Omyly

Neustále si uvedomujeme fakt, že súčasná interpretácia slovenskej histórie nezodpovedá v mnohých ohľadoch pravde. Ako to? Jednoducho.
Na úvod niekoľko príkladov. Naši historici kladú príchod Slovanov na naše územie do 6. storočia a jazyk našich predkov nazývajú staroslovienčinou. Dnes sami seba nazývame Slovákmi, hoci naše ženy sa volajú Slovenky(!) a hovoríme po slovensky(!), nie po slovácky(!).

Hneď niekoľko chýb v dvoch vetách. V skutočnosti Sloveni prišli na naše územie dávno pred 6. storočím a rozprávali po slovenskyslovenčinou, alebo keď už chceme zvýrazniť, že išlo o jazyk odlišný od dnešného, tak staroslovenčinou. Naše skutočné meno je Sloveni a naše ženy sú Slovenky.

Ako to, že došlo k toľkým chybám? Jednoducho. Slovanovstarolovienčinu vymysleli českí historici, od ktorých sme vďaka pragocentrizmu tieto novotvary prebrali.  6. storočievymysleli zase nemeckí historici. Slovákmi sa nazývame až od štrnásteho storočia vplyvom biblickej češtiny — tak, ako sa v češtine Moravan zmenil na Moraváka, Poľan na Poliaka, Pražan na Pražáka alebo Brňan na Brňáka, tak sa aj Sloven/Slovan zmenil na Slováka. A my sme to prebrali.

Prečo došlo k tomuto omylu zo strany zahraničných historikov? Jednoducho. Ich snahou bolo potlačiť význam Slovenov a ich potomkov „Slovákov“ k svojmu prospechu, čiže v náš neprospech.

Prečo sme toľko chýb sami prebrali ako takí ťuťkovia? Jednoducho. Históriu píšu víťazi a my sme boli v pozícii porazených. Našu históriu písali naši ľudia bez odvahy a hrdosti, alebo bez schopností, ktorí si písaním skutočnej histórie nechceli rozhnevať svojich chlebodarcov, alebo chlebodarcov ich chlebodarcov. A nemusíme ani písať v minulom čase. Deje sa to ešte aj dnes. Profesionálni historici, ktorí vyštudovali za štátne peniaze, získali svoje tituly ako odmenu za memorovanie minulých neprávd. Preto nemôžme očakávať, že z ich strany zaveje svieži vietor a znegujú to, čo ich stálo toľko úsilia.

Históriu píšu víťazi. Po dlhej dobe máme vlastný štát a je iba na nás, ako si históriu napíšeme.  Keď nami platení historici nekonajú dostatočne v našom záujme, chytáme sa iniciatívy my, občania,  pretože naša história, hoci je nepoznaná, zväčša vymazaná, prekrútená a zatlačená, je v skutočnosti úžasná, je veľkolepá a máme byť na čo hrdí. Nikto ju za nás nepovie. Je iba na nás, aby sme ju vyslovili tak, ako ju vyslovili inde.

Otázky na zamyslenie:

  1. Prečo Slovensko, Slovinsko, Slavónia?
  2. Ako skončila Veľká Morava?
  3. Bola Veľká Morava v skutočnosti Veľká Morava?
  4. Ako vzniklo Uhorsko?
  5. Milovali, či nenávideli Sloveni Sv. Štefana?

Definície

Aby sme sa vedeli vyjadrovať bez omylov, musíme predefinovať chybné názvy správnymi.

  • Slovania – všeobecný názov pre všetky slovanské národy, to jest Slováci, Poliaci, Česi, Rusi, Srbi, Bulhari, atď.
  • Sloveni – my, chybne nazývaní aj Slováci; taktiež naši predkovia v najširšom zmysle slova chybne nazývaní aj Slovieni.

3 Responses to Omyly

  1. Rasto píše:

    Mýliš sa. Sme len 23% Kelti a 42% Slovania a máme viac spoločného so švédmi ako s írmi.
    pozri na: http://www.eupedia.com/europe/european_y-dna_haplogroups.shtml

  2. majlo6 píše:

    vzhľadom na skutočnosť ktorú zdôraznil už Rapollo, vyznieva článok trošku nedôveryhodne….

  3. Rapollo píše:

    A to ste zobrali odkial, ze cestina zmenila Moravanov a Prazakov na Moravaky a Prazaky? Vo spisovnej češtine stale plati tieto vyrazy ako spravne, cize Moravan rovnako ako Prazan. Moravak a Prazak su vyrazy hovorovej čestiny.

    {príspevok upravený Adaminom}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *