Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie

NOVINKA: Kniha Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu je dostupná už aj v kníhkupectvách! Sú v nej doplnené niektoré informácie, ktoré v pdf verzii neboli uvedené! Vydavateľom je Eko-kozult. Kúpiť sa dá napríklad tu: http://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/historia-vojnova-literatura/historia-ostatne/patranie-po-tajnych-slovenskych-dejinach-a-slovenskom-duchu.html

Nemala som nič lepšie na práci, a tak som napísala knižku o pátraní po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Volá sa Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať. Dlhší názov som si už vybrať naozaj nemohla.:) Prakticky som zhrnula a vylepšila články z portálu sclabonia.sk. Knižka je v starej verzii voľne čitateľná a ponúkam ju zadarmo (cena 0 EUR). Jej zmyslom je duchovná obroda slovenského národa. Ak v knihe nájdete nejaké chyby alebo preklepy, dajte mi, prosím, vedieť, aby som ich opravila. Ďakujem.

Najaktuálnejšia verzia je momentálne 6 z 22.11.2014. V prípade úprav budem vydávať ďalšie verzie s opravami.

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Dlhú dobu premýšľame o tom, prečo je Slovensko chudobné. Tak sme zašli do histórie, aby sme našli odpoveď. Niektoré neznáme historické fakty sme zapracovali do nášho románu Neviditeľný zdroj.

Mnohí čitatelia chceli poznať, do akej miery je tam opísaná slovenská história autentická, resp. z akých historických zdrojov vychádza. O tom by sme chceli pojednávať práve v tomto odbornejšie ladenom diele.

Táto knižka nemá ambíciu dať odpovede na všetky otázky. Nemá ani v pláne dať úplné odpovede na vybrané otázky. Poteší však, ak aspoň načrtne isté smerovania, ponúkne iný pohľad na našu históriu a spochybní oficiálnu historiografiu. Je takým experimentom, v ktorom budeme pátrať po našich dejinách.

Radi by sme ešte poznamenali, že autorka tohoto diela nemá nijaký vyhranený svetonázor a nepatrí k žiadnej náboženskej skupine. V mnohých prípadoch píšeme len o svojich názoroch a predstavách, ktoré sa nemusia zhodovať so skutočnosťou. Napriek tomu, kde to ide, snažíme sa podložiť svoje pohľady historickými pamiatkami, zápismi z kroník a dobových textov.

Prečo sme sa osamostatnili? Prečo je Slovensko chudobné? Prečo je Slovensko malé? Odkedy sa používa názov Slovensko? Prečo máme také podobné názvy krajín ako Slovensko, Slovinsko, Slavónia, Moravské Slovácko? Kedy sa objavili Slováci? Čo znamená názov Slovák? Prečo používame meno Slovák a nie Sloven, keď slovenské ženy sú Slovenky a krajina sa volá Slovensko? Prečo má každý zo slovanských národov svoje rozlišujúce meno, len Slovákom, Slovincom a Slavóncom zostalo všeobecné meno pre Slovanov? Kde bola pravlasť Slovanov? Odkiaľ sa v tom mori slovanských národov zobrali Rumuni, Maďari a Rakúšania? Ako sa volalo Uhorsko pred tým, ako sa nazvalo Uhorskom? Mali Slováci vlastné kráľovstvo? Mali Slováci vlastného kráľa? Kto ním bol? Nosil korunu? Ako vyzeral nastoľovací obrad? Čo znamená slovenský dvojkríž? Aké bolo naše pôvodné duchovno? Čo je podstatou slovenského ducha? Čo je typicky slovenské? V čom tkvie naša sila? Akú úlohu má Slovensko medzi ostatnými slovanskými krajinami? Ako by sa malo Slovensko prezentovať v zahraničí? Kam sa chce Slovensko uberať?

Ukážka z knihy:
Mnoho neprajníkov sa snaží spraviť zo Svätopluka náchylného zradcu s krivým charakterom. Vraj sa naschvál podriadil Frankom, aby sledoval vlastné záujmy a politicky znemožnil ujca Rastislava.

Lenže čo ak všetko bolo ináč? Čo ak sa len nezhodoval s ujcovou tvrdohlavou a samozničujúcou taktikou? Čo ak vnímal, že najlepšou stratégiou bude postupné vybudovanie veľkej ríše, hrať hru na dve strany – franskú aj slovenskú – a až potom, keď bude naozaj pri sile, vzoprieť sa Frankom? To dnes už nikto nerozhodne. Keďže nevieme, aká motivácia viedla Svätopluka k poddaniu sa Frankom, nemôžeme ani tvrdiť, že bol zradcom slovenských záujmov. Aj v jeho prípade platí prezumpcia neviny.

Rastislav videl v Svätoplukovi zradcu, lebo porušil sľub vernosti. Chcel ho preto zabiť na hostine, na ktorú Svätopluka pozval. Svätopluk sa o tom dozvedel od špiónov na Rasticovom dvore a preto on pripravil pascu Rastislavovi. Ak je niekto rozhodnutý vás zabiť, predsa nenecháte vášho potenciálneho vraha opäť vládnuť. Svätopluk Rastislava zajal a vydal Karolmanovi. Vymenil záchranu Moravy za Rastislavov život.

Rastislava odsúdili za vlastizradu. Nezradil Slovenskú zem, ale franskú vlasť, čo je veľmi čudné chápanie pojmov vlasť a vlastizrada. Jeho život ušetrili a iba ho zbavili svetla očú.

Tu by sme radi uviedli na poriadok predstavu o oslepení. Často sa zobrazuje toto oslepenie ako nejaké vypichnutie očí rozžeraveným železom. Vo filme Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov sa z Rastislavových očí doslova valili kúdoly dymu. V skutočnosti sa rozžeravený kov iba priložil k očiam na vzdialenosť pár centimetrov, takže ku kontaktu nedošlo. Blízkosť horúcej žiary bola dostatočne silná na to, aby spálila sietnicu, v dôsledku čoho človek oslepol.

Ukážka 2:
Zo spisu O obrátení Bavorov a Korutáncov (r. 871), str. 20, poznáme Mojmíra (I.), „knieža Moravanov nad Dunajom“, ktorý bol vyhnal akéhosi Pribinu, ktorý prišiel k Ratbodovi. Ratbod sa spomína v rokoch 833 – 856.

Nevieme povedať, z akého hradu moravské knieža Mojmír pochádzal, vieme len to, že žil nad Dunajom. Táto jediná veta však stačila československým historikom na to, aby vyrobili teóriu o českej Morave, ktorá si podrobila Nitriansko. Na základe tejto teórie bola potom v 20. storočí odvodená česká dominancia nad Slovenskom. Pritom celé dnešné východné Maďarsko tiež leží nad Dunajom a Mojmír I. mohol pokojne sídliť niekde tam.

Pribina sa v tom istom spise spomína v poznámke v súvislosti s arcibiskupom Adalrámom: „([Pribinovi] Ktorému voľakedy arcibiskup Adalrám za Dunajom na jeho majetku v mieste menom Nitrava vysvätil kostol.)“

Táto veta hovorí, že Pribina mal kedysi majetok v meste Nitrava. Nikde však nie je napísané, že Mojmír vyhnal Pribinu práve z Nitravy. Pribina mohol mať viacero majetkov nad Dunajom, ale sídliť mohol inde.}

Ak by sa ukázalo, že Mojmír nepochádzal z dnešnej českej Moravy, tak by česká nadvláda nad Slovenskom v 20. storočí bola postavená na vode. Už chápete, akú duchovnú a politickú silu má schopnosť vysvetľovať históriu po svojom?}

Kde sa teda Mojmírova Morava, resp. Veľká Morava nachádzala? Bola naozaj v dnešnom Česku?

Ukážka 3:
Znovuzrodenie u našich predkov súviselo so zimným slnovratom, čo je obdobie Vianoc, Svätých Nocí. Vtedy sa nerodí Ježiš, ale nové Slnko, ktoré od tohoto dňa rastie, pribýva a pribúda. Nastáva obroda sveta a prírody. Podľa nášho názoru naši predkovia verili, že sa v tento čas aj mŕtvi znovuzrodia.

Keďže noc je vtedy najdlhšia v roku, tak aj hviezdne objekty na nočnej oblohe svietia najdlhšie na strom života. V túto posvätnú magickú noc najviac hviezdneho žiarenia prejde cez posvätný strom do jeho plodov. V túto noc strom zakvitne, zarodí, vyraší.

Posvätné stromy potom kŕmia mŕtvych týmto posvätným jedlom, ako je to znázornené na hrobe egyptského faraóna Thutmosa III.. Mŕtvym to zabezpečuje znovuzrodenie a nesmrteľnosť.

Zosnulí, ktorí v hájoch hajajú, sa prebudia. Žiara z plodov v nich vykreše nový oheň. Ten ich vzkriesi – všimnime si podobnosť slov vykresať a vzkriesiť – a vráti do ich tiel svetlo života. Týmto činom ľudia povstanú z mŕtvych a budú žiť večne.

Dodnes túto mytológiu oslavujeme komerčným spôsobom – vianočným stromčekom s rozsvietenými hviezdami. Namiesto plodov večného života máme vianočné gule a salonky. Kedysi sa ľudia obdaruvávali posvätným jedlom, možno ovocím, dnes materiálnymi darčekmi. Pôvodný význam stromčeka zanikol a nahradil ho ten kresťanský. Darčeky teda nenosí Ježiško, ani dedo Mráz, ale vyplodí ich samotný vianočný stromček. V skutočnosti máme v štátnom znaku práve vianočný stromček. Podobnosť možno vidieť na obr….