Tag Archives: Recenzia

RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN

Prevzaté so súhlasom autora: http://bookowskiblog.blogspot.com/2018/06/recenzia-blazena-ovsena-neviditelny.html

utorok 19. júna 2018

HODNOTENIE: ****

“ – Neviditeľný zdroj je príbeh, ktorý práve teraz spolu prežívame, – začal som mu vysvetľovať. – Neviditeľný zdroj je tiež fiktívne miesto vo vesmíre, z ktorého sa plnia sny. Je to v súlade s náukou o šťastí, ktorú mám z Írska od jedného bezzubého Američana Alfreda McGartha. Neviditeľný zdroj funguje na zákone príťažlivosti, lebo k sebe priťahuje podobné veci ako gravitačná sila hmotu. Nás dvoch spojila história, ktorá nás oboch zaujíma. Pri nej sme obaja pozitívne vibrovali. Zrazu si prišiel ku mne a oslovil si ma na mojom historickom portáli. Niečo ťa pritiahlo, akýsi zákon príťažlivosti, a zaklopal si mi na dvere. Keby nebolo nášho spoločného záujmu, o slovenskú históriu, pravdepodobne by sme sa nikdy nestretli. A o tom presne je ten Neviditeľný zdroj. Sny sa z neho plnia iba vtedy, keď robíš to, čo ťa baví a z čoho máš dobrý pocit. Ľuďom, ktorí vibrujú negatívne, sa z Neviditeľného zdroja zase splnia nočné mory: – napríklad v podobe nudnej práce vo fabrike, o ktorej som hovoril pred chvíľou. Tvoje vibrácie sú vecou tvojej voľby.“ (s. 415).

Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove

Tento článok zo Sclabonie záhadne zmizol, preto ho sem pridávam nanovo. Niektoré komentáre rozširujem v kontexte najnovších zistení. Ja Žiarislavovu knihu radím medzi žáner polo-phantasy. Jeho knihu hodnotím ako „celkom dobrú“, čo znamená na trojku. Rada by som Žiarislavovi nastavila zrkadlo. Želala by som si, aby sa Žiarislav menej vysmieval druhým, aby menej ulietaval na výmysloch, aby viacej pochyboval, aby sa viacej staval do konfrontácie s názormi oficiálnych historikov, aby prejavoval viacej pokory a aby sa viacej priblížil vedomeckému chodníku, lebo z jeho posledných vystúpení mám pocit, že trochu zablúdil. Nie je nič horšie, ako keď samozvanému vedomcovi začne vedomectvo udierať na ego. Tiež nie je dobré, keď sa vedomectvo mení na podnikanie.

Najväčšie Žiarislavove etymologické ulietavanie:
Praslovanskú predponu v slove „smrť“ možno vyložiť ako „dobrá“ smrť, keďže „su“, prípadne „(a) su“ znamená v indoeu. „dobré“. – Je to nezmysel, lebo ak písmeno „s“ v slove „smrť“ znamená „dobrá smrť“ (lat. mors, mortis), tak potom by písmeno „s“ v slove „sloboda“ znamenalo „dobrá sloboda“ (lat. libertas), prípadne písmeno „s“ v slove „slepota“ by znamenalo „dobrá slepota“ (lat. lippitudo). Písmeno „s“ sa u nás pridávalo kvôli výslovnosti, ináč sa slová koreňoslovne zhodujú s latinčinou.

Recenzia na nový etymologický slovník slovenského jazyka

Iba pred pár dňami (písané 24.04.2016) sa ku mne dostala informácia, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV vydal etymologický slovník slovenského jazyka pod krkolomným názvom Stručný etymologický slovník slovenčiny. Autorom je Ľubor Králik. Ide takto o vôbec prvý etymologický slovník, ktorý sa týka čisto slovenského jazyka. Samozrejme, hneď som spravila všetko pre to, aby som tento slovník získala do zbierky.

Knižku som si hneď kúpila, no ak som si myslela, že svoju knižnicu nejako výrazne jazykovedecky obohatím, tak som sa hlboko mýlila. Žiaľ, áno, aj keď je práca na takomto slovníku chválihodnou a záslužnou činnosťou, dielo samotné ma svojou úrovňou dosť sklamalo. Je mi ľúto, že to takto musím písať, ale keby som tvrdila niečo iné, klamala by som.

Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

Mapa povodia Dunaja, ktorá ukazuje, aké malé je povodie českej rieky Morava oproti povodiu Tisy. Ak Purpurorodenec myslel Veľkou Moravou celé VEĽKÉ povodie Tisy, tak je názov Veľkej Moravy odvodený od veľkosti územia. Ak mal na mysli územie okolo rieky Velikej Moravy v Srbsku, tak sa Veľká Morava volala podľa rieky. Ak mal cisár na mysli pod VEĽKOSŤOU vzdialenosť od centra ríše, tak Veľká Morava znamená vzdialená, nie však vzdialená od Konštantínopolu (Carihradu), ale od centra Slovenskej ríše.

Náhodou som narazila na článok Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy? od autora doc. Miroslava Lysého, PhD.. Musím sa priznať, že ma pobavil najmä preto, aké, podľa mňa, hlúposti som sa v ňom dočítala. Autorom pritom nie je nijaký amatérsky historik, ale človek s titulom – dokonca pedagogickým! Máme do činenia rovno s docentom. V tomto článku nadväzujem na môj predošlý článok Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, kde sú ďalšie informácie o tom, prečo Veľká Morava u nás nebola. Poďme na vec.

Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene.

Cyril A. Hromník na prednáške o svojej novej knihe Sloveni a Slovensko. V ruke drží svoju predošlú knihu Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene. Foto: Blažena Ovsená

Na začiatok chcem zdôrazniť, že si hlboko vážim každého, kto hľadá pravdu, nech ju hľadá trebárs aj na absolútne nesprávnom mieste. Ja si cením najmä tú snahu. Preto si veľmi vážim aj pána Cyrila A. Hromníka, ktorý po údajne dvadsaťročnej práci vydal svoju takmer tisícstranovú knihu Sloveni a Slovensko. V pozvánke na jeho prednášku o tejto knihe som si prečítala, že sa vraj dozviem o autorových prevratných historických objavoch. Kniha vraj z úplne nových uhlov nazerá na predhistóriu našich predkov a na dravidské udalosti etnogenézy Slovákov. Bola som zvedavá nielen na tie jeho prevratné objavy, ale aj na samotného pána Hromníka, s ktorým som už v minulosti viedla ohnivú emailovú diskusiu o jeho predošlej knihe Sloveni, Slováci, kde sú vaše korene, ktorú som sa mu opovážila tvrdo skritizovať. Súdiac podľa tej jeho prehnane sarkasticko-defenzívnej emailovej komunikácie, obávala som sa trochu, či sa pre veľkosť jeho ega vôbec do knižnice pomestíme. Nakoniec to však nebolo až také zlé.