Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene. Foto: Blažena Ovsená
Na začiatok chcem zdôrazniť, že si hlboko vážim každého, kto hľadá pravdu, nech ju hľadá trebárs aj na absolútne nesprávnom mieste. Ja si cením najmä tú snahu. Preto si veľmi vážim aj pána Cyrila A. Hromníka, ktorý po údajne dvadsaťročnej práci vydal svoju takmer tisícstranovú knihu Sloveni a Slovensko. V pozvánke na jeho prednášku o tejto knihe som si prečítala, že sa vraj dozviem o autorových prevratných historických objavoch. Kniha vraj z úplne nových uhlov nazerá na predhistóriu našich predkov a na dravidské udalosti etnogenézy Slovákov. Bola som zvedavá nielen na tie jeho prevratné objavy, ale aj na samotného pána Hromníka, s ktorým som už v minulosti viedla ohnivú emailovú diskusiu o jeho predošlej knihe Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene, ktorú som sa mu opovážila tvrdo skritizovať. Súdiac podľa tej jeho prehnane sarkasticko-defenzívnej emailovej komunikácie, obávala som sa trochu, či sa pre veľkosť jeho ega vôbec do knižnice pomestíme. Nakoniec to však nebolo až také zlé.



Prednášku viedol pán Hromník v mestskej knižnici za hojnej účasti nielen dôchodcov, ale aj gymnazistov, ktorých tam povinne nahnali pani učiteľky. Musím uznať, že pán Hromník má skutočne distingvované vystupovanie, údajne ovláda niekoľko svetových jazykov, vie bravúrne štylizovať vety a má vynikajúci hlasový prednes. Podľa môjho názoru však postráda jednu dôležitú vec a tou je zdravý úsudok (po anglicky common sense). A to je, žiaľ, pri vedeckej práci dosť veľký hendikep. Myslím si totiž, že pred tým, ako začneme hľadať podstatu vecí v ďalekej indickej Tramtárii, vzdialenej v priestore aj čase, treba najskôr vyčerpať blízke zdroje. A až keď blízke zdroje zlyhajú, potom treba ísť skúsiť šťastie do ďalekej indickej Tramtárie. A tak, keď pán Hromník hľadal pôvod pomenovania Kriváňa v dravidčine, ale nie v krivom tvare kopca, zbystrila som. Hneď mi bolo jasné, že sa v to popoludnie pobavím ešte mnohokrát. A nemýlila som sa.
Pán Hromník vysvetľuje toponýmiu Slovenska na základe dravidského slovníka, nakoľko pred mnohými tisícročiami vraj práve Dravidi z ďalekej Indie prišli na naše územie za zlatom, ktoré sa ukrývalo v neprístupných karpatských horách. Pochopila som ho tak, že vraj práve Dravidi pomenovali naše rieky a hory, a keďže názvy riek a hôr sú najkonzervatívnejšie, teda sa zachovávajú najdlhšie v nezmenenej podobe, tak ich máme dodnes v dravidčine. S tým môžem a nemusím súhlasiť. No určite nebudem súhlasiť s tým, že Kriváň nie je nazvaný podľa svojho typicky krivého tvaru, ale vraj podľa nejakého tamilského Kiri-vána (Kiri-vána-m), čo má byť Hora ohňa, ktorej červeň vidno pri západe Slnka. Takých červených západov Slnka sú tisíce, no predsa sa tie hory nenazývajú Ohnivé.
Rozprávanie p. Hromníka naberalo na obrátkach. Keď opisoval, ako najdlhší suchozemský poludník prechádza Južnou Afrikou, a čuduj sa svete, aj cez Matru a Kriváň, začala som sa strácať. Nejako som nepochopila, prečo by práve tento poludník mal byť nejako výnimočný, resp. prečo by práve Matra s Kriváňom mali byť výnimočné, keď dávna Slovenská zem bola kedysi omnoho väčšia ako dnes a siahala až pod Matru. To však nebolo všetko, pretože pán Hromník potom upriamil našu pozornosť na stredný bod medzi Matrou a Kriváňom, kde sa uprostred Krivánskej mandaly (viď aj str. 709 odstavec 11.3) nachádza, predstavte si, obec Kyjatice!!! Podľa Hromníka dedina je nazvaná podľa bohyne Kyjati, čo je Bohyňa šťastia (str. 711). Napokon z tejto obce odbočil smerom na severozápad, až došiel do vyše tisíc kilometrov vzdialeného dánskeho mesta Starigard, dnes Oldenburg. Sem vraj, ak som ho správne pochopila, mali dávni Sloveni, či azda Dravidi, chodiť na duchovné púte. O Kyjaticiach som v živote nepočula, a tu zrazu aké významné miesto! Nenapadlo mi vtedy nič lepšie, ako sa spýtať pána Hromníka, či sa už stal čestným občanom Kyjatíc. Marí sa mi, že povedal, že ešte nie, ale vždy, keď sa v obci objaví, tak mu pani starostka pripraví občerstvenie. No bodaj by aj nie, keď bezvýznamné Kyjatice takto preslávil. Nadhodila som sarkasticky, že možno by sme mali Kyjatice rovno vyhlásiť za hlavné mesto Slovenska. Pán Hromník povedal, teda, ak si dobre pamätám, že nad tým už uvažoval, ale že lepšie by bolo zvoliť za hlavné mesto mesto Zvolen. Tu končí sranda a ja konštatujem, že nesúhlasím, pretože v okolí Zvolena žije príliš málo Slovákov, aby Slovensko profitovalo z takto zvoleného hlavného mesta. Je to jedna z najhorších volieb, samozrejme popri okrajovej Bratislave. Túto otázku hlavného mesta som riešila v článku Nitra, hlavné mesto Slovenska? Jasné!, ale aj v mojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.
AKTUALIZOVANÉ 14.06.2015: Tak vidíte, že tento článok bol predsa na niečo dobrý. Vďaka nemu som sa od jedného čitateľa dozvedela zaujímavú informáciu o Kyjaticiach. Táto lokalita teda predsa bola niečím významná. Podľa tejto lokality bola nazvaná takzvaná Kyjatická kultúra, viď wikipédia: „bola archeologická kultúra na juhu stredného Slovenska, na Gemeri a v priľahlom Maďarsku od 1100 pred Kr. (prelom Ha A1 a Ha A2) do cca 750/700 pred Kr., teda v neskorej bronzovej dobe. Je to súčasť okruhu mladších juhovýchodných popolnicových polí (JVPP). Pomenovaná je podľa náleziska Kyjatice. Kyjatická kultúra zanikla s koncom neskorej bronzovej doby, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujala lužická kultúra. Kyjatickou kultúrou končí 2700 rokov trvajúci hiát v osídlení regiónu Slovenského krasu. Sídliská mala neopevnené nížinné, opevnené výšinné a jaskyne. Na opevnených výšinných sídlach (hradiskách) spracúvali bronz, nížinné sídla boli poľnohospodárske. V jaskyniach sa našli masky z ľudských a zvieracích lebiek, zrejme súvisiace s mágiou a kultom.“
Tak predsa som sa aj ja v niečom poučila. Nikto nie vševedúci. Napriek tomu si myslím, že Kyjatice nie sú ničím významnejšie od okolitých lokalít, ale sú len súčasťou širšieho regiónu Kyjatickej kultúry, ktorá siahala až do Maďarska pod Matru. Zbytočné je teda hľadať stred medzi Matrou a Kriváňom, keď Kyjatická kultúra siahala až pod Matru. Možno o Kyjatiach spravím raz aj samostatný článok.
Napokon pán Hromník opustil Kyjatice a upriamil sa na akúsi horu Galmus pri rieke Hornáde. Vraj celé roky hľadal v odborných publikáciách pôvod tohoto názvu, no nepodarilo sa mu ho nikde nájsť. Nikto z jazykovedcov si s ním vraj nevedel dať rady. Ale vraj v dravidčine toto slovo zmysel má! Avšak už neviem, aký, lebo som zabudla, čo hovoril, a keďže v jeho knihe chýba index, tak sa mi to ani nepodarilo dohľadať. Zamyslela som sa na tej prednáške, čo by ten názov asi tak mohol znamenať. Po pätnástich sekundách úporného premýšľania som vykríkla: „Prezradím vám, čo ten názov znamená!“ Pán Hromník sa ku mne otočil a spýtal sa: „Čo?“ Zdalo sa mi, že takmer nedýcha napätím. Povedala som: „Je to Chlm, Chlmec.“ Pán Hromník len zamietavo pokrútil hlavou, že Chlmec to nie je, že to má dravidský pôvod. Pani knihovníčka, ktorá priviedla pána Hromníka na prednášku, potom prehlásila, že pán Hromník to sám o sebe nepovie, lebo je skromný, ale ľudia ho vraj označujú za slovenského Mojžiša. No spánombohom!

Viacej sme pomenovanie Chlmec-Galmus nepreberali, lebo nebol čas a asi ani chuť. No teraz to azda môžem detailnejšie vysvetliť. Ak by sme chceli prepísať slovenské slovo chlmec do latinčiny, ináč ako galmus by sme to nenapísali. 1) Latinčina nemá naše ch, preto ho treba niečím nahradiť. Ponúka sa iba g, ktoré sa na naše ch najviac podobá, prípadne h alebo k, ktoré sa však nášmu ch podobajú menej. 2) Vysloviť na začiatku slova dve spoluhlásky nerobí problém Slovákovi, no v latinčine to problém je. Preto treba medzi prvé dve spoluhlásky vložiť samohlásku. Najpriamočiarejšie je použiť samohlásku a, tak z chl- dostávame gal-. Maďari mali ten istý problém s našimi spoluhláskami ako latinčina, preto slovenské chlm premietli do maďarského halma, napr. Pannonhalma, čo je Panónsky Chlm. 3) Lenže odkiaľ sa vzala koncovka -us? Tej zodpovedá naša koncovka -ec, čo je zdrobnelina – viď napr. hrad, malý hradec, malý hrádok, srn, malý srnec, malá srnka, dom, malý domec, malý domok, sln, malé slnce, malé slnko. Všimnite si paralelu medzi latinským názvom rieky Cusus (čítajte Kusus) a slovenským Kysuca. Koncovke -us zodpovedá naša koncovka -ca, príp. -ce, príp. -ec. Latinskému Jesus Kristus zodpovedá podľa tejto logiky Ježec Križatec, ježaté slnko ukrižované na kríži – tu ale trochu preháňam, aj keď by som sa nečudovala, keby som aj v tomto mala aspoň trochu pravdu a Ježiš by bol naozaj ukradnutý od Slovanov – jež – juž – južný – horúci – slnečný, Slnko má okolo seba lúče ako jež pichliače. Napr. aj latinskému Mar-s zodpovedá slovenské Mar-ec. Záver: A tak dostávame, že Galmus by mohol byť vlastne podľa latinskej logiky prepísaný Chlmec. Je to isto pravdepodobnejšie než nejaké dravidské fantazírovanie. Chlmec je z definície vrch, ktorý je obtekaný riekou. Tak máme napríklad Považský Chlmec, ktorý je obtekaný riekami Váhom a Kysucou. Galmus je obtekaný riekou Hornádom. Chlmec sa nachádza aj v pomenovaní mesta Stockholm a tiež v mene Sherlocka Holmesa. Sherlock Holmes by mohol byť do slovenčiny prekladaný ako Strižko Chlmec, teda ak je pravda, ako píšu na internete, že meno Sherlock znamená mať skrátené vlasy.
Počas prednášky mi bolo pána Hromníka aj trochu ľúto, že celých dlhých dvadsať rokov išiel zjavne nesprávnou cestou. Mnohí z nás ideme nesprávnou cestou, no naše smerovanie sa stále môže javiť aspoň trochu dobré, a tak máme isté ospravedlnenie pre naše zlyhanie. Smerovanie pána Hromníka je, žiaľ, podľa môjho názoru, jeden do očí bijúci omyl a čudujem sa, že to sám nezbadal a včas sám nezastavil, aby sa vyhol hanbe. Lenže potom som sa spýtala sama seba, kto má v skutočnosti pravdu. Kto žije naozaj správne? Veď všetko, čo robíme, je vlastne bez zmyslu. Skladáme vysokoškolské skúšky, aby sme naučené vedomosti nikdy v praxi nevyužili. Platíme dane, ktoré idú na náboženské sprostosti, čím mrháme zdrojmi. Volíme politikov, ktorí aj tak idú naplniť len svoje osobné ekonomické ambície, nie našu predstavu o ideálnej demokracii. Pán Hromník vlastne nevybočuje z radu smrteľníkov a je asi len jeden z mnohých nevedomých. Mne so svojím dielom pripomína Indiana Jonesa a Chrám skazy.
Na konci prednášky som si nechala podpísať od pána autora jeho dobrodružnú sci-fi knižku, aby som si ju dala do zbierky ostatných sci-fi knižiek. Ja som mu potom venovala svoju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu aj s venovaním, aby aj on mal pamiatku na mňa.
Už v minulosti som po prečítaní jeho prvej knihy Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene poslala pánovi Hromníkovi svoje kritické poznámky, ktoré viac-menej všetky zmietol zo stola. Nepáčil sa mi tón jeho emailov – vlastne debilnejším tónom sa so mnou dovtedy ešte nikto nebavil – preto som s ním nerozvíjala ďalšiu komunikáciu. Ani verejnú recenziu jeho diela som vtedy nespravila, lebo sa mi nechcelo sa ním viac zaoberať. Dnes však aspoň v krátkosti zareagujem na niektoré body z jeho novej knihy, ktoré mi udreli do očí. Vybrala som ich náhodne. Nedá sa reagovať na všetko. Mnohé sa budú opakovať ešte z jeho predošlej knihy. Možno sa čitatelia týmto spôsobom poučia. Nijako pritom nie je vylúčené, že sa nepoučím aj ja sama. Dajte mi vedieť, ak máte na veci iný názor.
Na záver zopakujem, že si p. Hromníka vážim, no nie preto, že by mal pravdu, ale preto, že ju hľadá.
——–
Sloveni a svetlo
Str. 66: Hromník píše: Kde v slove Sloveni je zmienka o svetle? Veď už som povedal, že Slo- znamená „velebiť“ a „veni“ opisuje dlhé vlasy Boha Šivu Venijana. Takže Sloveni boli velebníci vlasatého Boha Veniana. Václav Hájek si však to „Svetlo“ nevymyslel. Našiel ho v starých spisoch, ktoré plne neidentifikoval a zrejme, nevediac, čo s tým, ponechal to „Svetlo“ bez vysvetlenia. … Václav Hájek to nepochopené „Svetlo“ tam ponechal pre tých, ktorí mu budú rozumieť. … Z Hájkovej frázy „… Slowacy od Slowa a neb od nieyakeho Swietla, žeby jmenowáni byti mieli“ jasne vyplýva, že to „svetlo“ nenahradzuje slovo „Slowa„, ale vysvetľuje druhú polovicu nášho národného mena Sloveni. A tu treba brať do úvahy starú pravdu o prastarých jazykoch Indie, z ktorých najstaršia je tamilčina, že nie je dobrým dravidským slovom to, ktoré nemá aspoň tri, päť alebo aj desať významov. Tak slovo véni, v druhej polovici Dravidmi nám udeleného mena Slo-véni, má prinajmenšom šesť významov: husté vlasy v čube, do vrkočov zapletené vlasy, povodeň alebo potopa, ulica, dedina a „veľký kozmický priestor“. Ten posledný význam sa dá vysloviť aj slovom ákájaveli, kde slovo veli znamená to isté ako veni v zmysle „veľkého kozmického priestoru“ a „sídla bohov“, zvaného Tévarulakam. Tým je Slnko, zdroj „svetla“ El, v úplnej zhode s biblickým Stvoriteľom El. A tu je vysvetlenie tvrdenia Václava Hájka z Libočan, že Sloveni/Slováci pochádzajú tak od Slova, ako aj od Svetla. …
Blažena Ovsená: KĽÚČOVÁ VEC. Hromníkove delenie slova Sloveni na Slo-veni je podľa mňa chybné. Upozornila som ho na to pred rokmi, no nedal si zrejme povedať. Slovo Sloveni treba deliť na Slov-eni. Lenže ani to nie je úplne dobrý postup. Pôvodne bolo singulárom jeho Slovenov slovo Slovenin (nie Sloven) a plurálom slovo Sloveňe (nie Sloveni). Koncovka -in bola privlastňovacia a dnes jej zodpovedá koncovka -ský. Napr. Kotrčiná Lúčka by dnes bola Kotrčská Lúčka, prípadne Kotrčova Lúčka. Čiže Slovenin je dnes Slovenský. Po nemecky sa slovenský povie Slowakisch, teda akoby Slowak-ský. Slovenská koncovka -ský má v nemčine podobu -isch, v angličtine podobu -ish, v škandinávskych jazykoch -sk (dansk, svensk, norsk). Dnes sa dávna koncovka -in používa aj v inej podobe -an. Napríkal Slovenin by bol aj Sloveňan, Srbin by bol Srban, Chrvatin by bol Chrvaťan. Čiže Hromníkovi nielenže nejde správne rozdeliť slovo na koreň a príponu, ale ani nevychádza zo správneho základného tvaru pomenovania. Je to podobné, akoby ste chceli využitím zlého matematického vzorca, do ktorého vložíte nesprávne čísla, dostať správny výsledok. Môžete ho dostať jedine náhodou. Hájek, ktorého zmieňuje Hromník, má naozaj pravdu, keď píše, že meno Slovákov/Slovanov súvisí so Svetlom, avšak nie tým spôsobom, ako to vysvetľuje Hromník. Pomenovanie Sloven súvisí s bielym svetlom, viď moju poznámku k strane 323 k pomenovaniu balt. Samotné Slov- má v sebe zakódovaný koreň sl-, ako má aj horúce Slnko, pálivá soľ, neviditeľná sila, a pod. Prípadne, ak odnímeme začiatočné s-, ktoré je čato odnímateľné (viď sloboda – lat. libertas, slepota – lal. lippitudo, smrť – lat. mortis), dostávame -lov-, po zámene v na b (betatizácia) -lab-, po metatéze -alb-, čo znamená biely (ako albín). Čiže akoby Albín verzus Slabín, Slavín, Slovenin. Viď aj bod 7.21 tlačenej verzie mojej knihy Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, str. 169. Celá Hromníkova kniha, pokiaľ je založená na fakte, že Sloveni sú velebníci vlasatého, týmto padá a je DISKVALIFIKOVANÁ.
Attilov hrob v Martine
Str. 228: Hromník píše: Martin alebo jeho tzv. pohanský predchodca na severnom konci Cesty Spásy, Cesty Jah-Šivovej na juhozápadnej strane vari najväčšej zemnej mohyly na Slovensku, dnes zvanej „Atilov hrob“ či hrobka alebo „Hrádok„. Ani jedno, ani druhé meno nemá čo i len najmenšie historické odôvodnenie pre aplikáciu na túto mohylu pri Košútoch na severnom okraji Martina. Táto mohyla definitívne nikdy nebola pevnosťou alebo „hrádkom“ a Atila nikdy v živote do okolia Martina neprišiel. Atilov hrob je najpravdepodobnejšie niekde na strednej Tise, kde sa podľa Jordanesa konal jeho pohrebný kar, zvaný „strava“, r. 453. Ale po maďarsky znejúce meno Košúty podnietilo mnohých k domnienke, že Atilove pozostatky a hlavne jeho poklady by sa mohli nájsť v tejto mohyle. Vysvetlenie mohyly ako násypu, ktorý vraj postavilo kvádske knieža Thudrus v 1. st. po Kr., aby ním reguloval „odtok vôd Turca do Váhu“, ako niektorí navrhujú, je neinformované, pretože mohyla sa nachádza 2,5 km na juh od Váhu, na severnej strane Bôrovského potoka presne na sever (300 m) od jeho sútoku s potokom Jordán (zvaný Sklabinský potok v hornom toku), 1,5 km nad jeho sútokom s Turcom a skoro 4 km nad sútokom Turca s Váhom. Jej báza vo výške 395 m n. m. sa nachádza 18 m nad normálnou hladinou Váhu. Bronzové predmety nájdené v mohyle nie sú spoľahlivo datované, ale pripúšťa sa doba halštatskej kultúry Keltov, ktorá, ak je správne identifikovaná a ak vôbec existovala, trvala na slovenskom území asi od 7. do 4. stor. pr. Kr. Skutočný vek mohyly je pravdepodobne starší, čo pripúšťa aj nález náznakov eneolického osídlenia v rokoch 3200-1800 pr. Kri. Naznačuje to už sám názov mohyla, ktorý pochádza z dravidských slov magi pre „zem“ a illam pre „dom“. Takže mohyla je doslova „zemným domom“ a jej meno naznačuje celkom jasne, kto boli stavitelia tej aj iných mohýl na dávnovekom Slovenikam – jednoducho dravidskí bohoslužobníci. Mohyla pri Košútoch patrí do kategórie zemných mohýl, ktoré neobsahujú ani hroby, ani milodary, ani iné cenné predmety. Mohyla je tak pustá, že mnohí nie príliš zasvätení knihopisci (akademickí i laickí) si myslia, že je to len prírodný útvar. …
Blažena Ovsená: Mohyla, o ktorej hovorí Hromník, by si skôr zaslúžila pomenovanie kopček. Hromník sa mýli, ak tvrdí, že na kopčeku nikdy nebol Hrádok. Stačí sa na kopček vyškriabať a aj laické oko okamžite rozozná valy, ktoré kopček obkolesujú. Ja som ich teda zbadala okamžite. Hromník tvrdí, že Košúty znejú maďarsky. Pritom je to slovenské slovo pre capa. Preto majú Košútovci v erbe capov (čo vyzerajú ako barany). Kdesi som čítala, že kopček vznikol meandrovaním potoka. Na môj vkus je ten kopček dosť vysoký na to, aby ho mohol vytvoriť potok, ale keď múdre hlavy tvrdia, že vznikol meandrovaním potoka, tak prosím. Pokiaľ viem, v kopčeku kopali archeológovia, ale nič významného nenašli. Názov mohyla má podľa etymologického slovníka rovnaký pôvod ako rumunské slovo magura (pahorok), albánske magule, pričom jeho základná podoba balkánska je magula. Odtiaľ Magura (1 170,6 m n. m.) v Chočských vrchoch, Magura (vrch v Kysuckých Beskydách), Magura (920,8 m n. m.) v Kysuckej vrchovine, Magura (656,2 m n. m.) v Laboreckej vrchovine, Magura (1 018,2 m n. m.) v Nízkych Tatrách (Demänovská dolina), Magura (1 018,2 m n. m.) v Oravských Beskydách, Magura (882,8 m n. m.) v Revúckej vrchovine, Magura (vrch v Skorušinských vrchoch), Magura (1 070,9 m n. m.) v Spišsko-gemerskom krase, Magura (1 141,3 m n. m.) v Strážovských vrchoch, Magura (1 059,3 m n. m.) vo Veľkej Fatre (Nolčovo), Magura (1 308,7 m n. m.) vo Veľkej Fatre (Ružomberok), Magura (911,1 m n. m.) vo Veporských vrchoch. Asi ťažko predpokladať, že tieto magury sú mohyly pomenované Dravidmi.
Dedina Sloveny
Str. 244: Dedina Sloveny v Turci vraj napovedá, že tam v prastarých dobách stál chrám Šivu-Gangaveniana, ku ktorému bol Zaoblený kopec smrti pripútaný kozmologickým putom juh-sever.
Blažena Ovsená: Marí sa mi, že som kdesi čítala, že dedina Sloveny bola založená dosť neskoro prisťahovalcami spod Dunaja. Ale už si nepamätám, kde som to čítala.
Turiec
Str. 245: Turiec vraj znamená V sebe poznaný Boh alebo Sebauskutočnenie.
Blažena Ovsená: NEZMYSEL. Turiec je nazvaný podľa turov, hôr, ktoré ho obkolesujú. V dávnych dobách sa hory nazývali podľa turov, býkov, kráv, koňov, chrbtov. Z toho máme aj Tatry, po latinsky Turtury, kde je slovo tur zdvojené, lebo sú veľké. Tury sú z definície skalnaté hory bez lesov. Čiže podoba kopcov so zvieraťom turom je príčinou pomenovania podľa turov, nie dravidský nezmysel.
Pravno
Str. 255: Slovenské Pravno vraj sa nazývalo takto podľa toho, lebo tam je súhra význačnej topografie, teplých prameňov a kozmologicky vnímaných uhlov, preto sa toto miesto stalo vraj najstarším astronomickým observatóriom a už od doby bronzovej sa preto nazývalo Pravnom (Paravu), resp. Sollu Paravu, tzn. regulátorom náboženského kalendára v Turci.
Blažena Ovsená: Slovenské Pravno sa nazvalo Slovenským v kontraste s Nemeckým Pravnom, ktoré bolo neskôr v 20. st. premenované na Nitrianske Pravno. Pravno znamená zrejme rovinu. Tak máme aj obce Lednické Rovne, Veľké Rovné… Pán Hromník hľadá kozmológiu tam, kde je použitá len terénna charakteristika. Aj talianske mesto Ravenna potom museli pomenovať Dravidi a muselo tam stáť nejaké astronomické observatórium?
Baltické more
Str. 323: Balt (a teda aj Baltické more) pochádza vraj z tamilského ballattakkum, čo znamená nízka zem.
Blažena Ovsená: NEZMYSEL. Balt súvisí s bielou farbou. Baltas znamená biely v litovčine. Baltické more je teda Biele more. Predtým sa toto more nazývalo Venedským morom, čiže Slovenským morom, lebo Sloveni sa nazývali Venedmi. Venedi však znamenali tiež bielych. Tak aj Vindobonna, latiská verzia Viedne, znamenala v keltčine pravdepodobne Biele mesto, Biely hrad, Belehrad – pôvod slova vindo- vraj je z keltštiny, viď wiki. Biele more bolo biele asi preto, že bolo severné. Keby bolo južné, tak by sa volalo Čierne more. Boli teda dve moria okolo Slovanov – na severe Biele (Venedské, Slovenské, Baltické) more a na juh od nich južné Čierne more. Otázka je, či aj Balaton je Zablatené jazero alebo Biele jazero. Farba suchého blata je však biela, preto to môže byť oboje naraz. Nachádza sa v ňom veľa blata, no nie som si istá, či je pôvod naozaj v blate, aj keď náznaky ukazujú, že asi áno. Napokon dostávame, že Balti (Litovci, menej Lotyši a Estónci) sú teda tiež Sloveni (Wenedi) v zmysle bieli, teda možno severania.
Vlasi
Str. 387: Hromník vysvetľuje pomenovanie Vlachov (Talianov). Vraj Sloveni si pestvoali dlhé vlasy, tak sa stali známi svetu ako vlasatí alebo dlhovlasí ľudia a z toho vraj vzniklo meno „Vlasí„, Vlasi a Vlachy. Podľa Hromníka vraj Povesť vremennych let nám jasne hovorí, že prapôvodnými obyvateľmi Podunajska boli „Sloveni„, ale hneď po nich, alebo spolu s nimi, tam žili aj „Vlachy“ („Vlakhs„). Z toho vraj je jasné, že meno Vlachy je len variantom mena Vlasy a to je len spodstatnelou formou prídavného mena Vlasí a že tu nešlo o dve etnicky alebo jazykovo rozdielne rasy či národy, ale len o dve mená tých istých ľudí. Str. 388: Vraj pre vlasý národ v Karpatskej kotline, ktorá bola údajne súčasťou 1300 km dlhého Hercýnskeho lesa, existovali dve mená s rovnakým významom: dravidské Slovéni/Sloveni a sanskritcké Bálásí/Vlasí. Podľa Hromníka boli Vlachovia len východnou odnožou podunajských Slovenov, ale národ ako celok bol jeden – slovenský.
Blažena Ovsená: PSYCHIATRIA. Povesť vremennych let hovorí o tom, že Vlachovia zaujali Slovenskú zem. Vlachovia sú Rimania, možno vlastne ešte Kelti, ktorí sa potom porománčili. Takže nie jeden národ, ale dva národy. Potomkovia Vlachov sú dnešní Rumuni, ktorých jazyk sa dosť podobá talianskemu. Podľa internetových zdrojov (napr. http://www.etymonline.com/index.php?term=welsh) vraj Vlach znamená niekoho, kto je cudzí v zmysle ne-germánsky, príp. ne-anglo-saxónsky. Alebo to môže byť neslobodný, sluha. Napokon jeden z keltských kmeňov južnej Gálii sa nazýval po latinsky Volcae (Cézar). V slovenčine valchovanie znamená zahusťovanie a zaplsťovanie povrchu vlnárskych tkanín, pltenín a plstí. Valasi boli možno pastieri oviec, ktorí z vlny vyrábali tkaniny. Možno to bolo povolanie výrobcu textílií. Vysvetlení môže byť milión.
Tisa
Str. 390: Tisa – vraj z tamilského tikśa – „Rieka ľudí, ktorí si z náboženských dôvodov nechajú rásť dlhé vlasy.“
Blažena Ovsená: NEZMYSEL. Pôvodný názov Tisy bol asi Tisava. Ak by to tak bolo, tak by to p. Hromníkovi nevychádzalo.
Karpaty
Str. 390: Pôvod pomenovania Karpaty je vraj v Kara-par-tidśai, čo má byť „horská skalnatá zem, kde z náboženských dôvodov ľudia nosia dlhé vlasy“.
Blažena Ovsená: NEZMYSEL. Pomenovanie Karpaty je neslovenské a v slovenskej výslovnosti znie ako Chrbáty. Súvis s kameňom tam naozaj je. Avšak kde je skutočný pôvod výslovnosti? V Karpatoch, či Chrbátoch? Ak by bol v Chrbátoch, tak Hromníkove tvrdenie neobstojí, nevychádza. Ešte uvediem, prečo Západniari používajú názov Karpaty s písmenom -a- za písmenom k-. Oni proste nevedia vysloviť dve spoluhlásky za sebou na začiatku slova. Preto za k- museli vložiť samohlásku -a-. Karpaty skôr súvisia s chrbátmi kráv, býkov, turov, koní. Prečo Hromník napasováva indické jazyky na neslovenské pomenovania, keď rieši Slovenov?
Hornád
Str. 392: Hornád vraj Hor- (hory) a dravidské nadu (medzi, uprostred), rieka medzi horami.
Blažena Ovsená: OTÁZKA: Ktorá rieka v Karpatoch nie je medzi horami? Ani jedna. Prečo práve Hornád by sa mal nazývať Rieka medzi horami, keď všetky rieky sú medzi horami? NEPRAVDEPODOBNÉ.
Uhorsko u-hory
Str. 396: Uhrovia sú vraj odvodení od u-hor, teda ľudia žijúci u hory, u hôr.
Blažena Ovsená: NEPRAVDEPODOBNÉ. Toto som vytýkala p. Hromníkovi už pred rokmi, konkrétne v roku 2011. Názov skôr podľa môjho názoru reflektuje slovo hor- od horieť. Jazykovo to nevychádza. Aj v češtine sa Uhorsko premietlo do Uherska, pričom -hersko nie je odvodené od hory. Plurál od Uhor je v češtine Uhři, plurál od hora je v češtine hory, nie hoři, zato hořet má v sebe -ř-. Uhri boli volaní Uhrami už v dobe, keď išli do Karpatskej kotliny cez Rusko. Píše o tom Nestor v Povesti dávnych čias.
Okrem toho Uhorsko znelo kedysi ako oNgrska.
Ostrihom
Str. 425: Hromník zavrhuje vysvetľovanie názvu Ostrihomu od slova striehnuť, prípadne trh. Pýta sa: „Ak by to tak bolo, prečo nemáme na Slovensku desiatky, ak nie stovky strážnych a trhových Ostrihomov, keďže všade sa aj trhovalo, aj strážilo? A prečo tam niet žiadneho hradu alebo strážnej pevnosti zo starých dôb? A prečo presne oproti ústiu rieky Čierneho byvola Granu/Hronu, na južnom brehu Dunaja sa nachádza veľký „historický cintorín“? A prečo na návrší presne na juh od ústia Čierneho byvola Gran/Hrona stojí druhá – po Bazilike sv. Petra v Ríme – najväčšia bazilika na svete, bazilika sv. Štefana? A prečo sa pod tou skrývajú pozostatky najstaršej známej Stolice pravdy („judicium praudae“) na historickom slovenskom území, ktorá je jednou „z pradávnych oněch pohanských náboženských center,“ ako ich opisujú dokumenty citované Václavom Chaloupeckým, ktorý nemal žiadnu náklonnosť na preháňanie hĺbky najstarších koreňov slovenskej histórie? A prečo si podľa niektorých arcibiskup Metod zvolil za svoju rezidenciu práve Ostrihom, ktorý od roku 880 patril pod Nitriansku diecézu?“
Ďalej Hromník zdôrazňuje (str. 427 paragraf 5.14.), že ostrihomská katedrála stojí v medzere dvojprsého kopca. (str. 428, 429) Najstabilnejšou časťou lat. mena Strigonium, slov. Ostrihom a maď. Esztergom je podľa Hromníka koncovka -gon v latičine, -gom v maďarčine a -hom v slovenčine. Podľa neho to súvisí s tamilským slovom gommai, čo je mohyla v tvare dievčenských pŕs. Začiatok mena je najstabilnejšie zachované v lat. Stri-, opakovaná v slovenskom -Ostri a značne skoruptovaná v maď. Oster- a ešte viac bezvýznamná v Eszter-. Stri vraj v sanskrite znamená „ženu„, „ženský„, ako aj v strige, ktorá sa prominentne objavuje v slovenských poverách a rozprávkach. Začiatočné O-, ktoré chýba v latinčine, vraj tamilčine znamená „podobať sa„, ale aj obraz, čo je doslova „podobou razenou„. Keď sa to dá dohromady, tieto tri slová znamenajú vraj najstaršie sakrálne a dodnes známe a rituálne používané miesto v starodávnej slovenskej Panónii ako O-stri-gommai (vyslovuj O-stri-gomei) alebo Ostrihom v zmysle „Mladým ženským prsiam podobná mohyla„.
Blažena Ovsená: PSYCHIATRIA! Poďme od začiatku. Hromník sa pýta, prečo nemáme stovky Ostrihomov. Odpovedám mu, že ich máme stovky. Najčastejšie meno kopcov na Slovensku je Ostrý. Čítala som to kdesi, zdroj si nepamätám. Tak máme napr. Ostrý Grúň, Ostrý Roháč, vyše dvadsať Ostrých vrchov, viď wikipédia. Čiže otázka stojí, či by sa Ostrihom nemal písať Ostrýhom s tvrdým y. Ďalej podobné názvy ako Ostrihom máme napr. v Česku mesto Strakonice, Ostrava, Ostrov, Strážnice, Strážovice, Strážov, Střehom (Dolní Bousov, Česká republika), Strzegom, resp. nem. verzia Striegau (Poľsko), Striegistal (Nemecko), Strausberg (Nemecko), Štrasburg (Francúzsko). Pýtam sa p. Hromníka, či všade mali dravidské svätyne na ženských prsiach. Môj osobný pocit (nie dôkaz!) je, že slovo ostrý súvisí s býkom, turom. Keď pred slovo tur dáme písmeno s, dostaneme stur, z toho str-, ktoré sa nachádza v slove o-str-ý. Pritom vieme, že turmi sa označovali ostré skalnaté hory, napr. Tatry, po latinsky Turtury. Keďže Ostrihom je na dvoch pahorkoch, pokiaľ by tieto boli skalnaté, čo sa mi marí, že nejaké skaly som tam videla, potom by to presne vyhovovalo. Hovorím, že je to len pocit, na ktorom musím ešte popracovať, aby som ho vedela dokázať. To znamená, že aj keď si netrúfam povedať, aký presný bol význam názvu Ostrihom, myslím si, že som ukázala, že pôvod možno hľadať u nás, nie u Dravidov. Ja osobne sa prikláňam k tomu, že Ostrihom je vlastne Striegonica, Striežnica, Striežov (kde koncové v skoruptovali na m, prípadne nosovka -oN u Slovákov skoruptovala na -u a u Čechov na -ou), resp. Ostrý skalnatý kopec, prípadne je to Ostrihaný kopec, čo napokon nemusí byť úplná hovadina, ak si uvedomíme, že sa nachádza na samom úpätí Plešivých (ostrihaných) hôr (Pilis, hory v dávnej dobe bez stromového porastu, viď kúsok od Ostrihomu dedina Plešivý Moravec alias Pilismarót) – Ostrihom by potom bol Plešivým mestom, resp. mestom pri Plešivých (ostrihaných) horách. Ostrihom bol kedysi naozaj asi pohanským náboženským centrom veľkého významu. V rímskych časoch mal názov pevnosť Solva. Podľa mňa tento hrad bol centrálnym hradom Slovákov ešte za rímskych čias a podľa neho sa volá aj celá Slovenská zem (zem hradu Solva, Solvenská zem). Jeho obyvatelia vyznávali kult Silvanusa, Boha lesov, lebo silva je po latinsky les. Nech to bolo akokoľvek, určite mám skôr pravdu ja ako Hromník so svojimi Dravidmi a ženskými prsiami. Aktualizácia 31.05.2015: Ak chcete pochopiť význam Ostrihomu ako ostrej skaly, všimnite si slová strecha (ostrý kopcovitý tvar), štrk (ostrý kamenný útvar) a ostroha (pichliač, bodák).
Puszta
Str. 431: Hromník hovorí, že v Panónii, podmatranskej oblasti (pod Matrou), nesú početné usadlosti názov puszta, vraj s odkazom na pustovnícke počiatky tak pomenovaných lokalít. Tieto lokality vraj založili pustovníci, ktorí v treťom štádiu života si pokáním a odriekaním chceli zabezpečiť večný život po smrti.
Blažena Ovsená: Neviem, o akých pusztách Hromník hovorí, ale ak má na mysli Pusztu vo východnom Maďarsku, tak tá je výsledkom pustatiny, slanej zeme, ktorá bola dnom pravekého mora. Je to neúrodná, močiarna zem, kde rastie len vysoká tráva – step – preto sa v nej objavovali kočovnícke národy, nie až tak Sloveni.
Panónia
Str. 431: Hromník hovorí, že Pannónia (s dvomi n), ako úrodná zem, má dravidský význam založený na slove Pannón so zmyslom „Veľká poľnohospodárska zem„. Tak je vraj aj zaznamenaná v mnohých latinských spisoch: zem, „poľnohospodárska zem„.
Blažena Ovsená: Toto územie okolo jazera Blatna sa nazývalo Blatenské kniežatstvo, resp. Blatensko. Podľa internetového zdroja slovo *pan- je protoindoeurópskeho pôvodu a znamená blato, močiar, balticky: *pan-iaN, germánsky fan-i-n.. Z toho usudzujem, že Panónia je vlastne Blatensko, Blatná zem, Morava. Môže to byť dolná Morava, ktorá sa spomína v súvislosti s Veľkou Moravou. Boli dve Moravy za Veľkej Moravy, Vyšná a Nižná.
Slovenské trojvŕšie
Str. 487: Slovenské trojvŕšie vraj predstavuje Matru, Fatru, Tatru.
Blažena Ovsená: Žiadne pomenované slovenské trojvŕšie neexistuje. Trojvŕšie v slovenskom znaku je proste len trojvŕšie, sybol všeobecných hôr, nie symbol troch konkrétnych hôr.
Ripajské hory
Str. 568-570: Hromník vysvetľuje pomenovanie Ripajských hôr, hory Ripaia („Ripaeos montes„). Podľa neho meno krajiny Ripida je založené na tamilskom iři-pu-dá, čo je „Plodonosné úpätie hôr [karpatských, B.O.]“, čím väčšina krajiny pozdĺž Dunaja na severnej strane nepochybne bola. Hromník v tomto pomenovaní vidí prototyp slovenského názvu U hory, Uhorsko.
Blažena Ovsená: Opäť len pocit, ale mne Rip znie ako Hríb s nemým H, príp. Chrib, Chrbáty, teda Karpaty. V angličtine majú slovo rib, čo je rebro, prehnutá kosť. Možno aj tu je súvis s Rip ako prehnutou oblúkovitou horou. Podobne aj Karpaty sú vlastne Krivaty, krivé, zakrivené hory. Poznáme aj slovo rýpať sa, napr. v zemi. Rypák je podľa etymologického slovníka zub, teda niečo ostré. Ripajské hory by teda mohli byť ostré, skalnaté hory. Poznáme aj slovo Rapid, čo môže znamenať prudký, možno strmý. Na plodonosné úpätie hôr neverím. NEPRAVDEPODOBNÉ.
Bratislava
Str. 643: Hromník vysvetľuje názov Bratislava, resp. Vratislava ako tamilské Vrati-iś-alavu, údajne doslova „Mesto s prirodzenou vlastnosťou Śivu-Boha Slnovratu„, teda „Miesto, kde sa navracia slnko“, „Slnovratové mesto„.
Blažena Ovsená: NEPRAVDEPODOBNÉ. Bratislava mala pôvodný názov Preslava, z toho sa zachoval nemecký Pressburg. (Veliki) Preslav majú aj Bulhari. Kedysi bol ich hlavným mestom. Poľská Wroclaw je vlastne tiež Preslava. Aj Břeclav je vlastne Preslava, ale toto pomenovanie je novšie. Preslava je proste pomenovaná podľa panovníka Preslava, resp. Predslava, resp. Vratislava. Súvislosť so slnovratom môže byť, ale nie kvôli Dravidom, lež kvôli slovám Pre, čo znamená veľký, a slava, čo môže byť slnečná žiara. Prípadne Vrati-slava ako návrat slnka. Avšak tieto atribúty skôr mal človek toho mena ako mesto toho mena.
Trenčín
Str. 850: Hromník vysvetľuje Trenčín ako tamilské Terem-činam, čo je Voz hnevu.
Blažena Ovsená: NEZMYSEL. Môj názor je, že Trenčín bol Trenčov hrad. Napovedá tomu privlastňovacia koncovka -in. Ak by bol pôvodný názov Tren-tín, mohlo by sa jednať o hrad Tren, čiže hrad na skalnatom kopci, lebo tren zrejme súvisí s tur-an, teda skalnatými horami, a tín znamená hrad, viď napr. z keltčiny anglické town je mesto, hrad, resp. české Tínište je vlastne Hradište. Len dodám, že v hornatom južnom Tirolsku v dnešnom Taliansku sa nachádza región Trentino. Aj ten pomenovali Dravidi?
Vážení diskutujúci, „handrkujeme sa“ tu o to, ktoré z našich nárečí slovanského jazyka je bližšie staroslovienčine – liturgickému jazyku, ktorý sa k nám dostal s misijnou činnosťou bratov (Cyrila a Metoda) pochádzajúcich z mesta, ktorého meno ešte aj dnes znie našsky „Tie Soľníky“ (náš Solún bol asi zo všetkých Soľníkov najväčší – soľník = plytká zátoka, kde sa dala ľahko odparovať morská voda za účelom získavania soli).
O nárečiach slovanského jazyka hovorím, aj preto lebo vzájomná zrozumiteľnosť tzv. slovanských jazykov je dnes ďaleko presahujúca napríklad vzájomnú zrozumiteľnosť tzv. nemeckých nárečí pred ich „zjednotením“ vplyvom jazyka, v ktorom Luter napísal svoj preklad Biblie.
Ptolemájos umiestnil národ SUOBENOI do stredu dnešnej európskej časti Ruska. Kto tvrdí, že Suobenoi nie sú SLOVENI, tak ten je „zadubený ignorant“ reality – reality, ktorá nám ukazuje, že aj v dnešnom mnohomiliardovom svete, je veľmi vzácne nájsť podobné pomenovania dvoch „národov“, ktoré podľa starej úrovne poznania nemajú nijaký „etnický“ vzťah – napr. Čečenci na Kaukaze a Čečeni v Severnej Amerike (dnešná úroveň poznania však hovorí o jazykovej príbuznosti jazykov Indiánov z jazykovej skupiny Na-Dene k „našim“ jazykom – u Apačov ATE = OTEC !!!
Takže Vážení diskutujúci, u Apačov v Severnej Amerike sa otec povie ATE, alebo v Južnej Amerike sa v kečuánčine PUPOK povie PUPUTI, ALE LEN V NAŠEJ SLOVäNČINE JE MOŽNÉ NÁJSŤ PRAPôVODNÝ VÝZNAM TÝCHTO SLOV:
ATE < OTec < OT < OD = ten OD koho pochádzaš
PUPUTI < PUPOK < POÚPONOK = to, čo ostáva po úponku k matke.
Viac o indíciách, že MY VRAVÍME PRAJAZYKOM si pozrite tu nižšie, napr.:
https://sclabonia.sk/2015/05/recenzia-blazeny-ovsenej-na-knihu-sloveni-a-slovensko-od-cyrila-a-hromnika/#comment-8375
alebo kliknite na môj nick.
Pán Jetli, neviem, prečo by najbližšími jazykmi ku staroslaviančine mala byť práve ruština a srbština (čiže tiež chorvátčina či bosniančina). Jazykoveda je vedou demokratickou, kde sú jazyky rovnoprávne bez ohľadu na počet ich používateľov. Ja netrpím hanblivou skromnosťou a myslím, že ústredným jazykom pre všetky reči Slavianov je práve SLOVENČINA, ale má zbytočne zložitú gramatiku (zrušenie ypsilonu, dvojhláskových písmen X-Q-ô, zjednodušený zápis dvojznakových hlások Ch-Dz-Dž,a podobne). A ak by mali slavianske národy vytvoriť konfederáciu, tak by jej sídlo malo byť práve na SLOVENSKU!
Pani Blažená, pán Dr. Hromník a ostatní,
všetci historici, dejinopisci robia tú istú chybu, snažia sa spájať názvoslovie a význam s dnešným myslením …
Najprv sa treba vždy zamerať na pôvodný jazyk, a keď budete mať 100%nú stopu/významovosť, potom na základe toho treba dedukovať.
Ak sa tu používala bukvica, treba sa pozerať na obrazový jazyk, mnohovýznamové zobrazovanie apod. A hlavne SLOVENI neboli sloveni, nič tvrdé ako dnes ale, Slaviani, Slovieni, Slavianin, Slaviane …
Podľa znakového prepisu, a oklieštenia bukvice o X znakov na našom území ani nie je čudné, že to nesprávne chápeme. Dobrým základom je Orbini, Ptolemaius, potom práce Ukrainských a Ruských bádateľov, akademikov. My tu stále tápame a snažíme sa objaviť niečo, čo už objavené dávno je ..
Najbližšie je staro-slaviančine terajšia Srbština a Ruština, aj tvorenie koreňa slova je ideálne porovnávať určite nie s dnešnou slovenčinou.
Odporúčam vinikajúcu knihu od Olega Guseva – Magia russkovo imeni, bohužiaľ u nás ani zmienka o nej ..
Je neuveriteľné na čo všetko už niektoré slovanské kmene (lebo národ je to spoločný) prišli …
Viem, že Drávidi sú z juhu Indie, lebo to spomína autor, aj Vy v recenzii. Taktiež netvrdím, že máme s nimi spoločné gény – tomu by som nebol rád ani ja. Ide len o to, že možno pri dávnom kontakte a pri obchodovaní s nimi tu po nich zostalo zopár slov, aj keď p. Hromník takéto dôkazy vidí takmer všade.
Zivan1234, v poriadku, len by si mal vediet, ze tamilcina je dravidsky jazyk a dravidske jazyky nie su z indoeuropskej rodiny. Hovori sa nimi na juhu Indie. Indoeuropskou vetvou, napr. sanskritom, sa hovori v oblasti Himalaji, kde ziju belsi ludia. Ja mam taky pocit, ze ak mame mat s niekym alebo niecim spolocny slovnik, tak to budu Severoindovia, nie juzni Indovia, ktori su tmavi.
Nehovorím, že p.Hromník má vo všetkom pravdu. V mnohom verím aj Vám, napr.Uhorské hory, všeobecný symbol trojvršia atd. Osobne som hovoril s p.Iršom o náleze megalitu Cyrila H. v Maninskej tiesňave a ten jednoznačne tvrdil, že kameň nenesie stopy ľudského zásahu a teda jeho objaviteľ sa mýli. Na druhej strane som práve dočítal Hromníkovú knihu a z nej som si vypisoval množstvo tamilských slov. Je ich okolo sto a nad tým sa už musí človek zamyslieť, či ide o náhodu. Možno tam niečo spoločné z minulosti predsa len bude.
Mily Zivan, ak mate chaos v slovenskej historii, tak to je v poriadku. Horsie by bolo, keby ste si boli niecim na 100% isty, lebo 100% pravda neexistuje, je nedokazatelna. Co sa tyka slova „slov“, neviem presne k comu referujete, ale k teorii o povode slova Sloven som uviedla 17 roznych hypotez, pricom ani o jednej som nepovedala, ze je 100%. Mojou ulohou nebolo zistit, ktora je spravna, ale ukazat, ze to nemusi byt tak, ako sa v skolach uci. Hromnika si vazim ako cloveka-hladatela pravdy, aj ked podla mna pravdu nema.
Pani Ovsená, chcem povedať, že tiež sa mi zdá, akoby ste boli voči p,Hromníkovi zaujatá. Mnohé Vaše výťahy taktiež nie sú presvedčivé a niektoré poriadne pritiahnuté za vlasy. Ako napríklad slovo „slov“, kde ste pomenili všetky písmená a nahradili inými, nakoniec ste ich ešte vymenili. Veď vy dokážete úplne zmeniť slovo na iné a pritom tvrdíte, že tak to bolo pôvodne? Čítal som aj Vašu knihu a mnoho článkov a som rád, že niekto pátra po našich dejinách, ale ako tu už zaznelo, namiesto toho, aby ste všetci v tejto brandži hľadali pravdu, tvrdohlavo idete svojimi teóriami proti sebe. Mám pocit, že je tu len vojna mudrlantov z ktorej ťažia naši zaostalí akademici a západom platení historici. Nemusíte s Hromníkom súhlasiť, ale stačilo napísať, že jeho teória je len jedným z nepravdepodobných možných scenárov naších dejín. Mnohé z vašich kritík sú taktiež pod nálepkou – asi, pravdepodobne, možno…. a to ja neprijímam. Prajem Vám veľa úspechov v ďalšej práci a skúste vojnu Vás, ako Vám akademici hovoria „pseudohistorikov“ ukončiť. Už som totiž z toľkého množstva predkladaných historických verzií nášho národa znechutený a unavený. Tak, ako som bol spočiatku nadšený, teraz je to naopak a už neviem, čomu mám veriť. Takmer každý týždeň totiž nájdem nové tvrdenia o našich predkoch a preto začínam rezignovať a považovať toto všetko za tárajstvo.
S kritikou diela pána Hromníka súhlasím už len z toho dôvodu, že Tamilovia sú indickí negroidi! Čo sa týka hlavného mesta Slovenska, uprednostnil by som Štúrovo preto, lebo leží pri Dunaji naproti Ostrihomu, a poslovenčilo by slovenský juh. Pritom hlavné mesto nemusí byť najväčšie, namiesto miliónového stačí tak 200 000.
Mily ready, ak by bol Turiec nazvany od Thora, tak potom preco mame Zuberec od zubra, Devinsku Kobylu od kona, Vrsatec od sanskritskeho byka, Rohace od bycich rohov, Krivan od kravy? :)
v 70rokoch min.str.bola konspiracia,ze rvhp padne.neodsudzujte ziadnu teoriu.pravdu spoznaju len vyvoleni.niekto ju spozna v 30tke,niekto v 70tke,niekto nikdy.blazena sa mi zda zaostala,napr aj s nazorom o turoch.turiec,turcek,moze byt odvodeny aj od thora.vid.napis na lietave.“vzhliadni thor,vlahu z nebies vylej“atd.
Dobrý deň,
z Vášho hodnotenia mám dojem že Vy tú pravdu ani nehľadáte ale definujete svoje názory ako najsprávnejšie a Hromníkove za naivné táraniny….
Dokážete oponovať Hromníkovi aspoň jedným objektívne podloženým argumentom?
Hromník poukazuje hlavne na duchovnú stránku, ktorá vtedajšie obyvateľstvo viedlo k tvorbe hmotných objektov a k sociálnemu správaniu – ktorého pozostatky archeológia v hojnom množstve objavuje na našom území…
Hlboko zakorenená viera v našom národe má objektívne hlbšie korene, na základe existujúcich reálii, ako je 8 – 9 storočie „uvádzania Kristovho učenia v našom regióne.
P.S. Keď mongolský bojovníci (z oblastí dnešného Mongolska) dokázali v rokoch 1242-1246 ozbrojene dobyť strednú európu, celé stáročie okupovali Kyjev a keď Fugerovci dokázali v 15 storočí voziť meď z Banskej Bystrice do Španielska, prečo si myslíte že nemohli obyvatelia z juhu ázijského kontinentu pôsobiť v strednej európe a v afrike …. ?
Pani Ovsená vy tiež robíte dosť urýchlené závery. :) Latinská koncovka v slove Galmus nepoukazuje na zdrobneninu. V latinčine existujú deklinácie v ktorých sa skloňuje podľa určitých vzorov. Galmus je normálny základný tvar prispôsobený latine. vzor servus(otrok). Ale ináč článok a zda byť v v pohode.
Či už hovoríme o Slovákoch, Slovienoch alebo Slovanoch sme najstarší a najväčší národ v Európe.
Už Rimania využívali politiku (podplácanie, klamstvá) na rozoštvávanie príbuzných kmeňových zoskupení proti sebe.
Lepšie ich vedeli ovládnuť. Toto isté robia západné krajiny aj v tomto čase (germáni) – rozoštvať proti sebe Slovanov.
S Rusom, Poliakom, Bulharom, Chorvátom sa vieme dohovoriť, ale panuje medzi nami nevraživosť prinesená zo západu.
Poliaci sú vraj šmelinári, ktorý národ neobchoduje ? Bulhari sú cigáni (my ich máme málo?). Rusi chcú ovladnuť svet (Nemci a Američania?).
Nechcem politizovať, ale naše národy boli vždy podpichované proti sebe. Bojí sa niekto novej Veĺkej Moravy ??
Nemali sme veľkých gréckych a rímskych dejepiscov , preto nie sú kroniky o veľkej Slovanskej histórii (vraj). Nemohlo byť zničené, víťazmi, čo bolo napísané ?
Ešte ako rodený Bratislavčan:
Milujem Slovensko. Hlavné mesto môže byť v hcociktorom kúte Slovenska a ja budem stále Slovák. Historicky podĺa slovenského pohĺadu by to mohla byť Pribinova Nitra, z
Európskeho pohĺadu Bratislava Marie Terézie. Mne ako Bratislavčanivi by vyhovovalo keby sa hlavnè mesto niekam presunulo. Bolo to tu už napísané, niekoĺko desiatok aź stoviek tisíc by naše mesto nechalo spokojnejšie dýchať. Bratislave by nič neubudlo.
Na druhej strane v prospech Bratislavy hovorí:
Blízkosť troch hraníc (ochrana hlavneho mesta v strede krajiny je v dnešnej dobe hlúposť)
Blízkosť Viedne s veľkým medzinárodným letiskom (dá sa vybudovať aj na Sliači, na financie sa nepozerajme, ale aké letecké spoločnosti tam budú lietať).
A nakoniec Dunaj. Európska veľrieka a dôležité dopravné spojenie (čierne more – Balt)…
Pani Blažena,
prečítajte si „záhadný“ dokument „Plačevnaja reč“:
http://leva-net.webnode.cz/products/smutecni-rec-za-svedskeho-krale-karla-xi-/
Metod, preboha, to myslíte vážne, že Štokholm sa volal pôvodne Stokolň??????? Stock-holm znamená podľa mňa kamenný chlm, kamenný kopec pri rieke. Asi kopec, pri ktorom bol Stockholm postaveny.
Pozerám, že sa nám sem zatúlal človiečik, ktorý „spadol na zadok“, pred
„odkazmi na tisíce zdrojov, znalosťou množstva jazykov a histórie“.
Ďalej citujem:
„Nemusí to znamenať, že tam nie sú bludy.“ – to hádam nie, veď ako môžu byť v takej citačne podloženej knihe bludy ???
„Hlupákovi je všetko jasné od začiatku, a vzápätí na to nájde argumenty.“
– vari hlupák bol aj Einstein, ktorý dačo „zosmolil na papier“, a všetci „veľkí fyzici“ po ňom, stále hľadajú „argumenty prírody“, aby konečne pochopili, čo to ten „hlupák“ vlastne „na tom papieri zosmolil“.
„To, čo predkladá pán Hromník ako ucelené dielo …“ – je to ucelené dielo, ale jeho uhol pohľadu na zozbierané argumenty je „od protinožcov“,
je opačný, ako je pohľad lingvistiky (on nie je lingvista), a hlavne je opačný, ako pohľad exaktnej prírodnej vedy genetiky (on nie je genetik).
„… amatérske primitivizmy …“ – kto je „amatér“, nie náhodou ten „PhDr-pí-eič-dí“, ktorý ešte stále dačo splieta o „sťahovaní národov“, o sťahovaní sa tzv. Germánov z nášho územia, keď ešte aj ten náš „Vandal“ od Popradu sa na starom Slovensku narodil, a aj ho na starom Slovensku pochovali, a navyše keď genetika, exaktná prírodná veda, ukazuje, že na území dnešných „germánskych“ štátov žijú potomkovia Galov (R1b) a Slovanov (R1a) a „Praslovanov“ (I1, I2 – dnešný Štokholm sa pôvodne volal STOKOLŇ)??? ??? ???
Prosím, pani Ovsená, Vy sa vyjadrujete k dielu, ktoré je podložené odkazmi na tisíce zdrojov, znalosťou množstva jazykov a histórie.
Nemusí to znamenať, že tam nie sú bludy. Ale Váš prístup by sa dal najlepšie popísať príslovím: Hlupákovi je všetko jasné od začiatku a vzápätí na to nájde argumenty.
To, čo predkladá pán Hromník ako ucelené dielo je istotne napadnuteľné, a aj bolo. Ale Vaše amatérske primitivizmy naozaj nemajú úroveň.
Ja jej to zo srdca prajem. Ale nič tomu nenasvedčuje, že to tak bude. Demografická krivka v defenzíve, pôrodnosť na chvoste Európy s koeficientom 1,35 dieťaťa na matku. To hovorí samo za seba. Leda že by brali tých utečencov z Afriky. Nitra ma velkú konkurenciu v okolitých malých mestách a nevýhoda „velkomesta“ v jej blízkosti sa jej dotýka najviac. Nitra je ani ryba, ani rak. Pre toho kto chce bývať vo velkom meste je zúfalo malá a pre tých čo uprednostňujú malé mesto je privelká. Najlepšie to vidno na cenách bytov, v Nitre sú skoro najlacnejšie na Slovensku, pre nízky záujem.
Denis, rásť bude Nitra. Lebo je na to predurčená.
Pán Jaruj Kazok, ja s Vami súhlasím, nič proti Vašej argumentácii nenamietam a ako mnohí Bratislavčania by som presun Hlavného mesta inam len uvítal. Totiž my v tom že sme hlavné mesto nevidíme až také benefity, ako sa mnohí na Slovensku domnievajú, že s toho máme. Kto sa trochu vyzná v komunálnom financovaní, má asi predstavu. Okrem praktických dôvodov, ako som v predchádzajúcom príspevku uviedol, by som rád zdôraznil najmä ten historický. A to že Bratislava bola korunovačným mestom Uhorska a jej pozícia ako hlavného mesta SR je jasným odkazom do Maďarska. Tam si pripomínajú Trianonskú zmluvu, pre nich diktát každý rok a u nás nikto ani nespomenie túto slávnu chvýlu v živote, čo skôr záchrane Slovenského národa a všetci to berú ako samozrejmosť a to na večné časy. Za Dunajom si to kopa ludí nemyslí. To by malo viesť naše kroky a podla toho uvážlivo konať.
Nitra, Zvolen sú moje oblúbené mestá, ale Banská Bystrica má navrch a ja si myslím, že bude trvalo rásť aj bez umelého súmestia so Zvolenom a bez mimoriadnych štátnych subvencií.
Milan xyz,
aj Vy vítajte a dobré ráno navyše. Historická Genetika bola v zárodkoch pred 20 rokmi. Vtedy objavili, že existuje tzv. mitochondrialna DNA a prišli so senzačným objavom Pra Evy. Potom prišiel senzačný objav, že muži majú „svoju“ DNA a nazvali ju Y a objav pokračoval za objavom. V Slovenčine vyšla o tom pekná kniha a áno, informácie v nej sú dávno zastaralé. Desiatky vedcov po celom svete zhromžďovali a sústavne zhromažďujú ďalšie údaje a je hanbou, že naša vláda v tomto nerobí nič. Dnešné informácie sú už velmi presné a stále sa spresňujú, takže napríklad pohyb Slovenov je dosť dobre zmapovaný. Začína sa samozrejme s Wikipédiou a skončíte pravdepodobne u Kliosova. Potom sa porozprávame poznatkoch pána Hromník.
Jeho novú knihu som nečítal, ta predchádzajúca ma nenadchla, a všetko čo výjde v tlači vlastniť nemôžem. Stačila mi Zamlčané dejiny od Viktora Timura.
Vo svojej reakci som napísal, že mediteránsky vplyv na našom území je a jantárovú cestu už dávno pred Rimanmi nespochybňuje snáď nikto. Ale ako vieme, jantáru u nás niet a tak prospektori mohli hladať u nás len dačo iné, bola doba bronzová, takže zlato, striebro meď, cín a olovo. Ale prečo by to oni kutrali u nás, to ako keby sme povedali, že súkenníci z Európy chodili kŕmiť priadku morušovú do Číny , lebo bola hodvábna cesta.
To ako a komu pán Hromník v jeho prvej knihe naložil Vám vyhladám.
Nič som nepísal o tom, že pán Hromník bol proti skúmaniu príbuzenstva s Baskami.
Som nevzdelaný človek, v origináli si čítať neviem, vyjadujem sa len po Slovensky, ale ak je Slovenčina dostatočná na preloženie biblie zo Starogréčtiny, tak by aj vám mohol stačiť výraz-termín : podobnosť slov a prosím bez uvodzoviek a bez toho Váš termín. Ak použijete uvodzovky a vymedzujete ten termín ako len moje výrazivo, vyzerá to že sa mi posmievate, čo je dosť neslušné. Ohradzujete sa proti vyjadrovaniu pani Blaženy a sám používate podobný spôsob, samozrejme trochu rafinovanejší, ale rovnaký a nazvať tu diskutujúceho rádobyetymológ, to je nechutné a čechizmus navyše.
Prepáčte mi moju zvedavosť, ale ak sme pri tom čítaní v originále, tak vy ovládate Fénickú abecedu a Staroegyptské hieroglify, prípadne úspešne lúštite Etruské písmo? Ak čítate v origináloch tej dobe príslušné.
Novopalo, históriu skúmame preto, či aj preto, aby sme vedeli prečo sa dejú niektoré deje. Prečo to je tak a nie inak, história nám dáva jeden pohlad, ekonómia druhý a psychiatria tretí.
Rimania bojovali s Keltami, teda Juh-Rím so Západom. Kelti napriek prehre mnohokrát povstali a bojovali za slobodu, napríklad aj Francúzka revolúcia, ktorá nám všetkým priniesla napr. Občiansky zákonník a zakrútila krkom feudalizmu a poddanstvu. Juh-Rím bojoval aj s Germánmi. Romajóni boli okupanti a Germáni – Nemci sa bránili, opakovane a stále znovu až nad Rímom zvíťazili a zvíťazili aj duševne, lebo židovskú vieru v jediného boha zmenili podla seba tak, že sa to na Judaizmus nepodobá ani z dialky a Židia túto formu viery v jediného /ICH/ boha nemôžu akceptovať.
Kresťanstvo sa snažilo ovládnuť každého, aj Nemcov a Francúzov. V Nemecku to bolo, kde Martin Luther vyslovil nesúhlas s dogmami katolíckej cirkvi a na dvere kostola pribil klincom svoju deklaráciu. A Francúzi? Tí hádam už pred 200 rokmi zaviedli odluku cirkve od štátu a vďaka nim sú napríklad možné rozvody. To sa nepodarilo u nás ani komunistom, tá odluka. Tak čo keby ste bojovali za reálne ciele, napríklad odluka cirkvi od štátu? Samozrejme robte si inak čo chcete, ale mali by ste vedieť ako sa to v Európe mlelo a že ten „západ“ bojoval s Vatikánom a je bohatší aj preto, že mal odvahu bojovať za svoje presvedčenie. A prečo tam majú zamestnaní 3-5 x vyššie platy ako u nás? Myslíte že im ich dobráci kapitalisti dali sami od seba? Učiť sa treba od toho čo niečo vie a nie od toho, čo je hlúpejší od nás.
Pán Hromník urobil veľkú prácu, ako aj pán Cvengrosch. Nie je totiž vôbec dôležité, či má pravdu na 90 %, alebo len na 10 %. Je dôležité, že obidvaja odhaľujú, že v oficiálnej histórií absolútne nesedí veľa zásadných vecí. Ja osobne som presvedčený, že západ a Vatikán systematicky, plánovite klamal počas posledných 1000 rokov o nás Slovanoch, aby nás zničil a zotročil. Preto akékoľvek nové veci, ktoré sa objavia, ja budem skúmať a rozmýšľať o nich, pretože západu neverím nič.Západ zničili našu históriu, aby zničili nás Slovanov. Preto treba ohaľovať našu pravdivú históriu, aby sme odstránili degenerovaný západ od nás Slovanov. Pri tomto našom objavovaní našej histórie ja nebudem veriť žiadnej ***** západnej…..A budem sa snažiť o vystúpenie Slovenska z EU a založiť v strednej Európe aj s Balkánom spoločný ekonomicko vojenský zväzok. Ak nevystúpime z EU, tak tie ***** západné nám tu prinesú islam ….. Je jasné, že západ pripravuje vojnu proti Rusku, ktoré je jediný slovanský štát, ktorý ešte nebol západom a Vatikánom zničený. Takže najskôr treba odhaliť svinstvo západné a Vatikánske o našej slovanskej histórii a potom sa od nich oslobodiť…
ADMIN: Upravené. Skúste písať tak, aby som to po vás nemusel vymazávať. Vďaka.
Umiestnenie hlavného mesta SR je v tomto vlákne úplne mimo. Ale ak p. Blažena neprotestuje, že to tu zaondievame, tak pár mojich postrehov. Tak ako som v minulom príspevku naznačil, umelé vytvorenie nejakého súmestia je nereálne, prím by tu hrala jednoznačne BB, pretože to je mesto a Zvolen to je mestečko. Čo by kto očakával od zastavania priestoru medzi mestom a mestečkom? To akože vládne budovy a parlament by zabrali tolko miesta? Alebo by tam boli bytovky? Pre koho? Chceme vyludniť vidiek okolo BB, alebo niekto očakáva, že statisíce Bratislavčanov presídlia do BB? Veď lazy aj dedinky v širokom okolí BB zanikajú, alebo naopak, ludia z mesta sa sťahujú za lacnejším životom do okolitých dedín, to nie je výsada BA, ale aj Košíc a aj iných a menších miest.
Strategicko obranná poloha nemá žiadny význam, SR má plne NEfunkčnú armádu , ktorá nie je schopná brániť územie SR. Z tohoto pohladu je umiestnenie hl. mesta úplne nedôležité.
Decentralizácia štátnej správy ktorá prebehla preniesla mnoho výkonov štátnej správy na VÚC a mestá /obce/. Prečo by som ja, obyčajný občan a takých je 95% národa mal cestovať do hl. mesta? Do BB, BA, alebo Nitry?
Elektronizácia, ktorú štátna správa postupne zavádza, nebude už dávať žiadny dôvod, aby som chodil do hl. mesta ani ako podnikatel, leda že by som chcel odovzdať nejaký úplatok.
Bratislava má historickú tradíciu korunovačného mesta a Slovensko prijalo pri svojom vzniku toto nástupníctvo. Okrem toho to bolo jediné mesto, ktoré malo dostatočné množstvo velkých a dostatočne reprezentatívnych budov pre umiestnenie štátnych orgánov. Zvolen nemá dodnes takú budovu ani jednu, leda že by štát odkúpil hotel Poľana. Ale čo by v ňom tak asi mohlo byť, čo by sa tam zmestilo? Samozrejme toto všetko je možné dať bokom,zabudnúť, ale potom treba spočítať, čo by to stálo? Budova parlamentu so zázemím, budova vlády, budovy ministierstiev a tých je požehnane, mnohé centrálne úrady, ktoré ale bežný človek nepotrebuje a samozrejme sidlo prezidenta. To je teraz v Grazalkovičovom paláci a prezident z východu, ten pred týmto, povedal že si tam nemá ani kde dvojplatničku položiť, aby si prihrial svoj skromný obedík. A pochybujem že v BB a šírom okolí je budova, ktorá by sa Grazalkovičovmu palácu vyrovnala. A potom Bratislavský hrad. Kde prosím na Slovensku je taký symbol štátu? Hádam Zvolenský hrad? Som presvedčený, že Slovensko nemá zdroje na to, aby budovalo nové hlavné mesto.
Čo by sa stalo z BA, ak by sa hl. mesto presťahovalo? Asi nič, Stačí pozrieť po Európe, Roterdam , Dusseldorf, Mníchov , Marseile, Miláno nie sú hlavné mestá, ale svojou prosperitou sa hl. mestu vyrovnajú, alebo ho predčia.
Na margo toho aký sú Bratislavčania Slováci, no isto nie sú HEJ. Budú takými, ako oni uznajú za vhodné a zvolia si svojich predstavitelov ako oni budú chcieť. Košičania to robia tak isto, Žilinčania a Bystričania rovnako. Zlí ludia sa nájdu všade, ale neviem o nikom kto by zazeral na demonštrujúcich východniarov, paušalizovať také niečo o 550 tis. obyvatelov BA predsa nie je možné. Naopak, Bratislavčania si s celého srdca želajú aby sa východniarom darilo omnoho lepšie ako teraz, aspoň by sa nehrnuli všetci do Bratislavy, potom sú tu byty velmi drahé a nedá sa nám tu dýchať.
Ešte nakoniec, prezident Michal Kováč vyhodňar, prezident Rudolf Šuster, tak isto vyhodňar, prezident Ivan Gašparovič detvanec z Poltára, prezident Andrej Kiska, do tretice všetko dobré, tiež z východu, spišiak. A pozrite si reprezentáciu vlád, ministerstiev, tých ostatných dôležitých štátnych úradov, kto je tam? Bratislavčania? Nedajte sa vysmiať, prioritne sú tam východniari a potom prierez celého Slovenska a Bratislavčania im robia sluhov. Prečo oni, tí čo sú hore, tí z východu a zo zvyšku Slovenska nechcú aby sa hlavné mesto sťahovalo? Pretože im vyhovuje, tak ako tým stotisícom prisťahovalcov do Bratislavy, duch tohoto mesta. A to len tak nanaprojektuješ a v obchode nekúpiš.
Ako rodilý Bratislavčan nemám nič proti tomu, ak by bolo hl. mesto hocikde na Slovensku. Nič to však nepomôže, biele goliere budú kradnúť ďalej. Slovensko ovládli oligarchovia, tak ako na Ukrajine, alebo v Rusku. Biedni sme boli a biedni aj zostaneme. Slovensko a Slováci zaniknú, lebo nemajú vôlu žiť. To nie je chudobou, pokým boli Slováci ozaj chudobní, tak sa kotili ako myši. Prečo dnes vymierame?
Ďakujem za odkaz, pozrel som si to, super. Zaujímalo by ma akú majú ich chlapi yDNA? V texte som si to nevšimol. Niečo podobné je vidieť aj v Grécku pri deťoch, dospeláci čierne vlasy a deti blond, tolko svetlovlasích detí nevidno ani u nás. Ale ešte zaujímavejšie sú stredoázijské republiky bývalého Sovietskeho zväzu, napr. Tádžikovia sú najslovanskejší Slovania , samozrejme aziatského vzhladu, ale majú yDNA „slovanskú“, teda R1a a jej podiel je podstatne vyšší ako v Rusku, Polsku, či na Slovensku. To v praxi znamená, že ak by mongolské hordy Batu chána ktorý prepadol Uhorsko boli zložené prevažne s Tadžikov, tak aj keby každú ženu znásilnili, či dokonca oplodnili, tak by to nezanechalo rozdielnu stopu DNA. Tamilovia však majú inú DNA a ý by tu stopu zanechať museli, ak by tu boli. Pretože nezanechali, tak tu ani neboli.
To hlavné mesto SR je trochu od veci v tejto téme, ale s úsmevom dodám, že existujú súmestia večších možností ako BB a ZV. Napríklad Nitra – Trnava, alebo Bratislava – Trnava, alebo dokonca Bratislava – Nitra. Na tomto spojení dvoch miest do akože súmestia vidno nereálnosť súmestia BB – ZV. Ak by sa hlavné mesto presunulo, tak by to bolo do BB, ta by rástla a Zvolen by zostal stále taký ako je, provinčné mestečko, teda asi ako Trnava pri Bratislave. A zastavať ten priestor medzi BB a ZV? To by bolo barbarstvo, taká pekná krajina sa vidí málokde. A v Bratislave sú nízke náklady na kúrenie.
Ach, pani Blažena,
verte, že tento štýl Vám hneď lepšie pristane a som si istý, že aj na Váš zvláštny slovník si časom zvyknem. Aj na tie „úlety“, tak len píšte, aby bolo o čom, samozrejme len fakticky debatovať.
Denis,
vítajte. Prvú knihu Dr Hromnika som čítal pred rokmi, ale aby som posúdil, či sa „naloženie“ nehistoričky dá prirovnať k jeho, resp. do akej miery je v jeho prvej knihe „naloženie“ opodstatnené, museli by ste byť konkétnejší.
Keď Vás Dr Hromník dôkazmi v knihe nepresvedčil, že za jantarom prichádzali priekupníci aj prospektori do Európy a časť z nich sa pristavila aj u nás, s tým sa pravda nedá nič robiť, jedine odporúčať, aby ste si prečítali najstaršiu históriu, ktorá sa s tým zaoberá, podľa možnosti v origináloch, a nie v prekladoch.
Neviem, či ste naozaj čítali knihu Dr Hromníka, ale keď ste nepostrehli, že mimo „podobnosti slov“ (to aby som použil Váš termín), jeho teória je založená na neodškriepiteľnosti existencie „jantarových ciest“ a na pozostatkoch stavieb kozmologického náboženstva, ktoré v tom čase v Dravidskej Indii prevládalo.
Neverím, žeby Dr Hromník bol proti tomu, aby sa skúmala príbuznosť s Baskami. Nestačí len poukázať, treba za tým ísť a skúmať to. Podľa možnosti za vlastné, ako to robil Dr Hromník.
Pred časom sa Dr Hromník k otázke o DNA vyjadril, že zatiaľ je tento vedný odbor v začiatkoch a treba ho zdokonaliť. Preto ju, teda ako dôkazový materiál, vynechal.
Neviem, do akej miery je teória A Horáka podopretá dôkazmi, a to, prečo sa k nej naši „gebíroví“ historici chovajú tak, ako sa chovajú Vám ja neviem povedať.
Rad by som sa vyjadril este k prispevku Denisa. Medzi etnickou skupinou Hmong, z Laosu sa vyskytuje dost znacne percento blondatych a modrookych ludi s euro-aazijskymi, ci euro mongoloidnymi crtami. Dokonca aj medzi etnickou skupinou Miao na juhu Ciny, odkial sa udajne Hmong kmen prestahoval do Laosu. Najdete informacie na google, Blonds among Hmong people. Mozno aj na Slovenskom google Blondaci medzi Hmong
Milanxyz, ak obhajujete základnú myšlienku p. Hromníka, teda stretnutie našich predkov s Tammilmi v dávnej minulosti, tak predpokladám že ste čítali aj jeho prvú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene? Tiež sa v nej nevyjadruje k záverom iných bádatelov a študovaných historikov diplomaticky, ale povedzme to jemne, po lopate. Takže ak jemu niekto naloží, lopatou, to by nemalo byť v poriadku?
Ta podobnosť slov, ktoré p. Hromník uvádza je úžasná, najviac na mňa zapôsobilo slovo tesár, tesať. Ale ak sa pozriem na mapu sveta, tak je úplne nepredstavitelné, aby sa z Indie dotrepali až k nám. Mediteránske vplyvy na Slovensku, to ešte beriem, ale aby prišli Tamilovia k nám a to nie ako dvaja obchodníci zo štyrmi mulicami, ale ako nositelia viery a kolonizátori, drancujúci naše prírodné nerastné bohatstvo, tomu sa zdráham veriť. A prečo by šli k nám, keď medzi Indiou a Slovenskom je množstvo krajín a pohorí a rudných nálezísk. A načo by im bolo tolko bohatstva, do truhlíc by ho dávali? Milionové populácie neexistovali a hlad v podstate tiež nie, ak pominieme lokálne neúrody, tak načo?
Iný amatérski bádatelia dokazujú, na základe toho istého ako p. Hromník, teda na podobnosti slov, našu príbuznosť s Baskami. Ale ak nepredložia dôkaz v Y-DNA, tak tá podobnosť slov je len podobnosť a nič to nedokazuje. Ak tu Tamilovia žili spolu s predkami Slovenov a boli takí machri že tu , v ďalekej cudzine dokázali hladať ložiská kovov, organizovať ich ťažbu a následne ich hutnícky spracovať a na toto všetko použiť domorodcov a ešte k tomu ich aj učiť, napr. tesárčinu a presvedčiť ich o prednosti ich bohov, tak potom museli mať žien ako maku a mnoho z nich museli oplodniť,aj viac krát, teda zanechať tu nezmazatelnú stopu v DNA. Toto nech predloží p. Hromník, tú stopu v DNA.
Pohyb predkov Slovenov, možno to boli Véni, či Wáni pekne doložil Antonín Horák a ako sa mu vysmiali. Historikom dokonca ani nestojí za to, aby ho kritizovali, on totiž našiel podobnosť nielen v Sanskrte, ale aj v Čínštine, v Mezopotámii a inde. Nepoznajúc YDNA a jej šírenie velmi presvedčujúco /uznám že len pre niekoho/ naznačil, ako sa predkovia Slovenov zo svojej pravlasti šírili po svete. A dnešné výskumy genetikov dokazujú, že A. Horák má pravdu. Keď sa približne pred 10 až 15 tisíc rokmi pohli naši prapredkovia zo svojej pravlasti , niekde medzi južným Uralom, Kaukazom a Sibírou, tak nenabrali kurz rovno najkratšou cestou do Európy, ale prirodzene sa pohli na všetky strany. Spolu zo svojimi bratrancami, Protokeltmi /R1B/ vyrazili Protosloveni /R1A/ na východ smer Čína, preto v čínštine je možno nájsť podobné slová a preto sú tam blonďaté a svetlokožé múmie, tak isto vyrazili aj na juh. Ešte pred príchodom bojových Árijov do Indie sa oni stretli s Tamilmi a zanechali v ich reči mnoho Protoslovenských slov, napr. tesár a tesanie. Teda nie naopak, my od nich, ale oni od nás. Neuveritelné? Muži oplodňujúci ženy, zanechali svoju Y-DNA, ktorá sa dedí výhradne z otca na syna a historici si s tou stopu našich predkov, zapísanou v našich génoch musia poradiť.
Samozrejme aj amatérsky bádatelia, aj pán Hromník a nie ich ignorovať. Egyptský faraóni boli belosi, R1b, oni založili túto ríšu a kde k tomu zobrali rozum? Ak vedeli založiť ríšu ako bol Egypt, tak mohli učiť aj Tamilov. Že prechádzali cez Mezopotámiu je v podstate isté, takže aj tam zanechali svoje slová a okrem nich aj svoju Y -DNA. Niekde sa Protosloveni udržali, niekde nie, ale to že je „Slovanská“, alebo „Balto-Slavic“ R1a jednou z najrozšírenejších skupín nemožno ignorovať, ale vysvetlovať v širších súvislostiach a na ďaleko večšom priestore ako je Slovensko.
Pán Juraj Kazok, musím s Vami nesúhlasiť v tom, ako argumentujete. Lebo keby sme Vašu logiku uplatnili na Žilinu a Martin, tie tiež dokopy majú 150 tisíc obyv. Martin, resp. Vrútky sú tiež dôležitým dopravným uzlom. Môžete argumentovať, že medzi ZA a MT nie je kde stavať. Ale ani medzi BB a ZV nie je poriadne kde stavať. Zato pri Nitre je priestoru do aleluja. Zvolen by bol lepšie ubrániteľný, isto by viac prospel východnému Slovensku, ale nie je tam kde postaviť hlavné mesto. Ináč, keď už, tak by som hl. mesto postavila v Štúrove. To by ešte len bola sranda.:)
Ach, pán Milan. 1) Keď píšem, že mi máte dať vedieť, ak máte iný názor, v prvom rade mám na mysli otázky okolo histórie. Iné ani neriešim. Ak máte nejaký iným názor na výklad tých mien, dajte mi vedieť. Nič ostatné ma nezaujíme. 2) Keď píšem PSYCHIATRiA, hovorím to o názoroch, nie o autorovi tých názorov. Ja mám zvláštny slovník, treba si na mňa zvyknúť. Aj keď napíšem PSYCHIATRIA, neznamená to, že autor je môj nepriateľ, práve naopak. Ja sa snažím viesť faktickú debatu. A keď nejaký názor považujem za nenormálne uletený, tak to tak napíšem pre krátkosť času. 3) No dobre. Točíme sa dokola. Vďaka za Váš názor. Majte sa.
Pani Blažena,
neriešim „nepodstatné veci“, pokiaľ za ne nepokladáte svoje články. A v tých som sa snažil poukázať na to, čo si myslím že nie je celkom tak, ako to Vy tvrdíte. Nakoniec, ani ja nie som študovaný historik a preto sme, čo sa týka kritizovania prác „gebírových“ historikov, asi na stejnej úrovni. Rozdiel medzi nami je iba v tom, že ja svoje názory nepodávam tak autoratívne (Turiec = „NEZMYSEL…“, Balt – ballattakkum = „NEZMYSEL…“, Vlasi: „PSYCHIATRIA…“, atď) ani posmešne (Dr Hromník) „Podľa môjho názoru však postráda jednu dôležitú vec a tou je zdravý úsudok….“, a „… debilnejším tónom sa so mnou dovtedy ešte nikto nebavil…“), ako to robíte Vy. Ale nakoniec rešpektujem, že je to Váš blog a Váš štýl.
Neviem, prečo mi píšete, že riešim nepodstatné veci, keď svoj článok končíte žiadosťou: „Dajte mi vedieť, ak máte na veci iný názor.“
Ja mám na to, čo Vy tvrdite INÝ názor a preto Vám píšem.
Napríklad, nechápem, ako môžte tvrdiť, „… p. Hromníka (si) vážim, no nie preto, že by mal pravdu, ale preto, že ju hľadá“, a potom, keď to, čo našiel zverejní, tvrdíte, že sú to nezmysly a odporúčate to na psychiatriu !?!
Takto sa má „bavíť k veci“?
Metod J.Slav,
Ďakujem za pozvanie na Váš blog, určite sa naň častejšie pozriem. Som si istý, že pokiaľ Vy dokážete z „hŕby skrutiek“ postaviť fungujúci stroj, iný umelec dokáže z tej hrby pozvárať umelecké dielo okrašľujúce okolie.
Obaja ste urobili užitočnú vec.
Podľa mojich vedomosti, Sanskrt vznikol po vpáde/okupácii tamilskej Indii Árijcami. Vaše tvrdenie, že obsahuje aj slovenské slová je pre mňa novinkou a zatiaľ sa k tomu nemôžem viacej vyjadriť (ani to neodkážem na psychiatriu :) ), hoci mi pripadá celkom logické, že pred Sanskrtom slovenčina existovala, lebo styky Dravidov so Slovenmi sa uskutočnili pred vpádom Árijcov do Indie.
Tot vsjo!
Milanxyz,
pozrite si môj blog: skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk ,
na ktorom „SMS-kovým“ spôsobom vysvetľujem skutočnú históriu Slovänov.
Ja som „pôvodným povolaním“ technik – ja som zvyknutý z „hŕby skrutiek“
vyberať len tie, s pomocou ktorých „stroj“ funguje ku spokojnosti
všetkých, t. j. funguje tak, ako má, teda tak, aby robil to, na čo bol
vymyslený.
Som v „užase“, keď vidím výplody „netechnikov“, ktorí z „hŕby skrutiek“
si povyberajú tie, čo sa im „zo záhadnej príčiny“ (ktorou je úzka
špecialozovanosť a široká … :evil: ) páčia, potom tie „skrutky“
„dajú do kopy“ dajakou „lepiacou páskou“, a napokon sa vytešujú, aké
nádherné „umelecké dielo“ vytvorili. Ja sa ich pýtam, reku, páni, a kde
je bezvadne fungujúci „stroj“, o ktorom ste „snívali“ §§§ (Preto nechodím
na „umelecké výstavy“, aby som „náhodou nestúpil“ pánovi „umelcovi“ „na
labku“.)
Žiaľ takých pánov „umelcov“ sa nám tu v dnešné časy vyrojilo plno, a žiaľ
ich aktívna „umelecká“ činnosť zapĺňa spoločnosť „informačným šumom“,
v ktorom zanikajú „hlasy pravdy“.
Výsledkom takéhoto „šumu“ je aj Vaše tvrdenie, že tamilčina je staršia
ako Sanskrt (to zo „sanskrta bhášá“, čo je „upravený, normovaný jazyk“),
čo je síce pravda, lebo ten „spisovný“ jazyk obsahuje domorodé slová,
v tom čísle aj tamilské, ALE OBSAHUJE AJ SLOVÁ NAŠE, ako napríklad:
dživat(u) = život
mrti = s-mrť
…
čo svedčí, ŽE PRED SANSKRTOM BOLA AJ SLOVÄNČINA, nie len tamilčina, resp.
jej predchodkyňa !!! !!! !!!
Vyvstáva tu otázka, ktorý jazyk je starší tamilčina alebo slovänčina ?
V cca 2500-ročnom spisovnom jazyku „sanskrta bhášá“ je aj slovo:
džánati = znať.
ALE LEN V SLOVÄNČINE VIEME „ČO TO ZNAŤ ZNAMENÁ“ – ZNAMENÁ TO „S-ŇAŤ“,
čo je dačo ako dnešné „PO-ŇAŤ“ !!! !!! !!!
NO, A KEĎ NÁS „GEBÍROVSKÍ“ ETYMOLÓGOVIA PRESVIEDČAJÚ, ŽE
ZNAŤ = angl. KNOW = gótsky KANN = tocharsky KNAN = … = „africky“ eGNa,
TAK TO NAŠE
ZROZUMITEĽNÉ „S-ŇAŤ“
MUSELO BYŤ
PRED „VNÚTROSLOVNE“ NEZROZUMITEĽNÝM „AFRICKÝM“ eGNa !!! !!! !!!
Tak, ktorý jazyk je najstarší ?????????????????????????????????
P. S.:
Slovo africky je v úvodzovkách, lebo to slovo je z jazyka v subsaharskej
oblasti afriky, z jazyka patriaceho do skupiny 500 jazykov skupiny bantu.
Milanxyz, strácam s Vami čas, lebo riešite nepodstatné veci. 1) nemám oficiálne historické vzdelanie a ani ho nechcem mať. 2) Hromník ma zaujímal, lebo som bola zvedavá, ale nejaký hlbší záujem o jeho osobu nemám. 3) Ja som vôbec nedokazovala nič o autochtónnosti Slovákov. Ja autochtónnosť Slovákov nemusím dokazovať. Dokazovala som jediné – že p. Hromník podľa môjho názoru píše nezmysly. Ale ináč je to veľmi roztomilý pán. 4) Áno, každý nech mi dá pokoj s hlúposťami. Keď sa mám o niečom baviť, tak k veci.
Pani Blažena,
Elegantne ste sa vyhli mojej otázke, či ste študovaná historička, alebo trebars lingvistka. Ale pretože som chcel vedieť, aké máte historicke/lingvistické/etymologické predpoklady na takú zdrcujúcu „recenziu“, v ktorej o autorovej celoživotnej práci tvdíte, že je to len zmeska „psychiatrie so sci-fi“ snažil som sa Vás „vygúgliť“. Nič som sa nedozvedel, Vaše inkognito je dobre zabetonované.
Priznám sa, že mám malý problém s chápaním Vášho konania. Píšete, že Hromník Vás „vlastne ako osoba nezaujíma“, ale išli ste na jeho prednášku do Žiliny, lebo, ako píšete v „recenzii“: „Bola som zvedavá nielen na tie jeho prevratné objavy, ale aj na samotného pána Hromníka,….“
Tieto dve prehlásenia je naozaj ťažko dať dokopy.
Podľa mojej skromnej mienky, ste žiadnu alternatívu Hromníkovej teórie autochtónnosti Slovenov neukázali, dotkli ste sa jej len okrajovo, poukázaním, že toponyma slovenských hôr, riek a miest je možné odvodiť z okolitých jazykov. Len ste nedokázali, že nositelia týchto jazykov mali styky so Slovenmi, predtým, než prišli na scénu Dravidi.
Nepochopiteľne mi odkazujete, že pokiaľ Vašu alternatívu nevidím, nech Vám láskave dám pokoj? To Vy chcete len príspevky súhlasné s Vaším názorom?
Ťažko potom pochopiť Vašu žiadosť na čelnej stránke Sclabonie: „NAPÍŠ MI“.
Metod J. Sláv,
Verím, že možno, že Vy ste naslovovzatým „radobyetymologom“, takže na Vašom tvrdení, že Dr Hromník „je laikom bez etymologického citu“, možno niečo bude.
Nie som etymolog, ale domievam sa, že pri zdvôvodňovaní „véNI“ opierať sa o sanskrt, ktorý je mladším, ako tamilčina, je chyba.
Celkom rád by som si prečítal Vašu alternatívu teórie „mystika od protinožcov“, lebo Vaše vývody pripadajú dosť zaujímavé.
Vážený pán Kazok, nehnevajte sa, ale nemôžem s Vami súhlasiť, keď hovoríte, že súmestie BB a Zvolen majú väčší dosah ako Nitra. Proste nemajú. Ja som, asi na rozdiel od Vás, tie počty obyvateľov počítala a vyšlo mi, že v BB 50 km okolí žije len 12% slovenského obyvateľstva, kým v okolí Nitry až 19%. Podobne v okruhu 100 km, v okolí BB žije len 44%, kým v okolí Nitry až 51% obyvateľov SR (rátam aj Maďarov, samozrejme).
Keby bola Nitra zvolená za hl. mesto už dávno, tak už dávno by Maďari boli pochopili, že lepšie by pre nich bolo naučiť sa po slovensky. Takže by dnes ani jedna škola na juhu nebola maďarská, ale žilo by tam pekne slovenské obyvateľstvo, lebo každý by chcel dobrú prácu v hlavnom meste Nitre a na to by sa musel naučiť dobre po slovensky. Lenže aká je dnes situácia na juhu? Žiadne spádové väčšie mesto tam nie je, jedine Budapešť. Takže niet divu, že slovenskí Maďari kašľú na slovenčinu.
Rovnako ako sa do BA sťahujú Slováci z Oravy a východu, aj do Nitry by sa tak sťahovali a prevalcovali by maďarský vplyv, ak by tam aj nejaký bol. Slováci by poskupovali domy a pozemky na juhu Slovenska, aby mohli žiť luxusne neďaleko svojho skutočného hlavného mesta Nitry. Na druhej strane je dobré mať podchytený aj Dunaj, takže Blava má opodstatnenie, ibaže ja by som budovala aj Nitru. Slovensko má brutálny potenciál, malo ho aj za „Veľkej Moravy“, lebo podunajská nížina predstavuje naozaj parádnu zem s množstvom riek. Hlavné mesto by malo sklbovať horský vplyv a tiež nížinný typ, aby hl. mesto spájalo všetkých Slovákov aj na severe, aj na juhu. Toto dokáže len Nitra. BB a Zvolen sú čisto lesné mestá.
Milanxyz,
Dr. Hromník je vyštudovaný historik, ale do etymológie je laik, a na rozdiel od pani Ovsenej, je laikom bez „etymologického citu“ – to „galmus“ je skutočne „chlm“, skomolený horlivou nadprácou dajakého
uhorského úradníka.
Ja som si radobyetymológiu Dr. Hromníka „preklepol“, A ZISTIL SOM TOTO:
Po naučení sa novej abecede, tamilskej, za „konštrukciu“ ktorej by som tomu „umelcovi“, čo ju „vyumelkoval“ „odťal ruku“ :evil: (lebo napríklad medzi písmenami pre „č“, „k“ a „t“ je rozdiel len v dĺžke „chvostíka“) som dospel k názoru:
Dr. Hromník, ak našiel v tom „LIFCO (názov vydavateľa) slovníku“ z roku 1978 slovo „véNi“, ktoré tento elektronický slovník :
http://www.tamildict.com/tamilsearch.php?action=search&keyboard=&sID=28ee439d1aed3a596fdd47c6208352b2%2F&tmode=on&word=%E0%AE%B5%E0%AF%87%E0%AE%A3&nr_page=1
http://www.tamildict.com/tamilsearch.php?action=search&keyboard=&sID=28ee439d1aed3a596fdd47c6208352b2%2F&tmode=on&word=%E0%AE%B5%E0%AF%87%E0%AE%A3&nr_page=2 ,
nevedel nájsť medzi 46591 prekladovými pármi slov
(vždy mi dal ponuku „na prostitútku“ :D – s pomocou tejto virtuálnej klávesnice: si to môžte vyskúšať), TAK SI ASI
NEVŠIMOL POZNÁMKU „ZO SANSKRITU“ , LEBO V SANSKRTE JE SLOVO „veNí“ = 1. „smeti“, „odpadky“, 2. „VRKOČ“ ???
Ako súvisí vrkoč s „odpadom“? Nuž asi len tým, že padá dolu, lebo je ťažký ??? – Táto „ťažkopádnosť“ medzi významom slov „odpad(ky)“ a „vrkoč“ svedčí o tom, že SANSKRT JE „UMELINA“ ZLOŽENÁ ZO SLOV SLOVANSKÝCH (možno to „veNí“, ako „vrkoč“ súvisí s našim „veniec“) A MIESTNYCH, ALE TO „veNí“ nebude z tamilčiny, lebo v nej sa významovo nepodobá na nijaké „koreňové“ slovo !!!.
Ale ináč to nové dielo nášho „mystika“ od „protinožcov“ („protinožcov“, nie len preto, že žije v Juhoafrickej republike, ALE HLAVNE PRETO, ŽE VZŤAH NAŠICH PREDKOV K DRAVIDOM VIDÍ OBRÁTENE) nie je na zahodenie, lebo INÉ ZDROJE ČÍTA POZORNEJŠIE, AKO ICH ČÍTAJÚ NAŠI „GEBÍRI“ :evil: ( viď Kronika Gregora „Turonensis“ !!!).
Dr. Hromníkova radobyetymológia ide proti zisteniam genetikov,
ktorí potvrdzujú, že naši prišli v minulosti ku Dravidom, A NIE DRAVIDI
K NÁM §§§
Žiaľ, všetci “starci” vrátane Dr. Hromníka nemajú ani šajnu o tom, čo genetika narobila s tzv. “sťahovaním národov” – v Európe v podstate dominujú dva skutočné genetické národy Slovani (R1a) a Gali (R1b) (tí ešte stále nafúkaní tzv. Germáni sú len zmesou Galov a Slovanov),
NUŽ A GENETIKA DOKAZUJE, ŽE DNES ODHADOM 100 000 000 MUŽOV V SEVERNEJ
INDII MÁ ROVNAKÉHO PRAPRADEDA „R1a“, AKO KAŽDÝ DRUHÝ SLOVÁK !!!
Milanxyz, vidím, že máte problém s chápaním môjho konania. Tak 1) Hromník ma vlastne ako osoba nezaujíma. 2) Ja Hromníka cenzúrovať nechcem. 3) Ja som proti Stanovisku slovenských historikov a nepodpísala by som ho, lebo v ňom vyzývajú na obmedzovanie pseudohistoriografie, o ktorej si ja myslím, že je veľmi potrebná pre hľadanie pravdy. 4) Ak som žiadnu alternatívu neukázala, tak mi láskavo dajte pokoj.
Pani Blažená,
dovoľte mi, aby som sa Vás priamo opýtal: Ste Vy „gebírová“(vyštudovaná) historička, alebo len amatérka? Nehnevajte sa, ale mne najskôr pripadáte, ako „aktivistka“. Keby ste totiž boli gebírovou historičkou, nebolo by Vám treba vysvetľovať, že mladší sa učí od staršieho a nie naopak.
Vy ste sa teda „obuli“ do Dr Hromníka len preto, aby ste „ukázali alternaívu k jeho teórii“. Žiadna zlosť, nahnevanosť z predchadzajúcej potyčky s ním tu nehrala úlohu.
Nuž nepoteším Vás, ale žiadnu alternatívu jeho teórie ste neukázali, len ste poukázali na to, že niektoré slovenské slová by sa dali (či už správne, či nesprávne) odvodiť z iných jazykov. Ale, „pozabudli“ ste dokázať, že slovenčina čerpala z nich, a nie opačne.
Pokiaľ Vám jeho teória pripadá ako „psychiatria zmiešaná so sci-fi“, neprekvapilo by ma, keby ste sa dodatočne poponáhľali podpísať sa pod „Stanovisko slovenských historikov“, proti ktorému brojíte v ďaľšom článku. Veď nakoniec aj oni len chcú zamedziť, aby sa podobné „psychiatrie zmešané so sci-fi“ nedostali medzi obyčajných smrteľníkov.
bavime se o povode slova starom 10-ky tisicroci. predstavme si svetonazor a kozmogoniu z roku -7000 pred Kristom ktora bola vazne zasiahnuta doposial neznamymi revolucnymi zmenami okolo roku -1200 pred Kristom. ak by sme tu dnes mali člena napriklad Otomanskej kultury, skusme se vzit do toho co by nám asi odpovedal na otazku o povode nazvu Pilisske hory.
Pella, Peljesac, Peles,pelesit sa, pelech, …..
v prehliadaci je zakodovane videnie programatora. o to nám predsa nejde?
http://cs.wikipedia.org/wiki/Ple%C5%A1ivec
Slovo Plešivec má více významů:
Plešivec (Dubá), část města Dubá v okrese Česká Lípa
Plešivec (Český Krumlov), část města Český Krumlov v okrese Český Krumlov
Plešivec (Slovensko), slovenská obec v okrese Rožňava
Svazek obcí Plešivec – svazek obcí Abertamy a Merklín v okrese Karlovy Vary
hory a vrchy
Plešivec (Krkonoše) (1210 m) – hora v Krkonoších
Plešivec (Krušné hory) (1028 m) – hora v Krušných horách
Plešivec (Šumava) (978 m) – kopec na Šumavě
Plešivec (Šumavské podhůří) (862 m) – kopec v Šumavském podhůří
Plešivec (Doupovské hory, 841 m) – kopec v Doupovských horách sv. od Stružné
Plešivec (Český les) (766 m) – kopec v Českém lese
Plešivec (Doupovské hory, 662 m) – kopec v Doupovských horách jižně od Klášterce nad Ohří
Plešivec (Brdy) (654 m) – kopec v Brdské vrchovině u Rejkovic
Plešivec (Lužické hory, 653 m) – kopec v Lužických horách sz. od Krompachu
Plešivec (Lužické hory, 597 m) – kopec v Lužických horách sv. od Chřibské
Plešivec (České středohoří, 509 m) – kopec v Českém středohoří sz. od Litoměřic
Přírodní památka Plešivec – přírodní památka na stejnojmenném vrchu v okrese Litoměřice
Plešivec (Křivoklátská vrchovina, 495 m) – kopec v Křivoklátské vrchovině západně od Zdic
Plešivec (České středohoří, 477 m) – kopec v Českém středohoří jz. od Vlastislavi
Plešivec (Křivoklátská vrchovina, 459 m) – kopec v Křivoklátské vrchovině východně od Hýskova
Plešivec (Hořovická pahorkatina, 453 m) – kopec v Hořovické pahorkatině západně od Měňan
Plešivec (Hořovická pahorkatina, 362 m) – kopec v Hořovické pahorkatině u Karlštejna
Symbol rozcestí
Tato stránka je rozcestník (tj. místo s odkazy na články, které by jinak měly stejný náz
Milanxyz, mne kozmológia náhodou hovorí dosť veľa. Kozmológia, na rozdiel od kresťanstva, má zmysel. Naši predkovia preukázateľne sledovali pohyb Slnka, slnovraty, rovnodennosti, rovnako tak pohyby Mesiaca, atď. Všetky tieto veci im slúžili k praktickému účelu, aby vedeli, kedy majú zasiať a kedy žať. Ja som sa obula do Cyrila Hromníka z jediného dôvodu. Aby som ukázala alternatívu k jeho teórii. Ak sa Vám páči jeho teória viac, tak nech sa páči, prijmite ju. Mne jeho teória nepáči, nedáva mi zmysel a príde ako psychiatria zmiešaná so sci-fi. Nechápem, prečo by som mala dokazovať, že nejaké moje cuzdie reči sú staršieho dáta než údajný stret našich predkov s Dravidmi. Pokiaľ tu aj nejakí Dravidi boli, ich reč je u nás dávno zabudnutá. Prekryli ju iné kultúry, ktoré tu zanechali omnoho väčší vplyv. Hromníkova teória nie je konzistentná vo všetkých smeroch a teda u mňa padá.
Inac vdaka Hromnikovi za indiciu Bal-och Z Pakistanskeho Balochistanu. Mir Chakar Chan kral a narodny hrdina tohto aryanskeho etnika. spominal som mu ze “ Valah“ alebo „felah“ je indicky „clovek“ teda „Slovek „, ale nemam k tomu spatnu vazbu. Bal je vraj od Belusa Babylonskeho, resp. od Velkej.
Pani Blažená,
Vaša uponáhľaná „recenzia“ mi pripomenula časy, keď sa do obchodov dostalo prvé vydanie Ďuricovej histórie Slovákov. Našich gebírových, komunistickou ideológiou a čechoslovakizmom odchovaných historikov to náležite zaskočilo. Nelenili a napadli v knihe všetko možné, čo sa im len napadnúť dalo. Ani im tak nešlo o dôkaz svojich tvrdení, ale len na to, aby silou-mocou poukázali že Ďurica nemá pravdu. Teda podľa nich.
Aj Vaša „recenzia“ mi pripadá z podobného súdka.
Dr Hromník stavia svoju teóriu o starobylosti Slovenov na dokázanej existencii „jantárových ciest“, po ktorých drávidski prospektori sa dostali do styku s našimi predkami. Práve tieto styky, ktoré zanechali mnoho ich slov v našom jazyku, ako aj doposiaľ nevysvetlené pozostatky ich kozmologického náboženstva, pomohli Dr Hromníkovi určiť starobilosť nášho národa.
Pravda, pre Vás, ateistku, kozmológia nič neznamená a skúmanie náboženstva našich predkov je asi len strata času.
Preto ste sa „obuli“ do hľadania alternatív slov, ktoré Dr Hromník uviedol ako príklad. Len ste pozabudli uviesť, či tie iné cudzie reči, ktorými ste sa snažili dokázať, že Dr Hromník nemá pravdu, ale ju máte Vy, sú staršieho dáta, ako bol čas stretu našich predkov s Dravidmi.
Ostrihom: suhlasim skor s Blazeninou logikou. Snad len Pilis-ske hory by som nevidel ako P(e)lesate, ale skor ako Veles- ove hory. Pelasg-ovia tur-hensky alebo Filis-tinci, dnes Pales-tinci ktori sa vraj po zabiti Goliasa Davidom stiahli na Pelo-pones maju k tomuto Pilis-u velmi blizko. Skor však mali zvyk nosit dlhe vlasy ako plesiny. Tie prisli do mody z Egypta. Este k Silvanusovi, etruskemu Selvanusovi: toto bozstvo má AZ podozrivo vela Volosovych atributov.Ak „EL“ je skrze slovansky „Vel“ napr. -hory nieco vyznamne a velke a cez romansky pozostali clen „El“ v zmysle „ten, niekto“ alebo arabsky „Il“ napr.Alah (Valas, Palas) alebo rumunsky -ul, potom SEL-Van, bude „Velký Van“. Vend, Vened, Vand-al. Nezapada to pekne do seba?
P. Kazok, ja nehovorím o percentuálnom zastúpení Slovákov v meste Zvolen, ale o počte obyvateľov v okruhu 50 km.
Viď https://sclabonia.sk/2009/12/nitra-hlavne-mesto-slovenska/ tabuľka stĺpec 1. Zvolen ma v okruhu 50 km len 11% slov. obyvateľstva SR (kvôli horám), po ňom je už len Lipt. Mikuláš s 8 %. Všetky ostatné mestá majú vo svojom okolí viac obyvateľov. No a Nitra by sa poslovenčila a s ňou aj juh, keby Nitra bola hl. mestom.
Vazena pani Ovsena
Mozete kritizovat pana Hromnika, je to vasa vec. Ale prinasat take bludy ze prave vo Zvolene je najmenej Slovakov, je sprosta loz!
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zvolen
Horeuvedeny link vylieci s tohto nezmyslu kazdeho. Staci si pozriet statistiky za roky 2011, 2001 a vsetky predtym. Zvolen je mesto leziace v najslovenskejsej oblasti. Na vsetky smery su len slovenske dediny a mesta.Vo Zvolene a vo Zvolenskom okrese su len slovenske zakladne skoly. To sa vsak uz neda povedat o okrese Nitra, kde su obce a to dokonca zo slovenskou vacsinou, kde su len madarske skoly, napriklad obce Jelenec, Cechynce a Kolinany. Obec Jelenec ma dokonca 70% Slovakov, je v nej vsak len madarska skola. Podobne je to aj s bohosluzbamy v kalvinskych kostoloch. Pokial kalvinsky kostol v Bratislave ma separate bohosluzby v slovencine aj v madarcine, kym slovenski kalvini v Kosiciach maju svoj vlastny kostol, ako aj madarski kalvini. V Nitre v kalvinskom kostole, su bohosluzby len v madarcine, a len na konci bohosluzieb sa citaju aj oznamy v slovencine!!! Tu pada najdolezitejsia poziadavka pre Nitru ako hlavne mesto, ktoru ste opisala vo svojich pracach. Vraj keby bola Nitra hlavne mesto Slovenska, slovensky juh by bol davno poslavenceny. Urobte si najprv poriadky v samotnom meste Nitra, potom v okrese Nitra a nakoniec v Nitrianskom kraji a potom pasujte Nitru na hlavne mesto Slovenska!Zvolen ako mesto taketo problem nema, ani Zvolensky okres, ani vsetky okresy susediace zo Zvolenom!!! Je jasne ze samotny Zvolen o pocte 43 tisic obyvatelov by bol primaly na to byt hlavnym mestom Slovenska, ale zo susednou Banskou Bystricou ktora je len 19 km vzdialena od Zvolena a priestor medzi nimi je siroka rovina, kde s obcami medzi nimi zije zhruba 150 tisic obyvatelov, je 3 najvacsie urbanisticke zoskupenie na Slovensku- v cisto Slovenskom prostredi!!!Su tam aj take vyznamne mesta ako kupele Sliac a Kovacova. Zvolen je najdolezitejsi dopravny uzol na Slovensku. Aj preto architekti a projektanti, okolo vyznamneho slovenskeho myslitela Hvezdona Koctucha prisli v roku 1968 z vyznamnym architektonickym projektom Sumestie Banska Bystrica- Zvolen, keby sa tento project uskutocnil, tak toto sumestie by celkom definitivne mohlo byt hlavnym mestom Slovenska!!! Po normalizacii tomuto projektu branili najma Cesi a po roku 1993, rozni Cechomadaroni v NRSR, preto aj zlikvidovali Meciarovu vladu a HZDS.
S pozdravom
J Kazok
P. Krško, bola som poučená, že Vydavateľstvo Matice slovenskej nie je Matica slovenská.
vyborny rozklad a myslím si že je na mieste podakovat bezohladu na konecnu pravdu oboch velikanov, Blazeny a Cyrila. Skoda ze niet viac času a spolucitenia. hladajme sticne plochy. u vás je to “ veli“ a „balt“ od beloby-jasu. preco se asi hovori „velicenstvu“ „vasa jas-nost“? treba da menej skriepit a viac vnímat. symbolika je rec ktora mozno raz privedie aj niekedy velky národ opat k tak ziadanej jednote.
Zaujímavé reakcie na „etymológie“ pán Hromníka. Autorka je viac v obraze, pretože vychádza z reálneho pohľadu na svet. Jazykoveda odhaľuje zákonitosti vývoja jazyka, zmeny, ktoré sa udiali pred stáročiami. Mnohé tvary vieme spoľahlivo vysvetliť postupnosťou zmien. Ale nemusíme hľadať súvislosti 10 000 rokov dozadu a spájať veci nespojiteľné, ako to robí pán Hromník. Čudujem sa len Matici slovenskej, že naletela tomuto pánovi!
PS: Nuž, ale čo my vieme. Mnohé výmysly pána Verneho sa dnes ukazujú ako skutočné veci.