V tomto článku by som chcela dať svoj pohľad na Nežnú revolúciu. Bolo to pred mnohými rokmi, čo som počúvala, že Nežná revolúcia bola obyčajným divadielkom, zinscenovaným tajnou službou, ktorá spolupracovala so západnými tajnými službami. Neverila som tomu, veď som sa ako dievčatko sama zúčastnila na Nežnej revolúcii. Štrngala som kľúčmi, nosila som hrdo trikolóru – to predsa nemohlo byť zinscenované, keď som tomu verila. Tak kto má pravdu? Bolo to zinscenované, alebo nie?

A tu sa chcem dostať aj k otázke pravdy. Kto určí pravdu. Máme tu vševedkov z Denníka N, denníka SME, ktorí by radi umlčali ľudí s nesprávnymi názormi. Opýtame sa teda ich, ako to bolo počas Nežnej revolúcie?

Nie je pravda, že Nežná revolúcia bola pripravená. Nie je pravda, že ľudia sami chceli revolúciu. Pravda je taká, že Nežná revolúcia bola pripravená a súčasne ju ľudia chceli. Nedá sa povedať, že Nežná revolúcia vznikla iba dôsledkom chcenia jedných. Bez chcenia druhých by nevznikla.

Pre toho, kto toto nedokáže pochopiť, dávam nasledovný príklad. Ľudia v publiku, keď vidia výnimočné vystúpenie speváka, začnú po pesničke tlieskať, až sa to tlieskanie premení na tlieskacie skandovanie. Kto povedal tým ľuďom na začiatku, že na konci budú skandovať? Nikto. Kto určil tempo a rytmus skandovania? Nikto. Na začiatku každý tlieskal náhodne, no už po prvých sekundách sa určilo nejaké tempo, určilo sa samé od seba interakciou medzi tlieskajúcimi. No a takto vznikla aj Nežná revolúcia. Boli nejakí roztlieskavači, ale tí ostatní sa k tomu chceli pridať. Bola silná generácia štyridsiatnikov, ktorí mali veľké oči, túžili po kariérnom raste, nových korytách, západnom štýle života, preto u nich bolo chcenie odstrániť starých komunistických dôchodcov, ktorí sa držali svojich stoličiek zubami nechtami. Tajné služby západných mocností boli iba takou pomocnou pôrodnou babou pro zrode nového spoločenského poriadku.

Kto hlavne presadzoval zmenu? Boli to najmä ľudia neslovenského pôvodu, zmixovaní etnicky, národne, nábožensky. Títo najviac cítili spolupatričnosť k neslovenskosti.

Po mnohých rokoch „slobody“ nám títo ľudia vyrástli do rôznych mimovládnych inštitúcií a dôsledky cítime dodnes – sú to v mnohých prípadoch maniaci, ktorí vidia nepriateľstvo vo všetkom slovanskom, lebo slovanskosť pre nich je synonymom pre rusofilstvo. Treba si ale uvedomiť, že ľudia, ktorí nabehli na túto vlnu, v mnohých prípadoch nie sú Slováci, len sa za Slovákov vydávajú, resp. iba si myslia, že sú Slováci. Definícia slovenskosti sa nám za 30 rokov „slobody“ dosť zmenila.

Pre jedných je pravý Slovák ten, kto je biely heterosexuálny katolík. Pre iných zase je správny Slovák ten, kto chce mať Slovensko v EÚ, moderne podnikať, akceptovať minority, sexuálnu inakosť. No a pre ďalších je správny Slovák ten, kto sa vráti ku koreňom pohanstva, do Paromovej náruče. Ja len nechápem, prečo dobrý Slovák nemôže byť homofilný rusofil.

Kam sme sa dostali za 30 rokov? Jednoznačne na Slovensku došlo za tých 30 rokov k obrovskému hospodárskemu a kultúrnemu úpadku. Národ sa rozdelil, časť z neho emigrovala v honbe za žlatou žilou v Británii, tí, ktorí zostali doma, buď mrznú, hladujú, prežívajú z ruky do huby, resp. bývajú v honosných kaštieľoch. Stredná trieda zmizla, presunula sa do nižšej triedy. Aj tí, ktorí žijú v Bratislave a myslia si, ako dobre zarábajú a aké drahé byty vlastnia, sú v porovnaní s priemerným Nemcom v skutočnosti chudáci.

Za 30 rokov vlády komunistov sa na Slovensku udial nevídaný rozmach – stavali sa vodné diela, železnice, elektrifikovali sa dediny, vzdialené osady, budovali sa továrne, aj keď smradľavé, vybudovala sa silná a dobre vyzbrojená armáda. Jednoducho Slovák bol pánom.

Po Nežnej revolúcii sme mali možnosť vidieť nevídaný krach podnikov, nezamestnanosť, chudobu, bezdomovectvo, rozkrádanie, rozpad armády. Nastal aj pokles morálky – hovorí sa, že za komunistov sa kradlo, no dnes sa kradne v omnoho nevídanejších rozmeroch, lenže, žiaľ, týka sa to iba niektorých, ktorí sú za slušných – jedná sa o sofistikované krádeže. Tí sú nedotknuteľní. Ale ten, kto si zo stromu odtrhne jablko, ide do basy.

Národ aj dosť zdivočel, zagresívnel, čo je prirodzená rekacia na prostredie, v ktorom vyhráva silnejší. Národ aj viacej skrutol, znecitlivel, otupel, ale aj osprostel. Úpadok môžeme vidieť v komerčných televíziách denno-denne – vidno to na kvalite a množstve filmov, ktoré sa točia dnes oproti minulosti – hoci dnes sú kamery dostupné každému. Ľudia sa vrátili ku komunitám a začali žiť viac-menej sami pre seba. Tak sa nám z rómskych príbytkov stali osady a ghetá, slovenskí Maďari si žijú svojím vlastným životom a Slováci zase svojím.

Po tridsiatich rokoch pomalého zomierania sa na Slovensko opäť blížia krvavé paprče západných tajných služieb a armád, aby si oslabenú krajinu načisto podmanili. Vyzerá to tak, že cieľom je posunúť americký vplyv čo najviac na východ, a preto logicky bude treba na východných územiach postaviť vojenské základne. Samozrejme, že národ, ktorý ešte cíti slovansky, je proti, ale hoci majú Slováci svoju štátnosť, nie sú v štáte pánmi. Vládnu im zapredaní kariérni politici, ktorí pre povýšenie predajú aj vlastnú mater. Kapitalizmus bol nahradený vládou oligarchie, teda fašizmom. Národ to však vníma, a tak sa stavia na odboj. Organizácie, zastupujúce na Slovensku zahraničnú vôľu, volajú do boja proti konšpiráciám, dezinformáciám, hoaxom, pričom za hoaxy a dezinformácie označujú všetko slovanské. Dostávajú na túto činnosť šialené peniaze od vlády, ale najmä zo zahraničia. Rozkol v spoločnosti narastá.

Uvidíme, akým smerom sa bude vyvíjať Slovensko v budúcnosti, ale je úplne jasné, že bod zlomu sa blíži. Levy napadli divokú kravu, držia ju pod krkom, aby ju udusili. Ďalší lev sa jej zahryzáva do pysku, iný sa zase zahryzol do zadku, aby ju smrteľne zranil – nie, krava by z toho nevykrvácala, ale po pár dňoch by aj tak zomrela na otravu krvi z baktérií vo svojich výkaloch. Krava sa mece, bučí, funí, oči vydesené, veľké, ale je ťažká, nohy má tenké, a tak len leží, kope a čaká odovzdane na božie spasenie. Ani tie veľké rohy jej nepomôžu.

Vidím Slovensko ako tú kravu – vyľudnené, vysťahované, na kolenách prosiace o almužnu, mrznúce. A do tohoto obrazu ešte pridajme krásnu princeznú s nastajlovaným účesom, kúpenú, dosadenú, tupú a podvodnícku – Zuzanu Čaputovú. Kontrastný vrchol úpadku. Tej je jedno, že krava zdochýňa – ona je, s veľkým PR a úžasným účesom, na strane levov a kričí: „Humanitárne levy lížu rany zranenej krave…“

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *