Category Archives: Dejiny
O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape
Som veľmi rada, že počet stránok venovaných slovanstvu sa čoraz viacej rozrastá. Ja som vždy hovorila, že je dobré, ak vznikajú nové stránky, nové portály o slovenstve, hoci trebárs aj nejaké ufo-slovanské stránky. Je totiž dobré, keď téma slovanstva žije. Veď aj židia založili svoje duchovno na biblických nezmysloch o hovoriacom hadovi a nikomu to neprekáža, práve naopak, tie nezmysly tvoria novú skutočnosť a to je podstatné. Preto som vždy tvrdila, že aj Sloveni potrebujú poriadnu dávku nezmyslov, aby nimi rozhorčili svojich rivalov, aby tí mali o čom rozprávať a živili tým nášho slovenského ducha. No potom je tu rozmer, že človek tiež chce niekedy poznať aj pravdu, a vtedy treba pátrať po zdrojoch. A tiež je tu aj nejaký rozmer cti, za ktorý by sa nemalo ísť. Poďme si povedať viacej o tom, čo sa vlastne stalo.
Názov Slovenska je pradávny
Neprišlo vám to nikdy čudné, že v Preambule našej Ústavy sa hovorí o nás, Slovákoch, ako o slovenskom národe, no pritom sa v nej neodvolávame na historický odkaz Veľkého Slovenska, ale na historický odkaz akejsi Veľkej Moravy, ktorej názov nemá so slovenskosťou nič spoločné?
Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove
Tento článok zo Sclabonie záhadne zmizol, preto ho sem pridávam nanovo. Niektoré komentáre rozširujem v kontexte najnovších zistení. Ja Žiarislavovu knihu radím medzi žáner polo-phantasy. Jeho knihu hodnotím ako „celkom dobrú“, čo znamená na trojku. Rada by som Žiarislavovi nastavila zrkadlo. Želala by som si, aby sa Žiarislav menej vysmieval druhým, aby menej ulietaval na výmysloch, aby viacej pochyboval, aby sa viacej staval do konfrontácie s názormi oficiálnych historikov, aby prejavoval viacej pokory a aby sa viacej priblížil vedomeckému chodníku, lebo z jeho posledných vystúpení mám pocit, že trochu zablúdil. Nie je nič horšie, ako keď samozvanému vedomcovi začne vedomectvo udierať na ego. Tiež nie je dobré, keď sa vedomectvo mení na podnikanie.
Najväčšie Žiarislavove etymologické ulietavanie:
Praslovanskú predponu v slove „smrť“ možno vyložiť ako „dobrá“ smrť, keďže „su“, prípadne „(a) su“ znamená v indoeu. „dobré“. – Je to nezmysel, lebo ak písmeno „s“ v slove „smrť“ znamená „dobrá smrť“ (lat. mors, mortis), tak potom by písmeno „s“ v slove „sloboda“ znamenalo „dobrá sloboda“ (lat. libertas), prípadne písmeno „s“ v slove „slepota“ by znamenalo „dobrá slepota“ (lat. lippitudo). Písmeno „s“ sa u nás pridávalo kvôli výslovnosti, ináč sa slová koreňoslovne zhodujú s latinčinou.
Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku
Táto mapa je len začiatok. Ak máte tip na pohanské miesto, alebo miesto, ktoré súvisí s dávnym spôsobom života a obradníctva, napíšte ho do komentára. Po prípadnom schválení bude zapracovaný. Farby značiek sa ešte zmenia. Pribudnú obrázky a popisky. Toto je len začiatočný nástrel na získanie predstavy.
1) Pohanské miesto môže byť miesto, ktoré je prírodne význačné v tom zmysle, že tam prírodne zmýsľajúci/cítiaci človek môže rozjímať, napr. háj, lesík, pradávny strom, kamenné obetisko, hradisko a podobne.
2) Pohrebné urnové nálezisko.
3) Pradávna alebo novodobá kruhová svätyňa, menhíry na spôsob Stonhenge.
4) Socha z kameňa alebo modla z dreva, napr. socha Radegasta pri Rožňove pod Radhošťom.
5) Runové nápisy.
6) Sochy pohanských vladárov alebo vladárov pohanstvu naklonených.
7) Miesta verejných osláv slnovratov.
8) Posvätné hory Slovenov, hory zasvätené pohanským božstvám, pohanské pútne miesta Slovenov.
9) Miesta, kde sa odohrávali pohanske obrady v drievnych časoch, napr. Devín, Nitra, kde sa odohrávali pohanské Božie súdy.
10) Múzeum pohanstva aleo múzeum s pohanskými artefaktmi.
11) Archeologické lokality s náleziskami pohanských artefaktov, napr. modiel.
12) Iné.
O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny
Mnohí oficiálni československí historici popierajú existenciu akejkoľvek slovenskej kráľovskej koruny. Existovalo vôbec niečo také, čo by sa dalo nazývať slovenskou kráľovskou korunou? Malo Slovensko vôbec kedy kráľovskú korunu? Podľa môjho názoru určite áno. Minimálne jedna koruna tu určite bola – tá, ktorou bol korunovaný kráľ Svätopluk. Ukazuje sa však, že Slováci nemali iba jednu kráľovskú korunu. Ak existovali nejaké kráľovské koruny, tak kam sa podeli? Prečo dnes nemáme ani jednu? Ako si obnovíme slovenskú kráľovskú korunu?
ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina
Všetkým je nám dobre známe, ako oficiálna československá historiografia presadzuje teóriu o tom, že (knieža?) Pribina (z Nitry) bol vyhnaný kniežaťom Mojmírom z (dnešnej českej) Moravy. Historici sa opierajú o túto jedinú vetu v nepriateľskej kronike, aby ňou vykonštruovali teóriu o vzniku tzv. Veľkej Moravy, ktorou by legitimizovali fakt, že ak Slovensko bolo podriadené Morave za Mojmíra, tak by malo byť v Československu podriadené Česku.
Ako znie tá veta v originále?
1) „… quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Maravorum SUPRA Danubium venit ad Ratbodum.“
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Pred cestou do Slovinska som sa zoznámila s Borisom Čokom, ktorý je známym starovercom v Slovinsku. Boris žije v Krase, čo je krasovitá oblasť na juhu Slovinska, skôr v adriatickej oblasti, kde je úplne iná klíma než v centrálnom a severnom Slovinsku. V Krase sa cítite ako v Taliansku alebo v Chorvátsku. Je to suchá kamenistá oblasť, lebo všetka dažďová voda hneď stečie do podzemia cez mäkké vápence. Vďaka tomu sú v tejto oblasti nádherné a unikátne jaskyne. Požiadala som Borisa, či by bol taký láskavý a ukázal mi nejaké pohanské miesta a on ma bez váhania zobral na obhliadku do blízkeho okolia. Tak som mohla vidieť jaskyňu Triglavca, dolinu jednej miestnej rodiny (Ruščeva dolinca) a megalitický amfiteáter pri Bazovici na hranici Slovinska a Talianska.
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Keď sa ma môj slovinský sprievodca spýtal, čo je pre mňa must see in Slovenia – teda, čo isto-iste musím v Slovinsku vidieť, bez zaváhania som odpovedala: „Jednoznačne kniežací prestol slovinských kniežat!“ Aj keď ten sa paradoxne nenachádza v Slovinsku, ale na juhu Rakúska. Tu sa konečne dostávam k histórii. Teda k tej histórii, ktorá zaujíma mňa. Dostávame sa do čias Veľkoslovenskej ríše, do doby kráľa Svätopluka. Práve v tomto čase vládol v Korutánsku a v Panónii Arnulf Korutánsky, kráľ Východofranskej ríše, čiže Rakúska. Svätopluk sa v roku 871-872 stal krstným otcom Arnulfovho ľavobočka Svätopluka, teda ich vzťahy boli blízke a priateľské. Občas síce so Svätoplukom zviedol nejakú bitku, ale ináč to bolo mierové.:) Arnulf prišiel v roku 884 po Koceľovej smrti o vládu nad Panóniou. Začal tu vládnuť Svätopluk so svojimi Slovákmi. Keby Svätopluk v roku 884 nevybojoval Panóniu pre Slovákov, Rakúsko by dnes siahalo až po Budapešť. Maďari pomohli udržať nemecké ruky preč od vlády nad Panóniou a tak dnes Rakúsko siaha len po Pleso (Neziderské jazero). Tam sa zastavila nemecká čižma. Žiaľ, Slovinci sa tej nemeckej čižme neubránili a boli ňou zašliapnutí. Pritom územie celého Rakúska bolo a je pokryté mestami a miestami so slovinskými názvami (Graz = Gradec, Villach = Beljak, Ostrawitz = Ostravica, Klagenfurt = Celovec, atď. pozri odkazy na články pod týmto článkom).
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín
(Pokračovanie článku Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči)
Keď už sme boli v Krase na juhu Slovinska, aby sme pozreli pohanské miesta, rozhodli sme sa, že sa tiež pôjdeme pozrieť na hrad Devín, ktorý leží na pobreží Stredozemného mora, dnes v Taliansku. Áno, čítate dobre, náš slovenský Devín nie je jediný Devín na svete. Devínov je mnoho. Okrem slovinského Devína (v Taliansku) som tiež chcela vidieť mesto Achileu, ktorú mal údajne založiť Atila Hun, po ktorom má byť vraj nazvaná. Cestou na Devín som však zablúdila vďaka mojej „úžasnej“ navigácii, ktorá ma viedla okolo akejsi ohrady s koňmi. Pozerám, že aké krásne biele kone to sú, keď v tom som si uvedomila, že som v obci Lipica a tieto kone sú preslávené lipicany. Tak som zastavila a spravila zopár záberov.
Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči
V júni 2017 som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do Slovinska, okrem iného aj preto, aby som tam strávila letný slnovrat. Mala som tam ísť už minulý rok na spiatočnej ceste z Chorvátska, ale nešla som vtedy – o polnoci asi kilometer pred slovinskou hranicou som sa otočila naspäť a zamierila smerom do Maďarska, aby ma po 500 metroch odchytila chorvátska polícia a presvedčila sa, či náhodou neprevážam utečencov. Dobre, že som sa minulý rok rozhodla odložiť svoju návštevu Slovinska. Bola som totiž dosť unavená, rozumej presýtená oddýchnutosťou a nabitá bombastickými zážitkami z Chorvátska, preto som nechcela miešať svoje dojmy z dvoch krajín. Nejako podvedome som tušila, že Slovinsko nebude záležitosť na 3 dni, a mala som pravdu.
Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči
Krátka úvaha o Ficovom jadre… Kedysi dávno, keď na Morave (rozumej na Devíne) vládol knieža Rastislav a v Nitre knieža Svätopluk, pokúšali sa Frankovia zlomiť oboch, aby sa viac primkli k ich ríši a podriadili ich svojim príkazom. Starý Rastislav sa bránil, čo to išlo, no mladý a ambiciózny Svätopluk, údajne sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Frankom s celou svojou krajinou. V jeho záujme bolo odstaviť Rastislava z Moravy a ovládnuť východné pohanské územia, aby z nich vyciciaval dane. Jeho úskok Rastislav nedokázal prehltnúť, tak sa rozhodol Svätopluka zabiť. Lenže dopadlo to presne naopak, Rastislav prišiel o zrak vo franskom väzení odsúdený za vlastizradu. Svätopluk sa do jadra dostal, no akonáhle chcel robiť vlastnú politiku, hneď dostal po rypáku hneď z troch strán. Nemci si ho podali s Čechmi a Maďarmi.
Rastislavove slepé oči
Kto poradí zdroj?
Nedávno som na internete prišla k jednému anglickému článku, asi z akejsi kroniky alebo starého textu. Ten text bol v angličtine a písalo sa tam o tom, že „Slovania sa nemnožia rodením (ako ľudia), ale rozosievaním semien ako rastliny“. Pozná niekto takýto zápis? Rada by som poznala zdroj, lebo to je podľa mňa odpoveď na to, prečo sa Slovania tak veľmi rozšírili po Európe… bola za tým populačná explózia… asi taká, akú teraz zažívajú muslimovia. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak kľúčové slová boli „Slavs don’t multiply(?) by birth/being born(?) like humans/human beings/animals(?) but disseminate/by seeds(?) like plants/trees(?)“ Tri dni mi to viselo na očiach a ja som si nepoznačila zdroj. Šľak ma ide trafiť.:))) Ak niekto vie nájsť tento zápis, tak sem s ním. Veľká vďaka.
Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko
Pred časom som
si vyhľadala knihu Staré Slovensko (vydala Filozofická fakulta univerzity Komenského v Bratislave, 1923) od Václava Chaloupeckého, na ktorú sa odkazoval vynikajúci slovenský jazykovedec Ján Stanislav v jednom svojom diele. Táto kniha mala obsahovať mapy starých obchodných ciest a iné zaujímavé fakty o Starom Slovensku, preto som sa na všetko veľmi tešila. No keď som si knihu následne prelistovala, s úžasom som čítala o hrubých historických manipuláciách, ktoré boli spravené v neprospech Slovenska.
Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi
Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166)
Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe
(Upozornenie 10.01.2017: Časť o Metodovom hrobe som prepísala v zmysle najnovších zistení.) Nedávno som opäť bola v mikulčických Valoch, kam niektorí čechoslovakisticky zameraní a na pražskej škole odchovaní historici kladú hlavné mesto tzv. „Veľkej Moravy“. Mojím cieľom bolo po nových poznatkoch precítiť ešte raz to miesto a vžiť sa do tej dávnej doby. Chcela som totiž zistiť, či by v mikulčických Valoch mohlo byť hlavné mesto tzv. Veľkej Moravy, sídlo Rastislavove. Zistila som, že ani v zlom sne. Takže kde sa vlastne nachádzalo to hlavé mesto? A kde sa nachádzalo sídlo Svätoplukove? A kde sa nachádzalo sídlo arcibiskupské? A kde bol pochovaný arcibiskup Metod? Tento článok bude veľmi dlhý, no myslím si, že bude stáť za to. Najskôr si povieme niečo o tom, kde videli tieto významné sídla titulované hlavy – mám na mysli oficiálnych historikov. Ukážeme si, že ani oni dodnes nemajú v týchto otázkach rovnaký názor. Ba čo viac, ukážem, že častokrát ho majú veľmi naivný. Potom ja predstavím moju teóriu o tom, ako to asi celé bolo. Píšem asi, lebo môj názor sa vyvíja postupne s tým, ako prichádzam na nové poznatky. Budem rada, keď ma niekto opraví.
Loading ...