Uverejnené so súhlasom autora Valamira Magyára.
Historici majú veľkú moc, a niektorí z nich to vedia. Znovuvytvárajú minulosť, menia ju tak, aby potvrdzovala ich vlastný výklad. Tým zároveň menia aj budúcnosť. F. Herbert
Bezočivá suverénnosť, s ktorou niektorí českí historici predkladujú ako historický fakt mýtus o význame českej Moravy v dejinách Veľkej Moravy a o Mikulčiciach ako o hlavnom meste Svätoplukovej ríše, je až ohromujúca. Hlavne keď si uvedomíme, že celý mýtus je založený na jednej jedinej, a aj to nesprávne pochopenej vete zo spisu „Libellus de conversione Bagoariorum et Carantanorum“… (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov).
Neznámy autor v ňom uvádza, že k franskému grófovi Ratbodovi …. „quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Moravorum supra Danubium venit“, čiže k Ratbodovi… „nejaký Pribina, vyhnaný Mojmírom, vodcom (kniežaťom) Moravanov nad Dunajom, prišiel“.
Tvorcovia mýtu o Mikulčiciach z toho vyvodili až detinsky prostý záver. Keďže bol Mojmír kniežaťom Moravanov, vládol na Morave, samozrejme tej dnešnej, českej. A potom už stačilo nájsť nejaké väčšie slovanské nálezisko na území dnešnej Moravy, a zrazu sme sa dozvedeli, že hlavné mesto Veľkej Moravy boli Mikulčice. (A ak nie Mikulčice, tak Staré Měsrto alebo Uherské Hradiště). A nielen to. Historik s vedeckou hodnosťou Dušan Třeštík z tejto krátkej zmienky o vyhnaní Pribinu usúdil, že … „Pribina byl v té době podřízen moravskému knížeti, ale usiloval o osamostatnění“.
Ako na to prišiel bez nejakých ďalších podkladov, je otázne. Mimochodom tento historik rád konfabuloval. Rozplývajúc sa nad veľkoleposťou mikulčického náleziska, celkom vážne tvrdil, že – „Nitra, později tak významná, zřejmě ještě neexistovala. Musela vzniknout těsně před rokem 833.“ Dušan Třeštík klame. Osídlenie Nitry je doložené už v paleolite, jedna z kultúr bronzovej doby nájdená v Nitre dostala dokonca pomenovanie „nitrianska“, meno mesta a rieky pochádza pravdepodobne od Kvádov, a podľa súčasných archeologických vykopávok bola predveľkomoravská a veľkomoravská nitrianska aglomerácia väčšia ako dnešná.
Jan Galatík na svojej stránke namieta proti Mikulčiciam ako centru Veľkej Moravy takto – „Velehrad, sídlo Rostislava popisovali letopisci jako velké město, větší než Nitra. Ta podle archeologického výzkumu měla více než 50 ha mohutnou hradbou opevněné plochy, tisíce hrobů, množství keramických pecí a známek výrobních objektů. Byla to skutečně aglomerace městského typu. Vedle toho je pouhých 8,5 ha Valů u Mikulčic příliš málo na město. Také Staré Město se svými 40 ha nebyla významnější lokalita než Nitra. Archeologicky zde byla prozkoumána konstrukce opevnění. Hliněné náspy zpevněné kůly. Tato palisáda byla neúplná a spoléhala na vodní a bažinaté plochy. Nemohla to být nevýslovná a nedobytná hradba Rostislavova města, která udivovala souvěké letopisce.“
Udivujúce je však predovšetkým servilné prikyvovanie veľkej časti slovenských historikov pochybnému mýtu o českej Morave a Mikulčiciach, ktorému už aj v zahraničí málokto verí. Títo naši slovenskí historici sa tvária, že ich presvedčila sila dôkazov, teda archeologické nálezy, predovšetkým veľkosť baziliky vykopanej v Mikulčiciach, a nálezy z hrobov. Nič nenamietajú, keď zástancovia mikulčického mýtu s bohorovnou suverenitou tvrdia, že – „Mocenská centra staré Moravy byla při řece Moravě, jak dokládají především archeologické nálezy různeho druhu (např. nálezy mečů a válečných seker v hrobech).
Nuž nálezy mečov a vojnových sekier v mikulčických hroboch nie sú vôbec dôkazom, že mocneské centrá Veľkej Moravy boli na českej Morave. Meče a sekery sa našli aj inde. Napríklad slávny zdobený meč z veľkomoravského obdobia bol nájdený v Blatnici, a predsa sa nikto neodváži tvrdiť, že obec Blatnica bola mocenské centrum Veľkej Moravy.
Takisto nie je dôkazom, že hlavným centrom ríše a sídlom Metodovho arcibiskupstva boli Mikulčice, ani nález veľkej trojloďovej baziliky, či tucta malých kostolíkov.
Veľkosť baziliky nedokazuje vôbec nič. Bazilika v Šaštíne je väčšia ako biskupská katedrála v Nitre alebo Banskej Bystrici, napriek tomu je Šaštín v porovnaní s týmito dvoma mestami len bezvýznamný zapadákov.
A tucet malých kostolíkov sústredených na takom malom území môže mať rozličné dôvody, v žiadnom prípade to nie je explicitný dôkaz, že šlo o centrum ríše. Skôr to vzbudzuje údiv a podozrenie, že príčinou bolo niečo iné ako zbožnosť obyvateľov.
Niektorí súdnejší českí historici si uvedomujú neudržateľnosť mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste veľkomoravskej ríše, a tak sa snažia vieru v tento mýtus „ukecať“.
Richard Bíško napríklad dôvodí že – „Je otázkou zda v raném středoveku je možné hledat hlavní ústředí Velké Moravy, když se v této neklidné době vládlo spíše ze sedla než z trůnu. Měla tedy Velká Morava jenom jedno centrum? Evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci, dá se ovšem s jistotou prohlásit jedno z nich za „hlavní“? A pokud ano, přisuzujeme tento význam právě Mikulčicím, jako tehdejšímu největšímu politickému a mocenskému centru.
Nuž, tvrdenie, že „evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci“ je celkom evidentne blud. Mnoho centier moci jednoducho nemohlo byť, vznikol by chaos. Ibn Rusta píše o hlavnom meste Svätoplukovej ríše v strede jeho krajny. A ničím nepodložené tvrdenie o „tehedejším největším politickém a mocenském centru“, je nehodné seriózneho vedca. S čím porovnával Mikulčice, že boli najväčšie centrum?
Proti mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste Veľkej Moravy svedčí predovšetkým skutočnosť, že tento mýtus by mohol byť pravdivý len za predpokladu, že došlo k absolútnej a náhlej kolektívnej amnézii obrovského množstva obyvateľov českej Moravy na všetko, čo sa týka hlavného mesta ríše a Metodovho arcibiskupstva.
Nič také sa ešte nikdy v dejinách nikde nestalo. Pokiaľ nie je pôvodné obyvateľstvo vyvraždené alebo vyhnané a nahradené cudzím etnikom, ľudia nezabudnú, kde stálo hlavné mesto ich ríše, a kým sa nezmení náboženstvo, veriaci nezabudnú na posvätné centrá svojej viery. Nijaké vytáčky že sa tak stalo v priebehu dlhých vekov alebo v dôsledku pustošivých nájazdov Maďarov, neobstoja. Vykopávky jasne dokazujú, že Mikulčice, Bratislava a Nitra zostali v čase Maďarských nájazdov celkom nedotknuté.
A pokiaľ ide o dlhé veky, v priebehu ktorých malo dôjsť k zabudnutiu, nie je to pravda. Ako píše už spomenutý Richard Bíško „Archeologické výzkumy naznačují, že na bývalé sídlo vládnoucí vrstvy proniká vesnické obyvatelstvo, které se vrací k pohanským zvyklostem, jak lze soudit z kultových objektů na mikulčickém podhradí, datovaných do první poloviny 10. století.“
Teda okamžite po páde Veľkej Moravy obyvatelia hlavného mesta, ktoré nebolo vôbec priamo ohrozené, opustili svoje mesto a niekam odišli, pretože Maďari obsadili väčšie územie na juhovýchode ríše, ako mali obsadené predtým? Z akého dôvodu by to robili?
Archeologické nálezy však hovoria jasne. Domnelé hlavné mesto ríše je zrazu v priebehu 2-3 desaťročí po páde Veľkej Moravy osídlené roľníkmi, a minimálne štvrtá generácia kresťanov sa v sídle arcibiskupa vracia k pohanstvu. Niečo také sa mohlo stať v strážnom hradisku, kde centrálna vláda udržiavala vojenskú posádku, a po jej páde táto posádka odišla, lebo stratila živiteľa. Je v rozpore s logikou, aby obyvatelia hlavného mesta svoje mesto opustili len preto, že kráľ prehral jednu bitku (po mnohých víťazných) a vzdialenú provinciu obsadili kočovné maďarské kmene. Kde a prečo by obyvatelia mesta vlastne odišli?
Zástancovia mýtu o Mikulčiciach si zrejme vôbec nepoložili otázku, prečo by sa mala zo dňa na deň rozpadnúť ríša, ktorej hlavné mesto zostalo nedotknuté len kvôli strate provincie v dnešnom Maďarsku (podľa zástancov mýtu riedko osídlenej). Veľká Morava skolabovala skôr preto, že jej hlavné mesto bolo dobité a zničené, a kraj, v ktorom ležalo, obsadili útočníci. Obnova mesta bola teda nemožná a ríša náhle stratila svoje mocenské a správne centrum.
Pokiaľ by toto hlavné mesto ležalo na Morave, po smrti kráľa by sa ujal žezla niekto z jeho rodiny alebo nejaký vplyvný veľmož. Je viac ako nepravdepodobné, že by príslušníci kráľovskej rodiny (ako aj všetci veľmoži) nechali v ťažkej depresii nad stratou Maďarska trón prázdny, zhasli (kozuby a sviečky) a svorne odišli, zrejme užívať si radosti roľníckeho života v Mikulčiciach. A aby to historikom skomplikovali, celkom bezdôvodne by zmenili pri zmene zamestnania aj meno mesta. To je predsa nezmysel.
Proti mýtu o Mikulčiciach ako sídle Metodovho arcibiskupstva svedčí aj to, že nikto na Morave nevie (a ani nikdy nevedel) o arcibiskupstve v Mikulčiciach, ani o tom že by tam mal byť v nejakej bazilike pochovaný prvý veľkomoravský arcibiskup a svätec Metod.
Ako mohli zbožní moravskí kresťania zabudnúť, kde leží ich prvý arcibiskup? Kedy zabudli?
Český svätec Vojtech zomrel 112 rokov po Metodovi, zabitý v cudzej zemi, jeho ostatky ležia v chráme sv. Víta. Nestratili sa, ani nikto na jeho hrob nezabudol. Doba vtedy nebola pokojná, Přemyslovci práve likvidovali opozíciu, rod Slavníkovcov, z ktorého Vojtech pochádzal.
Prvá písomná správa o obci Mikulčice, uvedenej v zázname ako (Miculcici), pochádza z roku 1141. Nikto už vtedy nič o tamojšom arcibiskupstve nevedel. Pritom arcibiskupstvo, (tak ako aj biskupstvo) nie je súkromnou záležitosťou jednotlivca. Je to úrad.
O zriadenie samostatného biskupstva české aj poľské kniežatá dlho usilovali, znamenalo totiž určité uznanie ich štátnej samostatnosti. Po smrti arcibiskupa (biskupa) úrad nezaniká, pápež vymenuje do úradu nového arcibiskupa. Vieme, že salzburský arcibiskup Teotmar v roku 900 spolu s bavorskými biskupmi v liste pápežovi protestovali, že pápež Ján IX. dal vysvätiť na Veľkej Morave na žiadosť Mojmíra II. nového arcibiskupa a troch biskupov. Ak bolo toto moravské arcibiskupstvo na českej Morave v Mikulčiciach, tak kedy a prečo zaniklo?
Prečo pápež nevymenoval po smrti posledného mikulčického arcibiskupa jeho nástupcu? To rímska kúria zabudla, že v Mikulčiciach na Morave zriadila arcibiskupstvo? Postihla epidémia amnézie z Mikulčíc aj Rím?
Arcibiskupstvo pritom nie je len samotný arcibiskup, ale aj jemu podriadení biskupi a kňazi. To sa nenašiel žiaden ambiciózny kňaz, ktorý by pápeža upozornil na uprázdnený stolec?
V roku 973 vzniklo pražské biskupstvo a v roku 1063 olomoucké. Nezanikli, trvajú dodnes. Ako to, že mikulčické arcibiskupstvo v tej dobe bez stopy zmizlo a všetci obyvatelia v meste aj v širokom okolí naň úplne zabudli?
Mimochodom, názov arcibiskupstva (aj biskupstva) sa odvodzuje od názvu jeho sídla. Ak bol teda Metod (a potom jeho nástupca) moravský arcibiskup, nazývali sa vtedy Mikulčice (Staré Město, Uherské Hradište) – Morava? A ak áno, prečo ich neskôr premenovali?
Mestá premenovávali len komunistickí diktátori, v minulosti bolo premenovanie mesta niečím výnimočným. Mesto gréckych osadníkov na západnom pobreží Talianska, nazvané tak trochu bez fantázie – Nové Mesto (grécky – Nea Polis), nesie svoje meno dodnes, takmer tri tisícročia, v mene egyptského mesta Iskandaría aj dnes počujeme pôvodné Alexandria, a dokonca aj Istanbul je len skomolenina pôvodného Constantinopolis. Desiatky miest a obcí v Maďarsku majú mená jasne slovanského pôvodu, je nepochopiteľné prečo by obyvatelia „Moravy“ či „Velehradu“ zmenili bezdôvodne krátko po páde ríše meno svojho mesta.
Aj návrat k pohanstvu v Mikulčiciach už krátko po páde Veľkej Moravy svedčí proti mýtu o Mikulčiciach ako hlavnom meste ríše. Rastic poslal posolstvo k byzantskému cisárovi už ako kresťan, on aj jeho radcovia mali prehľad o politickej situácii vo vtedajšom svete, teda veľmožom v hlavnom meste by muselo byť jasné, že pohan je nanajvýš tak vhodný objekt pre pokrstenie (a s tým súvisiace podmanenie). Návrat k pohanstvu bol teda možný len v nejakom odľahlom zapadákove, po odchode posádky, ktorá strážila dôležitý brod.
Sústredenie tucta kostolov na takom malom území možno súviselo práve so silnou inklináciou miestneho obyvateľstva k pohanstvu.
Mocenské centrum Veľkej Moravy nemohli byť v žiadnom prípade Mikulčice, ale ani iné mesto (lokalita) na území českej Moravy či Slovenska. Hlavné mesto sa mohlo bez stopy stratiť jedine po jeho dobytí, zničení, vyvraždení či vyhnaní pôvodných obyvateľov v širokom okolí, a následnom osídlení územia cudzím, pravdepodobne ešte vtedy pohanským etnikom. Metodovo „moravské“ arcibiskupstvo zaniklo z rovnakého dôvodu ako zaniklo aj panónske biskupstvo, po dobití kraja pohanmi, tak ako zanikli biskupstvá v Byzancii po jej obsadení moslimami.
Hlavné mesto Veľkej Moravy a sídlo Metodovho arcibiskupstva muselo teda ležať na území, ktoré obsadili vtedy ešte pohanskí Maďari, niekde na území dnešného Maďarska, alebo (menej pravdepodobne) na území západného Rumunska.
Tam, kde aj autor spisu „Libellus de conversione Bagoariorum te Carantanorum“ umiestňuje Mojmírových Moravanov.
Zástancovia mikulčického mýtu čítajú vetu o vyhnaní Pribinu len potiaľ, kde sa píše, že Mojmír bol kniežaťom Moravanov. Vetu však treba dočítať do konca. Autor píše, že Mojmír bol kniežaťom Moravanov nad Dunajom – „..Moimaro duce Moravorum supra Danubium…“
Pod vplyvom súčasnej konvencie kreslenia a čítania máp podvedome stotožňujeme horný okraj mapy so severom. Lenže v ranom stredoveku (a v kresťanskom staroveku) bol hore na mape zásadne – VÝCHOD.
Bolo to hlavne z náboženských dôvodov, Jereuzalem bol takto v strede mapy, a trochu hore.
Okrem toho bol na vtedajších takzvaných O-T mapách vtedy známy svet nakreslený ako kruh obklopený oceánom, rozdelený v strede vodou (Stredozemné more a 2 rieky) v tvare písmena T na tri časti. Hornú polovicu (východ) zaberala Ázia, ľavý dolný (severozápadný) štvrťkruh Európa, a pravý dolný štvrťkruh (juhozápadný) Afrika. Písmeno T (voda rozdeľujúca vtedajší svet) symbolizovalo Kristov kríž.
Až po zavedení kompasu sa mapy koncom 13. storočia o 90 stupňov otočili, a hore sa dostal sever. Historici by o tejto orientácii máp v ranom stredoveku mali niečo vedieť, a minimálne tí slovenský na to poukázať. (Aj slovo orientácia je odvodené od latinského Oriens – Východ, ktoré bolo napísané na starovekých a ranostredovekých mapách hore.)
Ak teda autor „De conversione…“ píše o Moravanoch nad Dunajom, určite nemyslí Moravanov žijúcich na území českej Moravy. Česká Morava totiž ani náhodou na východ od Dunaja neleží. Mojmír teda nevládol Moravanom žijúcim na území českej Moravy. Celý ten hlučný rozruch okolo Mikulčíc a českej Moravy je zbytočný. Nebola to Mojmírova Morava.
Dunaj tečie od svojho prameňa po maďarské mesto Vác viac-menej jednoznačne zo západu na východ, pri Váce sa v pravom uhle otáča a tečie potom takmer priamo na juh, až po sútok s Drávou v Chorvátsku. Mojmírova Morava teda ležala na ľavom (východnom) brehu Dunaja, niekde medzi dnešným Vácom a ústím Drávy do Dunaja.
Asi preto sa bavorský geograf zmieňuje o národe zvanom Moravania (Merehani) hneď po Bulharoch, hoci predtým, menujúc kmene zo západu na východ, už spomenul Moravanov (Marharii), ktorí susedili s Čechmi. (…Est populus quem uocant Merehanos, ….)
Umiestnenie Mojmírovej Moravy na územie dnešného Maďarska prináša logické odpovede na otázky, ktoré mýtus o Mikulčiciach a českej Morave nevie nijako rozumne zodpovedať.
– ako sa mohlo hlavné mesto ríše a sídlo arcibiskupstva bez stopy stratiť,
– prečo sa veľká a mocná ríša tak rýchlo, doslova zo dňa na deň rozpadla,
– prečo zostala česká Morava po roku 907 absolútne bezvýznamný a pasívny región,
– prečo sa v spáleniskách Pribinových hradov zničených Mojmírom našli hrotý šípov južného typu,
– a aj aký účel mali strážne pevnosti na pravom brehu Dunaja (Ostrihom, Visegrád).
Pevnosti nad dunajskými brodmi stáli už v časoch Rimanov. Strážili severnú hranicu impéria pred Markomanmi. Kto a prečo ale udržiaval vojenské posádky v týchto pevnostiach v časoch Slovanov?
Boli to určite pevnosti so slovanskými posádkami, dodnes majú slovanské názvy – Visegrád, (O)Striegom, a boli určite strážne, ako dokazuje aj názov jednej z nich – Striegom.
Nemohli to byť Pribinove pevnosti, sú totiž na opačnej strane. Strážia dunajské brody pred nepriateľom, prichádzajúcim zo severu – z Nitrianska.
A z toho istého dôvodu to nemohli byť ani pevnosti postavené v časoch maďarského vpádu, sú na nesprávnej strane. Čie posádky teda „striegli“ v týchto pevnostiach?
Na vydržiavanie posádky bolo treba veľa prostriedkov, to si mohol dovoliť len mocný vládca veľkého územia. Tam však mala byť len riedko osídlená „puszta“. A Slovania žijúci ešte stále v rodových skupinách.
Ibaže, prečo si myslíme, že na území dnešného Maďarska, v blízkosti starých impérií (Rím, Byzancia) a v tesnom susedstve novovzniknutého slovanského Bulharska, žili začiatkom 9. storočia Slovania ešte stále v rodovom zriadení, čakajúc na zjednotiteľa z Mikulčíc?
Kto zasadil posledný smrteľný úder ríši Avarov, vyženúc ich na západ, takže ich zdecimované zvyšky žobrali o ochranu u svojho niekdajšieho premožiteľa Karola, sťažujúc sa na Slovanov, ktorí ich veľmi sužovali?
To nemohli urobiť nesvorní malí vladykovia. Musela to byť veľká, centrálne riadená vojenská sila. Na území východného Maďarska musel byť mocný vladár, nejaký nový „kupec Samo“.
Po vyhnaní Avarov sa jeho rozrastajúce kniežatstvo dostalo na severe do susedstva s iným slovanským kniežatstvom – s nitrianskym, a ako sa zdá, Pribinovci neboli žiadni baránkovia.
Je takmer isté, že ohrozenie trvalo dlhšie, keď malo význam postaviť nad dunajskými brodmi pevnosti a udržiavať v nich posádky. Nitra teda asi nevznikla len tesne pred rokom 833, ako sa celkom nepodložene domnieval Dušan Třeštík.
V roku 831 prijal Mojmír krst, získal podporu Frankov, a potom zaútočil na Nitriansko. Nebolo to nejaké vyhnanie neposlušného podriadeného, ako sa nám snažia nahovoriť niektorí historici, zástancovia mikulčického mýtu. Pobedím a Majcichov boli spálené do tla.
A ani hroty šípov v spáleniskách nesvedčia o pomerne pokojnom odňatí úradu neposlušnému podriadenému. Hroty šípov južného typu.
Šípy sú spotrebný materiál. Strácajú sa, preto ich treba neustále dopĺňať. Dokáže ich ukuť každý miestny kováč, preto nie sú na rozdiel od cenných mečov predmetom obchodu. Ak boli v spáleniskách Pribinových pevností nájdené hroty šípov južného typu, Mojmírovi vojaci prišli z juhu. Je to oveľa pravdepodobnejšie vysvetlenie ako predpoklad, že nejaký mikulčický vladyka mal exkluzívnu zmluvu s balkánskou zbrojárskou firmou Jelačič a syn, ktorá mu pravidelne dodávala (letecky?) zásielky šípov.
Po dobití Nitry tam Mojmír nechal asi nejakého miestodržiteľa zo svojej rodiny. Tak sa dá vysvetliť, prečo v dobe, keď bol na Mojmírov trón dosadený jeho synovec Rastic, vládol v Nitre Mojmírov prasynovec, Rasticov synovec Svätopluk.
Keď Rastic pozval na Veľkú Moravu vierozvestcov Cyrila a Metoda, urobil tak aj s podporou a súhlasom Svätopluka, ale hlavným iniciátorom bol on. Preto prišli solúnski bratia k nemu, do jeho hlavného mesta (Moravy?). A tam vzniklo neskôr aj moravské arcibiskupstvo.
Keď vtrhli do karpatskej kotliny Maďari, Svätopluk nebezpečenstvo pre svoju ríšu podcenil. Nepodriadil si Maďarov, ani ich neusadil, zostali to nezávislí kočovníci, unzávajúci len svojich náčelníkov. Svätopluk sa s nimi občas spolčil proti Frankom, a keď príliš dotierali, porazil ich a ďalej s nimi žil v akomsi ozbrojenom prímerí. A tak robil spočiatku aj jeho syn Mojmír II. Maďari zato nepustošili územie Moravy, ale zachovávali voči ríši určitú lojalitu.
Ako píše Luděk Galuška – „Nelze přitom přehlédnout, že kromě Velké Moravy se drancování ze strany Maďarů vyhýbalo také Isanrikově východní marce, jejíž území jinak leželo „na ráne“ jako první“. (Markgróf Isanrik bol chránencom Mojmíra II).
Na prelome storočí sa ale niečo vo vzťahoch Moravanov a Maďarov zmenilo. Mojmír II. a jeho chránenec Isanrik sa v roku 901 na sneme v Regensburgu zmierili s východofranským kráľom Ľudovítom IV., a prešli do tábora protimaďarskej koalície.
Nevieme prečo sa Mojmír II. pridal k protimaďarskej koalícii. Možno to bola reakcia na obsadenie horného potisia Arpádom v roku 896. Mojmír II. pochopil, že Maďari využijú každú príležitosť na rozšírenie svojho územia a rozhodol sa zničiť ich. Ibaže situácia pre uskutočnenie takého zámeru bola oveľa nepriaznivejšia ako predtým, v časoch vlády jeho otca. Ríša bola oslabená sporom bratov. Maďari si uvedomili smrteľné nebezpečenstvo, ktoré koalícia predstavovala a odpovedali hneď útokom. Vedeli, že ide o ich prežite. Museli rozbiť a poraziť koalíciu, ktorá hrozila ich zničením, v prvom rade Mojmíra II. Ale Mojmír v roku 902 zvíťazil. A podľa nie celkom spoľahlivého tvrdenia Saxa porazil Maďarov aj v roku 906.
Maďarom muselo byť jasné, že ak nezvíťazia nad Mojmírom II., bude to koniec ich slobodného, kočovného života a lúpežných výprav. Vedeli, že nestačí poraziť Mojmíra v poli, znova zorganizuje odvetu, museli urobiť niečo, čo bolo pre bojovných jazdcov vyzbrojených lukmi a šípmi takmer nemožné. Museli dobiť „nevýslovnú pevnosť Rasticovu“, zničiť hlavné mesto ríše, aby tak ochromili celú správnu štruktúru Veľkej Moravy. Nevieme, ako sa im to podarilo, ale dokázali to. Možno ľsťou alebo pomocou zrady, ale dobili Mojmírovo hlavné mesto a zničili ho.
A nie len mesto. Brutálne ničili aj remeselnícke a roľnícke osady v širokom okolí, suport, bez ktorého nijaké väčšie mesto nemôže žiť, s úmyslom vyľudniť kraj, aby mesto nemohlo byť nikdy obnovené. Bezohľadne vraždili obyvateľov a ničili ich osady, a obyvatelia, ktorí prežili v hrôze utekali na sever k svojim, aby sa už nikdy viac nevrátili. Zrejme práve títo utečenci (muselo ich teda byť dosť veľa) vniesli do stredoslovenského nárečia južnoslovenské prvky.
Po dobytí mesta sa v ňom Maďari neusadili. Nemali vtedy ešte ambíciu vytvoriť ríšu. Chceli len poraziť Mojmíra II. a to sa im podarilo. Mohli zostať pri svojom spôsobe života. Päťdesiat rokov vychutnávali potom plody svojho víťazstva. Kočovali po rovinatom území dnešného Maďarska, podnikali lúpežné výpravy do okolia, a v krvavých vzájomných bojoch si vyjasňovali, kto má nárok na viac. Zatiaľ ruiny zničeného Mojmírovho a Rasticovho mesta pomaly zarastali trávou, rovnako ako spustnuté polia vo vyľudnenom kraji.
Nevieme, aké boli v tom čase vzťahy Maďarov k miestnemu obyvateľstvu. Brutalita, s ktorou zničili Mojmírovo mesto, ale zrejme nebola trvalým spôsobom komunikácie, určite nedošlo ku genocíde slovanského obyvateľstva, keď majú dnešní Maďari viac ako polovicu slovanských génov (pri necelých 3 % ugrofínskych). Možno už vtedy boli medzi Maďarskými bojovníkmi aj slovanskí Moravania, lebo ako Luděk Galuška píše o období pred pádom ríše
– „Existují totiž určité náznaky, že do té doby se někteří Moravané mohli dokonce účastnit i maďarských výbojů do severní Itálie a Bavorska.“
Po porážke pri Lechu v roku 955 sa Maďari usadili, miešajúc sa s domácim obyvateľstvom, ktoré prevzalo ich jazyk. Vznikol nový národ – maďarský.
Približne v druhej polovici 10. storočia (dve až tri generácie po zničení mesta) mohli prísť do spustošeného kraja noví osadníci. Nebolo tam nikoho, kto by im povedal, ako sa mesto volalo, bolo to jednoducho len moravské mesto zničené ich hrdinskými predkami pri „zaujatí vlasti“. Neskôr, keď sa kraj zaľudnil, postavili zrejme noví osadníci na ruinách výhodne umiestnenej „nevýslovnej pevnosti Rasticovej“ nové mesto, použijúc ruiny ako stavebný materiál. A dali mu nové meno.
Len tak, a jedine tak, sa mohlo Mojmírovo a Rasticovo hlavné mesto bez stopy stratiť.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice (alebo Staré Město, Uherské Hradiště), nestratilo by sa hlavné mesto ani arcibiskupstvo bez stopy. Dedovia by rozprávali o sláve svojich kráľov vnukom a vodili by ich k hrobu prvého veľkomoravského svätca.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, nebola by sa ríša po obsadení územia dnešného Maďarska staromaďarskými kmeňmi takmer okamžite rozpadla, tak ako sa nerozpadla habsburská monarchia, keď Turci dobili a dvesto rokov okupovali jej východnú provinciu – dnešné Maďarsko. Nejaký veľmož by sa po smrti kráľa Mojmíra II. chopil moci, a zachránil by aspoň severozápad ríše, keď už stratil juhovýchod.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, miestni mnísi by boli zapísali, ako kráľ zomrel, a ako Maďari dobili južné oblasti ríše. Nevieme však o tom takmer nič.
Keby boli hlavným mestom Veľkej Moravy Mikulčice, zostala by zachovaná celá cirkevná štruktúra, zostalo by tam arcibiskupstvo, a my by sme vedeli, kde leží Metod.
Keby bola česká Morava jadrom Veľkej Moravy a jedno z jej hradísk bolo hlavným mestom ríše, nezohrala by česká Morava takú bezvýznamnú úlohu v období po páde ríše.
Lebo kým Nitra si zachovala významné postavenie aj v ranom uhorskom štáte ako sídlo údelného kniežatstva uhorských princov, politicky a vojensky úplne bezvýznamná česká Morava nebola schopná ani len zaujať vedúce postavenie v regióne a stať sa jadrom nového štátu, ale vyše sto rokov len pasívne čakala, kým si ju privlastnia české kniežatá.
Dejiny českej Moravy po roku 907 vonkoncom nie sú dejiny centra, ktoré stratilo maďarskú provinciu, ale celkom jednoznačne sú to dejiny provincie, ktorá stratila svoje centrum.
Celý mýtus o „mikulčickom kniežatstve“ (uvádza sa tak aj vo Wikipedii) je postavený na lživých tvrdeniach (vznik Nitry tesne pred rokom 833), na ničím nepodloženom blúznení („Pribina byl v té době podřízen moravskému knížeti, ale usiloval o osamostatnění“, „…v této neklidné době se vládlo spíše ze sedla než z trůnu.“), na zlej interpretácii zemepisných údajov („nad Dunajom“ neznamenalo v 9. storočí severne od Dunaja, ale východne od Dunaja), a na nafúknutej dôležitosti archeologických nálezov (bazilika, 12 kostolov, meče v hroboch).
Už neistota zástancov mikulčického mýtu ohľadne určenia konkrétnej lokality, ktorá by mala byť sídlom kniežatstva a hlavným mestom, hovorí veľa o chabosti ich „dôkazov“. Mikulčice s akropolou o rozlohe 8,5 ha (ani nie 300 x 300 m), chránené „blatnou hradbou“, a s jedným jediným „kniežacím palácom“ o rozlohe dnešného bytu, nemohli byť „nevýslovnou, nedobytnou pevnosťou Rasticovou“. Ale v Starom Měste chýba bazilika a opevnenie tiež za veľa nestojí, takže prichádza na rad rozprávka o vládnutí zo sedla a jasne účelové tvrdenie že „Evidentně vznikalo mnoho center tehdejší moci,…“. Je to len pokus obhájiť neobhájiteľné.
Fuldské anály hovoria o „nevýslovnom, rozsiahlom a všetkým starodávnym nepodobnom Rasticovom hradisku“ (omnibus antiquissimis dissimile ineffabilis Rastizi munitio) nie o pevnôstke s rozmermi 300 x 300 m, chránenej „blatnou hradbou“, ani o meste chránenom močarinami.
Je načase rázne a nahlas odmietnuť nezmyselný mýtus o českej Morave ako o jadre Veľkej Moravy, a o Mikulčiciach (Starom Měste, Uherskom Hradišti) ako jej centre.
Žiadne archeologické nálezy nepotvrdzujú centrum Veľkej Moravy na území českej Moravy, skôr Moravu ako jadro veľkomoravskej ríše vážne spochybňujú, a nearcheologické zdroje ju celkom vylučujú.
Slovenskí historici by nemali zbabelo mlčať, či dokonca aktívne napomáhať klamaniu svojho národa papagájovaním nezmyslov o centre Veľkej Moravy na českej Morave, podieľajúc sa tak na falšovaní histórie v prospech iného národa a berúc tým svojmu národu sebavedomie.
Lebo ak meniť minulosť znamená meniť aj budúcnosť, potom aj brať minulosť znamená brať budúcnosť. Slovenskí historici by nemali pripustiť, aby ich národu bral niekto budúcnosť.
.
Valamir Magyár
Je rozdiel medzi prirodzeným vznikom mesta na obchodnej trase s roľníckym zázemím (Nitra,Budín,Viedeň) a mestom založeným porazeným vojskom na úteku pred nepriateľom (Uhorské Hradište/Morava), ktoré vznikne v bažinách ako ochrane pred nepriateľom pre svoju neprístupnosť. A práve takto vznikol ten bájny Velehrad Moravanov/Moravodovcov, zrejme viackrát dobitý a vyplienený (Pohansko, Uh.Hradište, Kunovice). A keďže ho chceli dobyť tak Uhri ako Česi, ocitol sa Velehrad na hraničnom pomedzí oboch štátov, čo mu rozvoju nepridalo. Aj Slovensko má náhradný Velehrad – Skalicu s erbovným dvojkrížom. Arcibiskup Panónsky Metod sídlil v Zalaváre (869-870) a Hradišti (873-880), a ako arcibiskup Moravský sídlil zrejme v Hradišti (880) a Nitre (880-885), Kliment Veličský sídlil v Hradišti (880-885) a Ochride (886-916), Ján Moravský sídlil zrejme vo Velehrade (916-941) atď. Cirkev bola ešte chudobná, nevyberala desiatky, takže sídla biskupov zostávali dvorcami.
Metod bol arcibiskup PANÓNSKY /Sriemocký/ v rokoch 869-880 /vrátane väznenia/, potom bol arcibiskup MORAVSKÝ 880-882 /Velehrad?/, a napokon pápežom neuznaný PATRIARCHA SLOVENSKÝ v rokoch 882-885 /Nitra,s prekladom Biblie/. Teda v Mikulčicku sídlil nanajvýš v rokoch 874-880 ako misijný arcibiskup Panónsky,a potom šiel po vymenovaní za Moravského hneď do Carihradu, odkiaľ sa vrátil ako patriarcha /Solúnsky patriarchát/. Teda v Blatensku bol 869-870, vo Velehradsku bol 880-881, v Nitriansku 882-885. Nečudo, že kontinuita arcidiecézy v Mikulčiciach bola prerušená, keď Ján Vlach /886-889/ zaujal arcibiskupstvo Urolfa čiže OLOMOUCKÉ /IULIO MONTE,ALEMURE/. Viking prerušil obe tradície.
http://ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topic&catid=17&id=19&limitstart=110&Itemid=114#2277
Valamir: Každý z nás považuje za dôležité niečo iné. Samotné archeologické nálezy bez súvislostí môžu byť mätúce. Ak bolo najdených v Miklučiciach desaťnásobne viac mečov ako v Nitre, znamená to že Nitra bola vojensky desaťnásobne slabšia? Lebo ak nie, potom samotný počet mečov v hroboch nie je spoľahlivým dôkazom významnosti mesta. Mikulčice sú čosi ako Pompeje. Na opustené hradisko prenikli rolníci a zakrátko Valy doslova zaorali. Nikto tam nehĺbil základy domov, ani nekopal nové hroby. A s tým Christinovým valom to tiež nie je až také jednoznačné. Kamené čelo mal val iba v jednej časti. Teda väčšinu opevnenia tvorili drevené palisády. Opevnenie Starého Města sa teda nevymyká z radu opevnení iných veľkomoravských hradísk. Záver odborníkov pokiaľ ide o Christinův val je – „ Jde o typ fortifikace, která byla běžná již v 8. století.“ Nebol teda dôvod aby stredoveký letopisec písal o Starém Měste ako o „ineffabilis munitio Rastizi omnibus antiquissimis dissimile“, – teda ako o nevýslovnej pevnosti Rastica, všetkým najstarším nepodobnej. Navyše – „ Severovýchodní část opevnění nebyla prozatím zachycena, možná ani neexistovala (ve smyslu pevnější fortifikace), možná i díky podmáčeným terénům v této části katastru. Opevnění zcela jistě tvořila i síť původních říčních ramen řek Moravy a Olšavy (doložených archeologickými sondami i geologickými průzkumy), které především od jihu, východu a částečně i ze severu chránily velkomoravskou aglomeraci.“
Práve kvôli chýbaniu časti opevnenia Jan Galatík voči Starému Městu namieta „Tato palisáda byla neúplná a spoléhala na vodní a bažinaté plochy.“
Mirek: Mikulčice jsou skutečně stejně jako Bojná zakonzervované v čase. Tedy více méně, protože u Mikulčic je osídlení prokázané až do 16. století. Což je v případě obou lokalit velká výhoda a doufám, že se ještě podaří mnoho zajímavých věcí odkrýt. Nicméně i tak je zarážející, že v Mikulčicích je prokázán tak velký výskyt sakrálních staveb, zatímco na mnohem větší Bojné (I, II, III, IV) je situace zcela odlišná. A tady si je potřeba položit otázku, proč?
Co se Christianova valu týče. Ano, je pravda, že v tom nejsilnějším provedení byl tento val dlouhý 920 metrů. Další pokračování již mělo postupně lehčí konstrukci, až na severovýchodní straně přecházelo opevnění ve val s trojicí palisád v řadě za sebou. A proč? Protože to prostě terén umožňuje a z tohoto směru se hlavní nepřátelský útok nepředpokládal. Takové diference v opevněních se najde na celá řadě lokalit. Pokud to stavitel uznal za vhodné, tak již fortifikace nebyla zesilovaná atd. Proto třeba na Bratislavském hradišti najdeme jak opevnění s čelní kamennou plentou, tak i bez ní. Nebo na jiných lokalitách chybějí vnější příkopy, je nižší val, jiný typ konstrukce opevnění atd. Stejně tak tomu je i v případě nitranských opevnění. Bylo by tak chybné domnívat se, že určitá forma opevnění byla vždy aplikovaná na celý obvod hradiště. Samozřejmě je možné, že východním směrem opevnění chybělo, protože neprůchodnost terénem by jej činilo zbytečným. Stejně tak je ale možné, že zde stálo, ale pozdější záplavy a posun ramen po něm stopy zamazalo (což by opět nebylo ničím neobvyklým). V každém případě i tak postavená část dosahovala délky přes dva kilometry a uzavírala sídlištní aglomeraci o výměře 250ha a celkovou plochu kolem 350-380ha. V této aglomeraci se pak nacházelo hradiště Na Valách s 18 ha a hradiště v poloze Rybárny, jehož celý obvod zatím díky stávající zástavbě nebylo možné zkoumat v plném rozsahu. Nicméně síla hradeb napovídá o mimořádné roli této lokality. Rovněž osídlení na ostrově sv.Jiří bylo zřejmě opevněné, ale ani v tomto případě nebyl výzkum veden v takovém rozsahu, aby na otázky odpověděl.
Argumentovat pak tím, že část opevnění odpovídá provedením z 8. století, není vůbec na místě. Je potřeba si uvědomit celou lokalitu, tedy s jejím opevněním, rozsahem, velikostí, sídlištní aglomeraci, okolím atd. v tomto ohledu se Starému Městu prostě zatím nic nemůže rovnat a klidně mohlo být dobovým letopiscem popsáno jako „ineffabilis munitio Rastizi omnibus antiquissimis dissimile“.
Valamir: Na základe archeologických nálezov nie je možné vyhlásiť že – „Staré Město bylo v 9. století, kdy se nazývalo Veligrad, sídlem velkomoravských panovníků Mojmíra, Rastislava a Svatopluka,“ ako to v šote o Starém Měste uviedla ČT. Nemáme dôkaz že tam niekto z nich žil, ani dôkaz že sa Staré Mésto nazývalo Veligrad. Takéto tvrdenie je preto zavádzajúce, je to len účelová manipulácia. Takto sa nedá dopátrať k pravde.
Mirek: A to je právě ten problém. Stejně tak totiž nelze nic takového prohlásit o Nitře! Důkazy v takovém slova smyslu, jaké bychom v dnešní době očekávaly, prostě zatím neexistují. A proto musíme zvážit všechny okolnosti a hledat nepřímé důkazy. A tady bych znovu zdůraznil arabské texty, které zmiňují:
„Jejich vládce si klade na hlavu korunu a všichni ho poslouchají a konají podle jeho příkazů. Svého nejvyššího vládce nazývají Svatopluk a jeho zástupce nazývají župan. A sídelnímu městu krále říkají Dž.ráw.t. Každý měsíc jsou v onom městě po tři dny trhy, kde obchodují s různým zbožím.“ (Ibn Mahmúd Gardízí v díle Okrasa historie, překlad Havlík)
„O zemi Slovanů. …Císař Slovanů se nazývá Svatopluk. …Mají dvě města. Wábnít (město-grad Nít) je prvním městem na východě země Slovanů. Ch.r.dáb je velké město (grad) a sídlo císaře.“ (Kniha vzácných drahokamů, Abú Omár ibn Rusta z Isfahánu, překlad Havlík)
Pokud se pod Wábnít (grad Nít) skutečně skrývá Nitra, jak se domnívá celá řada historiků včetně slovenských, tak to Nitru za hlavní Svatoplukovo město vylučuje. A že se dá o Nitře vážně uvažovat dokládá i možný postup kupecké karavany, které od východu přicházely podél Dunaje, a za Dunajem buď zvolili Českou stezku (Ostřihom/Trnava/Mikulčice), nebo o kus dříve Uherskou, která je vedla přes Nitru do Starého Města.
Jinak znovu zdůrazňuji, že je potřeba zohlednit celou řadu faktorů, když přímé důkazy neexistují. A to je nejen velikost a sílu opevnění, ale také výběr lokality, počet a velikost (složitost) sakrálních staveb, vlastnické kostely, zemědělské a řemeslné zázemí, vodní zdroje, okolní krajina, aglomerace, přítomnost vojenské družiny atd.
Uvedu na příkladu. Mikulčice mají rozlohu 10ha s tím, že se dá předpokládat opevnění v dalších lokalitách (doloženo valy a kamennými zdmi). Tím by vzrostla výměra na cca 16-17 ha. Oproti tomu hradiště Břeclav-Pohansko má 28 ha a k tomu ještě 2,5 ha opevněného podhradí s doloženou přítomností vojenské družiny. Mikučice mají sídlištní aglomeraci kolem 30-50 ha. Pohansko pak až 100ha. Jasným vítězem ve srovnání je tak Pohansko. A přesto Pohansko není na základě těchto atributů spojováno s centrem říše. Jsou zde totiž doloženy jen dvě sakrální stavby menších proporcí a jednoduchého půdorysu, zatímco Mikulčice jich mají hned 12 včetně velké trojlodní baziliky o délce 36 m. Pohansko pak neleží na důležité křižovatce dálkových obchodních tras jako Mikulčice a tak bych mohl pokračovat dál.
PS: V tom základním srovnání tak Pohansko v mnoha aspektech převyšuje i Nitru.
PSS: Počet mečů, jezdeckých ostruh, bojových seker atd. se opravdu nedá brát tou úměrou, kterou naznačujete. Ale musí být opět zohledněn. O něčem to vypovídá, konkrétně o přítomnosti bojovné a vládnoucí elity.
Každý z nás považuje za dôležité niečo iné. Samotné archeologické nálezy bez súvislostí môžu byť mätúce. Ak bolo najdených v Miklučiciach desaťnásobne viac mečov ako v Nitre, znamená to že Nitra bola vojensky desaťnásobne slabšia? Lebo ak nie, potom samotný počet mečov v hroboch nie je spoľahlivým dôkazom významnosti mesta. Mikulčice sú čosi ako Pompeje. Na opustené hradisko prenikli rolníci a zakrátko Valy doslova zaorali. Nikto tam nehĺbil základy domov, ani nekopal nové hroby.
A s tým Christinovým valom to tiež nie je až také jednoznačné. Kamené čelo mal val iba v jednej časti. Osobne som ho neskúmal, ale Jindřich Žaludek píše:
„Uvnitř, na hranici i vně aglomerace se nacházejí doklady o několika druzích fortifikací od opevnění tzv. lehčí konstrukce (např. tzv. Christinův val starobylé konstrukce i tvaru) až po nejpevnější hradbu doposud zjištěnou v rámci našich velkomoravských hradisek, a to ve východní části uherskohradišťské čtvrti Rybárny v poloze Bumbalov. Hradba skořepinové konstrukce s masivní, přes 2 metry silnou kamennou plentou, byla široká téměř 10 metrů.
Na Christinův val navazovala z levé strany potoka Salašky až po polohu „Nad Haltýři“ (někde v prostoru dnešního školního statku) hradba roštové konstrukce. V tomto případě bylo čelo hradby – palisáda, propojeno s týlovou částí a prostor mezi nimi byl vysypán zeminou. Další navazující úsek opevnění tvořila trojnásobná palisáda zasazená ve žlabu, poslední úsek opevnění Starého Města byl tvořen zákopy se záseky a končil někde v prostoru dnešní silnice na Huštěnovice.“
Teda väčšinu opevnenia tvorili drevené palisády. Na porovnanie:
Mikulčice – skořepinové konstrukci s čelní kamennou plentou o šířce 1 až 1,5 m; celková šířka hradby pak dosahovala úctyhodných 7 metrů s tím, že spodní část přiléhající k vodním ramenům byla posílena o palisády s kamenným záhozem..
Nitra – sídlený areál na miernom južnom svahu kopca bol opevnený valom .Tvorili ho približne 1 m široké kamenné múry postavené z nasucho kladených kameňov, ktoré ohraničovali približne 3 m široký násyp z hliny (celková šírka valu bola 5 m). Val spevňovala drevená roštová armatúra tvorená radmi vodorovne ležiacich dubových brvien kladených husto vedľa seba priečne na priebeh opevnenia. Dosiaľ preskúmané časti valu svedčia o tom, že val nechránil iba severnú časť kopca, ale chránil celý osídlený areál na hradnom kopci, t. j. aj dnešnú časť označovanú ako tzv. Horné mesto.
Pobedim – hradisko opevnené valom budovaným komorovým systémom. Z vonkajšej strany hlinený val spevnený drevom chránil kamenný múr a z vnútornej strany val podpierali šikmé podpery. Do koruny valu bola osadená drevená palisáda.
Majcichov – val bol z vnútornej i vonkajšej strany zbudovaný z kamenných múrov systémom komorovej konštrukcie vyplnenej drobným kamením a sprašou, ktorá teleso valu spevňovala.
Opevnenie Starého Města sa teda nevymyká z radu opevnení iných veľkomoravských hradísk. Záver odborníkov pokiaľ ide o Christinův val je – „ Jde o typ fortifikace, která byla běžná již v 8. století.“
Nebol teda dôvod aby stredoveký letopisec písal o Starém Měste ako o „ineffabilis munitio Rastizi omnibus antiquissimis dissimile“, – teda ako o nevýslovnej pevnosti Rastica, všetkým najstarším nepodobnej.
Navyše – „ Severovýchodní část opevnění nebyla prozatím zachycena, možná ani neexistovala (ve smyslu pevnější fortifikace), možná i díky podmáčeným terénům v této části katastru. Opevnění zcela jistě tvořila i síť původních říčních ramen řek Moravy a Olšavy (doložených archeologickými sondami i geologickými průzkumy), které především od jihu, východu a částečně i ze severu chránily velkomoravskou aglomeraci.“
Práve kvôli chýbaniu časti opevnenia Jan Galatík voči Starému Městu namieta „Tato palisáda byla neúplná a spoléhala na vodní a bažinaté plochy.“
Na základe archeologických nálezov nie je možné vyhlásiť že – „Staré Město bylo v 9. století, kdy se nazývalo Veligrad, sídlem velkomoravských panovníků Mojmíra, Rastislava a Svatopluka,“ ako to v šote o Starém Měste uviedla ČT. Nemáme dôkaz že tam niekto z nich žil, ani dôkaz že sa Staré Mésto nazývalo Veligrad. Takéto tvrdenie je preto zavádzajúce, je to len účelová manipulácia. Takto sa nedá dopátrať k pravde.
Zdravím Valamire,
Je mi líto, že někdo zneužívá tvůj text. V tom případě můžeš požádat o smazání úvodního příspěvku, který ten kdo jej na Palba.cz uveřejnil . Stačí napsat.
Co se diskuse týče, tak je otázkou, jestli ji chceš vést zde, nebo na Palbě, nebo na obou místech zároveň.
1) Omyl…autor z Fuldy napíše o Moravě, že ležela na východě….zatímco autor třeba z Bulharska, napíše že ležela na západě:-) Jinak obojí verze překladu jasně definují, že to bylo na levobřežném břehu Dunaje…Tudíž to automaticky vylučuje autory, kteří se snaží VM lokalizovat na Srbsko atd.
2) Tady bych doporučoval podívat se na mapky a podívat se na umístění Christianova valu, plus si přečíst, co jsem k tomu v úvodním článku napsal (na Palbě). Z toho je vše naprosto jasné. Jetotiž zcela mylné domnívat se, že těch 2.000 metrů valů je celková délka obvodu:-)
PS: Christiánův val je pouze jednou z mnoha fortifikací Starého Města a uzavírá přístup do aglomerace ze strany od potoku Salaška. Těch cca 2.000 metrů je pak pouze v zatím prokázané délce (tedy odkryté). Jinak celková délka opevnění Starého Města na této straně řeky Moravy se odhaduje na téměř 4 kilometry! Díky tvarů říčních ramen tak bylo Christianovým valem skutečně možno opevnit plochu více jak 350 hektarů (bez aglomerace Rybárny, Sadů a sv.Jiří). Vždyt jen hradiště na Valách mělo 18 ha a bylo Ch.valem zcela uzavřeno plus četná další plocha.
Ahoj Mirek,
včera som zistil že na portáli Palba.cz diskutuje nejaký „Valamir“, a v diskusiách vystupuje ako autor tohoto článku. Chcem len upozorniť že nemá so mnou nič spoločné, nepoznám ho.
Nikdy som ešte v Palba.cz nediskutoval, navštívil som portál zatiaľ len ako čitateľ.
Mimochodom, tvoje zdôvodnenie prečo nebol Devín (ani Bratislava) centrom Veľkej Moravy a prečo bol asi Rastic obliehaný v pevnosti Dowina je naozaj dobré, asi ho niekedy budem citovať.
Tvoje námietky k článku sú ale z inej kategórie.
„Je naprosto jasné, že NAD DUNAJEM vymezuje polohu VM, tj. v dnešním chápání na sever a východ. “ Nuž to práve vôbec nie je „naprosto jasné“.
„Jinak to chápe letopisec z FULDY a jinak například autor z KONSTANTINOPOLE.“ Ale ale… zemepisná orientácia nemôže byť chápaná podľa toho kde je práve autor. Ak povie Rakušan že Poľsko je nad Českom, chápeme, ak ale tvrdí Poliak že Rakúsko je nad Českom – nechápeme čo tým myslel. Dnes je hore sever.
„(val) ..o zjištěné délce přesahující 2.000 metrů!!! Tento val pak velkoryse uzavíral plochu kolem 400 hektarů.“
To matematicky nesedí. Val o dĺžke 2000 m mohol uzatvárať plochu maximálne 31 ha.
VM
S predošlým textom od Mirek sa dá trochu súhlasiť, ale lokalizácia známeho problému všetkých historikov (celých generácii) o Chr.dab-u a pod. je úplne vedľa (ako som uviedol stranu z Kroniky o Velké Moravě).
V poslednom odstavci sa nedá tak docela súhlasiť, citujem:
Takže ať děláte co děláte a oháníte se nějakým „útlakem“ a „krádeží“ dějin, tak prostě vaše argumenty ve světle stávající úrovně zdrojů prostě neobstojí!
Pretože ten, kdo čítal Kroniku… od Lubomíra E. Havlíka až do posledného slova, je jasne povedané, kdo koho a kedy utláčal. Utláčaný boli veľkomoravský Sloveni, či už pravobrežný alebo ľavobrežný slovenský Moravania (aj tzv. dnešné Moravské Slovácko, slovenský Záhoráci a Myjavania a Kopaničiari a iný) a nemám na mysli Olomóčanov s ich arcibiskupstvom, ktoré má dosť veľkú zásluhu na zlikvidovaní pravého Veligradu-
-Wogastisburgu – starej nevýslovnej pevnosti tak nepodobnej všetkým … kráľa Rastislava a jeho predkov až pred Rímanmi až do praveku k Vestonickej Venuši i tej na Slovensku aj tej nájdenej akože v Rakúsku.
Ovsená:
Nie je to však podstatné, podstatné je že „supra Danubium“ teda „nad Dunajom“, v 9. storočí znamenalo východne od Dunaja. Práve na základe nesprávneho predpokladu že aj v minulosti bol na mape hore vždy sever, argumentujú obhajcovia centra veľkomoravskej ríše na českej Morave, že veta o vyhnaní Pribinu v spise „O obrátení Bavorov…“ potvrdzuje ako centrum ríše česku Moravu. V skutočnosti ju vylučuje.
A argumantácia že po páde Veľkej Moravy došlo k „vylidnění“ českej Moravy je síce častá u zástancov centra na českej Morave, ale je úplne na vode. Genetické výskumy robené nedávno v Českej republike hovoria, že obyvateľstvo Moravy je pôvodné, teda viac ako 90 % predkov dnešných Moravanov (Moravákov) žilo na Morave už pred 5 000 rokmi. Valašská kolonizácia mala na genetiku dnešných Moravanov pramalý vplyv. Okrem toho sa zistilo, že Moravania sú geneticky odlišní od Čechov. Nie síce veľmi, ale sú. To vylučuje že by boli potomkami českých kolonistov ktorí na Moravu prišli po jej „vylidněni“.
Mirek:
Proboha co je to za bláboly? Zabývá se tu někdo z vás seriózně historií a archeologií, a nebo všechny své poznatky jen hledáte na pochybných webových stránkách autorů, kteří opět s danou tématikou nemají skoro nic společného??? Je naprosto jasné, že NAD DUNAJEM vymezuje polohu VM, tj. v dnešním chápání na sever a východ. Musíte brát v potaz, z jakého zdroje je ten text uváděn, tedy kde letopisec tvořil. Jinak to chápe letopisec z FULDY a jinak například autor z KONSTANTINOPOLE. Výběr Ostřihomi je tak naprosto nelogický, jak se o to pokouší paní Ovsená. Nehledě na to, že pro tento výběr nejsou ani potřebné archeologické nálezy v dané lokalitě. A pokud se budeme bavit o písemných pramenech, tak „Kniha vzácných drahokamů„ (Ibn-Rusta) poměrně podrobně popisuje cestu, přičemž vzdálenosti jsou zde určeny počtem dnů pochodu (DESET), tedy asi 20 km denně (postup trasou Via Magny od Dunaje). Zajímavé jsou pak především tyto pasáže: „Dostaneš sa do ich krajiny cez stepi a neschodné kraje, v ktorých sú pramene vody a husté lesy. Krajiny Slovanov sú rovinaté a zalesnené. Tam sú ich sídla.“ (Slovenský překlad podle J.PAULINY). Kdepak asi v Evropě většinou pramení řeky? Kdepak v Evropě jsou stepy, přes které se ke Svatoplukovi šlo? Kdepak leží rovinaté a zalesněné krajiny Slovanů? Už z toho je naprosto patrné, že o dnešní Maďarsko ani většinu území Slovenska se jednat nemohlo. V úvahu tak připadá pouze Morava a jihozápadní Slovensko. Nitru pak z hlavního sídla Velké Moravy jasně vylučuje opět Ibn-Rusta: „O zemi Slovanů. …Císař Slovanů se nazývá Svatopluk. …Mají dvě města. Wábnít (město-grad Nít) je prvním městem na východě země Slovanů. Ch.r.dáb je velké město (grad) a sídlo císaře.“ Podobnost města Wábnít s Nitrou je přímo do očí bijící a i naprostá většina slovenských historiků se s tím ztotožňuje. To ale znamená, že Nitra nemohla být hlavním městem Velké Moravy!!! Autor to jasně píše!
A aby toho nebylo málo, tak i Franští autoři nám podávají vcelku jasné vodítko k hledání centra Velké Moravy. Ona [i] „nepředstavitelná Rostislavova pevnost, nepodobná i těm nejstarším“ [/i], je pak, po Rostislavově zatčení v roce 870, nazývána (871) starým Rostislavovým městem (urbs antiqua Rastizi). Je dosti pravděpodobné, že se jedná o totéž město, v němž se Rostislav opevnil „tou nejpevnější hradbou“ již v roce 855. A o jaké město se tedy jedná? Nápovědou jsou vlastnické pozemky hrabat (markrabat) Wilhelma a Engilšalka, která ležela západně od Vídně a byla tak mnohem blíže Pomoraví, než Nitransku. Zřejmě i z tohoto důvodu Karloman určil právě tato dvě hrabata za správce ovládnuté Moravy. Hrabě Wilhelm někdy před rokem 871, tedy předtím, než na Moravě při druhé Svatoplukově zradě padl, stanovil objetím velikost pozemků kláštera v Kremsmúnsteru (Horní Rakousy)… [i] „v místě, které se nazývá Smidaha, jehož meze od Dunaje, kde jeden pramen vyvěrá, z jedné strany začíná a tak pokračuje až k místu, které se nazývá Wachrein“… [/i] Jednalo se o území kolem řeky Schmidy (slov. Smedava) až po dnešní Wagram (dnes terasa na levém břehu Dunaje mezi Štokravou (Stockerau) na východě a dolním tokem Kampy na západě. Předpokládá se, že místo Wachrein lze ztotožnit s dnešní obcí Hausleithen u Tullnu (vše Dolní Rakousy). Tato osobní objížďka měla potvrdit darování hraběcího pozemku klášteru a je doložená v Karlomanově listině ze dne 28. června 877 vydané v Ranshofenu. Asi si lze těžko představit, že by Karloman ke správě Moravy vybral hrabata, která o Rostislavově zemi nic nevěděla. Nejlepšími kandidáty tak byli sousedi, jejichž území leželo severozápadně od Vídně, a kteří to měli na Velkou Moravu, co by kamenem dohodil. Pokud by byla centrem NITRA či OSTŘIHOM, tak by Karloman musel vybrat některého ze svých vazalů z Panonie. Ale jak jsem již výše psal, tak se nestalo!
A teď si znovu představte své názory versus prameny. Můžete snad u Nitry tvrdit, že ležela v rovinatém terénu jako například Mikulčice a Staré Město? Mohlo být Nitra něčím pro franské vojáky zvyklé na hory a kopce, něčím tak nepředstavitelným? Byla skutečně tak obrovská a opásaná tou nejpevnější hradbou? Promiňte, ale ačkoliv byla Nitra významným městem velkomoravské doby, tak zcela její hvězda hasne ve srovnání s Mikulčicemi a především pak Starým Městem u Uherského Hradiště. Vždyť Staré Město se skládalo z minimálně dvou opevněných hradišť (18 a cca 10-15 ha) Na Valách a v poloze Rybárny, plus sídlištní aglomerace na Ostrově sv. Jiří, u které se rovněž předpokládá opevnění (cca 20 ha). A především pak obrovské sídlištní aglomerace ležící na sever od řeky, která zaujímala plochu 250 hektarů, přičemž do této výměry nejsou započítány právě lokality „Na Valách“, „Rybárny“ a „Ostrova sv.Jiří“. A aby toho nebylo málo, tak tato obrovská sídlištní aglomerace byla opevněná Christiánovým valem o zjištěné délce přesahující 2.000 metrů!!! Tento val pak velkoryse uzavíral plochu kolem 400 hektarů celkem a zřejmě pokračoval dál a navazoval na nejmohutnější slovanskou hradbu, jaká kdy byla ve střední Evropě nalezena (v lokalitě na „Rybárně“). Jednalo se o hradbu o šířce až 9 metrů s čelní kamennou plentou o mocnosti 2-3 metrů (Čižmář 2004, 232-233). Pokud bychom tedy počítaly s plným uzavřením sídlištní aglomerace výše zmiňovaným Christiánovým valem, tak by jeho délka přesahovala 3,5 kilometrů!!! To už je opravdu dech beroucí podívaná i pro ostřílené franské vojáky.
A co se genetiky týče, tak ta je dosti zavádějící, protože se rozhodně nedá vztáhnout na lokalitu a nelze tak rozhodně tvrdit, že Moravané žili na Moravě již před 5.000 lety! To je jako by jste chtěli na genetickém vzorku dnešního člověka dokazovat či vylučovat, že například rok či dva žil v USA.
Takže ať děláte co děláte a oháníte se nějakým „útlakem“ a „krádeží“ dějin, tak prostě vaše argumenty ve světle stávající úrovně zdrojů prostě neobstojí! Nehledě na to, že autor svůj úvodní článek ničím konkrétním nepodložil. Celý text je psán ve stylu beletrie a nikoliv odborné práce připravené k obhajobě.
Stále sa nemôžem zbavyť dojmu,že by to mohol byť aj Varadín.Aj Sasinek ma v tom jasno Bygorsko je Vu-gorsko čiže U-horsko,na ľavej strane Tisy(horný tok),niekedy spominané aj Biele Uhorsko(biely chorváti) a VELEHRAD (možno ten náš zabudnutý,stratený z VM,Čechmi vysnivaný na ich Morave) stotožňuje s VARADÍNOM.
„Salomon poslal ku dvoru
Gesovmu zlomyseného Vida a tichého Erneja; Gesa
však ku dvoru Salomonovmu biskupa velehradského
(magno-varadínskeho, velko-varadínskeho)
a zlopovestného Vatu, ako záruníkov mieru.“
Legenda latinská rozpráva, že sv. Vladisláv,
pripravujúc sa k smrti, prijal telo a krv Ježiša
Krista, teda pod obojím spôsobom (chleba a vína)
da obradu staroverského. Mtvolu jeho zaviezli do
byhorského Velehradu (Nagyvárad), kde ho pohrobili
v kláštore (staroverskom), ktorý bol založil.
Ta k nemu sa dostavil Tatár,
náčelník Kumánov, s plalivou žalobou, že
Uhri prenasledujú a ubíjajú Kumánov. Nad tým
rozsŕdený Štefan riekol: že, až ozdravie, za jedného
zavraždeného Kumána dá 10 Uhrov usmrtiť.
No nevyzdravel, ale z jari r. 1131 umrel a pohrobený
bol v Byhorskom Velehrade (Magnovaradini).“
všimnite si zoznam vo Varadíne pochovaných kráľov.
Navyše pri Oradei je Byharia.
Akosi veľa náhod.
ďalšia indícia na strane 25 je tu : http://www.spravy.narod.ru/Letopis_Bukovskeho_monastyra1.pdf
Ad Blažena Ovsená
Áno, Ostrihom a Vyšehrad sú na pravom brehu Dunaja. Pevnosť na opačnej (nepriateľskej) strane brodu je ale z vojenského hľadiska nezmysel. Preto zrejme nepatrili k Nitriansku.
Dunaj po otočke pri Váci vytvára akósi „kapsu“, pod Budapešťou sa na kúsku dokonca vracia na západ. Je nepravdepodobné že aj do tohoto zákutia Dunaja siahala moc Franskej ríše. Karol Veľký usadil Avarov ktorých prenasledovali Slovania v pohraničí svojej ríše, medzi Videňou a Šoproňou. Ďaleko od Dunaja. Obyvatelia žijúci v „kapse“ Dunaja, na jeho pravom brehu medzi Vácom a Budapešťou podliehali teda s veľkou pravdepodobnosťou nejakému slovanskému kniežaťu. Nitrianske knieža by postavilo pevnosti na ľavom brehu Dunaja. Preto si myslím že tieto pevnosti patrili skôr nejakému slovanskému kniežaťu z juhu, hoci centrum jeho ríše bolo za Dunajom, na jeho ľavom – východnom brehu.
Nie je to však podstatné, podstatné je že „supra Danubium“ teda „nad Dunajom“, v 9. storočí znamenalo východne od Dunaja. Práve na základe nesprávneho predpokladu že aj v minulosti bol na mape hore vždy sever, argumentujú obhajcovia centra veľkomoravskej ríše na českej Morave, že veta o vyhnaní Pribinu v spise „O obrátení Bavorov…“ potvrdzuje ako centrum ríše česku Moravu. V skutočnosti ju vylučuje.
A argumantácia že po páde Veľkej Moravy došlo k „vylidnění“ českej Moravy je síce častá u zástancov centra na českej Morave, ale je úplne na vode. Genetické výskumy robené nedávno v Českej republike hovoria, že obyvateľstvo Moravy je pôvodné, teda viac ako 90 % predkov dnešných Moravanov (Moravákov) žilo na Morave už pred 5 000 rokmi. Valašská kolonizácia mala na genetiku dnešných Moravanov pramalý vplyv. Okrem toho sa zistilo, že Moravania sú geneticky odlišní od Čechov. Nie síce veľmi, ale sú. To vylučuje že by boli potomkami českých kolonistov ktorí na Moravu prišli po jej „vylidněni“.
VM
Nejak to tu blbne, aj to presunie aj nie! Nie je možný prehľad. I tak sa ospravedlňujem za duplicitu.
Aby bolo každému jasné, že fakta sa nedajú obchádzať ani z juhu a severu, či západu alebo z východu:
1. Arabsko-perzský kupec súčasník kráľocisára Svätopluka Ibn Rusti (Rusta, Rusha) z Izfahánu jasne popísal cestu, ktorú podnikol do hlavného mesta VM (uvedené názvy v arabštine v Kronike o Velké Moravě od L. E. Havlíka na str. 225) do svojej knihy, ktorá sa jediná zachovala a je v múzeu v Londýne a ktorá bola podnetom k nájazdu Tartarov o 300 rokov neskoršie do Strednej Európy a Sliezska, keďže predpokladám, že vyššie menovaný kupec ešte ako vyzvedač (všetko napísal do svojej knihy a bola známá u arabských potentátov tej doby 10. stor. v celej Ázii, škoda, že nie je preložená) pokračoval ďalej a potom sa vracal tou samou cestou naspäť domov, keďže Tartari nevedeli ako pokračovať ďalej, boli nakoniec v Sliezsku zlikvidovaný.
2. Či sa to niekomu páči alebo nie z tohoto cestopisu jasne vyplývá centrum VM a vierohodnosť je nevyvratiteľná, žeby Arabi falšovali knihy? Ani náhodou!!!
Buďme rady, že Centrum je na českej Morave, pretože to česká ani náhodou nebola, ale územie Slovenov-Slovákov, pretože Moravské Slovácko je nie České Slovácko, hoci je už viac počeštené, ale taktiež si musíme uvedomiť, že chudáci, využili možnosti, ktoré mali medzi dvomi mlynskými kameňmi Přemyslovcami a Arpádovcami. Obidva rody likvidovali VM a jej centrum systematicky a po obhájení tohoto územia nič nebránilo Přemyslovcom úplne Veligrad zničiť až do základu i s arcibiskupstvom a tak aj obyčajný ľudia využívali všetok stavebný materiál Veligradu a Přemyslovci po zlikvidovaní elity Moravského Slováctva (pravdepodobne z tej VM Moravy) presídlovali i obyvateľstvo, aby ani v mysliach ľudí nezostali podrobnosti, čo sa však tak úplne nepodarilo, našťastie (viď knihy regionálných autorov Jillík a Žížlavský).
Takže takto! Vychádzajme z nevyvratiteľných faktov, ktoré ešte prídu, napr. popradský kráľ Markomanov Gabinus, (žijúci od narodenia na slovenskom území, lokalizácia Veligradu kráľa Rastislava (z nariadenia kráľa Rastislava Veľké Leváre a Bánovce nad Bebravou platili dane Veligradu ešte do pozdného stredoveku), Bojná (3% odkrytého územia), iný novší (nezaujatý) pohľad na De Conversione a iné prekrútené x-té opisy opisov a taktiež analýza cestopisu Jána Kollára z cesty po Taliansku a to na Etrussko-Vinidsko-Slovenské názvy a pomenovania.
1. Arabsko-perzský kupec súčasník kráľocisára Svätopluka Ibn Rusti (Rusta, Rusha) z Izfahánu jasne popísal cestu, ktorú podnikol do hlavného mesta VM (uvedené názvy v arabštine v Kronike o Velké Moravě od L. E. Havlíka) do svojej knihy, ktorá sa jediná zachovala a je v múzeu v Londýne a ktorá bola podnetom k nájazdu Tartarov o 300 rokov neskoršie do Strednej Európy a Sliezska, keďže predpokladám, že vyššie menovaný kupec ešte ako vyzvedač (všetko napísal do svojej knihy a bola známá u potentátov tej doby 10. stor. v celej Ázii, škoda, že nie je preložená) pokračoval ďalej a potom sa vracal tou samou cestou naspäť domov, keďže Tartari nevedeli ako pokračovať ďalej, boli nakoniec v Sliezsku zlikvidovaný.
2. Či sa to niekomu páči alebo nie z tohoto cestopisu jasne vyplývá centrum VM a vierohodnosť je nevyvratiteľná, žeby Arabi falšovali knuhy? Ani náhodou!!!
Buďme rady, že Centrum je na českej Morave, pretože to česká ani náhodou nebola, ale územie Slovenov-Slovákov, pretože Moravské Slovácko je nie České Slovácko, hoci je už viac počeštené, ale taktiež si musíme uvedomiť, že chudáci, využili možnosti, ktoré mali medzi dvomi mlynskými kameňmi Přemyslovcami a Arpádovcami obidva rody likvidovali VM a jej centrum systematicky a po obhájení tohoto územia nič nebránilo Přemyslovcom úplne Veligrad zničiť až do základu i s arcibiskupstvom a tak aj obyčajný ľudia využívali všetok stavebný materiál Veligradu a Přemyslovci po zlykvidovaní elity Moravského Slováctva (celej Moravy)presídlovali i obyvateľstvo, aby ani v mysliach ľudí nezostali podrobnosti, čo sa však tak úplne nepodarilo, našťastie (viď knihy regionálných autorov Jillík a Žížlavský) .
Paní Ovsená napsala: „Podľa mňa je Ostrihom veľmi dobrým adeptom na hlavné mesto Moravy. Vieme, že štyri roky pred Svätoplukovou smrťou, v roku 890…“
Promiňte, ale přijde mi, že vám chybí elementární znalosti. Doplňte si je prosím například roky 870-871 a zjistěte si odkud pocházeli hrabata (kde ležel jejich majetek), která dostala Moravu a potažmo hlavní Rostislavovo město do správy. Do vám snad napoví, že spojovat jej s Ostřihomí je totální nesmysl.
Mikulčice možná nemuseli skutečně být hlavním městem VM, nebo spíše možná ano, ale jen do určité doby, což nasvědčuje celá řada atributů moci, které Nitra postrádá (sakrální stavby, přítomnost mečů a bojových seker, atd.). Hlavní rozkvět Mikulči je pak datován do poloviny 9.století. Nicméně když už chcete provádět tato srovnání, tak si proveďte další a to se Starým Městem. Jen jeho sídlištní aglomerace o cca 250 ha, která navíc byla celá opevněná Christianovým valem (o zatím dokázané délce více jak 2 km!!!), převyšuje několikanásobně vše, co Nitra může nabídnout a dále nabízí několik opevněných hradišť jako „Na Valách“ cca 18 ha, „Rybárna“ a „ostrov s.v. Jiří“. A k tomu církevní komplex Sady. Nitra pak navíc neležela na téměř žádné důležité stezce té doby (viz. např. Jantarová).
Nič sa nestratí ľahko, tobôž nie mesto, či arcibiskupstvo. Zo svätoštefanskej tradície vieme, že dôležitými mestami uhorského kráľovstva, ktoré už v 10. storočí nemalo maďarský (= pohanský charakter) charakter boli Budín, Vyšehrad a Ostrihom. Budín má výhodnú polohu a historickú kontinuitu do rímskych čias, Ostrihom bol hlavné duchovné sídlo počiatkov uhorského kresťanstva.
Moravy sú dve: horná na Slovácku a dolná chorvátska. Pri skutočne „veľkej morave“ by duchovné sídlo malo byť na mieste Smirnum (dokonca tam istý čas sídlili pápeži) a velehrad by bol Belegrad. Potom by aj Pribina a Koceľ boli v pozície okrajovej provincie a moravský úval by bol krajinou bojov a styku s vplyvom salzburským a Karolmanovým. Ak moravania sa nebáli a susedili s bulharskou ríšou a nezaujímali sa o mokrade okolo Tisy(dnes puszta) ale mali kontakty so Solúnom, potom centrum pravdepodobne nebolo ani v Budíne ale bližšie k západorímskej ríši, s ktorou kedysi susedili a mali problém s Turkickými kmeňmni a to až do 17. storočia, ktorých vazali boli starí megeri/maďari, ale aj kumáni polovci, székejovia a paradoxne aj rumuni. Tieto kmene/národy sa vždy znovu a znovu spájali s turkami a plienili usadlé slovanské osadenstvo vyššej civilizačnej úrovne- poddajné ako trávy, ktoré pestovali po názvom obilie/žito. Zo žita sa žilo. Sloveni boli len jedna vetva Slovanov deliaca slováckych Maravanov od skutočnej veľkej Moravy, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou nemala centrum na dnešnom Slovensku (kde podunajská nížina trpela nájazdami zo západu a zatisie z východu, centrum mohlo ležať v trojuholníku Ostrihom, Smirnum, Belehrad, prakticky kdekoľvek pri rieke a kopci ale s dostatkom nížin a vlahy pre poľnohospodárstvo, ktoré na pomerne jednoduchej úrovni muselo uživiť centrum, t.j. 200 tisíc roľníkov, živilo 30 – 50 000 obyvateľov centra. Toľko roľníkov nebolo vtedy na celom území dnešného Slovenska! Nitra, Zalavár i Bratislava/Pezinok boli centrami provincií=kniežat, ale nie skutočného centra. Bratislavu nedobyli žiadni maďari. (vyplienili ju tatári) Súčasťou Uhorska sa stala posledná (1291) ako vtedy mesto s dominujúcim nemeckým osídlením, t.j. predĺžená ruka Salzburského dištritku. Cirkev posúva Cyrila a Metoda do Nitry, ale ich hlavné pôsobisko to pravdepodobne nebolo. Už aj slováci falšujú v národnom záujme svoju históriu (išli zo Solúnu, na ceste z Ríma sa Metod zastavil v Zalavári a žiaci ušli do Bulharska (kde pravdepodobne tiež niekedy pobudli – Nitra je trochu od ruky ich púte). Naviac Nitra bola pod západným vplyvom a nielen pre Wichtiga. O skutočnú históriu nemá oficiálna historiografia záujem, neoficiálna nemá čas a prostriedky … tak produkuje hypotézy bez verifikácie. Uhorská história je aj naša história, žiaľ, ako tak vieryhodná začína byť v 13. storočí. Čo bolo pred ním je legenda a záznamy nepriateľov. Slovensko nemá dôstojne spracované ani dejiny stočia práve uplynuvšieho. Posledných 70 rokov našej histórie je číročíra ideológia. A ak sa aj objavili osobnosti európskeho rozmeru, vždy im niekto pomohol skrátiť život. Trpíme neskutočnou stratou schopnej časti populácie emigráciou, len kraje, kam sa chodí za prácou, sa menia. S potencionálnou elitou národa strácame aj národné povedomie a znalosť angličtiny je dôležitejšia ako spisovný jazyk. Bez slovenského slova nebude slovenskej histórie. Bez histórie nebude národa a rozplynieme sa v taviacom kotli multikulturalizmu a záplave sponzorovania parazitov daňami. Paraziti sú dokonale organizovaní a vychádzajú zo znalosti miestnych pomerov. Väčšina z nich sa považuje dokonca za Slovákov, lenže – podľa vzor Jánošík.
Duši Slúžiaci
To by sa ale musela zafinancovať nejaká mohutná archeologická expedícia ktorá by sa pokúsila nájsť nejaké staroslovanské hradiská z čias Veľkej Moravy na území východného Maďarska a západneho Rumunska, zmapovať ich a porovnať velkosť sídiel a určit tak prevdepodobne hlavné sídlo. Ak však sú niektoré sídla osídlené aj v súčastnosti, podobne ako Nitra kde sa po neustálych prestavbách zničilo skoro všetko čo tam bolo predtým bola by to skutočne Sizyfovská práca z neistým výsledkom.
Po dočítaní,tochto príspevku sa nemôžem zbaviť dojmu,že to bolo písané „človekom nad Dunajom“ čiže juho-východným dnes sa nazývajúcim „maďarským etnikom“.
Hodnotím ho však pozitívne-má to logiku,pretože ako sám píše p.V.M. jazykoveda,archeologia,písomné pamiatky,legendy a iné zdroje vyvracajú dones zaužívanú dogmu o vysnenej „VM“.
To len v Prahe vedia ako to bolo a preto tam dodones treba mať nastrčené ucho?Ale beda nám ak vymeníme „jedného pometenca za druhého“.
Prakticky zhrnul(okopíroval) myšlienku p.R.Iršu len s tým že centrum Moravy preniesol z „Transylvánie“ na „Pusztu“.
Veľmi pekne zhrnuté p. Valamir !