Category Archives: Dejiny

ROZHOVOR – Blažena Ovsená

Českí priatelia prejavili záujem o moju tvorbu, tak som im poskytla dosť obsiahly rozhovor. Počítala som s tým, že ho trochu zosekajú, no na moje prekvapenie ho uverejnili celý. Nuž aj takto sa prejavuje pedantnosť k informáciám. Koho zaujíma, čo som im natárala, môže si prečítať a možno sa niečo dozvie.

Zdroj: http://ikobra.rehec.cz/pdf/caj/caj_118.pdf, str. 15 a ďalej…

„O slovenských dejinách som sa v škole takmer nič nedozvedela!“

S Blaženou Ovsenou, autorkou knihy „Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu“ (vydal Eko-konzult v roce 2014) jsem se setkal na Martinské poetické jeseni. Zaujala mě svým vyprávěním o historických knihách, pátrajících po původu Slováků, ale i dalších významných osobnostech dějin našich východních přátel. Především jejich zcela jiným výkladem než jak jsem znal ze školy a z odborné literatury. Knihu jsem dostal s věnováním a rychle jsem se do ní začetl. I když četba vyžaduje mimořádnou pozornost, čas rozmyslet si uveřejněné, přečetl jsem ji velmi rychle. Vám ji také vřele doporučuji (zájemcům případně půjčím). Věděl jsem, že autorku požádám o rozhovor nejen o této knize.

– Paní Blaženo, jak jste se k psaní historických knih a jejich studiu dostala? Vystudovala jste nějaké humanitní obory? Nebo je to váš koníček?

Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch

Tento článok bude zase dlhý, ale nechce sa mi robiť dva alebo tri články, preto jeden, ale dlhý. Nedávno sa konal Dúhový Pride, na ktorom sa zúčastnilo okolo 1500 ľudí, aby podporili ľudské práva a životný štýl neheterosexuálnych menšín. Konečne som sa ho zúčastnila aj ja. V minulosti som bola na pochode hrdosti gejov v San Franciscu ako diváčka a v Dubline ako priama účastníčka, preto by som rada zhodnotila našu úroveň.

Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?

Slovenská zem podľa predstáv Blaženy Ovsenej.

Milí čitatelia, môže sa zdať, že na Sclabonii sa toho veľa nedeje, avšak v pozadí sa usilovne pracuje. Poslednú dobu hútam nad teóriou o takzvanej „Veľkej Morave“. Majú skutočne pravdu oficiálni historici, keď kladú Mojmíra I. do dnešnej českej Moravy? Nemohlo tomu byť aj ináč? Nemáte ani predstavu, ako podrobne som preskúmala celú Karpatskú kotlinu, aby som precítila ráz tej krajiny. Zistila som pritom niektoré skutočnosti, ktoré sú v tejto veci ďalším vodítkom. Tento článok bude strašne dlhý, aby som vysvetlila niektoré zistenia, ktoré sa môžu javiť ako prevratné. Azda ho dočítate až do konca. Budem rada, keď mi niekto dokáže, že sa mýlim. Pátranie po Mojmírovom sídle teda pokračuje ďalej.

Staroslovenský kalendár

Dostala som sa k zaujímavej knihe od Milana Ferka, ktorá sa volá Veľkomoravské záhady. V tejto zaujímavej knižke autor zmieňuje názvy staroslovenských mesiacov (v jeho podaní „staroslovienskych“). Neviem, z akého zdroja čerpal, no rada sa s jeho poznaním podelím s čitateľmi. Takto postupne vyskladáme dávny duchovný obraz slovenského národa a oživíme slovenského ducha.

Otázka do pléna: Čo si myslíte, že tie názvy mesiacov znamenali? Ja som ešte nemala čas sa nad tým zamyslieť. Jedno je však isté, staroslovenský kalendár bol naviazaný na slnečno-prírodné kruhy, nie na mená rímskych cisárov.

Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ

Ostrihom – mesto, ktoré pomenovali Slováci podľa toho, že sa nachádza na ostrohu, skalnej vyvýšenine.

Keď som nedávno písala moju slávnu recenziu na neslávnu Hromníkovu knihu Sloveni a Slovensko, spomenula som v nej výklad názvu dnes maďarského mesta Ostrihom. Keď som minulý rok navštívila nevýslovnú pevnosť Bíňu, ktorá je od Ostrihomu vzdialená len nejakých 25 km vzdušnou čiarou, prekvapilo ma, že všetci obyvatelia tejto obce hovoria po maďarsky. Kedysi však bolo toto okolie, vrátane Ostrihomu, určite čisto slovenské. Ostrihom pomenovali Slováci a teda názov mesta má slovenský pôvod. Ešte aj v roku 1138 bolo okolie tohoto územia značne slovenské. Svedčí o tom zápis zamestnancov na majetkoch prepošstva v Dimiši (maď. Dömös) pri Ostrihome. Prepis pochádza z r. 1329. Ján Stanislav v diele Slovenský jazyk, časť III Texty (str. 110) dekódoval latinské zápisy mien a našiel k nim slovenské náprotivky. Pre toho, kto sa zaujíma o staroslovenskú históriu, je to veľmi zaujímavé čítanie.

Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba?

image005

Uverejnené so súhlasom autora Valamíra Magyára.

„…pasú sa tam divé tury, čo nie je čudné, lebo v tomto mieste sa dotýkajú (Kráľovské hory) Panónie, ktorá týmito zvieratami oplýva. Jeden veľmi dôveryhodný starý muž mi povedal, že videl kožu takého veľkého zvieraťa, uloveného v týchto horách, že v nej mohlo ležať pätnásť mužov jeden oproti druhému.“
Paulus Diaconus – Historia Langobardorum (kniha II, kapitola 8)

Oficiálna historiografia stále považuje takzvané sťahovanie národov medzi rokmi 375 a 568 za reálnu udalosť, pričom je zrejmé, že si historici vôbec nedokážu predstaviť všetky závažné okolnosti presunu mnohoticícových etník. Presúvajú bezstarostne „národy“ ako figúrky na šachovnici, pričom neberú do úvahy niektoré nevyhnutné (a prakticky nesplniteľné) podmienky takého presunu.

Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

Mapa povodia Dunaja, ktorá ukazuje, aké malé je povodie českej rieky Morava oproti povodiu Tisy. Ak Purpurorodenec myslel Veľkou Moravou celé VEĽKÉ povodie Tisy, tak je názov Veľkej Moravy odvodený od veľkosti územia. Ak mal na mysli územie okolo rieky Velikej Moravy v Srbsku, tak sa Veľká Morava volala podľa rieky. Ak mal cisár na mysli pod VEĽKOSŤOU vzdialenosť od centra ríše, tak Veľká Morava znamená vzdialená, nie však vzdialená od Konštantínopolu (Carihradu), ale od centra Slovenskej ríše.

Náhodou som narazila na článok Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy? od autora doc. Miroslava Lysého, PhD.. Musím sa priznať, že ma pobavil najmä preto, aké, podľa mňa, hlúposti som sa v ňom dočítala. Autorom pritom nie je nijaký amatérsky historik, ale človek s titulom – dokonca pedagogickým! Máme do činenia rovno s docentom. V tomto článku nadväzujem na môj predošlý článok Ako sa falšuje slovenská a slovanská história, kde sú ďalšie informácie o tom, prečo Veľká Morava u nás nebola. Poďme na vec.

Ako sa falšuje slovenská a slovanská história

Na Vianoce som našla pod vianočným stromčekom darček určený pre mňa. Neuveríte, ale bola tam veľká kniha o Veľkej Morave od Jána Dekana. Takú obrovskú knihu o Veľkej Morave som doteraz nikde nevidela, preto som ňou bola veľmi potešená. Zvedavosť mi nedala a ja som hneď začala listovať v knihe, aby som zistila, či pre mňa bude prínosná. Áno, je to veľmi pekne spracovaná kniha, len čo je pravda. Žiaľ už prvý nákres mapy vo mne vzbudil rozhorčenie, pretože vyslovene zavádza a popiera historické skutočnosti.

Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou

Mapa stredovekých štátov podľa arabského autora Al-Adrísího. Všimnite si, že Slovensko vtedy podľa neho siahalo asi viac na juh ako dnes. Navyše západoslovenský kraj patril do štátu Karantánia. Dávne Slovensko kopírovalo hranice pásu lesa. Rovnakú hranicu kopíroval aj Val Obrov.

Poučnú knihu pre cestovateľov, kartograficko-zemepisné dielo, napísal Abú cAbdalláh Muhammad ibn Muhammad ibn cAbdalláh ibn Idrísal-Hammúdí al-Hasaní al-Idrísí (1100-1166). Meno je katastrofálne dlhé. Tento pán pracoval na Sicílii na dvore kráľa Rogera II., ktorý vládol medzi rokmi 1130 – 1154 v Palerme. V tomto texte sa okrem iného opisuje geografia aj dnešného Slovenska a jeho okolia.

Preklad textu prináša slovenská publikácia Arabské správy o Slovanoch od Jána Pauliniho. Väčšinu miest je možné z arabčiny rozlúštiť a priradiť k súčasným slovenským mestám. Niektoré mestá však historici priradiť nevedia, resp. ich podľa mňa priraďujú nesprávne. No a tu prichádzam ja, Blažena Ovsená, so svojou hypotézou.

Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video)

Prichádzame na Slovensko. Slovensko je čarovná krajina, akej naokolo niet. Najmä u nás stále cítíť drievneho ducha. Máme naozaj prastarú krajinu, ktorá v minulosti mohla hrať omnoho dôležitejšiu úlohu, ako si dnes vieme predstaviť. Runy na Velestúre sú vraj podvrh, no kde inde možno taký podvrh nájsť? Len u nás je ten podvrh uveriteľný. Keď ste na Velestúre, cítite veľkú duchovnú silu. Toto miesto je naozaj výnimočné a tajomné, obzvlášť, ak vás obklopí hmla.

Už dlho sa chystám napísať tento článok. Tento článok je veľmi dôležitý, lebo je ďalším krokom na ceste duchovnej obrody slovenského národa.

Kresťanská cirkev zaviedla na dávnom Slovensku v 9. storočí krutú duchovnú diktatúru, počas ktorej tvrdo trestala každého, kto sa odmietal pokloniť mŕtvemu Ježišovi na kríži a bozkať biskupský prsteň na vypasenom biskupovom prste. Našich predkov predávala do otroctva a habala ich majetky. Nekresťania boli považovaní za pohanských psov, ktorí museli jesť na zemi.

Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video)

Ďalšie balvany v lese.

O Obrom vale som počula už pred rokmi. Vraj to je niekoľko desiatok kilometrov dlhý val neďaleko Hrona, ktorý sa tiahne ďalej až do Maďarska a potom ďalej do Rumunska. Vždy som ho túžila viac preskúmať. Stále som si kládla otázky, ako je možné, že na Slovensku máme val porovnateľný s Čínskym múrom, no pritom o ňom žiadny Slovák ani len netuší. Do akých nebeských výšin až siaha mentálna retardácia pisateľov slovenských učebníc dejepisu, keď do učiva nezaradili také svetové divy, ako sú nevýslovné valy okolo obce Bíňa alebo dlhý Obrí val? Slováci sa trepú do Egypta, aby tam obdivovali egyptské pyramídy, do Číny, aby tam obdivovali Čínsky múr, pritom by im úplne stačilo vyraziť autom zavčasu ráno a už naobed by mohli skúmať podobné záhady, avšak na Slovensku. Ako mám povedať Slovákom, že kráčajú po perlách, ktoré len potrebujú zodvihnúť zo zeme? Keby iné národy mali tieto divy vo svojej krajine, nachádzali by sa v každom turistickom sprievodcovi. Len Slováci čučia ako takí buľovia. Tak ja čučať určite nebudem, a keďže som si konečne našla trochu času, postrihala som video a píšem tento článok o Obrom vale.

Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video)

Blažena Ovsená: Ak by som naozaj našla nevýslovnú pevnosť Rastislavovu a bola by tam, kde predpokladám, prevrátilo by to naruby celú slovenskú historiografiu. Oficiálni historici, modlite sa, aby som nemala pravdu, ináč by ste museli prepisovať učebnice o vymyslenej tzv. Veľkej Morave!

Dlhé roky premýšľam, či je oficiálna teória o takzvanej „Veľkej Morave“ správna. Cítim v kostiach, že nie je. Veľká Morava u nás neexistovala. Tá bola niekde v dnešnom Srbsku a bola len nepokrstenou súčasťou pokrstenej Slovenskej zeme. Kto chce vedieť viac o tom, ako Veľká Morava u nás neexistovala, nech si prečíta moju knihu Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu.

Arabské správy o krajine Slov?nov

Arabské správy o Slovanoch - Pauliny

Premýšľam nad tým, kde ležalo hlavné mesto Svätoplukovej ríše. Premýšľam nad tým, či týmto mestom mohli byť Mikulčice, resp. Staré Město pri Uherskom Hradišti. Tiež premýšľam o tom, či týmto mestom mohol byť Devín, Bratislava, resp. Nitra. Mám pocit, že ani jedno z týchto miest nezodpovedá popisu v arabských správach o Slovanoch. Na základe správ arabských cestovateľov, ktorí v Svätoplukovej dobe opísali zem Slovanov, musím konštatovať, že všetko muselo byť ináč. Druhá možnosť je, že arabské správy o Slovanoch sú natoľko skoruptované, že sú vlastne k ničomu. Je možné, že krajina Slovanov, ktorú opisujú, sa nachádza niekde na Ukrajine.

Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - tlačené vydanie vydavateľstva Eko-konzult.

V súvislosti s absurdným dianím okolo alternatívnych historických knižiek som dostala zaujímavú otázku od jedného čitateľa. Napísal mi, že chce samoštudovať skutočnú slovenskú históriu, lebo neverí oficiálnej verzii, ale že nevie, z akých knižiek má čerpať informácie, lebo na trhu je vraj kopec bludov. Chcel vedieť, či by som mu vedela poradiť, ktoré knižky stoja za prečítanie. Odpovedala som mu, no potom mi napadlo, že by som rovno mohla spraviť článok o mojej ceste ku knihe Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. Možno by som tým dala odpoveď aj iným ľuďom, ktorí by sa sami radi vydali za poznaním skutočnej slovenskej histórie, ale nevedia ako.

Sťahovanie národov – rumunský paradox

Mapy genetického rozšírenia štyroch najpočetnějších haploskupín podľa Eupedie.

Takzvané „sťahovanie národov“, alebo aj „veľké sťahovanie národov“, ku ktorému malo dôjsť vo 4. až 6. storoči (spravidla sa uvádza obdobie medzi rokmi 375 až 568), je stále považované za historickú skutočnosť, napriek tomu, že genetické analýzy európskeho obyvateľstva vylúčili veľké etnické presuny v posledných 3 tisícročiach. Historici ale na genetikov nedbajú a ďalej si tvrdia svoje, bez ohľadu na to, že ich teória nie je podložená žiadnymi serióznymi dôkazmi.