Tag Archives: Veľká Morava

Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko

Pred časom som
si vyhľadala knihu Staré Slovensko (vydala Filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave, 1923) od Václava Chaloupeckého, na ktorú sa odkazoval vynikajúci slovenský jazykovedec Ján Stanislav v jednom svojom diele. Táto kniha mala obsahovať mapy starých obchodných ciest a iné zaujímavé fakty o Starom Slovensku, preto som sa na všetko veľmi tešila. No keď som si knihu následne prelistovala, s úžasom som čítala o hrubých historických manipuláciách, ktoré boli spravené v neprospech Slovenska.

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi

Možná lokalizácia miest Slovenskej zeme.

Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166)

Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe

Náčrt jednej z možností, ako bol Metod pochovaný do steny kostola za oltárom.

(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.

Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej.

Milí čitatelia, môže sa zdať, že na Sclabonii sa toho veľa nedeje, avšak v pozadí sa usilovne pracuje. Poslednú dobu hútam nad teóriou o takzvanej „Veľkej Morave“. Majú skutočne pravdu oficiálni historici, keď kladú Mojmíra I. do dnešnej českej Moravy? Nemohlo tomu byť aj ináč? Nemáte ani predstavu, ako podrobne som preskúmala celú Karpatskú kotlinu, aby som precítila ráz tej krajiny. Zistila som pritom niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto veci ďalším vodítkom. Tento článok bude strašne dlhý, aby som vysvetlila niektoré zistenia, ktoré sa môžu javiť ako prevratné. Azda ho dočítate až do konca. Budem rada, keď mi niekto dokáže, že sa mýlim. Pátranie po Mojmírovom sídle teda pokračuje ďalej.

Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

Mapa povodia Dunaja, ktorá ukazuje, aké malé je povodie českej rieky Morava oproti povodiu Tisy. Ak Purpurorodenec myslel Veľkou Moravou celé VEĽKÉ povodie Tisy, tak je názov Veľkej Moravy odvodený od veľkosti územia. Ak mal na mysli územie okolo rieky Velikej Moravy v Srbsku, tak sa Veľká Morava volala podľa rieky. Ak mal cisár na mysli pod VEĽKOSŤOU vzdialenosť od centra ríše, tak Veľká Morava znamená vzdialená, nie však vzdialená od Konštantínopolu (Carihradu), ale od centra Slovenskej ríše.

Náhodou som narazila na článok Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy? od autora doc. Miroslava Lysého, PhD.. Musím sa priznať, že ma pobavil najmä preto, aké, podľa mňa, hlúposti som sa v ňom dočítala. Autorom pritom nie je nijaký amatérsky historik, ale človek s titulom – dokonca pedagogickým! Máme do činenia rovno s docentom. V tomto článku nadväzujem na môj predošlý článok Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, kde sú ďalšie informácie o tom, prečo Veľká Morava u nás nebola. Poďme na vec.

Ako sa falšuje slovenská a slovanská história

Na Vianoce som našla pod vianočným stromčekom darček určený pre mňa. Neuveríte, ale bola tam veľká kniha o Veľkej Morave od Jána Dekana. Takú obrovskú knihu o Veľkej Morave som doteraz nikde nevidela, preto som ňou bola veľmi potešená. Zvedavosť mi nedala a ja som hneď začala listovať v knihe, aby som zistila, či pre mňa bude prínosná. Áno, je to veľmi pekne spracovaná kniha, len čo je pravda. Žiaľ už prvý nákres mapy vo mne vzbudil rozhorčenie, pretože vyslovene zavádza a popiera historické skutočnosti.

Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video)

Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!

Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov

Oscar Wilde, írsky spisovateľ: „Je iba jedna vec na svete horšia od toho, že sa o vás hovorí, a tá je, že sa o vás nehovorí.“

Vážení čitatelia, nedávno som sa tak nasmiala, že som skoro umrela, čo som nemohla od smiechu dýchať. Tak predstavte si, že aj pravicový Denník N už má svoj historyweb(!!!). Všimnite si, ako krásne neslovensky nazvali svoj portál o histórii. Pre koho píšu ich autori? Pre Slovákov, či pre Angličanov? Nie je ten anglický názov iba odrazom ich odslovenčeného ducha? Do akej miery sú duše tvorcov stránky odnárodnené? Ja som svoju stránku o histórii nazvala Sclabonia, čo znamená Slovensko po grécky, lebo môj portál má smerovať v prvom rade k Slovensku a k obrode slovenského ducha. Navyše Sclabonia je kľúčom k dávnej Slovenskej Zemi. Historyweb Denníka N asi smeruje do … New Yorku.

No ale prečo o tomto píšem? Čo sa vlastne stalo?

Historici naši slovjenskí

Nesprávne predpokladaná trasa pochodu (návratu) franskej armády z južnej Moravy.

„História je veda výsostne politická a vždy bola.“
historik Pavel Dvořák

Nárast publikácií (článkov aj kníh) o našich najstarších dejinách od neprofesionálov je len prirodzenou reakciou na deformovaný, tendenčný výklad dejín, ktorý nám predkladá veľká väčšina našich profesionálnych historikov. Nijaké ich vyhlásenia im ale nevrátia dôveru verejnosti, ak budú naďalej hrubo porušovať zásady profesionálnej vedeckej práce. Lebo aj keď veľká časť verejnosti o týchto zásadách toho veľa nevie, tendenčnosť v prístupe k našim dejinám je natoľko očividná, že to väčšinu Slovákov znechucuje. Nie je pritom jasné, z akého dôvodu značná časť našich historikov dejiny prekrúca a deformuje.

Země Saklabia

Drone s kamerou.

Zverejnené so súhlasom autora Jana Galatíka, 2014.

Středověké kroniky nás informují o moravské historii. Známe jména nejstarších panovníků. Mojmíra, Rostislava, Svatopluka a jeho synů. Sláva bratrů Cyrila a Metoděje dosáhla vrcholu v roce 1980, kdy se rozhodnutím papeže stali spolupatrony celé Evropy. Přesto však stále nevíme, kde ležel Velehrad, opěvované mohutné sídlo Svatopluka. Nemůžeme uctít hroby moravských králů ani prvního arcibiskupa Slovanů. Moravští historikové v minulosti hledali usilovně písemné prameny, které by pomohly určit místo, kde ležel Veligrad devátého století.

Maďari – bratia naši

Maďarský údajný "honfonglalás" - „zaujatie zeme“.

Veľká civilizácia nie je dobytá zvonka pokiaľ nie je už zničená zvnútra.
William Durant

Príchod starých Maďarov (Ugrov) do Karpatskej kotliny vnímajú Maďari a Slováci úplne odlišne. Pre Maďarov to bolo priam biblické „zaujatie zeme“, ako keď Izraeliti zaujali „s božím požehnaním“ Kannán, kým pre Slovákov to bol vpád divých barbarských nájazdníkov, ktorí vtrhli do ich nádejne sa rozvíjajúcej ríše, rozvrátili ju, čiastočne vyhubili, čiastočne vyhnali z jej južnej časti pokojamilovných, pracovitých Slovenov a privlastnili si ich zem.

Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“

Jantár... Skýti ho nazývali Sacrium.

Pri pátraní po hlavnom meste „Veľkej Moravy“ rôzni skúmatelia používajú rôzne metódy. Niektorí sa orientujú najmä podľa dobových zápisov, iní podľa archeologických vykopávok a niektorí sa riadia sedliackym rozumom. Za tých posledných sa považujem aj ja. V skutočnosti by mal každý skúmateľ používať všetky metódy a všetky by mu, pokiaľ objavil pravdivú hypotézu, mali spolu súhlasiť. Pokiaľ súhlas nenastane, neznamená to, že hypotéza nie je pravdivá, je len nepotvrdená. V prípade, že texty kroník sú sfalšované, alebo sú archeologické náleziská vyrabované, ťažko je podoprieť pravdivú hypotézu zo všetkých strán.

Bojná na Slovensku a Boyne v Írsku – náhoda, či…?

Vo svojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu som sa zmienila o závese pošvy meča, ktorý bol nájdený v Bojnej. Teraz sa chcem tomuto „veľkomoravskému“ artefaktu povenovať viac. Určite aj Vás ovial rúškom tajuplnosti tak ako mňa.

Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie

Knižka Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu už je v kníhkupectvách.

NOVINKA: Kniha Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu je dostupná už aj v kníhkupectvách! Sú v nej doplnené niektoré informácie, ktoré v pdf verzii neboli uvedené! Vydavateľom je Eko-kozult. Kúpiť sa dá napríklad tu: http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/historia-vojnova-literatura/historia-ostatne/patranie-po-tajnych-slovenskych-dejinach-a-slovenskom-duchu.html

Nemala som nič lepšie na práci, a tak som napísala knižku o pátraní po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Volá sa Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať. Dlhší názov som si už vybrať naozaj nemohla.:) Prakticky som zhrnula a vylepšila články z portálu sclabonia.sk. Knižka je v starej verzii voľne čitateľná a ponúkam ju zadarmo (cena 0 EUR). Jej zmyslom je duchovná obroda slovenského národa. Ak v knihe nájdete nejaké chyby alebo preklepy, dajte mi, prosím, vedieť, aby som ich opravila. Ďakujem.

Najaktuálnejšia verzia je momentálne 6 z 22.11.2014. V prípade úprav budem vydávať ďalšie verzie s opravami.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

„Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka

… Zuentibald ceteris castrametantibus urbem antiquam Rastizi ingressus est…“
…Kým ostatní budovali tábor, Svätopluk vstúpil do starého Rasticovho mesta…

Fuldské anály k roku 871

V roku 871 Svätopluk, prepustený Frankami, aby prehovoril vzbúrených Slovenov podrobiť sa, vstúpil do starého Rasticovho mesta, ujal sa velenia a nečakane napadol Frankov. Porazil ich, a pretože Rastic medzitým zomrel vo franskom väzení, stal sa jediným vládcom spojených kniežatstiev, z ktorých neskôr vďaka novým výbojom vytvoril ríšu nazvanú Konštantínom Porfyrogenetom – Veľká Morava.

Kde ale ležalo toto „staré Rasticovo mesto“? Zo zápisu možno usúdiť, že to bolo mesto, kde predtým Rastic vládol, preto mu pisateľ Fuldských análov dal prívlastok „Rasticovo“. Iné vysvetlenie je ťažko nájsť. Lenže to nám o jeho polohe nič nehovorí. Kde vládli Mojmír a Rastic proste stále nevieme.