Trochu iný novoročný príhovor a oneskorené novoročné prianie do roku 2019

Milé čitateľky, milí čitatelia,

rok 2018 sa skončil a ja, Blažena Ovsená, najlepšia slovenská spisovateľka:))), som sa rozhodla, že ho zhodnotím. Aký teda bol minulý rok? Čo nám dal a čo nám vzal? A čo nám dá nový rok 2019?

Hýbateľ roka 2018 – Kuciakova vražda a „slušné“ protesty

Jednoznačným hýbateľom minulého roka bola februárová hrozná Kuciakova vražda. S ňou sa objavili nové, „slušné“ tváre. Napríklad taký „slušný“ Nikita Slovák tak prekypuje slušnosťou, že ľudí, ktorí nezastávajú jeho názor označuje za prakokotov. Kto je Nikita Slovák? V podstate nikto.:)

Obravili sa „slušné“ protesty, podozrivo perfektne zorganizované od dňa 1 s profesionálnymi tribúnami, ozvučením a mediálnou podporou. Sama som sa na niekoľkých naivne zúčastnila, až kým som nepochopila, že vyhorení herci, politické mŕtvoly a katolícke autority rečniace na protestoch nehája moje záujmy.

#AllForJan, lebo sme asi Angličania

Objavil sa anglický slogan #AllForJan, akoby sme už nemohli mať slovenské #VšetciZaJána. Či vari už slovenčina nie je niektorým Slovákom dosť dobrá? Tento anglický slogan presadzovali práve tí novinári, ktorí sami seba stavajú do roly slovenských morálnych autorít, pričom slovenskosť je im očividne na míle vzdialená. Označujú sa za nezávislých, pričom sú platení zahraničnými majiteľmi a píšu skupinovo všetci ako jeden, avšak zásadne proti skazenému Ficovi, no skazenému Kiskovi, ktorého neznášam ešte viacej ako Fica, neskrivia ani jeden jeho úžernícky mastný vlas na hlave.

Ja vám poviem, prečo novinári použili anglický slogan. Lebo hrajú divadlo pred zahraničím. Slovenskému sloganu by zahraničie totiž nerozumelo.

No a prečo neznášam Kisku viacej ako Fica? Podľa mňa je Fico horší ako Kiska, avšak Kiska prepadáva pod Fica, lebo hoci je dobrý hajzel, tvári sa ako dobrý anjel. Fico sa aspoň nehrá na dobrého anjela, jeho vnútorná skazenosť sa mu už zapísala do vrások na tvári a je pre každého zďaleka čitateľná.

Demaskovaný mainstrím

Mainstrímoví novinári sa parádne demaskovali. Ukázalo sa, že mnohí z nich sú výborní tanečníci, najmä, keď si môžu zatancovať na hrobe svojho mŕtveho kolegu. Pre niektorých super diskotéka. Mne je novinára Kuciaka úprimne ľúto a želám si, aby boli vrahovia dolapení a potrestaní.

Objavili sa podozrenia z toho, že istá aktivistka Monika Tódová mala písať o vynesených informáciách z vyšetrovacieho spisu, odvolávajúc sa na zdroje z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Ak je toto pravda, tak sa pýtam – patrí Monika Tódová do nejakej privilegovanej kasty nedotknuteľných, je nejaká indická nedotknuteľná posvätná krava, keď svojou činnosťou smie beztrestne vŕtať do vyšetrovania, čím ho podľa mňa vlastne môže mariť?

Táto aktivistka Tódová je zaujímavá. Novinár Martin Daňo o nej tvrdí, že vraj prebrala/ukradla od neho informácie, ktoré on sám krvopotne získal o nejakom eštébakovi Kriakovi, pričom mu nepriznala kredit a neuviedla ho ako zdroj, lebo to bol práve Martin Daňo, kto osobne vyhľadal informácie v Ústave pamäti národa a zverejnil Kriakov spis. Tódová taktiež bránila Daňovi v prístupe na verejné konania. Aktivistka Tódová z vlastných pohnútok nekolegiálne a proti princípom demokracie, teda na hanbu sveta, žiadala, aby Martinovi Daňovi zakázali vstup do parlamentu. Aktivistka Tódová pritom dokonca dostala od pochybnej Aliancie Fair-play novinárske ocenenie Biela Vrana, akoby si to zaslúžila. To je choré. Táto aktivistka nemala podľa mňa dostať ocenenie Biela Vrana, ale Čierna Krava.

Hlbšia spoločenská kríza sa ešte viacej prehlbuje

Kuciakova vražda je dôsledkom hlbšej spoločenskej krízy na Slovensku. Súčasný politický systém vypestoval svojich poplatných, ktorí sú neradi, keď im niekto kazí kšefty. Európska únia je súčasťou toho politického systému. Jej eurofondy kazia charaktery. Európska únia je problém. Pre niektorých je však EÚ spása. Keď Fico hovoril, že na Slovensku cítiť istú nervozitu, myslím si, že mal na mysli práve toto. Ide o to, že Slovensko sa rozdvojilo a vedie vnútorný boj. Na Slovensku v podstate prebieha niečo, čomu sa najviac podobá občianska vojna, len namiesto zbraní sa, zatiaľ(!), používa cenzúra, propaganda, proxy boj proti údajným konšpiráciám (kníhkupectvo Martinus), dezinformáciám (Juraj Smatana), účelová kompromitácia, ale aj zastrašovacie metódy, napr. keď Tiborovi E. Rostásovi, vydavateľovi časopisu Zem a Vek, zarána vtrhli do domu ozbrojenci z NAKA, aby na neho v mraze mierili laserovými zameriavačmi pred očami jeho detí. Alebo si zoberme prípad eshopu Arkona, ktorému polícia v mene boja proti extrémizmu zhabala pohanské symboly, z ktorých mnohé boli staroslovenské. Išlo o útok aj proti pohanom, proti pôvodnému duchovnu, proti koreňovému slovenstvu, proti vlastenectvu. Ja som sa o tomto útoku na Arkonu vyjadrila na mojom blogu v článku o mojej návšteve švédskych pohanov.

Ide teda o dve nezlúčiteľné smerovania Slovenska a je jasné, že tento boj bude mať skôr či neskôr svojho víťaza, resp. svoje obete. Teda aj v roku 2018 sa naše Slovensko zmietalo v boji o svoju povahu – či bude úžernícko-proamerické, alebo sociálne-proslovanské. Samozrejme, že dobro zvíťazí nad zlom, preto jedného dňa pôjde Slovensko tou cestou, ktorou šlo už stovky rokov – cestou sociálne-proslovanskou, lebo srdce zvíťazí nad peniazmi. Druhá možnosť by totiž znamenala koniec slovenského národa ako takého.

Dvojaký meter mainstrímových novinárov/aktivistov

Sociálne-proslovanský svojbytný model presadzujú dnes iba rôzni jednotlivci, medzi nimi je aj Rudolf Vaský. Popri ňom ako antisystémový element vystupuje aj novinár a prezidentský kandidát Martin Daňo. Ako ideových a tiež podnikateľských konkurentov sa ich mainstrímoví novinári, ktorí sami seba mylne nazývajú „nezávislými“, v zásade nezastanú. Tak sa demaskovali mainstrímoví novinári aj v prípade, keď boli fyzicky napadnutí Rudolf Vaský s Martinom Daňom. Rudolfa Vaského vyfackal jeden z najväčších fluktuantov v parlamente – agresívno-fašistický poslanec Osuský, ktorý hlasoval za pokutovanie žobrákov za žobranie v Starom meste Bratislava sumou 33 euro. Martina Daňa pre zmenu napadli niekoľkokrát pri výkone jeho novinárskej práce rôzne indivíduá, okrem iného kameraman JOJky, Čaputovej vyhadzovači, poslanec za SME Rodina a mnohí iní a ďalší a ešte ďalší a ešte ďalší. Keby mainstrímoví novinári v ich prípade neboli uplatňovali dvojaký meter, aby ochránili naše eurosmerovanie, a boli by škriekali ako choré vrany ako neskôr v prípade zavraždeného Kuciaka, boli mohli nastaviť červenú čiaru v spoločnosti a tým odstrašiť Kuciakovho vraha od fyzickej likvidácie novinára. Týmto spôsobom sú mainstrímoví novinári spolu s Európskou úniou v istom zmysle spoluzodpovední za Kuciakovu vraždu, lebo z vlastných egoistických pohnútok nezabránili vytvoreniu agresívneho spoločenského prostredia na Slovensku. Ako sa hovorí, karma je zdarma. A bude horšie. A tak v dôsledku fašistickej selekcie a zaujatosti mainstrímových novinárov už občania prestávajú dôverovať mainstrímovým médiám.

Nákup stíhačiek – podvod storočia

Dôsledkom krízy smerovania Slovenska je aj nákup amerických stíhačiek. Každý, kto sleduje svetové dianie a trochu lepšie premýšľa, vidí, že americký hon na Rusov je v skutočnosti iba zámienkou na posilnenie krachujúcej americkej ekonomiky, ktorá sa topí v astronomických dlhoch. Sankcie proti Rusku mali za účel zdémonizovať všetko ruské, aby USA vyrobili „nepriateľa“, „ohrozenie“ a vyšachovali Rusko z dodávok plynu Európe. Zámerom pre USA bolo uzatvoriť kontrakty na svoj skvapalnený plyn a zabezpečiť, aby plynovod nešiel cez východnú Európu, ale cez Vinidské (Baltské) more, aby východná Európa energeticky závisela od západnej, aby sa nemohla odtrhnúť kedykoľvek si to uzmyslí. Ale nielen to. Tiež aby sme „celí vystrašení“ z ruskej hrozby nakúpili nové stíhačky – nie ruské, ale americké. Išlo tiež o to, aby sme pretrhli svoje ekonomické väzby s Ruskom a nadviazali ich so Západom, aby Západ potom mohol nadviazať ekonomické vzťahy s Ruskom namiesto nás, keď sankcie proti Rusku pominú. Ide tu v prvom rade o blaho Západu a o spútanie východnej Európy, aby sa nemohla metať. A naši politickí ratlíci, buď nechápajúci, alebo kolaburujúci, sa na tom blahu Západu podieľajú v náš neprospech v zmysle hesla – nevadí mi, že mám menej ako Američan, Nemec, Francúz, hlavne, že mám viacej ako Rus. Tento falošný úspech je vydávaný za niečo, čo má byť pre nás dobrou alternatívou a na čo máme byť hrdí, lebo vraj na viac nemáme, pritom toto nás nemôže uspokojovať, ani tešiť, lebo ak máme vôbec niekedy dobehnúť Západ v otázke platov a životnej úrovne, v prvom rade ho nesmieme nezmyselne obohacovať ťažko vydretými miliardami nákupom takých zbytočností, akými sú americké stíhačky, ktoré nikdy nevyužijeme.

Zo stíhačiek pamätník slovenským obetiam amerického imperializmu

Naša vláda teda nakúpila 14 zbytočných amerických stíhačiek za takmer 1.6 mld. eur a to v čase, kedy nefungujú nemocnice, ako majú, kedy sa rušia oddelenia, kedy nedovybavené nemocničné oddelenia vyzerajú horšie ako väzenské cely, kedy sa rušia pohotovosti a vlakové spoje, kedy cesty sú v katastrofálnom stave, kedy v uliciach mrznú bezdomovci, o čom spravil video Rudolf Vaský, kedy chátrajú vyhorené kultúrne pamiatky ako napr. dvakrát vyhorený Kuneradský zámok. Pritom podľa môjho názoru sa stíhačky nijako významne nezaslúžia o bezpečnosť Slovenska. Cítim sa brutálne okradnutá, orabovaná, zneužitá, podvedená. Naši politici by spravili omnoho lepšie, keby do každej rodiny nakúpili zo štyri samopaly. Chcela by som vidieť, ako by dopadol ten, kto by sa potom odvážil napadnúť našu krajinu. A vyšlo by to podstatne lacnejšie.

Otázka je, čo spraviť s bezcennými šrotmi, ktoré boli kúpené z mozoľov slovenského národa a z ktorých sa slovenský národ nenaje? Ja navrhujem spustiť petíciu za vyhlásenie referenda s referendovou otázkou: „Ste za to, aby sa 14 amerických stíhačiek, ktoré kúpila vláda SR, roztavili na železo a z tohoto železa sa odlial pamätník slovenským obetiam amerického imperializmu?“

Bol by to ten najdrahší pamätník na svete, s najväčším symbolizmom. Slováci by stúpli v očiach svetovej verejnosti, zviditeľnili by sme sa v dobrom svetle, to by bolo gesto – roztopiť zbrane a vytvoriť z nich pamätník orabovaným Slovákom. Keby to spravil každý národ, nebolo by vojen. Samozrejme, že vojny by boli aj tak, ale gesto by to bolo pekné.

Druhá možnosť je predať stíhačky tretej krajine, trebárs bohatej Saudskej Arábii, za zľavnenú cenu 1 mld. eur, a za utŕžené peniaze nakúpiť tie samopaly do každej rodiny, dovybaviť nemocnice, nakúpiť technológie na kvalitnú opravu ciest a postarať sa o slovenských bezdomovcov, dôchodcov a mladé rodiny. Ja si myslím, že všetci, ktorí stáli za nákupom amerických stíhačiek, jedného dňa skončia buď v base, alebo vo vyhnanstve, na čele s premiérom Pellegrinim a ministrom obrany Gajdošom. Pellegrini stratil nákupom amerických stíhačiek morálny mandát viesť krajinu a preto ho vyzývam, aby odstúpil. Pellegrini, ťahaj preč!

“Najlepšie“ obdobie v histórii Slovenska sa podobá vojnovému stavu

Naši štandardní politici opakovane tvrdia, že práve žijeme najlepšie obdobie v histórii Slovenska. Vraj sa máme tak dobre, ako sme sa nikdy predtým nemali. Asi tak súdia podľa svojich vysokých platov. Pellegrini to zopakoval 1. januára 2019 novinárom, keď sa dostavil na omšu. Máme sa až tak dobre, že dokonca máme aj na to, aby sme vyhodili 1.6 mld. eur na nejaké zbytočné americké šroty a zvýšili zhovadilým poslancom platy o 1500 eur mesačne. Máme sa tak dobre, že v rámci V4 máme najvyššiu DPH na potraviny, najdrahšiu elektrinu, najdrahší benzín aj naftu, atď. Pritom mzdy sú pod priemerom EÚ. Tento falošný blahobyt považuje naša vláda za úspech. Máme dokonca najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenska, chváli sa neschopný minister Richter! Aká je však pravda, pán minister? Podľa článku na aktuality.sk je nezamestnanosť taká nízka nie kvôli vašim zázračným schopnostiam, ale preto, lebo za posledných desať rokov umrelo stotisíc práceschopných Slovákov. Toto vymieranie národa je v ekonomických ukazovateľoch cynicky prezentované ako najlepšie obdobie v histórii Slovenska!

A bude horšie. Kým za posledných sto rokov sa počet Egypťanov zdesaťnásobil z 11 mil. na takmer 100 mil., počet Slovákov sa ani nezdvojnásobil a už stagnuje! Za toto ale nemôžu homosexuáli, sorry. Za toto sú zodpovední práve heterosexuáli.

Namiesto toho, aby vláda SR použila 1.6 mld. eur na podporu reprodukcie Slovákov, po ktorej volal vo svojom novoročnom prejave aj Pellegrini, tak vláda, ktorej samotný Pellegrini šéfuje, ich vyhodila na sprosté americké šroty, aby si Američania mohli udržať vysokú životnú úroveň, vysoké platy, zakladať rodiny a aby Slovákom zostali len oči pre plač a posledné úspory pre truhlu. Pre porovnanie Izrael mal pri svojom založení v polovici 20. storočia 1 milión obyvateľov, dnes má 8.5 mil., teda rapídne rastie a veľkosť Izraelu je len o máličko väčšia ako Stredoslovenský kraj, napriek tomu naša vláda zákonom nechráni Slovákov, ale Židov, hoci tých je dnes viacej ako Slovákov. Povýšením Židov na chránený druh sa ponížili Slováci, a to o to viac, že v Starom Zákone sa píše, že Židia majú právo zotročovať Nežidov – tento extrémizmus v Biblii, ktorú u nás hlása aj Rímskokatolícka cirkev, ale našu vládu vôbec netrápi, lebo to nie je naša vláda. Vláda, ktorú máme dnes, vzišla z volebného podvodu, pretože po voľbách vznikla koalícia, ktorú strany pred voľbami vylúčili, aby vďaka tomu dostali hlasy od občanov.

Absolútne zdrogovane však pôsobí tvrdenie o našej najväčšej prosperite, ak si porovnáme najzákladnejšie ukazovatele – počet vlastných slovenských filmov v novodobej histórii Slovenska je ďaleko menší oproti obdobiu socializmu, hoci technologické možnosti tej doby boli neporovnateľne drahšie, rovnako tak kvalita filmov a hereckých výkonov je dnes neporovnateľne nižšia – teda klesli nároky na hercov a upadla herecká škola. Rovnako armáda je neprovnateľne menšia. Taktiež naše polia zarastajú burinou a nepasú sa na nich takmer žiadne hospodárske zvieratá, čo bolo príčinou úžasu jedného dánskeho autostopára, ktorého som mala kedysi možnosť kúsok odviezť po našej nádhernej zbedačenej krajine. Naše zlaté podniky z obdobia socializmu sú buď predané do zahraničných rúk, alebo skrachované. A je úplne zrejmé, že Slováci si za súčasného ekonomického modelu nové nevybudujú. Taktiež pôrodnosť je oproti socializmu nízka. Takže takto „najlešpie“ sa dnes má Slovenský národ. Ja nepochybujem o tom, že práve dnes je doba, kedy sa slovenskí politici majú najlepšie v dejinách Slovenska. Netreba si však zamieňať ich „najlepšie“ s naším „najlepším“. Vôbec to nevyzerá, akoby sme žili v najlepších časoch. Práve naopak, vyzerá to, akoby sme tu mali 30-ročnú vojnu, kedy ľudia nemajú čo sadiť, nemajú chuť priviesť potomstvo do nehostinnej doby, mnohí umierajú v mrazoch na uliciach, akoby ich domy zrovnali so zemou bombardéry, a mnohí z oblasti konfliktu utekajú bez majetku do zahraničia, len aby si zachránili aspoň ten holý život.

Najlepšie obdobie Slovenska – výborná príležitosť zahájiť generálny štrajk

Takže máme na Slovensku najlepšie obdobie v jeho histórii? Možno by to bolo treba využiť. Poslanecké prasiatka tak už spravili, keď si zvýšili platy o 1500 eur. Dôchodcom pridali v priemere 16 eur. Keď sa máme tak dobre, asi by ste aj vy mali žiadať lepšie cesty bez výtlkov, lepšie nemocnice, zvýšenie miezd o 1500 eur, veď ako chceme dobehnúť Západ v otázke platov, ak nie rýchlejším rastom ako na Západe? Keď vláda odmietne zvýšiť platy železničiarom, učiteľom, lekárom, úradníkom, bude potrebné vyjsť do ulíc a zahájiť generálny štrajk, lebo veď krajine sa darí ako nikdy, tak nech sa na plodoch jej „úspechu“ podieľajú všetci rovným metrom, nie iba nenažrané poslanecké prasiatka.

Imigranti

V roku 2018 sa objavili aj ďalšie problémy – imigranti zaplavujú európsky životný priestor. Naša vláda prijíma cudzích pracovníkov, aby nám neskolabovala ekonomika. Naša vláda, ale nielen naša, paradoxne aj vlády v bohatých západných krajinách vytvorili také neznesiteľné podmienky na život, že obyvateľstvo zaťažené vysokými daňami, mnohými byrokratickými povinnosťami, predpismi a obštrukciami napr. pri stavbe domov, pri výkone povolania alebo podnikania jednoducho nemá čas ani chuť sa množiť. Ľudia sú vystresovaní, unaháňaní, vyšťavení a mnohí aj vyhladovaní. Ľudia v reproduktívnom veku sú vo veľkej miere nemajetní chudáci, ktorí sa snažia zbohatnúť budovaním kariéry, nie rodiny. A tak v pokročilom veku, kedy mnohí zďaleka nedosiahli požadovanú majetnosť, sú už aj tak starí na to, aby vychovávali potomstvo. A ak ho aj vychovávajú, majú jedno, najviac dve deti, lebo do malého panelákového bytu sa aj tak viacej ľudí nevmestí. Pritom na rast národa je treba mať vyššiu pôrodnosť ako dve deti. Národ by teda vymieral, aj keby sa ľuďom finančne darilo, lebo panelákové byty sú malé. No a moje riešenie – zbúrať paneláky a zakázať ich stavbu – aj tak nikto neuposlúchne. Ak sa niektorí aj rozhodnú zafinancovať si bývanie z hypotekárnych pôžičiek, tieto splácajú po zvyšok života. Je to absolútne šialené, ak si predstavíme, že pracujúcej väčšine nezostane na konci mesiaca vlastne nič. Je to o to šialenejšie, že ak človek stratí aj tú posratú biednu prácu, ktorú má, príde o všetko a skončí na ulici. Oproti tomu v dávnej minulosti, keď sa Slovania šírili po Európe ako veľká voda z Dunaja, im stačila na život obyčajná zemlianka, ktorú si postavili za dva týždne, a prežili. Ba nielen prežili, ale aj prosperovali. Dnes si bez byrokrata ani neprdnete. Vládu trápi vaša bezpečnosť pri upínaní bezpečnostných pásov v aute, prikáže vám nosiť žltú reflexnú vestu, aby ste neboli zrazení na ulici, dokonca vás pokutuje, ak tieto bezpečnostné príkazy ignorujete, ale je jej úplne jedno, keď kvôli úžere skončí celý váš majetok v rukách exekútora a vy zmrznete na ulici. Jasné, za tú exekúciu si môžete sami! Tak vám treba! Nikto tu už nepovie, že keď ste chceli podnikať, mali ste toľko štátnych kontról, že k samotnému podnikaniu ste sa ani nedostali. Kedysi fungovali kováči, remeselníci, pritom nemali žiadne živnostenské listy a ekonomika šľapala. Ja to tvrdím stále, že dnes sa na ľuďoch pácha genocída – to jest vytvárajú sa také neľudské životné podmienky, aby sa ľuďom nedalo normálne prirodzene žiť. Potom je naozaj potreba nahnať do našich závodov cudzincov, aby si zopakovali smutný slovenský príbeh – odrob celý svoj život a ideálne tesne pred dosiahnutím dôchodkového veku zdochni, aby ťa štát nemusel živiť. Sme v podstate zneužívaní ako nejaké farmárske zvieratá. Kým sme užitoční, systém nás využíva, avšak akonáhle sme na odpis, systém si dovezie náhradu, aby pre zmenu využil ju. Je to istá forma fašizmu, lebo fašizmus odstraňuje slabých nepotrebných jedincov zo stáda. V prípade, že k nám dovezú európske obyvateľstvo zvyknuté otročiť, chorý systém pôjde ďalej. Neviem si však dosť dobre predstaviť, ako by to tu dopadlo, keby sem doviezli neeurópske obyvateľstvo, ktoré nie je zvyknuté otročiť ako my. Fico spravil dobre, že odišiel z vlády. On zrejme pochopil, že tento systém tu už dlho nebude fungovať, a predpokladám, že nechcel byť na čele štátu v čase, keď sa to tu celé začne rúcať, aby náhodou neskončil ako Čaučesku.

Krízový manažment sa nekonal

Na Slovensku mal byť od roku 1989 uplatňovaný krízový manažment. Namiesto nízkych daní a ľahkej štátnej správy so šľapúcou ekonomikou máme vysoké odvody a prebujnelú byrokraciu, pričom obchod nespravíte bez toho, aby vám úradník nedýchal na krk. Nedávno som bola na jednej prednáške o Sýrii, pretože ma zaujímalo, kde je pravda. Položila som prednášateľom otázku, kde sú fabriky, v ktorých pracujú všetci tí ľudia z fotiek, a ako sa dopravujú do práce. Objavili sa šokované výrazy na tvárach prednášajúcich. Potom mi odpovedali niečo v tom zmysle, že až teraz si uvedomili, že na túto otázku vlastne nemajú odpoveď, lebo táto otázka nemá zmysel, lebo ľudia v Sýrii a v okolitých krajinách nechodia do práce ako my. Oni len obchodujú, predávajú a vláda sa do nich nestará. To len my sme takí zotročení hlupáci, že trávime v práci 8 a viacej hodín, v EÚ takmer najviac .

Naša krajina potrebovala po páde socializmu neštandardné krízové riešenia, namiesto toho sme sa tvárili, že naša ekonomika sa postaví na nohy sama. Za ten čas sme stratili celú generáciu rómskej populácie, ktorá sa dostala mimo priorít a žila si svojím životom. Mimo priorít sa dostali aj bezdomovci. V Bratislave spočítali v novembri 2018 vyše 2000 bezdomovcov, odhadujú však ich počet na 4000-5000. Pritom my máme voľné pozemky, lesy sú plné stromov, z ktorých sa dajú postaviť drevené domy a ktorými sa dá kúriť, napriek tomu máme na Slovensku bezdomovcov, ktorí každoročne v zime mrznú v uliciach na smrť. Katolícka cirkev údajne vlastní okolo jednej desatiny pôdy na Slovensku, napriek tomu sa o ňu táto „ľudomilná“ organizácia nepodelí s bezdomovcami, radšej vedie charitné organizácie a prostredníctvom nich pomáha ľuďom v núdzi.

Náš problém je v tom, že na Slovensku máme štandardné strany, ktoré ponúkajú štandardné riešenia. Nikto však už v tejto zdecimovanej krajine neverí štandardným riešeniam a preto ani štandardným stranám. Čakali sme 30 rokov a Západ sme nedobehli. A dnes je úplne jasné, že ho nedobehneme nikdy, opakujem, nikdy, pokiaľ budeme bez zmeny pokračovať tým spôsobom, akým sme robili veci doteraz. Ak nemôžeme dobehnúť Západ s Európskou úniou a byť v nej ako rovný s rovným, tak vlastne Európsku úniu vôbec nepotrebujeme.

Nástup liberálnej totality, liberálneho fašizmu

V roku 2018 bola zakázaná stránka Infowars Alexa Jonesa, lebo vraj bol konšpirátorom. Ja som sa na jeho videách párkrát výborne zasmiala, najmä, keď hovoril o tom, ako Barack Obama a Hillary Clintonová smrdia sírou ako peklo.:))) Alexa Jonesa vyhodili zo všetkých hlavných mediálnych platforiem. Liberálom sa to môže javiť ako veľké víťazstvo, ale opak je pravdou, lebo skončila sloboda slova. Na to, aby režim padol, musí prejsť istými štádiami vývoja a predposledným štádiom je cenzúra slobody slova. Posledným štádiom je násilie voči občanom – to sa práve deje vo Francúzsku proti žltým vestám.

Ja sama sa považujem za liberálnu osobu, lebo mám rada slobodu slova, inakosť, nemám rada zadubenosť, jednostrannosť, uniformitu. Na druhej strane ako človek mám isté národné cítenie, ktorého sa nemôžem zbaviť.

Problém so slovenskými liberálmi tkvie v tom, že títo nie sú ako liberáli na Západe, teda socialisti, ale sú to úžernícki kapitalisti, jednoducho kiskoidi, čo je tá najzvrhlejšia forma pravicovosti. Oni si uvedomujú, že nemôžu byť sociálni, lebo to je v rozpore s amerikanizmom. Pritom napríklad vo Švédsku, Holandsku, Nemecku alebo Francúzsku sú to práve socialisti, kto vládne krajine. Preto nech nás vyšší duchovia chránia pred vládou kiskoidov. Pre týchto je sociálne blaho neznámy pojem. Títo nechcú ísť dopredu jednotne ako skupina, potiahnuc so sebou menej-schopných, starých, deti, ale chcú ísť iba ako úspešní jednotlivci, ostatní trebárs nech aj skapú alebo skončia na ulici. Často je problém v tom, že slovenskí liberálni kiskoidi vlastne ani nie sú Slováci, aj keď sa tak tvária a trebárs aj rozprávajú po slovensky.

Liberálna totalita na Slovensku sa pozná aj podľa toho, že liberálne médiá odmietajú uverejňovať medzi prezidentskými kandidátmi aj novinára Martina Daňa, hoci ten by si najviac zaslúžil stať sa prezidentom, lebo je na neuverenie, koľko toho zmenil v našom štáte tento jediný človek! Asi práve preto ho všetci potláčajú, lebo sa hovorí, že génia spoznáš tak, že sa proti nemu spoja všetci volovia.

Paradox – teda to, že u nás sú kiskoidi pravicoví, nie ľavicoví ako v zahraničí – je podľa mňa spôsobený tým, že u nás sú to práve bohatí ľudia, ktorí majú potrebu sa spájať so Západom. Prečo práve bohatí? Lebo títo sú vzdelaní, hovoria po anglicky, cestujú na Západ za prácou, na dovolenky, zobú Západniarom z dlane, aby s nimi mohli robiť biznis, prípadne, aby mohli byť zamestnaní v ich slovenských pobočkách a pôsobiť tam ako privilegovaní otroci – poberať síce nižšie platy ako na Západe, ale vyššie ako u zvyšnej Slovače. Keďže toto si môžu dovoliť len bohatí ľudia, teda tí v Bratislave, kde sú vyššie platy ako na zvyšku Slovenska, resp. podnikateľská vrstva, sú slovenskí eurohujeri zväčša pravicoví. Aj v údajne ľavicovom SMERE sú eurohujeri v skutočnosti boháči a podnikatelia, teda sociálni odľudovia. V žiadnej krajine zákonite netvorí vrstva boháčov väčšinu, preto aj pravica na Slovensku je zákonite v menšine, zato však, obohatená o veľké množstvo peňazí, o to hlasnejšie kričí. Má prepojené médiá, ktoré jej v tom podstatne pomáhajú. Tiež má podporu zo zahraničia, keď napríklad americké sociálne siete a vyhľadávače zvýrazňujú jej obsah, pričom národný proslovanský alebo ľavicový obsah potláčajú alebo znevažujú. Pravica môže vyhrať voľby iba oblbnutím nerozhodnej masy ľudí napríklad postavením viacerých pravicových strán do volieb alebo totálnym skompromitovaním ľavice – prosto manipulatívnymi metódami. Pri férovej hre, podľa môjho názoru, pravica nikdy úprimne nemôže dosiahnuť väčšinu. A tak pravica v boji o moc používa všetky metódy, proti ktorým sa, logicky, protistrana bráni. Tento mediálny zápas sa stupňuje. Počas tohoto boja, ako plynie čas, sa Slovensko, ktoré sa vydalo západným smerom, vo svojej integrácii čoraz viacej začleňuje do západných štruktúr. Samozrejme, pre Slovensko ako slovanský štát so slovanskými záujmami je vyslovene neprirodzené a nevýhodné, ba dokonca nebezpečné byť tehlou použitou na stavbu západnej pevnosti a západného blahobytu. Preto odpor voči eurohujerstvu narastá. Ako narastá odpor voči eurohujerstvu, narastá odpor eurohujerov, ktorí sa snažia zastrašiť svojich oponentov (viď prípady Rostas, Arkona, Harabin, atď.). Tento boj sa zostruje, pričom bývalá premiérka Radičová dokonca navrhovala „fyzické“ vyhádzanie zhnitých jabĺčok.

Samozrejme, že v tomto boji sa často nebojuje napriamo, ale používajú sa zástupné vojny. Tak sa eurohujeri zastávajú homosexuálov a odporcovia západných štruktúr, len aby boli odlišní, sú zase proti homosexuálom, pritom homosexuáli ako takí nemajú s týmito témami vlastne nič spoločné a sú v tomto zástupnom boji len nevinnými obeťami. Homosexuáli, ako obyčajní ľudia túžiaci po rovnosti, snažia sa hľadať spojencov tam, kde sa dá. V tomto prípade euroboja je to v západnej európe. Týmto spôsobom sa akoby postavili na stranu Západu, pričom to vlastne vôbec nie je pravda, lebo oni sa iba postavili na svoju stranu. Keby Slovensko uzákonilo registrované partnerstvá, prestal by existovať dôvod na to, aby slovenskí homosexuálni aktivisti „kolaborovali“ so Západom. Keby Rusko objalo homosexuálov, homosexuáli by hľadali podporu trebárs aj v Rusku. Lenže to by prestalo vyhovovať odporcom eurohujerstva, lebo potom by už nemali proti komu útočiť. Takže takto veselo funguje náš svet a vždy si to odserie niekto, kto s tým vlastne nechce mať nič spoločné:)).

Európska únia ako falošný projekt, NATO ako nebezpečenstvo

Všetci vieme, že Európska únia je falošný projekt, ktorý v prvom rade háji záujmy veľkých západných štátov. Vie to celý národ, všetky národy to vedia. Európska únia je vedená bandou nevolených a od reality odtrhnutých šialencov, ktorí sú často ťažko intoxikovaní alkoholom. Rovnako NATO neslúži na poslilnenie slovanstva vo svete, ale na jeho rozdelenie a ubytie. Kedysi boli Sloveni v područí avarského kagana. Kagan rozhodoval o vojnách a zapájal Slovenov proti Antom – Rusom, ktorí bojovali na strane Byzancie. Dnes Avarov nahradili USA, ktoré huckajú Slovenov proti Antom-Rusom. Sme celkovo na nesprávnej ceste a udržať nás na tejto ceste sa darí Západu iba dočasne a iba za cenu ovládania našich elít. Západ vie, že jedného dňa príde čas, kedy sa rozhodneme z tejto cesty zísť a vtedy národ odstráni svoje elity. Niektorí jedinci vyhlasujú, že budú brániť naše ukotvenie v západných štruktúrach do poslednej kvapky krvi. Do poslednej kvapky krvi koho? Silácke a veľmi nebezpečné reči, ktoré mne osobne znejú ako nebezpečné vyhrážanie. Opakujem, že podľa mňa to naozaj vyzerá tak, že sme len krôčik od vypuknutia skutočnej občianskej vojny na Slovensku.

Koristnícky úžerník Kiska

Nemôžem opomenúť budúceho exprezidenta Kisku. Po odídenom Róbertovi Ficovi je to dnes najzávadovejšia osoba v slovenskej politike, pričom je to o to horšie, že stojí na čele štátu a implemetuje nám antislovanskú doktrínu. Javí sa nie ako prezident nezávislého slovenského národa, ale ako lokaj zahraničných tajných služieb. Fico v predvolebnom boji hovoril o Kiskovi ako o scientológovi, čím nás chcel odradiť od jeho voľby. Načo nám hovoril také nezmysly? Stačilo, keby nám všetkým povedal to, čo Harabín, teda že Kiska je obyčajný koristnícky úžerník, a Kiska by sa prezidentom nestal. Kiska sa nedávno stretol s pápežom. Ja, keby som bola pápežom, tak Kisku metlou vyzametám za brány Vatikánu, lebo kresťania nemajú dovolené zarábať na úrokoch. Vlastne aj preto sa v minulosti dostalo toto nemravné povolanie do rúk Židom, na ktorých sa kresťanské mravné zásady nevzťahovali.

Je hanbou, že Slovensko má na čele štátu daňového a pozemkového podvodníka, a ešte väčšou hanbou je to, že mainstrímu to zjavne neprekáža tak veľmi ako Ficov byt v Bonaparte. Mainstrímu, zdá sa, až tak nevadí, že sa Kiska stal prezidentom volebným podvodom, porušením volebného zákona, kedy minul omnoho viacej peňazí na kampaň ako zákon povoľoval, pričom pokutu za prekročenie limitu dodnes nezaplatil. A ak aj mainstrím píše o Kiskových prešľapoch, vzápätí mu drží stranu, ako napríklad Monika Tódová vo svojom článku pod názvom: „Kiska urobil pri pozemku v Tatrách politickú chybu, aj keď právo môže byť na jeho strane“ Tých pozemkov bolo vraj viacej a pánom roka 2018 je pre mňa sudca Radačovský, ktorý sa vyjadril jasne o tom, čo by robil on, keby bol v Kiskovej koži. Právo na Kiskovej strane určite nebolo.

Stále som rozmýšľala, koho mi pripomína Kiskove nonšalantné vystupovanie. Pred študentmi sa štylizuje do polohy nasledovania-hodného príkladu, uvoľnene sa smeje, sadá si na lavicu. Inokedy zase vzdychá ako sv. Štefan, keď ho kameňovali. Dlho som nemohla Kisku zaradiť. Až potom to prišlo. Rusko! Kiskove maniére mi tak veľmi pripomínajú Pavla Ruska, komunikatívneho nonšalantného nekompromisného manažéra, bohatého majiteľa, pre ktorého nič nie je problém. Kiska sa správa rovnako odporne sebavedomo. Rovnaká zbohatlícka finančnícka odpornosť vyžaruje aj z nášho riedkeho mastného vlasu.

Ja osobne nemôžem Kisku ani cítiť, lebo priviedol mnohých ľudí na ulicu, kvôli čomu si zaslúži spoločenské opovrhnutie. Tento človek sa zo svojho zla už nevykúpi ani v Dobrom anjelovi, ani rozdávaním svojich platov. Keby v jeho prípade fungoval hinduistický princíp karmického znovuzrodenia, tak by sa v budúcom živote určite narodil ako jedno potulné špinavé prasa, ktoré sa bude váľať vo vlastných výkaloch.

Predpoveď do budúcna

Podľa mňa Slovensko bude aj naďalej vymierať, pričom miera vymierania sa zvýši na takú kritickú úroveň, že začnú krachovať firmy z nedostatku pracovnej sily. Podľa mňa sa môže zrútiť aj trh s realitami, lebo na Slovensku sa uvoľní strašne veľa nehnuteľností po mŕtvych ľuďoch. Ceny nehnuteľností padnú, čím praskne hypotekárna bublina. Zrazu budú ľudia splácať nenormálne drahé panelákové byty v Petržalke, pričom v iných regióch budú stáť domy len zlomok peňazí. Banky nebudú mať komu predať exekuované byty, ktoré ľudia nebudú vládať splácať. To môže viesť k bankovému krachu.

Európska únia priškrtí slovanské iredentistické snahy, čo vzápätí vyrobí odpor Slovanov voči EÚ. Možno niektoré západné štáty sami opustia EÚ a nás nechajú, aby sme sa o seba postarali, lebo, tak vám poviem, stačil by jeden jediný deň, kedy by Slovania zarábali viacej ako Západniari, a Európskej únii by bol v ten istý deň koniec.

Amerika bude mať ťažké ekonomické problémy – mnohí ľudia už dnes žijú v USA na ulici, v stanoch, v autách (zdroj 2, zdroj 3). USA má rozpočtové, dlhové a rasové problémy. Čakajú nás, podľa mňa, búrlivé roky a získajú na tom len Slovania, lebo rovnica je jednoduchá – tam, kde oslabí Západ, posilní Východ. A keď hovorím o Východe, mám na mysli Rusko, Indiu, Čínu.

Prezidentské voľby – PR kandidáti versus ľudoví kandidáti

Tu prichádzame k prezidentským a parlamentným voľbám. Z kandidátov na prezidenta vyslovene odporúčam nevoliť Čaputovú a Mistríka. Čaputovú preto, lebo jej kampaň mi príde nafúkaná, štylizovaná, neúprimná, jej ochranka zmlátila novinára Martina Daňa a ona sa mu za to vôbec neospravedlnila.

Mistrík je Kiskov klon. Tento človek sa podľa mňa nevie skloniť k najnižšiemu človeku, k bezdomovcovi, žobrákovi. Je to elitár, zbohatlík, ktorý je podľa mňa totálne odtrhnutý od reality a poskytuje rozhovory najmä modráckej smotánke. Mám z neho doslova husiu kožu, čo sa mi tak bridí jeho povaha. Nemám vedomosť o tom, že by sa Mistrík dodnes zaujímal o biednych a poškodených ľudí. Prečo vlastne chce byť prezidentom? Aby pomastil svoje ego? Či preto, aby chránil najslabších? Ak chce chrániť najslabších, čo pre nich spravil doteraz?

Mistrík aj Čaputová míňajú na prezidentskú kampaň čiastky v státisícoch eur. To sú nehorázne sumy, keď ich porovnáme s čiastkami takých kandidátov, ako sú Harabín alebo Daňo. Čaputová a Mistrík vyznievajú v tomto kontexte ako kandidáti, ktorí si prezidentský titul kupujú. Keby som mala nejako označiť Čaputovú s Mistríkom, tak lepšie označenie ako PR kandidáti asi nenájdem. Prečo PR kandidáti? Lebo ich imidž je z veľkej miery vybudovaný zaplatenými PR agentúrami.

Kotleba za prezidenta asi nie. Myslím si, že Kotleba precenil svoje možnosti. On vie spraviť dobrý výsledok ako predseda strany, ale Slováci ho za prezidenta nechcú.

Jediní, ktorí u mňa pripadajú do úvahy sú Štefan Harabin alebo Martin Daňo, ktorí vyznievajú ako ľudoví kandidáti, pretože, na rozdiel od PR kadidátov Čaputovej a Mistríka, si svoju komunitu priaznivcov vybudovali vlastnou prácou a charizmou.

Daňo je veľmi šikovný človek, získal si veľa sledovateľov, ale svojou prácou si mnohých pohneval. Povedzme si to na rovinu – čo mu bolo dané na rozume, to mu príroda ubrala na výzore a výslovnosti. Mnohí ľudia nemajú Daňa radi len preto, lebo im nie je sympatický jeho výzor. Ja im hovorím, aby sa nepozerali na jeho osobu, ale na to, čo hovorí a koná. Nepomáha. Preto si myslím, že nemá veľkú šancu zvíťaziť, aj keď by si to najviac zaslúžil. Môže však prekvapiť. Tochu sa len obávam, či je dostatočne štátnicky uvedomelý, pretože doteraz sa venoval skôr ekonomickým témam, nie medzinárodno-strategickým témam. Bol by schopný veliť našej armáde v prípade útoku na našu vlasť?

Harabín má asi najväčšie šance vyhrať. Je to právne ostrieľaný človek so slovanským srdcom, človek, ktorý tak isto ako Daňo vie ísť proti všetkým, keď si je istý svojou pravdou. Zatiaľ Harabín vyhral všetky súdne spory, v ktorých chránil svoju osobnosť. Treba na neho pozerať ako na bezúhonného, aj keď sa ho mainstrím snaží zdiskreditovať, kde sa len dá. Žiaľ, Harabín sa neustále nezmyselne odvoláva na kresťanstvo a tradičnú rodinu, čo ho diskvalifikuje u ateistov, inovercov alebo ináč sexuálne orientovaných ľudí. Harabín nie je spájač ľudí, rovnako ako ani Kiska. Ale s Harabínom na čele štátu budem prinajmenšom pokojne spávať a nebudem sa obávať, že podpíše nejakú vazalskú zmluvu, čo u Kisku hrozí takmer denno-denne.

Niet voliť akú stranu

Čo sa týka politických strán, všetky parlamentné strany sú v súčastnosti nevoliteľné. Slovenské elity sa odtiahli od smerovania národa, lebo oslabujú suverenitu Slovenska proti vôli slovenského ľudu.

SMER sa vydáva za ľavicovú stranu, ale v skutočnosti prijíma pravicové zákony a je najväčším nepriateľom sociálne odkázaných ľudí.

Kotlebova ĽSNS je označovaná za ultra-pravicu, pritom Kotleba ako župan zamestnával sociálne odkázaných ľudí, aby za prácu dostávali namiesto sociálnych dávok reálny plat, čo je vyslovene ľavicové chovanie – každý má dostať za prácu mzdu, nie sociálne dávky, ako to presadil Fico. Navyše ĽSNS sa nezmyselne odvoláva na kresťanskú tradíciu, no zaujímavé je, že im vadí podriadenosť voči neslovanskej Euróspkej únii, ale nevadí im duchovná podriadenosť Slovenska voči neslovanskému Vatikánu, ktorý navyše velebí Žida.:)

Sulíkova Sloboda a Solidarita v skutočnosti so solidaritou nemá nič spoločné, je to čistý egoizmus a chamtivosť. Označuje sa za liberálnu stranu, ale Sulík je proti imigrantom, čo je konzervatívne správanie. A tak je šéf liberálov vlastne konzervatívec.

Bugárov Most je najväčšia zákernosť. Most zradil svojich voličov a podľa mňa by tá strana mala za trest skončiť.

SNS je prípad sám o sebe. Má v mene slovenskosť a národ, ale momentálne plní hladné americké vojnové bruchá nákupom stíhačiek za miliardy. Vedie ju človek, ktorý pripomína mentálne retardovaného jedinca, avšak Danko je podľa mňa najnebezpečnejší protivník Fica a Fico to, podľa mňa, vie, že Danko mu najviac dýcha na krk. Danko mi pripomína môjho obľúbeného rímskeho cisára Claudia. Claudius nastúpil po zavraždení Caligulu, pričom všetci ho považovali za outsidera. Claudia vybrala za cisára garda, ktorú následne podplatil. Nikto ho nepovažoval za nebezpečného, lebo bol fakt divný – triasla sa mu hlava, koktal, jeho hlas nepripomínal žiadne suchozemské zviera, mal slabé kolená. Claudius však bol v skutočnosti génius, písal si pamäte, takže mnoho toho vieme o zákulisí rímskej politiky práve z jeho zápiskov. Vydržal vládnuť dosť dlho. Len, aby sa nám rovnaký príbeh nestal s Andrejom Dankom, ktorý sa pre osobný prospech nemá problém vopchať do akéhokoľvek z*dku. Na Slovensku bozkáva výložky, stuhy, v Izreali si so židovskou čapičkou na hlave trieska hlavu o Múr nárekov, s Maďarom Bugárom dobreže netvorí ľúbostný pár, Slotu objímal, a ako mu súčasne lichotil, už vtedy vedel, že mu raz vrazí nôž do chrbta – no proste rodený politik. Je absolútne nestíhateľný, lebo nepôsobí ako svojprávny a jeho výroky nedávajú nijaký zmysel. :) On by sa hodil za prezidenta Slovenska počas vojnového obdobia, pretože by po vojne nebol obesený ako Tiso.

OĽANO je demaskované. Nečitateľná strana 4-och ľudí. Keď sa prevalilo, že každý, kto sa dostal na kandidátku OĽANO, musel podpísať, že nebude spochybňovať naše členstvo v EÚ a NATO, to ešte nebol koniec mojich malých sympatií k Matovičovej straničke. Ani to ma veľmi neodradilo, že OĽANO má homofóbnych poslancov a sám Matovič je silný katolík. Čo však u mňa úplne odpísalo túto stranu bolo, keď som pri osobnom stretnutí s Matovičom videla jeho ľstivé a klamlivé oči. Ono to na videách z tlačoviek nie je veľmi dobre vidieť, ale pri osobnom rozhovore zbadáte mimiku, reakcie, váhavosť, spomalenosť, uhýbavý pohľad, prižmúrené oči, jednoducho neverbálnu komunikáciu. Ten človek je u mňa maximálne nedôveryhodný. Podľa mňa hovorí jedno, ale koná druhé.

SME Rodina je bez koncepcie, Boris Kolár naozaj cíti s ľuďmi, má dobré srdce, no tiež sa, žiaľ, úplne zbytočne javí ako homofób. Jeden jeho poslanec tiež fyzicky napadol novinára Martina Daňa. SME Rodina vždy bude len doplnková strana. Okrem Kotlebovcov sú všetky parmalentné strany únijní pätolízači. Potom máme mimoparlamentné strany.

Ako jediná protestná voľba sa z nich javí KSS a Vzdor – Strana Práce, proste komunisti. Pritom všetci vieme, že komunizmus je prežitok a pekná utópia, ktorá, žiaľ, vo veľkej skupine ľudí nefunguje.

Na Slovensku to bude zaujímavé a z analýzy mi vyplýva, že je tu priestor pre novú protiúnijnú, ale zato ateistickú stranu. Protiunijných katolíckych strán máme už dostatok, pritom katolicizmus predstavuje nanútenú duchovnú doktrínu, ktorá sa u nás rozšírila duchovnou diktatúrou, pričom ospevuje neslovenských hrdinov a podriaďuje našu krajinu Vatikánu.

Aký bol rok 2018 pre mňa?

Rok 2018 bol pre mňa v podstate dobrý. Chcela by som, aby niektoré veci boli ináč, ale nie všetko ide podľa mojich predstáv. Keď to však hodnotím celostne, teda, keď zrátam straty a zisky, tak rok 2018 bol jedným z tých lepších. Viem, že prídu roky, ktoré budú pre mňa omnoho horšie. Precestovala som Slovensko, sprevádzaná milými priateľmi. Celkom sa mi darilo po profesnej stránke, aj v záujmových činnostiach. Veľkým počinom bolo vydanie môjho kultového gej románu Neviditeľný zdroj. Snažila som sa posunúť aj v iných veciach, ktoré majú posunúť dopredu duchovnú obrodu slovenského národa. Uvidíme, či sa mi podarí aspoň niečo dotiahnuť do konca.

Ocenenia Sclabonie 2018

Na záver zopár ocenení. Keď môže udeľovať ocenenia kiskoidná Aliancia Fair-play, tak môže aj rodný portál Sclabonia. Nie sme totiž o nič horší. Tento článok vznikol nielen preto, že sa už nemôžem pozerať na utrpenie slovenských bezdomovcov a nekvalitné zdravotnícke zariadenia, pričom v jednom znich sa musel liečiť aj môj otec, ale aj preto, lebo už neznesiem sledovať, ako mainstrímoví úbožiaci jednajú s Martinom Daňom, v podstate najlepším novinárom na Slovensku. Nemôžem mlčať, keď vidím, ako mu všetci bránia vo výkone jeho povolania, ako mu debilní úradníci a politici hádžu polená pod nohy, ako ho mainstrímoví novinári vykrádajú bez toho, aby mu priznali kredit, ako ho fyzicky napádajú úplní niktoši a ničia mu nahrávaciu techniku. Je potrebné, aby konečne niekto dal Martinovi Daňovi uznanie, ktoré si plným právom zaslúži za všetky tie roky driny.

Sclabonia týmto symbolicky odníma aktivistke Monike Tódovej novinársku cenu Biela vrana, pričom jej udeľuje cenu Čierna krava 2018. Týmto vyzývam kontroverznú aktivistku Moniku Tódovú, aby svoju cenu odovzdala novinárovi Martinovi Daňovi, lebo ona si ju, podľa mňa, vôbec, ale vôbec nezaslúži. Nech sa pani aktivistka necíti dotknutá – v Indii je krava posvätné zviera. Ja som Monike Tódovej dala šancu na vysvetlenie tým, že som jej poslala email na adresu monika.todova@dennikn.sk s otázkami ohľadom jej práce, ale dodnes mi pani aktivistka neodpovedala ani po následnej urgencii. Každý z vás môže poslať Monike Tódovej email a opýtať sa jej na rovnaké otázky, prípadne na iné otázky, ktoré vás zaujímajú.

Novinársku cenu Biela vrana, ktorú pôvodne dostala Monika Tódová, odovzdávam týmto symbolicky jednoznačne najlepšiemu novinárovi na Slovensku Martinovi Daňovi za prevratný historický posun v mnohých oblastiach fungovania štátu, za poukazovanie na neprávosti, za nejeden prelomový súdny verdikt, ktorý zmenil zaužívanú prax, za založenie odborovej organizácie GINN, ktorá dokumentuje pracovné podmienky a bojuje za práva pracujúcej chudoby, pričom toto všetko robí naozaj nezávisle, na kolene, vo veľkej miere sám, financovaný z príspevkov obyčajných ľudí, s nasadením vlastného života, zdravia a bezpečia, aj za cenu fyzickej ujmy, rizika trestného stíhania a napriek neprajnosti neschopných kolegov. Zaslúžil sa o možnosť natáčať zasadania súdnej rady, teda uspel tam, kde ostatní podpriemerní novinári a aktivisti v minulosti vždy len spravili otočku na podpätku a so sklopenými ušami zaliezli naspäť do klietky. Napravil volebný zákon tým, že poukázal na jeho nedokonalosti, kedy na svojom príklade ukázal, že sa dá voliť až trikrát po sebe. Zrušil netransparentné verejné obstarávanie štátu na software a IT služby, ako aj tender na informačný systém pre ministerstvo dopravy. Bol trestne stíhaný za údajné ohováranie ministra Počiatka, ktorého pritom iba vyzval na to, aby splnil verejný prísľub a podrobil sa testu na drogy. Dokázal upozorniť štátne orgány na nelegálnosť skládky nebezpečného odpadu v Podunajských Biskupiciach. Poukázal na zhovadilosť slovenskej štátnej administratívy, úradníkov, sudcov, politikov, ktorí často robia naprieky, aby sa nemohlo zdokumentovať ich zhovadilé správanie. Martin Daňo sám vytvoril kvalitnejší a prínosnejší obsah ako celé mnohočlenné platené redakcie mainstrímových médií – to sa dá dokladovať nielen počtom videí a tém, ale aj sledovanosťou, čo vzbudzuje rešpekt aj u jeho konkurentov. Martin Daňo zasypal daňový úrad tisíckami žiadostí o informáciu, čím ho fakticky paralyzoval, napokon ho dal exekuovať. Už podľa tohoto príkladu vidieť, že Martin Daňo si vždy vie nájsť protizbraň.

Martin Daňo by si zaslúžil, aby sa stal prezidentom Slovenskej republiky, lebo prezident musí mať isté vlastnosti a tie Martin Daňo jednoznačne má – je to odvaha, bojovnosť, vodcovstvo a schopnosť meniť veci k lepšiemu. Kedysi som poznala jedného modrookého blonďavého homosexuálneho mladíka, ktorý sa na Martina Daňa podobal nielen výzorom, ale aj povahou. Bol to absolútne nezlomný človek, ktorý si dokázal presadiť svoje, hoc by to doňho aj nikto nepovedal. Taký Daňov klon. Podobne vyzerá modrooký cyklista Peter Sagan – aj on má s Daňom nielen podobný výzor, ale aj húževnatosť a schopnosť presadiť sa za každú cenu. Martin Daňo je druhý Peter Sagan. Ako v cyklistike nikto neporazí Petra Sagana, tak ani Martina Daňa neprekoná v novinárčine nijaký platený novinár. Avšak ešte užitočnejší ako prezident by podľa mňa bol Martin Daňo v pozícii premiéra, lebo nikto nemá odsledované chyby slovenského správneho systému tak ako on. Predstavte si, čo všetko by Martin Daňo dokázal, keby mal toľko peňazí ako kiskoidný Mistrík. Keby malo Slovensko za prezidenta Martina Daňa, zažiarilo by vo svete ako supernova.

Pán Martin Daňo, ocenenie Bielej Vrany patrí vám, nie Monike Tódovej. Vy si hopodľa mňa zaslúžite omnoho viacej! Aj keď vám ho tá aktivistka nevráti, akoby vám ho odovzdala, lebo teraz ste ho dostali cezo mňa.

Sclabonia navyše udeľuje novinárovi Rudolfovi Vaskému cenu Drevovid (angl. Truth-seeker) 2018. Pán Vaský sa dlhodobo zasluhuje o boj za práva zbedačených Slovákov zverejňovaním informácií o genocíde Slovákov, o sociálnych samovraždách, o hrozných životných podmienkach bezdomovcov (video 2) alebo o úpadku rómskej menšiny v dôsledku fašistickej korporatokracie, ktorá ovládla Slovensko. Vo svojich reportážach poukazuje na stratu suverenity národa, kolaps štátnych podnikov, na odsávanie slovenských ziskov do zahraničia. Ani pokročilý vek neochránil pána Vaského pred zákerným fyzickým útokom od zhovadilého poslanca Osuského. Pánovi Vaskému patrí naša veľká vďaka za prínos v slovenskej žurnalistike, šírenie revolučných myšlienok a otváranie mnohých zaslepených očí. Pán Vaský sám seba často nazýva Truth-seekrom, hľadačom pravdy, avšak asi nevie, že slovenský dvojkríž, ktorý máme v štátnom znaku, predstavuje strom vedenia/poznania, čo je symbol hľadania pravdy, lebo práve pod stromom vedenia/videnia prichádza na človeka osvietenie. Taký osvietený človek sa kedysi nazýval pojmom drevovid (drevo – strom, vid – vidieť) a tento pojem je zhodný s keltským slovom druid. Je to ten, kto vidí budúcnosť vďaka starobylej pamäti stromu. Aj Budhu osvietilo pod stromom.

Aliancii Fair-play Sclabonia udeľuje cenu Hnoj Roka 2018  za nesprávne udelené novinárske ceny. Cena Hnoj Roka sa zvyčajne udeľuje poľnohospodárom za kvalitnú bioprodukciu, ale tento rok ju schytala neslávne známa Aliancia Fair-play, pretože svoje novinárske ceny podľa Sclabonie vôbec neudelila v zmysle fair-play.

Anrejovi Kiskovi Sclabonia udeľuje cenu Koristnícky Úžernícky Diabol 2018 za jeho čiernu dušu. Aby sa človek bál o svoje pozemky, keď vidí v televízii tohoto človeka…

Sudcovi Radačovskému, ktorý sa odvážne vyjadril ako pán, čo by robil, keby bol on prezidentom a spáchal by to, čo Kiska, Sclabonia udeľuje cenu Pán Roka 2018. Pán sudca, tak dobre ako po vašom výroku som sa dlho necítila. Fakt ďakujem.

No a mne, Blažene Ovsenej, Sclabonia udeľuje za najlepší slovenský gej román storočia (Neviditeľný zdroj) cenu Zlaté Pero 2018. :))))

Novoročné prianie

A tak sme po nekvalitných slovenských cestách vošli do roku 2019. Prajem Vám, aby bol lepší ako bude. Ja osobne si želám, aby bol viacej proslovenský, proslovanský, pronašský, aby my sme v ňom boli pánmi a určovateľmi deja. Želám si, aby sme ho prežili v tolerancii a dobrej nálade. Želám si, aby sme ho prežili v mieri, v porozumení, a aby sme ho vôbec prežili. Želám si, aby sme držali za jeden povraz, aby sme si navzájom pomáhali, bohatí chudobným, zdraví chorým, mladí starým. Želám si, aby sa Slovensko konečne postaralo o svojich bezdomovcov, aby nemuseli mrznúť v mraze – aj nedávno som videla dvoch zúbožených, vyhladovaných ľudí s hlbokými vráskami, čiernymi neumytými tvárami a strachom v očiach, ktorí sa celí zasmradení schovávali pred mrazom v chodbe jednej reštaurácie, aby dočkali do siedmej hodiny večernej a mohli sa odobrať do útulku pre bezdomovcov. Rok 2018 sa pre mňa skončil 21. decembrom 2018, teda dňom najkratšieho dňa v roku, zimným slnovratom. Nasledujúci deň je prvým dňom po narodení nového Slnka. Prajem nám všetkým, aby nové Slnko osvetlilo našu cestu a pokračovala duchovná obroda slovenského národa.

Blažena Ovsená, slovenská spisovateľka, sclabonia.sk