Keď si ťuťmák, nerob kvízy (alebo ako jeden premúdrelý redaktor pohorel na vlastnom kvíze o mýtoch v slovenskej histórii)

Nedávno vyšiel na etrende článok Cyril a Metod boli veľkomoravskí vierozvestcovia a iné mýty (kvíz). Potešila som sa, že sa konečne našiel niekto skutočne osvietený, kto dá otázky o Svätoplukovom kráľovstve na poriadok. Žiaľ, sklamala som sa. Autor Samuel Chrťan síce správne odhalil otázky, ktoré sa mýtizujú, ale poskytol úplne nesprávne odpovede. Nielenže nepôsobil osvietene, ale naopak, zdalo sa mi, že ho ženie zatemnená myseľ. Nebolo by na tom nič zlé, veď mýliť sa môže každý, keby z jeho príspevku nebolo cítiť slovensko-nepriateľského ducha. Veď sa poďme na to pozrieť zbližšia.

Rukopis denníka SME nesklamal

Autor, ako posadnutý, hneď v prvej otázke rieši genitálie Svätoplukovho koňa. Konské prirodzenie mi pripomenulo dobu, keď sa isté slniečkarske šorošovsko-kiskoidné živly pokúšali odstrániť jazdeckú sochu slovenského kráľa Svätopluka spred Bratislavského hradu. Aj oni poukazovali na konské genitálie, akoby nikdy nevideli živého koňa. Spojitosť mi docvakla, keď som si vygooglila, že autor Samuel Chrťan predtým písal pre denník SME, ktorý sa najrazantnejšie zasadzoval o odstránenie sochy a deštrukciu akejkoľvek slovenskosti na slovenskej histórii. Nuž, čo od takého čakať? Nič dobré.

Svätoplukov štít s dvojkrížom

Autor tvrdí, že dvojkríž na Svätoplukovom štíte musel byť zosadený po námietkach verejnosti. My ale dobre vieme, že ten štít bol zakrytý napriek námietkam verejnosti. Teda nie po námietkach, ale napriek námietkam. Na zakrytí štítu trvalo len zopár šorošovsko-kiskoidných zoskupení – aj keď vtedy o koristníckom úžerníkovi Kiskovi ešte nikto ani len nechyroval (okrem zbedačených ľudí, ktorých tento zlosyn v ľudskej koži oraboval a exekúciami priviedol na mizinu), všetci vieme, o akých ľuďoch je reč. Všetci vidíme, akej manipulácie sa autor kvízu dopustil, a hoci tvrdí, že bojuje proti mýtom, sám tu mýtizuje.

Svätoplukov dvojkríž nemohol mať nič spoločné s Hlinkovou gardou, lebo rozdiel medzi Svätoplukom a Hlinkovou gardou je zhruba tisíc rokov, zato znak veľmi nápadne pripomínal erb Nitry, v ktorej Svätopluk vládol. Dvojkríž je symbolom stromu videnia/poznania/večného života, čo bol odveký kráľovský symbol, lebo kráľ zasadal pod týmto stromom, ktorý mu dával poznanie ako v prípade Budhu, ktorý našiel osvietenie práve pod stromom.

Samozrejme, že nemôžu chýbať ani Starí Slováci a kráľovská koruna

Keby autor kvízu neriešil otázku kráľovského titulu kráľa Svätopluka, asi by som to nerozdýchala. Našťastie, nič také sa nemohlo stať, veď toto je presne tá téma, kvôli ktorej robil kvíz – aby nám všetkým oznámil, že my, Slováci, nielenže sme nikdy nemali vlastného kráľa, ale vlastne sme nikdy ani neexistovali, lebo sme sa na naše územie prisťahovali až po tom, ako sa odtiaľto odsťahovali akísi neurčití Slovania. Muselo to tak byť, lebo podľa autora predkami Slovákov nie sú Starí Slováci, ale nejakí Slovania.

Zaujímavé je sledovať, ako autor manipuluje verejnou mienkou tým, že čitateľovi ani len nedovolí zvoliť si možnosť odpovede, že Svätopluk bol kráľom Starých Slovákov. Obskakuje okolo tejto odpovede, kombinuje, ale neumožní vám ani len pripustiť, že Svätopluk bol kráľom Starých Slovákov. Je tu krásne vidieť, ako sa vyrába demagógia a ako sa používajú podprahové metódy na masírovanie protislovenského ducha a pocit malosti v kedysi mohutnom slovenskom národe.

Autor kvízu asi nevie nič o tom, že dôvodom, prečo si Rastislav k sebe pozval byzantskú misiu, bolo, že chcel mať vlastného arcibiskupa a vlastnú korunu. Svätopluk už vlastného arcibiskupa mal, tak prečo by sa teda nekorunoval? O tom, že bol korunovaný, hovoria aj Arabské správy. Tie hovoria aj o tom, že Svätopluk bol vladár vladárov, teda kráľ. Poznáme kopec iných prípadov z iných nekresťanských krajín, kde vladári nosili koruny (napr. Skýti, Kórejci, píšem o tom vo vsvojej knihe). Iba ten, kto vie, čo znamená náš symbol – dvojkríž – strom života/poznania, vie, že k tomuto symbolu neodmysliteľne patrí aj kráľovská koruna, lebo kráľovské symboly boli: kráľovská koruna, jablko sťa plod stromu života/poznania, žezlo sťa fakľa a strom života/poznania – ten máme aj v štátnom znaku a bol známy už za Svätopluka, lebo slovenskí veľmoži nosili opasky s motívmi stromu života/poznania. Navyše pápež tituloval Svätopluka titulom REX SCLAVORUM, teda kráľ Slovákov/Slovenov.

Svätopluk vládol ríši, ale bol vraj iba knieža

Myslím si, že naši historici musia byť mentálne retardovaní, pretože podľa nich Svätopluk vládol ríši, ale pritom bol iba knieža! Pritom ríšam vládnu cisári. Kniežatá vládnu iba kniežatstvám. Takže sú len dve možné tvrdenia – buď bol Svätopluk cisár, alebo nevládol ríši – na to postačuje aj logika desaťročného dieťaťa. Ako je možné, že titulovaní historici toto nechápu? Tu aspoň vidno, aké nekvalitné školstvo máme, keď profesori nedokážu pochopiť takúto do neba volajúcu triviálnosť.

Ľudia podobného typu ako autor kvízu, teda mám na mysli mnohých oficiálnych historikov odchovaných na českom mlieku nadojenom z nemeckých kráv, nemajú problém hovoriť o Čechoch už za Svätoplukovej vlády – teda používať meno Čech. Avšak o Slovákoch toto nepripustia, lebo podľa nich Slováci neexistovali. Pritom o Slovákoch existuje textový zápis Sclavi, Sclavorum, ktorý znie dosť podobne ako meno nášho národa, avšak o Čechoch nijaký historický zápis Čech neexistuje (Bohemi sa ani náhodou nepodobá na Česi). Latinské texty hovoria o Čechoch ako o Bohemoch, obyvateľoch Bohémie. Naši historici to však bez mihnutia oka prekladajú ako Česi, české, hoci to boli slovanské kmene chorvátske, dudlebské a podobne. Takže podľa historikov SclaviSlovania (nie Sloveni, Slováci), ale Bohemi sú Česi. Úžasne spravodlivé, pritom Česi sú v skutočnosti len mladšími bratmi Slovákov, lebo sa do Čiech presťahovali zo slovanskej pravlasti – Slovenska – ale nie toho nášho, malého, ale toho veľkého Slovenska. O povesti rozchodu Slovanov hovorí Nestor vo svojej povesti dávnych čias. Národ slovenský bol kedysi omnoho väčší, preto názov Sclavi spomínaný v súvislosti s Karpatskou kotlinou severne od Dunaja treba prekladať ako Starí Slováci a národ Bohemov treba prekladať ako Starí Česi, aj keď to boli len chorvátske alebo dudlebské kmene.

Ach tá nešťastná Veľká Morava

Predstavte si, že by historici 60 rokov hovorili o Ukrajine ako o Veľkej Germánii, a keby ste im povedali, že klamú, povedali by o vás, že ste konšpirátor, lebo oni na to majú školy a tituly, citácie a publikácie, vy nemáte nič, takže oni majú pravdu. Zdá sa vám to šialené? No tak niečo takéto robia naši oficiálni historici v prípade Veľkej Moravy. Ako som spomínala, mnohých považujem za trochu zaostalých, takže sa ani niet čomu čudovať.

Veľká Morava, ty si taká naša chuderka. Nachádzala si sa vo východnom Maďarsku a všetci ťa kladú do úplne inej krajiny, do východného Česka. Páni historici, uvedomte si nasledujúce veci: 1) Svätopluk vládol viacerým krajinám, pritom tri krajiny už pokrstené boli (pokrstená bola krajina Rastislavova, Svätoplukova a Koceľova), 2) jedna z jeho krajín sa nazývala Vyšná Morava/Mégalé Morabia, pričom táto krajina bola nepokrstená, ako píše Porphyrogenetos, 3) Vyšná Morava sa nachádzala východne od Tisy, kde sú rieky Maroš, Temeš, Kriš, a práve túto krajinu si podmanili Maďari (tiež podľa Porphyrogeneta). Prečítajte si jeho text ešte raz. Túto otázku riešim v článku: Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku

V kapitole 40 Purpurorodencovej knihy nájdeme, že: „… Potom pri výtoku rieky je Sermion (Sriem), na dva dni cesty od Belehradu (srbského), a potom je Veľká Morava NEPOKRSTENÁ, ktorú Turci (Maďari) tiež zničili a kde predtým panoval Svätopluk. Územia však ležiace VYŠŠIE, ktoré sú osídlené Turkami (Maďarmi), sa v súčasnosti nazývajú podľa názvov riek, ktoré tu pretekajú. Tieto rieky sú nasledujúce: prvá z nich je Temeš (dnes rumunská Timiș), druhá je Tutis, tretia je Maroš (Mureš), štvrtá rieka Kriš a ešte ďalšia rieka Tisa.“ a v kap. 42: „… Treba vedieť, že od Solúna k rieke Dunaju, kde je hrad Belehrad (srbský), je osem dní cesty, keď sa nie veľmi chytro, ale oddychujúc cestuje. Za riekou Dunajom však bývajú Turci (Maďari) v Moravskej krajine. Bývajú však aj z tejto strany medzi riekami Dunajom a Sávou (v Slavónsku).“

Veľká Morava bola v skutočnosti Veľkým Slovenskom

Skutočný začiatok nášho Slovenska, resp. toho malého úlomku, ktorý z toho pôvodného veľkého Slovenska dnes zostal, však nie je na Morave, ale v Slovenskej zemi, tej veľkej. Slovenská zem, Sklavinia, bola predkom nášho Slovenska. Kedysi jej vládol avarský kagan. Kagan nevládol nijakému vymyslenému Avarskému kaganátu, ale Slovenskej zemi. Doštudujte si to, páni historici, napríklad v mojom článku Názov Slovenska je pradávny, alebo v článku Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar?, alebo v článku Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou.

Uvažovať o malom Nitriansku ako o predkovi Slovenska, je hra na malom piesočku. Slovensko však má omnoho väčšieho predka, no po vytlačení alebo vyhubení slovenského obyvateľstva neslovanskými živlami napr. Maďarmi, Tatármi alebo Turkami sa scvrklo na dnešné malé Slovensko, pričom rovnako sa scvrkli aj mozgy tých, ktorí si dnes už nevedia predstaviť nielen obrovskú veľkosť dávneho Slovenska, ale ani možnosť, že niečo také vôbec existovalo.

Naivné predstavy o vylúpnutých očiach

Neznalosť sa v kvíze mieša s poriadnou dávkou naivity. Podľa autora kvízu Rastislavovi vylúpli oči. Ach jaj. Aké drastické. Bring more action! Rastislav bol v skutočnosti oslepený, ale to neznamená, že mu museli vylúpnuť oči. Rozžeraveným železom mu z blízkej vzdialenosti spálili sietnicu a tým ho oslepili za to, že si dovolil zradiť svoju vlasť, vtedajšiu EÚ – takéto zvrátene chápanie vlasti mali vtedy slovanské kniežatá, ktoré pre Rastislava za jeho zločin dokonca žiadali smrť. Dnes stojí v pozícii Rastislava Viktor Orbán, ktorý sa vzoprel diktátu Európskej únie ako prvý. Rastislav vyhnal franské duchovenstvo, Orbán zase šorošovské organizácie, ono je to vlastne to isté, rozdiel je len v dobe. Rastislav bol oslepený, hlasovali proti nemu aj Slovania, presne to isté sa nedávno stalo Orbánovi – hlasovali proti nemu aj Slováci. Preto mi napadlo, či náhodou ten Rastislav naozaj vládol na českej Morave, alebo skôr niekde tam v Budíne na strednom Dunaji.

Vraj fabulácia o Troch prútoch

Autor kvízu ďalej tvrdí, že Slovensko si „požičalo“ povesť o troch prútoch. Tu je krásne vidno skutočný charakter autora, pretože v kvíze stále básní o Morave, pričom Slovensku a Starým Slovákom nevie prísť na meno, ale keď má povedať niečo negatívne, napríklad spojiť Svätoplukovu zem s krádežou povesti, tak je mu zrazu dobrý aj názov Slovensko (autor síce hovorí o „požičaní“ v úvodzovkách, ale to neznamená nič iné ako slušne povedaná krádež). Prečo autor nehovorí, že Morava si niečo požičala? Prečo nepoužil názov Morava, keď o nej stále básni? Je jasné, že autorov zámer bol pošpiniť Slovensko a v maximálnej miere potrieť akúkoľvek jeho dávnu minulosť.

Slovensko si povesť o troch prútoch nepotrebovalo „požičať“. Táto povesť nemusí byť vymyslená, ani prevzatá. Je dosť možné, že kedysi bolo u slovanských kniežat/kráľov zvykom odovzdať rady mladším vladárom a jednou z rád mohla byť aj rada o svornosti. Ak tu niekto fabuluje a mýtizuje, tak to je autor kvízu. Tvrdí totiž, že tvrdenie o povesti je nepravdivé, ale toto nemá ako dokázať, teda mýtizuje.

Vierozvestci verzus šarlatáni

Hoci ani ja neobľubujem Cyrila a Metoda, nemôžem týmto dvom bratom uprieť, že na Slovensku boli vierozvestcami. Ak si uvedomíme, že z pohľadu metodovcov boli vichingovci šarlatáni, tak nemôžeme považovať vichingovcov za vierozvestcov, ale iba za tárajov. Z pohľadu zrozumiteľnosti jazyka, práve metodovci boli tí, ktorí prvý raz zrozumiteľným jazykom vysvetlili Slovenom rozprávkové dogmy kresťanskej viery. Pre Slovenov boli práve títo vierozvestcami.

Vyhodnotenie kvízu

Otázka 1: Ktorá časť sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade musela byť po námietkach verejnosti odstránená?

Otázka 2: Pri odhalení sochy tiež predseda parlamentu Pavol Paška horlivo tvrdil, že Svätopluk bol „kráľom starých Slovákov“. Ako to bolo naozaj?

Otázka 3: O akom štátnom útvare hovoria moderní dejepisci ako o historickom začiatku Slovenska?

Otázka 4: Ako sa v Svätoplukových časoch nazývalo územie, ktorému vládol a úspešne ho rozširoval?

Otázka 5: Ktoré tvrdenie o Svätoplukovi je nepravdivé?

Otázka 6: Odkiaľ prišli misionári, ktorí na územie Moravy priniesli kresťanstvo, teda vierozvestci?

Otázka 7: Čo priniesli Cyril a Metod okrem písma?

Otázka 8: Kto rozhodol o vykázaní Metodových učencov z Moravy?

Otázka 9: K čomu sa hlási Slovensko v ústave?

Otázka 10: Z ktorého storočia pochádzajú prvé písomnosti hovoriace o cyrilometodskej tradícii?

Záver

Milý autor kvízu, Samuel Chrťan, z vlastného kvízu si úplne pohorel. Nezodpovedal si úplne správne v podstate na ani jednu otázku. Skončil si ako ťuťmák. Mal by si si doštudovať veci napríklad z mojej krásnej a múdrej knihy Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu. No a tento dnešný krásny deň ukončíme heslom: „Keď si ťuťmák, nerob kvízy!“ Cmuk.:)

V súvislosti s posadnutosťou konskými penismi, pozrite si veselé videjko o „dementovi z bedny“:

4 thoughts on “Keď si ťuťmák, nerob kvízy (alebo ako jeden premúdrelý redaktor pohorel na vlastnom kvíze o mýtoch v slovenskej histórii)

  1. Je lpgické, že ak je na Zemi nejaký národ, musel mať svojich predkov. A týchto predkov možno pomenovať STARÍ, ku ktorým sa upínajú nové pokolenia. Ak by sa Slováci iba prisťahovali na svoje územie z Česka alebo Poľska niekedy v 15. storočí, tak by si zachovali svoje pôvodné jazyky, a neutvorili by za pár storočí nový národ. Veď aj rôzne osídlenia Nemcov na území Slovenska si udržovali svoje pôvodné nárečia (južný Turiec, Spiš, Gemer atď.) napriek pomernej málopočetnosti medzi slovenskou väčšinou. Teda ak by sa Slováci prisťahovali na svoje územie pred zopár storočiami, neboli by to Slováci, ale enklávy Čechov – Poliakov – Rusínov. Pri relatívne malom pohybe osôb aj medzi dedinami si tie svoj rečový charakter udržovali stáročia, a na tom nič nezmení ani neexistencia písomných záznamov, ktoré maďarizačné Uhorsko vedome a cielene ničilo. Boli aj kolonizácie (valašská, goralská, nemecká, rusínska, česká) na Slovensku, ale tie boli vždy iba DOPLŇUJÚCE, aj keď občas na niektorých územiach sa stali enklávovo dominantné. Ale krajinne boli na Slovensku vždy dominujúcim obyvateľstvom Slováci a ich predkovia aspoň od 9.st. – Starí Slováci.

  2. Kedy sa asi píše 1x o Slovákoch,1x písomne spomínajú Slováci?V 17-18 storočí?Tu si každý podľa svojho,alebo podľa potreby polit.strany,viď.Mečiar,Fico, vytvára slovenskú históriu!S kniežaťa spravia kráľa,alebo dokonca cisára!Je to na smiech!A Češi,České kráľovstvo existovalo,len nemecky malo názov Böhmen.To musí byť tŕň v oku,keď Češi,Poliaci mali kráľovstvo,dokonca Slováci?patrili do Maďarského kráľovstva!Starý Slováci boli čo dôchodcovia,alebo čo to je za výraz?Je to smiešne a normálny človek by nad tým ani nelámal hlavu!

  3. Že tradícia o Svetoplukovej ríši nepretržite pretrvávala, sa dá doložiť nielen zo zápisov dobových pisateľov, ale aj z používania jeho mena vo vládnych rodoch. Je jasné, že ak dali v kniežacích rodinách meno SVETOPLUK svojmu synovi, museli si zachovávať tradíciu o jeho ríši Nitrianskej. Poznáme tak Svetopluka z Lotrinska (krstenec nášho Svetopluka), z Juhoslávie (pop Duklianin), z Pomoranska (severní Slovinci), z Kijevskej Rusi, z Česka. Teda Svetopluk Slovenský sa stal legendárnym vladárom v šírom slovanskom svete.

  4. Títo prekrúcači slovenskej minulosti sú prevažne z čechoslovakistickej liahne. Je zaujímavé, že genitálie českého LEVA (inak by šlo o levicu?) nikdy neriešili, ale na Svetoplukovom koňovi im zrazu vadia… Kto chce psa biť, palicu si VŽDY nájde!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *