenoch II – Maurikios (Strategikon)

Maurikiov solidus.

Maurikios (Mauricius) bol východorímsky (byzantský) cisár v rokoch 582-602 (nar. 539), ktorý mnoho bojoval proti Slovanom, Avarom a iným národom. Chcel zachovať dunajskú pohraničnú čiaru ofenzívou do Zadunajska. Napísal spis o stratégii v 12 knihách

Správy o starých Slovenoch I – Prekop Cezarenský

Slovanský bojovník.

Prekop Cezarenský, alebo aj Prokopios, bol grécky dejepisec, ktorého hlavným spisom sú dejiny vojen cisára Justiniána v r. 527 – 554 (8 kníh). Písal tu o Slovanoch, s ktorými Byzantínci mali vtedy po prvý raz styky na dolnom Dunaji. U neho po prvý raz v gréckom dejepisectve čítame aj meno Slovanov.

Nitra – hlavné mesto Slovenska? Jasné!

Nitra, 17. storočie.

Hlavné mesto predstavuje skutočné srdce národa. V súčasnosti je hlavým mestom Slovenska Bratislava. Je to ale vhodné hlavné mesto? Bolo by nejaké iné mesto lepším hlavným mestom Slovenska? Robil niekedy niekto analýzu v tejto oblasti? Zdá sa, že nie. Zamyslime sa.