Category Archives: Dejiny
Keď si ťuťmák, nerob kvízy (alebo ako jeden premúdrelý redaktor pohorel na vlastnom kvíze o mýtoch v slovenskej histórii)
Nedávno vyšiel na etrende článok Cyril a Metod boli veľkomoravskí vierozvestcovia a iné mýty (kvíz). Potešila som sa, že sa konečne našiel niekto skutočne osvietený, kto dá otázky o Svätoplukovom kráľovstve na poriadok. Žiaľ, sklamala som sa. Autor Samuel Chrťan síce správne odhalil otázky, ktoré sa mýtizujú, ale poskytol úplne nesprávne odpovede. Nielenže nepôsobil osvietene, ale naopak, zdalo sa mi, že ho ženie zatemnená myseľ. Nebolo by na tom nič zlé, veď mýliť sa môže každý, keby z jeho príspevku nebolo cítiť slovensko-nepriateľského ducha. Veď sa poďme na to pozrieť zbližšia.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj
V tejto časti sa dočítaš, ako som vo Švédsku navštívila vikingskú dedinku so zachovalým posvätným hájom s mohylami a prastarými stromami, mesto Starú Uppsalu s kráľovskými mohylami a ďalšie veci.
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 4., záverečná, časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum
V tejto časti si prečítaš ako som si pozrela švédske oslavy letného slnovratu pri kameňoch Ales Stenar, kráľovskú mohylu v Kiviku a mesto Štokholm.
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 3. časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony
V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa zastavila v polabskosrbskom Chotebuze, v slovanskej dedine Ukranenland a na polostrove Rujana, kde som rozlúskla tajomstvo posvätnej Arkony (Varkony/Vrakune).
Po dlhoročnej práci a úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je 2. časť.
Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža
V tomto článku si prečítaš o mojej ceste k Vikingom, na ktorej som sa okrem iného zastavila aj na posvätnej pohanskej hore Šlenže v Poľsku.
Po dlhoročnej práci na úspešnom vydaní mojich dvoch gej románov Adam a Neviditeľný zdroj, rozhodla som sa, že si zaslúžim poriadnu dovolenku. Tradične som ju poňala náučne. Celý život som túžila navštíviť Švédsko a pozrieť si vikingskú verziu oslavy letného slnovratu (Midsommar/Midsummer), a tak som si povedala, že si tento rok (2018) splním aj tento sen. A tak som sa vybrala na dlhú cestu do Švédska, do krajiny dávnych Vikingov. Tento cestopis rozdelím na 4 časti po jednotlivých krajinách, pretože ku každej je galéria plná obrázkov a stránka by ťahala príliš veľa dát. Toto je úvodná časť.
O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape
Som veľmi rada, že počet stránok venovaných slovanstvu sa čoraz viacej rozrastá. Ja som vždy hovorila, že je dobré, ak vznikajú nové stránky, nové portály o slovenstve, hoci trebárs aj nejaké ufo-slovanské stránky. Je totiž dobré, keď téma slovanstva žije. Veď aj židia založili svoje duchovno na biblických nezmysloch o hovoriacom hadovi a nikomu to neprekáža, práve naopak, tie nezmysly tvoria novú skutočnosť a to je podstatné. Preto som vždy tvrdila, že aj Sloveni potrebujú poriadnu dávku nezmyslov, aby nimi rozhorčili svojich rivalov, aby tí mali o čom rozprávať a živili tým nášho slovenského ducha. No potom je tu rozmer, že človek tiež chce niekedy poznať aj pravdu, a vtedy treba pátrať po zdrojoch. A tiež je tu aj nejaký rozmer cti, za ktorý by sa nemalo ísť. Poďme si povedať viacej o tom, čo sa vlastne stalo.
Názov Slovenska je pradávny
Neprišlo vám to nikdy čudné, že v Preambule našej Ústavy sa hovorí o nás, Slovákoch, ako o slovenskom národe, no pritom sa v nej neodvolávame na historický odkaz Veľkého Slovenska, ale na historický odkaz akejsi Veľkej Moravy, ktorej názov nemá so slovenskosťou nič spoločné?
Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove
Tento článok zo Sclabonie záhadne zmizol, preto ho sem pridávam nanovo. Niektoré komentáre rozširujem v kontexte najnovších zistení. Ja Žiarislavovu knihu radím medzi žáner polo-phantasy. Jeho knihu hodnotím ako „celkom dobrú“, čo znamená na trojku. Rada by som Žiarislavovi nastavila zrkadlo. Želala by som si, aby sa Žiarislav menej vysmieval druhým, aby menej ulietaval na výmysloch, aby viacej pochyboval, aby sa viacej staval do konfrontácie s názormi oficiálnych historikov, aby prejavoval viacej pokory a aby sa viacej priblížil vedomeckému chodníku, lebo z jeho posledných vystúpení mám pocit, že trochu zablúdil. Nie je nič horšie, ako keď samozvanému vedomcovi začne vedomectvo udierať na ego. Tiež nie je dobré, keď sa vedomectvo mení na podnikanie.
Najväčšie Žiarislavove etymologické ulietavanie:
Praslovanskú predponu v slove „smrť“ možno vyložiť ako „dobrá“ smrť, keďže „su“, prípadne „(a) su“ znamená v indoeu. „dobré“. – Je to nezmysel, lebo ak písmeno „s“ v slove „smrť“ znamená „dobrá smrť“ (lat. mors, mortis), tak potom by písmeno „s“ v slove „sloboda“ znamenalo „dobrá sloboda“ (lat. libertas), prípadne písmeno „s“ v slove „slepota“ by znamenalo „dobrá slepota“ (lat. lippitudo). Písmeno „s“ sa u nás pridávalo kvôli výslovnosti, ináč sa slová koreňoslovne zhodujú s latinčinou.
Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku
Táto mapa je len začiatok. Ak máte tip na pohanské miesto, alebo miesto, ktoré súvisí s dávnym spôsobom života a obradníctva, napíšte ho do komentára. Po prípadnom schválení bude zapracovaný. Farby značiek sa ešte zmenia. Pribudnú obrázky a popisky. Toto je len začiatočný nástrel na získanie predstavy.
1) Pohanské miesto môže byť miesto, ktoré je prírodne význačné v tom zmysle, že tam prírodne zmýsľajúci/cítiaci človek môže rozjímať, napr. háj, lesík, pradávny strom, kamenné obetisko, hradisko a podobne.
2) Pohrebné urnové nálezisko.
3) Pradávna alebo novodobá kruhová svätyňa, menhíry na spôsob Stonhenge.
4) Socha z kameňa alebo modla z dreva, napr. socha Radegasta pri Rožňove pod Radhošťom.
5) Runové nápisy.
6) Sochy pohanských vladárov alebo vladárov pohanstvu naklonených.
7) Miesta verejných osláv slnovratov.
8) Posvätné hory Slovenov, hory zasvätené pohanským božstvám, pohanské pútne miesta Slovenov.
9) Miesta, kde sa odohrávali pohanske obrady v drievnych časoch, napr. Devín, Nitra, kde sa odohrávali pohanské Božie súdy.
10) Múzeum pohanstva aleo múzeum s pohanskými artefaktmi.
11) Archeologické lokality s náleziskami pohanských artefaktov, napr. modiel.
12) Iné.
O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny
Mnohí oficiálni československí historici popierajú existenciu akejkoľvek slovenskej kráľovskej koruny. Existovalo vôbec niečo také, čo by sa dalo nazývať slovenskou kráľovskou korunou? Malo Slovensko vôbec kedy kráľovskú korunu? Podľa môjho názoru určite áno. Minimálne jedna koruna tu určite bola – tá, ktorou bol korunovaný kráľ Svätopluk. Ukazuje sa však, že Slováci nemali iba jednu kráľovskú korunu. Ak existovali nejaké kráľovské koruny, tak kam sa podeli? Prečo dnes nemáme ani jednu? Ako si obnovíme slovenskú kráľovskú korunu?
