Category Archives: Dejiny
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj
V tejto časti sa dočítaš, ako som vo Švédsku navštívila vikingskú dedinku so zachovalým posvätným hájom s mohylami a prastarými stromami, mesto Starú Uppsalu s kráľovskými mohylami a ďalšie veci.
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 4., záverečná, časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum
V tejto časti si prečítaš ako som si pozrela švédske oslavy letného slnovratu pri kameňoch Ales Stenar, kráľovskú mohylu v Kiviku a mesto Štokholm.
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 3. časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony
V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa zastavila v polabskosrbskom Chotebuze, v slovanskej dedine Ukranenland a na polostrove Rujana, kde som rozlúskla tajomstvo posvätnej Arkony (Varkony/Vrakune).
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 2. časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža
V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa okrem iného zastavila aj na posvätnej pohanskej hore Šlenže v Poľsku.
Po dlhoročnej práci na úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je úvodná časť.
O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape
Som veľmi rada, že počet stránok venovaných slovanstvu sa čoraz viacej rozrastá. Ja som vždy hovorila, že je dobré, ak vznikajú nové stránky, nové portály o slovenstve, hoci trebárs aj nejaké ufo-slovanské stránky. Je totiž dobré, keď téma slovanstva žije. Veď aj židia založili svoje duchovno na biblických nezmysloch o hovoriacom hadovi a nikomu to neprekáža, práve naopak, tie nezmysly tvoria novú skutočnosť a to je podstatné. Preto som vždy tvrdila, že aj Sloveni potrebujú poriadnu dávku nezmyslov, aby nimi rozhorčili svojich rivalov, aby tí mali o čom rozprávať a živili tým nášho slovenského ducha. No potom je tu rozmer, že človek tiež chce niekedy poznať aj pravdu, a vtedy treba pátrať po zdrojoch. A tiež je tu aj nejaký rozmer cti, za ktorý by sa nemalo ísť. Poďme si povedať viacej o tom, čo sa vlastne stalo.
Názov Slovenska je pradávny
Neprišlo vám to nikdy čudné, že v Preambule našej Ústavy sa hovorí o nás, Slovákoch, ako o slovenskom národe, no pritom sa v nej neodvolávame na historický odkaz Veľkého Slovenska, ale na historický odkaz akejsi Veľkej Moravy, ktorej názov nemá so slovenskosťou nič spoločné?
Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove
Tento článok zo Sclabonie záhadne zmizol, preto ho sem pridávam nanovo. Niektoré komentáre rozširujem v kontexte najnovších zistení. Ja Žiarislavovu knihu radím medzi žáner polo-phantasy. Jeho knihu hodnotím ako „celkom dobrú“, čo znamená na trojku. Rada by som Žiarislavovi nastavila zrkadlo. Želala by som si, aby sa Žiarislav menej vysmieval druhým, aby menej ulietaval na výmysloch, aby viacej pochyboval, aby sa viacej staval do konfrontácie s názormi oficiálnych historikov, aby prejavoval viacej pokory a aby sa viacej priblížil vedomeckému chodníku, lebo z jeho posledných vystúpení mám pocit, že trochu zablúdil. Nie je nič horšie, ako keď samozvanému vedomcovi začne vedomectvo udierať na ego. Tiež nie je dobré, keď sa vedomectvo mení na podnikanie.
Najväčšie Žiarislavove etymologické ulietavanie:
Praslovanskú predponu v slove „smrť“ možno vyložiť ako „dobrá“ smrť, keďže „su“, prípadne „(a) su“ znamená v indoeu. „dobré“. – Je to nezmysel, lebo ak písmeno „s“ v slove „smrť“ znamená „dobrá smrť“ (lat. mors, mortis), tak potom by písmeno „s“ v slove „sloboda“ znamenalo „dobrá sloboda“ (lat. libertas), prípadne písmeno „s“ v slove „slepota“ by znamenalo „dobrá slepota“ (lat. lippitudo). Písmeno „s“ sa u nás pridávalo kvôli výslovnosti, ináč sa slová koreňoslovne zhodujú s latinčinou.
Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku
Táto mapa je len začiatok. Ak máte tip na pohanské miesto, alebo miesto, ktoré súvisí s dávnym spôsobom života a obradníctva, napíšte ho do komentára. Po prípadnom schválení bude zapracovaný. Farby značiek sa ešte zmenia. Pribudnú obrázky a popisky. Toto je len začiatočný nástrel na získanie predstavy.
1) Pohanské miesto môže byť miesto, ktoré je prírodne význačné v tom zmysle, že tam prírodne zmýsľajúci/cítiaci človek môže rozjímať, napr. háj, lesík, pradávny strom, kamenné obetisko, hradisko a podobne.
2) Pohrebné urnové nálezisko.
3) Pradávna alebo novodobá kruhová svätyňa, menhíry na spôsob Stonhenge.
4) Socha z kameňa alebo modla z dreva, napr. socha Radegasta pri Rožňove pod Radhošťom.
5) Runové nápisy.
6) Sochy pohanských vladárov alebo vladárov pohanstvu naklonených.
7) Miesta verejných osláv slnovratov.
8) Posvätné hory Slovenov, hory zasvätené pohanským božstvám, pohanské pútne miesta Slovenov.
9) Miesta, kde sa odohrávali pohanske obrady v drievnych časoch, napr. Devín, Nitra, kde sa odohrávali pohanské Božie súdy.
10) Múzeum pohanstva aleo múzeum s pohanskými artefaktmi.
11) Archeologické lokality s náleziskami pohanských artefaktov, napr. modiel.
12) Iné.
O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny
Mnohí oficiálni československí historici popierajú existenciu akejkoľvek slovenskej kráľovskej koruny. Existovalo vôbec niečo také, čo by sa dalo nazývať slovenskou kráľovskou korunou? Malo Slovensko vôbec kedy kráľovskú korunu? Podľa môjho názoru určite áno. Minimálne jedna koruna tu určite bola – tá, ktorou bol korunovaný kráľ Svätopluk. Ukazuje sa však, že Slováci nemali iba jednu kráľovskú korunu. Ak existovali nejaké kráľovské koruny, tak kam sa podeli? Prečo dnes nemáme ani jednu? Ako si obnovíme slovenskú kráľovskú korunu?
ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina
Všetkým je nám dobre známe, ako oficiálna československá historiografia presadzuje teóriu o tom, že (knieža?) Pribina (z Nitry) bol vyhnaný kniežaťom Mojmírom z (dnešnej českej) Moravy. Historici sa opierajú o túto jedinú vetu v nepriateľskej kronike, aby ňou vykonštruovali teóriu o vzniku tzv. Veľkej Moravy, ktorou by legitimizovali fakt, že ak Slovensko bolo podriadené Morave za Mojmíra, tak by malo byť v Československu podriadené Česku.
Ako znie tá veta v originále?
1) „… quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Maravorum SUPRA Danubium venit ad Ratbodum.“
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Pred cestou do Slovinska som sa zoznámila s Borisom Čokom, ktorý je známym starovercom v Slovinsku. Boris žije v Krase, čo je krasovitá oblasť na juhu Slovinska, skôr v adriatickej oblasti, kde je úplne iná klíma než v centrálnom a severnom Slovinsku. V Krase sa cítite ako v Taliansku alebo v Chorvátsku. Je to suchá kamenistá oblasť, lebo všetka dažďová voda hneď stečie do podzemia cez mäkké vápence. Vďaka tomu sú v tejto oblasti nádherné a unikátne jaskyne. Požiadala som Borisa, či by bol taký láskavý a ukázal mi nejaké pohanské miesta a on ma bez váhania zobral na obhliadku do blízkeho okolia. Tak som mohla vidieť jaskyňu Triglavca, dolinu jednej miestnej rodiny (Ruščeva dolinca) a megalitický amfiteáter pri Bazovici na hranici Slovinska a Talianska.
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Keď sa ma môj slovinský sprievodca spýtal, čo je pre mňa must see in Slovenia – teda, čo isto-iste musím v Slovinsku vidieť, bez zaváhania som odpovedala: „Jednoznačne kniežací prestol slovinských kniežat!“ Aj keď ten sa paradoxne nenachádza v Slovinsku, ale na juhu Rakúska. Tu sa konečne dostávam k histórii. Teda k tej histórii, ktorá zaujíma mňa. Dostávame sa do čias Veľkoslovenskej ríše, do doby kráľa Svätopluka. Práve v tomto čase vládol v Korutánsku a v Panónii Arnulf Korutánsky, kráľ Východofranskej ríše, čiže Rakúska. Svätopluk sa v roku 871-872 stal krstným otcom Arnulfovho ľavobočka Svätopluka, teda ich vzťahy boli blízke a priateľské. Občas síce so Svätoplukom zviedol nejakú bitku, ale ináč to bolo mierové.:) Arnulf prišiel v roku 884 po Koceľovej smrti o vládu nad Panóniou. Začal tu vládnuť Svätopluk so svojimi Slovákmi. Keby Svätopluk v roku 884 nevybojoval Panóniu pre Slovákov, Rakúsko by dnes siahalo až po Budapešť. Maďari pomohli udržať nemecké ruky preč od vlády nad Panóniou a tak dnes Rakúsko siaha len po Pleso (Neziderské jazero). Tam sa zastavila nemecká čižma. Žiaľ, Slovinci sa tej nemeckej čižme neubránili a boli ňou zašliapnutí. Pritom územie celého Rakúska bolo a je pokryté mestami a miestami so slovinskými názvami (Graz = Gradec, Villach = Beljak, Ostrawitz = Ostravica, Klagenfurt = Celovec, atď. pozri odkazy na články pod týmto článkom).
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Keď už sme boli v Krase na juhu Slovinska, aby sme pozreli pohanské miesta, rozhodli sme sa, že sa tiež pôjdeme pozrieť na hrad Devín, ktorý leží na pobreží Stredozemného mora, dnes v Taliansku. Áno, čítate dobre, náš slovenský Devín nie je jediný Devín na svete. Devínov je mnoho. Okrem slovinského Devína (v Taliansku) som tiež chcela vidieť mesto Achileu, ktorú mal údajne založiť Atila Hun, po ktorom má byť vraj nazvaná. Cestou na Devín som však zablúdila vďaka mojej „úžasnej“ navigácii, ktorá ma viedla okolo akejsi ohrady s koňmi. Pozerám, že aké krásne biele kone to sú, keď v tom som si uvedomila, že som v obci Lipica a tieto kone sú preslávené lipicany. Tak som zastavila a spravila zopár záberov.
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči
V júni 2017 som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do Slovinska, okrem iného aj preto, aby som tam strávila letný slnovrat. Mala som tam ísť už minulý rok na spiatočnej ceste z Chorvátska, ale nešla som vtedy – o polnoci asi kilometer pred slovinskou hranicou som sa otočila naspäť a zamierila smerom do Maďarska, aby ma po 500 metroch odchytila chorvátska polícia a presvedčila sa, či náhodou neprevážam utečencov. Dobre, že som sa minulý rok rozhodla odložiť svoju návštevu Slovinska. Bola som totiž dosť unavená, rozumej presýtená oddýchnutosťou a nabitá bombastickými zážitkami z Chorvátska, preto som nechcela miešať svoje dojmy z dvoch krajín. Nejako podvedome som tušila, že Slovinsko nebude záležitosť na 3 dni, a mala som pravdu.
Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči
Krátka úvaha o Ficovom jadre… Kedysi dávno, keď na Morave (rozumej na Devíne) vládol knieža Rastislav a v Nitre knieža Svätopluk, pokúšali sa Frankovia zlomiť oboch, aby sa viac primkli k ich ríši a podriadili ich svojim príkazom. Starý Rastislav sa bránil, čo to išlo, no mladý a ambiciózny Svätopluk, údajne sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Frankom s celou svojou krajinou. V jeho záujme bolo odstaviť Rastislava z Moravy a ovládnuť východné pohanské územia, aby z nich vyciciaval dane. Jeho úskok Rastislav nedokázal prehltnúť, tak sa rozhodol Svätopluka zabiť. Lenže dopadlo to presne naopak, Rastislav prišiel o zrak vo franskom väzení odsúdený za vlastizradu. Svätopluk sa do jadra dostal, no akonáhle chcel robiť vlastnú politiku, hneď dostal po rypáku hneď z troch strán. Nemci si ho podali s Čechmi a Maďarmi.
Rastislavove slepé oči
Loading ...