Category Archives: Súčasnosť

Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj

V tejto časti sa dočítaš, ako som vo Švédsku navštívila vikingskú dedinku so zachovalým posvätným hájom s mohylami a prastarými stromami, mesto Starú Uppsalu s kráľovskými mohylami a ďalšie veci.

Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 4., záverečná, časť.

Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum

V tejto časti si prečítaš ako som si pozrela švédske oslavy letného slnovratu pri kameňoch Ales Stenar, kráľovskú mohylu v Kiviku a mesto Štokholm.

Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 3. časť.

Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony

V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa zastavila v polabskosrbskom Chotebuze, v slovanskej dedine Ukranenland a na polostrove Rujana, kde som rozlúskla tajomstvo posvätnej Arkony (Varkony/Vrakune).

Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 2. časť.

Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža

V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa okrem iného zastavila aj na posvätnej pohanskej hore Šlenže v Poľsku.

Po dlhoročnej práci na úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je úvodná časť.

Rozhovor: Neviditelný zdroj přitáhne ty správné čitatele

Neviditeľný zdroj + Adam

Pondělí, 14. Květen, 2018

Prevzaté z http://www.colourplanet.cz/rozhovor-neviditelny-zdroj-pritahne-ty-spravne-citatele/

iBoys.cz: Paní Ovsená, kdo by to byl řekl, že to potrvá jenom pár měsíců od vydání Adama a budete tady opět, tentokrát s vytištěným Neviditelným zdrojem. Víme, že někteří čitatelé netrpělivě čekají právě na kultový Neviditelný zdroj. Jaké máte pocity z toho, že jsou obě knihy konečně „venku“?

Blažena Ovsená: Dobrý deň. Musím sa priznať, že cítim veľkú úľavu. Na oboch knihách som usilovne pracovala niekoľko rokov, trochu dlhšie ako som pôvodne plánovala, ale nakoniec sa moje poslanie úspešne naplnilo. Zachytila som obraz doby a priblížila som budúcim generáciám komunity, o ktorých väčšina ľudí vie, že síce existujú, ale má o nich iba útržkovité poznatky. Myslím si, že som odviedla kus dobrej práce a že si teraz zaslúžim poriadnu dovolenku. Teraz musím nechať Neviditeľný zdroj, aby žil svoj život.

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín

(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)

Keď už sme boli v Krase na juhu Slovinska, aby sme pozreli pohanské miesta, rozhodli sme sa, že sa tiež pôjdeme pozrieť na hrad Devín, ktorý leží na pobreží Stredozemného mora, dnes v Taliansku. Áno, čítate dobre, náš slovenský Devín nie je jediný Devín na svete. Devínov je mnoho. Okrem slovinského Devína (v Taliansku) som tiež chcela vidieť mesto Achileu, ktorú mal údajne založiť Atila Hun, po ktorom má byť vraj nazvaná. Cestou na Devín som však zablúdila vďaka mojej „úžasnej“ navigácii, ktorá ma viedla okolo akejsi ohrady s koňmi. Pozerám, že aké krásne biele kone to sú, keď v tom som si uvedomila, že som v obci Lipica a tieto kone sú preslávené lipicany. Tak som zastavila a spravila zopár záberov.

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči

V júni 2017 som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do Slovinska, okrem iného aj preto, aby som tam strávila letný slnovrat. Mala som tam ísť už minulý rok na spiatočnej ceste z Chorvátska, ale nešla som vtedy – o polnoci asi kilometer pred slovinskou hranicou som sa otočila naspäť a zamierila smerom do Maďarska, aby ma po 500 metroch odchytila chorvátska polícia a presvedčila sa, či náhodou neprevážam utečencov. Dobre, že som sa minulý rok rozhodla odložiť svoju návštevu Slovinska. Bola som totiž dosť unavená, rozumej presýtená oddýchnutosťou a nabitá bombastickými zážitkami z Chorvátska, preto som nechcela miešať svoje dojmy z dvoch krajín. Nejako podvedome som tušila, že Slovinsko nebude záležitosť na 3 dni, a mala som pravdu.

Rozhovor s autorkou gej románu ADAM…

Zdroj: https://www.iboys.cz/infoservis-show.php?id=10655

Autorka: Mnohí z mladých gejov premrhali svoju mladosť v obavách a utajení. Aby som to zmenila, rozhodla som sa, že ja sama napíšem gej príbeh, ktorý možno niekomu pomôže zorientovať sa v problematike.

iBoys.cz: Paní Ovsená, před časem jsme uváděli Váš gej román Neviditelný zdroj. Teď přicházíte s románem Adam. Pokud se nepletu, Neviditelný zdroj je pokračováním Adama. Proč knížky vyšli v opačném pořadí – nejdřív pokračování a teprve teď první díl?

Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči

Krátka úvaha o Ficovom jadre… Kedysi dávno, keď na Morave (rozumej na Devíne) vládol knieža Rastislav a v Nitre knieža Svätopluk, pokúšali sa Frankovia zlomiť oboch, aby sa viac primkli k ich ríši a podriadili ich svojim príkazom. Starý Rastislav sa bránil, čo to išlo, no mladý a ambiciózny Svätopluk, údajne sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Frankom s celou svojou krajinou. V jeho záujme bolo odstaviť Rastislava z Moravy a ovládnuť východné pohanské územia, aby z nich vyciciaval dane. Jeho úskok Rastislav nedokázal prehltnúť, tak sa rozhodol Svätopluka zabiť. Lenže dopadlo to presne naopak, Rastislav prišiel o zrak vo franskom väzení odsúdený za vlastizradu. Svätopluk sa do jadra dostal, no akonáhle chcel robiť vlastnú politiku, hneď dostal po rypáku hneď z troch strán. Nemci si ho podali s Čechmi a Maďarmi.

Rastislavove slepé oči

Rastislavove slepé oči

Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR?

Tento článok píšem narýchlo, lebo nemám veľa času, avšak ide o dôležitú vec, ktorú by naši ľudia mali vedieť. Ide o Mečiarove amnestie, ktoré teraz niektorí poslanci a politici majú v úmysle zrušiť. Nielen podľa môjho názoru ide o otvorenie Pandorinej skrinky, ktorá nám môže priniesť nevídané a nečakané dôsledky pre našu štátnosť. Ja nikdy nebudem obhajovať vraždy ani únosy, ale amnestia bola raz udelená, preto platí. Žiaľ bohu. Mŕtvola sa nedá oživiť, lebo už raz zomrela. Každá amnestia je z princípu nemorálna, lebo zabraňuje spravodlivému potrestaniu. Takže nielen Mečiarova amnestia bola nemorálna, ale z princípu každá amnestia je nemorálna.

Kam smerujeme, Slováci?

Dlho sa zamýšľam nad tým, kam naša spoločnosť speje. Pýtam sa samej seba, čo sme ako Slováci dokázali, na čo môžeme byť hrdí. Slováci sa často pýšia fotkami Tatier, zapadajúceho Slnka nad zasneženými hrebeňmi skalnatých hôr, nočnými pohľadmi na vysvietené mestá alebo na hradné ruiny. Ak sa jedná o Bratislavu, najčastejšie sa zobrazuje Staré Mesto s peknými starými budovami v renesančnom alebo barokovom štýle. Čo sme vlastne ako Slováci dokázali? Veď tie krásne hory sme my nepostavili, takže sa vlastne pýšime cudzím perím. A ak sme s tými horami niečo aj spravili, tak sme ich iba vyrúbali a zdevastovali. Rovnako je to so starými budovami a hradmi, ktoré vznikli dávno za Rakúsko-Uhorskej monarchie. Ani len tie hradné ruiny nevieme opraviť, hoci naši predkovia s tým problém nemali. Čo súčasné Slovensko vyprodukovalo také hodnotné, aby sa nám z toho od úžasu otvárali ústa?

Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave

Pred časom som v Bratislave videla jedného starého bezdomovca, ktorý prespával kade-tade, buď na lavičke alebo pod stromom. Nemal nič, len štyri nákupné tašky, v ktorých bol celý jeho majetok. Potom o niekoľko týždňov som videla, ako tohoto starého muža odváža záchranka nevládneho, dehydrovaného a dosraného. Už sa na svoje nocľažisko nevrátil. Zostali tam po ňom len jeho dosrané šaty, z ktorých ho donaha vyzliekli. Tie tam hnili, kým na toto opustené miesto neprišiel bývať ďalší podnájomník, ktorý si tam doniesol matrac. Keď starého muža nakladali do sanitky, pristavil sa pri mne iný bezdomovec s nákupným košíkom a poznamenal: „Ten už dlho nevydrží, lebo je celý opuchnutý.“ Tento zážitok ma dosť znechutil.

Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat…

Supetar večer.

Dnes je ten významný deň v roku, kedy umrelo staré Slnko, aby sa narodilo Slnko mladé, jaré. Jeho sila bude postupne rásť, až na začiatku leta z neho bude švárny junák, Svarožic. Nie bábätko Ježiš, ale bábätko Slnko sa dnes narodilo. Tešme sa z tejto chvíle. Kolovrat sa opäť pretočil, aby vyrobil ďalší kruh. Vstúpili sme do živlu zeme, pokojného, oddychového, ale tiež duchovného obdobia. Nalaďme sa na túto duchovnú vlnu a nechajme sa na nej odniesť bezpečne a duchovne naplnení až do vodivej jari. Ak vám dnes rozkvitol strom večného života, tak vedzte, že vám jeho plody dajú večný život – teda pokiaľ ste boli spravodliví, lebo ovocím spravodlivosti je večný život. Všetko najlepšie do nového slnečného kola!

Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov

Takto sa nosili tie guľovité ozdoby. Je to veľmi cenná fotka. Možno takto ich nosili aj naše staroslovenské kniežatá.

Tento rok som sa prvý raz v živote vybrala do Chorvátska, aby som preskúmala aj túto juhoslovanskú krajinu. Každý druhý Slovák už v Chorvátsku bol, len ja ešte nie, nevedela som preto, čo mám od tejto krajiny čakať. Mala som tam vidieť dôsledky vojny? Aká vyspelá je táto krajina? Aké má prírodné krásy? A čo história? V Chorvátsku sa mi mnohé veci spojili.

Zo samoštúdia slovanskej histórie som vedela, že okrem južných Chorvátov jestvovali aj severní Chorváti, ktorí sa nazývali Bieli. Biela farba označovala sever. Títo Bieli Chorváti sa mali nachádzať niekde v blízkosti našich Tatier. Či sídlili nad Karpatami, alebo priamo v nich, dodnes neviem, no po návšteve Chorvátska viem jednu vec naisto – s Chorvátmi máme toho spoločného viac, ako si myslíme.

ROZHOVOR – Blažena Ovsená

Českí priatelia prejavili záujem o moju tvorbu, tak som im poskytla dosť obsiahly rozhovor. Počítala som s tým, že ho trochu zosekajú, no na moje prekvapenie ho uverejnili celý. Nuž aj takto sa prejavuje pedantnosť k informáciám. Koho zaujíma, čo som im natárala, môže si prečítať a možno sa niečo dozvie.

Zdroj: http://ikobra.rehec.cz/pdf/caj/caj_118.pdf, str. 15 a ďalej…

„O slovenských dejinách som sa v škole takmer nič nedozvedela!“

S Blaženou Ovsenou, autorkou knihy „Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu“ (vydal Eko-konzult v roce 2014) jsem se setkal na Martinské poetické jeseni. Zaujala mě svým vyprávěním o historických knihách, pátrajících po původu Slováků, ale i dalších významných osobnostech dějin našich východních přátel. Především jejich zcela jiným výkladem než jak jsem znal ze školy a z odborné literatury. Knihu jsem dostal s věnováním a rychle jsem se do ní začetl. I když četba vyžaduje mimořádnou pozornost, čas rozmyslet si uveřejněné, přečetl jsem ji velmi rychle. Vám ji také vřele doporučuji (zájemcům případně půjčím). Věděl jsem, že autorku požádám o rozhovor nejen o této knize.

– Paní Blaženo, jak jste se k psaní historických knih a jejich studiu dostala? Vystudovala jste nějaké humanitní obory? Nebo je to váš koníček?