Dostala som sa k zaujímavej knihe od Milana Ferka, ktorá sa volá Veľkomoravské záhady. V tejto zaujímavej knižke autor zmieňuje názvy staroslovenských mesiacov (v jeho podaní „staroslovienskych“). Neviem, z akého zdroja čerpal, no rada sa s jeho poznaním podelím s čitateľmi. Takto postupne vyskladáme dávny duchovný obraz slovenského národa a oživíme slovenského ducha.
Otázka do pléna: Čo si myslíte, že tie názvy mesiacov znamenali? Ja som ešte nemala čas sa nad tým zamyslieť. Jedno je však isté, staroslovenský kalendár bol naviazaný na slnečno-prírodné kruhy, nie na mená rímskych cisárov.
| staroslovensky | bulharsky | rusky | chorvátsky | štúrovský | český | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | sečeň | prosinec | prosinec | siječan | veľ. sečeň | leden |
| 2 | ľuty | sečeň | snežeň | veljača | m. sečeň | únor |
| 3 | berezozol | such | sokovik | ožujak | brezeň | brezeň |
| 4 | cveteň | brezok | dubeň | traven | dubeň | duben |
| 5 | traveň | treven | traveň | sviban | kveteň | květen |
| 6 | červeň | izok | izok | lipan | lipeň | červen |
| 7 | lipec | červen | lipec | srpan | červenec | červenec |
| 8 | serpeň | zarev | žniveň | kolovoz | klaseň | srpen |
| 9 | vereseň | rujen | rujeň | rujan | m. rujeň | září |
| 10 | listopad | listopad | listopad | listopad | v. rujeň | říjen |
| 11 | grudeň | gruden | grudeň | studen | listopad | listopad |
| 12 | studeň | studen | studeň | prosinec | prosinec | prosinec |
U starých Slovanov boli jednotlivé ročné obdobia spojené s božstvami. ZIMA – Morena, bohyňa smrti (mŕtva príroda). končila pochovávaním Moreny, stavaním mlynčekov na tokoch, polievačkami a šibačkami. JAR – Vesna, bohyňa kvetov (napr. púpava, ovocné stromy), stavanie májov, voľba kráľovien krásy, venčeky z kvetov. LETO – Pripekala, bohyňa páliaceho slnka a znoja, kúpania sa v prírode (Kúpalica), prvého ovocia (jahodová Kardulka). JESEŇ – bohyňa Lada láskz a párenia sa (ruje prežúvavcov), úrody (dožinkové vence) a porozumenia – súladu (rodina). Každé obdobie sa spájalo so slávením ľudových zvyklostí.
Súhlasím, že súčasné mesiace majú nezmyselné názvy /december=desiatnik…/ a mali by sa dňovo začínať štvrťročiami /Vianoce=Nový rok atď/. Platilo by: ZIMA-JARIE-LETO-JESEŇ dajú choseň,dajú pieseň!!! Mesiace by nemali mať názvy dvojslovné, ale jednoslovné: ĽADEŇ /=sečeň/-snežen-brezen, DUBEN-kveťen-lipen, KLASEN-žiteň-rujen, LÍSŤOPAD-hríben-prosovec. Aj letopočet by mal byť SLOVENSKÝ, malo by ísť o dobu BIATEKOVSKÚ /nástupca dáckeho Burevistu/ a dobu pred Biatekom. Treba sa zbaviť poklonkovania sa pápežstvu a tyranovi Cézarovi!
Rujeň – ruja, Brezeň – rodili sa mladé
terajšie časové vymedzenia mesiacov sa nedajú stotožňovať so starými a ani ich dĺžky
napr. lipiec – 6 aj 7 mesiac, klaseň – 7/8, listopad – 10/11, grundzien – 11/12, prosinec – 12/1, kveten – 4/5…..
niektoré názvy súvisia so zberom úrody – srpen, kolovoz, vinotok
aké krásne názvy sú to, späté s prírodou
U susedov Poliakov maju nazvy dvanastich mesiacov skoro identicke s tymi staroslovienskymi este dodnes.
Ne razumen čemu ne pišete nič o slovinskem jeziku, kateri je slovenskem zelo blizu. Po slovinsko (slovensko) se meseci imenujejo:
•Prosinec – januar
•Svečan – februar
•Sušec – marec
•Mali traven – april
•Veliki traven – maj
•Rožnik – junij
•Mali srpan – julij
•Veliki srpan – avgust
•Kimavec – september
•Vinotok – oktober
•Listopad – november
•Gruden – december
Na splošno se v vaših forumih malo obravnava podobnost slovenskega in slovinskega jezika. Gre v preteklosti za isti narod med katerega so se vrinili Madžari.
Pozdrav vsem iz Slovenije-Slovinsko.
Milan
No prepáč Metod, Haruštiaka odvodzovať od Haluštiaka, to žartuješ, veď predsa všetci vedia že to je od HORE-štiaka.
„Chlapci“ :D ,
„naučte sa čítať s porozumením“ :D
Nerobte tu anglojazyčnú „cow-boy-ku“, t. j. „kravo-chlapco-vinu“ :D
Ešte raz, SLOVÁ TREBA „LÚŠTIŤ“ V ČO NAJŠIRŠOM KONTEXTE REALITY !!!
To však neznamená, že k HERULOVI / HORALOVI „dokopeme“ zemiakovú placku alias „haruľu“, či Haruštiaka skomoleného z Haluštiaka, dakým kto mal „problém“ s „l“, tak ako Japonci, ktorí našu krajinu „prekrstili“ na Surovakia §§§
Čo Harula, ale také priezvisko Haruštiak, to skús.
V našom slovänskom jazyku má aj samotné slovo výpovednú hodnotu, nie tak ako v anglickom jazyku, kde človek pochopí skutočný význam slova až vo vete, teda v kontexte.
Ale aj tak pri snahe o dokonalé pochopenie pôvodu slova, teda jeho etymológie, je dobré zobrať v úvahu kontextuálne súvislosti, v ktorých sa ono slovo v našom jazyku používa.
Takže aj názvy mesiacov treba skúmať v kontexte, ale nie len slov, ale aj prostredia, životného prostredia.
Najjednoduchšie
(aspoň pre mňa HERULA = HORALA – viď: Na pomniku Pribislaw’a († 1178) w byłej Czechosłowacji stoi: „Pribislaous Dei Gratia Horulorum, Vagniorum, Circipaenorum, Polomborum, Obitrarum, Kissinorum, Vandalorum rex” (G.Horstmann))
pochopiteľný je názov mesiaca RUJEŇ, ŘÍJEN, …, LEBO V SEPTEMBRI SA U NÁS pár týždňov HORY OZÝVAJÚ RUČANÍM RUJNÝCH JELEŇOV.
P.S.:
Takže Bynku,
kontext slova „čaď“ je podľa Magnae Moraviae fontes historici II., 1. vyd. Brno: Universita J. E. Purkyně v Brně – filosofická fakulta, 1967. s. 134 – 135.,takýto:
Stalo se pak v ty dny, že Rostislav, kníže slovanský, (spolu) se Svatoplukem poslali z Moravy k císaři Michaelovi (poselství), pravíce toto:.“Z boží milosti jsme zdrávi, lile přišlo k nám mnoho učitelů-křesťanů z Vlach i z Řecka a z Němec, učíce nás rozličně. Jenže my Slované (jsme) lid prostý a nemáme (nikoho), kdo by nás naučil pravdě a řádně (nás) poučil. Tak tedy, dobrý vladaři, pošli takového muže, který nám uspořádá veškeré právo.“
TAKŽE TO „ČAĎ“ = „ČEĽAĎ“ !!! !!! !!!
No a „REX QUADIS DATUS“
(https://books.google.sk/books?id=wmRG8hJhXHYC&pg=PA194&lpg=PA194&dq=rex+quadorum+datus&source=bl&ots=gs-U2rNcm2&sig=gIILpJ9HuEcLE777xbKL-OAgdpk&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwiskOLKhYLMAhUKAZoKHYjmBzAQ6AEIHDAA#v=onepage&q=rex%20quadorum%20datus&f=false )
JE SKOMOLENINA z „rex CHRUADIS datus“=“kráľ CHRVATom daný“ !!! !!! !!!
P. P. S.:
„Zasa tí Maďari“ §§§ Veď z Geografa „BAIUVARského“ je zrejmé, že
S RÍŠOU VRANKOV bezprostredne susedili MARHARI = MAŘARI = MAČARI !!!
AŽ ZA MAČARMI = MORAVANMI žili UNGARI poniže Vislanov !!! !!! !!!
( http://skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/search?updated-min=2013-01-01T00:00:00-08:00&updated-max=2014-01-01T00:00:00-08:00&max-results=10 )
Nemá síce súvis z mesiacmi, ale práve som narazil na zaujímavý príspevok hodný na zamyslenie na HS v článku o Vaniovom královstve:
marek:
Len zamyslenie.
V žiadosti predloženej roku 862 Rastislavom byzantskému cisárovi Michalovi III. poslovia hovoria o sebe a svojom národe „…my, Sloveni, prostá čaď…“ (Život Metóda v.1.)
Naši historici to prekladajú (My, Sloveni, prostý ľud…), dosť veľa skromnosti, až neuveriteľnej pokory poslov Veľkej Moravy.
Alebo možno zle čítame slovo quádi – kvádi. čo ak sa to čítalo nie ako k, ale ako č, lebo quīntus sa číta kvintus, ale quinque sa nečíta kvinkve, ale činkve ak sa nemýlim..
A na našom územi zrazu máme mesto Čadca, a rôzne slová ako čmudiť, čadiť , čarda – začmúdená krčma, ale aj náš tanec čardáš, ktorý si prisvojili Maďari. Príznačné pre kraje, kde sa vyrábalo drevené uhlie a spracovali rudy.
Mohol by potom tento výrok na začiatku skôr vyjadrovať, že prišli Slovania, ktorých v danej oblasti označujú Kvadí.
„My Slovani, proste Qadi „…, lebo vedeli, že ich takto Rimania aj neskôr Byzantínci pod týmto označením v tejto oblasti poznali. Starodávne označenie kmeňa Slovenov – Quadov?
Myslím že Sloveni, teda priami predkovia Slovákov nemali mesiace pomenované. Na čo aj. Nebol dôvod. Nutné bolo určiť deň jarnej a jesennej rovnodennosti skrz siate jarín a ozimín a to bolo všetko. Isto vnímali aj čas najdlhšej noci a najdlhšieho dňa, ale to v praxi nemalo žiadny význam. Všimnite si, že Slovenčina nemá špecialne pomenovanie pre číslovku jedenásť. Dvanástka má, volá sa tucet. Ale Nemčina volá jedenástku ELF. S toho vyplýva, že Nemci mali dvanástkovú sústavu, Sloveni nemali, mali desiatkovú a tak delenie roka na dvanásť časti nebolo prirodzené. Pridávam sa k názoru, že pomenovávali obdobia, nie kalendárne mesiace podla charakterizujúcich javov ako začiatok zimy, vrcholenie zimy, jej koniec, jar, začiatok leta, obdobie sadenia, kosenia, či žatia, padania listov zo stromov a podobne. Od 10 storočia sme mali písmakov latiníkov, ktorí prevzali pomenovanie mesiacov z latinčiny, ako inak. Som si takmer istý, že stotožnenie slovanských názvov z mesiacmi Rímskeho kalendára majú na svedomí prihorliví národní obrodenci. Mne tie latinské názvy mesiacov mimoriadne vyhovujú.
Tak ten prosinec ako prasinec aj mna napadol, ale to sa mi fakt nevidelo, ale možné je všetko :-)
Oznam pre všetkých „lúštiteľov“: V Čechách je na pultoch kníhkupectiev
tretie vydanie slovníka ČESKÝ ETYMOLOGICKÝ SLOVNÍK od Jiřího Rejzeka.
Keďže „Slovenský etymologický slovník“ je v nedohľadne, tak tento
slovník „západoslovenského nárečia“ :D je dobrou pomôckou.
V hesle „prosinec“ „sa múdre hlavy“ stále nedohodli na jednoznačnej
etymológii tohto slova.
ALE NA ZÁVER HESLA UVÁDZAJÚ AJ STAROČESKÉ ZNENIE „prasinec“,
s poznámkou,že
vysvetlenie so „zakáľačkovým obdobím“ je „ľudovou etymológiou“ –
a vážení, čo takto: „hlas ľudu je hlas boží“ :D
P. S.:
Akéže „germánske“ runy, ono sú to naše RYNY !!!
(Viď Kluge Etymologisches Wörterbuch der deutschen Sprache ).
Robert Tyrnau, nie som zastankynou teorie cakier a ufo Slovanov. Vase vysvetlenie ma hned jednu zavaznu trhlinu, a tou je jazyk (slovnik), ktory pouzivate. Tento slovnik nam prezradza, ze asi nemate pravdu. Ten slovnik totiz nie je slovensky. Keby nasi predkovia rozmyslali a konali tak, ako vy tvrdite, museli by to pouzivat v reci a teda by sme mali slovenske slova na popisanie toho, co robili. Potom aj vy by ste mali tie slova a nepouzivali by ste cudzie nahrady. Pouzivate slova ako energia, cakra, system, amulet, chronos, crois, astral, dynamizacia, kult, runy, okultizmus, vizie, planetarny, ceremonia, sex, myrta (pocujem prvy raz), tranz, emocny, extaticky, problematika, tema, fazy. Vyzera to tak, ze uz ste zabudli hovorit po slovensky:). Ked prepisete vas komentar do korenovej slovenciny bez gramatickych chyb, tak mozno uverim, ze ten isty jazyk mohol pouxivat aj knieza Rastislav. Do tej doby budete zniet ako nirkto, kto povyberal z cudzich zdrojov kadeco, pritom si nedal ani len tu namahu, aby to prelozil do korenovej slovenciny.
Niektoré názvy sú zdvojene a platia aj na dva mesiace ale predpokladám že mesiace sa vtedy nezačínali 1 a nekončili 31 ako dnes, predpokladám že sa to viazalo na cykly ako je rovnodennost a slnovrat, preto sa vtedajšie mesiace začínali približne okolo 20-22 dna v terajšom mesiaci a tak sa stalo že sa mesiace navzájom prekrývali, ak napríklad sečen začal 21 decembra tak trval až do 21/22 januára a podobne….
Musíme tiež brat do úvahy že ak v kalendároch majú napríklad Malý-veľký sečen (srpan, rujeň, červen-červenec) tak tieto tam určite budú.
No mne by sa skôr páčila taká kombinácia, niečo ako:
21. január: sečen, leden (ľadoň?)-nie som si istý pôvodom slova sečen, snežeň? jan/feb snežeň-vo februári viacej sneží, teda volakedy to tak bývalo…
21. február: ľuty, únor, such, sušec feb/mar ???
20. marec: brezeň-začínajú kvitnúť brezy, jar prichádza… mar/apr Morena sa páli.
20. apríl: kveteň- apr/maj, alebo traveň
20. máj: traveň-maj/jun, či kveteň, tieto dva sú navzájom zamenitelné.
21. jún: lipeň-začínajú kvitnúť lipy, zber kvetov, jun/jul preskakovanie vatier, zber byliniek.
21. júl: červen-ja že to od červenania dozrievania úrody, ale môže súvisieť aj z červami požiarajúcimi úrodu, jul/aug
21. august: srpen alebo klasen-je žatva. aug/sep
23. september: rujen-začal čas jesennej ruje lesnej zveri… sep/okt
23. október: listopad-tu je zhoda vo všetkých kalendároch, október/november.
23. november: grudeň, hrudeň?-hrudy, žeby orba na zimu? nov/dec alebo studeň,-začali sa studené dni, prvý sneh…. nov/dec
21. december: prosinec- prosí? prosba bohom? dec/jan Kračún, oslavy nového roku.
aj ked kto vie či slovania používali skutočne 12 mesiacov, polda všetkého to vypadá tak na 11 či 10 mesiacov, kedže mnohé sú zdvojené.
Zeby tartaria bodka sk? Mne to pride ako sci-fi.
Tato stránka uvádza:
„Ale kresťania našli východisko z tejto situácie, vymysleli slovanské názvy mesiacov pre Juliánsky kalendár namiesto latinských čísel a dostali sme slovanské názvy, ktoré v staroslovienčine pôvodne zneli: Berezeň, Kviteň, Traveň, Červeň, Lipeň, Serpeň, Vereseň, Žovteň, Listopad, Grudeň, Sičeň, Ľutij.“
Zaujímalo by ma, ktora verzia je spravna a odkial Milan Ferko cerpal svoje informacie.
Prosím vás kde zmizli vedy.sk? Na pôvodnej stránke už niesu, presunuli s ainam alebo ich úplne zrušili?
Knihu mám doma veľmi dávno, novšie vydanie. Prvé vyšlo ešte za socializmu, nasledujúce po prevrate. Povedal by som, že autor si v nej občas dosť vymýšľa a ponúka vlastné nepodložené konštrukcie a etymológie.
Slovensko (slovinsko) – mednarodno
Prosinec
Svečan
Sušec
Mali traven
Veliki traven
Rožnik
Mali srpan
Veliki srpan
Kimavec
Vinotok
Listopad
Gruden
Slovensko (slovinsko) iz rokopisa v Loki na Kranjskem 1466
Prosinic
Sečan
Sušec
Mali traven
Veliki traven
Boboucvet
Mali Serpan
Veliki Serpan
Poberuh
Listognoj
Kozovperstk
Gruden
Pamätáte sa na rozprávku “ O dvanástich mesiačikoch“ ? A prehovoril veľký Sečeň… Spomínam si, že v rozprávkových knihách mojej starej mamy boli tieto mená spomenuté… Z novších už zmizli…:-(