František II. Rákoc bol sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711.
Sloveni a národ holubičí? Zbožné želanie našich nepriateľov!
| Významné povstania a vojny v slovenskej histórii | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| # | Názov konfliktu | Iniciátor | Obdobie | Oblasť | Nepriateľ | Dôvod | Výsledok |
| 1 | Samove povstanie | knieža Samo a Sloveni | ~620 | ~Bratislava | Avari | zrušenie avarskej nadvlády | víťazstvo Slovenov |
| 2 | Slavomírove povstanie | knieža Slavomír a Sloveni | 871 | ~Devín, staré Rastislavove mesto Dowina | Nemci | oslobodenie Veľkej Moravy spod nemeckej nadvlády | víťazstvo Slovenov |
| 3 | Kopáňove povstanie | Kopáň s pohanskými Maďarmi | 997-998 | Ostrihom | knieža Štefan so Slovenmi | boj o kráľovský stolec | víťazstvo Slovenov |
| 4 | Bočkové protihabsburské povstanie | Bočka a Sloveni | 1604-1606 | Sedmohradsko, Košice, Slovensko, Morava, Slizsko, Rakúsko | Habsburgovci, Nemci | boj protestantov o náboženskú slobodu | víťazstvo Slovenov |
| 5 | Betlenové protihabsburské povstanie | Betlen a Sloveni | 1619-1626 | Košice, Slovensko, Bratislava | Habsburgovci, Nemci | boj protestantov o náboženskú slobodu | remíza, ktorá bola výhrou pre Slovenov |
| 6 | Povstanie Juraja I. Rákoca | Juraj I. Rákoc a Sloveni | 1643-1645 | Sedmohradsko, Slovensko | Habsburgovci, Nemci | boj protestantov o náboženskú slobodu | víťazstvo Slovenov?? |
| 7 | Povstanie Juraja II. Rákoca | Juraj II. Rákoc a Sloveni | 1648 – 1660 | Varšava, Poľsko | ??Poliaci | boj o poľský kráľovský stolec | ?? |
| 8 | Tekeliho povstanie | „Slovenský kráľ“ Imrich Tekeľ z Kežmarku a Sloveni | 1678-1685 | Slovensko a Sedmohradsko | Habsburgovci, Nemci | boj protestantov o náboženskú slobodu | víťazstvo Slovenov, ktoré skončilo porážkou |
| 9 | Povstanie Františka II. Rákoca | František II. Rákoc a Sloveni | 1703-1711 | Sedmohradsko a Slovensko | Habsburgovci, Nemci | boj protestantov o náboženskú slobodu | prehra Slovenov |
| 10 | Slovenské povstanie | Hurban, Hodža, Štúr a Sloveni | 1848-1849 | Maďari | boj o národné práva Slovenov | porážka Slovenov, ktorá bola ich váťazstvom | |
| 11 | Slovenské národné povstanie | Sloveni | 1944? | Slovensko | nacisti, Nemci | boj za oslobodenie spod nacistickej nemeckej nadvlády | porážka Slovenov, ktorá bola ich víťazstvom |
Žiadne povstanie, rebélia, vzbura, nikdy nezačala zdola! Nikdy nevzbĺkol „spravodlivý hnev“, ktorý sa spontánne rozšíril na dav! Nikdy!!!
Vždy za tým stojí spor dvoch mocnárov, kedy jeden chytro zneužije masy proti protivníkovi. Dejepisci to potom zapíšu, ako ľudové povstanie ale v skutočnosti sa dvaja mocnári vymenia, alebo aj nie, a pre masy sa nič, alebo takmer nič, nezmení. Nie raz je zmena dokonca k horšiemu.
Dav, masy, plebs, ľud, …, nemá organizačné schopnosti na nejakú významnú vzburu, nemá na to peniaze, ideológiu, vedenie, … Ťažko si zadefinujú ciele a tak nie sú sto zostaviť plán. Áno, chcú sa mať lepšie, to však nie je plán!
Iste, mohol sa v dedine vyskytnúť nespokojenec, ktorý zburcoval ešte niekoľko „rebelov“ proti richtárovi alebo pandúrom alebo aj proti zemepánovi, nikdy to však nemohlo mieriť vyššie. A aj tieto prejavy neposlušnosti boli rýchlo uhasené a potrestané.
Veď sa len zamyslite nad tými hore popísanými „vzburami“, kto stál za nimi, kto z nich profitoval?
Od povstania Štefana Bočkaja proti katolíckym Habsburgovcom šlo o slovenské povstania za slobodu náboženského vierovyznania pre reformátorské kresťanské viery, hlavne prívržencov luteránstva, ale aj pravoslávia a kalvínstva. Tieto umožňovali bohoslužobné obrady nelatinské, čiže v jazyku obyvateľstva. A keďže šlo o územie prevažne Slovenska, povstalci bojovali najmä o právo na slovenskú bohoslužbu. Preto odboje možno právom uznávať za slovenské. Ale vodcovia odbojov bojovali aj za svoje stavovské výsady, a neprekročili rámec feudalizmu, takže končili v konečnom dôsledku neúspechom a stratou podpory slovenského ľudu.
Keďže Uhorsko bolo po Zápoľskom vlastne Slovenskom, jeho boje s nemeckými Habsburgovcami boli vlastne bojumi proti kolonizácii Nemcami.
Zabudli ste na protiturecké boje, kde Horné Uhorsko, dnes nazývané Slovenskom, bolo celým Uhorskom, pretože Dolniaky, dnes nazývané Maďarskom boli 150 rokov súčasťou Turecka. Celý hospodársky produkt Horného Uhorska išiel na vojnové výdaje a to niekolko storočí po sebe. Aj s toho pramenila neskoršia bieda Slovenska.
Zabudli ste na husárov generála Hadíka
Zabudli ste na prvú svetovú vojnu.
Zabudli ste na Slovenských vojakov, ktorý bojovali proti komunizmu v Rusku.
Zabudli ste na Malú vojnu.
Zabudli ste na boj Slovenskej železničnej polície a finančnej stráže pri obsadzovaní južných oblastí Slovenska maďarskými bandami po Viedeňskej arbitráži, keď bránili majetok Slovenského štátu, teda verejný majetok.
Zabudli ste na okupáciu Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá bola vedená z Moskvy.
A nakoniec, treba spomenúť, že Slovensko má dnes nebojaschopnú armádu a nie je schopné samo brániť, v prípade nutnosti, vlastné územie.