Ukradnutá zem, ukradnuté symboly, žiadne dejiny. J*bať Slovensko!

Tento článok bude napísaný po slovensky (anglická verzia je tu: https://sclabonia.sk/2022/07/stolen-land-stolen-symbols-no-history-fck-slovakia/), aby ho naši maďarskí bratia a sestry vedeli prečítať a poučiť sa z neho. Je mi ľúto, ale nehovorím po maďarsky. Ak by som hovorila po maďarsky, určite by som tento článok napísala po maďarsky, lebo najľahšie sa učí vo vlastnom materinskom jazyku, všakže? Toto bol aj dôvod, prečo Slováci v Uhorsku si robili nároky na to, aby mohli používať slovensčinu v školách, ale ako dobre vieme, nanešťastie boli potlačení maďarskou vládou a mnoho slovenských školákov sa pomaďarčilo. Možno aj ty si potomkom takého pomaďarčeného slovenského žiaka? Nikdy nevieš.

Takže, čo sa vlastne stalo a prečo píšem tento článok? 20 júla 2022 sa konal prvý prípravný zápas Ligy majstrov medzi maďarským Ferencvárosom a slovenským Slovanom, ktorý sa skončil víťazstvom Slovana 1:2. Počas tohto zápasu maďarskí fanúšikova rozprestreli obrovský transparent so sloganom: „Ukradnutá zem, ukradnuté symboly, žiadne dejiny. J*bať Slovensko!“ Každý bol šokovaný, nakoľko táto činnosť bola interpretovaná ako nenávisť voči Slovensku, ale opak je v skutočnosti pravdou. V skutočnosti maďarskí fanúšikovia hovorili sami o sebe. Na základe mojich informácií, chceli miestni fanúšici iba vyjaviť dlho ukrývané tajomstvo – že Maďarsko je ukradnutá krajina s ukradnutými symbolmi a žiadnymi dejinami? A od koho Maďari ukradli túto zem?

Po anglicky sa Maďar povie Hungarian, ale tento preklad je nesprávny jednoducho preto, lebo slová Maďar a Hungarian sú príbuzné asi tak ako Číňan a Kórejčan. Huni boli nomádsky kmeň, ktorý vstúpil do Karpatskej kotliny v 4. storočí, aby pomohol oslobodiť sa miestnemu slovanskému/slovenskému obyvateľstvu od Rimanov. Keď sa Huni vytratili, Avari/Obrini, iný nomádsky kmeň, ich nahradili v 6. storočí a obťažovali Slovákov. Keď Avari zmizli, Maďari, tlačení Pečenehmi, prišli do Karpatskej kotliny v 9. storočí a pripojili sa k slovanskému/slovenskému obyvateľstvu, ktoré tam žilo. To je aj dôvod, prečo tak veľa toponým v dnešnom Maďarsku má slovenský pôvod.

Naozaj, poďme si o tejto téme povedať podrobnejšie:

Ukradnutá zem

V 11. storočí ruský kronikár Nestor napísal Povesť dávnych čias (dávnej Rusi). V tejto povesti opisuje pôvod Rusov a pôvod Slovenov, lebo, ako on tvrdí, Rusi mali tiež slovanský/slovenský pôvod. Píše, že pôvod Slovenov bol v Slovenskej zemi, ktorá ležala na strednom Dunaji, kde boli Uhorská a Bulharská zem (Uhorsko v tom čase zahŕňalo dnešné Slovensko a dávne Bulharsko bolo to, čo je dnes Rumunskom). Nestor hovorí, že Slovania/Sloveni žili v tejto zemi, nazývanej Slovenská zem, pred príchodom Hunov. Huni vytlačili Rimanov z dávnej Slovenskej zeme (ležala najmä v dnešnom západnom Maďarsku, ale všeobecne sa jednalo o celé severné povodie Dunaja, teda o Maďarsko a Rumunsko) naspäť do Talianska a usadili sa so Slovanmi/Slovenmi /Slovákmi v Slovenskej zemi, ale Nestor prízvukuje, že Slovania/Sloveni/Slováci žili v Slovenskej zemi pred Rimanmi a Rimania zatlačili Slovenov hore na sever ku Karpatským horám a k rieke Visle v dnešnom Poľsku. Toto sa mohlo stať niekedy okolo 2. alebo 3. storočia. Nestor tvrdil, že Sloveni sa rozšírili z tejto Slovenskej zeme (dnešné Maďarsko) do iných krajín, napríklad na Moravu v dnešnej Českej republike a západnom Slovensku, do Ruska, kde založili mesto Novgorod, atď.. Nestor tvrdil, že Sloveni, ktorí odišli zo Slovenskej zeme, si zmenili svoje mená podľa miest, na ktorých sa usadili. A tak Moravania sa nazvali podľa rieky Moravy, Poločania podľa rieky Poloty, Drevľania podľa lesov, v ktorých sa usadili, lebo drevo znamená strom, Poľania dostali svoje meno podľa polí, na ktorých sa usadili. Dnes poznáme Poľanov ako Poliakov, ale pôvodne to bol názov pre Rusov. Tí Sloveni, ktorí sa neodsťahovali zo Slovenskej zeme, nesú stále pôvodné meno Sloveni/Slováci/Slovinci/Slavónci. Nestor tiež prízvukuje, že to boli Moravania (v podstate západní Slováci), pre ktorých slovenské písmo bolo zostavené prvý raz a pre ktorých Biblia bola prvý raz preložená do slovenského jazyka (pozor, tí Sloveni na strednom Dunaji boli v podstate Bulharskí Sloveni, medzi ktorých prenikali Moravania, čiže predkovia Slovákov) v 9. storočí (bulharsko-)slovensky hovoriacim macedónskym filozofom Konštantínom Kyrilom a toto písmo, nazývané slovenským písmom, sa neskôr rozšírilo zo územia dnešného Slovenska, v tom čase nazývaného Moravou, do Bulharska a Ruska, kde sa používa v modifikovanej podobe dodnes. Málokto vie, že Kyril so svojimi učeníkmi zapísali aj kresťanské obrady pobratimstva a posestrimstva, teda, že za Svätopluka sa na Slovenku mohli sobášiť osoby rovnakého pohlavia kresťanským obradom.

Poľsko-uhorská kronika, napísaná po Nestorovej kronike, potom pokračuje v tomto príbehu a vysvetľuje, že po tom, ako Huni dobyli Slovenskú zem, Attila Hun premenoval Slovenskú zem na Uhorsko/Hungariu na počesť svojho vojska. Kronika potom opisuje, že Maďari prišli do Karpatskej kotliny storočia neskôr, tvrdiac, že sú potomkovia Hunov, a nárokujúc si Slovenskú zem. Toto je dôvod, prečo prijali pre svoju novú krajinu falošné meno Uhorsko/Hungaria a nie Maďarsko. Kronika ďalej tvrdí, že Maďari/Uhri sa zosobášili s dcérou slovenského kráľa, zvaného Moravec, a so slovenskou aristokraciou. Slovenský kráľ žil v dnešnom západnom Rumunsku v meste Veľký Varadín (teda Veľký Hrad, po rumunsky Oradea). A tak Maďari zdedili Slovenskú zem prostredníctvom kráľovského sobáša. Akokoľvek, územie okolo Nitry zostalo nezávislé prinajmenšom aspoň jedno ďalšie storočie, kedy prvý uhorský kráľ Štefan I., vládnuci v Nitre, dobyl maďarských pohanov žijúcich v pustatine nazývanej po maďarsky Puszta, po slovensky Pustá zem, v dnešnom východnom Maďarsku. Avšak, kým bol kráľ Štefan na výprave, poľský kráľ ovládol jeho Nitriansko až po Dunaj a keď sa kráľ Štefan vracal domov, nemal krajinu kam sa vrátiť. A tak, aby bol umiestnený čo najbližšie k Nitre, usadil sa na hranici Nitrianska, hneď na južnom brehu Dunaja v meste Ostrihome, ktoré sa stalo prvým hlavným mestom obnoveného Uhorského kráľovstva. Neskôr sa hlavné mesto prenieslo do Stoličného Belehradu, stoličný znamená, že tam bol kráľovský stolec. Maďarské meno Szekesfehérvár je len maďarským prekladom slovenského Stoličného Bieleho Hradu. Neskôr sa hlavné mesto Uhorska prenieslo do Budapešti, ktorej názov je zložením mien dvoch miest – Budína a Pešti. Toto rozhodnutie bolo veľkým nešťastím pre Slovákov, lebo maďarské centrum bolo vytvorené veľmi blízko slovenského obyvateľstva, čo spôsobilo rapídnu maďarizáciu. Ak by bolo hlavné mesto bývalo postavené ďaleko od slovenského okolia, súčasné Maďarsko by bolo zostalo prevažne slovenské. Meno Budína súvisí so slovenským slovom budiť, ale aj bude, a to preto, lebo slovenské mená sa skladali z nejakej podoby pohanského hája a vešteckej časti, lebo posvätné stromy sa uctievali pre ich schopnosť predvídať budúcnosť. Podobne meno Stanislav znamená strom, ktorý hovorí, čo sa stane, a Predslav znamená strom, ktorý predpovedá, čo bude vpredu, v budúcnosti. Budín má rovnaký etymologický základ ako meno Budha (prebudený), ktorý získal osvietenie práve pod stromom. Slováci majú aj slová búda, budova, budovať a tak Budín môže znamenať prosto hrad, pevnosť, budovu. Avšak existujú aj iné osobné mená s koreňom Bud-, napr. Budimír, Budislav. Meno Pešť má bulharsko-slovenský pôvod. Pozostatkom bulharských Slovenov sú Slováci z východného Slovenska. Pozostatkom Moravanov sú Slováci zo západného a stredného Slovenska.

Naozaj, maďarský Esztergom, po slovensky moderne Ostrihom, pochádza z pôvodne slovenského Striegom, čo by sa dnes vyslovovalo ako Striežov, Strážov. Na konci je nosovka -oM, ktorá zanikla, ale sa premenila na -ou. Bola to strážna veža. Obec s rovnakým názovm sa nachádza aj v Poľsku pri meste Wroclaw a nikto nemôže argumentovať, že by Maďari boli došli až tak ďaleko k Wroclawi. Alebo maďarské mesto Visegrád pochádza zo slovenského Vyšehrad, čo znamená hrad no kopci, lebo, ako dobre vieme, Visegrád sa nachádza na vrchu Pilišských hôr, vypínajúcimi sa hneď nad Dunajom. Maďarské Pilis pochádza zo slovenského Pleš (Plešivé hory), čo znamená plešivé, bez porastu stromov, holé, ale aj náhorná plošina. Alebo mesto Veszprém pochádza zo slovenského mena Bezpriem/Brezpriem (dochovaná je aj podoba Brezpriem), čo má zmiešané vysvetlenie, buď to znamená niekoho, kto bol vzpurný, alebo podľa mňa, Blaženy Ovsenej, to súvisí s posvätným hájom. Alebo meno Balatonu pochádza zo slovenského názvu Blatno, Blatenské jazero, čo znamená zablatené jazero, čo Balaton naozaj aj je. Alebo maďarské mesto Debrecén, po slovensky Debrecín, znamená mesto v údolí. Napr. slovenská dedina Dobrá Voda sa vôbec nenazýva podľa toho, že by tam bola dobrá voda, ale preto, lebo je v doline obkolesenej horami. Alebo maďarské mesto Miskolc je po slovensky Miškovec a meno je zdrobnelinou osobného mena Michal na Miško s typicky slovenskou koncovkou -ovec. Alebo ak zoberieme maďarské mesto Szolnok, dostaneme slovenské Soľník, čo znamená Soľné mesto. Meno maďarskej Puszty vo východnom Maďarsku tiež pochádza zo slovenského slova púšť, pustatina, Pustá zem, možno aj pastvina. Etymologická podobnosť medzi slovenským púšť, pustatina a anglickým waste-land is zrejmá. Vo východnom Maďarsku sa nachádza aj rieka Tisza, po slovensky Tisa alebo Tisava. Koncovka -ava, podľa mňa chybne vraj pôvodne z germánčiny, je však typicky slovenská, viď napr. šírka – šírava, mrak – mrákava, horúco – horúčava, šírka – šírava. Avšak prameň Tisavy sa po ukrajinsky nazýva Tiačiv, čo je verziou Tisavy, čo nám dáva jasne slovanskú etymológiu mena, lebo súvisí so slovom tiecť, a rieka Tisava je známa tým, že naozaj tečie pomaly v porovnaní s Dunajom/Dunavou, ktorý duní a valí sa. Maďarská župa Nógrad pochádza zo slovenského Novohrad, čo znamená Nový hrad. Maďari prijali kombináciu písmen -ov, -av ako ó, napríklad meno Ladislav prevzali v podobe László. Existujú stovky maďarských názvov miest so slovenským pôvodom v Maďarsku, ale keďže maďarčina patrí k turkickým jazykom, maďarizácia je v niektorých prípadoch taká streštená, že nikto by viac nepomyslel na slovenský pôvod. Napríklad kto by hádal, že maďarská dedina Gödöllő pochádza zo slovenského mena Jedľovo? Nižšie môžeš vidieť nedokončenú mapu toponým Slovenskej zeme v súčasnom Maďarsku a Rumunsku.

Takže, ak maďarskí futbaloví fanúšici hovoria o ukradnutej krajine, hovoria o sebe, keďže ukradli zem Slovákov?

Stolen symbols

Štefan I., ktorý sa stal prvým kráľom Uhorska (ktoré bolo obnovené z ríše Hunov, nie Maďarov), dobyl s pomocou Slovákov pohanských Maďarov vo východnom Uhorsku, biely dvojkríž na červenom pozadí sa stal prvým znakom Uhorksa. Slovenské mesto Nitra, kedysi hlavné mesto Slovákov a tiež pôvodné sídlo Štefana I., má rovnaký znak. Náhoda? Súčasná maďarská zástava má tri farby pochádzajúce zo slovenskej časti kráľovského znaku – zelené kopce, biely dvojkríž a červené pozadie. Keď sa Slováci odtrhli z Uhorska, zmenili svoje farby v súlade so slovanskými národmi na bielu, modrú, červenú. Mnoho slovenských dedín má v znaku dvojkríž. Je jasné, že tento dvojkríž znázorňuje strom, keďže Sloveni boli uctievačmi stromov a tento symbol pochádza z dávnych čias, keď Sloveni boli ešte stále pohanmi. Je to symbol posvätného hája, ktorý bol chránený vládcom. To je dôvod, prečo kráľ a duchovné autority mali mená odvodené od posvätných hájov. Z posvätného stromu pochádzala múdrosť kráľa. To je dôvod, prečo kráľ zvykol zasadať pod starým stromom a vládnuť odtiaľ. Držal jablko ako ovocie stromu. A držal žezlo ako fakľu na zapálenie hviezd nad posvätným stromom, rovnako tak robíme teraz počas zimného slnovratu na vianočnom stromčeku. Tento obrad má pohanský pôvod. Takže, ak Maďari majú v znaku dvojkríž, je to niečo, čo nepatrí im, ale Slovákom.

Pravdepodobne hlavným symbolom každého kráľovstva je kráľ a jeho titul. Maďarský titul je király, čo pochádza zo slovenského kráľ, dokonca ešte aj mäkké ľ na konci Maďari prevzali od nás, Slovákov. Tento titul pochádza od slovenského kráľa Svätopluka, ktorý vládol v Karpatskej kotline pred Maďarmi.

Takže kto používa symboly, ktoré mu nepatria? Hovori maďarskí fanúšikovia opäť o sebe?

Vľavo je historický erb Uhorska. V strede je kráľ Štefan I. s nitrianskym erbom sťa prvým znakom obnoveného Uhorska. Vpravo je nitriansky erb, biely dvojkríž na červenom podklade. Pod ním novodobý slovenský znak, ktorý sa inšpiroval dávnym nitrianskym znakom sťa prvým erbom Uhorska.
Historické erby slovenských miest a obcí. Sú na nich sromy v podobe dovjkrížov.

Žiadne dejiny

Počas Uhorského kráľovstva, Slovensko bolo lepšie chránené, bohatšie a rozvinutejšie ako zvyšok Uhorska. Všetko zlato, striebro a kovy kráľovstva pochádzali z dnešného Slovenska. Maďarský útlak Slovákov sa šíril počas storočí a viac a viac Slovákov sa pomaďarčovalo. A tak najvýznamnejší maďarský básnik, po ktorom je v každom maďarskom meste nazvaná aspoň jedna ulica, Sándor Petőfi, bol v skutočnosti Slovák nazývaný Alexander Petrovič, ktorý sa chcel pomaďarčiť a byť populárny medzi elitami. Keď bol zajatý počas druhej svetovej vojny a odvedený do Ruska, som si istá, že ocenil svoje slovenské korene a podobnosť medzi slovenčinou a ruštinou. Podobne Lajos Kossuth, najväčší maďarský revolucionár, bol Slovák Ľudovít Košút narodený v Košútoch v Turci v srdci Slovenska. Slovo košút znamená v slovenčine cap, aj keď sa už nepoužíva, a preto majú Košútovci v erbe capa. Kossuth popieral existenciu slovenského národa a jeho cieľom bolo uznať Maďarov za jediný štátotvorný národ v Uhorsku. To zmenanalo v jeho videní, že všetky menšiny mali hovoriť výhradne po maďarsky. Takýchto Maďarónov majú Maďari za vzor. Treba poznamenať, že dnes máme takých Europónov na Slovensku, ktorí sa chcú zapáčiť bruselským elitám a slovenský národ im nič nehovorí. Pravý Slovák v srdci však nikdy pomýlený nebude.

Keď otomanskí Turci napadli Uhorské kráľovstvo, veľa Maďarov bol vytlačených na sever do súčasného Slovenska. V tom čase Uhorsko dosť dobre kopírovalo hranice dnešného Slovenska. Dnešné Maďarsko bolo sáčasťou Turecka. A tak po mnoho desaťročí až storočí boli dejiny Uhorska výsostne slovenské s hlavným mestom v Bratislave, súčasnom hlavnom meste Slovenska. A tak Slováci žili v Uhorsku o niekoľko storočí dlhšie ako Maďari, pričom v Karpatskej kotline žijú minimálne o tisíc rokov dlhšie ako samotní Maďari. Slováci žili v Uhorsku, ešte v tom pôvodnom, za čias Atilu Huna, kým Maďari nie. Teda Slováci žili v Uhorskom kráľovstve naozaj omnoho dlhšie ako samotní Maďari.

Takže, keď maďarskí fanúšikovia hovoria o žiadnych dejinách, hovoria zase o sebe?

Uhorské kráľovstvo počas otomanského Turecka.

J*bať Slovensko!

Takže maďarskí fanúšici by mali vedieť, že ich súčasná krajina sa nenazýva podľa maďarského národa, ale podľa národa Hunov. Avšak maďarskí fanúšici by tiež mali vedieť, že predtým, než sa ich krajina premenovala na Uhorsko, nazývala sa Slovenskou zemou, jednoducho Slovenskom. Znamená to, že ak ukážu nápis J*bať Slovensko!, tak vlastne j*bú svoju vlastnú krajinu?

Mali by sme sa naučiť, že môžeme nazývať Uhorské kráľovstvo Uhorským kráľovstvom, lebo to kráľovstvo nieslo názov ríše Atilu Huna. Ale Maďarskú republiku by sme nemali nazývať Hungaria ani po anglicky, skôr by sa hodil výraz Magyarland v súlade s tým, ako Maďari sami nazývajú svoju krajinu Magyarországh.

Kým Slováci žijú v Karpatskej kotline prinajmenšom 2000 rokov, Maďari iba 1000. Každý hovorí, že Slovensko je novou a mladou krajinou, ale v skutočnosti je omnoho staršie ako Uhorské kráľovstvo alebo hociktorá zokolitých slovanských krajín. Jednoznačne názov Slovenská zem je najstarší zo všetkých slovanských krajín. Meno Sloven má svoj pôvod v dnešnom Maďarsku a Slovensku a všetci Slovania sú označovaní Slovanmi podľa tejto Slovenskej zemi. Mená ako Slovinci, Slavónci sú tiež pozostatkami Slovenskej zeme v súčasnom Maďarsku.

So who is living in a stolen land and who has no history?

Odporučila by som našim maďarským bratom a sestrám, lebo oni sú skutočne rovnakých génov ako Slováci, aby sa doučili slovenský jazyk, nakoľko by im to pomohlo sa jednoducho dorozumieť vo všetkých slovanských krajinách v Európe až po západný breh Tichého oceánu a už by sa necítili v Európe takí osamotení a frustrovaní.

Pozrite sa na mapu dávnej Slovenskej zeme a zapamätajte si ju:

Mapa dávnej Slovenskej zeme podľa etymologickej štúdie prof. Jána Stanislava. Ružové kruhy reprezentujú oblasti, kde Slováci žili najviac. Všimnite si, že oblasti, v ktorých Slováci nežili, bola Pustá zem, močiare a vysoké traviny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *