Posledný tur v Starej Turej

Keď som nedávno išla autom do Bratislavy, zastavila som sa cestou v Starej Turej, aby som pátrala po poslednom turovi v tejto obci. Keby som ho našla, aspoň by bolo každému jasné, podľa čoho je Stará Turá nazvaná. Vedela som, že moja teória o názve obce sa nezhoduje s oficiálnou teóriou miestnych občanov. Preto som pred tým, ako som začala písať tento článok, poslala email predstaviteľom obce Stará Turá, aby mi vysvetlili, čo podľa nich názov Stará Turá znamená. Obsiahla odpoveď mi prišla obratom. Potvrdila mi presne to, čo som si myslela. Staroturania pravdepodobne žijú v pomýlenom názore a nevedomosti.

From: Mgr. Lívia Boorová
Date: 2015-06-18 11:09 GMT+02:00
Subject: RE: Stará Turá
To: blazena.ovsena @@ gmail.com

Dobrý deň,
Názov Stará Turá pochádza zo slova tur, čo je v skutočnosti pratur – Bos primigenius.
Asi najstarší písomný názov Starej Turej bol „Tur“ – obec ležiaca pri teplej vode – Tepličke.
Na darovacej listine kráľa Žigmunda z roku 1392 sa spomína aj obec Turá. Takto je Stará Turá označená aj na Mullerovej mape Uhorska z roku 1709.
Neďaleko Starej Turej nachádzajúca sa obec Turá Lúka, pre ktorú sa tento názov ustálil v roku 1678, mala ešte v roku 1611 názov Nová Turá.
Stará Turá, ako skôr vzniknutá obec prijala k vtedajšiemu názvu „Turá“ prívlastok „Stará“, aby sa jej označenie zjednoznačnilo a nedochádzalo k zámenám. Tento názov sa už nemenil, iba prekladal do úradnej reči – Ó Tura, Alt Tura.
Vo všetkých týchto názvoch sa objavuje slovo tur. Bolo to mohutné zviera, ktoré vzbudzovalo rešpekt a obdiv u našich dávnych predkov, dokonca taký veľký, že ho mnohé kmene uctievali ako jedného z bohov. Oslavovali ho v období Turíc a doteraz si ho ľudia pripomínajú na fašiangy ako maškaru Turoňa, ale aj v niektorých ľudových piesňach.
Pratur žil ešte v stredoveku vo veľkých stádach v Európe, Ázii a v severnej Afrike. Človeku sa ho podarilo, ako aj mnoho iných druhov úplne vyhubiť. Až v novoveku bol poľovníckou vášňou úplne zdecimovaný. Posledný kus (krava) uhynul v r. 1627 v Poľsku. Domestikáciou vznikol z pratura náš hovädzí dobytok.
Po turovi zostali názvy mnohých sídiel, chotárov, ba celých krajov, napr. Turiec, Turie Pole, Turčiansky Martin, Turčianske Teplice, Turá Lúka, Stará Turá. Sú to všetko lokality, kde žil pratur. Tur sa nachádza i v erbe mesta Stará Turá.
Pekný deň prajem.
S pozdravom

Lívia Boorová
mesto Stará Turá

From: Blazena Ovsena [mailto:blazena.ovsena @@ gmail.com]
Sent: Thursday, June 18, 2015 8:31 AM
To: primator @@ staratura.sk
Subject: Stará Turá

Dobrý deň,

nedávno som bola vo vašej peknej obci a zaujímalo by ma, podľa čoho dostala meno Stará Turá. Máte vysvetlenie niekde na stránke? Chcela by som to použiť v článku.

Ďakujem,

Blažena Ovsená

Ako sa to celé vlastne začalo?

Prečo som sa začala zaoberať práve Starou Turou? Všetko to vzniklo tesne po vydaní elektronickej verzie mojej knihy Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Napísal mi vtedy jeden čitateľ zo Starej Turej, pretože ho zaujalo moje tvrdenie, že Stará Turá je nazvaná podľa skaly (tura), lebo hory sú býky, viď citácia.

Blažena Ovsená, Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu: Hory sú tury. Turiec sa nenazýva Turcom podľa nejakého dobytka, ktorý by sa tam kedysi pásol, ale podľa vysokých hôr, ktoré ho zo všetkých strán obkolesujú. Menovite hovoríme o Malej a Veľkej Fatre. Tury sú v skutočnosti skalnaté hory, ktoré nie sú pokryté lesmi. Je to slovo, ktorého význam sme už zabudli. Viď dedina Turie smerom zo Žiliny do Rajca, v ktorej sa nachádza Turská skala. Myslíme si, že práve kvôli tej skale sa dedina nazýva Turie. Podobne v Starej Turej je skalná vyvýšenina, hoci v širokom okolí niet žiadnych skalných útvarov. Hory sa často nazývali podľa kráv, býkov, turov, zubrov, niekedy aj koní.
Karpaty sú kravské chrbáty, Roháče sú kravské rohy, Kriváň súvisí etymologicky s kravou, Zuberský vrch v Železných horách (ČR), prípadne dedina Zuberec pod Roháčmi alebo vrch Zobor nad Nitrou súvisia so zubrom, vŕšava znamená v sanskrite býk, chrib v ruštine znamená (konský, ale aj ľudský) chrbát, Velestúr súvisí s turom.

Podľa čitateľa v samotnej obci žiadne skaly neboli, možno tak na okolí. Tiež sa prikláňal k názoru, že skôr ako po nejakom skalnatom brale je obec nazvaná podľa zvieraťa tura, resp. pratura, ktorého kosti sa v obci našli (http://slovakia.travel/mestske-muzeum-stara-tura), alebo možno podľa staroslovenského kmeňa Turanov. Vraj obec má tura aj v obecnom erbe. Napísala som mu vtedy, že som jednu skalu pri Starej Turej zbadala, keď som raz išla autom z Moravy na Slovensko. Ležala asi tak 100-500 metrov pred obcou po pravej strane. Hneď ako som ju uvidela, povedala som si vtedy: „Tak už viem, podľa čoho je nazvaná Stará Turá! Podľa tej skaly!“

Čitateľ osobne preveril situáciu na mieste, no žiadnu skalu pred/za obcou nenašiel. Nevedela som presne špecifikovať, po ktorej ceste som vtedy prišla do obce, lebo som trochu poblúdila a nakoniec som bola šťastná, že som sa vôbec dostala na diaľnicu. Tak sme spoločne začali pátrať po turskej skale.

Pátranie po skalách v okolí Starej Turej

Na internete som vygúglila Štúrovu skalu, ktorá sa nachádza na Starom Dubníku na vnútornom úbočí Hodulovho vrchu. No tá je dosť ďaleko od obce, nie v jej strede, navyše od cesty ju nie je vidno. Toto nemohla byť tá skala, ktorú som vtedy videla. Ak sa mám priznať, dnes, po prekrižovaní Starej Turej všetkými smermi, by som už ruku do ohňa nedala za tvrdenie, že som vtedy dávno naozaj videla skalu. Ak ju niekto objavíte, dajte mi vedieť. Treba ísť z moravskej strany (od juhozápadu až po severozápad) smerom na východ, a tam niekde možno je po pravej strane cesty asi 100-500 metrov pred obcou. Jedinú „skalu“, ktorú som na tomto mieste nedávno našla, je v skutočnosti vyliaty asfalt, avšak na ľavej strane cesty. Možno toto som považovala za skalnaté podložie mesta, predpokladajúc, že v meste bude takých skál zrejme viac. Naozaj neviem.

Bez ohľadu na všetko, čitateľ pátral ďalej. A kým on pátral, ja som si bola aboslútne istá, že moja teória o pomenovaní Starej Turej podľa skalnatého brala je správna. Je úplne priezračné, že Turá je nazvaná podľa tura, skaly. Nie je to jediný prípad. Napríklad dedina Turie je nazvaná podľa Turskej skaly, ktorá sa pri dedine nachádza. Turská skala v preklade znamená Skalnatá skala. Potom máme kraj Turiec, ktorý je nazvaný po skalnatých turoch – kopcoch – Veľkej a Malej Fatre. Aj mesto Turín v Taliansku sa zaiste volá Turínom práve preto, že sa nad ním nachádzajú skalnaté Aply, tury.

Kde všade je ukrytý tur?

Pripomeňme si trochu, kde inde sa nachádza slovo tur. Tury sú z definície kamenné, skalnaté kopce. Majú ostré hrany. Kamenná veža sa po slovensky nazýva turňa, tomu zodpovedá napr. francúzska Tour Eiffel, Eiffelova veža. Hovoríme tiež „ísť na túru“. Znamená to „ísť na kopec“.

Stará Turá a okolie

Stará Turá je podľa wikipédie mesto na západnom Slovensku ležiace na juhozápade Trenčianskeho kraja na moravsko-slovenskom pomedzí v severnej časti Myjavskej pahorkatiny, v regióne Kopaníc. Na moravskej strane hraničí s Juhomoravským krajom. Mesto so svojím okolím patrí do Podjavorinského kopaničiarskeho kraja. Svedčí o tom i množstvo miestnych častí a kopaníc v okolí, rozprestierajúcich sa medzi Malými Karpatami a Bielymi Karpatami.

Podľa čitateľa sa priamo v obci nachádza Obetný vrch, ktorý bol vraj v dávnych dobách uctievaný a na ktorom si neskôr katolíci postavili kamenný kostol. Tento vrch sa volá Chrib a nachádza sa vpravo pri vstupe do Starej Turej z Nového Mesta nad Váhom. Dnes je na ňom Husitská veža a cintorín. Ďalší kopec s názvom Chrib je vraj u Valenčíkov (kopanice), čo je skalnaté bralo, no je to z druhej strany, ako som šla ja. Tento kopec je vraj smerom na Miškech dedinku (Ľubiná). Ďalšie skalnaté bralo je podľa čitateľa na blízkom kopci s vrcholom zvaným Salašky. Tento kopec je vraj pri Hrušovom a Bzinciach. Okrem cintorína na Chribe sú vraj všetky tieto bralá mimo intravilánu Starej Turej. Čitateľ očakával, že ak by sa obec mala nazývať po skalnatom brale, malo by sa toto nachádzať niekde v blízkosti, ideálne priamo v nej, ako je to v neďalekom Beckove. Tam je v strede dediny obrovské skalnaté bralo s hradom na vrchole.

Nájdenie tura

Čitateľ pátral ďalej, a predstavte si, nakoniec jednu skalu naozaj našiel! Nebola však za obcou, ale priamo uprostred nej! Nachádzala sa v záhrade rodinného domu. Zistil tiež, že je pozostatkom morského rífu, útesu zo skamenelých lastúr morských živočíchov. Vraj pri stavbe železnice, ktorá ide popod Mestský cintorín na kopci Chrib, s ňou mali veľký problém, pretože bola veľmi tvrdá a museli ju prácne rozbíjať. Tá skalka v záhrade je vraj už len posledný pozostatok toho brala. Tým pádom podľa čitateľa bol teda Chrib skalnatým bralom a ešte v dávnoveku posvätným. Uznal, že moja teória o pomenovaní mesta Stará Turá, teraz dáva väčší zmysel.

Citoval z knižky Stará Turá naše mesto, od Radoslava Ragača, Mariána Róberta Zemene a kolektívu: „Skaly z rífového vápenca sa vyskytovali aj v priestore za terajším kultúrnym domom. Počas výstavby boli odstránené. Zachovaná zostala iba skala v záhradke na Ulici kozmonautov.“
A ešte: „Bradlové pásmo západne a severne od Starej Turej… tvorí hranicu medzi vonkajšími a vnútornými Karpatmi. Pestrým zložením a zložitou stavbou predstavuje svetovo unikátnu oblasť. Utvára úzku (0,4 az 19km), ale až 600km dlhú tektonickú jazvu (suturu), ktorá vznikla pri posúvaní bloku Českeho masívu pod blok Západných Karpát… vyznačuje sa výskytom veľmi odolných, hlavne vápencových skalísk – bradiel, vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných slienitých a flyšových súvrství, tvoriacich bradlový obal.“

Posledný tur ešte žije

Ako sme mohli čítať v emaile, podľa pracovníčky obce Stará Turá, pani Boorovej, posledný tur (krava) uhynul v Európe r. 1627 v Poľsku. Nuž, v Starej Turej jeden tur dodnes žije. Je síce už značne okyptený, ale je. Obec Stará Turá by mala svojho posledného tura vyhlásiť za chráneného, aby jej meno aj naďalej zodpovedalo skutočnosti. Dokedy si bude chrániť svojho tura, dovtedy bude Starou Turou. Keď aj toho posledného tura vybijú zbíjačkami, zo Starej Turej sa stane Stará Neturá.:)

Poďakovanie

Týmto ďakujem za spoluprácu čitateľovi, ktorému patrí česť a uznanie za objavnú prácu, ktorú spravil. Nemám problém zverejniť jeho meno po jeho súhlase, avšak bez súhlasu si to nedovolím. Dodnes mi však neodpovedal na email, tak pre istotu uchovám jeho meno v anonymite.

Takto by to malo fungovať – došlo k magickému spojeniu – moja knižka spravila polovicu práce a čitateľ zase druhú polovicu. Bez knižky alebo bez čitateľa by dodnes Staroturania netušili o poslednom turovi, podľa ktorého je ich pekná obec pomenovaná.

AKTUALIZÁCIA 02.07.2015: Ako môžete vidieť v komentároch, čitateľ sa prihlásil sám. Volá sa Juraj Kišš. Takže jemu patrí uznanie zviditeľnenie staroturianskeho tura (aj toho v záhrade, aj toho vyzbíjaného kvôli železnici).

Čitateľ dodáva: Kto bol zakladateľom bryndziarní na Slovensku a kto ako prvý vyrobil pravú slovenskú bryndzu?
Staroturanec Ján Vagač. Ked pôjdete najbližšie cez Turú, zastavte sa pri Mestskom úrade, na stene mu visí pamätná tabuľa.