Zdravím čitateľov. Mám na vás niekoľko otázok na diskusiu. Dúfam, že mi poradíte.
- Homosexuáli boli isto aj v minulosti, za Svätopluka. Ako sa podľa vás vtedy títo ľudia označovali? My ich dnes nazývame teplí, teploši. V iných slovanských jazykoch sú to pedáli, asi zo slova pedofil. Aký je váš názor? Prípadne, aké pomenovanie by ste si v tej dobe na niečo také vedeli predstaviť? Vieme, že jedným takým označením bolo slovo pobratim.
- Za Svätopluka sa podľa vás tykalo, alebo vykalo, alebo onikalo? Akým spôsobom sa rozprávali urodzený s neurodzeným? Ja si pamätám, ako jedna babka mamičke onikala. Odkedy je na Slovensku onikanie, vykanie?
- Ako sa podľa vás nazývali pohanskí duchovní a aký bol medzi nimi rozdiel v hierarchii? Niektorí duchovní mohli robiť len obrady, iní mohli aj liečiť, ďalší mohli aj vyučovať, iní pustovníčiť, veštiť a podobne.
- Čo podľa vás znamená meno Gorazd?
- Mám nejaké úlohy ohľadom práce na mape Slovenskej zeme, ale nemám čas. Kde by sa podľa vás dali zohnať dobrovoľníci, ktorí by mi s tým mohli pomôcť? Podobne chcem spracovať mapu archeologických lokalít na Slovensku.
Zatiaľ toľko. Vďaka.
V oblasti Vrábeľ (stredné Požitavie) sa používalo slovo GARÁZDA vo význame neplecha, zmätok, zlý čin. Mohlo to súvisieť s odstránením Gorazdovcov latinníkmi. Podobne sa používalo slovo világoš ako poriadny výprask, nabitie. Pri obci Világoš boli drtivo porazení Košútovci ruským vojskom, takže kapitulovali. Šlo by o doloženie starobylého osídlenia Požitavia slovenským etnikom.
Vďaka za názor, Ľuboslav. Dúfam, že sa pridajú aj ďalší.
V zápisoch Knihy spolubratstva kláštora sv. Pirmina v Reichenau je na liste č.6 zapísané meno CHORANZANUS (Korantanus), čo by mohol byť polatinčený Gorazd. Preto si myslím, že meno GORAZD vzniklo zo slova Korutánec, čo by upresňovalo aj jeho pôvod. Mohol pochádzať z kniežacieho rodu Korutáncov, čo utiekol do Nitrianska po potlačení ich odboja proti Bavorom. Vieme, že Gorazd bol slobodný muž z Nitrianska, a učeníci bratov Solúňanov mali byť pôvodne vysvätení v Akvileji. Aj meno Svetopluka a jeho rodiny (Svätožizňa, Predslav) sa zachovalo v Cividalskom evanjeliáre.