Milí študenti histórie Univerzity Komenského v Bratislave,
dovoľte mi, aby som vám venovala zopár slov na zamyslenie a možno aj poučenie.
Dňa 16.11.2021 Zuzana Čaputová vymenovala Miroslava Lysého za profesora. Tým je povedané o pánovi Lysom úplne všetko a všetci vieme, kam ho máme zaradiť.
Len o pár týždňov neskôr tento pán publikoval článok na stránkach stokového denníka N pod názvom Všetci sme Sloväni (https://dennikn.sk/2655107/vsetci-sme-slovani/).
V podstate by vôbec nebolo potrebné venovať pozornosť tomuto človeku, keby sa na začiatku článku nepostavil do role historika a pedagóga na Právnickej fakulte UK, Katedre právnych dejín a právnej komparatistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Tým pádom je platený štátom, teda z našich daní, vyučuje našu mládež a teda je dôvod na to, aby sme sa zaujímali o jeho činnosť.
Vzhľadom na to, že po prečítaní jeho článku som nadobudla dojem, že ním harassuje amatérske skupiny oponentov, mám obavu, že podobné vzorce správania by sa mohli uplatňovať aj v škole počas vyučovania, čo by, samozrejme, nebolo v poriadku, preto vám na záver môjho článku poradím, ako máte konať, aby ste zamedzili tvorbe zastrašujúceho prostredia zo strany pedagógov.
Asi by som mala najskôr zhodnotiť, čo za článok pán Lysý napísal.
Úvod
Pán Lysý napísal vskutku premyslený článok, v ktorom každý odstavec má za úlohu zapôsobiť na istú časť vedomia čitateľa. V úvode autor začína opisovaním tzv. dezinfoscény nelichotivými označeniami. Používa slovník novodobých určovateľov pravdy (analógia svätej inkvizície) – dezinfoscéna, dezinfoweby, „prauda“, naráža na médium s prívlastkom „hlavné“, spomína „odbornú“ (v úvodzovkách) diskusiu amatérov, neobišiel ani právnych expertov na nulitu všetkého, hoci títo právnici majú pravdu a Lysý nijako nevyvrátil, že by ju nemali, no a napokon si kopol aj do Občianskeho tribunálu, opäť bez uvedenia dôvodu. Poukazuje na „tajné“ či „skryté“ dejiny, ktoré zosmiešňuje tvrdením, že ich ponúkajú podomoví historici.
Problematika dezinformácií trápi aj Zuzanu Čaputovú, podvodníčku par excellence a bullshiterku storočia. Aspoň vieme, odkiaľ vietor fúka a prečo bol práve Lysý práve ňou vymenovaný za profesora. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.
Lysý v podstate nerieši vecné argumentačné rozpory, ale rozpísal sa o sociológii, haniac či harassujúc inonázorovú protistranu bez toho, aby argumentačne vyvracal jej tvrdenia. Predpokladám, že verí, že už len samotné tvrdenia protistrany vyznievajú tak absurdne, že ich nezmyselnosť je vyvrátená len prostou zmienkou bez nutnosti ich vyvracania. Avšak pozor, niekedy aj absurdné tvrdenia obsahovali racionálne jadro.
Lysý hneď v úvode protistranu zosmiešňuje zrejme preto, aby sa čitateľ vedel hneď na začiatku zorientovať v tom, aký postoj má k problematike zaujať, ak by to náhodou nepochopil počas neskoršieho čítania. Na Slovensku totiž existuje taká liberálno-slniečkarska davová psychóza, že ak jej niekto nepodľahne, tak sa vlastne stáva povolenou obeťou kyberšikany „liberálno-slniečkarskej mafie“, čoho sa mnohí ľudia desia – nie však ja.
Aby toho nebolo málo, Lysý zamiešal do histórie, v skutočnosti do svojej sociologickej miništúdie, aj politickú problematiku Covidu, invermektínu a vakcín, teda vecí, ktoré s históriou nemajú absolútne nič do činenia. Je až zarážajúce sledovať, ako má tento „historik“ bližšie k sociológii než k histórii.
V článku ide o priamu expozíciu Lysého patologického nazerania na svet do vecnej problematiky historiografie. Je úplne jasné, že autorovi nejde o hľadanie pravdy, ale v prvom rade o zosmiešnenie protistrany. Ide mu zrejme o prejavenie svojho úzkoprsého ega, namyslenej bohorovnosti, nafúkanej neomylnosti a našuchorenej nadradenosti, nakoľko on je študovaný a dokonca aj titulovaný, a preto zrejme musí mať pravdu. Samozrejme, v prípade zosmiešňovania protistrany ide o čistý primitivizmus, lebo vedec sa prejavuje v prvom rade skromnosťou, nakoľko každý sa môže mýliť a história ukázala, že doteraz sa každý aj mýlil.
Čomu veria?
V ďalšom odstavci autor Lysý vysvetľuje, čomu tzv. dezinfoslovanstvo verí. Všimnite si, že Lysý rafinovane nepoužíva pojmy ako dezinfoslovania ani dezinformátori, teda pojmy, ktoré by útočili smerom ad hominem. On používa zovšeobecňujúce pojmy ako dezinfoscéna, dezinfoslovanstvo, dezinfoweby, v podstate ide o neživotné veci. Nemôže to slúžiť na jeho ospravedlnenie, lebo za týmito pojmami sa nachádzajú reálni ľudia, ktorých takéto hanlivé nálepkovanie môže zastrašovať a znižovať pocit komfortu.
Vráťme sa však k tomu, čomu podľa Lysého tzv. dezinfoslovanstvo verí. Podľa Lysého tzv. dezinfoslovanstvo verí tomu, že Slováci môžu byť pokladaní za „jadro“ Slovanov kvôli podobnosti mien Slovania a Slováci.
K tomuto musím povedať len toľko, že to bol práve ruský kronikár Nestor, ktorý presne toto tvrdí, avšak on nedáva za pravlasť naše Slovensko, ale o kúsok južnejšie položenú Panóniu (dnešné západné Maďarsko), odkiaľ sa mali Sloveni rozšíriť na sever. Bolo by vhodné, aby Lysý zaujal priamy vecný postoj k Nestorovi a nie nepriamo-nenávistný postoj k amatérskym bádateľom s inými názormi.
Autor v tomto odseku tiež potreboval vyzdvihnúť denník N a ponížiť Maticu Slovenskú poukázaním na „nevhodnú“ literatúru, ktorú vydáva. Musel sa dotknúť aj osoby Mariána Magáta a označiť ho za rasistu – vec čisto nepodstatnú pre pátranie po historickej pravde. Proste nešetril a „osral“ vo svojom článku, koho len mohol.
Jazyk, genetika, vedomie
V treťom odseku Lysý spúšťa prednášku o tom, čo je to národ. V podstate v tomto odseku spochybňuje akúkoľvek definíciu národa, či už biologickú, genetickú, jazykovú, či ich kombinácie. V podstate z tejto časti čitateľ nadobúda dojem, že podľa vzdelaného odborníka národy azda nikdy nejestvovali a ani nejestvujú. Bolo by to v súlade so súčasnými politikami EÚ o deštrukcii národov v Európe a vytvorenia jedného európskeho národa… ups… vlastne jedného európskeho nenároda.
Podľa Lysého nie je základom národa objektívne a od vedomia nezávisle existujúci jazyk, to nie je podstatné, podstatná je pri skúmaní národa história národného povedomia, nie rozličné jazykové pomenovania riek, hôr a dedín. Podľa neho táto „jazykoveda“ bola prenechaná práve alternatívnym vykladačom národných dejín a tzv. dezinfoscéne, ktorá na rozdiel od jazykovedcov 19. a 20. storočia nemá žiadne zábrany a najmä vedecké metódy.
Čo k tomu povedať? Lysý sa nám zrejme snaží naznačiť, že ak máme napríklad v Maďarsku kompaktné územie s pomaďarčenými slovenskými názvami, nesmieme z toho vyvodzovať, že na danom území niekedy v minulosti žil slovenský národ. Keby ste však zapochybovali, že na tom území niekedy v minulosti žil židovský národ, mali by ste možno problém aj so zákonom. Vyzerá to tak, že každý jeden národ môže byť národom okrem slovenského národa. V každej normálnej krajine štát zamestnáva ľudí, ktorí zisťujú o vlastnom národe čo najviac poznatkov, aby duch národa rástol a nadobudol sebavedomie, len na Slovensku štát zamestnáva pseudovedcov, ktorých náplňou práce zrejme je čo najviac zdevastovať slovenského ducha a národné povedomie a sebavedomie.
Ak Lysý tvrdí, že amatérski historici, či amatérski jazykovedci nepoužívajú vedecké metódy, poďme sa pozrieť, aké teórie vyprodukovali reálni profesori. Nebudem menovať, ale keď Lysý spomenul v článku odborníkov z oblasti jazykovedy, pripomeňme si názor jedného profesora o pôvode mena Mojmír ako privinutie bábätka k matkinej hrudi a jej povzdychu, aby dieťatko zabezpečilo svetový mier, či iného odborníka, ktorý interpretoval meno Pribinu (Prvinu, preklad z nemeckého Fürst – knieža) ako Prijebinu, ľavobočka. Takýchto prijebinov máme na Slovensku veľa, platíme ich z našich daní a je načase im povedať, že už stačilo!
Prečo Slovania, Sloveni a Sloväni?
Vo štvrtom odseku sa autor trápi s úvahami, prečo máme také podobné názvy Slovania, Sloveni, Sloväni. Mudruje tu, že našich predkov pramálo zaujímala skupinová všeslovanská identita.
Ak by bolo pravdou, že našich predkov pramálo zaujímala skupinová všeslovanská identita, tak ja sa potom pýtam, prečo Ján Kollár napísal v polovici devätnásteho storočia Staroitaliu Slavjanskú? Prečo Slavjanskú, keď našich predkov všeslovanská identita pramálo trápila? Prečo Štúr videl záchranu slovanských národov vo všeslovanskej únii pod ochranou Ruska? Prečo Nestor v 11. st. píše povesť o rozšírení Slovanov? Aha, našich slovenských predkov nezaujímalo všeslovanské povedomie, ale predkov Rusov všeslovanské povedomie zaujímalo? A potom prečo sa kráľ Svätopluk snažil spojiť slovanské národy proti franskému náporu? Prečo sa snažil oslobodiť Čechov spod bavorskej nadvlády? Prečo k sebe pripojil Visliansko? Prečo bojoval o Panóniu? Lebo nemal všeslovanské povedomie?
Lysý píše ako zahraničím platený agent, ktorý má za úlohu propagandou rozvrátiť slovenské národné povedomie a sebavedomie. A pritom my ho platíme z našich daní, aby robil presný opak!!! Zdá sa, že si platíme vretenicu na hrudi!!!
Ďalej Lysý v článku špekuluje o príčine presadenia sa všeobecného mena pre Slovanov. Toto všeobecné meno – Slovania – podľa neho mohlo byť preferované vecou náhody. Zaujímavé je, že Lysý špekuluje o dátume, kedy sa toto všeobecné meno mohlo ujať, udáva 9. storočie alebo skoršie obdobie. Podľa neho sa historici i jazykovedci mohli dlho sporiť, či pomenovania Slovania a Sloveni slúžili pre všetkých Slovanov alebo mohli v 9. storočí označovať iba naddunajských Slovanov (teda podľa Lysého „predkov Slovákov“).
Práve tu možno vidieť, aké slabé vedomosti Lysý má. Všimnite si, že Lysý lišiacky neoznačil naddunajských Slovanov v 9. st. za Slovákov, ale za, citujem: predkov Slovákov. Samozrejme toto len vykresľuje konzistentnosť, s ktorou tento človek rozkladá národné povedomie a sebavedomie. Stavím sa, že keby písal o Čechoch v 9. st., nepísal by o predkoch Čechov, ale prosto o Čechoch.
Naozaj nechcem hodnotiť Lysého ako človeka, skôr je dôležité pochopiť fenomén, ktorým sa prejavuje. Desí ma, že z neho sála nevídane nízka vzdelanosť, pretože tento človek vychováva ďalšiu generáciu slovenských historikov, teda slovenskú inteligenciu a slovenských pedagógov. Aká mizerne vzdelaná bude budúca inteligencia, keď je vystavená takej nízkej úrovni vzdelania?
Lysý, pokiaľ by bol vzdelaný v danej problematike, by mal vedieť, že meno Sclaveni, teda Sloveni sa neobjavilo v písomných záznamoch prvý raz v 9. st., ale už v 6. st. hneď u niekoľkých autorov, napríklad u Jordanesa, ktorý kladie Slovenov do blízkosti Karpatských hôr až k prameňu Visly, ktorý je ani nie dvadsať kilometrov od Čadce, alebo u Theofylacta Simocattu, ktorý zmieňuje územie severne od Dunaja pod názvom Sclavinia, teda Slovenia, teda Slovensko. Lysý ignoruje aj Nestora, ktorý tvrdí, že Panónia sa nazývala Slovenskou zemou. Keby Lysý neignoroval Nestora, dočítal by sa v jeho povesti, že Slovania sa nevolajú Slovanmi náhodou, ako si to myslí Lysý, ale preto, lebo práve z tej oblasti stredného Dunaja (Panónie) sa rozšírili ďalej na sever, kde prijali nové mená podľa miest, na ktorých sa usadili (napríklad Moravania podľa rieky Moravy, Drevľania podľa lesov, lebo drevo znamená strom, alebo Poľania podľa polí). Meno Sclaveni je teda staršie a pôvodné , a keďže sa Sloveni (Slováci) zo Slovenskej zeme (Karpatskej kotliny) neodsťahovali, zostalo im ich pôvodné kmeňové meno – minimálne na východnom Slovensku.
Teda, keď milý pán Lysý hovorí o Slovenoch (konkrétnom kmeni Slovenov, nemáme na mysli Poliakov, Srbov, ani Chorvátov), tak tí žili v prvom rade v Panónii, odtiaľ sa rozšírili na naše súčasné Slovensko a do Čiech a ďalej na sever. Tak to tvrdí Nestorova povesť. Ja viem, že toto mu môže naburávať desaťročia živené nezmysly o osídlení Slovenska z Poľska, ale potom by sa Slováci nenazývali Slovenmi, ale Poliakmi.
Podľa Lysého tzv. dezinfoscéna vytvorila pre Slovänov vzrušujúcu mytológiu a úctu vzbudzujúcu (podľa Lysého údajnú) starobylosť. Ja tu však musím Lysého opraviť: Pokojne môže vynechať slovo „údajnú“, lebo Slovania sú naozaj starobylým národom. Iba zahraničný rozkladný agent môže naznačovať, že Slovania nie sú starobylým národom.
No a posledná veta z Lysého článku je naozaj výstižná, píše: Toto neúctivé zaobchádzanie s našimi dejinami je však na úrovni šarlatánstva a je tým istým, ako liečenie najťažsích chorôb stredovekým púšťaním žilou.
Tu by som dodala, že neúctivý je v prvom rade pán Lysý, ktorý obsiera a obštiava vo svojom článku kadekoho a ešte má tú drzosť zavŕšiť svoj panflet obviňovaním druhých z neúctivosti. Práve pán Lysý a jemu podobní pseudovedci sú pôvodcami toho najneúctivejšieho zaobchádzania so slovenskými dejinami. Práve oni sa javia ako šarlatáni, keď tvrdia rôzne teórie, ktoré obsahujú elementárne rozpory, ktoré zbadá aj skôlkar. My, občania, si ich platíme na to, aby podávali kvalitné a profesionálne výkony, nie aby sa odbavovali na ľuďoch, ktorí majú iný názor ako oni.
Čo sa týka šarlatánstva spojeného s liečením najťažších chorôb stredovekým púšťaním žilou, k tomu poviem, že keby lekári boli Atilovi pustili na svadobnej hostine žilou, ako mu to boli zvykli robievať, nebol by sa bol udusil krvou, ktorá sa mu v spánku počas svadobnej noci spustila z nosa.
Študenti, nenechajte sa harassovať
Pointa môjho článku však nie je v hodnotení Lysého vzdelania. Lysý je bezvýznamný ako prd vo vesmíre. Dôležití ste vy, študenti, lebo vy ste budúcnosť slovenského národa.
Pointa tkvie v tom, že Lysého harassujúce správanie voči tým občanom, ktorých koníčkom je pátranie po svojich koreňoch a ktorých názory sú v rozpore s jeho, je neakceptovateľné. Konal z pozície profesora, pedagóda, voči civilistom, u ktorých nie je dôvod ani na kontrolu ani na kritiku, lebo od civilistov nemá nikto mať nijaké očakávania na kvalitu výstupu. Práve naopak, sú to práve občania, ktorí majú plné právo kontrolovať a kritizovať vedcov, verejných činiteľov alebo štátnych zamestnancov a požadovať od nich kvalitné výstupy. Lysý sa vyvršoval na občanoch priamo ich menovaním aj nepriamo ich nelichotivým škatuľkovaním do pojmov ako dezinfoscéna, dezinfoweby alebo dezinfoslovanstvo, hoci títo občania sa šírením svojich názorov nedopustili žiadnej protiprávnej činnosti a hoci Lysý nezaručil, že práve on dezinformácie netvorí a nešíri.
Vzhľadom na Lysého vzorce správania sa mám podozrenie, že k podobnému nepriamemu harassmentu a tvorby nehostinného prostredia by mohlo dochádzať aj na školských prednáškach, a preto vás, milí študenti, chcem poučiť, nech by ste boli harassovaní kýmkoľvek, nedopustite, aby to pokračovalo a bez meškania nahláste takéto chovanie zodpovedným autoritám (vedeniu školy, trebárs aj ministerstvu školstva alebo tiež organizácii zastupujúcej študentov), ktorí sú povinní zjednať nápravu a zabezpečiť prostredie akceptujúce každého a každý vecný názor.
Politika, Covid vakcíny, ani dezinfoscéna do štúdia histórie určite nepatria. Do štúdia histórie patria vecné poznatky o histórii a neharassujúce prostredie vyzývajúce k otvorenej argumentácii a polemike. Verím, že ak ste si náhodou prečítali Lysého článok, môžete sa cítiť zastrašene, že ak by ste sa v škole náhodou prejavili spôsobom sympatizujúcim s alternatívnymi názormi alebo tzv. (ním definovanou) dezinfoscénou, mohli by ste za to čeliť odsúdeniu, trestu, možno až vyleteniu zo skúšky.
Lysý je profesor, pedagóg, a každý pedagóg sa musí aj v súkromnom živote správať takým spôsobom, aby nevznikol ani len základ pre podozrenie, že by mohol šikanovať druhých ľudí pre ich postoje napríklad k vakcínam, historickým teóriám alebo pre ich politické názory. Je potrebné ukončiť predstavu niektorých ľudí, že liberál môže všetko a konzervatívne zmýšľajúci človek nemôže nič. Mnohí takí liberálni ľudia nemajú veľa rozumu, zato majú o to väčšie ego.
Ak by bol Lysý dušou vedec, bil by sa za to, aby ľudia mohli slobodne a nerušene overovať historické teórie, lebo veď to je podstatou vedy. Tešil by sa z každej novej uletenej dezinfoteórie o pôvode Slovanov, lebo medzi všetkými tými šialenými teóriami sa bude nachádzať aj tá správna, ktorú len treba obhájiť. Držal by sa voltairovského: Nesúhlasím s tým, čo hovoríte, ale budem sa biť na smrť za to, aby ste mali právo to povedať.
Aj Ústava SR pamätá na práva, ktoré by mnohí najradšej zrušili. Podľa Ústavy SR čl. 26 ods. 1) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, a podľa ods. 2) každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu, podľa čl. 43 ods. 1) sa sloboda vedeckého bádania a umenia zaručuje.
Lysý nehovorí, že dezinfoscénu treba zakázať a umlčať, ale zo spôsobu, akým Lysý napísal svoj článok, som nadobudla dojem, že jeho mokrým snom je, aby občania držali hubu a a krok a slepo verili tomu, čo on ako vedecká autorita a jeho vedecká klika zo seba vychrlia. My, občania, však máme vlastný rozum, preto zabezpečíme, aby sa také mokré sny rozplynuli do prázdnoty.
Pre mňa je smerodajný už udaný názov Lysého knihy Moravania, Mojmírovci, a Franská ríša. Podľa neho Lysý nadviazal na otrepané dejepisectvo v českom podaní, ktoré sa odvíja iba z nemeckých kroník. Vôbec sa tam nespomína rozvíjanie rodokmeňa vládcov Slovenov podľa tzv. barokového písomníctva, ktoré sa mohlo opierať aj o ďalšie dejepisné tradície, v pôvodinách už nezachované (napr. Tešínska kronika). Treba si uvedomiť, že tlačená forma historických kníh sa rozvinula až po objave kníhtlačiarstva a jeho rozšírení aj vo Viedenskej ríši, takže pojem „baroková spisba“ je zavádzajúci – ide o rozvinutie PRVEJ tlačenej historickej spisby. Podľa nej by sa vládny rodokmeň Slovenov (a moravanov, čiže bojarov) mal radšej nazývať Samoslavovci.
pan „profesor“ je rocnik narodenia 1979. (takze jeho vyjadrenia su naprosto typicke pre tuto vekovu kategoriu, predovsetkym tu jej cast, ktora je zavrtana do zahranicnych prdeli az po topanky a vsetkym domacim pohrdaju.) na popularizaciu slovenskej historie vydal dosial AZ zavratne mnozstvo 2 knih. nejdem hodnotit ich obsah, podotknem len tolko, ze sa pre bezneho smrtelnika prakticky nebolo mozne si ich kupit -> mal som zaujem o jeho „Moravania, Mojmírovci a Franská ríša“, ktoru vydal v roku 2014, a hoci tuto knihu zhanam od toho isteho roku, dodnes ju nemam. v kniznici v nasom okresnom meste ju nemaju a prakticky je pre mna nedostupna, sanca na vypozicku prostrednictvom MVS pre mna nulova, kedze tato sluzba je nastavena tak, ze by som si ju musel od dorucenia do tej nasej kniznice vyzdvihnut do 5 pracovnych dni (pricom nemam ziadnu zaruku, kedy toto dorucenie od objednavky bude uskutocnene) a vratit najneskor 28.den od dorucenia – vzhladom na to, ze za pracou dochadzam do zahranicia, nie som tak uplne panom svojho casu a nemozem len tak dojst na otocku aby som si ju stihol v prislusnej lehote vyzdvihnut (uz 3x som sa o toto pre 3 rozne knihy pokusil, ale zakazdym to dopadlo tak, ze som som to nestihol, ale poplatok za objednavku a dorucenie som aj tak musel zaplatit). mal som zaujem o kupu jednej publikacie vydanej Archeologickym ustavom SAV o dobe bronzovej na Slovensku, vystavenu na ich webe ako dostupnej, ale odmietli mi ju predat hoci som za nu ponukal 100 eur – dovod: kniha bola vydana v ramci nejakeho cudesneho grantu a nie je mozne ju predat zaujemcovi z radov amaterskej verejnosti (nakoniec som sa k jednemu jej exemplaru dostal oklukou, ked mi s tym pomohla sestra, co pracuje v okresnom Kysuckom muzeu, ale aj ta si s tym uzila svoje – kontaktovala ich v mene muzea, ze maju zaujem o dany titul, ale ani im to neboli ochotni predat, az nakoniec po vymene niekolkych emailov s vyjadrenim velkeho rozcarovania sa jej podarilo iskat kontakt na jednu priatelskejsiu zamestankynu muzea AU SAV, ktora bola ochotna pristupit na vymenny obchod – Kysucke muzem im poslalo nejake svoje publikacie ako dar a ona zase ako dar na oplatku v mene tamojsieho muzea poslala tu knihu, po ktorej som tolko tuzil). posledna prihoda, ktoru zmienim, sa tyka mojho zaujmu o knihu Mec a kriz, ktora vysla vlani vo vydavatelstve VEDA, ktora taktiez patri pod SAV. predobjednavku som ucinil na Martinuse este v case ked ani nebola vydana. ked som mesiac po jej vydani email, ze kde to viazne, ze mi zatial kniha nedosla, odpoved znela, ze bohuzial kniha je uz vypredana hoci poslali do VEDY objednavky na dodanie v dostatocnom predstihu, ziadnu nedostali, maju vraj vsak prislub ze do 2 mesiacov vyjde dotlac. ta slubena dotlac nevysla dodnes.
toto je realita, ktora sa tyka obrovskeho mnozstva dalsich knih, ktore nasi profesionalni historici a archeologovia vydali od slavneho Zamatu v ’89tom. aj ked clovek chce, tak sa ku tejto oficialnej literature az na vynimky proste nema sancu dostat. potom sa mozu tito kreteni divit, ze ludia citaju podla nich „amatersky brak“ – co ine maju citat, ak sa o historiu zaujimaju, ale nic ine okrem diel tychto amaterov (ktore cuduj sa svete vychadzaju v mnohonasobne vyssom naklade, ale aj pri nich sa musi clovek ponahlat, aby sa mu nejaky exemplar usiel) dostupne? a ked uz sa nahodou k niecomu novovydanemu clovek dostane, tak obvykle so znacnym znechutenim zisti, ze ide iba o kompilat prac starych 40-50 rokov bez akejkolvek invektivy skusit daco interpretovat odlisne od toho konsenzualneho hlavnoprudoveho vykladu, nezriedka velmi pochybneho. ak sa cirou nahodou tak ako ja chce niekto na Slovensku dozvediet nieco podrobnejsie o arpadovskych dejinach Uhorska, tak bez znalosti madarciny, nemciny alebo anglictiny je slusne povedane v riti, k dispozicii ma zavratne mnozstvo 4 publikacii: Dejiny kralovstva uhorskeho od Zaborskeho (napisane v 19.stor. a prvy- a jedinykrat vydane o vyse 100 rokov neskor vdaka amaterskemu nadsencovi, ktory vypatral prislusny rukopis v zbierke prazskeho muzea), Dejiny Uhorska od Konyu & kol., a 2 diely z cyklu Stopy davnej minulosti od Dvoraka. kto je velmi vytrvaly a ma na to cas a financie, moze sa mu este zadarit dostat sa ku clankom v casopisoch ci zbornikoch konferencii. ked bude niekto chciet dajaku knihu obsirnejsie pojednavajucu o Matejovi Korvinovi a Uhorsku pocas jeho vlady, tak tych knih v slovencine ma k dispozicii az 3 (!): Konyu, 1 diel Dvoraka, a Na vzostupe moci od Homolu. toto je prosim pekne „vizitka“ prace slovenskych profesionalnych historikov a ako „usilovne a intenzivne“ popularizuju historiu pre zaujemcov radov laickej verejnosti, za ktoru su plateni z dani obcanov. keby mal Lysy v sebe kusok cti, tak skor nez sa zacne dehonestujuco vyjadrovat na adresu amaterskych nadsencov a ich dielach, nech zabezpeci aby tej „profesionalnej“ literatury bolo na trhu jednak dostatok pre vsetkych, co o nu prejavia zaujem (tj. nie ze ju nebudem mat sancu si kupit ani v predpredaji), a druhak nech zabezpecia aj adekvatnu pestrost titulov ponuke. dovtedy by mal radsej tu svoju arogatnu papulu (bez prepacenia) drzat zavretu.
Mňa len teší, že zástupca verejnosti kontroluje činnosť štátom platených pedagógov. Síce túto činnosť by za verejnosť mali robiť novinári, ale už dlho vieme, že novinári si túto povinnosť neplnia. Podobne, ako právnici, až na výnimky, upadli na nízku odbornú a aj morálnu úroveň. Upadlo aj školstvo…a v článku uvedený pedagóg, súčasť vlastne ale zároveň aj justície, zákonite nemôže v takom žalostnom prostredí byť géniom. Čítať články od podobných autorov je iba strata času. Opisujú jeden od druhého a jeden druhého aj potom citujú, pričom v citáciách samozrejme chýbajú pôvodné historické zdroje, napríklad z Byzancie, pretože tie reči, ktorými boli kroniky písané neovládajú, ak áno, ak kroniky zo 6. storočia čítajú v originále, by to bol asi zázrak.
Článok ma potešil, pretože správne nastavil zrkadlo. Dnes už nie je veľký rozdiel medzi historikmi a tzv. domácimi historikmi, ktorí platených rýchlo dobiehajú a často už aj predbiehajú.
Ale chcem tu poukázať na názvy národov. Názvy národov si dávali sami národy, alebo im ich dávali iné národy. Sloven je typickým endonymom, čiže je to názov s ktorým sa identifikovali západní Slovania (západnými susedmi ale označovaní ako Vinidi) žijúci na strednom Dunaji, vychádza zo slovanského slova slove, čo znamená v prenesenom význame ľudí, ktorým rozumieme, pretože ich reč slove, plynie (na rozdiel od Nemcov, ktorí sú „nemí“, pretože im nerozumieme).
Zato Byzantínci, teda Gréci dali Slovanom žijúcim nad dolným Dunajom exonymný názov Sklabenoi, od latinského slova claviculari, čiže žalárnici.
Obe slová sú si iba náhodou podobné. A preto sa s nimi dá teraz rôzne krútiť. Treba sa ale stále iba držať sa podstaty ich pôvodu a nedovoliť nikomu ohýbaniu týchto slov. Slovania na dolnom Dunaji sa sami seba určite nenazývali Sklabenoi ešte aj s gréckou koncovkou. Aj perské slovo Turci v perštine znamená zbojníci. Sú to podobné označenia, iným národom charakterizujúcu činnosť týchto národov. To by sme mohli podobne krútiť slovo tur, čiže predka kráv, so slovom Turek, ktoré im ale dali iní. Niektorí by o tom na filozofickej fakulte boli dokonca schopní o tom, že v slove Turek je totemové zviera tur, napísať aj doktorantskú prácu. Školy, ktoré nevyučujú matematiku, neprodukujú ani absolventov, ktorí dobre chápu súvislosti. Ale žiaľ, preto sa aj tam takí študenti hlásia, pretože tam nevyučujú matematiku. Takých tam je veľa.
Slovo Slovan je moderný novotvar, vzniknutý v 19. storočí dosť nešťastne, autor slova je dajaký Rus. V podstate by sme ho nemali radšej používať. pretože toto slovo už domotalo aj to, čo ešte domotané nebolo. Je to podobné, ako keby namiesto slova Germáni v Nemecku od 19. storočia začali používať slovo Nemci. Všetci vieme, čo to slovo Slovan znamená, ale malo by sa na to prijať pôvodné označenie ešte rímskych historikov. Napríklad historické slovo Spóri či iné, len nie Slovania.