Konečne po dlhom čase trochu o histórii. S odstupom času píšem túto recenziu na knihu Naše dejiny úplne inak od Alana Dologa. Možno, keby som ju písala hneď po prečítaní, bola by reozsiahlejšia, inakšia, ale takto s odstupom niekoľkých týždňov má tiež svoj zmysel.

Veľmi si vážim ľudí, ktorí hľadajú pravdu, aj keď ju trebárs nenájdu. Vážim si na nich tú vlastnosť, tú snahu. Naopak, hlboko, ale naozaj hlboko pohŕdam ľuďmi, ktorí dehonestujú ľudí, ktorí si dovolia hľadať pravdu na vlastnú päsť, vyjsť s výsledkami na svetlo sveta a trebárs sa aj mýliť. Alebo mať pravdu. Hlúpi ľuda jedia iba to, čo im iní navaria, ale múdri ľudia pochybujú a pátrajú sami po pravde. Kauza ostrakizovania historických kníh amatérov ukázala skutočné charaktery niektorých ľudí, ich neochotu postaviť sa za princíp slobodného šírenia informácií a, žiaľ, zabila aj niektoré priateľstvá. Ale nevadí, nie je nič lepšie ako očista v medziľudských vzťahoch.

Myslím si, že s Dologom zdieľam, keď už nie rovnaký názor na históriu, tak aspoň na to, že oficiálna slovenská historiografia poskytuje falošné odpovede na slovenské historické otázky a že pravdu musia hľadať aj amatéri, pretože titulovaní historici sa v práci dosť flákajú. Dologa považujem za jedného z tých ľudí, ktorí, ako ja alebo jazykovedec Ján Stanislav, chápu, že nie vo všetkom majú pravdu a že je potreba odovzdať výsledky výskumu nasledovníkom, aby dokončili veľké slovenské dielo.

Na Dologovi mi je sympatické, že kým oficiálni historici v práci kávičkujú, ohovárajú a hrajú solitér, Dolog, podobne ako ja, neváha investovať svoje vlastné finančné prostriedky – a tu prízvukujem, že nemalé (!!!) – aby sám mohol pátrať po tom, po čom by po správnosti mali pátrať titulovaní lenivci za štátne peniaze. Dolog a mne podobní amatéri teda suplujeme štátny aparát vo výskume. A ja sa pýtam – koľko by sa toho dalo spraviť, keby otitulovaní lenivci prechovávali toľko zapálenia pre slovenskú vec ako tento nitriansky dôchodca? Tam chodia kopať „slovenskí“ archeológovia, do Kataru a neviem, kde všade, ale aby sa chytili roboty doma, to nie.

Ale poďme na vec. Dologova kniha Naše dejiny úplne inak má dosť biedny názov, ktorý sa podobá na neslávne známu sci-fi knihu – O Slovanech úplně jinak. Škoda, že vydavateľ neovplyvnil názov trochu iným smerom, aby názov bol trohu unikátnejší. Kniha obsahuje množstvo gramatických chýb, podstatne viacej ako býva priemerne zvykom. Tu kladiem výčitku nielen autorovi, ale najmä vydavateľovi, hoci ten sa zodpovednosti zbavil prehlásením, že kniha neprešla jazykovou korektúrou. Aby som však nekritizovala až príliš, treba povedať, že pán Dolog spravil knihu v rekordne krátkom čase, čo trochu ospravedlňuje fakt, že kniha má aj svoje muchy. Toľko k formálnemu hodnoteniu.

Teraz k vecnému hodnoteniu. Dologovu knihu nevnímam ako vedecké dielo, ale ako historický exkurz, náčrt a cestopis zanieteného chemika na dôchodku. Nech sa pán Dolog neurazí, že ho takto označujem, ale opakujem, že ja si ho veľmi vážim, aj keď nie je dokonalý.

V knihe častokrát kladie otázky namiesto odpovedí, svoje hypotézy zakončuje otáznikmi, zrejme preto, aby sa obrnil proti kritike. Cítim tam aj trochu manipulácie, že kde chce niečo tvrdiť, radšej použije otáznik, no ďalej s hypotézou narába ako s dokázaným faktom. Často obohacuje fádne fakty vtipnými opismi výzoru a kultúrnych zvykov obyvateľstva krajín, prípadne úsmevnými zážitkami (rozosmiala ma napr. str. 319), ktoré na ceste za poznaním slovenskej histórie zažil. Keď mi Dolog pred vydaním oznámil, že v jeho knihe budú stovky fotografií, vyvalila som oči a povedala som si, že to je prestrelené, že to nebude dobré. Keď ale teraz čítam jeho knihu, vôbec mi nepríde, že by v nej bolo priveľa obrázkov. Práve naopak, obrázky sú práve tým posolstvom, tou pridanou hodnotou, tými dôkazmi, ktoré Dolog prináša budúcej generácii amatérskych alebo oficiálnych historikov. Práve tie obrázky v mnohom nalomili moje presvedčenie v niektorých otázkach. Obrázky sú sústredené v skupinách, na veľkom lesklom A4-kovom formáte sú dobre viditeľné, na každej strane je niekoľko obrázkov, takže nie je problém dosiahnuť počet aj niekoľko sto fotografií a stále nemať pocit preplnenosti.

Dolog je nadšeným propagátorom teórie o poslednom Svätoplukovom sídle v Zátisí. On ho vidí v Arade, pričom v Arade vidí skomoleninu Hradu. Práve vo Veľkom Varadíne (Oradea) vidí hlavný veľko-moravský kresťanský chrám a v ňom pochovaného arcibiskupa Metoda. Ja si myslím, že Arad je skráteninou z Varádu, a osobne pochybujem, že práve tu Svätopluk na konci svojej vlády sídlil. Samozrejme, tým nevylučujem možnosť, že dokonca kniežatá Svätopluk alebo Rastislav, jeden alebo druhý, mohli sídliť na území východne od Tisy, avšak dokázať to (zatiaľ) neviem a javí sa mi to zatiaľ ako nepravdepodobné.

Dolog sa v knihe obšírne venuje arianizmu, pokladá Vandalov za predkov Slovanov (str. 321), resp. za Slovanov samotných. Ja sa s týmto tiež nestotožňujem. Dolog sa snaží dokázať, že vo vojsku Alexandra Veľkého boli hojne zastúpení Slovania, že Vogastisburg bol v Trenčíne, že Atilov hrob je v návrší pri Martine, že slovenský dvojkríž je symbolom rímskokatolíckeho kresťanstva v Byzancii, Konštantínopole. V podstate sa s Dologom nestotožňujem v takmer ničom, jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodneme, je, že aj oficiálni historici to majú pomýlené.

Pred tým, ako ukončím túto úvodnú recenziu, treba jednoznačne povedať, že aj keď sa podľa mňa Dolog v mnohom mýli, fascinuje ma na ňom jeho úžasný pozorovací talent. Často síce, podľa môjho názoru, prekombinuje svoje postrehy, ale keď si odmyslíme tú prekombinovanosť, tie postrehy samé osebe sú zaujímavé a unikátne a určite hodné zamyslenia. Ja som vždy tvrdila, že v Poiplí muselo byť niečo veľmi dôležité, pretože toto územie bolo kopcovité, bolo nárazníkovým pásmom veľkej nížiny, preto sa tam isto ukrývali ľudia, barbari, Sloveni. Keď som čítala kroniky o tom, ako Rimania napádali Slovenov, ktorí na nich útočili práve z lesov a priesmykov, tak je jasné, že toto sa nemohlo udiať v Pustatine (Puste), ktorá bola rovinou a nemala žiadne priesmyky. Toto sa muselo diať na našom Slovensku alebo pod horami v Zátisí, prípadne neďaleko hornatého Sedmohradska. Dolog práve tu v Poiplí hľadal rímsku cestu. Je nepodstatné, či ju našiel, ale podstatné je, a pre mňa aj fascinujúce, vidieť, že na tomto istom mieste hľadal a šípil niečo významné rovnako ako aj ja, len on sa dostal o čosi ďalej. Tá jeho intuícia je obdivuhodná. Často si želám, aby naši otitulovaní historici boli obdarení toľkou intuíciou ako chemik Dolog.

Dologovej knihe možno vytknúť to, že na môj vkus až príliš často neuvádza zdroje, takže jeho tvrdenia nie je možné overiť. Toto je veľmi veľká výčitka, aj keď to vôbec neznie drasticky. Napriek tomu je to veľký fail – pán Dolog „miluje“, keď sa slovenčina okorení anglikanizmami – samozrejme, miluje to v úvodzovkách. ;) Takže je to naozaj veľmi veľká škoda, že kniha neobsahuje odkazy na zdroje, lebo to ju robí takmer bezcennou – teda nebyť toho, že má aspoň tie cenné hypotézy a myšlienkové konštrukty. Chápem, že knihu písal ako popularizačného sprievodcu, nie ako odbornú publikáciu, ale myslím si, že sám autor by mal mať záujem na tom, aby uvádzal zdroje a odovzdal svoje vedomosti v plnej miere. Ja poviem len toľko – zvyčajne zdroje neuvádza ten, kto chce niečo zamlčať, zmanipulovať, sfalšovať. Každý riadny autor by mal uvádzať zdroje svojich tvrdení.

Toľkoto asi k Dologovej knihe. Určite sa oplatí si ju celú prečítať a popremýšľať, či vaša teória o takzvanej Veľkej Morave pasuje do jeho predstavy, resp. či jeho postrehy vylučujú vašu teóriu. Pri čítaní sa budete cítiť ako Indiana Jones, ktorý putuje po krajinách a bystrým okom rozpoznáva podozrivé miesta a miestne záhady. Neľutujem, že som minula ten týždeň večerov pri čítaní jeho knihy. Bolo to pre mňa veľmi obohacujúce a inšpiratívne.

Poznámka s odstupom niekoľkých mesiacov od napísania recenzie (04.09.2019): Za ten čas, čo moja recenzia na Dologovu knihu oddychovala na Sclabonii v konceptoch, vydala som sa na poznávaciu cestu po Srbsku a Rumunsku. Najmä moja cesta po Rumunsku by sa dala nazvať „Po stopách Alana Dologa“. Neustále som bola s pánom Dologom v telefonickom kontakte a prešla som si niektoré z miest, ktoré opisuje vo svojej knihe. Táto cesta jednoznačne narušila môj pohľad na dianie v Karpatskej kotline od rímskych čias, a vidiac to more slovanských nápisov všade možne po Rumunsku, pochopila som, že nejaké centrum slovanskej moci treba hľadať aj tu. Napriek mojej ceste nižšie napísané komentáre meniť nebudem. K mojej ceste po Srbsku a Rumunsku pripravím samostatnú správu – ak budem mať čas.

Konkrétne pripomienky k Dologovej knihe

Vyjadrovať sa budem najmä k veciam, kde mám iný názor. Sú to len čiastkové výčitky. Keby som mala polemizovať s jeho teóriami ako s celkom, musela by som napísať celú knihu, ktorá by prekonala rozsah internetového článku. Občas spomiem aj niečo, čo ma zaujalo.

Str. 15, 17 – obec Močenok, podľa Dologa od močenia, podmočenia územia dávnym panónskym morom, ktoré vraj malo v Močenku breh. Zavrhuje hypotézu, že by sa mohlo jednať o skomoleninu názvu MoNčeník, teda Mučeník. Dolog podopiera svoju teóriu o podmočenom území názvami ako Veľká Mača, Voderady, Báhoň a Blatné.

Str. 15 – Zaujímavý poznatok o veľkých výveroch horúcej vody spod Zobora. Je to fakt pravda?

Str. 15 – Ostrihom. Dolog názov vysvetľuje z Ostrý Chlm. Chlm ako nezarastený pahorok. Chlm je však podľa mňa kopec, ktorý je obtekaný riekou. Ostrihom je podľa mňa zo Striegom, názov je aj v poľskej obci Strzegom pri Sliezskej hore (SleNza). Ja osobne vysvetľujem Striegom zo 1) slovanského striehnúť, strážiť, 2) z germánskeho Stier – býk, tur, skala, viď napr. kraj Štajersko.

Str. 15, 20 – Dunaj – názov podľa Dologa od dunenia cez vráta pri Ostrihome, od vodopádu. Podľa mňa sa Dunaj vola Dunaj, lebo voda duní, lenže dunieť znamená valiť sa. Duna (súvisí s ang. town) je vlasne val. Od valu máme slovo valiť sa. Dunaj bol teda rieka, ktorá sa valila po prúde. To znamená, že bola hlboká a mala pomerne rýchly tok. Podobná je rieka Dunajec.

Str. 16 – Neusiedler jazero – podľa Dologa skomolenina z českého nedozírneho jazera. Neusiedler je podľa mňa nazvané podľa novoosadníkov, neu = novo, siedler = osadník (ang. settler). Kedysi sa volalo Pleso. Všimnime si podobu s Plešivec, ale aj belaso, blato. Bolo to Biele jazero, podobne tak Blatenské jazero mohlo byť Biele jazero, lebo baltas v litovčine znamená Biely. Keď máme teda Baltické more, je to v skutočnosti Biele more. Toto more sa nazývalo kedysi aj Vinidské more, lebo na jeho pobreží žili Vinidi, Slovania. Vinid môže znamenť biely (v keltštine napr.). Napríklad Vindobona, Viedeň, je vlastne Belehrad.

Str. 20 – Váh, podľa Dologa latinsky Cusus, keltsky Duria. Podľa mňa Duria je rieka Turiec v Turci. Podľa Dologa vagus = bludná rieka. Mne Váh pripomína skôr Bah-no, Bažinu, rieku zabažinatenú. Môže byť aj rieka, po ktorej sa zvážalo drevo zo slovenských lesov – Vážnica. Zvážnu rieku spomína aj Dolog. Zaujímavé je, všimnúť si, že nemecké Weg je cesta a Považím viedla jedna z vetiev Jantárovej cesty.

Str. 21 – Kysuca – po latinsky Cusus. Dolog píše, že Kysuca bola pokračovaním Váhu na sever popri rímskej ceste. Ja by som tu upozornila na podobnosť slov Cesta a Kysuca. My čítame C ako c, ale ak by sme C čítali ako k, mali by sme z Cesta => Kesta. C v koncovke -uca- sa mohlo zapísať pomocou t, lebo tak sa zapisovalo aj v maďarčine (maďarčina nepoznala c, ale zapisovala ho ako t), a myslím, že aj v iných jazykoch. Prosto Cesta sa podobá na Kesca a to na Kysuca. Samozrejme to je len jedna z hypotéz. Druhá môže byť, že sa jedná o kyselku, kyslú vodu, aj keď nemám pocit, že by Kysuca bola kyslá. Ak máte niekto lepší nápad, napíšte v komentároch.

Str. 21 – Orava – podľa Dologa rieka, ktorá orala, brala zem. Podľa Šimona Ondruša je Orava to isté čo aj Revúca, od slova orati, teda revati. Je to hlučná rieka.

Str. 21 – Hron – podľa Dologa rieka tvorila hranicu medzi Čiernym Slovenskom a Bielym Slovenskom. Dúfam, že nemieri na fakt, že Východné Slovensko sa stáva etnickým Rumunskom. Odkiaľ toto o Čiernom Slovensku Dolog zobral? Zdroj?

Str. 21 – Nitra – dobrý Dologov postreh, že keltské Netra je užovka, had. Má dobrý postreh, keď našiel rieku Nätru vo Švédsku. Šimon Ondruš vysvetľuje Nitru od slova nietiť, zapaľovať. Mne Nitra pripomína české v-nitro, slovenské vnútro. Nitra je jediné skutočne centrálne a vnútorné mesto Slovenska. Všetky ostatné sú okrajové.

Str. 21 – Ipeľ – Dolog vysvetľuje, že rieka sa nazývala Bolia, vysvetľuje od bolesti. Myslím, že Šimon Onsruš vysvetľoval z Jupoľ, ale už neviem, čo to malo znamenať (zdá sa mi, že biela, podobne aj Váh vraj znamená biela rieka). Podľa mňa Bolia bola, ak, tak nazvaná podľa bielej farby, myslím, že to musela byť Belá/Biela rieka, podobne aj Labe (Albe), Vltava (Blatava, čiže Biela), všetko sú to biele rieky.

Str. 21 – Hnilec – Podľa Dologa hnilá voda. Gelnicu odvodzuje od Hnilca. Nemôže byť názov Gelnice vlastne Hlinica? Miesto, kde sa ťažila hlina na stavbu domov? Od toho aj Hnilec by bol vlastne Hlinec??

Str. 21 – Hornád – podľa Dologa voda vytekajúca z hôr. Zaujímavo si všíma, že na Hornáde je hradisko Gradna, Garadna. Je tam súvis s Hornádom? Udáva aj Smálikov názor, že by sa mohlo jednať o železnú rieku, nakoľko v maďarčine horn je železo. Ja pridávam svoj názor, že sa mohlo jednať o hornú rieku, podobu Hrona, pričom maďarčina často pridávala na koniec názvov písmeno d. Na toto treba pamätať.

Str. 21 – Rimava – podľa Dologa mohla byť nazvaná podľa toho, že na nej sídlili Rimania. Nezdá sa mi to. Hľadala by som iné vysvetlenie. Treba pozrieť, či sa to nepodobá na nejaké zabudnuté slovenské slovo.

Str. 21 – Topľa – podľa Dologa nemôže byť teplá rieka, lebo do nej nevteká žiadny teplý prameň. Odvodzuje ju od topoľov, ktoré pri nej rástli. Pokiaľ ja viem, Teplica je rieka, ktorá v zime nezamŕza. Studenica zamŕza. Možno sa jedná o takú teplicu.

Str. 22 – Tisa – podľa Dologa od tisu alebo podľa dolného toku, ktorý je tichý. Podľa mňa sa jedná o rieku Tiačiv. Ukrajinský prameň Tisy sa volá Tiačiv, teda po slovensky Tečivá. Odtiaľ je len kúsok ku polatinčenej Tisave. Tisa je proste nazvaná podľa TOKu, poTOKa. Tečivá rieka – ako opozitum k Dunave, velkej rieke s hlbokou valiacou sa vodou, po ktorej sa možno plaviť väčšími loďami. Poznámka 04.09.2019 po ceste do Srbska: Tisa je obrovská rieka a pri ústí je to valiaca sa masa vody, hlboká rieka, pripomína Dunaj pri Bratislave.

Str. 22 – Bodva, starý názov údajne Buldua, Dolog z toho vyvodzuje Buldavu. Podľa mňa sa jedná o Vltavu, Blatavu, teda Bielu rieku.

Str. 25 – Rača pri Bratislave – podľa Dologa založená Srbmi, keďže Maďari nazývali Srbov Rácmi. Rača sa však podľa mňa nazývala pôvodne Vrakuňa. Myslím, že o tom písal buď Ján Stanislav alebo Šimon Ondruš, už si nepamätám, ktorý z nich, a hoci som hľadala zdroj celý jeden deň, nemohla som ho nájsť. Isté však je, že Rača sa pôvodne volala Vrakuňa. Rovnako tak sa aj Vajnory nazývali Vrakuňa. Celá Bratislava sa možno kedysi nazývala Vrakuňa – podobne ako hlavné mesto Rujany Arkona/Varkona. Vrakuňa = Vračuňa = Rača = Vračislava = Bratislava. Ale podľa autora článku, ktorý nemôžem nájsť, vraj názov Bratislavy nie je odvodený od Vrakune.

Str. 43 – Dolog uvádza erby Beckova a Žbiniec, na ktorých sú vyobrazené slony. Podľa Dologa to znamená, že obyvatelia týchto obcí slúžili vo vojsku Alexandra Veľkého, kde spoznali slony. Tie erby sú však zjavne novodobé, lebo nie sú schématické, ale sú obrázkové. Najstaršie erby boli schématizované do geometrických útvarov. Moderné erby mali obrázkové kresby. Podľa Dologa Žbince súvisia so zbitím niekoho. Podľa mňa Žbince môžu súvisieť so Žabince, resp. Župance (Špán = župan), možno od slovanského mena Zbynek, máme obec Zbyňov.

Str. 44 – Kvet života – podľa Dologa mal byť autorom Platón. Uvádza, že toto predpokladá viacero autorov, no neuvádza ich konkrétne mená, takže sa to nedá overiť. Chýba zdroj jeho tvrdenia.

Str. 46 – Dvojkríž vraj nie je slovenský symbol, ale symbol rímskokatolíckeho kresťanstva v Byzancii, Konštantínopole. Podľa mňa je to predkresťanský symbol, ktorý som podrobne rozobrala vo svojej knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Str. 48 – Podľa Dologa máme na Slovensku množstvo toponýmie odvodenej od bujaka, tura, čo má byť v dôsledku kultu býka. Podľa neho toto zviera bolo symbolom moci, fyzickej sily a najmä plodnosti na celom území od Indie po Egypt. Ja si myslím, že toponýmia je odvodená od býka, tura, resp. vo všeobecnosti podľa hospodárskych zvierat preto, lebo hory sa na tieto zvieratá, resp. ich chrbty podobajú. Tieto mená často súčasne vyjadrujú pomenovanie pre skalu. Napríklad máme Tury, Turiec, Tatry (Turtury) podľa turov, Volovec podľa vola, Zubrovec, Zobor/Zubor podľa zubra, Kriváň podľa krivosti, ale aj podľa kravy, lebo krivý a krava (aj Karpaty) spolu súvisia, Marhát od marhy, Devínska Kobyla od kobyly, Žibrica od žriebäťa, žebra, rebra, zubrice, Říp od rebra. Tartar súčasne znamená skala v gréčtine, rovnako tak karpa, myslím.

Str. 81 – zaujímavý Dologov postreh, že meno Trenčína sa nápadne podobá na angl. trench, trenč, čo znamená priekopu. Za hradom Trenčín sú priekopy, naozaj hlboké. Možno názov naozaj súvisí s týmto slovom, ktorého pôvod je zrejme latinský. Ja osobne by som Trenčín tipovala, že je nazvaný podľa tura, teda skaly, na ktorej stojí, lebo tur (tartar) je skala. Alebo podľa turne, veže, ktorá mohla stáť na počiatku Trenčína – Tureň-čína, lebo turňa je veža, ale opäť tu je súvis so skalou. Avšak pozor! Ani Ovsená nemusí mať pravdu. Podľa Šimona Ondruša, profesora etymológie, (Odtajnené trezory slov II, str. 201) slovanské tork- sa v slovenčine zmenilo na trak, v lužičtine a poľštine na trok a u východných Slovanov na torok. Označuje remeň. Poľské troki sú remene, povrazy, pásy, viazaničky. V lužičtine trok je povraz, trokawa je zviazaná noša trávy. Uvedeným slovám zodpovedá náš trak, čo je popruh slúžiaci na upevnenie. Praslovanskému tork- zodpovedá lotyšská ablautová obdoba terka. Je to povrázok na upevnenie rybárskej siete. Slovania aj baltskí Indoeurópania (Litovci, Lotyši) využili apelatívum terk- : tork- na zemepisné pomenovania, obyčajne ide o osady pri riekach. Naše trakany na východnom Slovensku ležia v agradačnom vale Tisy. Trakovice sú v údolí Dudváhu a Váhu. Ešte bohatšie ako základ tork- bol v zemepisných názvoch využitý ablautový základ terk-, v palatizovanej podobe terč-, u východných Slovanov terek- : tereč-. Tereki sú pri jazere Munozero, Terečno je v okolí Pskova. Tomu geneticky zodpovedá naše Strečno, ktoré má oproti Terečno začiatočné pohyblivé s-, čo je pomerne častý jav. Nášmu tieň zodpovedá české stín, nášmu kôra zodpovedá poľské skóra, latinskému stego zodpovedá grécke stego. Podoba bez začiatočného s- je v mene Trenč v okolí Lučenca a slávny Trenčín na Váhu. Trenč leží na nive a terase rieky Ipeľ. Trenčín na nive a nízkych terasách Váhu. Kým záznam z r. 178 ohľadom Trenčína v podobe Laugaritio z čias rímskeho cisára Marka Aurélia má latinsko-grécky názov (v gréčtine Leukaristos), meno Trenčín podobne ako Trenč pri Lučenci sú jednoznačne slovanské.Na území Slovenska základ treč- vsunutím -n- nadobudol podobu Trenč, Trenčín. Druhotné vsúvanie spoluhlásky -n- alebo -m- do hláskovej stavby slova a mena je známy jav. Slovo kúdol má podobnu aj kundol, bobuľa aj bombuľa. Názvy Trakany, Trakovice, Strečno, Trenčín mohli byť akési primitívne „prístavy“ pre pltníkov. Toľko Šimon Ondruš. [B.O.: Ja tu dodávam, že po chorvátsky sa prístav povie Luka, čo znie ako Laugaritio, LoNkarište??] Ale možno ani Ondruš nemá pravdu, lebo v knihe, ktorú som si nedávno kúpila, od Róberta Letza – Slovenské územie v historickom kontexte, na str. 124 v článku Vytváranie pojmu slovenského územia vo svetle cestopisnej literatúry v 17. a 18. storočí od Miroslava Kamenického sa píše o cestopise istého Stegmullera pod názvom Bemerkungen uber das Land der Schlacken, že „mesto Trenčín je slobodné kráľovské mesto, je jedno z najstarších v Uhorsku, Váh tečie po jeho predmestiach, v ktorých je 300 domov, vo vnútornom meste, ktoré je obohnané dvojitým múrom, sa nachádza len 86 domov, atď., hore nad mestom sa nachádza hrad, ktorý voľakedy patril pánom z Trenčína, atď., mesto založil jeden Riman, ktorý sa volal Terencius„. Takže možno to bolo takto. A možno ináč.

Str. 83 – Dolog tu uvádza dátum na kameni z Bernolákova 10. Ielen 1614. Dolog sa tu odvoláva na môj portál sclabonia.sk, kde som spravila článok o staroslovenskom kalendári. Trochu som sklamaná, že mi Dolog nepriznal kredit, lebo kredit sa priznáva autorom, nie historickým portálom, teda ľuďom, ktorí si dali tú námahu a prácu, že zozbierali informácie a uverejnili ich.

Str. 94 – Dolog šíri mýtus o tom, že trojvŕšie napr. v znaku Krakovian reprezentuje Tatru, Matru, Fatru. Ulomený kmeň v znaku podľa neho znamená strom ako symbol nesmiernej sily. Strom pritom podľa mňa znamená symbol poznania, múdrosti, spravodlivosti. Trojvŕšie podľa mňa reprezentuje nejaké všobecné hory, možno Karpaty vo všeobecnosti. Podľa Dologa Krakovany boli nazvané podľa Kraka, rovnako ako Krakov. Podľa mňa Krakov je nazvaný podľa skaly, ktorá je v meste. Krak je obdobou Kľaku. Kľak je vlastne Kalk, čo v nemčine znamená vápenec, skala. Názov súvisí s ostrým uhlom, ktorý vznikne pri pokľaku. Tieto zuby súvisia so zuborom. Slovo ostrý súvisí so stier-om (nemecky), turom. Kto bol v Krakove, vie, že je tam skala a v nej jaskyňa a v nej akože žije drak, ktorý chŕli ohne. Naozaj z tej skaly v časových intervaloch sálajú ohne. Je to turistická atrakcia. Takže Krakov by sa mal vlastne volať Kľakov. Neviem, či je v Krakovanoch nejaká skala. Tu by som upozornila napr. na Krkavú skalu (https://sk.wikipedia.org/wiki/Krkav%C3%A1_skala).

Str. 97 – Dolog spomína rímskejo cisára Probusa. Zaujímavá je podoba Probus – Pribina.

Str. 101 – hrad Gemer – Dolog odvodzuje podľa mena nejakého rímskeho cisára Gordiana. Ja som kdesi čítala, že Gemer je vraj maďarskou skomoleninou slovenského Gomier (Gonimier?, dnes by bolo Honimír).

Str. 102 – Dolog spomína, že okrem Tatárov Slovensko zasiahol mor v dvoch vlnách. Rada by som sa o tom dozvedela viacej.

Str. 112 – Dolog pátra po názve KošícCassovia – od via=cesta, casso podľa prekladača ako „pripnúť, pripojiť“. Potom toto zavrhuje. Podľa neho sa jedná o Košovu osadu. Podľa mňa sa jedná o súvis s rumunským casă, čo znamená dom, slovansky kuča, kutica, chyža, anglicky z francúzštiny cottage (kotidž). Zrejme sa jednalo o významný dom, možno palác, podľa ktorého Košice dostali svoj názov ešte z dáckych čias. Pritom uznávam, že Koša bolo slovanské meno. Mohlo sa jednať ešte o rímske časy, kedy bolo jedno z rímskych mien Cassio – napr. Cassio Dio, Cassia Aproniana. Ťažko povedať.

Str. 116 – Čižatice – Dolog vyvodzuje zo starého zápisu Chyzete, že sa jedná o chyžete, chyžu, teda hotel pre pocestných. Čižatice sú nazvané najskôr po osobe menom Čižäta po zániku nosovky, za čias nosovky ČižeNta.

Str. 116 – Zaujímalo by ma, odkiaľ Dolog zobral, že Quadia bola Sclaboniou.

Str. 117 – Dolog tvrdí, že Cassius Dio spomína príbeh z 11.06.172 vo svojich Dejinách Ríma, kedy SLOVENI držali Rimanov v obkľúčení a skoro ich zabili smädom. To vážne Cassius Dio spomína v roku 172 Slovenov???????????!!!!!!

Str. 120 – Dolog odvodzuje trnčianske Laugarício od latinského laugare – kúpať sa, nakoľko Rimania mohli poznať trenčianske žriedlo. Alebo sa prikláňa k Ptolemaiovemu Leukaristos, čo má znamenať Biele bralo. Vyslovuje špekuláciu, že miesto bolo nazvané podľa slovanskej Lužice. Podľa mňa môže názov súvisieť so slovom láger – tábor. Lágrište – táborište. Názov nemusel byť miestny, ale všeobecný. Táborištia mohli byť na mnohých miestach. Chorvátske Luka znamená prístav. Vyššie som písala o pomenovaní Trenčína od prístavu.

Str. 122 – Názov Trenčína sa vraj odvodzuje od trniek. Dolog sa prikláňa k trench, priekope.

Str. 124 – Dolog tvrdí, že olúpenie franských kupcov za Samovej ríše prebehlo pod Wogastisburgom. To je podľa mňa nepravda, nič také sa, pokiaľ viem, nikde netvrdilo. Pri Wogastisburgu sa iba odohrala významná bitka, ktorá ako jediná s názvom miesta sa nám zachovala v písomných prameňoch.

Str. 125 – Zaujímavý údaj z Kosmasovej kroniky, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 druhmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil v zemi Baan pri hrade Trenčín. Podľa Dologa môže ísť o Bánovce nad Bebravou alebo o Bánov na Morave.

Str. 159 – Dolog vyjadruje názor, že Pribina sťa pohan mohol byť vlastne arián, lebo Rímsko-katolícka cirkev ani Byzancia neuznávala ariánsky krst. No neviem, tu som na veľkých pochybách, lebo podľa mňa bol Pribina proste pohan, ktorý verí v Paroma. Toto je dôležitý moment, lebo Dolog aj nepokrstenú Veľkú Moravu v Zátisí považuje za nepokrstenú nie preto, že by v nej žili pohania, ale preto, lebo tam žili ariáni. Toto je vážny spor, lebo ariáni boli v istom zmysle už kresťania. Mne osobne sa nezdá, že by RKC alebo Byzancia neuznávali ariánsky krst, keď arianizmus bol formou kresťanstva. Myslím si, že katolícka cirkev by si nenechala ujsť príležitosť privlastniť si hocijakú, trebárs aj ariánmi pokrstenú zem. Dolog manipulačne píše, že „sa pripúšťa, že Pribina, ako aj ostatní vládcovia Veľkej Moravy boli ariáni“. Kto to pripúšťa? Zdroj? Opäť tu Dolog necituje nijaký zdroj, takže jeho tvrdenie sa nedá overiť, preto je to manipulácia. Je to nefér.

Str. 179 – Dolog sa snaží dokázať, že na tzv. Veľkej Morave bolo rozšírené ariánstvo. Dokazuej to tým, že Metod bojoval s bludármi a heretikmi, ktorí nectili Ducha. Podľa Dologa to svedčí o tom, že v krajine existovala ariánska cirkev. Podľa mňa však šlo o spor ohľadom filioque, čo bol spor medzi franským kresťanstvom a byzantským, nie ariánskym.

Str. 181, 291, 372 – Dolog tu tvrdí, že keď sv. Konštantín Cyril sa šiel pokloniť do Ríma, vraj odbočil z cesty smerom k Svätoplukovi, poučil jeho a jeho družinu sv. písmom a pokrstil ho. Na základe tohoto odvodzuje, že Svätopluk musel byť ariánom. Tu dochádza opäť k veľkému sporu medzi mnou a Dologom, lebo ja som si nie vedomá toho, že by Cyril odbočil na ceste do Ríma k Svätoplukovi. Dolog však na tomto stavia svoje hypotézy. Pokiaľ viem, tak cestou do Ríma sa Cyril zastavil, nie u Svätopluka, ale v Blatnokrade u Koceľa, ktorý prejavil nadšenie zo slovenskej liturgie a nechal vyškoliť nejakých žiakov a zriadil školu. Podľa mňa si tu Dolog pomýlil Koceľa so Svätoplukom. Dolog by mal ukázať, odkiaľ čerpal, prípadne by mal uznať chybu.

Str. 191 – Dolog spomína Vesprém, podľa neho ide o neidentifikovateľný názov. Podľa mňa sa jedná o slovenské osobné meno Bezpriem, prípadne, ako ukázal Ján Stanislav, Brezpriem, ako bývalo zvykom hovorievať na Liptove. Priem znamená to isté, čo aj Prib.

Str. 201 – Dolog tu opäť rieši názov rieky Tisy. Podľa neho mala na nižšom toku meno Čierna.

Str. 205 – Berichus, vznešený medzi Skýtmi, ktorého volali archón, sedel… Archón mi znie ako starešina, archaický. Archón znie podobne ako Arkona. Bol archón varkon/vrač a Arkona Vrakuňa?

Str. 211 – Dolog píše, že legenda vraj hovorí, že Atila bol pochovaný na rovine medzi horami, aby na jeho hrob svietilo Slnko a Mesiac, na sútoku troch riek vo vodnom hrobe. Pýtam sa na zdroj tej povesti. Dolog tipuje lokalitu na mohylu v Martine.

Str. 220 – Dolog špekuluje, že priezvisko Bödör patrilo nejakému Maďarovi. Pôvod môže byť v slovenskom slove bodrý.

Str. 221 – Pri dedine Sona pri rieke Olt (podľa Dologa vraj Stará rieka – Old – Olt)… Pýta sa, či jej dali meno Góti. Táto rieka má podľa mňa zrejme skomolené meno a mala by sa volať Vlt-. Podoben ako Olah je Vlach, Oradea je Varadín, tak Olt je Vlt-, Vltava, resp. Olšava, ale aj Olšava je vlastne Vltava.

Str. 226 – Hunedoara – Dolog to rozdeľuje na HUNE a DOARA (=ublížiť, zničiť po rum.). Podľa mňa to treba deliť na Huned+oara, pričom oara je opäť po náhrade V za O Var, teda hrad. Huned-vár, Hunský, Huňadyho hrad. Maďari pridávajú na koniec názvov -d, preto Hunský hrad a od Hunov vyrobený Huňady.

Str. 227 – Dolog tvrdí, že vajda znamená niečo ako knieža. Je to vojvoda. Vajdahunyad je vraj maďarský názov pre Hunedoaru. Z toho vidno, že Huňady mal slovanský titul vojvoda.

Str. 241 – Bitka medzi Ostrogótmi a Gepidmi prebehla na rieke Auha. Podľa Dologa išlo o mArUšA. Podľa mňa je to vysoko nepravdepodobné.

Str. 254 – Dolog stanovuje hypotézu, že Mojmír nie je meno, ale vojenský titul z OMHARUS, nápisu, ktorý sa našiel na prsteni z údajne gepidského hrobu. Má ísť o vladársky titul podobný emirovi, omarovi, Muamarovi. Je to zaujímavý postreh, ale nevedno, či je hypotéza naozaj pravdivá.

Str. 257 – Dolog tvrdí, že isté sekery sa vo Veľkej Morave nazývali bradatice. Zaujímalo by ma, z akého zdroja toto má, lebo podľa mňa je to jeho výmysel.

Str. 260, 316, 317, 323 – Dolog odvodzuje meno jedného kmeňa Vandalov, Hasdingov, ako deformované slovo Gazda. Treba však mať na pamäti, že Gazda je pomaďarčená verzia slovanského Gosudar, teda Hospodár.

Str. 260 – Dolog tvrdí, že ďalšie dve bitky Rimanov s „Venétmi“ z toho istého kočovného spoločenstva boli zaznamenané r. 277 priamo na brehoch Dunaja, odkiaľ ich Probus zahnal vysoko na sever dnešného Slovenska. Zaujímal by ma zdroj a chcela by som si overiť, či Rimania naozaj zviedli boj práve s Venétmi.

Str. 261, 311 – Dácky kráľ Burebista z rokov 70 – 44 p.n.l.. Jeho meno Dolog odvodzuje ako bojemistr. Je to podľa mňa vysoko nepravdepodobné. Meno sa nápadne podobá na Pribiš(ta), Pribäta. Meno sa podobá aj na slovo Prepošt. Prepošt má pôvod v latinskom pró-positus (propostus), čo znamená predstavený.

Str. 263 – Dolog informuje, že našiel hrad Moigrad v Rumunsku, ktorý podľa neho má byť sídlom Mojmíra, ktorý vyhnal Pribinu z Nitry. Tento Mojmír mal mať hrad nazvaný podľa seba Moigrad. No neviem. Potom by to znamenalo, že Mojmír, knieža Moravanov nad Dunajom, ktorý vyhnal Pribinu z Nitry, by nesídlil na českej Morave, ale v dnešnom Rumunsku. Je to možné? Dolog tvrdí, že áno.

Str. 265 – Dolog spomína, že Trajan údajne nechal vybudovať pevnosť pod Oraštskými horami… Ja len poznamenávam, že Oraštské hory sú vlastne zrejme Vršatské hory – presne podľa toho vzorca, kedy sa V v rumunčine mení na O. Varadín – Oradea.

Str. 265 – Dolog tvrdí, že Kľuž, teda Koložvár je vlastne nazvaný podľa okrúhlej pevnosti, kola, koláča, kolesa. Podľa mňa je nápovedou nemecká verzia názvu mesta Klaus. Pôvod zrejme bude od Rimanov, po latinsky clausa znamená priesmyk. Keď si pozrieme, na akom mieste leží Kľuž, vidíme, že sa nachádza na konci úzkeho údolia, v podstate jednom z mála priesmykov do Transilvánie. Takže ja sa ani v tomto s Dologom nezhodnem.:)

Str. 266, 276, 318 – Biharia, Bihor, kraj Bihor je podľa Dologa nazvaný podľa Veľkého Bihoru, hory 1849 mnm.. Na str. 276 dopĺňa, že sa tak volá preto, lebo kraj leží u hôr, vidí podobnosť biHOR a u HôR. Podľa mňa je Biharia v podstate Bychorsko od slovanského osobného mena Bychor. V Poľsku je obec Bychorz pri Krakove, v Česku sú Býchory. Vraj je od koreňa bych-, ale čo to znamená, neviem. Kraju Bychor zrejme vládol nejaký Bychor. Zaujímavá je podľa mňa podoba Bychor – Vyhorlat.

Str. 266 – Špania dolina, Španielsko. Dolog odvodzuje Španielsko od špána, župana. No neviem.

Str. 267 – Dolog tvrdí, že istý Pribina sa v Nitre oženil s princeznou z rodu Wilhelmovcov z bavorského Trangau a z lásky (z nutnosti) dal pre ňu a jej dvor postaviť kostol, ktorý vysvätil biskup Adalrám asi r. 828. Odkiaľ Dolog zobral túto informáciu, že šlo o princeznú z rodu Wilhelmovcov?????? Aký je zdroj?

Str. 267, 321 – Dolog tvrdí, že Mojmír, ktorý vyhnal Pribinu z Nitry, podnikol takzvaný kosakový útok na Nitru, teda, že neútočil z českej Moravy, ale z Rumunska, prešiel okolo Tatier, Považím a zo severu napadol Nitru. Zaujímalo by ma, odkiaľ Dolog čerpá túto informáciu…

Str. 267 – Dolog tvrdí, že spis O obrátení Bavorov a Korutáncov z roku 870, spomína, že Pobedim, Majcichov, Spišské Tomášovce a Čingov v tomto období zničil oheň. Zaujímalo by ma, kde Dolog zobral túto informáciu a či sa v zdroji naozaj spomínajú mená tých obcí. Podľa mňa je takmer vylúčené, aby tam boli mená týchto obcí.

Str. 268 – Dolog dobre píše, že Bavorský geograf spomína dve Moravy, Marharov s 11 hradmi a Merehanmi s 30 hradmi a že českí historici kladú Merehanov „snad někde na Slovensko“. Áno, toto je kľúčové a v tomto sa s Dologom výnimočne zhodujem, že oná Merehania s 30 hradmi nebola na Slovensku, ale v Zátisí, a teda česká teória o Merehanoch je nesprávna.

Str. 269 – Dolog podporuje existenciu Marharov na Slovensku vrchom Marhát pri Bojnej. Zaujímavý postreh.

Str. 269 – Dolog prekladá meno Porfyrogeneta ako odetý v purpure, ale správny preklad je narodený v purpure.

Str. 270 – Dolog cituje List pápeža Jána VIII Industriae Tua kniežaťu Svätoplukovi, kde sa spomína Metod, arcibiskup cirkvi moravskej, a Viching, kňaz vysvätený za biskupa svätej nitrianskej cirkvi. Zaujímavé je, že sa spomína explicitne nitrianska cirkev a moravská cirkev. Bolo by dobré preskúmať originálne listiny. Lebo to by znamenalo, že hlavné centrum moravské-arcibiskupské nemohlo byť v Nitre.

Str. 270 – Dolog kladie Rastislavove sídlo do pevnosti v Biharei, 10km nad Oradeou, lebo tam je vraj veľký val a Rastislav sa spomína v súvislosti s hradiskom s veľmi pevným valom. Podľa mňa sa nehovorí o vale, ale o hradbách, čo je zásadný rozdiel. Naozaj sa píše o vale, alebo o hradbách?

Aktualizácia 12.02.2020: Minulý rok som sa bola pozrieť na hradisko v Biharei a môžem vám povedať, že tu isto Rastislav nesídlil. Je to malé obdĺžnikové hradisko s vysokými valmi a dvomi časťami. Dnes sa v ňom nachádza futbalové ihrisko, vedľa sa pasú kravy.

Str. 275, 299 – Dolog uvádza akože hlavný dôkaz toho, že centrum moci, z ktorého boli vyhnaní Metodovi učeníci, bolo niekde v Zátisí, lebo podľa Života Nauma vraj vyplýva, že preplávali Dunaj a dostali sa do Belehradu. Dolog odkiaľsi zobral, že Naum, Kliment a Angelár po prekonaní Dunaja boli za tri dni v Belehrade u Borisa, bulharského cára. Neviem, odkiaľ zobral údaj, že cesta od Dunaja do Belehradu im trvala 3 dni. V texte sa iba píše o tom, že zviazali 3 brvná. Toto je kritický rozpor, ktorý by mal Dolog dokázať. Treba uviesť zdroj, ináč sa jedná o výmysel.

Str. 277, 309 – Dolog nazýva pohanov Bohanmi. No neviem.

Str. 278 – Dolog tvrdí, že vraj dcéra Mojmíra II., tzv. Menumoruta z Oradey, sa vraj nazývala Felícia. Odkiaľ toto zobral? Zdroj?

Str. 279 – Dolog píše, že jediný veľký boj medzi Maďarmi a Svätoplukom (asi II.) bol spomenutý v Bánhide pri dnešnej Tate. Naozaj Anonymus spomína Bánhid?

Str. 281 – Dolog kritizuje, že vedci tvrdia, že Valasi boli Kelti. Neuznáva podobnosť Valasy a Walesan. Podľa neho, ak majiteľ doktorátu napíše Kelti = Valasi, potom je tu systémová chyba. Podľa mňa boli Kelti nazývaní Vlachy a neskôr, keď boli romanizovaní, sa meno Vlachov prenieslo na Rimanov.

Str. 293, 300, 301, 303, 308 – Podľa Dologa Svätopluk menil sídlo po expanzii z Nitry niekam inde. Podľa Dologa na konci vlády Svätopluk sídlil v Arade, na čo vraj máme arabské svedectvo (chcem zdroj!!!), a arcibiskupské sídlo sa menilo so sídlom Svätopluka, pričom Metoda umiestňuje do Oradei. Dolog dobre spomína zemetrasenie opísané v Živote Nauma a hľadá miesta, kde boli zaznamenané zemetrasenia. Ja namietam, že Metodove sídlo sa menilo, lebo v Živote Nauma sa spomína hlavný chrám moravský, teda ten hlavný chrám sa asi ťažko sťahoval. Podľa Dologa Arad je skomoleninou z Hrad, ale podľa mňa ide o skomoleninu z Varád.

Str. 295, 318 – Dolog vysvetľuje názov Oradea ako maďarské O = starý a radea = varád, vraj maďarská skomolenina hradu. Ja nesúhlasím, lebo rumunčina alebo maďarčina(??) zmenila V na O, Vlach na Olah… Na Slovensku máme olaských cigánov, to sú vlastne vlaskí.

Str. 297 – Dolog hovorí, že kto neverí, že sídlo moravskej moci bol Veľký Varadín, nech si prečíta Porfyrogeneta. A čo sa tam dočíta??? Tam sa nepíše nič o Veľkom Varadíne. Práve naopak, Porfyrogenetos píše, že územie Zátisia bolo nepokrstené. A Dolog tam kladie arcibiskupské sídlo!!! Nech to Dolog vysvetlí.

Str. 301 – Dolog píše, že južnú Moravu (v Zátisí pri Srbsku) dodnes nazývame Dolná zem. No je to omyl, lebo kedysi sa toto územie nazývalo Horná zem. Práve my na Slovensku a v Panónii sme boli Dolná zem. Nech si Dolog pozrie staré mapy Uhorska. Megalé Morabia znamená práve tá Horná-Vyšná Morava (v Zátisí). Česká Morava a Nitra boli tá Dolná-Nižná-Malá Morava.

Str. 302 – Dolog cituje Arabské správy o Slovanoch, kde sa vraj spomína mesto Morava na ostrove rieky, ktoré sa volá G.rwäb. Neviem, o aký preklad sa Dolog opiera, ale žiadne mesto Morava sa v texte nespomína. Pochybujem aj o ostrove rieky. Odkiaľ toto Dolog zobral??? Dolog sa odvoláva na Semeša a jeho knihu Nie sme tu odvčera, ktorý píše o meste Morava na ostrove. Z akého zdroja, pre pána, čerpali???

Aktualizácia 12.20.2020: Pán Semeš údajne pred pár dňami zomrel. Prajem úprimnú sústrasť rodine.

Str. 303 – Rieku Rútá, ktorú spomínajú Arabské správy, Dolog stotožňuje s Marušou, nie s Prutom, lebo Prut tečie východne od Karpát a je na nej mesto H.rdáb, čo vyzerá na Svätoplukove mesto. Je podľa mňa zrejmé, že Svätopluk nemohol sídliť východne od Karpát. Podľa mňa Arab neopisoval Moravu, ale územie Slovenov severne od Karpatského oblúka. Môže byť, že sú zmiešané údaje z dvoch krajín. H.rdáb je asi Chorvát, hladné mesto Bieleho Chorvátska, ktoré sa dnes nazýva Krakov.

Str. 310 – Dolog prekladá obec Orašie ako Oráčie. Podľa mňa opäť treba nahradiť O písmenom V. Vraštie.

Str. 310 – Dolog spomína kopec Rapa Rošie. Poznamenávam, že Rapa je ako český Říp.

Str. 311 – Dolog spomína dedinu Craiova. Vraj ide o dedinu Krajova. Pritom podľa mňa ide o dedinu Kráľova.

Str. 319 – Dolog spomína rieku Crisul, podľa neho Kríž. Pýtam sa, nejde o rieku Krásnu?

Str. 322 – Dolog spomína stavanie sôch Avranovi Iancu... Nie je Avran vlastne Havran? Potom by naozaj Harad mohol byť Arad.:)

Str. 322 – Dolog obec Ciacova prepisuje ako Kyjakova, ale podľa mňa ide o Čiakovu.

Str. 365 – Dolog píše, že počul od Dr. Pietu na prednáške, že Nitra mala v čase VM až 13000 obyvateľov. Dobré by bolo nájsť vedecký zdroj tohoto tvrdenia, lebo to je vážne tvrdenie. Nitra by bola musela vyzerať naozaj obrovsky!

Str. 366, 367 – Dolog sa odvoláva na tvrdenie (nemenovaného, akéhosi) vedeckého pracovníka, ktorý mu tvrdil, že kostry v Mikulčiciach mali často cez dva metreTo nie je vedecký spôsob práce, odvolávať sa na nejaké jedna-baba-povedala. Chceme vedecký zdroj, lebo to je doležité tvrdenie, ktoré môže dokázať, že v Mikulčiciach žili Avari, nie Slovania. Na str. 367 sa odvoláva na Semeša, ktorý mu vraj povedal, že jeden archeológ z ČAV v Brne tiež tvrdil, že v Mikulčiciach žili Avari. Opäť jedna baba povedala, že iná baba povedala. Takto sa veda nerobí!!! Na Str. 366 Dolog tvrdí, že zdeformované avarské lebky sa formovali pomocou zviazania dvoch doštičiek. Ja som videla video, ako sa okolo hlavy obtáčal motúz bez doštičiek, aby sa dosiahlo daného efektu pretiahnutej lebky.

Str. 367 – Dolog sa čuduje, prečo sa Uherský Brod, Uherské hradište nazývajú Uherskými. Ja tvrdím, že je to preto, lebo kedysi patrili Uhorsku, ale Uhorsko ich prehralo vo vojne.

Str. 373 – Dolog vysvetľuje, že postava na nákončí opasku drží v jednej ruke kladivo, v druhej roh na víno. Podľa neho kladivo symbolizuje prácu a moc, resp. zbraň. Podľa mňa ide o roh na medovinu a kladivo ako symbol Perúna, Vikingovia poznali Thorove kladivo, ktoré nosia na krkoch ako prívesky. Išlo o postavu vidomca, drevovida, pohanského kňaza, aký bol zachytený v Arkone na Rujane.

Str. 377 – Na mape Dolog kladie centrum avarského hrinku do Trenčína, ale pritom je zrejmé, že sa jedná o Žilinu. Tam bola mestská časť Bánova, kde bola nájdená mohyla s veľmožom.

Str. 383 – Podľa Dologa Bíňa sa nazýva podľa slova biť. Pokiaľ viem, je odvodená od mena Benedikt, Beňäta. Pôvodný názov ale bol Varád.

Toľko z niekoľkých pripomienok k Dologovej knihe.:)

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *